Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122267817
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122267817.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: BANKRUPTCY &
RECOVERY SERVICE, k.s., sídlo kancelárie: Rázusova 1, 040 01 Košice, Slovensko, IČO: 36 669 415,
správca konkurznej podstaty úpadcu: AUTO - IMPEX KOŠICE spol. s r.o. v konkurze, sídlo: Červený rak
3073/9, 040 01 Košice – Juh, IČO: 47 028 866, zastúpeného advokátskou kanceláriou: SELTON legal

s.r.o., sídlo: Medená 24, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 001 019, proti žalovanému: A. B., nar.
XX.X.XXXX, C. XX, XXX XX D., zastúpenému advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Juristi
s.r.o., sídlo: Krivá 3, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 51 941 244, o zaplatenie 16.600 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. K2-31Cb/58/2022
– 143 zo dňa 8. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie Mestského súdu Košice č. k. K2-31Cb/58/2022 – 143 zo dňa 8. januára 2024

v napadnutom výroku II.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením č. k. K2-31Cb/58/2022 – 143 zo dňa 8. januára
2024 (ďalej aj „uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavuje (výrok I.) a žalovaný je povinný nahradiť

žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Výrok II. uznesenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že z dôvodu procesného zavinenia žalovaného
(uhradenie pohľadávky žalobcu, ktoré bolo dôvodom pre späťvzatie žaloby), bolo rozhodnuté podľa §
256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“).

3. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti výroku II.
uznesenia, ktoré oprel o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. Navrhol, aby odvolací
súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania
alebo, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a rozhodnutie.

3.1. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na to, že žalobca si totožný nárok uplatňoval vo vzťahu
k hlavnému dlžníkovi spoločnosti CAIS KOŠICE s.r.o. a to v konaní vedenom na Mestskom súde
Košice, sp. zn. K2-31Cb/55/2022. V tomto konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, rozhodnutie
bolo potvrdené odvolacím súdom dňa 28.9.2023 a k úhrade žalovanej sumy došlo dňa 28.11.2023.
Podľa žalovaného práve uvedené rozhodnutie bolo dôvodom pre úhradu žalovanej sumy a to v konaní
vedenom na Mestskom súde Košice, sp. zn. K2-31Cb/55/2022. Žalovaný ďalej dodal, že v konaní

vedenom pod sp. zn. K2-31Cb/58/2022 napádal samotné ručiteľské vyhlásenie a o tomto súd v tomto
konaní nerozhodol, pričom žalovaný nebol súdom zaviazaný na úhradu žalovanej sumy. Poukázal na §454Občianskehozákonníkaanaskutočnosť,žežalovanýuhradilakokonateľspoločnostiCAISKOŠICE
s.r.o. za túto spoločnosť súdom priznanú žalovanú sumu v konaní vedenom na Mestskom súde Košice,
sp. zn. K2-31Cb/55/2022. Uvedenú skutočnosť, teda to, v mene koho bola vykonaná úhrada žalobcom

uplatnenej sumy, konajúci súd nezisťoval.

3.2. Žalovaný tiež namietal, že žalobca si mohol uplatniť svoj nárok v jednom konaní voči dlžníkovi
a zároveň voči domnelému ručiteľovi, čo neurobil a namiesto toho si svoje nároky uplatnil v
dvoch samostatných konaniach. Podľa žalovaného je takéto konanie žalobcu v rozpore s účelnosťou

vynaložených trov konania a malo by to byť zohľadnené pri rozhodovaní o trovách konania, čo sa však
nestalo.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.2.2024,
ktorým navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a napadnutý výrok II. uznesenia súdu
prvej inštancie potvrdil. Žalobca zároveň požiadal, aby mu odvolací súd priznal nárok na nahradenie trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Toto stanovisko žalobcu je bližšie odôvodnené v nasledovných
odsekoch 4.1. až 4.4..

