Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 12P/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124210453
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Barabas
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124210453.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti o maloletú: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, odbor sociálnych
vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Staničné námestie 9, 040 01
Košice, dieťa rodičov: matka C. D., E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/ XX, XXX XX D. – G., a otec
H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XXX, XXX XX D. – G., zastúpený: LS Legal s.r.o., so sídlom

Krivá 21, 040 01 Košice v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. H. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej navrhovateľ/otec) návrhom doručeným konajúcemu súdu
prostredníctvom právneho zástupcu dňa 31.05.2024 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie
v zmysle 367 CMP, ktorým by zveril maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len maloletá) do osobnej

starostlivosti otca a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde pod. sp.
zn.: 12P/120/2023. Otec taktiež žiadal, aby súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania.

2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je bývalým druhom matky maloletej, s ktorou žil v jednej
domácnosti približne 10 rokov. Počas spolužitia sa starali spoločne o ich maloletú. Matka však dňa

28.08.2023 zo spoločnej domácnosti odišla, pričom maloletú nechala u otca a od tohto čase žila maloletá
v spoločnej domácnosti len s otcom, a to do určitého času. V tomto období matka komunikovala
s maloletou prostredníctvom SMS správ s otcom a občas ju navštívila. Po mesiaci odlúčenia, dňa
19.09.2023 však matka podala na tunajší súd návrh na určenie úpravy rodičovských práv a povinností
a určenia výživného k maloletej. Návrh matky je vedený na Mestskom súde Košice pod sp. zn.
12P/120/2023, pričom toto konanie priamo súvisí s týmto návrhom na vydanie neodkladného opatrenia.

V predmetnej právnej veci nebolo doposiaľ rozhodnuté, nakoľko súd nariadil znalecké dokazovanie.
Na základe poskytnutia sociálneho poradenstva na tunajšom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny,
Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sa otec s matkou dohodli, že do konečného
rozhodnutia súdu budú fungovať tzv. dohodou SOS (2-3-2), ktorá spočíva v striedavej starostlivosti
maloletej. Počas realizácie dohody SOS v čase, keď mala byť maloletá s matkou, zdržiavala sa v
jej domácnosti v prenajatom byte na ulici G. XX C. D., v ktorom matka žila spolu s jej synom z

predchádzajúceho manželstva, I.. Táto dohoda o zavedení dočasne striedavej starostlivosť o maloletú
funguje medzi rodičmi, avšak nie medzi maloletou a jej matkou. Maloletá matku odmieta čoraz ráznejším
spôsobom, ako to bolo v čase, keď matka odišla so spoločnej domácnosti, pretože už v tomto čase sa
maloletá vyjadrovala, že mamku nechce. Faktická stav je toho času ešte v horší. V tomto čase maloletá
prejavuje apatiu navštevovať domácnosť matky až excentrickým spôsobom, a to je pre budovanie
ďalšieho zdravého psychického stavu maloletej neprijateľné. Návštevy matky v domácnosti otca, keď

si matka príde vyzdvihnúť maloletú sú sprevádzané plačom a strachom zo strany maloletej. Nevedno,
či tento strach maloletá prechováva k osobe matky, či k prostrediu, v ktorom s matkou žije alebo kobom. Syn matky, I., totižto trpí poruchou autistického spektra. Jeho správanie je častokrát agresívne
a sprevádzané výbuchmi hnevu, vulgárnymi slovami voči matke, pričom v minulosti nastala aj situácia,
kedy maloletý I. na svoju matku zaútočil (dôkaz - Lekárske správy). Dňa 13.05.2024 sa otec ako aj

matka maloletej zúčastnili psychologického vyšetrenia u súdom ustanovenej znalkyne G. C. J. G. z
odboru Psychológia, odvetvia Klinická psychológia detí a dospelých, a ad hoc Poradenská psychológia.
Psychologické vyšetrenie a predbežné vyjadrenie znalkyne naznačujú, že najlepším záujmom maloletej
je zotrvanie v starostlivosti otca. Znalkyňa počas návštevy domácnosti otca pozorovala, že maloletá sa
cíti bezpečne a dobre v prostredí, kde žije so svojím otcom. Naopak, prejavy strachu a odmietania voči

matke a jej prostrediu naznačujú, že ďalší pobyt u matky by mohol byť pre maloletú traumatizujúci a v
rozpore s jej najlepším záujmom. Znalkyňa spolu so svojím kolegom navštívila aj domácnosť otca, a to
na základe pozvania maloletej, z čoho je zrejmé, že maloletá domácnosť otca vníma ako preferenčný
domov a cíti sa tam dobre a bezpečne. Pri tejto návšteve bola prítomná rovnako aj matka maloletej.
Počas návštevy sa maloletá v priebehu bežnej komunikácie dokonca vyjadrila, že matka jej občas dá
na zadok. Tento fyzický trest je neprijateľný a môže byť považovaný za formu fyzického ubližovania.

