Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. august 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010404
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a členov senátu

JUDr. Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. F. XXX/XX, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava,
pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa
21.augusta2024,oodvolaníobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzasp.zn.2T/45/2024
zo dňa 01. júla 2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e), odsek 3 Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok pri nezmenených
výrokoch o vine, ochrannom opatrení a škode z r u š u j e vo výrokoch o treste odňatia slobody.

II. Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a obžalovaný A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. F. XXX/XX, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby
Ilava

o d s u d z u j e

Podľa § 188 odsek 1 Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Tr.
zákona účinného od 15. marca 2024 na trest odňatia slobody vo výmere
5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 sa obžalovaný na výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/45/2024 zo dňa 01. júla 2024 bol obžalovaný A. B.,
nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1
Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 09.01.2024, v čase približne o 19:30 h. v D., na križovatke ulíc G.
aH.I.,pristúpilkpoškodenémuA.J.apresnenezistenýmspôsobomudreldooblastihlavypoškodeného
A. J., v dôsledku čoho poškodený A. J. spadol na zem, na čo poškodeného A. J. kopol nohou do oblasti

ľavého pleca, potom si na poškodeného A. J. sadol a opakovane ho udrel do tváre rukou zovretou v
päsť, následne poškodeného A. J. udieral otvorenou rukou po rôznych častiach hlavy a tváre, pričom
počas fyzického útoku poškodenému A. J. z ľavého vrecka bundy vybral bankovky v nominálnej hodnote
20,-, 20,- a 10,- eur, na čo obvinený upustil od útoku, vstal a z miesta odišiel, pričom uvedeným konanímspôsobil poškodenému zranenia, a to trieštivú zlomeninu spodiny pravej očnice s prelomením do pravej
čeľustnej prínosovej dutiny, zakrvácanie do pravej čeľustnej dutiny, tržno-zmliaždenú ranu nad pravou
očnicou v dĺžke cca 3 cm, minimálne krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu v pravej čelovo spodinovej

oblasti, minimálne pomliaždenie mozgu v pravej čelovo spodinovej oblasti, opuch a podkožný hematóm
na hornom a dolnom viečku pravého oka, podspojkové zakrvácanie do pravého oka, krvácanie za pravý
očný bulbus s jeho vysunutím mierne dopredu, početné oderky kože na tvári, početné pomliaždeniny a
odreniny na oboch dolných končatinách na kolenách a predkoleniach, pomliaždeniny na oboch rukách
z dlaňovej strany, pričom tieto zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie a hospitalizáciu poškodeného

A. J. s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní 35 dní, ako aj poškodenému spôsobil škodu
odcudzením finančnej hotovosti vo výške 50,- eur.

Za to bol odsúdený podľa § 188 odsek 1 Tr. zákona, s použitím § 38 odsek 5
Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov 7 mesiacov, so zaradením na jeho výkon podľa
§ 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73

odsek 2 písm. d) Tr. zákona súd obžalovanému uložil ochranné addiktologické protialkoholické liečenie
ambulantnou formou a podľa § 287 odsek 1
Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému A. J. škodu vo výške 50 eur.

Proti tomuto rozsudku a proti všetkým jeho výrokom podali ihneď po jeho oznámení (vyhlásení na

hlavnom pojednávaní) obžalovaný a jeho obhajca odvolanie, ktoré následne aj písomne odôvodnili.
Obžalovaný trvá na tom, že spáchal ťažké ublíženie na zdraví, ale v žiadnom prípade nespáchal
lúpež, pretože peniaze boli na zemi vypadnuté a on si ich iba vzal. Poukázal na výpoveď svedka
B., ktorý uviedol, že nevidel, že by obžalovaný bral poškodenému peniaze a videl iba, že ho fyzicky
napadol. Sám poškodený vypovedal, že peniaze mal v ľavom vrecku bundy a počas fyzického útoku

