Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 14Sa/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200088
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6020200088.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci žalobcu:
ITIMEX, a. s., sídlom Kukučínova č. 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 425 666, právne zastúpeného:
JUDr. Ondrej Zachar, advokát, sídlom Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti
orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Banskej Bystrici žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, sídlom ul. 29. augusta 8-10,
813 63 Bratislava, u k l a d á povinnosť konať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, pobočka Levice č.k. 700-1310014816-GCO4/16 zo dňa 7. januára 2016 v lehote do 30 dní
od právoplatnosti tohto unesenia.

II. Žalovaný je povinný doručiť Správnemu súdu v Banskej Bystrici rozhodnutie vo veci odvolania žalobcu

protirozhodnutiuSociálnejpoisťovne, pobočkaLeviceč.k.700-1310014816-GCO4/16zodňa7.januára
2016 v lehote 30 dní odo dňa jeho vydania.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude

vydané po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa pobočka Levice rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 7. januára
2016 predpísala žalobcovi penále v sume 20.720,22 eur. Rozhodnutie bolo doručené prostredníctvom
pošty na doručenku do vlastných rúk s obsiahnutými údajmi o prevzatí zásielky dňa 20. januára 2016,
o neúspešnom pokuse o doručenie zásielky s výzvou na opakované doručenie dňa 13. januára 2016,
o opakovanom doručovaní 14. januára 2016 a o dni uloženia zásielky 14. januára 2016. Žalobca

podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podaním zo dňa 3. februára 2016 doručeným
prvostupňovému správnemu orgánu 05. februára 2016. Odvolanie bolo podané na poštovú prepravu
03. februára 2016.

2. Žalovaný žalobcovi oznámil listom zo dňa 4. apríla 2016, že žalobca podal odvolanie po uplynutí
zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa oznámenia prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že

prvostupňové rozhodnutie zo dňa 7. januára 2016 bolo žalobcovi doručované opakovane, doporučene
do vlastných rúk, čo Slovenská pošta žalobcovi oznámila a zároveň zásielku uložila na pošte dňa
14. januára 2016. Žalovaný poukázala na znenie § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom
poistení, podľa ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenie zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť
prídeznovudoručiťvurčenýdeňahodinu.Aknovýpokusodoručeniezostanebezvýsledný,doručovateľ

uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne
písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď saadresát o uložení nedozvedel. Pre počítanie lehôt platí § 29 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení a § 122 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého lehota určená podľa dní začína dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu alebo sviatok je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Zásielka bola
uložená 14. januára 2016, preto sa za deň doručenia považuje 18. januára 2016, keďže 17. januára 2016
bola nedeľa. Prvostupňové rozhodnutie po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3. februára 2016, keďže posledným dňom lehoty na
podanie odvolania bol 2. február 2016. Zákon o sociálnom poistení nedovoľuje žalovanému preskúmať

rozhodnutie na základe oneskorene podaného odvolania. Právoplatné rozhodnutie je teda záväzné,
nezmeniteľné a preto aj nenapadnuteľné riadnym opravným prostriedkom.

3. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 29. marca 2018 domáhal, aby správny súd uložil žalovanému
povinnosťkonaťarozhodnúťoodvolanížalobcuprotirozhodnutiuSociálnejpoisťovnepobočkaLeviceč.
k. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 7. januára 2016 v lehote 10 dní od právoplatnosti jeho rozhodnutia.

Zároveň žiadal, aby súd žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca ďalej uviedol, že
pred podaním žaloby vyčerpal prostriedok nápravy podaním sťažnosti na nečinnosť žalovaného podľa
zákona č. 9/2010 Z. z. čo však neviedlo žalovaného ku konaniu.

4. Podľa podanej správnej žaloby je žalovaný nečinný z dôvodu, že nerozhodol o odvolaní žalobcu

proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne pobočka Levice č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo 7. januára
2016. Prvostupňový správny orgán postúpil žalobcovo odvolanie žalovanému, avšak žalovaný o ňom
nerozhodol, čím žalobcovi odňala právo konať a domáhať sa svojho práva pred príslušným orgánom
a zároveň domáhať sa preskúmania rozhodnutia súdom. Podľa tvrdenia žalobcu, prvostupňové
rozhodnutie napadol odvolaním v zákonom stanovenej lehote. Prvostupňové rozhodnutie prevzal 20.

januára 2016 a lehota na podanie odvolania uplynula 4. februára 2016. Odvolanie podal na poštovú
prepravu 3. februára 2016, čim bola dodržaná zákonná lehota na podanie odvolania.

5. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne preskúmala splnenie podmienok pre uplatnenie fikcie
doručenia. Zákonná konštrukcia náhradného doručenia vychádza z toho, že adresát sa v čase

doručenia v mieste doručenia zdržiaval. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup
pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ust. § 212 ods. 4 zákona osvedčuje pravdivosť toho, čo je
v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že adresát sa v mieste
doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takom
prípade je povinnosťou rozhodujúceho orgánu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je

povinnosťou sťažovateľa, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho
prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržoval (žalobca pritom
poukázal na rozhodnutie NS SR 6CdO 239/2011). Podľa žalobcu teda nebola splnená podmienka
pre aplikáciu fikcie doručenia a to, aby bol adresát poštovým doručovateľom vhodným spôsobom
upovedomený o tom, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu.

6. Žalovaný nerozhodol o odvolaní žalobcu, ale mu zaslal vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom zahrnul svoje
domnienky a úvahy bez možnosti žalobcu právne relevantne sa voči nemu brániť. Takýmto postupom
žalovaný odňal žalobcovi akékoľvek právo na využitie prostriedkov procesnej právnej obrany.

7. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky (napr. III.ÚS/282/08, I.ÚS/225/08) je nečinnosťou pasivita orgánu verejnej správy vo veciach,
ktoré mu boli predložené na rozhodnutie aj keď niet zákonnej prekážky alebo faktickej prekážky, aby
rozhodli. V predmetnom prípade takáto prekážka nebola daná. Paušálny odkaz, že zákon žalovanému
nedovoľuje preskúmať prvostupňové rozhodnutie na základe oneskorene podaného odvolania je

nekonkrétny, vágny a nepravdivý, nemajúci oporu v žiadnom konkrétnom ustanovení zákona. Takýto
postup je v rozpore s § 218 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého má povinnosť odvolanie preskúmať
a rozhodnúť o ňom.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že žalovaný nesprávne

tvrdí, že zákon o sociálnom poistení mu neukladá povinnosť preskúmať oneskorene podané odvolanie
arozhodnúťoňomvoformerozhodnutia.Odvolaniebolodoručenéprvostupňovémusprávnemuorgánu,
ktorý ho ako také posúdil a odstúpil vec na rozhodnutie žalovanému. Ďalší procesný postup upravuje §
218 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je žalovaný povinný rozhodnúť o podanom odvolaní.ŽalobcapoukázalnarozhodnutiaKrajskéhosúduBratislava1S/37/2011z7.novembra2013aKrajského
súdu Košice 9Sa/2/2017 z 8. decembra 2017. Z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že
aplikovať ustanovenia náhradného doručenia možno iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu.

Náhradné doručenie je len subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť
vždyriadnepreukázané,spravidlavyžadujeďalšiedokazovanie.Uprednostnenienáhradnéhodoručenia
na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa článku
152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Správny súd v tej súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/81/2015 zo dňa

21.januára2017,vktoromkonštatoval,žejevylúčenéaplikovaťinštitútnáhradnéhodoručeniavprípade,
že si adresát zásielku osobne prevzal na pošte. Taký postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom
ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.
Najvyšší súd v tomto rozhodnutí poukázal aj na nález Ústavného súdu SR II ÚS/65/2010- 49.
Žalovanému sa rozhodnutie nevrátilo ako neprevzaté v odbernej lehote, žalobca má preto nepochybne
za to, že odvolanie podával v lehote. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní poukázal

na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z roku 2011
a 2012, pričom najvyšší súd sa od tejto svojej rozhodovacej praxe odklonil tak, ako je to vyjadrené
v rozhodnutí sp. zn.: 3Sžf/29/2016 zo dňa 23. novembra 2017. Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 1Sžk/16/2017, ktoré bolo síce vydané v daňovom konaní, ale pri obdobne právnej úprave ho možno
použiť aj na prejednávanú vec, pričom z tohto rozhodnutia vyplýva, že oznámenie o tom, že odvolanie

