Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 23C/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424201065
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424201065.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. starom letisku XX, Z., zast.
Advokátska kancelária Mgr. Gabriela Nováková s.r.o., so sídlom Nemesszegská 6575/35, Dunajská
Streda, IČO: 55 112 111, proti žalovanej: Ing. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XA, Z., o návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

„Súd ukladá žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu
zverejňovaním akýchkoľvek vyhlásení týkajúcich sa žalobcu na verejne dostupných internetových
sociálnych sieťach alebo akýchkoľvek iných masovokomunikačných prostriedkoch.“

„Súd ukladá žalovanej povinnosť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia odstrániť z verejne
dostupných internetových sociálnych sietí všetky žalovanou zverejnené posty a komentáre týkajúce sa

osoby žalobcu.“

II. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 29.01.2024 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd nariadil žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu

zverejňovaním akýchkoľvek vyhlásení týkajúcich sa žalobcu na verejne dostupných internetových
sociálnych sieťach alebo akýchkoľvek iných masovokomunikačných prostriedkoch, ako aj povinnosť
odstrániť z verejne dostupných internetových sociálnych sietí všetky žalovanou zverejnené posty a
komentáre týkajúce sa osoby žalobcu.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnili tým, že žalobca a žalovaná sú

manželmi, pričom v súčasnosti prebieha medzi nimi na Mestskom súde Bratislava II rozvodové konanie
pod sp.zn. 38P/105/2019. Z manželstva sporových strán pochádzajú dve maloleté deti, a to W.,
nar. XX.X.XXXX a B. V., nar. XX.X.XXXX, ktorý bol Uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp.
zn. 37P/118/2019 zverený do výlučnej osobnej starostlivosti žalobcu. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.1.2022. Vzťahy medzi rodičmi sú už dlhodobo naštrbené, avšak zo strany žalovanej
má dochádzať od nariadenia vyššie uvedeného uznesenia k opakovaným atakom voči osobe žalobcu,

pričom tieto ataky boli spočiatku slovného charakteru resp. charakteru snahy o vytvorenie zlého obrazu o
žalobcovi ako o otcovi, a to hlavne kresbami pred Základnou školou Žitavská 1 Bratislava, ktorú maloletý
B. V. navštevuje a taktiež kresbami pred domom žalobcu. Neskôr sa začali útoky na sociálnych sieťach,
kde žalovaného žalovaná diskreditovala v rôznych skupinách ako aj na svojom facebookovom profile a
rovnako na stránke Youtube. Z uvedeného dôvodu žalobca už raz podal obdobný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ten však bol zamietnutý. Agresia žalovanej sa časom zvyšovala do takej miery,

že žalobcu aj fyzicky napadla. Z uvedeného dôvodu bol žalobca v záujme ochrany svojho života a
zdravia nútený požiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženiek osobe žalobcu na vzdialenosť 10m. Uvedený návrh bol súdom akceptovaný ako dôvodný a tunajším
súdom bolo vydané pod sp. zn. (35C)B3-21C/36/2023 zo dňa 15.6.2023 neodkladné opatrenie ktorým
súd zakázal priblížiť sa odporkyni k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Uvedené

rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd uznesením pod sp.zn. 2Co/58/2023 zo dňa 18.10.2023. Napriek
tomu, že žalobca v rámci poručenských konaní viacnásobne žiadal žalovanú, aby neuverejňovala na
sociálnejsietiFacebookžiadnehanlivétvrdeniaožalobcoviataktiežnepoukazovalanamaloletédetiako
objekt sporu, žalovaná vo svojom konaní pokračuje a na Facebooku uverejnila nasledovné komentáre:
„Pri narcistoch je bežný model výchovy vlastných detí, že z jedno dieťa B. je extrémne "vyvolené" a