nezaregistroval, že by ho obžalovaný prehľadával a nevie uviesť, kedy mu peniaze vzal, pretože sa
najmä chránil pred údermi. Obžalovaný veľmi oľutoval, že poškodeného fyzicky napadol a priznal si, že
pod vplyvom alkoholu je výbušný až agresívny. Z tohto dôvodu súhlasí s uložením protialkoholického
liečenia ambulantnou formou. V závere požiadal krajský súd, aby bol spod obžaloby oslobodený.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry právom
konečného návrhu uviedla, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné a je potrebné ho podľa § 319 Tr.
poriadku zamietnuť, vzhľadom k tomu, že napadnutý rozsudok je vo všetkých jeho výrokoch správny,
zákonný a dôvodný. Obhajca obžalovaného uviedol, že naďalej trvajú na dôvodoch svojho odvolania,
pretože skutok lúpeže sa nestal. Krajský súd by mal aplikovať zásadu in dubio pro reo a obžalovaného

spod obžaloby oslobodiť. Obžalovaný právom konečného návrhu uviedol, že už chce viesť normálny
život a svoje problémy s alkoholom si vyrieši prostredníctvom liečenia. Je mu ľúto, že fyzicky napadol
poškodeného, ale on sa mu zase vyhrážal olašskými cigánmi. Krajský súd požiadal, aby ho spod
obžaloby oslobodil.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316
Tr. poriadku, na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu
a z dôvodov podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú
povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 odsek 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že na podklade prípustného odvolania obžalovaného,
ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste,
je potrebné napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste zrušiť a zmeniť.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo súladne s Trestným zákonom a Trestným poriadkom,
a v ktorom nedošlo k takým chybám, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu
veci alebo k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu. Krajský odvolací súd taktiež nemal žiadne

pochybnosti o dôvodnosti výroku o vine obžalovaného
z napadnutého rozsudku, keďže takýto jednoznačný záver vyplynul zo zákonným spôsobom
vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní. Okresný súd vykonal
všetky zabezpečené dôkazy potrebné pre objektívne posúdenie žalovaného skutku,a tieto následne v súlade s ustanovením § 2 odsek 12 Tr. poriadku náležite vyhodnotil jednotlivo, ako aj
v ich súhrne, pričom dospel k správnemu a nepochybnému záveru o vine obžalovaného. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku nespĺňa kritériá pre jeho označenie za arbitrárne, či podobne nedostatočne

odôvodnené, keďže obsahuje výstižné hodnotenie všetkých podstatných skutočností potrebných pre
rozhodnutie o vine. Súd prvého stupňa
v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, pričom správne poukázal
na konzistentnosť výpovede poškodeného A. J., na skutočnosť, že tento bezprostredne po skutku

policajtom, ktorí ho viezli do nemocnice povedal, že mu pri fyzickom útoku obžalovaný odcudzil 50 eur
a jednoznačne poprel obe verzie skutkového deja obžalovaného o tom, že mu peniaze pri útoku buď
vypadlialebožebyichsámvybralzvreckaadalobžalovanémudobrovoľne,keďžemubolpeniazedlžný.
Vierohodnosti výpovede poškodeného nasvedčujú aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy, a to najmä závery
znaleckého posudku vypracovaného k spôsobeným zraneniam poškodeného a pravdepodobného
mechanizmu ich vzniku. Napokon aj sám obžalovaný priznal fyzický útok na poškodeného, ktorého

následky na jeho zdraví boli skutočne závažné. Okresný súd
sa zároveň dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými obhajobnými námietkami obžalovaného,
správne pomenoval motív jeho konania a bezchybne stanovil právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu
lúpeže podľa § 188 odsek 1 Tr. zákona, keďže boli bez všetkých pochybností jednoznačne identifikované
obligatórne znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu. S poukazom na to, že odôvodnenia

rozhodnutí prvostupňového súdu
a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z
hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, krajský súd v ďalšom (aj vo vzťahu k opakovaným
obhajobným námietkam obžalovaného prezentovaných v jeho odvolaní) odkazuje na jednotlivé
vyhodnotenia skutkových okolností súdom prvého stupňa, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožnil.

