Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 81C/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123327224
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mišúnová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:6123327224.2

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou v spore žalobkyne Pokoj v duši n.o. so sídlom
Kuzmányho 903/3, Považská Bystrica, IČO: 45 732 264, zastúpenej advokátskou kanceláriou ARIES
LEGAL s.r.o. so sídlom Skalná 7622/9, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417, proti
žalovanejObecJasenicasosídlomJasenica130,IČO.00317349,zastúpenejadvokátskoukanceláriou
LEGAL POINT s.r.o. so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o zaplatenie

424,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov
konania je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť žalovanej do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 424,52 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 424,52 eur od 01.03.2023 do zaplatenia a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur. Uviedla, že je neziskovou organizáciou
a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Všeobecne prospešnú sociálnu službu vo verejnom
záujme poskytuje v Zariadení pre seniorov KATKA. Žalovanou je obec, ktorá je povinná poskytovať

finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. Žalobkyňa požiadala žalovanú obec
o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby
pre klientov žalobkyne v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, ktorí
klienti, keďže sú odkázaní na sociálnu službu rovnako žiadali o poskytnutie finančného príspevku
prostredníctvom žalobkyne, pričom potreba poskytnutia sociálnej služby bola riadne preukázaná

právoplatným rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu a posudkom o odkázanosti na sociálnu
službu, ktorý bol podkladom na vydanie tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 zákona
o sociálnych službách. V zmysle uvedeného a ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s
ustanovením § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách je obec (žalovaná) povinná poskytovať finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej

služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Tento finančný príspevok sa v zmysle
§ 78 ods. 1 zákona o sociálnych službách poskytuje preddavkovo a prvý preddavok sa poskytne
najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka. Tieto finančné prostriedky predstavujú
najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobkyne. Neplnenie zákonných povinností žalovanej
ohrozuje ďalšie poskytovanie sociálnych služieb žalobkyne jej klientom v zariadení, keďže v dôsledku
absencie finančných prostriedkov nevie adekvátne financovať poskytovanie sociálnych služieb vo

svojom zariadení. Výška finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 75 ods. 16 a 17 ktorej obci
žalobkyňa poskytuje sociálnu službu odkázaným osobám, zverejnilo EON za rok 2022, podľa ktoréhov zariadení pre seniorov sú: a) priemerné bežné výdavky poskytovanej sociálnej služby na jednotku
poskytovanej služby za rok 2022 v sume 1.285,61 eur, b) priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z
platenia úhrad za sociálnu službu na jednotku poskytovanej služby v roku 2022 v sume 371,84 eur, c)

priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku z MPSVaR SR v roku 2022 v sume 602 eur;
potom rozdiel určený podľa § 77 ods. 1 a 2 zákona o sociálnych službách (1285,61 eur - 371,84 eur -
602,- eur) = 311,77 eur predstavuje výšku finančného príspevku obce /mesiac / klient (odkázaná osoba).
Ide o výšku finančného príspevku, ktorú výšku je žalovaná podľa § 75 ods. 16 v spojení s § 77 ods. 1,
ods. 2 zákona o sociálnych službách povinná rešpektovať, keďže mesto Považská Bystrica a žalovaná

pri výkone im zverených práv a povinnosti (štátom) na úseku verejnej správy iné údaje pre potreby
určenia výšky finančného príspevku v zmysle zákona nezverejnilo. Napriek tomu, že žalobkyňa a klienti
žalobkyne kvalifikovanou žiadosťou požiadali o poskytnutie finančného príspevku a uzavretie zmluvy,
ktorý je žalovaná povinná poskytnúť žalobkyni, žalovaná tak dobrovoľne neurobila, a to aj napriek
tomu, že žalobkyňa si uplatnila najnižšiu možnú výšku finančného príspevku, určenú zákonom podľa
zverejnenia príslušnou obcou. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na splnenie povinnosti poskytnúť finančný

príspevok a uzavretie zmluvy podľa § 75 a nasl. zákona č. 488/2008 Z.z., kedy spolu s výzvou zaslala
žalovanej aj návrh zmluvy o zabezpečení sociálnej služby pre klientku žalobkyne, ktorá má trvalý pobyt
v obci A., a to pani B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX. Vznik nároku žalobkyne ako poskytovateľa
sociálnej služby na finančný príspevok nie je viazaný na samotné uzavretie zmluvy, nakoľko tento nie je
podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany príslušnej obce (žalovanej). Klient je oprávnený

sám si zvoliť poskytovateľa sociálnej služby. Uvedenému svedčí aj dôvodová správa k zákonu č.
484/2021 Z.z., kedy prijatím predmetného zákona sa odstránila podmienenosť vzniku nároku žalobkyne,
ktorého vznik dovtedy závisel od osobitnej žiadosti odkázanej osoby o zabezpečenie poskytovania
sociálnej služby. Účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu
zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného

preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov
(rozsudok KS Prešov sp.zn. 5Cob/46/2017). Žalovaná má objektívne preukázateľne vedomosť o tom, že
obyvateľovi obce žalovanej - odkázanej osobe, je žalobkyňou poskytovaná sociálna služba, na základe
rozhodnutia o odkázanosti. Táto povinnosť poskytovať finančný príspevok na klientov žalobkyne jej
bez ďalšieho vyplýva priamo zo zákona. Žalobkyňa má za to, že jej patrí nárok na finančný príspevok

za klientku (odkázanú osobu) od 01.01.2023 do 11.02.2023 v sume 424,52 eur (311,77 eur/mesiac).
Na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojila: Výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb,
priemerné bežné výdavky a priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu
poskytovanú Mestom Považská Bystrica v roku 2022, Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb zo
dňa 07.04.2015, Výzvu na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku a uzavretie zmluvy

zo dňa 4.5.2023 vrátane doručenky, Posudok o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu zo dňa
28.09.2017, Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v zriadení pre seniorov zo dňa 29.09.2017,
Žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby zo
dňa 23.1.2023, Návrh Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poprela pohľadávku žalobkyne v celom rozsahu. Uviedla, že
nárok žalobkyne absolútne nemožno pokladať za jednoznačnú, určitú a splatnú pohľadávku. Žalobkyňa
sa svojim návrhom domáha pohľadávky, ktorú tvorí istina vo výške 424,52 eur spolu s príslušenstvom.
Uplatňovaná pohľadávka predstavuje finančný príspevok na prevádzku podľa ustanovenia § 75 ods.

1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách (ďalej ako ,,finančný príspevok“). Žalovaná nepopiera
existenciu právnej úpravy samotného nároku žalobkyne na poskytnutie finančného príspevku, ktorý
predstavujefinančnúpodporunaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužbyneverejnémuposkytovateľovi
sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu
službu v zariadení, ktorým je zariadenie pre seniorov. Okrem existencie právnej úpravy určenia

samotného nároku na finančný príspevok je rovnako podstatné aj správne určenie výšky požadovaného
finančného príspevku. Výška finančného príspevku, tak ako ju vyčíslila žalobkyňa nie je správna.
Žalobkyňa vo svojom návrhu uvádza, že ako neverejný poskytovateľ je odkázaná na financovanie
podľa zákona o sociálnych službách. Žalobkyni prevádzku sociálnej služby pritom rovnako v nemalej
miere financuje sám klient, ktorému je sociálna služba poskytovaná. Rovnako sa podieľa na financovaní

MPSVaR. Žalobkyňa zavádza a je v rozpore so skutočnosťou, keď tvrdí, že finančný príspevok
od žalovanej podľa § 78a predstavuje najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobkyne.
Zámerne opomína aj mnohé dotácie a mimoriadne dotácie, ktoré boli jej zariadeniu poskytnuté za
posledné mesiace. Žalobkyňa konštatuje, že žiadosťou neverejného poskytovateľa sociálnej službyo poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby
požiadala žalovanú o poskytnutie finančného príspevku na zabezpečenie poskytovania sociálnej
služby v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách. Žalovaná konštatovanie

