Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. január 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 12C/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811204169
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5811204169.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcov: 1/ A. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XX, D., 3/ E. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, D., 4/ A. B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, X, D., / L. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. C. XXX/X, D., a 6/ O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, D., žalobcovia 1/
až 6/ zastúpení splnomocneným zástupcom: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o. so sídlom Sládkovičova

6, Žilina, IČO: 47239000, proti žalovanému: ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo so sídlom Tvrdošín,
IČO: 00 191 175, zastúpený splnomocneným zástupcom.: Mgr. Igor Palider, advokát so sídlom Klinec II
215/29, Zubrohlava, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd u r č u j e , že žalobcovia 1/ až 6/ sú vlastníkmi pozemkov: E-KN parcela č. XXXX, trvalé trávne
porasty o výmere 441 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo
dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela
č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 288 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra

Tvrdošín č.j. Q./XXXX, zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej PK parc. R. XXX, evidovanej v
PKV č. 1, D., E-KN parcela č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 2590 m2, ktorá podľa identifikácie
parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č.
XXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 260 m2, ktorá
podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z
pôvodnej PK parc. č. XXX, evidovanej v E. R. X, D., E-KN parcela č. XXXX/XX, trvalé trávne porasty

o výmere 2465 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa
XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č.
XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere 1854 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra
Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXX, evidovanej v
PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 337 m2, ktorá podľa identifikácie
parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. K1-46/2013 zo dňa 13.2.2013 bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č.
XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 1627 m2, ktorá

podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z
pôvodnej PK parc. R. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXX/X, trvalé trávne porasty o
výmere 260 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa 13.2.2013
bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX/X,
trvalé trávne porasty o výmere 18676 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j.
Q./XXXX zo dňa 13.2.2013 bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D.,

E-KN parcela č. XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 11414 m2, ktorá podľa identifikácie parciel
Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa 13.2.2013 bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX,
evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 408 m2, ktorá podľa
identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa 13.2.2013 bola vytvorená z pôvodnej
PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere
667 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola
vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX, trvalé trávne

porasty o výmere 948 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zodňa XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela
č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 5477 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra
Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa 13.2.2013 bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV

č.X,D.,E-KNparcelač.XXXX/X-trvalétrávneporastyovýmere331m2,ktorápodľaidentifikácieparciel
Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa 13.2.2013 bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX,
evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 102 m2, ktorá podľa
identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej
PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere

2573 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX
bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX, lesné
pozemky o výmere 57977 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX
zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN
parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere 4894 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra
Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v

PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX, lesné pozemky o výmere 1624010 m2, ktorá podľa identifikácie
parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej PK parc.
č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere 4658 m2, ktorá
podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX, zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z
pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere

82705 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX
bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX - lesné
pozemky o výmere 67763 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo
dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela
č. XXXX- lesné pozemky o výmere 28256 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín

č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č.
X, D., E-KN parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere 73642 m2, ktorá podľa identifikácie parciel
Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX,
evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere 1208473 m2, ktorá podľa
identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola vytvorená z pôvodnej

PKparc.č.XXXX,evidovanejvPKVč.X,D.,E-KNparcela.č.XXXX-lesnépozemkyovýmere8351m2,
ktorápodľaidentifikácieparcielSprávykatastraTvrdošínč.j.Q./XXXXzodňa13.2.2013bolavytvorenáz
pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere
4195 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa XX.X.XXXX
bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX - lesné

pozemky o výmere 6990 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo
dňa 13.2.2013 bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, Tvrdošín, E-KN
parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere 14228 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra
Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa 13.2.2013 bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v
PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere 997 m2, ktorá podľa identifikácie parciel

Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa 13.2.2013 bola vytvorená z pôvodnej PK parc. č. XXXX,
evidovanej v PKV č. X, Tvrdošín, E-KN parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere 8380 m2, ktorá
podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa 13.2.2013 bola vytvorená z
pôvodnej PK parc. č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., E-KN parcela č. XXXX - lesné pozemky o výmere
918381 m2, ktorá podľa identifikácie parciel Správy katastra Tvrdošín č.j. Q./XXXX zo dňa 13.2.2013

bola vytvorená z pôvodnej PK parcely č. XXXX, evidovanej v PKV č. X, D., všetky zapísané na LV č.
XXXX pre obec a k. ú. D. patria do vlastníctva žalobcu 1/ v podiele 13639/999999, žalobcu 2/ v
podiele 4639/999999, žalobcu 3/ v podiele 2165/999999, žalobcu 4/ v podiele 1202/999999, žalobcu
5/ v podiele 1068/999999 a žalobcu 6/ v podiele 987/999999.

II/ Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ až 6/ trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú
vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 26. 7. 2011, ktorej zmenu súd pripustil uznesením č.k. 7C/79/2011-628
zo dňa 11. 12. 2013 , po čiastočnom späťvzatí žaloby ( uznesenie č.k. 7C/79/2011-697 zo dňa 11. 12.