bolo podané oneskorene, nespôsobuje žiadne ukončenie konania a poukázal tiež na to, že bolo práve
na voľbe žalobcu, či zvolí ako prostriedok právnej ochrany žalobu o nečinnosť žalovaného alebo požiada
o preskúmanie listu, ktorý bol žalobcovi zaslaný ako vyjadrenie k podanému opravnému prostriedku.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovi bolo rozhodnutím pobočky Sociálnej

poisťovne Levice č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 7. januára 2016 predpísané za obdobie
február 2010 a marec 2010 penále v sume 20.720,22 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie, ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené 5. februára 2016 a na poštu podané
dňa 3. februára 2016. Žalovaný listom č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 4. apríla 2016 označeným ako
„Vyjadrenie k odvolaniu“ oznámil žalobcovi, že lehota na podanie odvolania uplynula 2. februára 2016

a prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3. februára 2016. Následne 25. apríla 2016 bola
prvostupňovému správnemu orgánu doručená žiadosť o obnovu konania od žalobcu, o ktorej bolo
rozhodnuté dňa 7. januára 2016 tak, že žiadosti nebolo vyhovené. Odvolanie proti prvostupňovému
rozhodnutiu bolo žalovaným zamietnuté. K žalobným námietkam nezákonnosti žalovaný uviedol, že
účinky doručenia podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nastanú tretí deň od uloženia

písomnosti na pošte bez ohľadu na skutočnosť, či si adresát uloženú písomnosť vyzdvihne po uplynutí
troch dní od uloženia alebo nevyzdvihne vôbec. Vyzdvihnutie zásielky po troch dňoch od jej uloženia
už nemá vplyv na účinky doručenia podľa tohto ustanovenia zákona. Sociálna poisťovňa vychádza
z doručenky ako relevantného dôkazu, ktorý preukazuje doručenie písomnosti. Údaje v nej uvedené
považuje za správne, kým sa nepreukáže opak. Teda osobitne neskúma, či sa účastník konania

v čase doručovania písomnosti v mieste doručenia zdržiaval. Z doručenky rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 7. januára 2016 vyplýva, že u žalobcu bol vykonaný neúspešný pokus
doručenia 13. januára 2016. Druhý opakovaný pokus bol takisto neúspešný a uskutočnil sa dňa 14.
januára 2016 a v tento deň bola písomnosť uložená na pošte. Tretí deň pripadol na deň pracovného
pokoja, a preto posledný deň trojdňovej lehoty skončil 18. januára 2016, ktorý je aj dňom doručenia.

Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/109/2011 z 23. júna 2011, podľa
ktorého pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou,
ktorú pošta vracia späť odosielateľovi. Na doručenke v predmetnej veci boli všetky potrebné údaje na
to, aby sa zásielka považovala za doručenú v súlade s § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon o sociálnom poistení v rámci odvolacieho konania (§ 214 a nasl.)
neukladá žalovanému povinnosť preskúmať oneskorene podané odvolanie a rozhodnúť o ňom vo
forme rozhodnutia. Keďže odvolanie bolo podané po uplynutí lehoty na jeho podanie, nebolo možné
ho kvalifikovať ako odvolanie a nemohlo byť vybavené postupom, ktorý je určený pre preskúmanie
neprávoplatných rozhodnutí (§ 218 zákona o sociálnom poistení). Práve odvolanie, ktoré bolo žalobcom

podané oneskorene, predstavuje zákonnú prekážku na to, aby Sociálna poisťovňa – ústredie ako
odvolací orgán mohla konať a rozhodovať. Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu zamietol. Na
pojednávaní žalovaný zdôraznil, že žalobca mení dôvody, pre ktoré považuje postup žalovaného za
nesprávny. Žalobca až v žalobe tvrdil, že mu nebolo doručené prvostupňové rozhodnutie fikciou. Nadoručenke s prvostupňovým rozhodnutím je jasne a zrozumiteľne uvedené, že žalobca nebol zastihnutý,
čo znamená, že sa v mieste zdržiaval a doručenka túto skutočnosť osvedčila. Žalobca po pojednávaní
podaním z 26. septembra 2018 doplnil, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/29/2016 z 18.

