Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 9Csp/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821202961
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Gešvantnerová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3821202961.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX-X, D. – B., zast.: JUDr. Jana Bezáková, advokát, so sídlom Bakalárska
6, Prievidza proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské
nivy 1, Bratislava, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava
o určenie bezúročnosti úveru a iné takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 5540500987
uzavretej dňa 4.4.2014 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,
Kežmarok a žalobkyňou je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 678,52 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou z 28.7.2021 domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo
zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 5540500987 z 4.4.2014 a vydania bezdôvodného obohatenia
1678,52 eur. Uviedla, že ako spotrebiteľka uzatvorila s pôvodným veriteľom Consumer finance holding,
a.s. zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 5540500987 dňa 4. apríla 2014, na základe ktorej bol

žalobkyni od pôvodného veriteľa poskytnutá pôžička vo výške 5000 Eur. O tom navrhla dôkazy: Zmluvu
o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 5540500987 dňa 4. apríla 2014, Štandardné európske informácie
pre spotrebiteľský úver, Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN pre daný
spotrebiteľský úver a prehľad o platbách a úhradách a výpis z účtu. Zmluva je spotrebiteľská. Peniaze
nebolipoužiténapodnikaniealeprejejvlastnúpotrebu.Názovzmluvyoposkytnutípôžičkynabývanieje
len formalita. Zmluva o poskytnutí pôžičky na bývanie Č. 5540500987 zo dňa 4. apríla 2014 neobsahuje
určito všetky zákonom vyžadované (esenciálne) náležitosti a to: zročnosť jednotlivých splátok úveru

(minimálne deň zročnosti). Zo zmluvy, ktorá je podpísaná zmluvnými stranami nevyplýva ani, kedy má
byť zaplatená prvá a posledná mesačná splátka. V Štandardných európskych informáciach pre daný
spotrebiteľský úver je napísané, že: termín splátok je do 20 dňa v mesiaci (to môže byť 1,2,5,7 až 10
alebo 11 až 15,16,17 až 19 dňa. Termín splátok je neurčitý. Nič nebránilo pôvodnému veriteľovi, aby
bol termín splátok a termín konečnej splatnosti v zmluve uvedený určito. Tiež chýba termín konečnej
splatnosti (deň, mesiac a rok) a úroková sadzba v skutočnosti je 86 % (ročná úroková sadzba nemôže
byť totožná s RPMN). Výška úveru podľa zmluvy je 5000 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa podľa zmluvy

sú 4304,8 Eur. Celková čiastka úveru podľa zmluvy je 9304,8 Eur. Výpočet úroku pre daný úver : 4304,8
deleno 5000 je 0,86096, 0,86096 krát 100 = 86,096. Úroková sadzba je teda pre daný úver je 86 % a
nie 14,90 % ako je uvedené v zmluve. Žalobkyňa má zaplatiť celkové náklady 4304,8 Eur, to je tých 86
% (keby mala zaplatiť 5000 Eur celkové náklady, tak by to bolo 100 %, keďže má žalobkyňa zaplatiť4304,8 Eur tak je to tých 86 %). Výpočet úroku pre daný úver číslo dva : 9304,8 deleno 5000 sa rovná
1,86096, 1,86096 mínus 10,86096, posunieme desatinnú čiarku o dve miesta do prava, vyjde nám 86
%. Dva výpočty úroku pre daný úver dokazujú, že úroková sadzba pre daný úver je 86 %.Výška úveru

podľa zmluvy je 5000 Eur. Žalobkyňa podľa prehľadu o platbách a podľa výpisov z účtu zaplatila sumu vo
výške 6678,52Eur. 6678,52 mínus 5000 je 1678,52 Eur. Rozdiel: 1678,52 Eur (bezdôvodné obohatenie
- platby od 13.5.2014 do 16.6.2021). Podľa zmluvy nevyplýva, že by pôvodný veriteľ skúmal bonitu
žalobkyne s odbornou starostlivosťou. Pôvodný veriteľ žiadal od žalobkyne pred podpisom zmluvy len
občiansky preukaz a potvrdenie o poberaní dôchodku. Žiadne výdavky (nájom, elektrika, plyn, mobil,