žalobkyne považuje minimálne za zmätočné, vzhľadom na to, že žalobkyňa odkazuje na iné zákonné
ustanovenie než to, z ktorého reálne vyplýva nárok na poskytnutie finančného príspevku. Žalobkyňa
požiadala a rovnako sa aj vo svojom návrhu sa domáha poskytnutia príspevku pre odkázanú osobu
s trvalým pobytom v sídle žalovanej – pani B. C.. Žalobkyňa k žiadosti o zabezpečenie poskytovania
sociálnejslužbyuneverejnéhoposkytovateľapriložilazmluvuoposkytovanísociálnychslužieb,posudok

o odkázanosti, rozhodnutie o odkázanosti. Priložená žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej
služby u neverejného poskytovateľa objektívne nie je podpísaná pani B. C., ale jej dcérou (čo sama
potvrdila). Žalobkyňa nepredložila žiadne splnomocnenie dcéry pani C. o tom, že by bola oprávnená
podpisovať túto žiadosť a rovnako v prípade klienta – pani C. nemožno konštatovať nesvojprávnosť,
alebo jej obmedzenie. Dcéra zosnulej pani C. rovnako uviedla, že žiadne plnomocenstvo nepodpisovala.
Konanie žalobkyne opísala tak, že jej podstrčila papier a ani nevedela, čo podpísala. Žalobkyňa v tomto

prípade nesplnila ani primárne podmienky podľa § 8 zákona o sociálnych službách pre poskytnutie
finančného príspevku. Doložením žiadosti, ktorá zjavne a nepopierateľne nespĺňa požiadavky zákona
vylučuje následnú možnosť aplikácie dotknutého zákona. Aj z uvedeného dôvodu považuje žalovaná
žalobu za neopodstatnenú. Napriek tomu, že v tomto prípade žalobkyni nárok na finančný príspevok
nemohol vzniknúť, žalovaná sa z opatrnosti vyjadrí i k tvrdeniam žalobkyne. Žalovaná ako obec je

subjektom verejného práva, preto je viazaná pri nakladaní s financiami (obecnými prostriedkami)
zákonomč.138/1991Zb.omajetkuobcí,ktorýupravujepravidláapostupprinakladanísmajetkomobce
scieľomzabezpečiťtransparentnéahospodárnenakladaniestýmtomajetkomanatrhovýchprincípoch.
Okrem uvedeného zákona má obec ako ďalší regulatív prijaté Zásady hospodárenia s majetkom obce,
ktorými je žalovaná rovnako viazaná. Žalovaná nemá voľné, disponibilné prostriedky na poskytnutie

finančného príspevku, a ani nemá právomoc svojvoľne poskytnúť ich v zmysle zákona č. 523/2004 Z.
z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Jej oprávnenosť konať uvedeným spôsobom je o to viac
spochybnená, keď je zároveň zrejmé a disponuje informáciou o tom, že nárok a najmä jeho výška nie
je správna. Žalobkyňa v rozpore so skutočnosťou tvrdí, že uplatňovaný finančný príspevok predstavuje
najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobcu, ako neverejného poskytovateľa sociálnych

služieb a neplnenie ohrozuje ďalšie poskytovanie sociálnych služieb odkázaným osobám. Najväčšiu
a podstatnú časť príjmu za sociálnu službu má žalobkyňa od Ministerstva práce sociálnych vecí a
rodiny (ďalej ako ,,MPSVaR“). MPSVaR v zmysle ustanovenia § 78a zákona o sociálnych službách
poskytuje žalobkyni finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených
odkázanosťou a rovnako aj iné dávky a nároky, na ktoré má žalobkyňa právo. Sociálnu službu, ktorú

zabezpečuje žalobkyňa, financuje aj samotná odkázaná osoba. Na základe prílohy, ktorú žalobkyňa
k návrhu priložila, t.j. Zmluva o poskytovaní sociálnych služieb - v článku úhrada za sociálnu službu
je uvedené v akej výške uhrádza samotná odkázaná osoba poskytovanú sociálnu službu. Je nutné
uviesť, že v dokumente uvedená výška nie je aktuálna a teda správna. V súčasnosti klienti žalobkyne
uhrádzajú cenu podľa cenníka na rok 2023. Žalobkyňou doložený dôkaz nie je v namietanom ohľade

správny a hodnoverný. Okrem uvedeného sú žalobkyni poskytované rôzne dotácie (inflačná pomoc,
dotácie na energie, atď..) a rovnako aj príjmy z darov alebo 2% z daní. Všetky uvedené príjmy tvoria
reálne príjmy žalobkyne, ktoré by mali a musia byť zaúčtované na strane príjmu daňového subjektu.
Poukázala na ustanovenie § 75 ods. 8 zákona o sociálnych službách, v zmysle ktorého vyšší územný
celok môže poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby

priúkonochsebaobsluhyafinančnýpríspevoknaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužbyneverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje
sociálnu službu uvedenú v odsekoch 1 a 2, ak tieto finančné príspevky neposkytuje obec. Žalobkyňa
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia mohla o finančný príspevok požiadať vyšší územný celok. V
podanej žiadosti jej mohlo byť vyhovené. Podľa logického výkladu ustanovenia jasne vyplýva, že zákon

pripúšťa situácie, kedy príspevok neposkytuje obec a poskytne ho VÚC. Žalobkyňa nepredložila žiaden
dôkaz o tom, že finančný príspevok žiadala poskytnúť od vyššieho územného celku, čím nevyužila
zákonné možnosti na poskytnutie finančného príspevku, resp. nepreukázala, že práve žalovaná po
vylúčení špecifikovanej možnosti je jedinou povinnou osobou. Rovnako nedoložila zamietnutie takejto
žiadosti z VÚC. Žalovaná po tom, ako bola zo strany žalobkyne písomne vyzvaná k úhrade príspevku

písomne reagovala a nepochybne prejavila svoj záujem žalobkyni po podpise zmluvy (ktorú priložila
k odpovedi a návrhu) plniť. Žalovaná deklarovala svoju vôľu poskytnúť finančný príspevok, a to vo
výške, ktorú považovala za správnu a nespochybniteľnú (podľa ustanovenia § 77 zákona o sociálnych
službách). Žalovaná jednoznačne deklarovala a uznala samotnú existenciu nároku a rovnako vyzvalažalobkyňu, aby sa dojednali na plnení vo výške, ktorú nepopiera a vo zvyšku ostal tento nárok (ak by na
ňom žalobkyňa trvala) ako sporný. Zákon o sociálnych službách pre určenie výšky finančného príspevku
rozdeľuje zariadenie v závislosti od kapacity do troch skupín: - zariadenia do 40 miest, - zariadenia

od 41 do 100 miest, - zariadenia od 101 miest. Žalobkyňa sa zaradila pri svojich výpočtoch ohľadom
finančného príspevku do rovnakej kapacitnej kategórie ako je Zariadenie pre seniorov Lánska, ktoré
je v kapacitnej skupine do 40 miest (prvá skupina) na rozdiel od žalobkyne, ktorá patrí do kapacitnej
skupiny od 101 miest (čiže tretia skupina). Už len na základe uvádzanej skutočnosti je zrejmé, že
výpočet žalobkyne nemôže byť a nie je v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnych službách.

Nie je správny, a preto nemožno akceptovať žalobkyňou uplatňovaný finančný príspevok kalkulovaný
na jednu odkázanú osobu vo výške 311,77 eur mesačne. Žalovaná prepočítala výšku finančného
príspevku, pričom spôsob výpočtu podrobne písomne ozrejmila žalobkyni a zaslala spolu s Výzvou
obce k podpisu zmluvy. Žalovaná pri určení výšky finančného príspevku postupovala podľa ustanovenia
§ 77 zákona o sociálnych službách. Pri výpočte vychádzala z výšky priemerných bežných výdavkov,
priemerných príjmov z platenia úhrad od klientov a priemerných príjmov z MPSVaR. Žalovaná pri určení

výšky finančného príspevku vychádzala z údajov zariadenia v rovnakej kapacitnej kategórií, v akej
sa nachádza žalobkyňa. Takýmto zariadením je Zariadenie pre seniorov D., ktoré žalovaná požiadala
o poskytnutie informácií, aby mohla objektívne určiť výšku finančného príspevku. Výška mesačného
finančného príspevku podľa vyššie uvedeného výpočtu vyšla 74,96 eur, finančný príspevok v vedenej
výške bola žalovaná ochotná žalobkyni vyplatiť, preto zaslala žalobkyni návrh zmluvy na podpis a

deklarovala svoju pripravenosť po podpise zmluvy plniť. Návrh zmluvy zaslala spolu s podrobným
vysvetlením výpočtu finančného príspevku. Nerozumie tvrdeniam žalobkyne uvádzaných v návrhu,
že žalobkyňa si uplatňuje najnižšiu možnú výšku finančného príspevku. Pri určení výšky finančného
príspevku sú účastníci zmluvy viazaní spôsobom určenia výšky finančného príspevku ustanovením §
77 zákona o sociálnych službách. Nie je absolútne možné v tomto prípade hovoriť o najnižšej výške,

pretože výška a spôsob výpočtu finančného príspevku je jasne stanovená zákonom o sociálnych
službách. Žalobkyňa žalovanú vyzvala na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku a
následne podala žalobný návrh, pričom ignorovala, že žalovaná bola ochotná dobrovoľne plniť do výšky,
ktorú nespochybňovala. Spornosť nastala len ohľadom rozdielu vo výške finančného príspevku, ktorú
žiadala žalobkyňa a výškou, ktorú vypočítala žalovaná. Žalobkyňa de facto ignorovala všetky argumenty

