Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. máj 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-9C/73/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221204817
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Kurinec

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1221204817.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, konajúcim sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v právnej veci žalobcu A. B.,

nar. XX.XX. XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX E., zastúpeným PERNIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Zelená 2, 811 01 Bratislava, proti žalovanej F. B., nar. XX.XX. XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX E.,
zastúpenou Advokátska kancelária Ivan Syrový s.r.o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, o vrátenie daru,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu žalobou podanou dňa 29.09. 2021 požadoval, aby súd

uložil žalovanej povinnosť vydať nehnuteľnosťi, ktoré jej daroval, a to z dôvodu jej správania sa k nemu
a k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

2. Zástupca žalovanej so žalobou nesúhlasil.

3. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Zástupca žalobcu uviedol v žalobe nasledovné: „Dňa 28.08. 2014 bola uzatvorená darovacia zmluva
medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, predmetom ktorej je darovanie výlučného
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú.: G., obec: E.. H., okres E. I., vedených
Okresným úradom Bratislava – katastrálny odbor na LV č. XXXX, a to konkrétne byt č. XX, nachádzajúci
sa na 2.p. vo vchode : J. XX, postavenej na parcele registra „C“ p.č.: XXXXX/X, súp. č.: XXX, pričom
právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba so súp. č. XXX je evidovaný na liste vlastníctva číslo
XXXX, nachádzajúci sa v stavbe Kupeckého 15, postavenej na parcele registra „C“ p.č.: XXXXX/XX,

súp. č. XXX, pričom právny vzťak k parcele, na ktorej leží stavba so súp. č. XXX, je evidovaný na
liste vlastníctva číslo XXXX, nachádzajúci sa v stavbe J. XX, postavenej na parcele registra „C“ p.č.:
XXXXX/XX, súp. č.: XXX, pričom právny vzťah k parcele, na ktorej, leží stavba so súp. č. XXX, je
evidovaný na liste vlastníctve číslo XXXX, pričom k tomuto bytu prislúcha podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 1551/100000 a zároveň ku vlastníctvu
tejto nehnuteľnosti prislúcha k pozemkom s parc. č.: XXXXX/XX, XXXXX/XX K. XXXXX/X, právo vstupu,
prechodu a právo stavby v zmysle § 23 zákona č. 182/1993 Z.z. Zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov,“ /č.l. 4-5/.

5. V žalobe je ďalej uvedené: „Medzi žalobcom, a žalovanou vznikol v roku 2014 milostný vzťah, ktorý
trval do polovice roku 2016,“ /č.l. 5/.6. V žalobe je ďalej uvedené: „Žalovaná už v roku 2014 začala hrubo vystupovať voči žalobcovej rodine
a blízkym, čo viedlo k rozvratu vzťahov žalobcu s rodinou a jeho blízkymi. Napríklad došlo k rozvratu

vzťahu žalobcu a jeho dcéry I. G., nar. XX.XX. XXXX, bydlisko: H. XX, E., pretože počas trvania vzťahu
medzi stranami sporu sa prestala dcéra kvôli vyjadreniam žalovanej na jeho adresu absolútne stýkať
so žalobcom a udržovala s ním minimálny kontakt. Kvôli hrubým vyjadreniam žalovanej voči žalobcovej
rodine a blízkym, nemala dcéra záujem navštíviť vlastného otca, teda žalobcu, a to aj napriek prosbe
o stretnutie a prestala s ním úplne komunikovať. Žalovaná sa tiež veľmi hrubo vyjadrovala na adresu

žalobcovho syna A. B., nar. XX.XX. XXXX, bydlisko L. H. XX, XXX XX E., pričom napríklad o ňom
tvrdila, že zo žalobcu iba vyťahuje peniaze a čaká, čo od neho môže získať. Taktiež napríklad uviedla,
že nemá ku žalobcovi žiaden pozitívny vzťah a že ho nerešpektuje. Žalovaná tieto tvrdenia nepredniesla
žalobcovi iba raz, ale boli sústavné, a to aj po skončení ich vzťahu, pričom žalovaná zdôraznila, že ona
je jediná, komu na žalobcovi záleží.