iné úvery a iné). Aj z tohto dôvodu je nutné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žalobca sa podanom žalobou dovoláva určenia, že úver
poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5540500987 zo dňa 04.04.2014 (ďalej ako
„zmluva o úvere“) je bezúročný a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia. Ako dôvod pre
určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvádza absenciu povinnej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2

zákona o spotrebiteľských úveroch - termín splátok, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
nesprávne uvedenú úrokovú sadzbu. Fyzickou súčasťou zmluvy o úvere boli aj Zmluvné podmienky v čl.
XIV. Splácanie úveru tieto podmienky upravujú nasledovne: ,,6.1 Klient je povinný riadne a včas splácať
poskytnutú Pôžičku a to v pravidelných mesačných Splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým
kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v bode 6.2

týchto zmluvných podmienok. 6.2 Pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve stanovene inak,
sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. 6.3 Prvá splátka je splatná nasledujúci
mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.“ V spojení všetkých údajov prítomných
v zmluve o úvere a všetkých jej súčastí je vďaka jednoduchému porozumeniu čítaného (zmluvného)
textu zrejmé, že splátky sú splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci (prvá splátka je splatná do 20.

dňa mesiaca nasledujúceho po uzavretí zmluvy) a termín konečnej splatnosti apríl 2024, kedy je k
20. dňu v danom mesiaci splatná posledná splátka úveru. Žalobkyňa sama splátky úveru splácala
(dokladuje to prílohami svojej žaloby). Poukázal na 2. výrok Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
(ďalej aj ,,SDEÚ“) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/2015 E. F. G., H. proti I. B. (ďalej len ,,Rozsudok
SDEÚ Home Credit“): ,,Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že

nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok.“ Žalobkyňa účelovo interpretuje jasné, zreteľné a jednoznačné údaje o úvere
uvedené v zmluve s cieľom zdôvodniť údajnú potrebu aplikácie zákonnej sankcie bezodplatnosti úveru.
Sankcia bezodplatnosti úveru v tomto prípade by bola neprimeranou sankciou za to, že sa žalobkyni

zdajú byť údaje v zmluve nedostatočne uvedené - a to navyše až v čase niekoľko rokov po uzretí zmluvy.
Poukázal na judikatúru SD EÚ, ktorá preferuje proporcionalitu a primeranosť sankcií. Ako uzavrel Súdny
dvor EÚ v Rozsudku SD EÚ Home Credit (4. výrok) ,,článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v
tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice,

táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“; v odôvodnení
Rozsudku SD EÚ Home Credit súdny dvor uvádza - bod 63: ,,Súdny dvor už rozhodol, že tvrdosť
sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočne
odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať všeobecnú zásadu proporcionality (pozri rozsudok z

27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C 565/12, EU:C:2014:190, bod 45 a citovanú judikatúru).“; -
bod 69: ,,Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 63 až 68 tohto rozsudku je potrebné konštatovať,
že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť
sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky.“, -
bod72:,,Zaprimeranébysavšaknemalopovažovať,akvsúladestoutovnútroštátnouprávnouúpravou

uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých
náležitostí spomedzi náležitostí upravených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré svojou povahou
nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, ako je najmä názov a sídlo
príslušného orgánu dohľadu uvedené v článku 10 ods. 2 písm. v) tejto smernice. Zmluva o úvere teda
obsahuje termín splátok a zároveň aj termín konečnej splatnosti úveru. Poukázal na správny spôsob

výpočtu úroku: Výpočet, ktorý umorovaním nazývame proces vyskytujúci sa pri splácaní úrokovanej
pôžičky, teda takej pôžičky, pri ktorej sa predpokladá, že dlžník vráti veriteľovi podľa dohodnutých
podmienok okrem požičanej sumy aj úroky z tejto sumy. Každá splátka úveru sa skladá z úmoru a z
úroku. Umorovacia zložka splátky úveru postupne znižuje dlžnú sumu (zostatok dlhu). Úroková zložkasplátky úveru spláca úrok zo zostatku dlhu. Postupným znižovaním zostatku dlhu klesá aj veľkosť
úrokovej zložky splátok. Podľa charakteru splácania rozlišujeme 2 možnosti: o platby s konštantnou
anuitou - platby sú stále v rovnakej výške (časť platby ide na úmor úveru a časť na zaplatenie úrokov), o