žalovanej a striktne sa držala len svojho výpočtu, ktorý rozhodne nie je správne vyčíslený. Na základe
výzvy zo dňa 04.05.2023 sa žalobkyňa domáhala finančného príspevku na odkázanú osobu pani B.
C. v celkovej výške 3.741,24 eur, a to na celý rok 2023. Je zarážajúce a neprijateľné, že už v čase
podania výzvy mala žalobkyňa ako neverejný poskytovateľ objektívne k dispozícii informáciu, že pani
B. C. zomrela dňa XX.XX.XXXX, a preto za žiadnych okolností nemôže byť na jej osobu poskytnutý

finančný príspevok za obdobie po jej smrti, kedy nárok bezo sporu nemohol vzniknúť. Žalobkyňa nemôže
ani tvrdiť, že sa o uvádzanej okolnosti nedozvedela, keďže ju žalovanej sama oznamovala. Spôsob,
akým sa žalobkyňa domáha finančného príspevku je špekulatívny a v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobkyňa sa neoprávnene domáha finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby
pre klientku pani C., ktorá zomrela, z čoho jednoznačne vyplýva, že pre ňu žalobkyňa z objektívnych

dôvodov už nemohla zabezpečovať žiadnu sociálnu službu. Žalobkyňa v návrhu ďalej uvádza, že vznik
nároku žalobkyne ako poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok nie je viazaný na samotné
uzavretie zmluvy, nakoľko tento nie je podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany príslušnej
obce (žalovanej). Klient si je oprávnený sám zvoliť poskytovateľa sociálnej služby. Finančný príspevok
na prevádzku poskytovania sociálnej služby sa poskytuje podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych

službách výlučne na základe písomnej zmluvy, a to najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy. Na základe
vyššie uvedeného žalovaná namieta predčasnosť podaného návrhu zo strany žalobkyne. Zákon totiž
sám exaktne uvádza bez akýchkoľvek pochybností, že príspevok sa poskytuje najskôr od ...čiže nie
skôr ako pred podpisom zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalovaná tvrdí, že napriek tomu, že nárok
žalovanej do výšky 74,96 eur/ mesiac uznáva, ani tento nárok sa bez podpísanej zmluvy (na čo

žalovaná žalobkyňu písomne vyzvala) nestal splatným. Je teda výlučne vinou žalobkyne, že jej nárok
sa nestal splatným ani len v časti. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je jednoznačne
preukázané, že obec má plniť až na základe písomnej zmluvy (nie o zabezpečení sociálnej služby)
ale Zmluvy o poskytovaní finančného príspevku uzatvorenej medzi obcou a poskytovateľom. Splatnosť
samotného nároku na finančný príspevok môže nastať až po podpise zmluvy. Z uvedeného dôvodu

namieta žalovaná predčasnosť podanej žaloby a návrhu, keďže pohľadávka (bez ohľadu na jej výšku)
sa nestala splatnou z dôvodu znenia ust. § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách. Z rovnakého
dôvodu nemôže žalobkyni vzniknúť ani nárok na príslušenstvo z predčasne uplatnenej pohľadávky.
Žalovaná mala reálny záujem uhrádzať finančný príspevok, o čom svedčí vlastná iniciatíva žalovanej,ktorá zodpovedne dohľadávala objektívne informácie v súvislosti so správnym vyčíslením finančného
príspevku a sama poslala žalobkyni návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku na
rok 2023 znejúci na výšku, ktorú nespochybňovala. Žalobkyňa napriek snahe žalovanej podala počas

procesu mimosúdnych rokovaní návrh, čo je v rozpore so snahou žalovanej o korektnú spoluprácu a
dobré vzťahy. Pre absenciu zmluvy o poskytovaní finančného príspevku uplatňovaná pohľadávka je
nielen uplatnená v nesprávnej výške, ale nie je ani splatná. Žalobkyni nárok na poskytnutie finančného
príspevku z objektívnych dôvodov nevznikol, nakoľko nesplnila predpísané náležitosti a nedoručila
žiadosť podpísanú odkázanou osobou, ktorú je v zmysle § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách

odkázaná osoba povinná podpísať a poslať, aby vznikol nárok na poskytnutie finančného príspevku.
Žalobkyňa nesplnila zákonom upravené podmienky pre poskytnutie finančného príspevku na prevádzku
neverejného poskytovateľa. K vyjadreniu pripojila: Žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej
služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby zo dňa 23.1.2023, Cenník za poskytované sociálne
služby ZPS Katka, Výzvu obce k podpisu zmluvy zo dňa 04.05.2023 s podacím hárkom, Odpoveď
zariadenia pre seniorov DUBINA, m.r.o. zo dňa 27.2.2023, Výpočet výšky FPP na rok 2023 pre

zariadenie Katka, Pokoj v duši n.o., návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku zo dňa 4.5.2023,
Oznámenie o ukončení poskytovania sociálnej služby zo dňa 15.02.2023.

3. Žalobkyňa nerozporovala kategorizáciu zariadení podľa § 77 ods. 4 zákona o sociálnych službách.
Poukázala však na skutočnosť, že túto kategorizáciu pre účely určenia výšky finančného príspevku

je možné využiť iba v prípade, ak obec v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala alebo
nezabezpečovala sociálnu službu prostredníctvom ňou zriadenej alebo založenej právnickej osoby
podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o
sociálnych službách. Mesto Považská Bystrica v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ale poskytovala
a zabezpečovala sociálnu službu - zariadenie pre seniorov prostredníctvom ňou zriadeného zariadenia

pre seniorov Lánska. Z uvedeného dôvodu bolo Mesto Považská Bystrica povinné zverejniť údaje
tohto zariadenia bez ohľadu na jeho registrovanú kapacitu najmä s poukazom na ust. § 75 ods.
17 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého je zákonnou povinnosťou obce zverejniť
priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods.
6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v

pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Iba v prípade, ak
by Mesto Považská Bystrica neposkytovalo alebo nezabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom
ňou zriadenej alebo založenej právnickej osoby bolo by potrebné zverejniť údaje podľa § 75 ods. 17
písm. b) ZSS v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách, a to aj s ohľadom na predmetnú
kategorizáciu zariadení, kedy by obec bola povinná nájsť iné obdobné zariadenie s porovnateľnou

kapacitou. Z uvedeného dôvodu sú vylúčené údaje zariadenia pre seniorov Dubina, pre účely určenia
výšky nároku žalobkyne, keďže Mesto Považská Bystrica poskytovalo a zabezpečovalo sociálnu službu
prostredníctvom ním zriadeného zariadenia pre seniorov Lánska, ktorého zverejnené údaje sú záväzné
pre žalobkyňu ako aj žalovanú. Uvedený výklad zodpovedá aj zásade zabezpečenia porovnateľného
financovania sociálnej služby rovnakého druhu poskytovanej v zariadení rovnakej formy sociálnej služby

poskytovanej neverejným poskytovateľom sociálnej služby a verejným poskytovateľom sociálnej služby
(neoddeliteľne od porovnateľného financovania v príslušnom mieste poskytovania sociálnej služby a v
príslušnom čase). Zákonodarca jednoznačne určil spôsob určenia výšky nároku na FPP, a to na základe
zverejnených údajov obcou, ktorý údaj zverejnený Mestom Považská Bystrica podľa § 75 ods. 17 písm.
a) ZSS je pre určenie výšku nároku na FPP, je pre žalobkyňu ako aj žalovanú ( § 75 ods. 16 ZSS)

záväzný. Výška finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 77 ods. 1 a 2 ZSS, podľa ktorých
ustanovení Mesto Považská Bystrica, v ktorej obci žalobkyňa poskytuje sociálnu službu odkázaným
osobám, zverejnilo EON za rok 2022, podľa ktorého v zariadení pre seniorov (sociálnou službou
poskytovanou mestom Považská Bystrica) sú: a) priemerné bežné výdavky poskytovanej sociálnej
služby na jednotku poskytovanej služby za rok 2022 v sume 1.285,61 eur, b) priemerné skutočné

dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu na jednotku poskytovanej služby v roku 2022 v
sume 371,84 eur, c) priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku z MPSVaR SR v roku 2022
v sume 602,- eur; potom rozdiel určený podľa § 77 ods. 1 a 2 zákona o sociálnych službách (1285,61 -
371,84 - 602,-) = 311,77 eur predstavuje výšku finančného príspevku obce / mesiac / klient (odkázaná
osoba). Tieto zverejnené údaje Mestom Považská Bystrica sa stali pre žalobkyňu a žalovanú právne