Okrem toho, znaky psychického stresu sú zjavné z jej odmietania byť v matkinom prostredí a strachu,
ktorý prejavuje pri každom pokuse matky vziať ju k sebe. Otec má oprávnené obavy, že pokračovanie
takejto situácie môže vážne ohroziť psychický a fyzický vývoj jeho dcéry. Tieto obavy otca vychádzajú z
toho, že pozná matku, nakoľko s ňou dlho býval a sám bol svedkom toho ako matka bila svojho syna I.,
čo naznačuje, že má sklony využívať fyzické tresty pri výchove, čo je však z jeho pohľadu neprijateľné.

Navyše k tomuto neprijateľnému správaniu matky neprispieva ani jej zdravotný stav, nakoľko sa v
zdravotnej správe K. K. D., neurologická ambulancia zo dňa 30.10.2023, ktorá bola matkou doložená
do súdneho spisu vedeného Mestským súdom Košice pod sp. zn. 12P/120/2023, okrem iného uvádza,
že matka má „...dvojité videnie pretrv. ... aj zamieňanie slov už lepšie, už len občas...“. Zistenia lekára
a diagnózy matky uvedené v predmetnej zdravotnej správe, najmä aneuryzmy majú jednoznačný vplyv

aj na psychický stav matky a môžu jej vyvolávať aj psychické problémy. Tento zdravotný stav matky
teda nielenže neprispieva k neprijateľnému správaniu matky voči maloletej, ale otec má za to, že ju
dokoncarobínebezpečnoupremaloletúajejzdravývývoj.Dvojitévideniemôžeajpribežnýchsituáciách
spôsobovať problémy, ktorú môžu priamo ohrozovať zdravie a bezpečnosť osôb nachádzajúcich sa v
blízkosti matky a rovnako tak aj bolesti rôzne druhu opísané v zdravotnej správe môžu robiť matku

nervóznou, čoho výsledkom pri slabšej sebakontrole môžu byť aj neprimerané reakcie zo strany matky,
či skratové správanie vo forme fyzického násilia voči svojím deťom (dôkaz - Zdravotná správa K. K. D.,
neurologická ambulancia zo dňa 30.10.2023). Pri štandardných situáciách, kedy rodič svojmu dieťaťu
prejavuje emócie, napríklad prostredníctvom dotykov, maloletá neprejavovala záujem o túto náklonnosť
zo strany matky, iba zo strany otca. Strata dôvery a strach voči matke zo strany maloletej je badateľná

po každej stránke. Deň po tejto návšteve, teda dňa 28.05.2024 mala maloletá podľa dohody rodičov byť
s matkou. Táto si pre maloletú riadne prišla, avšak maloletá opäť matku s plačom odmietla, nechcela
s ňou so strachu odísť a chcela ostať s otcom. Vzhľadom na situáciu, ktorá nastala, matka odišla bez
toho, aby si dcéru vzala so sebou. Otec po tomto incidente pre obavy o svoju dcéru aj ako aj vzhľadom
na správanie matky navštívil taktiež aj Obvodné oddelenie policajného zboru, Košice - KVP v snahe

situáciu vyriešiť a zabezpečiť, aby sa podobné situácie neopakovali, kde mu však samozrejme pomôcť
nemohli. Je zrejmé, že maloletá je naviazaná na otca a s matkou odmieta tráviť čas, nemá voči osobe
matke vybudovanú patričnú dôveru a má z nej strach (alebo z prostredia, v ktorom u matky zotrváva
v čase, kedy je s ňou). Otec má za to, že ďalšie dodržiavanie SOS dohody, ktorá nie je síce záväzná,
by bolo pre maloletú traumatizujúca a bolo by zjavne v rozpore s jej najlepším záujmom. Zverenie