platby s konštantným úmorom - platby nie sú v rovnakej výške, ale rovnaká je čiastka, ktorá znižuje úver,
t.j. úmor. Najbežnejšou formou splácania je splácanie s konštantnou anuitou (výška splátky sa nemení).
Predpoklad, že súčasná hodnota úveru veľkosti D, ktorý má byť splatený aj s úrokmi rovnakými anuitami
a, splatnými vždy koncom úrokovacieho obdobia pri nemennej ročnej úrokovej sadzbe i môžeme vyjadriť
nasledovne:

z čoho vyjadríme výšku anuity (splátky):
D - je súčasná hodnota úveru,
a - je splátka (anuita),
i - je ročná úroková sadzba,
n - doba splatnosti v rokoch,
v - je diskontný faktor

Umorovací plán, alebo aj amortizačnú tabuľku, môžeme odvodením z vyššie uvedených vzorcov vyjadriť
nasledovne: Vyššie uvedené sa dá zjednodušene vyjadriť tak, že každý mesiac sa dohodnutou výškou
úrokovej sadzby úročí výška poskytnutého úveru, ktorá sa vždy znižuje o výšku úmoru z anuitnej splátky.
Na začiatku úverového vzťahu vždy vyššia suma splátky pripadá na úroky a nižšie na úmor. Pre lepšiu
ilustráciu žalobca predkladá aj príklad: Úver poskytnutý vo výške 1.000 € so splatnosťou 10 rokov s

úrokovou sadzbou 20 %. Mesačná anuitná splátka je 19,33 €, celkovo zaplatíte 2319,07 €, z toho na
úroky zaplatíte 1319,07 €. Predložil príkladmo anuitnú tabuľku za prvý rok splácania úveru. Závery
žalobcu o nesprávne uvedenej úrokovej sadzbe preto nepovažuje za správne a v zmluve o úvere je
uvedená správna výška úrokovej sadzby. RPMN vyjadruje percentá z dlžnej čiastky, ktoré je za úver
potrebné zaplatiť za obdobie jedného roka vrátane správy pôžičky a ďalších nákladov s ňou spojených,

ako napríklad poplatky súvisiace s poskytnutím úveru, poplatok za úverový účet, poistenie úveru apod.
V spornom prípade bol jediný náklad spojený s úverom vyjadrený práve úrokovou sadzbou, preto sú
RPMN a úroková sadzba totožné.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi:

Zmluvou o pôžičke čl. 4 - 9, so Štandardnými európskymi informáciami čl. 10 - 11, s potvrdením o pobyte
čl. 12, s prehľadom úhrad čl. 13 - 17, s úhradami čl. 18 - 22, s vyjadrením žalovanej čl. 26 - 28, s
vyjadrením čl. 39 – 42, s doplnením vyjadrenia žalovaného z 8.9.2023. Žalovaný zotrval na svojej
argumentácii, žalobkyňa sa pojednávania nezúčastnila, súd konal po splnení zákonných podmienok v
jej neprítomnosti. Z vykonaných dôkazov súd zistil:

4. Žalobkyňa a právny predchodca žalovaného ( podľa Obchodného registra ) uzavreli s pôvodným
veriteľom F. J. E., H. zmluvu o poskytnutí pôžičky na bývanie č. 5540500987 dňa 4. apríla 2014,
na základe ktorej bola žalobkyni od pôvodného veriteľa poskytnutá pôžička vo výške 5000 eur, bez
poistenia, s výškou mesačnej splátky 77,54 eur, ročnou úrokovou sadzbou 14,9%, RPMN 14,9 %,

priemernou hodnotou RPMN 18,87 %, s termínom konečnej splatnosti 4/2024, celkovou čiastkou
9304,8 eur, počtom splátok 120, celkovými nákladmi spotrebiteľa 4304,8 eur. Prílohou zmluvy sú aj
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, v ktorých je uvedená splatnosť úveru 4/2024,
termíny splátok sú uvedené do 20.teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, termín splatnosti istiny
a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky. V zmluve je uvedené, že žiadateľka