októbra 2017, ktoré sa týka inštitútu náhradného doručenia, bolo predmetom zasadnutia Správneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 14. mája 2018, kde bolo vo výsledku
prijaté rozhodnutie, že toto rozhodnutie nebude zverejnené ako judikát v zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk NS SR. Z toho žalovaný vyvodil, že Správne kolégium Najvyššieho súdu SR nezdieľa
rovnaký právny názor ako ten, ktorý bol vyjadrený v tomto rozhodnutí.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec
prejednal na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Rozsudkom č. k.
28Sa/5/2018-124 zo dňa 27. septembra 2018 rozhodol tak, že uložil žalovanému konať a rozhodnúť
o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. XXX-XXXXXXXXXX-

XXXX/XX zo dňa 7. januára 2016 v lehote 30 dní. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nečinnosťou orgánu
verejnej správy nie je len absencia konania stanoveného zákonom ale aj taký jeho postup, ktorý je
v rozpore so zákonom stanoveným postupom. Podľa zákona o sociálnom poistení je povinnosťou
žalovaného rozhodnúť o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu pobočky sociálnej poisťovne.
Žiadny iný postup pre prípad podaného odvolania tento zákon neupravuje. Zároveň sa správny súd

vysporiadal s námietkami týkajúcimi sa nesprávneho posúdenia včasnosti podaného odvolania proti
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, resp. k sporu účastníkov konania o výklad § 12 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení s tým, že ak bola zásielka doručená do vlastných rúk, odpadá dôvod doručenia
rozhodnutia nahrádzať fikciou, tiež že z textu § 212 ods. 1, 3 a 4 zákona o sociálnom poistení
nemožno dospieť k tomu, že náhradné doručenie fikciou podľa ods. 4 je alternatívou doručenia do

vlastných rúk, a teda ide o dva popri sebe stojace spôsoby doručenia, nakoľko by to bolo v rozpore
so samou podstatou fikcie doručenia. Okrem toho, pokiaľ právny predpis umožňuje dvojaký výklad,
čo z podaní účastníkov je zrejmé, je v súlade s konštantnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky potrebné aplikovať ústavne konformný výklad, a teda aby bol uprednostnený ten, ktorý
zabezpečí plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: 9Sžsk/24/2019 zo dňa 29. januára 2020 zrušil
rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že sa nestotožnil s právnym názorom správneho súdu, že žalovaný je povinná rozhodnúť o oneskorene
podanom odvolaní. Zákon o sociálnom poistení neukladá odvolaciemu orgánu povinnosť rozhodnúť

o odvolaní, ktoré považuje za podané oneskorene (resp. neukladá mu povinnosť takéto odvolanie
zamietnuť). Žalovaný preto nepochybil, keď iba neformálnym spôsobom (listom) oznámil účastníkovi
konania, že jeho odvolanie je podané oneskorene. V režime predchádzajúcej procesno-právnej úpravy
podľa Občianskeho súdneho poriadku, mal žalobca, ktorá neformálny list žalovaného prevzala ešte dňa
11. apríla 2016, zákonnú možnosť, v zmysle zásady, že každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach

ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu, môže sa domáhať ochrany na správnom súde
podaním návrhu na jeho preskúmanie podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Ďalej v rozhodnutí uviedol, že samotnú otázku včasnosti podaného odvolania v predmetnom konaní (o
nečinnosti správneho orgánu), nepovažoval za rozhodujúcu, a preto sa k argumentácii krajského súdu
a účastníkov konania k tejto problematike, bližšie nevenoval. Považoval však za potrebné poznamenať,

že otázku prednosti v prípade konkurencie (kolízie) zákonnej fikcie doručenia rozhodnutia a faktického
prevzatia zásielky účastníkom konania v odbernej lehote v priebehu administratívneho konania, by
bol oprávnený riešiť práve ten správny súd, ktorý by konal a rozhodoval v rámci súdneho prieskumu.
Otázka posúdenia žalobcom tvrdenej nečinnosti žalovaného nie je otázkou rozhodnou ani predbežnou
a krajský súd sa ňou v rámci konania o nečinnosti správneho orgánu zaoberal nadbytočne.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd správny bol podľa § 469 SSP viazaný právnym
názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9Sžsk/24/2019. Z predloženého
administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že na podanie žalobcu z 3. decembra 2016
označené ako „odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. XXX-XXXXXXXXXX-