maloletej do starostlivosti otca, a to aj s ohľadom na citové väzby maloletej k otcovi, ktorý sa o ňu
stará a ku ktorému prechováva dôveru, a v ktorom má istotu, ako aj vzhľadom na apatiu a strach voči
matke, je podľa otca jediným možných prostriedkom na zamedzenie vzniku negatívnych emócii, ktoré
maloletú následne ovplyvňujú nie len po psychickej stránke, ale aj tej fyzickej. Navyše matka maloletej
plánuje dňa 07.06.2023 opustiť dočasne územie Slovenskej republiky a navštíviť Anglicko. Otec má

dôvodné podozrenie, že v prípade, ak by sa tak stalo a matka by so sebou vzala aj maloletú, už by sa
nevrátili.Odlúčeniemaloletejodotcabymohlozávažnenarušiťpsychikumaloletej,aajtomutochceotec
predísť. Východiskom tohto dôvodného podozrenia otca je najmä skutočnosť, že matka nemá záujem
o striedavú starostlivosť a v konaní, ktoré je už vedené trvá výlučne na osobne starostlivosti o maloletú.
Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku: ,,Pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“ Podľa § 367 ods. 1
CMP: ,,Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého
odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej starostlivosti.“ ,,Podmienkou pre
vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnychpomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka
musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe
nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.“ (Uznesenie Okresného
súdu Pezinok, sp. zn. 51P/100/2024 zo dňa 04.04.2024) Súd pri rozhodovaní o odovzdaní dieťaťa do
starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti, prípadne do starostlivosti tretej
osoby na základe nariadeného neodkladného opatrenia prihliada taktiež na relevantné ustanovenia

Zákona o rodine (naplnenie hmotnoprávnych predpokladov). V zmysle § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z.z. Zákona o rodine: ,,Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd
môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.“

Na rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov má vplyv nie
len osobnosť rodiča, ktorá má významný vplyv na zdravý vývoj osobnosti dieťaťa, ale aj vzťah dieťaťa
k rodičovi ako aj prostredie, v ktorom maloleté dieťa žije u toho, ktorého rodiča. Zo správanie maloletej
A. je zrejmé, že toho času nie je schopná akceptovať striedavú starostlivosť v podobe SOS dohody a jej
odmietavý postoj voči matke len podporuje intenzívne citové naviazanie na otca. Ďalším faktorom, ktorý

podľa otca, môže narúšať citové väzby k matke je syn I.. Ďalšie zotrvanie maloletej v domácnosti matky,
aj keď je v obmedzenom časovom intervale podľa dohody SOS, ktorú rodičia praktizujú by mohlo mať
každýmdňomdevastačnejšienásledkynaemocionálnystavmaloletej,ktorýnáslednemôžeovplyvniťjej
psychiku. Maloletá je toho času 6- ročné dievčatko, ktoré je stále vo vývoji a ešte stále je emočne vysoko
zraniteľná. Vystavovanie maloletej každý druhý alebo tretí deň takémuto emočnému a psychickému

vypätiu, ako aj fyzickému násiliu (či už voči nej samej alebo voči matkinmu synovi I.), čo prežíva, keď
je s matkou, by mohlo viesť k trvalým následkom na psychike dieťaťa. Podľa Rozsudku Krajského súdu
Bratislava, sp. zn. 11CoP/222/2017 : ,,Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo
veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne
ohrozenýchprávdieťaťadodoby,kýmnebudeonichrozhodnutépodľapríslušnýchustanoveníZákonao

rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej
úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,
pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava jestvujúcich pomerov,
ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si
vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp.

nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.“ Záujem maloletého dieťaťa je
prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Najlepší záujem
dieťaťa je teda základným princípom pri rozhodovaní o rodičovských právach a povinnostiach. Maloletá
je v období, kedy je jej psychický a fyzický vývoj mimoriadne citlivý na okolité podmienky. Strach, stres
a fyzické tresty, ktorým môže byť vystavená v starostlivosti matky, sú v priamom rozpore s jej najlepším

záujmom. Otec preto žiada o dočasné zverenie maloletej do jeho výlučnej starostlivosti, aby mohol
zabezpečiť jej bezpečné a stabilné prostredie, ktoré je nevyhnutné pre jej zdravý vývoj. K návrhu boli
pripojené početného prílohy.