to druhé dieťa W. - je extrémne nechcené. Narcista nemá svedomie, vie že svoje obete zneužíva, že
ich okráda o zdravie, šťastie a peniaze a jemu to jedno. Chudáci B. a W..“, „Ja som k narodeninám
dala synovi billboard. Nech sa celý svet díva aký je B. Z., čo tým že neumožňovaním stretnutia detí
1,75 roka priviedol deti na psychiatriu.“, „Deti si užili lasergame. B. aspoň na 2 hodiny pocítil materinskú
lásku. Prečo Z. vlastného syna B. trestá, že mu takmer 2 roky odopiera to najdôležitejšie v jeho detstve,
materinskou lásku? Tak dlho bez matky to je pre dieťa najhoršie.“, „Slovenskoooo, Slovenskoooo. Moju

dcéru napadol manžel po dlhotrvajúcom násilí na mne i deťoch, utiekla som z domu s deťmi. Napriek
tomu som mu dávala deti na stretnutia robil im zle, dcéra nespala 2 noci! Deti k otcovi nechceli chodiť.
Môj brat otcovi deti nosil, lebo deti sa bránili. Potom súdom rozdelili deti a takmer 2 roky boli bez
kontaktu rozdelené, kvôli otcovi nemohli si ani zavolať. Brat spáchal samovraždu, keď sa dozvedel o
rozdelení detí, ja som v dôsledku napadnutia manželom pred zrakom dcéry invalidná dôchodkyňa....A

pani na súde sa spýta "Vediete svoju dcéru k odpusteniu?" To je Slovensko, podpora násilia....“. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná sa snaží diskreditovať žalobcu ako otca, ktorý má v súčasnosti
zvereného maloletého syna, ktorý bol žalobcovi ako otcovi maloletého prezverený po tom, čo 2 roky
nenavštevoval základnú školu, bol zanedbaný a v zúboženom stave. V súčasnosti má v škole veľmi
dobré výsledky, dokázal sa integrovať a veľmi dobre napreduje. Žalovaná podľa žalobcu zneužíva

maloleté deti k útokom voči osobe otca (žalobcu), pričom uvedené statusy čítajú aj iné osoby, a to hlavne
rodičia spolužiakov maloletého, ktorí si síce spravili už svoj „obraz“ o konaní matky, ale žalobca nemôže
každej osobe vysvetľovať, že pravda je úplne iná. Žalovaná podľa žalobcu zavádza až ohovára žalobcu,
keď ho spája so samovraždou brata žalovanej a tým, že kvôli konaniu žalobcu sa stala invalidnou
dôchodkyňou. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že práve z dôvodu viacnásobného napadnutia žalobcu

osobou žalovanej bolo tunajším súdom vydané neodkladné opatrenia týkajúce sa zákazu priblíženia.
Ďalej poukazuje, že práve z dôvodov na strane matky došlo k zmene starostlivosti, žalobca musel po
prezverení maloletého riešiť zanedbávanie povinnej školskej dochádzky, na základe čoho mal maloletý
dvojku zo správania. Žalovaná mala bez súhlasu žalobcu ako otca umožnila maloletej W. ukončiť
vzdelávanie na Obchodnej akadémii v Bratislave. O tom, či maloletá W. v súčasnosti študuje, prípadne

aké má výsledky žalobca nemá vedomosť, nakoľko nie je o tom žalovanou informovaný. Všetky tieto
konania žalovanej podľa žalobcu sledujú jediný cieľ, a tým je diskreditácia žalobcu v očiach verejnosti a
hlavne spoločných známych resp. osôb, ktoré prichádzajú nejakým spôsobom do kontaktu so žalobcom
(pedagógovia, rodičia detí, kolegovia, susedia, spoloční známi, atď). Žalovaná podľa žalobcu nie je
schopná spracovať fakt, že súd zveril maloletého B. V.a do výlučnej osobnej starostlivosti žalobcu.