2014 ) žalobcovia 1/ až 6/ žiadali, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Žalobu odôvodnili tým, že na tzv. polohluchom liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. je ako vlastník
evidovaný žalovaný v podiele 1/1, pretože v poznámke na tomto LV je uvedené „ Ostatné pozemky
v k.ú. D. zapísané v listine Z 819/94 zo dňa 10. 3. 1958 ( PK vl. č. 1, 630, 935 ) „ a v časti A tohto

listu vlastníctva je zapísaná C KN parcela č. XXXX/X – trvalé trávne porasty o výmere 390 m2 . Na tzv.
hluchom liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. G. je ako vlastník evidovaný žalovaný, v poznámke ktorého
je uvedené „ Ostatné pozemky v k.ú. G., zapísané v listine Z 819/94 zo dňa 10. 3. 1958 ( PK Vl.
č. 287 )“. Vzhľadom na skutočnosť, že v PK vložke č. XXX pre k.ú. K. a v PK vložke č.X k.ú. D.
sú ako vlastníci zapísaní Bývalí urbárski spolumajitelia obce Tvrdošín, je nesporná skutočnosť, že

žalovanému nemohlo nikdy vzniknúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaným v PK vložkách
č. X, XXX N. XXX a rovnako je tomu aj na LV č. XXX pre k.ú. G.. Uvedená poznámka bola na list
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D. a na LV č. XXX pre kú. G. zapísaná na základe listiny S. XXX/XX zo
dňa 10. 3. 1958, pričom táto listina nie je dostačujúca ako doklad preukazujúci vlastníctvo žalovaného,
pretože v tejto listine nie je ani zmienka o vlastníckom práve žalovaného. Vytvorenie LV č. XXX k.ú. G.
a zápis poznámky na uvedenom LV rovnako ako aj zápis poznámky na LV č. XXXX k.ú. D. je v rozpore

s obsahom listiny S. XXX/XX a dokonca je táto poznámka nad rámec listín tvoriacich záznamovú listinu
S. XXX/XX. Postup zápisu záznamovej listiny S. XXX/XX vtedajšou Správou katastra Dolný Kubín nebol
v súlade s právnymi predpismi, pretože nebola predložená žiadna listina preukazujúca vlastnícke právo
žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu a predložené listiny nespĺňali náležitosti ani vtedajších, ani
súčasných právnych predpisov. Vytvorenie tzv. hluchého listu vlastníctva už nemá opodstatnenie a je

v hrubom rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi úsek katastra nehnuteľností. Čo sa týka
vlastníctva žalobcov 1/ až 6/, tak vlastnícke právo Urbárskych spoluvlastníkov je zapísané v PK vložke
č. X k.ú. D. N. E. č. XXX pre k.ú. K., kde je uvedené pod č. XXXX zo dňa XX. XXX. XXXX „ spoločné
užívanie nižeuvedených častí majetku sa vykonáva podľa pravidiel, nariadených v zmysle XIX. článku
zákona z roku 1898 . Z tohto spoločného majetku na jednotlivých urbárnikov pripadajúce podiele boli

pripísané k jednotlivým pozemnoknižným majetkovým podstatám „ . Z týchto zápisov vyplýva, že sa
jedná o nedeliteľný urbársky majetok – les a pastvina, patriaci bývalým tvrdošínskym urbárnikom. Túto
skutočnosť preukazujú aj stanovy bývalých urbárskych majetkov I. a II. pohraničnej oblasti obce D.
„ o vedení hospodárskych záležitostí nedeliteľných spoločne používaných lesných majetkov „ , ktoré boli
stanovené v zmysle zákonného článku XIX/1898 na ustanovujúcej schôdzi majiteľov dňa 8. 10. 1906,

v ktorých je uvedené, že urbársky majetok obce D. v I. a II. pohraničnej oblasti je nedeliteľný, spoločne
používaný lesný majetok, na vedenie hospodárskych záležitostí ktorého sa vzťahujú tieto stanovy podľa
zákonného článku XIX/1898. Je nespochybniteľné, že na majetok právneho predchodcu Urbárskych
spolumajiteľov, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín sa vzťahoval zákonný článok XIX/1898 o štátnom
spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne

užívaných lesov, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov v ustanovení
§ 25 upravuje, že hospodárske veci spoločne užívaných lesov a holých plôch, ktoré sú nedielnym
vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbárnikov, spravuje zhromaždenie spolumajiteľov podľa
pravidiel utvorených v zmysle tohto zákona a teda na subjekt, t.j. bývalých urbárskych spolumajiteľov
obce Tvrdošín sa nemohol vzťahovať zákonný článok X/1913 o nedielnych spoločných pastvinách,

v zmysle ktorého sa v ustanovení § 1 uvádza, že podielnici sú v zmysle tohto zákona povinní pretvoriť sa
na spoločenstvo za účelom správy vecí vyplývajúcich zo spolumajiteľstva. Neexistuje žiadny doklad, že
BývalíurbárskispolumajiteliaobceTvrdošínvytvorilipasienkovýútvar.Medzitiepasienkovéútvary,ktoré
boli povinné podľa tohto zákona vytvoriť spoločenstvo, patrili spoločné pasienky bývalých urbárnikov
a spoločné pasienky komposesorátov. Nakoľko v PKV č. XXX pre k.ú. K. ani v PKV č. 1 k.ú. D.