3. Súd dňa 04.06.2024 vykonal pojednávanie so súhlasom a za prítomnosti otca, jeho právneho

zástupcu, matky, kolízneho opatrovníka a matky. Na pojednávaní súd umožnil účastníkom, aby sa
vyjadrili k predmetu konania a zároveň súd vykonal výsluch znalkyňa ustanovenej v konaní vedenom
na Mestskom súde Košice pod sp. zn.12P/120/2023. Znalkyňa súdu poskytla aj úradný záznam zo dňa
27.05.2024.:

Súd okrem skutočností už uvedených v návrhu zistil nasledovné:

4. Maloletá pochádza z nemanželského zväzku navrhovateľa a matky.

5. Na Mestskom súde Košice sa vedie konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej pod sp.

zn.: 12P/120/2023 v ktorom bola ustanovená znalkyňa G. C. J. G..

6.Podľa§2ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen„CMP“),nakonaniapodľatohtozákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa §326 ods.1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa §328 ods.2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 331 ods.1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

15. Podľa § 367 ods.1 až 8 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do

striedavej osobnej starostlivosti. Ak súd neodkladným opatrením nariadi odovzdanie maloletého do
starostlivosti zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, určí zároveň čas trvania neodkladného opatrenia, a
to najdlhšie na šesť mesiacov. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo

vyhotovené. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri
uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom,
ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu
dodatočne. Ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia nebol podaný návrh na
začatie konania vo veci samej a súd zistí, že existujú dôvody pre ďalšie zotrvanie maloletého v náhradnej

starostlivosti, začne konanie vo veci samej aj bez návrhu. Súd zruší neodkladné opatrenie, ak sa
zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. O návrhu na zrušenie neodkladného
opatrenia rozhodne súd do desiatich dní od jeho doručenia.

16. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie

takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, resp. rýchla úprava pomerov účastníkov konania.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá a dôvod
na takú to úpravu musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje.

17. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých, pri rozhodovaní o nariadení neodkladných opatrení
musí súd rešpektovať základné princípy, na ktorých je založený Zákon o rodine. Medzi tieto
princípy patrí aj skutočnosť, že predovšetkým rodičia majú hrať rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa.
Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa musí byť preto vydané veľmi uvážlivo apo starostlivom preskúmaní dôsledkov, ktoré môžu nastať, ako vo vzťahu k samotnému dieťaťu tak i
medzi rodičmi a dieťaťom. Súd preto môže nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na
dosiahnutie tohto účelu.

18. Pri nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, kedy nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené (preukázané) okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného

opatrenia je rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
19. Súd preskúmal návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami a po vykonanom
pojednávanídošielkzáveru,ženiejedanýnaliehavýzáujemnaneodkladnejúpravepomerovkmaloletej
v zmysle podaného návrhu. Súd je toho názoru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenie
v zmysle § 367 a nasl. CMP je absolútne nedôvodný a to ako po skutkovej ako aj po právnej stránke.

20. Podľa ods. 1 § 367 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do
striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade však otec - navrhovateľ ma maloletú v svojej
starostlivosti a zároveň bráni matke, aby matka vykonávala starostlivosť o maloletú v zmysle rodičovskej
dohody a zaužívanej praxe rodičov a maloletej. Pokiaľ otec poukazoval na dôvodnosť nariadenia

neodkladného opatrenia na základe strachu maloletej voči matke resp. jej plnoletému synovi, tak tieto
dôvody neboli preukázané. Zároveň z výsluchu znalkyne má súd za preukázané, že maloletá nepociťuje
strach k matke resp. jej plnoletému synovi a že maloletá má dobrý vzťah k otcovi ako aj matke. Znalkyňa
taktiež uviedla, že počas znaleckého skúmania nezistila žiadne patologické prvky v osobnostiach oboch
rodičov. V zmysle návrhu otca ďalším dôvodom na nariadenia neodkladného opatrenia bola cesta matky

do zahraničia a jeho obava o zotrvaní matky a maloletej v zahraničí. Túto skutočnosť však otec ničím
nepreukázalamatkauviedla,žejepravdou,žebudecestovaťdozahraničia,avšakbezmaloletej,pričom
túto skutočnosť matka oznámila aj UPSVaR.

21. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným

posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne
posúdenie veci. Avšak záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o
realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností.
Súd je toho názoru, že na takúto úpravu práv a povinností ako to požadoval otec v čase rozhodovania
o neodkladnom opatrení nie sú splnené zákonné podmienky a podľa súdu sa jedná len o pokus

otca ako legalizovať stav, ktorým matke zamedzuje vykonávať starostlivosť o maloletú v rozpore
s predchádzajúcou dohodou a praxou rodičov. Na základe uvedených skutočností súd návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajší

súd v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 CSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.