Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. august 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010281
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6724010281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a členov

senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 8. augusta 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. stíhaného pre zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1 Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn.
3T/48/2024 zo dňa 28. 06. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn.
3T/48/2024 zo dňa 28. 06. 2024 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX

odsudzuje

podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3, 6 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na
trest odňatia slobody v trvaní 38 (tridsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/48/2024 zo dňa 28. 06. 2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa
dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 19. 02. 2024 v čase okolo 21.05 hod. vo Zvolene na autobusovej zastávke Sekier začal na mieste
stojacej C. D., E. XX. XX. XXXX vravieť, že ona môže za všetko, za to, že on je teraz na ulici, že to dnes
s ňou skončí, že si má zavolať, koho chce, aj bratov a potom sa jej opýtal, či ju má udrieť a následne,
ako prišiel na autobusovú zastávku autobus mestskej hromadnej dopravy č. 15, chytil C. D. za ruku,
nastúpil s ňou do autobusu a počas cesty jej hovoril, že to dnes s ňou skončí, že to nechce robiť, ale
musí a potom ako C. D. vystúpila z autobusu na autobusovej zastávke mestskej hromadnej dopravy
pri spol. Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o. na ulici Cesta ku Continentalu č. 1 v meste

Zvolen, vystúpil ihneď za ňou, chytil ju za zápästie a povedal jej, že nemá ísť do roboty, pričom C. D.
ho prosila, aby ju pustil a pritom jej vytrhol čiernu kabelku, ktorú mala prevesenú cez ruku, vysypal z
nej veci na zem a začal prehľadávať jej peňaženku a potom čo C. D. pozbierala do kabelky všetky veci
zo zemi, si kabelku opätovne chytila do ruky a požiadala ho, aby ju pustil, na čo jej povedal, že nikdenepôjde a bude pykať za to, čo spravila, v dôsledku čoho prišli na miesto v blízkosti sa nachádzajúci SBS
- pracovníci z objektu spol. Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o. F. G., nar. XX. XX. XXXX
H. I. J., E. XX. XX. XXXX, ktorých poškodená požiadala, aby zavolali políciu a na to jej obvinený opäť

vytrhol kabelku z ruky, chytil ju za rameno, pričom ho však I. J. odsotil od C. D. a obvinený následne z
miesta aj s kabelkou ušiel, čím týmto konaním nespôsobil poškodenej C. D., E. XX. XX. XXXX, trvale
bytom K., A., L. F. XXXX/XX žiadne poranenia a odcudzením čiernej koženej kabelky, občianskeho
preukazu a vodičského preukazu na jej meno, bankomatovej karty, zväzkov kľúčov, peňaženky, čipovej
karty, parfumu zn. Armani a čapovaného parfumu jej spôsobil škodu vo výške 114,30 Eur.

Za to bol obžalovaný podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m), § 38
ods. 3, ods. 5, § 39 ods. 1, 3 písm. e), § 46 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou

formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona potrvá, kým si to bude vyžadovať jeho účel.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to prostredníctvom svojho
obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 15. 07. 2024. Podané odvolanie smeruje voči výroku
o treste a obžalovaný v ňom poukázal na princíp primeranosti trestnej represie, pričom podľa jeho

názoru v danom prípade bol obžalovanému uložený neprimeraný trest odňatia slobody. Uviedol, že hoci
právna kvalifikácia skutku zodpovedá opätovnému spáchaniu zločinu lúpeže, nejednalo sa o typický
prípad predmetného zločinu. Zo skutkovej vety vyplýva, že k spáchaniu došlo medzi blízkymi osobami,
ktoré prakticky denne spolu udržujú kontakt aj napriek tomu, že obžalovaný je vo väzbe. Konaním
obžalovaného vznikla len minimálna škoda a nedošlo k žiadnemu ohrozeniu zdravia, či života. Práve

okolnosti prípadu tak odôvodňujú uložiť obžalovanému miernejší trest, ako bol uložený napadnutým
rozsudkom. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd pri ukladaní trestu aplikoval § 39 Tr. zák. vo
väčšej miere, ako ich aplikoval okresný súd. Preto žiada odvolací súd o prehodnotenie rozhodnutia
prvostupňového súdu, a to aby napadnutý rozsudok v časti výroku o treste zrušil a aby o veci rozhodol
sám a uložil obžalovanému primeraný trest odňatia slobody.

Na verejnom zasadnutí obhajkyňa obžalovaného uviedla, že trvajú na písomnom odvolaní v celom
rozsahu. Nad rámec poukazuje na novelu Tr. zák., konkrétne na § 38 a § 39 Tr. zák. Prvostupňový
súd ukladal trest s použitím § 38 ods. 5 znenia Tr. zák. pred novelou, podľa ktorého sa zvyšovala
dolná hranica trestnej sadzby o jednu polovicu, avšak podľa dnešného § 38 ods. 3 Tr. zák. sa dolná

hranica trestnej sadzby pri opakovanom spáchaní zločinu dvíha o jednu tretinu. Navrhuje, aby krajský
súd napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol vo veci sám s tým, že uloží miernejší trest a aby prihliadol
na okolnosti skutku a aplikoval aj § 39 ods. 5 Tr. zák.

Naproti tomu krajská prokurátorka uviedla, že aj napriek tomu, že prokurátor nepodal odvolanie, je v

súlade s § 2 ods. 1 Tr. zák. potrebné reagovať na novelu Trestného zákona a upraviť výrok o treste
v súlade s relevantnými ustanoveniami účinného znenia Tr. zák. Čo sa týka výmery, považuje uložený
trest vo výmere 3 roky a 8 mesiacov za primeraný, navrhuje túto výmeru aj ponechať. Je toho názoru,
že v danej veci nie je možné uložiť kratší trest a to aj s ohľadom na trestnú minulosť obžalovaného.