záväzné (porov. § 75 ods. 16 zákona o sociálnych službách). Mesto Považská Bystrica nezverejnilo
pre účely určenia výšky nároku na FPP priemerne bežné výdavky v zariadení pre seniorov Dubina
m.r.o., a tieto nemôžu byť považované práve vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, a to
najmä absenciu ich zverejnenia Mestom Považská Bystrica, ako záväzné či osvedčujúce výšku nárokužalobkyne. Údaje týkajúce sa zariadenia pre seniorov Dubina m.r.o. ani len nemôžu byť zverejnené
Mestom Považská Bystrica ako záväzné, keďže toto zverejnenie vylučuje § 75 ods. 17 písm. a)
zákona o sociálnych službách, keďže predmetné zariadenie pre seniorov Dubina sa nenachádza v

zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Považská Bystrica, a Mesto Považská Bystrica prostredníctvom
svojho vlastného zariadenia zabezpečovalo a poskytovalo sociálnu starostlivosť odkázaným osobám.
Žalobkyňa je povinná rešpektovať zverejnené údaje obcou (Mestom Považská Bystrica), keďže v
zmysle § 75 ods. 17 a § 77 ods. 3 zákona o sociálnych službách sa môže oprávnené domnievať, že
Mesto Považská Bystrica, pri výkone svojich právomoci zverejnilo záväzné údaje, ktoré sú záväzné pre

každého neverejného poskytovateľa sociálnych služieb ako aj okolité obce vrátane žalovaného (§ 75
ods. 16 zákona o sociálnych službách), a zároveň neuviedlo, že ním zverejnený údaj sa týka výlučne
registrovanej kapacity pre zariadenia s kapacitou do 40 ľudí. Ak by pre žalobkyňu mal byť záväzný
akýkoľvekvýpočetpriemernýchbežnýchvýdavkovzarok2022,ktoréhokoľvekzariadenia,podľaktorého
sa určí výška nároku žalobkyne na FPP (v danom prípade žalovanou namietané zariadenie pre seniorov
DUBINA), potom by ustanovenie § 75 ods. 17 ZSS bolo obsolétnym ustanovením zákona a výkon štátnej

správy v rozsahu zverených oprávnení a povinnosti obciam a VÚC by podliehal nekontrolovateľnému,
netransparentnému a svojvoľnému výkonu, keďže v rozpore s princípom právnej istoty, žalobkyňa nevie
a nemôže bez ďalšieho určiť výšku svojho nároku na FPP, ak postačuje, že: a) obec odmietne uzavrieť
zmluvu podľa § 75 a nasl. zákona o sociálnych službách alebo b) je ochotná uzavrieť zmluvu na výšku
FPP, ktorá nie je zverejnená ako záväzná príslušnou obcou, ale svojvoľne si ju vyberie ad hoc (podľa

najmenšej výšky), pričom zvolený výber tejto obci, nebráni tento výber bez záväzného zverejnenia
príslušnou obcou rešpektujúc ust. § 75 ods. 17 ZSS, napr. o mesiac zmeniť, podľa toho ktorého žiadateľa
(neverejného poskytovateľa sociálnej starostlivosti), alebo podľa inej premennej, ktorú si ad hoc určí
(napríklad zistenie nižšej výšky nároku na FPP podľa iného svojvoľne zvoleného zariadenia) alebo c)
príslušná obec nezverejní údaje potrebné pre určenie výšky nároku žalobcu na FPP vôbec. Účelom

potreby uzavretia zmluvy, nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností,
ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania vynaložených
finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov. (porov. Rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017). Teda neobstojí argumentácia žalovanej, že bez uzavretia zmluvy
nemá povinnosť poskytovať žalobkyni finančný príspevok. Žalobkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že

žalovaná je orgánom štátnej správy (teda nie je typickým subjektom súkromného práva), ktorému sú
zákonom uložené konkrétne povinností, ktorých sa svojou nečinnosťou / opomenutím / nezákonným
postupom nemôže zbaviť a ich neplnenie, či výklad ich sporného plnenia nemôže byť na ujmu práv
žalobkyne. Uvedené platí o to viac, ak sa žalobkyňa odôvodnene môže spoliehať na právo na dobrú
správu veci verejných (čl. 41 Charty EÚ), ako jednu zo základných zásad pri výkone pôsobnosti a

plnenia povinnosti dotknutou obcou. Verejná správa, t.j. plnenie povinnosti zverených obcí zákonom má
slúžiť primárne občanom (vrátane odkázaných osôb), čo odôvodňuje ich právo na dobrú správu veci
verejných. Ak by sa mali vykladať dotknuté ustanovenia zákona č. 448/2008 Z. z. spôsobom, akým
ich vykladá žalovaná, tak uvedený výklad je v priamom rozpore s týmto základným právom žalobkyne
a odkázaných osôb, čím popiera účel a princíp dobrej správy veci verejných. Argumentácia žalovanej

stavia žalobkyňu do stavu absolútnej právnej neistoty a ohrozuje ďalšie fungovanie žalobkyne, či práva
a právom chránené záujmy klientov žalobkyne (odkázané osoby). Ustanovenie § 75 ods. 17 zákona
č. 448/2008 Z. z. bolo prijaté práve za uvedeným účelom t.j. určenia výšky nároku na FPP. Samotná
dôvodová správa k uvedenému uvádza, že „Novo koncipované ustanovenie § 75 ods. 17 reaguje na
nesprávnu aplikačnú a interpretačnú prax doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej v zásade obce a vyššie

územné celky zverejňujú údaje podľa § 77 ods. 3 tretej a štvrtej vety, len ak obec alebo vyšší územný
celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku poskytovali príslušný druh sociálnej služby, v rámci svojej
pôsobnosti verejnými poskytovateľmi tejto sociálnej služby.“ Na nezverejnený údaj podľa § 75 ods. 17
zákona č. 448/2008 Z. z. (t.j. priemerne bežné výdavky zariadenia pre seniorov Dubina m.r.o.)., ktorý je
navyše vylúčený podľa § 75 ods. 17 písm. a) ZSS, nemôže súd prihliadať ako na záväzný pre posúdenie

výšku nároku žalobcu na FPP, keďže výšku nároku na FPP je určená zverejnenými údajmi obcou (v
tomto prípade Mestom Považská Bystrica). Teda platí, že pre žalovanú sú záväzné údaje zverejnené
Mestom Považská Bystrica, na základe ktorých bola určená výška nároku uplatneného žalobou. Platí,
že „Obec je povinná zverejniť relevantné údaje na účel určenia výšky FPP (priemerné bežné výdavky,
priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnych službách

a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu) nielen za sociálne
služby, ktoré poskytuje v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ale za všetky sociálne služby, ktoré
je povinná zabezpečovať a teda aj spolufinancovať. To znamená, že aj obec, ktorá neposkytuje
neverejným poskytovateľom FPP pre svojich občanov, musí mať tieto údaje zverejnené.“, keďže MestoPovažská Bystrica zverejnilo záväzne údaje pre všetky kategórie podľa § 77 ods. 3 zákona o sociálnych
službách, tieto sú záväzné pre všetkých. Vyššie uvedenej argumentácii žalobkyni svedčí aj Informácia
k poskytovaniu finančných príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie

sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vydaná Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny SR (Bratislava, jún 2023), podľa ktorej „Ak obec, v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt,
zabezpečí tomuto občanovi (svojmu obyvateľovi) sociálnu službu u neverejného E. na území inej obce,
pri výpočte FPP sa v takomto prípade vychádza z výšky FPP, ktorý poskytuje obec, na území ktorej
bola občanovi sociálna služba zabezpečená a je aj reálne poskytovaná, t.j. nevychádza z výšky FPP,

ktorý poskytuje obec neverejným PSS na svojom území, ale je potrebné uplatňovať ustanovenia § 75
ods. 16 a 17 zákona o sociálnych službách. Aby mohla obec (v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt),
spolufinancovať tomuto občanovi sociálnu službu poskytovanú neverejným PSS na území inej obec,
majú obce povinnosť zverejňovať (§ 75 ods. 17): - priemerné BV, priemerné príjmy z poskytnutého
finančného príspevku z rozpočtovej kapitoly MPSVR SR (finančný príspevok na poskytovanie SS v
zariadeniach podmienených odkázanosťou) a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady

za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok a - priemerné BV a
priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa § 77 ods. 8 zákona za sociálnu službu, ktorú obec v
predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala alebo nezabezpečovala prostredníctvom právnickej
osoby, ktorú zriadila alebo založila. Aj v prípade, že by iná obec (v ktorej území je sociálna služba
zabezpečená) neverejným poskytovateľom FPP neposkytovala, je povinná zverejniť vyššie uvedené