nie je zapísaná žiadna poznámka v zmysle zákonného článku X/1913, považujú za dokázané, že na
nehnuteľnosti uvedené v uvedených PKV sa zákonný článok X/1913 nevzťahoval. V PKV č. XXX pre
k.ú. K. je pod J. zapísaná poznámka podľa zákona č. 2/1958 Sb. , ako aj v PKV č. X kú. D. pod J., čiže
subjekt, na majetok ktorého sa táto poznámka zapísala, nezanikol podľa ust. zákona č. 81/1949 Sb.,
ale zanikol podľa zákona č. 2/1958 Zb. Podľa § 3 ods. 4 je uvedené, že okresný súd zapíše vlastníctvo

a iné práva k nehnuteľnému majetku uvedenému v § 2 na jednotné družstvo, na jeho návrh, bez tiarch
s odvolaním sa na tento zákon. Takýto zápis v PKV č. XXX k.ú. K. ani v PKV č. X k.ú. D. nie je , čo
potvrdzuje, že v danom prípade sa na tieto nehnuteľnosti nevzťahoval zákon č. 81/1949 Sb., ale došlo
len k prevzatiu nehnuteľností do jeho užívania, tak ako s tým počíta § 5 ods. 1 tohto zákona, že okresný
národný výbor uvedie jednotné družstvo do užívania majetku uvedeného v § 2. Účinnosťou zákona

č. 49/1959 Sb. o jednotných roľníckych družstvách došlo ex lege k obnove individuálneho vlastníctva
niekdajších urbárnikov ( alebo ich právnych nástupcov ) dňom 1. 10. 1959. To znamená, že žalovaný ako
právny nástupca JRD so sídlom v Tvrdošíne žiadne nehnuteľnosti neprevzalo, pretože JRD v Tvrdošíne
už nič nevlastnilo, z dôvodu zákonného obnovenia individuálneho vlastníctva niekdajších urbárnikov.2. Rozsudkom č.k. 7C/79/2011-800 zo dňa 21. 9. 2016 súd žalobu zamietol a žalobcov 1/ až 6/ zaviazal
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 9Co/28/2017 zo dňa

30. 3. 2017 tento rozsudok potvrdil a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania.

3. Na dovolanie žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Cdo/132/2018 zo
dňa 18. 12. 2019 oba uvedené rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. Po tom, čo sa vec vrátila z dovolacieho súdu na ďalšie konanie, súd vec opätovne prejednal.
Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobcovia 1/ až 6/ zotrvali na svojej žalobe o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, špecifikovaným vo výrokovej časti I/ rozsudku. Žalobcovia tvrdili,
že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení z dôvodu, že existuje duplicita zápisu ich
vlastníctva k dotknutým pozemkom, pretože okrem nich je ako vlastník týchto pozemkov v katastri

nehnuteľností evidovaný aj žalovaný. Žalobcovia 1/ až 6/ tvrdili aj, že sú právnymi nástupcami
pôvodných vlastníkov – členov zrušeného útvaru Bývalí urbárski spolumajitelia obce Tvrdošín, ktorý je
zapísaný v pozemkovej knihe ako vlastník sporných pozemkov. Žalobcovia tvrdili, že tento útvar bol
zrušený až zákonom č. 2/1958 Sb., ktorým došlo k obnoveniu individuálneho vlastníctva jednotlivých
členov útvaru Bývalí urbárski spolumajitelia obce Tvrdošín, a to dňom účinnosti tohto zákona.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Tvrdil predovšetkým, že žalobcovia nemajú na požadovanom určení
naliehavý právny záujem, pretože neexistuje duplicita zápisu vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré
sú predmetom žaloby. Uviedol tiež, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne nadobudnutia
vlastníctva dotknutých pozemkov. Tvrdil, že on - žalovaný nadobudol vlastnícke právo k dotknutým

pozemkom ako pasienkovým nehnuteľnostiam podľa rozhodnutí bývalého okresného národného výboru
podľa zákona č. 81/1949. Z úpravy uvedeného zákona podľa žalovaného vyplýva, že za účinnosti tohto
zákona prešli na zriadené jednotné roľnícke družstvá pozemky pasienkového charakteru a členovia
urbárskych spoločností sa stali členmi jednotných roľníckych družstiev. Žalovaný tvrdil, že jeho
nadobúdací titul z roku 1958 nie je nulitné rozhodnutie, pretože aj zo strany samotných urbárnikov až