je rozvedená, býva vo vlastnom byte/dome, je tu uvedený telefón a vzdelanie. Podľa zmluvy klient
predložil k zmluve kópiu občianskeho preukazu a potvrdenie o poberaní dôchodku. V zmluve je uvedená
špecifikácia nehnuteľnosti ako byt vo vlastníctve klienta. V zmluve je tiež uvedené: mesačné splátky 0,
zrážky zo mzdy nie sú vyplnené. Počet vyživovaných osôb:0. K zmluve je pripojené potvrdenie o pobyte,
rozhodnuitie Sociálnej poisťovne o dôchodku.

5. V Štandardných európskych informáciách pripojených k zmluve pre daný spotrebiteľský úver je
napísané, že: termín splátok je do 20 dňa v mesiaci, počet splátok 120, celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť je 9304,8 eur, úroková sadzba je 14,9% a RPMN je uvedená ako 14,9%.
6. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalobkyňa zaplatila na splátkach podľa prehľadu úhrad do

20.5.2019 sumu 4838,52 eur a podľa bankových výpisov žalobkyne od 20.5.2019 uhradila z účtu na účet
úveru po 80 eur mesačne, ( údaj o čísle účtu na ktorý posielala splátky j zhodný s účtom zo splátkového
kalendára predloženého žalovaným G. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), čo nebolo ani zospornené
žalovaným, sumu 2000 eur, spolu 6838,52 eur.7. V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom 9Csp 49/2021 z 21.9.2022, žalobe vyhovel, pretože mal
preukázané, že v zmluve sa nenachádza údaj o splatnosti mesačných splátok a v rámci nej istiny, úrokov
a iné, len v článku 6. zmluvy sa pracne možno dozvedieť, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo

v zmluve uvedené inak, sú splátky splatné do 20. teho dňa v mesiaci a teda nie je stanovený konkrétny
deň splatnosti splátky a spotrebiteľský úver sa preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. b / citovaného zákona
pre absenciu termínov splátok a termínu konečnej splatnosti zmluvy, považoval úver za bezúročný a
bez poplatkov a žalobe vyhovel.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že je zrejmé, že termín konečnej splatnosti
je 4/2024, pričom termín splátok sa nachádza vo fyzickej súčasti zmluvy o úvere - Zmluvné podmienky,
kde sa v bode 6.2 uvádza, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovene inak, sú
splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v bode 6.3 sa uvádza, že prvá splátka
je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

9. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. 19CoCsp/41/2022 z 8.2.2023 rozsudok tunajšieho súdu
zrušila vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal, na rozhodnutie Súdneho dvora
v rozsudku zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a I. B., ktorý
záväzne interpretoval príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ktorá bola do slovenského právneho poriadku

implementovaná zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), kde výslovne uviedol, že
ustanovenia čl. 10 ods. 2 v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave povinnosť vo forme amortizačnej tabuľky priamo v zmluve
o spotrebiteľskom úvere spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny.
Nadväzujúc na to Súdny dvor v rozsudku C-331/18 z 5.9.2019 spresnil, že uvedené ustanovenia

smernice bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
špecifikovať rozpis každej splátky určenej na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov.
V súlade so zásadou eurokonformného výkladu vnútroštátnej právnej úpravy je potom potrebné
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy) vykladať tak, že sa v tomto ustanovení nepožaduje, aby každá splátka bola rozčlenená

na časti, ktoré budú započítané na istinu, na úroky a na poplatky, ale že sa tu požaduje, aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok, pričom v splátkach
má byť započítaná nielen istina, ale aj úroky a poplatky (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/146/2017, 3Cdo/56/2018, 4Cdo/211/2017, 5Cdo/132/2017, 7Cdo/98/2018). Takýto
(eurokonformný) výklad zákonného ustanovenia nijako neodporuje samotnému zneniu zákona (teda nie