údaje, aby na ich základe mohla obec, ktorá v tejto obci sociálnu službu u neverejného E. pre svojho
obyvateľa zabezpečuje, mohla určiť výšku FPP na tohto občana / obyvateľa. Z uvedeného vyplýva,
že obec je povinná zverejniť relevantné údaje na účel určenia výšky FPP (priemerné bežné výdavky,
priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnych službách
a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu) nielen za sociálne

služby, ktoré poskytuje v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ale za všetky sociálne služby, ktoré je
povinnázabezpečovaťatedaajspolufinancovať.Toznamená,žeajobec,ktoráneposkytujeneverejným
poskytovateľom FPP pre svojich občanov, musí mať tieto údaje zverejnené. Na základe vyššie
uvedených skutočností, argumentácia žalovanej vo vzťahu k určeniu výšky nároku podľa zariadenia
pre seniorov Dubina nemá oporu v zákone a je právne neudržateľná. Na vyššie uvedenom spôsobe

určenia výšky nároku žalobkyne, nič nemenia ani ďalšie skutočnosti uvádzané žalovanou. Žalobkyňa
uviedla, že žalovaná zavádza, ak tvrdí, že dcéra zosnulej pani C. – pani A. F., nar. XX.XX.XXXX,
ktorej meno ani len nevedela označiť, napriek tomu tvrdí, že táto nemala udelené plnomocenstvo na
to, aby zastupovala matku, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Rovnako zavádza,
ak tvrdí, že pani Nechutná nemala udelené plnomocenstvo (generálnu plnú moc), aby zastupovala

pani C.. Plnomocenstvo je jednostranným právnym úkonom, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje
splnomocnenca, aby v jeho mene a na jeho účet určitým spôsobom konal. Vzhľadom na jednostrannosť
tohto právneho úkonu sa podpis pani Nechutnej na generálnom plnomocenstve nevyžadoval. Bez
ohľadu na uvedenú generálnu plnú moc bola pani Nechutná súdom ustanovená ako opatrovník pani C..
TedapaniNechutnábolaoprávnenázapaniC.podpísaťžalobkyňoupredloženúžiadosťozabezpečenie

poskytovania sociálnej služby. Z uvedeného dôvodu argumentácia žalovanej, ktorou konštatuje, že
žalobkyňa v tomto prípade nesplnila primárne podmienky podľa § 8 zákona o sociálnych službách
pre poskytnutie finančného príspevku, nemôže obstáť a je zavádzajúca. Práve žalovaná opomína
pri svojom arbitrárnom a právne neudržateľnom výklade príslušných ustanovení zákona č. 448/2008
Z. z. širší kontext prijatej právnej úpravy, t.j. povinnosti žalovanej prispievať na sociálnu starostlivosť

odkázaným osobám, obyvateľom obce žalovanej. Žalobkyňa a odkázané osoby majú právo spoliehať
sa na riadne plnenie sociálnych úloh štátu prostredníctvom obcí a VÚC (právo na riadny výkon verejnej
správy), právo prijímateľov sociálnej služby na dôstojné životné podmienky a sociálnu starostlivosť.
Je vo verejnom záujme, aby žalovaná ako obec, ktorej je zákonom uložená povinnosť poskytovať
finančný príspevok a zabezpečovať starostlivosť o osoby odkázané na sociálne služby, realizovala a

plnila svoje zákonné povinnosti, zákonom predpokladaným spôsobom, teda zabezpečovala sociálnu
úlohu obce pri poskytovaní starostlivosti jej obyvateľom, ktorí sú na sociálnu starostlivosť odkázaní.
Poskytovanie sociálnych služieb predstavuje kľúčový pilier spoločnosti pri starostlivosti o starších ľudí a
ľudí odkázaných na pomoc inej osoby. Žalobkyňa svojou neziskovou a verejne prospešnou činnosťou
pomáha prežiť odkázaným osobám svoj život dôstojne pri obstaraní ich hlavných potrieb. Účelom úpravy

finančného príspevku zákonodarcom a financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb
nedosahujúcich zisk (vrátane žalobcu) je práve zabezpečenie plnenia týchto sociálnych úloh štátu
prostredníctvom obcí. Práve tieto skutočnosti tvoria širší kontext, na ktorý žalobkyňa podľa žalovanej
pri uplatnení svojho nároku nemyslela. Opak je však pravdou, kedy žalovaná abdikovala na svoju úlohua povinnosti mu zverené štátom pri výkone sociálnych úloh štátu, ktorých sa navyše bez akéhokoľvek
dôvodu snaží zbaviť snahou o exculpáciu, z dôvodu, že „Žalovaná nemá voľné, disponibilné prostriedky
na poskytnutie finančného príspevku, ktorý ani nemá právomoc svojvoľne poskytnúť v zmysle zákona

č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.“ Takáto argumentácia žalovanej nemôže
obstáť a nemá oporu v zákone. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZRPUS“), je obec
pri zostavení rozpočtu povinná prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú
z plnenia povinnosti ustanovených osobitnými predpismi. Zákon ZRPUS zároveň pamätá aj na možnú

zmenu rozpočtu v prípade jej potreby v rámci aktuálneho rozpočtového roka (ak nárok na finančný
príspevok vznikol v priebehu rozpočtového roka) a to prijatím vhodných rozpočtových opatrení podľa §
14 ods. 2 ZRPUS. Vzhľadom na vyššie uvedené nemôže obstáť tvrdenie žalovanej, že nie je oprávnená
zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte, alebo
že nemá voľné, disponibilné prostriedky na poskytnutie finančného príspevku, nakoľko práve opak je
pravdou. Zákon ZRPUS žalovanému explicitne ukladá povinnosť prednostne zabezpečiť krytie všetkých

záväzkov, ktoré obci vyplývajú z osobitného predpisu (zákon č. 448/2008 Z. z.) a pre tento účel upravuje
aj možnosť zmeny rozpočtu obce a prijatie vhodných rozpočtových opatrení. Tvrdenie žalovanej, že
obec nemá dostatok finančných prostriedkov, aby poskytla žalobkyni finančný príspevok a splnila si
svoju zákonnú povinnosť, nemôže obec zbaviť jej zákonných povinností (poskytovať finančný príspevok
v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom). Pre účely priznania nároku uplatneného žalobkyňou

nemôže obstáť ani argumentácia žalovanej, ktorá tvrdí, že nie je dôvodné priznať žalobkyni uplatňovaný
nárok, keďže žalobkyni „... prevádzku sociálnej služby pritom rovnako v nemalej miere financuje sám
klient..., alebo z dôvodu, že žalobkyňa „Zámerne opomína aj mnohé dotácie a mimoriadne dotácie, ktoré
boli jej zariadeniu poskytnuté za posledné mesiace.“ Nielenže ide o ničím nepodložené a nepreukázané
tvrdenia zo strany žalovanej, ale potom výkladom ad absurdum by bolo potrebné dospieť k záveru, že

ani zamestnanec nemá nárok na výplatu mzdy od svojho zamestnávateľa, ak v daný mesiac vyhral
v športke. Takáto argumentácia žalovanej je absurdná a o to viac zarážajúca, že žalovanou je obec,
ktorejjezákonomuloženákonkrétnapovinnosť.Poskytnutédotáciesúrovnakomimoriadnejednorazové
poskytnuté príspevky žalobkyni, ktoré slúžia na prekonanie obzvlášť finančne náročného obdobia, ktoré
majú zhojiť a/alebo znížiť následky nepredpokladaných situácii, ohrozujúcich verejnoprospešnú činnosť