4.1. Žalobca uviedol, že žalovaný síce odvolaním napáda uznesenie zo všetkých zákonom
prípustných odvolacích dôvodov, avšak z obsahu je zrejmé, že špecifikuje len odvolací dôvod podľa §

365 ods. 1 písm. h) CSP a možno § 365 ods. 1 písm. f) CSP.

4.2. Samotná skutočnosť, že si žalobca uplatnil istinu v inom konaní proti dlžníkovi a v tomto konaní proti
ručiteľovi, nie je dôvodom na nepriznanie nároku na náhradu trov konania v tomto konaní. Uvedené je
podporené o to viac, keď samotný dlžník podal žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodu

jeho nemajetnosti dňa 5.1.2022, čo predložil žalobca ako dôkaz spolu s návrhom v upomínacom konaní.
Tvrdenie žalovaného v tomto smere je preto účelové, nakoľko sám právny zástupca žalovaného v inom
konaní túto žiadosť súdu podpisoval a musí mať teda o nej vedomosť. Zároveň bola predmetná žiadosť
predložená ako dôkaz v tomto konaní. Žalobca ako riadny hospodár, potom, čo sa dozvedel, že dlžník
je nemajetný (nemal majetok ani na úhradu súdneho poplatku za odvolanie), bol povinný podať návrh

voči ručiteľovi, aby zabezpečil úhradu svojej pohľadávky.

4.3. Ako bolo preukázané v tomto konaní dôkazmi, ktoré žalovaný nepoprel, dlžník bol nemajetný,
nárok bol uplatnený voči ručiteľovi, ručiteľ nárok uhradil až potom, ako bolo právoplatne rozhodnuté
konanie voči dlžníkovi, z vlastného účtu ručiteľa. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že uhrádzal záväzok

ako konateľ dlžníka, nakoľko táto skutočnosť nijakým spôsobom nevyplýva z predloženého výpisu z
účtu, ktorým žalobca preukázal úhradu istiny ručiteľom/žalovaným. Je zrejmé, že žalovaný uhradil istinu
za dlžníka z obavy z pokračovania v tomto konaní a nárastu trov konania v tomto konaní, s vedomosťou
o nemajetnosti dlžníka (kedy žalovaný je konateľom dlžníka).

4.4. Žalobca už vo svojom späťvzatí zo dňa 29.11.2023 žiadal priznať trovy konania a uvedenú
skutočnosť preukazoval potvrdením o úhrade žalovaným. Žalovaný túto skutočnosť v konaní nepoprel
a to ani vo svojom následnom podaní zo dňa 20.12.2023, kde vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby.
Nepopretá skutočnosť sa stala nespornou a súd nebol povinný nijakým ďalším spôsobom túto
skutočnosť preukazovať. Na základe vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že súd mal v konaní za

preukázané, že dlžník v inom konaní je nemajetný. Uvedená skutočnosť bola základom tohto konania.
Zároveň mal súd za preukázané, že ručiteľ/žalovaný uhradil za dlžníka v tomto konaní.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré
bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti bolo vo výroku vecne správne,
preto ho odvolací súd z nižšie uvedených dôvodov podľa § 387 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje,
že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu, boli správne. Podľa zistenia odvolacieho
súdu nie sú dané žiadne odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, ktoré by mohli privodiťzmenu, prípadne zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Len na doplnenie
a zdôraznenie správnosti napadnutého výroku uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť
nižšie ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia a jeho odvolaním napadnutého výroku.

7. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP sa týka nesplnenia procesných podmienok
konania vyplývajúcich z § 161 ods. 1 CSP, teda podmienok, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť.
Rozoznávajú sa vecné procesné podmienky (v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej
povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné

podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné
zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne
procesnépodmienky(prekážkazačatéhokonania,prekážkarozsúdenejveci).Zobsahuspisusúduprvej
inštancie ako aj z obsahu vyjadrení strán sporu v rámci odvolacieho konania nevyplynula existencia
tohto odvolacieho dôvodu, t.j. tento odvolací dôvod nie je daný. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom
je potrebné navyše dodať, že žalovaný odvolací dôvod ani nijako konkrétne neodôvodnil.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,
a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisu súdu prvej
inštancie ako aj z obsahu vyjadrení strán sporu v rámci odvolacieho konania nevyplynula existencia