je contra legem), práve naopak - citované ustanovenie nepožadovalo uviesť „výšku, počet a termíny
splátok istiny, výšku, počet a termíny splátok úrokov a výšku, počet a termíny splátok poplatkov“, ale
len „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, teda nič nebráni vykladať toto
ustanovenie tak, že stačí uvedenie výšky, počtu a termínov splátok, ktoré v sebe zahŕňajú splátky istiny,
úrokov aj poplatkov. S odkazom na rozsudok Súdneho dvora aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v

uznesení z 30.11.2021 sp. zn. 2Cdo/69/2020 judikoval, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nie
je potrebné uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; náležitosti uvedené v §
9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. sú splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy
a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá (R 16/2022). Aj
v tomto prípade postačuje, ak zmluvné podmienky umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí identifikovať

dátumy splátok, vrátane dátumu splatnosti poslednej splátky, ktorý je dátumom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V zmluve možno jednoznačne zistiť, že prvá splátka je splatná v mesiaci
nasledujúcom po uzavretí zmluvy, a to do 20. dňa tohto mesiaca (pričom obidve zmluvné strany
podpisovali zmluvu v ten istý deň, 4.4.2014, teda dátum uzavretia zmluvy bol spotrebiteľovi v deň jej
uzavretia známy). Jednoznačne bol v zmluve stanovený aj počet splátok (120), čo v spojení s údajom

o konečnej splatnosti („mesiac/rok: 4/2024“) nevzbudzuje pochybnosť o tom, že posledná splátka bola
splatná do 20.4.2024, čo bol aj termín konečnej splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Tiež
sa súd nezaoberal argumentom, že RPMN nemôže byť totožná s úverovou sadzbou. K žalobkyňou
namietanému nedostatočnému preskúmaniu jej bonity sa súd prvej inštancie nevyjadril vôbec.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch:
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18)
musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia....
Podľa § 7 ods.1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy,

veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa ods. 2) tohto ustanovenia ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.11. Na základe uznesenia Krajského súdu Trenčín súd vyzval žalovaného o preukázanie, ako skúmal
bonitu žalobkyne. Právny zástupca žalovaného poukázal, že veriteľ disponoval informáciou o tom, že

žalovaná je rozvedená, nevyživuje žiadnu osobu, žije v nehnuteľnosti, ktorú má vo vlastníctve bez
hypotéky a nemá žiadne záväzky. Rovnako disponoval informáciou o tom, že je starobný dôchodca
s príjmom 310 €. Tento príjem žalobca dokladoval priloženým potvrdením zo dňa 04.04.2014. V
prospech riadneho posúdenia bonity nepochybne prispieva aj to, že žalobkyňa v žiadosti o úver pôvodne
požadovala sumu 8.000 € avšak tá jej na základe majetkových pomerov nebola schválená. Poukázal, že

v prípade, ak veriteľ nahliadol do úverového registra, nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať
schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Rovnako ak disponoval veriteľ informáciou o rodinnom
stave, výdavkoch a príjmoch, nemožno konanie veriteľa posúdiť ako „hrubé porušenie povinnosti“.
Zákonodarca ukladá poskytovateľovi úveru brať do úvahy jeho príjmy a výdavky alebo nahliadnuť
do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne. Je preto potrebné
uzavrieť, že v konkrétnom prípade došlo k preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods. 1 zákona č.

129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.

12. Právny zástupkyňa žalobkyne sa vyjadrila tak, že má za to, že úroková sadzba uvedená v úverovej
zmluve je nesprávne uvedená. Podľa prepočtov pri výške poskytnutého úveru, počte splátok a celkových
nákladoch spotrebiteľa, je úroková sadzba poskytnutého úveru 13,97% a nie 14,90%, ako je uvedené

v zmluve, ale táto nižšia úroková sadzba nie je v neprospech žalobkyne. Žalovaný konal v hrubom
rozpore s odbornou starostlivosťou, keď posúdil schopnosť' žalovanej splácať úver bez akéhokoľvek
skúmania nevyhnutných výdavkov žalobkyne na základné životné potreby, bývanie a chod domácnosti,
s ktorými mohol veriteľ skutočne s odbornou starostlivosťou posúdiť reálnu schopnosť žalobkyne splácať
poskytnutý úver. Uzákonením povinnosti veriteľa (S 7 ods. 1 citovaného zákona) ako aj zavedením