XXXX/XX zo dňa 7. januára 2016, ktoré bolo doručené pobočkou v Leviciach 05.02.2016, žalovaný ako
odvolací správny orgán reagovala listom zo dňa 4. apríla 2016, ktorý žalobca prevzala 11. apríla 2016
podľa bodu 27 a 31 rozsudku NS SR sp. zn.: 9Sžsk/24/2019: „Žalovaný tým, že hoci len neformálne
účastníka konania de facto informovala, že jeho podanie (odvolanie) považuje za oneskorene podané,a preto o ňom rozhodovať nebude (čo súčasne znamená, že rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu považuje za právoplatné), nebola nečinná, na podanie účastníka konania reagovala v primeranej
lehote a ani úradný postup, ktorý zvolila po podaní odvolania z 3.2.2016 účastníkom konania

(žalobkyňou), nebol v rozpore so zákonom stanoveným postupom, či je povinnosťami vyplývajúcim
jej ako správnemu orgánu z vtedy platnej právnej úpravy. Pretože z legislatívnej úpravy uvedenej
v zákone o sociálnom poistení povinnosť žalovanej rozhodnúť o oneskorene podanom odvolaní nie
je možné vyvodiť, nemožno za daných okolností bez ďalšieho skonštatovať nečinnosť žalovanej,
spočívajúcej v porušení jej zákonnej povinnosti. Neuplatnenie, či opomenutie možnosti podať žalobu

o preskúmanie neformálneho oznámenia žalovanej zo strany žalobkyne, resp. uplynutie zákonnej lehoty
pre realizáciu takéhoto úkonu, nemožno dodatočne zhojiť podaním žaloby o nečinnosť správneho
orgánu za okolností, keď žalovaný po podaní opravného prostriedku účastníkom konania nezostala
nečinná, ale tohto účastníka úradne informovala, z akých dôvodov o jeho oneskorenom odvolaní nie je
možné rozhodnúť, pričom rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je podľa jej názoru potrebné
považovať za právoplatné“.

14. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 28Sa/5/2018 zo dňa 27. septembra
2018, správny súd vec opätovne prejednal a oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnil na
úradnej tabuli súdu dňa 5. novembra 2020. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu
vysloveného v rozsudku sp. zn.: 9Sžsk/24/2019, novým rozhodnutím z 12. novembra 2020 pod č. k.

28Sa/5/2020-51,žalobuakonedôvodnúzamietolanáhradutrovúčastníkomkonanianepriznal.Správny
súd dodal, že ochrana pred nezákonnosťou spočívajúcou v nečinnosti orgánu verejnej správy pred
správnym súdom je na mieste v prípadoch, v ktorých je zákonom stanovený postup, ktorým je orgán
verejnej správy povinný sa riadiť. Nie je možné sa jej domáhať z dôvodu, že neformálny postup orgánu
verejnej správy nebol súladný so zákonom v tých prípadoch, keď správny orgán nemá žiadnu zákonom

stanovenú povinnosť konať, alebo upravený postup, a teda povinnosť týmto postupom sa riadiť.

15. Žalobca sa včas podanou kasačnou sťažnosťou domáhal zrušenia rozsudku č. k. 28Sa/5/2020-
51 z 12. novembra 2020 a vrátenie veci na ďalšie konanie. Žalobca zotrval na svojich doterajších
tvrdeniach a zopakoval, že v jeho prípade neboli naplnené podmienky, aby sa rozhodnutie pobočky

považovalo za doručené fikciou, a tak je toto rozhodnutie naďalej neprávoplatné. Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP zamietol dňa 25.
mája 2022 rozsudkom sp. zn.: 7Sžsk/27/2021, s tvrdením, že žalobca nedôvodne vytýka správnemu
súdu nesprávne právne posúdenie a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. Kasačný súd znova
poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 59 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správnom

poriadku), ktorá obdobne príslušným správnym orgánom povinnosť rozhodnúť o oneskorene podanom
odvolaní neukladá. Napriek tomu, že aplikácia ustanovení Správneho poriadku v konaní o sociálnom
poistení je podľa § 172 zákona č. 461/2003 Z. z. vylúčená, úmyslom kasačného súdu bolo poukázať
na tú skutočnosť, že vybavenie opravného prostriedku podaného účastníkom konania oneskorene
prostredníctvom neformálneho listu nie je ojedinelou či atypickou záležitosťou charakteristickou len pre

konania pred žalovanou, ale ide o štandardnú a bežnú prax tých odvolacích správnych orgánov, ktoré
sa spravujú obdobnou právnou úpravou obsiahnutou aj v zákone o sociálnom poistení.