tohto odvolacieho dôvodu, t.j. tento odvolací dôvod nie je daný. V tejto súvislosti je potrebné tiež dodať,
že žalovaný tento svoj odvolací dôvod nijako konkrétne neodôvodnil a tiež, že nespokojnosť žalovaného
so skutkovými a právnymi závermi nie je možné zamieňať s týmto odvolacím dôvodom, pretože tieto sú
predmetom skúmania existencie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP predstavuje dôvod spočívajúci v rozhodovaní
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ako aj
z obsahu vyjadrení strán sporu v rámci odvolacieho konania nevyplynula existencia tohto odvolacieho
dôvodu, t.j. tento odvolací dôvod nie je daný. Aj v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd

taktiež dodáva, že žalovaný tento svoj odvolací dôvod nijako konkrétne neodôvodnil.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,

avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu
súdu prvej inštancie ako aj z obsahu vyjadrení strán sporu v rámci odvolacieho konania nevyplynula
existencia tohto odvolacieho dôvodu, t.j. tento odvolací dôvod tiež nie je daný. Ani tento odvolací dôvod
žalovaný nijako konkrétne neodôvodnil.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je daný vtedy, ak súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú,
keďstrananavrhladôkaz,ktorýjepotrebnýnazistenierozhodujúcichskutočností,alesúdprvejinštancie
takýto dôkaz nevykonal. Uplatňuje sa pritom aj § 185 CSP, z ktorého vyplýva najmä to, že súd rozhodne,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie ako aj z obsahu vyjadrení

strán sporu v rámci odvolacieho konania nevyplynula existencia tohto odvolacieho dôvodu, t.j. tento
odvolací dôvod nie je daný, pričom žalovaný tento svoj odvolací dôvod obdobne ako vyššie uvedené
odvolacie dôvody nijako konkrétne neodôvodnil.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP predstavuje situáciu, ak zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené. Ani tento odvolací dôvod žalovaný nijako konkrétne neodôvodnil
a z obsahu spisu súdu prvej inštancie ako ani z obsahu vyjadrení strán sporu existencia tohto
odvolacieho dôvodu nevyplynula.

13. Možno zhrnúť, že odvolateľ namietal najmä nesprávne a nedostatočne zistený skutkový a právny
stav a nesprávny právny záver (aplikácia § 256 ods. 1 CSP na rozhodnutie o trovách konania), ktoré
by mohli zakladať danosť odvolacích dôvodov v kontexte § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z CSP o vykonávaní dokazovania.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne

posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,

ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu).

16. Ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP nie sú vo veci dané. Bližšie odôvodnenie

tohto záveru je uvedené v nasledovných odsekoch 17 až 26.

17. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu voči žalovanému
doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.2.2022, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 16.600,- eur s príslušenstvom titulom ručenia. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril

zmluvu o nájme nebytových priestorov s nájomcom – spoločnosťou CAIS KOŠICE, s.r.o. Okresný súd
Košice II rozsudkom sp. zn. 31Cb/55/2021 zaviazal spoločnosť CAIS KOŠICE, s.r.o. na zaplatenie
sumy 16.600,- eur žalobcovi titulom dlžného nájomného. Nakoľko sa žalobca dozvedel, že menovaná
spoločnosť nemá ani na úhradu súdneho poplatku, uplatnil si v prejednávanej veci nárok voči
žalovanému ako ručiteľovi v zmysle čl. V. zmluvy o nájme nebytových priestorov. V odpore proti

platobnému rozkazu žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že ručiteľské
vyhlásenie je absolútne neplatné. Nakoľko je spochybnená existencia hlavného záväzku, žaloba
a vydanie platobného rozkazu sú predčasné.

18. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.1.2023 prerušil konanie do právoplatného skončenia

konania vedeného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 31Cb/55/2021. Uznesením č.k.
K2-31Cb/58/2022 – 135 zo dňa 30.11.2023 súd rozhodol o pokračovaní v konaní vzhľadom na
právoplatné skončenie vyššie uvedeného súdneho konania.

19. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.11.2023 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu

späť. Navrhoval konanie zastaviť s poukazom na skutočnosť, že dňa 28.11.2023 žalovaný uhradil
celú žalovanú sumu. Nakoľko bola suma uhradená až po podaní návrhu na začatie konania, úhradou
žalovaný uznal nárok v celom rozsahu. Úhrada bola zrealizovaná až po právoplatnosti rozhodnutia súdu
v konaní vedenom pod. sp. zn. K2-31Cb/55/2021, pričom za nárok žalovaný ručil. Predložil potvrdenie
o úhrade.

20. Žalovaný podaním zo dňa 20.12.2023 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby. V tomto podaní sa
žalovaný nijako nevyjadril k skutkovým tvrdeniam žalobcu (úhrada pohľadávky žalovaným) a tiež sa
nijako nevyjadril k tomu, že žalobca si uplatnil nárok na nahradenie trov konania.

21. V prejednávanom spore žalobca bez pochybností vzal žalobu voči žalovanému späť a to z dôvodu,
že žalovaný uhradil žalobou uplatnenú pohľadávku v plnom rozsahu.22. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

23. Vychádzajúc z obsahu § 256 ods. 1 CSP platí vo všeobecnosti zásada, že pokiaľ niektorá zo strán
sporu zaviní zastavenie konania, tak súd voči nej prizná právo na náhradu trov konania protistrane.
Táto zásada neplatí iba vo výnimočných prípadoch, kedy súd neprizná právo na nahradenie trov
konania a to konkrétne za situácie, keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
V prejednávanom prípade neboli dané žiadne okolnosti spočívajúce v samotnej veci, ani na strane strán

sporu odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP.

24. Zmyslom aplikácie zásady zavinenia podľa § 256 CSP je sankčná náhrada trov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli a ktorá je uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Preto v odvolaní uvedená
skutočnosť, že žalovaný nebol v tomto konaní zaviazaný na úhradu žalovanej sumy, je irelevantná.

Pojem „procesné zavinenie“ sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska a rozhodujúcimi sú pri
nej skutočnosti vzniknuté po začatí konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je v zmysle
teórie práva a ustálenej judikatúry považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí konania,
čím vyvolal u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby. Dôvodnosť žaloby v súvislosti s rozhodnutím
onáhradetrovkonaniasavtakomtoprípadeposudzujeprocesneabezohľadunato,akýbybolvýsledok

konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa
žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

25. Žalovaný procesne zavinil zastavenie konania a na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že žalovaný
túto pohľadávku uhradil za spoločnosť CAIS Košice, s.r.o., ktorá mala túto pohľadávku uhradiť ako dlžník

podľa už právoplatného rozhodnutia súdu v inej veci. K tomuto odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie
žalovaného, ktorý sám uviedol, že týmto svojim plnením za dlžníka (spoločnosť CAIS Košice, s.r.o.) mu
podľa § 454 Občianskeho zákonníka vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

26. Žalobca si uplatnil v jednom konaní nárok na zaplatenie dlžnej sumy od dlžníka a v druhom

konaní od ručiteľa (až následne po tom, ako dlžník nesplnil voči nemu svoj splatný záväzok, čo je
dané akcesorickým a subsidiárnym charakterom ručenia). Takýto postup žalobcu je plne v súlade so
zákonom a ide o prirodzený postup žalobcu ako bdelého veriteľa pri uplatnení svojich práv na zaplatenie
pohľadávky zabezpečenej ručením podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Z uvedeného dôvodu
nie je možné považovať za neúčelné konanie žalobcu, ktorým si uplatnil svoj nárok na uhradenie svojej

splatnej pohľadávky neskorším podaním žaloby aj voči ručiteľovi – žalovanému.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. T.j. s ohľadom na neúspech žalovaného v odvolacom konaní, priznal odvolací súd
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).