žalobkyne napr. v čase energetickej krízy a prudkého nárastu energií. Žalobkyni poskytnuté dotácie
nemajú za úlohu nahrádzať plnenia, ktoré je povinná v zmysle zákonná poskytovať príslušná obec
(žalovaná). Poskytnutím týchto dotácii ani nezanikla povinnosť žalovanej plniť. Na povinnosti žalovanej
nič nemení, ani skutočnosť, že poskytovaná sociálna starostlivosť je čiastočne financovaná klientom,
či MPSVaR a ani skutočnosť, že zmluva o poskytovaní sociálnej starostlivosti odkázanej osobe má

uvedenú nižšiu výšku odplaty, aká je aktuálna pre rozpočtový rok 2023, keďže predmetná zmluva
žalobkyne s odkázanou osobou má preukázať existenciu poskytovania sociálnej starostlivosti odkázanej
osobe s trvalým pobytom v obci žalovanej, nie výšku nároku žalobkyne, ktorú výšku preukazujú
práve vyššie uvádzané skutočnosti. Pokiaľ žalovaná namieta, že žalobkyňa mala žiadať o poskytnutie
príspevkuVÚC,tútoskutočnosťrovnakožalovanážiadnymspôsobomneodôvodnila.VÚCpodľazákona

nie je povinné poskytovať finančný príspevok sociálnej službe - zariadeniu pre seniorov. Táto povinnosť
je uložená výlučne príslušnej obci. Zároveň poukázala na to, že tvrdenia žalovanej nemajú žiadnu oporu
v zákone o sociálnych službách, v dôvodovej správe k zákonu č. 484/2021 Z. z. a ani v Informácii
k poskytovaniu finančných príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie
sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vydaná Ministerstvom práce, sociálnych

vecí a rodiny SR (Bratislava, jún 2023). Argumentácia žalovanej je právne neudržateľná a odporuje
zákonu. Žalovaná si zákon vykladá účelovo tak, aby sa vyhla plneniu svojej zákonnej povinnosti.
Žalovaná nedisponuje oprávnením si sama svojvoľne určiť výšku finančného príspevku, ak jej zákon
takéto oprávnenie nepriznal (porov. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 67 ods. 2 Ústavy SR). Preto
neobstojí argumentácia žalovanej, že pri určení výšky finančného príspevku„...vychádzala z údajov

zariadenia v rovnakej kapacitnej kategórií, v akej sa nachádza žalobkyňa. Takýmto zariadením je
Zariadenie pre seniorov Dubina....“ (ďalej len „ZPS Dubina“). Údaje ZPS Dubina sú pre účely určenia
výšky finančného príspevku v tomto prípade vylúčené, keďže ich použitie vylučuje zákon, ktorý explicitne
určuje akým spôsobom sa určí výška finančného príspevku (ďalej len „FPP“). V tomto smere neobstojí
ani argumentácia žalovanej týkajúca sa registrovanej kapacity zariadenia, ktorú si rovnako vykladá

účelovo tak, aby sa vyhla plneniu jej zákonnej povinnosti. Žalovanou určená výška FPP podľa ZPS
Dubina nemá oporu v zákone a je pre účely posúdenia nároku uplatneného žalobkyňou neprípustná. Pre
účely posúdenia výšky uplatneného nároku žalobkyňou sú relevantné najmä ustanovenia § 75 ods. 16 a
§ 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách. Výška finančného príspevku je určená na základezverejnenia príslušných údajov mestom Považská Bystrica, ktorú skutočnosť explicitne odôvodňujú
uvedené ustanovenia zákona o sociálnych službách. Ak sú splnené zákonné predpoklady upravené v
ust.§75ods.16vspojenís§75ods.17písm.a)zákonaosociálnychslužbách,niejemožnépostupovať

podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych
službách. Takýto postup žalovanej pri určení výšky FPP, nemá oporu v zákone. Mesto Považská Bystrica
v predchádzajúcom rozpočtovom roku, poskytovalo a zabezpečovalo sociálnu službu - zariadenie pre
seniorov prostredníctvom ním zriadeného Zariadenia pre seniorov Lánska. Z uvedeného dôvodu bolo
mesto Považská Bystrica povinné zverejniť údaje tohto zariadenia najmä s poukazom na ust. § 75

ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého je zákonnou povinnosťou obce zverejniť
údaje: a) priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa §
71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú
v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Zákonodarca
jednoznačne určil spôsob určenia výšky nároku na FPP, a to na základe zverejnených údajov obcou,
ktorý údaj zverejnený mestom Považská Bystrica podľa § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych

službách je pre určenie výšku nároku na FPP, je pre žalobkyňu ako aj žalovanú záväzný. Iba v prípade,
ak by mesto Považská Bystrica neposkytovalo alebo nezabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom
ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby bolo by potrebné zverejniť údaje podľa § 75 ods. 17
písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách, a to aj s
ohľadomnapredmetnúkategorizáciuzariadení,kedybyobecbolapovinnánájsťinéobdobnézariadenie

s porovnateľnou kapacitou. Z uvedeného dôvodu sú vylúčené údaje zariadenia pre seniorov Dubina,
pre účely určenia výšky nároku žalobcu, keďže mesto Považská Bystrica poskytovalo a zabezpečovalo
sociálnu službu prostredníctvom ňou zriadeného zariadenia pre seniorov Lánska, ktorého zverejnené
údaje sú záväzné pre žalobkyňu ako aj žalovanú. Uvedený výklad zodpovedá aj zásade zabezpečenia
porovnateľného financovania sociálnej služby rovnakého druhu poskytovanej v zariadení rovnakej formy

sociálnej služby poskytovanej neverejným poskytovateľom sociálnej služby a verejným poskytovateľom
sociálnej služby (neoddeliteľne od porovnateľného financovania v príslušnom mieste poskytovania
sociálnej služby a v príslušnom čase). Výška finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 77
ods. 1 a 2 zákona o sociálnych službách, podľa ktorých ustanovení mesto Považská Bystrica, v ktorej
obci žalobkyňa poskytuje sociálnu službu odkázaným osobám, zverejnilo výdavky za rok 2022, podľa

ktorého v zariadení pre seniorov (sociálnou službou poskytovanou mestom Považská Bystrica) sú: a)
priemerné bežné výdavky poskytovanej sociálnej služby na jednotku poskytovanej služby za rok 2022
v sume 1.285,61 eur, b) priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu
na jednotku poskytovanej služby v roku 2022 v sume 371,84 eur, c) priemerné príjmy z poskytnutého
finančného príspevku z MPSVaR SR v roku 2022 v sume 602,- eur; potom rozdiel určený podľa §

77 ods. 1 a 2 ZSS (1285,61 - 371,84 - 602,- ) = 311,77 eur predstavuje výšku finančného príspevku
obce / mesiac / klient (odkázaná osoba). Tieto zverejnené údaje mestom Považská Bystrica sa stali pre
žalobkyňu a žalovanú právne záväzné. Vyššie uvedenej argumentácii žalobkyne svedčí aj Informácia
k poskytovaniu finančných príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie
sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vydaná Ministerstvom práce, sociálnych

vecí a rodiny SR (Bratislava, jún 2023), podľa ktorej „Ak obec, v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt,
zabezpečí tomuto občanovi (svojmu obyvateľovi) sociálnu službu u neverejného E. na území inej obce,
pri výpočte FPP sa v takomto prípade vychádza z výšky FPP, ktorý poskytuje obec, na území ktorej
bola občanovi sociálna služba zabezpečená a je aj reálne poskytovaná, t.j. nevychádza z výšky FPP,
ktorý poskytuje obec neverejným PSS na svojom území, ale je potrebné uplatňovať ustanovenia § 75

ods. 16 a 17 zákona o sociálnych službách. Aby mohla obec (v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt),
spolufinancovať tomuto občanovi sociálnu službu poskytovanú neverejným PSS na území inej obec,
majú obce povinnosť zverejňovať (§ 75 ods. 17): - priemerné BV, priemerné príjmy z poskytnutého
finančného príspevku z rozpočtovej kapitoly MPSVR SR (finančný príspevok na poskytovanie SS v
zariadeniach podmienených odkázanosťou) a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady

za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok a - priemerné BV a
priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa § 77 ods. 8 zákona za sociálnu službu, ktorú obec v
predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala alebo nezabezpečovala prostredníctvom právnickej
osoby, ktorú zriadila alebo založila. Aj v prípade, že by iná obec (v ktorej území je sociálna služba
zabezpečená) neverejným poskytovateľom FPP neposkytovala, je povinná zverejniť vyššie uvedené