sankcie za jej porušenie (S 11 ods. 2 citovaného zákona) bol do právneho poriadku SR implementovaný
čl. 8 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.04.2008, podľa ktorého
„Členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa
na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby
na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Z úverovej zmluvy je zrejmé, že žalovaný mal pred

uzavretím zmluvy o úvere o žalobkyni tieto informácie: je rozvedená, býva vo svojom byte/dome, má
mesačný paušál na telefón a má starobný dôchodok 310,- eur. Žalovaný nezisťoval úverovú zaťaženosť
žalobkyneaanivýškujejvýdavkov.Pokiaľbyžalovanývyhodnocovalschopnosťžalobkynesplácaťúver,
tak by od príjmu žalobkyne 310,- eur (poberaný starobný dôchodok) mal odpočítať životné minimum na
plnoletú fyzickú osobu (žalobkyne) vo Výške 198,09 eur (pre rok 2014), čo potom predstavuje zostatok

príjmu žalobkyne vo výške 111,91 eur. Od tejto sumy ďalej mal veriteľ odpočítať ostatné nevyhnutné
náklady žalobkyne, čo by potom predstavovalo zostatok príjmu žalobkyne. Vychádzajúc z už uvedeného
je zrejmé, že výsledná suma zostatku príjmu žalobkyne by sa rovnala nule, alebo by bola len o niečo
vyššia ako nula. Pri takomto vyhodnotení schopnosti žalobkyne splácať úver, ak by žalovaný konal s
odbornou starostlivosťou, nemohol by žalobkyni poskytnúť úver s výškou mesačnej splátky 77,54 eur.

Žalobkyňa má za to, že tým, Že hrubo porušil povinnosť konať pri posúdení bonity žalobkyne s odbornou
starostlivosťou, a preto je potom potrebné úver, ktorý je predmetom sporu považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

13. Súd sa najskôr zaoberal námietkou žalobkyne, že v úvere je uvedený nesprávne úrok. Pokiaľ

namietalažeúroknemôžebyťrovnakýakoročnápercentuálnamieranákladov,súdsastoutonámietkou
nestotožňuje, úrok môže byť rovnaký ako ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v prípade, ak
zmluva okrem úroku neobsahuje iné náklady, teda ako napr. poplatok za poskytnutie úveru, poistenie,
ako to je v tomto prípade. Súd skúmal, či je v úvere uvedená správna úroková sadzba. Pri zadaní
údajov uvedených v zmluve do úverovej kalkulačky na stránke K., teda výšky úveru 5000 eur, úrokovej

sadzby 14,9%, a dobe splácania 120 mesačných splátok, teda 10 rokov, vychádza splátka 80,36 eur
mesačne, avšak hlavne vychádza, že spotrebiteľ celkovo zaplatí 9643,39 eur, preplatí úver o 4643,39
eur, ktoré údaje sa nezhodujú s údajmi v zmluve, že teda celkovo zaplatí čiastku 9304,8 eur a že náklady
spotrebiteľa sú 4304,8 eur. Aj podľa nezospornených tvrdení žalobkyne podľa prepočtov pri výške
poskytnutého úveru, počte splátok a celkových nákladoch spotrebiteľa, je úroková sadzba poskytnutého

úveru 13,97% Možno teda ustáliť, že údaj o úrokovej sadzbe v zmluve je nesprávny.