7. Nakoľko bol medzi stranami sporu milostný vzťah, žalobca sa takmer zakaždým nechal ovplyvniť
hrubými tvrdeniami žalovanej voči jeho rodine a blízkym.

8. Je nutné spomenúť, že dom žalobcu a syna spolu susedia. Syn je automobilový pretekár a žalobca
sa zúčastňoval závodov, na ktorých štartoval syn, avšak vyjadreniami žalovanej na adresu syna došlo

k absolútnemu rozvratu vzťahu medzi žalobcom a synom a na určité obdobie sa prestali takmer
absolútne stýkať, a to aj napriek tomu, že sú susedia.

9. Tento postup žalovanej bol bezpochyby účelový s úmyslom zamedziť žalobcovi odkázanie, či prevod
jeho majetku na neopomenuteľných dedičov žalobcu /Deti, ktoré by za bežného behu udalostí zdedili

pomerne rozsiahly majetok žalobcu/.

10. Žalovaná sa počas celého vzťahu a aj neskôr, ako vyplýva z nižšie produkovaných dôkazov,
vyjadrovala na adresu detí výhradne kriticky a negatívne a žalobcov v tomto smere zjavne manipulovala.
Vzhľadom na toto správanie je zrejmé, že úmyslom žalobkyne nikdy nebolo stať sa súčasťou celej

žalobcovej rodiny, “ /č.l. 5-6/.

11. Zástupca žalobcu svojim podaním zo dňa 05.07. 2023 predložil súdu vyjadrenie označené ako
„Vyjadrenie žalobcu s návrhom na postup podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP/, v ktorom uviedol:

„19. Z uvedeného dôvodu sa mal zákonodarca zaoberať otázkou, že nevhodné správanie, ktoré
samo o sebe nemusí byť právne reflektované a významné, sa pri istej intenzite, teda pri istom počte
opakovaní môže stať významným a rozhodným a teda napriek miere subjektivity odvolania darovania
je nevyhnutné, aby nevhodné správanie obdarovaného bolo súdom posudzované a vyhodnocované
objektívne a v každej jednotlivej súvislosti rešpektujúc konkrétnu osobnosť dotknutých osôb a teda

aj rozličnú mieru citlivosti v rámci tohto ktorého prípadu. Zákonodarca na normatívne riešenie tejto
otázky celkom rezignoval, odhliadnuc od mechanického nahradenia spojenia „hrubo porušuje pravidlá
socialistického spolužitia“ spojením „hrubo porušuje dobré mravy. Zákonodarca pri koncipovaní zmien
OZ po r. 1989 teda zostal, slušne povedané, prinajlepšom, na začiatku tejto cesty.

20. Tiež je potrebné posudzovať a vyhodnocovať každé jedno nevhodné konanie, teda nielen to, ktoré
je správaním úmyselným, nakoľko zákonodarca neustanovuje, že musí byť úmysel prítomný, z čoho
jasne vyplýva, že stačí ak ide o nevhodné správanie nedbanlivostného charakteru. Ustanovenie § 630
absolútne neustanovuje hranice, v rámci ktorých sa v tomto smere má vyvíjať rozhodovacia a aplikačná
prax súdov, čo je ďalším dôvodom jeho rozporu s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

21. Záverom možno konštatovať, že hoci súdna prax intuitívne vychádza z premisy, že výklad pojmu
dobré mravy je zrejmý, predsa však len ide o tradičný inštitút, ktorý bol do nášho právneho poriadku
inkorporovaný z práva rímskeho, kedy išlo o inštitút bežný a postačujúci, no z dôvodu stále chýbajúcej
zákonnejdefiníciedobrýchmravovprepotrebymodernejdobyaprávnejistotyideoinštitútnedostatočne