Žalobca je z dôvodu konania žalovanej nútený vysvetľovať dôvody konania žalobkyne, pretože sa ho na
topomernečastopýtajú.Iniciatívazavymazanýchrodičov,kdežalovanávkomentárochpodjednotlivými
príspevkami diskreditovala osobu žalobcu, má viac ako 18.000 sledovateľov, čiže diapazón osôb, ktoré
takýmto spôsobom prichádzajú do kontaktu s uvedenými informáciami je veľmi veľký. Taktiež sa nie raz
stalo,žeosobynaklonenéžalovanejžalobcovivynadalinaverejnompriestranstve,prípadnesahosnažili

kontaktovať cez mobil a následne ich bol nútený žalobca zablokovať. Takéto konanie podľa žalobcu
veľmi vážnym spôsobom narúša jeho každodenné fungovanie. Taktiež v čase, kedy žalobca niesol
resp. vyzdvihol maloletého syna do/zo základnej školy bol nútený vysvetľovať úplne cudzím osobám
dôvody svojho konania, nakoľko cudzie osoby majú informácie len z internetu zo strany žalovanej, a
tieto sú nielen skreslené, ale aj zavádzajúce. Žalovaná si podľa žalovaného neuvedomuje, že svojim

konaním neškodí len žalobcovi, ale hlavne maloletému B. V.ovi, synovi sporových strán, nakoľko sa
mu v škole spolužiaci a aj iní žiaci kvôli konaniu matky vysmievajú. Na záver žalobca poukazuje, že
žalovaná kriminalizuje žalobcu aj v iných facebookových skupinách, avšak tieto sú uzavreté a nie je
možné vykonať snímky obrazovky príspevkov na nich uvádzaných. Žalobca ďalej uvádza, že nie je
možné zosumarizovať kde všade na sociálnych sieťach žalovaná diskredituje osobu žalobcu, ani mať

o tomto konaní žalovanej prehľad

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia pripojili: Uznesenie Okresného
súdu Bratislava III, sp. zn. 37P/118/2019, Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.(35C)B3-21C/36/2023 zo dňa 15.6.2023, Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/58/2023 zo
dňa 18.10.2023, Príspevok uverejnený na profile W. Z. na sociálnej sieti Facebook z dňa 5.12.2023,
Komentár používateľky W. Z. pod fotkou s maloletým synom uverejnenou administrátorkou R.. Z. V.

v skupine Iniciatíva za vymazaných rodičov na sociálnej sieti Facebook zo dňa 2.1.2024, Príspevok
zdieľaný zo stránky „eBookSoda“ uverejnený na profile W. Z. spolu s komentárom na sociálnej sieti
Facebook zo dňa 9.1.2024, Príspevok uverejnený na profile W. Z. na sociálnej sieti Facebook z dňa
21.1.2024, Komentár používateľky W. Z. pod príspevkom používateľky I. K. uverejneným v skupine
Iniciatíva za vymazaných rodičov na sociálnej sieti Facebook z dňa 22.1.2024, Vyjadrenie Mestskej časti

Bratislava-Vrakuňa k zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky z 26.04.2022, Mailová komunikácia
s Obchodnou akadémiou Imricha Karvaša Bratislava ohľadom maloletej W., Vyjadrenie prokurátora
Okresnej prokuratúry Bratislava III k odvolaniu otca proti Uzneseniu Okresného súdu Bratislava III sp.
zn. 37P/118/2019-1038 zo dňa 25.04.2022 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 37P/118/2019-1127
zo dňa 15.06.2022.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

15. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.16. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že

by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ neodkladného
opatrenia musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo
osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia
bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie
sa žalovaného, ktorým jej spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne

preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou
riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k
nemu doložených dôkazov. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP),
sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie

situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už
subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba
abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.

17. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného

opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z
nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť

návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne
upraviť pomery je na posúdení súdu.

18. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom musí zvažovať, či v
prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a

teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované
obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane navrhovateľa neodkladného opatrenia a nesmie
nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovanú.

19. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú dané zákonné

podmienkyprevyhovenienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,pretožesúsplnenépodmienky,
pre ktoré je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Inštitút neodkladného opatrenia v
súvislosti príkazom zdržať sa zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu prichádza do úvahy
využiť v prípade, keď dochádza napríklad k opakovaným slovným útokom, ohováraniu alebo šíreniu
neprávd verejne prostredníctvom sociálnych sietí. Súd vychádzajúc z listinných dôkazov má za to,

že žalobcovi sa podarilo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a
existenciu pokračujúce zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu žalovanou. Z uvedeného mal
súd preukázanú dôvodnosť podaného návrhu, nakoľko príspevky a komentáre žalovanej sa zjavne
nezhodujú so skutočnosťou, predstavovanou rozhodnutiami súdov a verejných inštitúcii a zjavne
predstavovali snahu o diskreditáciu osoby žalovaného v očiach verejnosti. Neodkladné opatrenie môže

súd vydať iba v prípadoch, ktoré sú svojimi okolnosťami tak závažné, že vyvolávajú dôvodnú obavu,
že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita
navrhovateľa. Súd je toho názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre vydanie neodkladného
opatrenia, nakoľko žalobcovia súdu osvedčili závažnosť situácie, a teda existenciu potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami, a preto súd nariadil neodkladné opatrenie.

20. Súd naviac uvádza, že nariadením požadovaného neodkladného opatrenia neprimerane nezasiahne
do práv žalovanej. Nariadené neodkladné opatrenie bude mať minimálny vplyv na žalovanú, keďže
žalovaná nebude obmedzená na slobodnom prejave ani na využívaní sociálnych sietí. Obmedzenie sa
vzťahuje iba ku komentárom a príspevkom spomínajúcich osobu žalobcu.

21. Na vyššie uvedenom a odôvodnenom závere súdu nebol spôsobilý zmeniť nič ani obsah vyjadrenia
žalovanej, doručeného súdu dňa 12.02.2024, ktorým žalovaná odôvodnila zásahy do osobnostnýchpráv žalobcu na sociálnych sieťach dlhotrvajúcimi spormi bývalých manželov, ktoré sa týkajú najmä
starostlivosti o maloleté deti.

22. Vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu súd s poukazom na ustanovenie § 336 ods.
1 CSP má zato, že konania vo veci samej nie je obligatórnou súčasťou alebo následkom konania o
nariadenie neodkladného opatrenia. Za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenia konzumuje
vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd
povinnosť na podanie žaloby žalobcom neuloží. Súd zastáva názor, že vzhľadom na skutkové a právne

okolnosti prípadu ide práve o takú situáciu, kedy nie je potrebné začínať akékoľvek konanie vo veci
samej so skutkovou nadväznosťou na konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, keď neodkladné
opatrenie poskytuje žalobcom požadovanú plnohodnotnú súdnu ochranu a nie je zrejmé, aké iné pomery
by bolo potrebné upravovať v konaní vo veci samej.

23. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov

žalovaného, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje je súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP povinný
poskytnúť kvalifikované poučenie. Pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým
súd žalobcovi neuloží žiadnu žalobnú povinnosť, súčasne osobitným výrokom poučí protistranu o
tom, že môže proti žalobcovi podať samostatnú žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby
je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP, o čom musí byť protistrana

poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V rámci výroku tohto uznesenia uvedie
súd aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená strana efektívne domáhať
prípadnej procesnej ochrany. Priamo zo znenia druhej vety § 337 ods. 2 CSP vyplýva, že následné
konanie vo veci samej sa môže týkať aj reštitučných, reparačných, kompenzačných alebo satisfakčných
nárokov, ktoré bezprostredne súvisia s právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia a jeho

prípadným výkonom. Súd preto v súlade s § 337 CSP v III. výroku tohto rozhodnutia poskytol žalovanej
zákonné poučenie, ktoré je obligatórnou súčasťou nariadenia neodkladného opatrenia bez časového
obmedzenia, ktoré nahrádza rozhodnutie vo veci samej.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa§ 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi

priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného

poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).