14. Súd tiež zaoberal tým, či postupoval žalovaný pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou.
Ako zistil z vykonaného dokazovania, v zmluve bol údaj len o príjmoch žalobkyne, neboli zisťované jevýdavky, v zmluve je len uvedené: mesačné splátky 0, počet vyživovaných osôb: 0. Zrážky zo mzdy
nie sú vyplnené, jediný údaj je, že je klient starobný dôchodca. Teda žalovaný nezisťoval výdavky
žalovanej, ako mu to ukladá § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čím hrubo

porušilpovinnosťpodľaZákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Hrubýmporušenímpostupu
s odbornou starostlivosťou je posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
príjmoch, výdavkoch (každá položka kumulatívne) a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia
do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania
úverov. Žalovaný sa síce vyjadril, že hrubým porušením odbornej starostlivosti nie je, ak nahliadne do

príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov, túto
skutočnosť však žalovaný nijako nepreukázal. Dokladoval výlučne príjem žalobkyne a jej rodinný stav.
Je notorietou, že každý žijúci človek má v podmienkach našej spoločnosti aj výdavky. Údaj o výdavkoch
0 – nezodpovedá realite. Preto možno uzavrieť, že žalovaný výdavky žalovanej nezisťoval.

15. Po zistení uvedených skutočností súd posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkov podľa § 11

ods.2 písm. b) a zároveň ods. 2 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s poukazom na
to, že neobsahoval údaj o úrokovej sadzbe (bol uvedený nesprávne) podľa § 9 ods.2 písm. i) Zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a žalovaný hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1 -
posudzoval schopnosť splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov výdavkoch a bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

16. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkov, žalobkyni prináleží nárok
na vydanie bezdôvodného odôvodnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

18. V predmetnej veci má súd preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je
ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalobkyňa požiadala právneho predchodcu

žalovaného o pôžičku v súvislosti s pokrytím svojich osobných potrieb a na základe tejto žiadosti jej
poskytol úver, ktorým uvedené financovala. Aj keď bol nazvaný ako pôžička na bývanie, nejde o žiaden z
úverov uvedených v ustanovení § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ide o spotrebiteľský
úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch,pričomjezrejmé,ževeriteľposkytovaldočasnepeňažnéprostriedkynazákladezmluvyoúvere

žalobkyni ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že táto v zmluvnom vzťahu konala ako fyzická osoba
spotrebiteľ.

19. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný poskytol žalobkyni sumu 5000 eur
ako i to, že z poskytnutej sumy bola žalovanému vrátená spolu suma 6838,52 eur. Z prehľadu

splátok a úhrad a z bankových výpisov predložených žalobkyňou vyplýva, že zaplatila na
splátkach podľa prehľadu úhrad vypracovaného žalovaným do 20.5.2019 sumu 4838,52 eur a podľa
bankových výpisov žalobkyne od 20.5.2019 uhradila z účtu na účet úveru v dňoch 18.6.2019,
17.7.2019, 19.8.2019, 17.9.2019, 17.10.2019, 18.11.2019, 17.12.2019, 16.1.2020, 17.2.2020,
16.3.2020, 16.4.2020, 18.5.2020, 16.6.2020, 16.7.2020, 17.8.2020, 16.9.2020, 16.10.2020, 16.11.2020,

16.12.2020, 18.1.2021, 16.2.2021, 16.3.2021, 16.4.2021, 17.5.2021, 16.6.2021, teda 25 krát po 80 eur
mesačne, (podľa údajov na číslo účtu vyplývajúceho zo splátkového kalendára žalovaného - G. XX
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), čo nebolo ani zospornené žalovaným, teda sumu 2000 eur, spolu
6838,52 eur. Žalobkyňa zaplatila na úver 4838,52 +2000 eur teda 6838,52 eur mínus 5000 eur (čo
predstavuje výšku poskytnutého úveru), je 1838,52 eur. Pokiaľ teda žalobkyňa požadovala žalobou od

žalovaného zaplatiť 1678,52 eur, je jej žaloba dôvodná.

20. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému viac, než jej žalovaný poskytol,
je žalovaný povinný rozdiel z titulu bezdôvodného obohatenia, získaného z právneho dôvodu ktorýodpadol, vydať. Z vyššie uvedených zistení a záverov súdu je zrejmé, že žalovaný sa na úkor žalobkyne
obohatil o sumu 1838,52 eur, pokiaľ žiadala žalobkyňa sumu 1678,52 je žaloba dôvodná.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). Žalobkyňa bola v spore úspešná, jej súd priznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí
obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku
a Exekučného poriadku.