definovaný, pretože správanie obdarovaného zakladajúce hrubé porušenie dobrých mravov musí
reflektovať nielen aktuálny stav spoločenského vývoja a vedomia, ale nemala by absentovať ani jeho
výchovná funkcia, ktorá je žiaľ vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov značne oslabená, ba dokonca
až úplne popieraná.22. Inak povedané, ustanovenie § 630 bez zákonnej definície dobrých mravov pozitívnym právom
nedáva darcom – ani obdarovaným – dostatočnú právnu istotu a nenapľňa princíp ochrany ich

legitímnych očakávaní v právnom štáte. Teda pokiaľ za ochranu legitímnych očakávaní nepovažujeme
ich praktickú istotu obdarovaných, že bez právoplatného postihnutia ich konania voči darcom
prostriedkami trestného a priestupkového práva môžu – bez ohľadu na intenzitu a trvanie ich správania
voči darcom v rozpore s dobrými mravmi – očakávať, že všeobecné súdy vždy budú na ich stáť na ich
strane a akúkoľvek žalobu darcu voči nim o vrátenie daru v konečnom dôsledku zamietnu.

23. V právnom štáte je neprípustné, aby často aplikovaná norma základného civilného kódexu
vychádzala zo zastaralých zásad tzv. socialistickej zákonnosti, svojim lakonickým znením vôbec
neprispievala k ochrane jedného typu účastníkov právnych vzťahov /darcov/ a masívne preferovala
ochranu ich zmluvných proťajškov /obdarovaných/ a celkom tak ignorovala aktuálny obsah právneho
inštitútu dobrých mravov, ako aj základnú zásadu ústavnú zásadu rovnosti ľudí pred zákonom.

24. Vychádzajúc z uvedeného sa žalobca obracia na konajúci s týmto podnetom a žiada, aby vydal
nasledujúce „Rozhodnutie Súd konanie prerušuje do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka s ustanovením čl. 1 ods. 1
a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,“ /č.l. 264-270/.

12. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení Občianskeho
zákonníka:

13. Podľa § 628 ods. 1 cit. zák., darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva ale sľubuje

obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

14. Podľa ods. 2 cit. ust. zák., darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť
a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

15. Podľa § 630 cit. zák., darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

16.Podľa§3ods.1cit.zák.,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi.

17. Podľa § 39 cit. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18.Podľa§473ods.1cit.zák.,vprvejskupinedediaporučiteľovedetiamanžel,každýrovnakýmdielom.

19. Podľa § 476 ods. 1 cit. zák., poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

20. Podľa § 162 ods. 1, písm. b/ Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/, súd konanie preruší,
ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky /ďalej len „Ústavný súd“/ návrh
na začatie konania.

21. Pojem „dobré mravy“ obsahujú ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 148, § 424, § 482, § 630 a § 711
ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol, a to
z nasledovných dôvodov:

23. V prvom rade treba uviesť, že vekový rozdiel medi žalobcom, ako darcom a žalovanou, ako
obdarovanou, je 16 a pol roka a teda v čase uzatvorenia darovacej zmluvy mal žalobca 70 rokov
a žalovaná 54 rokov, čo je možné hodnotiť ako až mimoriadne vysoký vekový rozdiel.24. Zástupca žalobcu v žalobe uviedol, že v roku 2014, teda, kedy bola uzatvorená darovacia zmluva,
vznikol medzi žalobcom a žalovanou milostný vzťah, teda aj sexuálny vzťah.

25. Dá sa jednoznačne konštatovať, že vzhľadom k týmto skutočnostiam, bol žalobca, ako muž, ľahko
ovplyvniteľný ženou, ktorá je mimoriadne mladšia ako on.

26. To znamená, že takéto darovanie mohlo byť „odmenou“ za nadviazanie milostného, teda aj

sexuálneho vzťahu.

27. To, že žalobca bol ľahko ovplyvniteľný žalovanou jednoznačne vyplýva aj z bodu 7. odôvodnenia
rozsudku.

28. Vzhľadom ku skutočnostiam uvedeným v bodoch 6., 8. a 10., je zrejmé, čo viedlo žalobcu darovať

nehnuteľnosť žalovanej, predtým, ako došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy alebo po jej uzatvorení,
teda jej schopnosť ovplyvniť ho, resp. doslova, až zmanipulovať.