údaje, aby na ich základe mohla obec, ktorá v tejto obci sociálnu službu u neverejného E. pre svojho
obyvateľa zabezpečuje, mohla určiť výšku FPP na tohto občana / obyvateľa. Z uvedeného vyplýva,
že obec je povinná zverejniť relevantné údaje na účel určenia výšky FPP (priemerné bežné výdavky,
priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnych službácha priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu) nielen za sociálne
služby, ktoré poskytuje v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ale za všetky sociálne služby, ktoré je
povinnázabezpečovaťatedaajspolufinancovať.Toznamená,žeajobec,ktoráneposkytujeneverejným

poskytovateľom FPP pre svojich občanov, musí mať tieto údaje zverejnené. Uvedenú argumentáciu a
zákonnú úpravu, žalovaná žiadnym spôsobom nevyvrátila. Žalovanou tvrdené údaje ZPS Dubina pre
výpočet výšky finančného príspevku by mohli byť použité iba v prípade, ak by mesto Považská Bystrica
nemalo vo svojej vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti vlastné zariadenie, a muselo by aplikovať ust.
§ 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych

službách. Aplikácia týchto ustanovení je však vzhľadom na existenciu Zariadenia pre seniorov Lánska
v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Považská Bystrica, v ktorom meste žalobkyňa poskytuje sociálne
služby obyvateľom obce žalovanej, vylúčená (§ 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách). V
posudzovanom prípade je potrebné rešpektovať ust. § 75 ods. 16 v spojení s ods. 17 písm. a) zákona o
sociálnych službách. Porovnávanie a zisťovanie celkovej (nie registrovanej ako tvrdí žalovaná) kapacity
zariadenia má význam a je dôvodné na neho brať zreteľ iba v prípade, ak by Mesto Považská Bystrica

neposkytovalo alebo nezabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej
právnickej osoby, t.j. v prípade predpokladanom podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych
službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách. Mesto Považská Bystrica má
vlastné zariadenie ZpS Lánska, v ktorom poskytovalo a zabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom
tohto zriadeného subjektu. Vzhľadom na uvedené je vylúčený postup podľa § 75 ods. 17 písm. b)

zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách. V konečnom
dôsledku nemožnosť postupu podľa týchto ust. § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách
v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách potvrdzuje aj Mesto Považská Bystrica,
keďže údaje podľa týchto ustanovení zákona nezverejnilo (lebo ust. § 75 ods. 17 písm. a) zákona o
sociálnychslužbáchukladápovinnosťMestuPovažskáBystricazverejniťúdajeZpSLánska)avzhľadom

na vylúčenie aplikovateľnosti týchto ustanovení (§ 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách
v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách) Mesto Považská Bystrica ani zverejniť
nemohlo, keďže v prípade Mesta Považská Bystrica je toto povinné zverejniť údaje podľa § 75 ods.
17 písm. a) zákona o sociálnych službách. Posudzovanie, nie registrovanej ako argumentuje žalovaná,
ale celkovej kapacity má význam výlučne pre účely zverejňovania údajov podľa § 75 ods. 17 písm. b)

zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách (čo však nie
je možné v tomto prípade), alternatívne v prípade ak by Mesto Považská Bystrica v ním zriadenom
zariadení (ZpS Lánska) poskytovalo aj ďalší druh pobytovej sociálnej služby, v takom prípade, by
malo zverejniť údaj pre určenie finančného príspevku zohľadňujúci celkovú kapacitu aj v prípade § 75
ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, čo však nie je prípad Mesta Považská Bystrica. K

uvedenému aj bod 50 dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z. z. uvádza, že pre účely zverejnenia
a zabezpečenia potrebných údajov sa neposudzuje registrovaná kapacita toho ktorého zariadenia ako
to mylne interpretuje žalovaný, ale celková kapacita budov zariadenia, ak sú stavebnotechnicky a
dispozično-prevádzkovo prepojené, v ktorej sa sociálna služba poskytuje, a to aj v závislosti od iných
druhov pobytových sociálnych služieb v zariadení v tejto budove/budovách, ak obec a vyšší územný

celok v nich poskytuje aj inú celoročnú pobytovú sociálnu službu a týždennú pobytovú sociálnu službu
v inom druhu pobytového zariadenia sociálnych služieb, a to pre účely zverejnenia údajov podľa §
75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych
službách, čo však nie je prípad Mesta Považská Bystrica, na ktorého sa aplikuje ust. § 75 ods. 17 písm.
a) zákona o sociálnych službách, a s tým spojené ust. § 75 ods. 16 zákona o sociálnych službách, podľa

ktorého je povinná postupovať žalovaná. To znamená, že ak sa napríklad sociálna služba s kapacitou
do 40 miest poskytuje v budove, v ktorej poskytuje obec a vyšší územný celok ďalší druh pobytovej
sociálnej služby v zariadení, a teda celková kapacita nimi prevádzkovanej budovy na účely poskytovania
pobytových sociálnych služieb je reálne viac ako 40 miest, nebude možné toto zariadenie zahrnúť
do výpočtu priemerných príjmov a priemerných bežných výdavkov ako zariadenie s kapacitou do 40

miest, ale s reálnou (pozn. celkovou) nimi prevádzkovanou pobytovou kapacitou sociálnych služieb v
zariadeniach aj iného druhu, ktoré sú prevádzkované touto obcou alebo vyšším územným celkom v tejto
budove. Takýto spôsob posudzovania celkovej kapacity zariadenia na účely určenia výšky finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (teda nie podľa stavu zápisu príslušného druhu
sociálnejslužbyaformysociálnejslužbyvzariadenídoregistra)saprimeranevzťahujeajnaneverejných

poskytovateľov sociálnej služby pri podaní ich žiadosti o poskytnutie tohto finančného príspevku na
poskytovanie sociálnej služby v zariadení príslušného druhu sociálnej služby a formy sociálnej služby
v zariadení a kapacity zariadenia. Na základe právne neudržateľnej argumentácie žalovanej by takýto
výklad uvedených ustanovení zákona založil nerovný prístup k verejným zdrojom poskytovaním FPP naprijímateľa sociálnej služby (porov. bod 49 dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z. z.), diskrimináciu
odkázaných osôb v starostlivosti žalobcu a obsolétnosť ustanovenia § 75 ods. 17 písm. a) zákona o
sociálnych službách. Zákon v žiadnom svojom ustanovení nepripúšťa pre žalovanú, aby v prípade,

ak je splnená podmienka podľa § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách (t.j. Mesto
Považská Bystrica poskytuje sociálne služby vo svojej vlastnej pôsobnosti - ZpS Lánska), aj tak mohla
postupovať podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o
sociálnych službách a sama svojvoľne si počítať výšku finančného príspevku. Práve naopak žalovaná je
aj vzhľadom na vyššie uvedené, povinná bez ďalšieho rešpektovať zverejnené údaje podľa ust. § 75 ods.

17 písm. a) zákona o sociálnych službách. Preto, ak obec (Mesto Považská Bystrica) postupom podľa
§ 75 ods. 17 písm. a) ZSS zverejní údaj, že vo svojom zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti
poskytuje finančný príspevok v sume 311,77 eur, rovnaký finančný príspevok je povinná poskytovať aj
žalovaná odkázaným osobám v zariadení žalobkyne. Iná výška príspevku by znamenala nerovný prístup
k verejným zdrojom a diskrimináciu odkázaných osôb v zariadení žalobkyne oproti odkázaným osobám v
zariadení Mesta Považská Bystrica ZpS Lánska. Žalovaná neuviedla jediný argument, prečo by malo byť

dôvodné vzhľadom na jej argumentáciu a právne neudržateľný výklad príslušných ustanovení zákona,
diskriminovať odkázané osoby v starostlivosti žalobkyne, ktorým je rovnako poskytovaná sociálna
starostlivosť v územnej pôsobnosti Mesta Považská Bystrica, rovnako ako v prípade odkázaných osôb
v starostlivosti ZpS Lánska (Mesto Považská Bystrica). Žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo by
sa žalovaná mala podieľať na dofinancovaní sociálnych služieb pre odkázané osoby v starostlivosti

žalobkyne, v menšom (nižšom) rozsahu ako je to v prípade osôb umiestnených v zariadení ZpS Lánska,
ktoré všetky osoby sú umiestnené v rámci Mesta Považská Bystrica. Iná výška financovania (finančného
príspevku) by odporovala zásade porovnateľného financovania v rámci rešpektovania územného
princípu výkonu územnej samosprávy. Neexistuje legitímny dôvod na uplatňovanie nerovného prístupu
k verejným zdrojom a diskrimináciu odkázaných osôb v zariadení žalobcu oproti osobám v zariadenie

ZpS Lánska. Práve vzhľadom na vyššie uvedené nemôže obstáť účelový a právne neudržateľný výklad
príslušných ustanovení zákona žalovanej, ktorý navyše nemá oporu ani v dôvodovej správe k zákonu
č. 484/2021 Z. z., či v materiály spracovaného MPSVaR tzv. Informácia k poskytovaniu finančných
príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným
poskytovateľom sociálnej služby. V tomto smere je nepoužiteľné aj rozhodnutie, na ktoré poukazuje

žalovaná a to Uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.06.2023 sp. zn. 83C/1/2023, ktorý v
predmetnom uznesení sa práve s vyššie uvedenou argumentáciou a aplikáciou ust. § 75 ods. 17
písm. a) zákona o sociálnych službách žiadnym spôsobom nevysporiadal, čo odôvodňuje arbitrárnosť
a nepreskúmateľnosť predmetného uznesenia, keď súd prvej inštancie na posudzovanú právnu vec
neaplikoval tomu zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoj postup žiadnym spôsobom nezdôvodnil.