do uplatnenia reštitučných nárokov v roku 1992 nikto si neuplatnil žiadny žalobný návrh, ktorým by
spochybnil nadobudnutie týchto pozemkov právnym predchodcom žalovaného. Žalovaný tvrdil, že do
užívania dotknutých pozemkov vstúpil v roku 1957 na základe rozhodnutia okresného národného výboru
o odovzdaní týchto pozemkov družstvu a nerušene ich užíval až do roku 1991 a preto nadobudol tieto
pozemky vydržaním. Žalovaný ešte tvrdil, že jeden zo žalobcov – žalobca 2/ - si na pozemky, ktoré sú

predmetom žaloby, uplatnil reštitučný nárok, o ktorom doteraz nebolo právoplatne rozhodnuté. Podľa
žalovaného žalobe nemožno vyhovieť z dôvodu kolízie s reštitučným konaním, ktoré má prednosť pred
súdnym konaním o určovacej žalobe. Podľa žalovaného vyhovenie žalobe by bolo narušením právnej
istoty jednak reštituentov, ako aj samotnej povinnej osoby. Žalovaný uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie
žalobcov, že na útvar Bývalí urbárski spolumajitelia obce Tvrdošín sa nevzťahoval zákonný článok X

z roku 1913. Uviedol, že rozhodnutie z roku 1957, vydané vtedajšími úradmi v rámci ich kompetencie
deklarovalo, že na pasienkové nehnuteľnosti bývalých urbárnikov sa vzťahuje uvedený zákonný článok.

6. Súd vyhodnotil obranu žalovaného proti žalobe ako nedôvodnú. Čo sa týka naliehavého právneho
záujmu žalobcov na požadovanom určení, v tejto otázke je súd viazaný právnym názorom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil v uznesení sp. zn. 4Cdo 132/2018 zo dňa 18. 12. 2019, ktorým
zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie aj rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol v poradí
prvý rozsudok potvrdený. Najvyšší súd v uvedenom uznesení uviedol, že zistený fakt už existujúceho
duplicitného zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností k predmetným pozemkom, ktorý navodzuje stav
nepochybne odporujúci princípu právnej istoty, naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom

určení dostatočne osvedčuje; preto je namieste žiadať, aby súd autoritatívne v rozsudku vyriekol, že
určitý právny pomer medzi stranou sporu a dotknutými parcelami existuje alebo neexistuje. Keďže
najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil ohľadne naliehavého právneho záujmu právny
názor, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, súd pri rozhodovaní o žalobe vychádzal z toho, že procesný
predpoklad naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení je daný.

7. V uvedenom uznesení sa najvyšší súd venoval aj otázke, či je dôvodná námietka žalovaného proti
žalobe spočívajúca v tom, že pozemky podliehajú reštitúcii a tá má prednosť pred určovacou žalobou.
V bode 14. uznesenia sp. zn. 4Cdo 132/2018 zo dňa 18. 12. 2019 najvyšší súd uvádza, že žalobouo určenie vlastníckeho práva nemožno obchádzať zmysel a účel reštitučných predpisov, ale na strane
druhej existencia špeciálnych reštitučných predpisov nevylučuje postup podľa všeobecných právnych
predpisov; preto tam, kde určovacia žaloba neslúži na obchádzanie reštitučných predpisov, nemožno

jej použitie a priori vylúčiť. Pokiaľ sa teda žalobcovia prostredníctvom reštitučných predpisov vrátenia
sporných pozemkov nedomáhali, prostredníctvom určovacej žaloby tak môžu urobiť kedykoľvek za
predpokladu, že nedošlo k „ strate „ vlastníctva k týmto pozemkom zákonom určeným spôsobom
( napr. vydržaním, spracovaním a pod. ). Ohľadne konkurencie reštitučného konania vlastníckej žaloby
uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Cdo/193/2021 zo dňa 25. 5. 2022, že

„ rozhodovacia prax v otázke konkurencie reštitučnej a vlastníckej žaloby je viacmenej ustálená a to
najmä s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky a to na nález sp. zn. III. ÚS
16/2012 z 28. 3. 2012, ktorým zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 180/2010, pričom
vyslovil názor, že „ reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho
práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak došlo
k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto

majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku resp. finančnej náhrad domáhala žalobou opierajúcou
sa o všeobecné predpisy občianskeho práva ( podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva – žalôb
určovacích, vindikačných, negatórnych a pod. ( III. ÚS 178/06 ) a že zo základných zásad občianskeho
právamožnovyvodiť,ževsituácii,keďpovinnejosobe(štátu)nesvedčížiadnyprávnytitulnadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho

subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis
v evidencii nehnuteľností tomuto nezodpovedá. Tento názor bol vyslovený Ústavným súdom SR aj
v náleze sp. zn. II. ÚS 478/2012, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
93/2010 ( zriadenie vecného bremena ). Na základe uvedených rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej
republiky, viazaný právnym názorom ústavného súdu, od roku 2013 ( uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo

124/2012 zo dňa 25. 4. 2013 ) rozhoduje tak, že ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho
dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho
nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho
práva. Najvyšší súd ďalej vo svojom rozsudku sp. zn. 1Cdo/193/2021 zo dňa 25. 5. 2022 uvádza,
že v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Cdo 511/2015 Najvyšší súd SR skúmal odvolacím súdom prípustná

dovolaciu otázku pomeru tzv. všeobecného zákonodarstva a zákonodarstva reštitučného v prípade,
v ktorom mal byť daný reštitučný dôvod podľa § 6 ods. 1 písm. p/ zákona o pôde, teda prevzatie
veci bez právneho dôvodu. K danej otázke dovolací súd uviedol, že pomer vzťahu reštitučných
zákonov a všeobecných právnych predpisov bol už riešený viacerými rozhodnutiami Najvyššieho
súdu SR a dospeli v nich k zhodnému právnemu názoru, že reštitučné zákony, aj keď majú vo

vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu lex specialis, nevylučujú možnosť, v prípade, ak sa zistí, že
ustanovenia lex specialis nemožno na daný prípad uplatniť, domáhať sa ochrany vlastníckeho práva
podľaObčianskehozákonníka(žalobounaurčenievlastníctva,žalobunavydanieveciaprípadneinou).

8. V prejednávanom prípade žalovaný argumentoval, že žalobou o určenie vlastníctva sa žalobcovia

snažiaobísťreštitučnépredpisy,pretožesvojnároksimohliuplatniťlenvreštitučnomkonaní.Žalobcovia
s týmto tvrdením nesúhlasili a uvádzali, že pozemky, ktoré sú predmetom žaloby, nepodliehajú reštitúcii,
pretože nedošlo k ich odňatiu pôvodným vlastníkom, ale vlastnícke právo pôvodných urbárskych
spoluvlastníkov ostalo zachované. Súd z vykonaného dokazovania konštatuje, že žalobcovia 1/ až 6/ sa
žalobou domáhajú určenia vlastníctva k pozemkom, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú.

D. v spoluvlastníckych podieloch, ktoré sú na uvedenom liste vlastníctva evidované ako ich podiely.
Ako už bolo uvedené, toto vlastníctvo je zároveň ( duplicitne evidované ) aj v prospech žalovaného,
pretože ten je evidovaný liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. D., kde v časti poznámky na tomto LV je
uvedené „ Ostatné pozemky v k.ú. D. zapísané v listine S. XXX/XX zo dňa 10. 3. 1958 ( PK vl. č. X, XXX,
XXX ) . Z identifikácie parciel, ktorú si dali vyhotoviť žalobcovia Okresným úradom v Tvrdošíne súd zistil,

že pozemky, ktoré sú predmetom žaloby, boli vytvorené z pozemkovoknižných parciel, evidovaných
v pozemkovoknižnej vložke č. X pre obec a k.ú. D.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a žalovaný
ani nerozporoval tvrdenie žalobcov, že v pozemkovoknižnej vložke č.X k.ú. D. sú ako vlastníci zapísaní
Bývalí urbárski spolumajitelia obce Tvrdošín. Z rozhodnutia Okresného úradu Tvrdošín č. 98/00946-017
zo dňa 12. 6. 1998 súd zistil, že v PKN protokole č. X k.ú. D. pod radovým číslom XXX na strane N. je

zápis, v ktorom sa uvádza, že „ spoločne užívané niže uvedené časti majetku sa vykonávalo podľa
pravidiel a nariadení v zmysle zákonného článku XIX/1898 „ . Ďalej sa v uvedenom rozhodnutí uvádza,
že túto skutočnosť je možné overiť v stanovách Urbáru Tvrdošín z 8. októbra 1906, ktoré predložili
urbarialisti Pozemkovému úradu v Dolnom Kubíne dňa 7. 5. 1996. Ide o stanovy bývalých urbárskychmajetkov I a II pohraničnej oblasti o vedení hospodárskych záležitostí nedeliteľných spoločne užívaných
lesných majetkov stanovené v zmysle zákonného článku XIX/1898, v ktorých sú uvedené parcely z PKN,
ktoré sú identifikované na parcely pôvodného pozemkového katastra a sú tu tiež uvedené. Stanovy

boli odsúhlasené Maďarskokráľovským ministerstvom poľnohospodárstva pod číslom XXXXX, XXXX-
X, N.X zo dňa 17. 12. 1909. Pozemkový úrad v citovanom rozhodnutí ďalej uvádza, že takto bol
vytvorenýmajetokurbarialistovvTvrdošíne,ktorýbolobhospodarovanýpodľaII.dieluzákonnéhočlánku
XIX/1989 .