29. Zrejme k takému správaniu žalovanej, teda, ako ho vyhodnocuje žalobca, mohlo dôjsť v čase
„pred“ uzatvorením darovacej zmluvy, pretože len v tom čase žalovaná, ako uvádza žalobca, „takto

bezpochyby účelovo postupovala, s úmyslom zamedziť žalobcovi odkázanie, či prevod jeho majetku na
neopomenuteľných dedičov žalobcu /Deti, ktoré by za bežného behu udalostí zdedili pomerne rozsiahly
majetok žalobcu/.“

30. „Potom“ už takto postupovať nemohla, pretože už bola vlastníčkou nehnuteľností.

31. Ale, ak s takýmto úmyslom konala, tak potom sa jej podaril ho zrealizovať, ale samozrejme výlučne
vďaka žalobcovi, ktorému ani životné skúsenosti vyplývajúce z jeho veku, mu nezabránila realizácia
úmyslu žalovanej, teda pokiaľ to takto žalovaný charakterizuje.

32. Dá sa ale predpokladať, že žalobcovi vďaka známosti s oveľa mladšou ženou vzrástlo sebavedomie
i mužnosť, najmä sexuálnym charakterom známosti.

33. A to mu práve nezabránilo postupovať v rozpore s dobrými mravmi tým, že daroval nehnuteľnosti
žalovanej, i keď samozrejme, mal na to právo, nescudzil ich v prospech detí, či už darovaním alebo iným

spôsobom, ale aj zriadením závetu alebo tým, že by tento rozsiahly majetok nenechal ako dedičstvo,
ktoré by deti ako dedičia dedili zo zákona.

34. Súd konštatuje, že on sám zbavil jeho dedičov legitímneho očakávania nadobudnutia rozsiahleho
majetku po jeho smrti.

35. A preto je právne nepochopiteľná formulácia žalobcu: „/Deti, ktoré by za bežného behu udalostí
zdedili pomerne rozsiahly majetok/.“

36. „Bežný beh udalostí“ sa dá vykladať ako nenadviazanie milostného vzťahu s oveľa mladšou ženou,

čo by nebolo v rozpore s morálkou a nenechanie sa ňou ovplyvniť natoľko, aby jej daroval rozsiahly
nehnuteľný majetok, čo už ale je právny problém.

37. Uvedomenie si týchto skutočností žalobcom vyplýva už z jeho rozumoch schopností, schopností
vnímať realitu, následky svojho konania.

38. Ale za týchto opísaných okolností, súd konštatuje, že súd už musí právne chrániť žalovanú, ako
obdarovanú.

39. Žalobcovo domáhanie sa vrátenia daru totiž už nie je v súlade s dobrými mravmi v zmysle cit. §

3 ods. 1.

40. A preto súd konštatuje, že žalobca sa vôbec už nemôže právne domáhať vrátenia daru žalovanou
v zmysle cit. § 630.41. Žalobca sa nemôže právne úspešne domáhať ani určenia neplatnosti darovacej v zmluvy z dôvodu,
že sa prieči dobrým mravom v zmysle cit. § 39.

42. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že vzhľadom na doposiaľ uvedené, nebol ani dôvod skúmať
ako prejudiciálnu otázku, či bola darovacia zmluva vôbec platná z hľadiska, či sa prieči dobrým mravom
v zmysle cit. § 39.

43. Súd ďalej poukazuje, že pojem „dobré mravy“ má rôzne výklady v rámci jednotlivých ustanovení
Občianskeho zákonníka, tak, ako ich súd uvádzal v bode 20. odôvodnenia rozsudku.

44. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému, nebol dôvod, aby súd prerušil konanie v zmysle návrhu zástupcu
žalobcu.

45. Súd priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP žalovanej plnú náhradu trov konania, teda v rozsahu 100%,
keďže mala v konaní plný úspech.

46. V zmysle § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie
v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na

Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach, /ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak je podanie urobené

v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania/, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ

domáha /odvolací návrh/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, odvolateľ môže rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.