16. Žalobca proti rozhodnutiu Najvyššieho správneho súd SR podal ústavnú sťažnosť, doručenú
Ústavnému súdu SR dňa 26. septembra 2022, ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva zaručeného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Najvyššieho správneho súd
SR na ďalšie konanie. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti bola námietka, podľa ktorej sa správne
súdy nevysporiadali s otázkou včasnosti podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu a s tým
súvisiaca námietka o potrebe priorizácie všeobecnej správnej žaloby, pred žalobou proti nečinnosti.

Podľa názoru ústavného súdu platí, že ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť
viacerými typmi konaní v správnom súdnictve, voľba konkrétneho z nich je zverená do dispozičnej
sféry žalobcu. Aby správny súd mohol konkurenciu správnych žalôb neakceptovať, musí na to existovať
výslovná zákonná opora. V prejednávanom prípade takejto zákonnej opory niet. Tým, že správne
súdy priorizovali využitie všeobecnej správnej žaloby na úkor žaloby proti nečnosti podstatne limitovali

možnosť procesnej obrany žalobcu. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 593/2022-29 zo dňa
7. februára 2023, ústavný súd dospel k záveru, že rozsudkom Najvyššieho správneho súd SR zo dňa
25. mája 2022 bolo porušené základné právo žalobcu na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR)
a na spravodlivé súdne konanie. Porušenia sa správne súdy dopustili tým, že poskytnutie ochrany vsprávnom súdnictve viazali bez náležitej opory v zákonnej úprave, na určitý žalobný typ (všeobecná
správnažaloba)aodmietlidaťodpoveďnaotázku,ktorábolapreposkytnutiesúdnejochranykardinálna.
Správne súdy priorizovali využitie všeobecnej správnej žaloby na úkor žaloby proti nečinnosti. Včasnosť

podaného odvolania je tak podstatný pre záver o tom, či administratívne konanie bolo právoplatne
ukončené a či je odvolací orgán v tomto prípade nečinný. Povinnosťou správneho súdu bolo na túto
rozhodujúcu otázku poskytnúť relevantnú odpoveď.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný viazaný (podľa § 134 zákona č.

314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) právnym názorom
ústavného súdu vyjadreným v náleze sp. zn. III. ÚS 593/2022, ktorým zrušil predchádzajúci rozsudok
tunajšieho súdu sp. zn. 7Sžsk/27/2021 z 25. mája 2022 v tejto veci, preskúmal napadnutý rozsudok v
celom rozsahu a predchádzajúce konanie pred správnym súdom. Kasačný súd uviedol, že napadnutý
rozsudok správneho súdu, hoci vychádzal zo záväzného právneho názoru kasačného súdu sp. zn.
9Sžsk/24/2019, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

Kasačná sťažnosť tak bola vo výsledku dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1
SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd o správnej
žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP) a v náleze
sp. zn. III. ÚS 593/2022. Kasačný súd zdôraznil, že Národná rada Slovenskej republiky síce 3. mája
2023 schválila zákon, ktorým sa v reakcii na tento nález mení definícia nečinnosti v zmysle § 3 ods. 1

písm. d) SSP a ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2023. V prerokúvanej veci však žalobca svoju
žalobu podal ešte 29. marca 2018 a vtedajšia právna úprava (ako ju vyložil aj ústavný súd vo svojom
náleze) nevylučovala možnosť domáhať sa ochrany proti nečinnosti aj bez predošlého prieskumu prípisu
žalovaného. Tým žalobcovi zakladala subjektívne právo, aby súd jeho žalobu prejednal a rozhodol o
nej bez ohľadu na toto obmedzenie, ako to napokon vo svojom zrušujúcom náleze uviedol aj ústavný

súd. Aplikácia novo schváleného zákona, ktorý by toto právo obmedzoval, by tak v tomto prípade
predstavovala neprípustný retroaktívny zásah do práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Zároveň kasačný súd poznamenal, že rozhodol rozsudkom podľa § 457 ods. 1
SSP, pretože kasačná sťažnosť smerovala voči rozsudku. Túto formu rozhodnutia však správny súd
zvolil nesprávne, pretože podľa § 249 a 250 SSP mal o žalobe proti nečinnosti rozhodnúť (vo veci samej)

uznesením. Aj tento nedostatok správny súd pri novom rozhodovaní napraví.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.

22. Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať

rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

23. Podľa § 250 ods.1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal
z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a

žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.24. Podľa § 251 ods. 1 SSP, ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni,
správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd
môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

25. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom
poistení), na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

26. Podľa § 172 ods. 2 prvej vety zákona o sociálnom poistení, v konaní vo veciach sociálneho poistenia
a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o
právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych
vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

27. Podľa § 179 ods. 1, písm. b) zákona o sociálnom poistení, do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať
v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.

28. Podľa § 186 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania
musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené

dátumom podania.

29. Podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú
rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).

30. Podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné
rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne
zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

31. Podľa § 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje

doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho
oznámenia.

32. Podľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje
doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a

poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia
a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,
b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,
c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty
a penále,

d) o prerušení konania,
e) o zastavení konania.

33. Podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom do 31.12.2018), ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava,

doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a
hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a
adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní
od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel.

34. Podľa § 214 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa
účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.

35. Podľa § 215 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo
dňa oznámenia rozhodnutia; odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a)
ôsmom bode a deviatom bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.36. Podľa § 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak
tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 217 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka
Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami
doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď
mu odvolanie došlo.

38. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

39. Podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie
zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

40. Správny súd v Banskej Bystrici viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveného v rozsudku
7Sžsk/27/2021 a nálezom Ústavného súdu SR III. ÚS 593/2022-29 zo dňa 7. februára 2023, vec
opätovne prejednal a oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa
23. mája 2024.

41. V posudzovanej veci sa žalobca podanou správnou žalobou domáhal ochrany pred nečinnosťou
žalovaného. Žalovaný je v zmysle Správneho súdneho poriadku orgánom verejnej správy, ktorému
zákon o sociálnom poistení zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach právnických
a fyzických osôb, keď v § 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení stanovil, že v konaniach vo veciach
sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto

zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia
a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto
zákonom sociálna poisťovňa. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako negatívny a nezákonný jav nastáva
v prípade, ak tento orgán vo veci nekoná, t. j. je pasívny, aj keď podľa zákona má povinnosť konať.
Nečinnosť orgánu verejnej správy je pritom spojená už z povahy veci s plynutím lehôt, v rámci ktorých

má orgán verejnej správy uskutočniť administratívne konanie, resp. vydať konečné rozhodnutie alebo
opatrenie. Ide o lehoty upravené buď v zákone, alebo ak takto upravené nie sú je orgán verejnej správy
povinný rozhodnúť v lehote primeranej, resp. vydať rozhodnutie včas a bez zbytočných prieťahov (§ 3
ods. 4 Správneho súdneho poriadku). K prieťahom dochádza aj vtedy, ak orgán verejnej správy síce
koná, ale nedodržuje lehoty určené pre procesné úkony a to spravidla pre rozhodnutie vo veci.

42. Úlohou správneho súdu v tomto konkrétnom prípade bolo posúdiť, či žalovaný správne zaujala
stanovisko k podanému odvolaniu žalobcu, teda či skutočne odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne pobočka Levice č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 7. januára 2016 bolo
podané oneskorene. Po preskúmaní predmetnej veci dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie

bolo doručené prostredníctvom pošty na doručenku do vlastných rúk s obsiahnutými údajmi o prevzatí
zásielky dňa 20. januára 2016, o neúspešnom pokuse o doručenie zásielky s výzvou na opakované
doručenie dňa 13. januára 2016, o opakovanom doručovaní 14. januára 2016 a o dni uloženia zásielky
14. januára 2016. Žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podaním zo dňa 3.
februára 2016 doručeným prvostupňovému správnemu orgánu 5. februára 2016. Odvolanie bolo podané

na poštovú prepravu 3. februára 2016. Žalovaný žalobcovi oznámil listom zo dňa 4. apríla 2016, že
žalobca podal odvolanie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa oznámenia prvostupňového
rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručované opakovane,
doporučenedovlastnýchrúk,čoSlovenskápoštažalobcovioznámilaazároveňzásielkuuložilanapošte
dňa 14. januára 2016. Žalovaný poukázala na znenie § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení podľa

ktorého zásielka bola uložená 14. januára 2016, preto sa za deň doručenia považuje 18. januára 2016,
keďže 17. januára 2016 bola nedeľa. Prvostupňové rozhodnutie po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty
na podanie odvolania nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3. februára 2016, keďže posledným
dňom lehoty na podanie odvolania bol 2. február 2016.