9. V rozsudku sp. zn. 1Cdo/193/2021 zo dňa 25. 5. 2022 najvyšší súd rozoberá aj otázku tzv. urbárskych
pozemkov. V bode 46. odôvodnenia uvedeného rozsudku najvyšší súd uvádza, že „ pre objasnenie
problematiky týchto pozemkov je nevyhnutné stručne poukázať a zohľadniť aj historické aspekty inštitútu
tzv. urbárskych spoločenstiev a tzv. urbárskych pozemkov.
V minulosti sa šľachtická pôda rozdeľovala na dva druhy, a to na pôdu panskú (dominikál), ktorú
obhospodaroval vo vlastnej réžii sám zemepán, a na pôdu urbársku (rustikál), ktorá síce patrila

zemepánovi, ale bola prenechaná do užívania poddaným označovaným ako urbárnici, pretože
povinnosti poddaných voči zemepánovi boli upravené v Urbáre. V roku 1767 bolo vydané nariadenie
Márie Terézie s názvom „Milostivý urbár“, ktorým boli určené povinnosti poddaného voči zemepánovi v
súvislosti s pôdou, ktorú poddaný užíval.
Urbár bola kniha, v ktorej boli zapísaní poddaní pracujúci na poliach a lesoch zemepánov. Zásadná

zmena v urbárskych pomeroch nastala v roku 1848, keď v dôsledku zrušenia poddanstva boli zrušené
všetky povinnosti bývalých poddaných voči zemepánovi založené na Urbáre, takže poddaný sa z
urbárskeho poddaného stal voči pozemkom v jeho užívaní ich faktickým vlastníkom, pričom potom, ako
cisár František Jozef I vydal 2. marca 1853 tzv. Urbársky patent, ktorým bol úplne zrušený dovtedajší
urbársky pomer voči zemepánovi, sa niekdajší urbárnici stali aj právnymi vlastníkmi poddanskej pôdy.

Vlastníci bývalého urbárskeho majetku tento „spravovali“ ako spoločný majetok [napr. v záujme
zachovania jednotného hospodárenia a spravovania lesov bol vydaný zákonný článok XXXI/1879 (lesný
zákon), pričom napr. už podľa zákonného článku LIII z roku 1871 lesy bývalých urbarialistov mali byť
„spravované“ (nie vlastnené) ako spoločné lesy a hospodárenie s nimi sa malo vykonávať pod dozorom
administratívnych vrchností].

Problematiku spravovania spoločných lesov upravoval zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní
obecných a niektorých iných lesov a holín, ďalej o upravení hospodárskej správy spoločne užívaných
lesov a holín, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov (ďalej
len „zákonný článok XIX/1898“), a problematika spravovania spoločných pasienkov bola upravená
zákonným článkom X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch (ďalej len „zákonný článok X/1913“).

Na základe uvedeného vznikali združovaním vlastníkov niekdajších urbárskych pozemkov urbárske
spoločenstvá (lesné, pasienkové), ktorých základnými znakmi bolo nedielne spoluvlastníctvo, t.
j. nemožnosť vyčlenenia reálnej parcely zo spoločne „spravovaného“ majetku, rozhodovanie v
zhromaždení spoluvlastníkov tohto spoločného majetku, a to hlasovaním podľa princípu väčšiny hlasov
vlastníkov počítanej podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov.

Pozemkové spoločenstvá (urbáre) spravujúce pasienkové pozemky podľa zákonného článku X/1913
boli zrušené zákonom Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Sb. n. SNR o úprave právnych pomerov
pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, pričom
vlastnícke právo k týmto pozemkom prešlo ex lege z členov týchto pozemkových spoločenstiev
na jednotné roľnícke družstvá (ďalej len „družstvo“), ktoré boli zriadené zákonom č. 69/1949 Sb.

o jednotných roľníckych družstvách (ďalej len „zákon č. 69/1949 Sb.“) a členovia (spoluvlastníci)
pasienkových urbárov sa tak stali iba členmi družstiev. Po zrušení zákona č. 69/1949 Sb., a to zákonom
č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách (ďalej len „zákon č. 49/1959 Zb.“), došlo ex lege k
obnove individuálneho vlastníctva niekdajších urbárnikov (alebo ich právnych nástupcov) k pozemkom
združeným v družstve, ktoré ich iba obhospodarovalo. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 49/1959 Zb.

vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované.
Urbárske spoločenstvá „spravujúce“ spoločné lesné pozemky boli zrušené zákonom č. 2/1958 Sb.,
pričom tieto spoločné lesné pozemky boli odovzdané do obhospodarovania krajským správam lesov,
alebo ak ich výmera nepresahovala 50 ha, mohli byť odovzdané do obhospodarovania aj družstvám.
V prípade, že súčasťou lesa boli aj pasienky, tieto boli odovzdané do obhospodarovania družstva,

alebo ak toto nebolo v obci zriadené, tak boli odovzdané do obhospodarovania užívateľom spoločných
pasienkov(§3ods.1zákonač.2/1958Sb.).Subjekt,ktorémuboltaktodoobhospodarovaniaodovzdaný
les alebo pasienok, ktorý bol súčasťou lesa, zákonodarca označoval pojmom „obhospodarovateľ“, nie
vlastník. Vlastnícke právo k obhospodarovateľom obhospodarovaným pozemkom ostalo zachovanéindividuálnym vlastníkom, t. j. pôvodným členom urbárskych lesných spoločenstiev. Podľa § 9 zákona
č. 2/1958 Sb. odovzdanie spoločných lesov do obhospodarovania sa nedotýka doterajších vlastníckych
pomerov spoločných lesov a členovia zrušených útvarov ostávajú spoluvlastníkmi spoločných lesov v

pomere podľa svojich podielov. Pokiaľ spoločné lesy vlastnil zrušený útvar, prechádza vlastníctvo na
členov zrušeného útvaru podľa zásad vyslovených v predchádzajúcom odseku. Ak sa veľkosť podielov
jednotlivých členov nedá zistiť, platí, že sú spoluvlastníkmi každý rovnakým dielom. „

10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v pozemkovoknižnej vložke č. X pre obec a k.ú. D.

ako aj v stanovách Urbáru Tvrdošín z 8. októbra 1906 sa nachádza záznam o tom, že pozemky,
ktoré boli evidované v uvedenej PK vložke boli spravované podľa zákonného článku XIX/1898. Súd
potom dospel k záveru, že je správne tvrdenie žalobcov, že subjekt Bývalí urbárski spolumajitelia
obce Tvrdošín, ktorý je zapísaný v pozemkovej knihe vo vložke č. X pre obec a k.ú. D. ako vlastník
sporných pozemkov, bol zrušený až zákonom č. 2/1958 Sb. a vlastníctvo k pozemkom ostalo zachované
pôvodným vlastníkom – členom zrušeného útvaru. Súd v tomto smere poukazuje aj na stanovy

právneho predchodcu žalovaného, že stanovy právneho predchodcu žalovaného boli prijaté okrem
iného aj podľa zákona č. 49/1959 Sb. Pokiaľ žalovaný voči tomuto dôkazu namietal, že bol predložený
oneskorene, v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania, súd je názoru, že tento dôkaz
nebol oneskorene predložený, pretože v tomto konaní súd nevyužil zásadu sudcovskej koncentrácie
konania. Na zachovaní vlastníctva pôvodným vlastníkom – členom zrušeného urbárskeho spoločenstva

nič nezmenilo ani rozhodnutie Okresného národného výboru Trstená zo dňa 10. 3. 1958, ktoré označil
žalovaný ako svoj právny titul nadobudnutia vlastníctva k dotknutým pozemkom. Skutočnosť, že toto
rozhodnutie doteraz nebolo formálne zrušené, nemôže znamenať, že by pôvodní vlastníci pozemkov
stratili vlastníctvo k dotknutým pozemkom. Žalovaný nespochybňoval, že žalobcovia ako členovia
v súčasnosti jestvujúceho pozemkového spoločenstva so sídlom v Tvrdošíne sú právnymi nástupcami

osôb – pôvodných vlastníkov pozemkov, zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. X pre obec a k.ú. D. .
Žalovaný síce tvrdil, že žalobcovia nepreukázali výšku svojich spoluvlastníckych podielov, no ako už súd
uviedol, žalobcovia sú k pozemkom, vo vzťahu ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníctva evidovaní na
liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. D. v spoluvlastníckych podieloch, ktoré sú uvedené v žalobe,
avšak ich vlastníctvo je spochybnené duplicitným zápisom žalovanému ako vlastníka k rovnakým

pozemkom. Nie je teda potrebné, aby žalobcovia osobitne preukazovali, v akých spoluvlastníckych
podieloch sú vlastníkmi dotknutých pozemkov, pretože to vyplýva priamo z ich zápisu na liste vlastníctva
č. XXXX pre obec a k.ú. D..

11. Žalovaný voči žalobe namietal aj to, že pokiaľ by aj nenadobudol vlastníctvo k dotknutým pozemkom

na základe rozhodnutia Okresného národného výboru Trstená zo dňa 10. 3. 1958, toto rozhodnutie je
právnym titulom pre vstup do oprávnenej a nerušenej držby pozemkov, ktorá podľa neho trvala od roku
1957, kedy vstúpil do užívania pozemkov až do roku 1991, kedy si žalobcovia uplatnili reštitučný nárok
na pozemky. Súd dospel k záveru, že žalovaný nemohol vydržať vlastníctvo k dotknutým pozemkom.
Čo sa týka právnej úpravy vydržania, tak v období od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964 bol v účinnosti tzv.

stredný Občiansky zákonník – zákon č. 141/1950 Sb, , ktorý za predmet vydržania určil hnuteľné
a nehnuteľné veci, pričom z vydržania boli vyňaté veci v socialistickom vlastníctve. Dĺžka vydržacej doby
bola stanovená na tri roky pri hnuteľných veciach a desať rokov pre nehnuteľné veci. Zmena nastala
v období od 1. 4. 1964 do 31. 3. 1983 ( za účinnosti Občianskeho zákonníka – zákona č. 40/1964 Zb. ) ,
ktorý vo svojom znení účinnom od 1. 4. 1964 nadobudnutie vlastníctva vydržaním vôbec neupravoval.