Rovnako je nutné prisvedčiť aj dôvodnosti výroku o treste napadnutého rozsudku, pretože súd prvého
stupňa zohľadnil tak pri druhu, ako aj výmere trestu odňatia slobody všetky všeobecné aj individuálne
zásady platné pre ukladanie trestov v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona. Hoci pri úvahe
ospravodlivejvýmeretrestuodňatiaslobodyokresnýsúdsprávnevychádzalzustanoveniaoopätovnom

spáchaní zločinu a s tým spojenej úprave (sprísnenia) trestnej sadzby, krajský súd už s poukazom na § 2
odsek 1 Tr. zákona musel na posudzovaný prípad aplikovať aktuálnu právnu úpravu v tomto smere a pre
obžalovaného priaznivejšiu, t. j. znenie Trestného zákona účinného od 15. marca 2024, v zmysle ktorého
podľa § 38 odsek 3 Tr. zákona pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby už iba o jednu tretinu (a teda nie o jednu polovicu ako podľa Trestného

zákonaúčinnéhodo15.marca2024).Pritrestnejsadzbeustanovenejzazločinlúpeževrozpätíod3do8
rokov a pri zvýšení jej dolnej hranice o jednu tretinu tak krajský súd pri úvahe o primeranej a spravodlivej
výmere trestu vychádzal zo zákonného rozpätia od 4 rokov 8 mesiacov do 8 rokov. Krajský súd prihliadol
aj na to, že obžalovaný sa v nedávnej minulosti dopustil až troch priestupkov násilného charakteru.
Pokiaľ ide o poľahčujúce či priťažujúce okolnosti, jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)

Tr. zákona, a teda že obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný, bolo dôvodné aplikovať, a to vo
vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn.
2T/77/2022 zo dňa 28. novembra 2023, túto však krajský súd zohľadniť nemohol, keďže odvolanie vo
veci podal iba obžalovaný vo svoj prospech. Na druhej strane by použitie tejto priťažujúcej okolnosti ani
nemalo na úpravu trestnej sadzby zásadný význam vzhľadom k tomu, že v zmysle Trestného zákona

účinného od 15. marca 2024 už súd nemá obligatórnu povinnosť matematicky zvyšovať či znižovať
hranicetrestnýchsadziebvdôsledkuprevahypoľahčujúcichčipriťažujúcichokolností.Napomeramieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností však súd prihliadne pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery podľa § 38 odsek 2 Tr. zákona a v rámci vyhodnocovania zásad na ukladanie trestov podľa §
34 odsek 4 Tr. zákona.

Pri starostlivom vyhodnotení všetkých rozhodných skutočností, teda krajský súd v zmysle zmeny
Trestného zákona aplikoval priaznivejšiu právnu úpravu v prospech obžalovaného a uložil mu trest
odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov so zaradením na jeho
výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v súlade so zákonnými podmienkami,

uvedenými v ustanovení § 48 odsek 2
písm. b) Tr. zákona, ktorý trest v celom rozsahu naplní svoj primárny účel z hľadiska individuálnej
a generálnej prevencie.Zvyšné dva výroky napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa krajský súd žiadnym spôsobom
nemenil, keďže sú správne a dôvodné. Ochranné addiktologické protialkoholické liečenie ambulantnou
formou bolo indikované znalcom psychiatrom, pričom obžalovaný sám vyjadril vôľu predmetné liečenie

absolvovať. Obdobne dôvodný je aj výrok o škode, pričom škoda, ktorá bola preukázateľne trestným
činom obžalovaného spôsobená, bola uplatnená riadne a včas, preto okresný súd správne zaviazal
obžalovaného k jej náhrade.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.