43. V posudzovanom prípade, tak ako už bolo odôvodnené Rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 28Sa/5/2018-124 zo dňa 27. septembra 2018 zo znenia ust. § 212 ods. 1 a 3 zákona
o sociálnom poistení je nepochybné, že rozhodnutie sa účastníkovi oznamuje doručením do vlastných
rúk, či už osobne alebo poštou. Náhradné doručenie upravené v § 212 ods. 4 nie je upravené akoalternatíva doručenia do vlastných rúk, ale ako nahradenie skutočného doručenia. Nahradiť doručenie
do vlastných rúk logicky možno len v prípade, že nedôjde k reálnemu doručeniu do vlastných rúk.
Jednotlivé odseky § 212 zákona o sociálnom poistení je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti.

V prípade, že nedošlo k oznámeniu rozhodnutia účastníkovi konania jeho doručením do vlastných rúk
či už osobne alebo poštou podľa § 212 ods. 1, 3 zákona o sociálnom poistení môže byť doručenie
do vlastných rúk nahradené fikciou doručenia, ktorá nastane pri zachovaní postupu podľa § 212 ods.4
zákona o sociálnom poistení. Inak povedané, náhradné doručenie neprichádza do úvahy, ak bola
zásielka doručená do vlastných rúk reálne. Ak bola zásielka doručená do vlastných rúk, odpadá dôvod

doručenie rozhodnutia nahrádzať fikciou, tak ako tomu bolo v predmetnom posudzovanom prípade,
keď je z doručenky obsiahnutých údajov zrejmé, že žalobca si zásielku prevzal dňa 20. januára 2016.
Doručenka teda obsahuje údaj o reálnom doručení písomnosti s podpisom žalobcu. Z textu § 212 ods. 1,
3 a 4 nemožno dospieť k tomu, že náhradné doručenie fikciou podľa odseku 4 je alternatívou doručenia
do vlastných rúk, a teda ide o dva popri sebe stojace spôsoby doručenia, nakoľko by to bolo v rozpore
so samou podstatou fikcie doručenia.

44. Zásadnou právnou otázkou vzájomného vzťahu ustanovení o doručovaní písomností do vlastných
rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia
doručenia) v administratívnom konaní sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý k tomu
podal výklad, napr. v rozhodnutí sp. zn.: 3Sžf/29/2016 zo dňa 23.11.2017, kde tento výklad podal vo

vzťahu k Daňovému poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z.), ktorý obsahuje obdobnú úpravu náhradného
doručenia, pričom zároveň poukázal na viacero obdobných rozhodnutí NS SR. Správny súd nenašiel
dôvody, aby sa od takejto argumentácie a výkladu právnej úpravy riadneho doručenia do vlastných rúk
a náhradného doručenia do vlastných rúk, odklonil. Zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný
vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) k

ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia). Z doručenky je zrejmé, že došlo ku
konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne
prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie,
správny orgán už skutočnosti týkajúcej sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba
subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané,

spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého
dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení
s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Uplatnenie inštitútu fikcie doručenia by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, napr.
či došlo k oznámeniu o ďalšom osobnom doručení a pod. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade
žalobca, si zásielku osobne prevezme na pošte, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia.

Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného
doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty.

45. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola dôvodná, keď žalobca tvrdil, že žalovaný je nečinný,
keď nerozhodol o odvolaní, a preto správny súd žalovanému uložil podľa § 250 ods. 1 SSP, aby

rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu v lehote 30 dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Bude úlohou žalovaného o podanom odvolaní rozhodnúť v určenej lehote a rozhodnutie
doručiť účastníkovi ako aj správnemu súdu. Ak žalovaný správnemu súdu preukáže odstránenie
nečinnosti vydaním rozhodnutia vo veci, správny súd toto konanie zastaví.

46. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov
konania účastník, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca bol v konaní celkom úspešný,
preto mu súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom
ako aj pred súdom kasačným (§ 467 ods. 3 SSP). Výška trov konania bude určená samostatným
rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).