Ak teda vydržacia doba neuplynula najneskôr do 31. 3. 1964, k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním
nedošlo. Vydržanie bolo reaktivované až novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb., účinnou od
1. 4. 1983. Toto vydržania však bolo oproti skoršej úprave zúžené len na fyzické osoby ( občanov )
a nevzťahovalo sa na právnické osoby ( organizácie ). K zmene tejto úpravy došlo až zákonom č.
509/1991 Zb., účinným od 1. 1. 1992, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Z uvedeného

vyplýva, že pokiaľ právny predchodca žalovaného vstúpil do užívania pozemkov najskôr dňom 10.
3.1958, kedy bolo vydané rozhodnutie o prevzatí pozemkov ( žalovaný uvádza, že vstúpil do užívania
pozemkov v roku 1957, čo však nemôže byť pravdivé, pretože rozhodnutie ONV Trstená bolo vydané až
dňa 10. 3. 1958 ), tak pozemky nemohol nadobudnúť vydržaním, pretože od 10. 3. 1958 do 1. 4. 1964,
kedy nadobudol účinnosť zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neuplynula vydržacia doba 10

rokov, ale len necelých 6 rokov. Vydržanie právnickou osobou bolo potom zákonom upravené až novelou
Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 1. 1. 1992 – to však bolo až po tom, čo si
pôvodní vlastníci pozemkov uplatnili svoj nárok na vrátenie pozemkov. Žalovaný teda pozemky nemohol
nadobudnúť vydržaním, pretože nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vydržanie, predovšetkýmužívanie pozemkov po stanovenú dobu. Súd však okrem toho ešte zdôrazňuje aj , že hoci žalovaný
poukazoval na to, že pôvodní vlastníci pozemkov ( právni predchodcovia žalobcov ) počas obdobia
od roku 1958 do roku 1991 neuplatnili svoje vlastnícke právo vo vzťahu k dotknutým pozemkom

a v nadväznosti na to tvrdil, že jeho držba bola nerušená, nemožno súhlasiť ani s týmto tvrdením.
Obdobie od roku 1948 do novembra 1989, kedy došlo k zmene spoločenského zriadenia, bolo obdobím
neslobody, kedy v zásade ani nebolo reálne uvažovať o uplatnení vlastníckeho práva k pozemkom
v užívaní jednotného roľníckeho družstva. Na podmienku, aby držba bola nerušená, treba nahliadať
aj v kontexte historických podmienok, ktoré sa k danému obdobiu viazali. Obdobie od roku 1948

do novembra 1989 bolo na území vtedajšej Československej socialistickej republiky silne poznačené
charakterom socialistického štátneho zriadenia, ktoré zdôrazňovalo úlohu kolektivizácie, socialistického
vlastníctva a potláčalo súkromné vlastníctvo a tiež uplatňovanie ľudských a občianskych práv, vrátane
práva vlastníckeho. Vzhľadom na uvedené súd považuje za nedôvodné tvrdenie žalovaného, že
dotknuté pozemky nadobudol vydržaním.

12. Čo sa týka procesných súvislostí, súd zamietol návrh žalovaného na vypočutie svedkov A. O. M. a O.
T.. Navrhol ich s odôvodnením, že ide o zamestnancov spoločnosti Geodet spol. s r.o., ktorí vypracovali
návrh ROEP, ktorý zatiaľ nebol schválený ani zapísaný v katastri nehnuteľností, no tieto osoby by
sa vedeli vyjadriť k tomu, či existuje duplicita zápisov vlastníctva k dotknutým pozemkom. Žalobcovia
s vykonaním týchto navrhnutých dôkazov nesúhlasili s tým odôvodnením, že v tomto konaní sa nerieši

ROEP, ale aktuálny stav a navrhnuté výsluchy by boli nadbytočné. Súd dospel k záveru, že vykonanie
žalovaným navrhnutých výsluchov by bolo nadbytočné, pretože duplicitu zápisu vlastníckeho práva
k pozemkom, ktoré sú predmetom žaloby, má súd preukázanú z vyjadrenia Okresného úradu Tvrdošín,
ktoré odpovedalo na výzvu súdu a tiež je okresný súd viazaný záväzným právnym názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorú ohľadne otázky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

vyslovil v uznesení sp. zn. 4Cdo 132/2018 zo dňa 18. 12. 2019.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcom priznal náhradu trov konania, pretože boli
v konaní úspešní ( § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.