Obžalovaný uviedol, že je mu ľúto, čo sa stalo a súd poprosil o zníženie trestu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe podaného odvolania obžalovaného zistil, že
toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým bolo odvolanie podané a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali
podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne.

Krajský súd je toho názoru, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie
v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení
rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si vzájomne odporovali. Zodôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny i trestu.
Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový

súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu
k otázke trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku,
s ktorým sa v plnej miere stotožnil a bolo by nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti na tomto mieste
znovu opakovať.

Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorý bol uznaný za vinného zo skutku
právne kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je
vyššie uvedené, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom následne na položené otázky
v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedal kladne ,,áno“, preto okresný súd po
procesnom postupe podľa § 257 ods. 7 Tr. por. jeho vyhlásenie uznesením prijal.

Krajský súd preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste však dospel k čiastočne
inému záveru, ako okresný súd. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu má za to, že v danom
prípade je namieste obžalovanému uložiť miernejší trest, nakoľko trest uložený okresným súdom by u
obžalovaného síce mohol naplniť svoj účel, ale nenapĺňal by zásady ukladania trestov.

Navyše, medzi rozhodnutím okresného súdu a rozhodovaním krajského súdu o odvolaní obžalovaného
nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z. a zákon č. 214/2024 Z. z. (dňa 06. 08. 2024), ktorými došlo
k zásadnej zmene (nielen) v ustanoveniach Trestného zákona.

Podľa§2ods.1Tr.zák.trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa § 33a ods. 1 Tr. zák., páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Výkonom sankcie

nesmie byť znížená ľudská dôstojnosť.

Podľa § 33a ods. 2 Tr. zák., sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu
alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým

následkom trestného činu.

Hoci, ako krajský súd už vyššie uviedol, okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so
všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny (ktorý výrok je už právoplatný), akoaj vo vzťahu k otázke trestu, avšak novela Trestného zákona tieto okolnosti čiastočne zmenila, na čo
bol krajský súd povinný reflektovať.

Čo sa týka výroku o treste, predmetnou novelou Trestného zákona došlo o. i. k zmenám v ustanoveniach
§ 38 a § 39 Tr. zák. Konkrétne, prihliadajúc na daný prípad, zmenila sa textácia niektorých odsekov,
a teda napr. prevaha poľahčujúcich (či priťažujúcich) okolností už nespôsobuje zníženie hornej (resp.
zvýšenie dolnej) hranice ex lege, pri opakovanom zločine dochádza ku zvýšeniu dolnej hranice o jednu
tretinu (oproti jednej polovici) a v ustanovení § 39 ods. 5 Tr. zák. je už expressis verbis ustanovené, že

pri vyhlásení o vine môže súd znížiť trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby (po úprave).
Z uvedeného vyplýva, že dolná hranica trestnej sadzby v zmysle aktuálne účinného znenia Trestného
zákona je v predmetnej veci 4 roky a 8 mesiacov (opakovaný zločin). Nakoľko obžalovaný vyhlásil, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a súd toto vyhlásenie prijal, mohol súd mimoriadne
znížiť trest o jednu tretinu (na 37 mesiacov a 10 dní). S ohľadom na spôsob a následok daného trestného
činu, osobu obžalovaného a poškodenej, históriu ich vzťahu, aktuálne vyjadrenia poškodenej a zároveň

aj prihliadajúc na skutočnosť, že hoci právna kvalifikácia skutku zodpovedá opätovnému spáchaniu
zločinu lúpeže, fakticky sa nejednalo o typický prípad predmetného zločinu je krajský súd toho názoru,
že obžalovanému postačuje uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, t.j. 38
mesiacov, nakoľko druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak,
aby zodpovedali všetkým okolnostiam a zvláštnostiam daného prípadu. Primeranosť a individualizácia

trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému
postupu pri rozhodovaní o treste. S ohľadom na uvedené krajský súd považuje za primeraný trest,
napĺňajúci požiadavky § 33a a § 34 Tr. zák. práve trest odňatia slobody nepodmienečne v uvedenom
rozsahu. Na ďalšie zníženie, resp. aplikovanie ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. krajský
súd v predmetnej veci nevidí priestor, nakoľko neexistujú mimoriadne okolnosti odôvodňujúce takýto

postup. U obžalovaného sa jedná o opakovaný zločin, navyše v podobe špeciálnej recidívy. Taktiež je
nutné poznamenať, že sa u obžalovaného jedná o piate odsúdenie, pričom mu už predtým bol uložený
aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorého výkon mu bol následne nariadený, ako
aj nepodmienečný trest odňatia slobody a dvakrát mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.
Obžalovaný teda aj napriek predchádzajúcim upozorneniam vo forme či už podmienečného, alebo

nepodmienečného trestu páchal takúto závažnú trestnú činnosť naďalej.

Krajský súd považuje za dôležité na tomto mieste dať do pozornosti, že v danom prípade sa nejedná
o pochybenie okresného súdu, ale o následky zmeny Trestného zákona.

Čo sa týka ostatných námietok obžalovaného uvedených v odvolaní, krajský súd tieto považuje za
nedôvodné, resp. dostatočne zodpovedané už v napadnutom rozsudku.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia

ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení
prvostupňovéhorozhodnutia(zamietnutíodvolania)vprincípemôžeobmedziťnaprevzatieodôvodnenia
súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy
a Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým
bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu

(mutatis mutandis I.ÚS 56/01).

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd

zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého rozsudku z vyššie uvedených

dôvodov na základe podaného odvolania obžalovanej, považujúc ho za čiastočne dôvodné, podľa § 322
ods. 3 Tr. por. po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste odňatia slobody sám vo
veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.