Navyše ide o prvoinštančné rozhodnutie, ktoré je napadnuté riadnym opravným prostriedkom a toto
nemôže byť podkladom pre rozhodnutie v prejednávanej právnej veci. Povinnosť poskytovať finančný
príspevok je obci uložená zákonom, nie zmluvou. V zmysle ust. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení
s ust. § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách je obec (žalovaná) povinná poskytovať finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a

finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Takto uložená povinnosť obci poskytovať
finančný príspevok, je jej uložená priamo zákonom (porov. čl. 2 ods. 2 v spojené s čl. 67 ods. 2 Ústavy
SR), teda nevzniká momentom uzavretia zmluvy. Rovnako nárok odkázanej osoby s poukazom na
uvedené ust. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s ust. § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách vzniká

priamozozákona.Jetedanemysliteľné,abyobecodmietlarešpektovať,alebosavyhlaplneniuzákonom
uloženej povinnosti v ust. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách, len tým, že neuzavrie
zmluvu. Vzhľadom na uvedené, uzavretie zmluvy ako právneho úkonu bez ďalšieho nespôsobí vznik,
zmenu alebo zánik práv na strane žalobkyne a povinnosti na strane žalovanej a rovnako ani vznik,
zmenu a zánik práv na strane žalovanej a povinnosti na strane žalobkyne (tzv. synalagma), keďže

tieto práva a povinnosti medzi žalobkyňou a žalovanou vznikli priamo zo zákona. O to viac, ak samotný
zákon určuje aj samotnú splatnosť finančného príspevku, ktorý finančný príspevok sa v zmysle § 78 ods.
1 zákona o sociálnych službách poskytuje preddavkovo a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do
konca februára príslušného rozpočtového roka. Tieto práva nevznikajú, nemenia sa a nezanikajú (§34
OZ) na základe uzavretého zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, ale dochádza výlučne

iba k deklarovaniu ich existencie čomu svedčí aj žalobkyňou predložený súdny výklad poskytnutý
súdom (KS Prešov), podľa ktorého účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce
vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne, z dôvodu
následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitnýchpredpisov. (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017). Uvedené rovnako
osvedčujú aj žalobkyňou uvádzané FAQ - 4.html v žalobe, zverejnené na Ministerstve práce

sociálnych vecí a rodiny SR, podľa ktorých neuzavretie zmluvy o zabezpečení sociálnej služby za
predpokladusplneniavšetkýchpodmienokpredpokladanýchzákonomnebránivznikunárokužalobcuna
úhradu finančného príspevku, keďže tento nie je podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany
príslušnej obce. Krajským súd v Prešove sa tak vyjadril k povahe a účelu zmluvy, ktorá nekonštituuje
právnyvzťah,ibadeklarujejehoexistenciupriamozozákona.Opačnýmvýkladombysmemuselidospieť

k záveru, že napriek existencii zákonom uloženej povinnosti obci, ktorá je jej uložená zákonom, si obec
môže svojvoľne zvoliť, či ju bude alebo nebude rešpektovať, teda dôjde k vzniku obsolétnych ustanovení
zákona a výkon štátnej správy v rozsahu zverených oprávnení a povinnosti obciam a VÚC by podliehal
nekontrolovateľnému, netransparentnému a svojvoľnému výkonu, keďže v rozpore s princípom právnej
istoty, žalobkyňa nevie a nemôže bez ďalšieho sa domôcť plnenia zákonom vzniknutej povinnosti obci a
uspokojenia zákonného nároku žalobkyne, ktoré vznikli ex lege, ako aj určiť výšku svojho nároku na FPP,

akpostačuje,že:a)žalovanáodmietneuzavrieťzmluvupodľa§75anasl.zákonač.448/2008Z.z.(čosa
v danom prípade aj stalo), alebo b) nezverejní údaje potrebné pre určenie výšky nároku žalobcu na FPP
vôbec. Žalovaná je orgánom štátnej správy (teda nie je typickým subjektom súkromného práva), ktorému
sú zákonom uložené konkrétne povinností, ktorých sa svojou nečinnosťou /opomenutím/ nezákonným
postupom nemôže zbaviť a ich neplnenie, či výklad ich sporného plnenia súdom prvej inštancie, nemôže

byť na ujmu žalobkyne. Dôvodová správa k uvedenému tiež uvádza, že povinnosti ust. § 75 ods. 1
až 4 sa teda obec a vyšší územný celok nemôže zbaviť svojou nečinnosťou. K vyjadreniu žalobkyňa
pripojila: Informáciu k poskytovaniu finančných prostriedkov obcou podľa zákona o sociálnych službách
na poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vydanú Ministerstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny SR v júni 2023, Generálnu plnú moc a časť rozsudku Okresného súdu

Považská Bystrica č.k. 3Ps/11/2015 – 64, Dôvodovú správu k zákonu č. 484/2021 Z.z.

4. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na svojom právnom názore, že uzavretie písomnej zmluvy nie je
potrebné, s tým, že povinnosť plniť vyplýva obci priamo zo zákona, a to s poukazom na § 75 ods. 1 písm.
a) bod 2 a § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách. Zároveň poukázala aj na čl. 2 ods. 2 v spojení s §

67 ods. 2 Ústavy SR. Nárok vyplýva zo zákona, prípadné uzatvorenie zmluvy len deklaruje už vzniknuté
práva a povinnosti. V tomto smere poukázala na rozhodnutie KS Prešov sp.zn. 5Cob/46/2017. Zároveň
poukázala na stanovisko prezentované na stránke Ministerstva sociálnych vecí a rodiny a dôvodovú
správu a v tomto smere odkázala na svoje písomné vyjadrenia. V súvislosti s tým, či je žalobkyňa
povinná najskôr žiadať VÚC o poskytnutie finančného príspevku, poukázala na § 75 zákona o sociálnych

službách, kde povinnosť si má plniť najskôr obec a až keď si svoju povinnosť nesplní, až potom vzniká
povinnosť pre VÚC.

5. Žalovaná na pojednávaní poukázala na rozhodnutie KS Trnava sp.zn. 32Cob/9/2022 v spojení
s rozhodnutím NS SR č.k. 1Ko8/2020 zo dňa 08.09.2020. Rozhodnutie KS poukazuje na citované

rozhodnutie NS, kde bolo konštatované, že je rozhodujúce uzatvorenie zmluvy pre poskytnutie
finančného príspevku, ktorý sa bez tejto zmluvy nevypláca. Ďalej poukázala na skutočnosť, že ak
klient uzavrie zmluvu s neverejným poskytovateľom bez podania žiadosti obci alebo VÚC, nie je
povinná poskytovať príspevok neverejnému poskytovateľovi. V súvislosti so stanoviskom spomínaným
na stránke ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny uviedla, že sa ta zdôrazňuje splnenie všetkých

zákonných podmienok, ktoré predpoklady v danom prípade neboli splnené. Preto nemožno použiť odkaz
na tento výklad. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že Mesto Považská Bystrica nemá zverejnené
údaje, predložila Výšku finančného príspevku na prevádzku určenú v Meste Považská Bystrica za rok
2022 na jedného prijímateľa sociálnej služby na mesiac za účelom výpočtu finančného príspevku inou
obcouneverejnémuposkytovateľovisosídlomnaúzemíobceaktorejbolazabezpečenásociálnaslužba

inou obcou pre jej obyvateľa. Uviedla, že tieto údaje sú voľne dostupné.

6. Žalobkyňa namietala predložené údaje o výške finančného príspevku s tým, že tieto sú datované
a nie je vôbec jasné, či boli zverejnené. Pri určovaní výšky nároku v podanej žalobe vychádzala zo
zverejnených údajov Mesta Považská Bystrica. Uviedla, že spomínaný judikát KS Trnava v danom

prípade nie je aplikovateľný, nakoľko v tomto rozsudku sa uvádza, že občan nepožiadal obec
o poskytnutie sociálnej služby a v danom prípade požiadal. Mesto Považská Bystrica má povinnosť
zverejniť údaje do konca februára, ktorú povinnosť si aj splnilo. K aktualizácii došlo dňa 02.05. a 21.09.
Aktualizovali príjem za sociálnu službu, pričom suma je 311,77 eur, čo má byť poskytnutý príspevoka týmto zmenili výšku finančného príspevku na občana. Poukázala tiež na dôvodovú správu, v zmysle
ktorej nie je možné použiť údaje z iných obcí, ak obec poskytuje túto službu. Žalobkyňa má za to, že
vo vzťahu k potrebe uzavretia písomnej zmluvy nie je potrebné, aby bola uzavretá pre vznik nároku

žalobkyne uplatňovaného v tomto konaní, nakoľko práva a povinnosti v tomto prípade vznikajú priamo zo
zákona a nie zo zmluvného vzťahu, kedy nárok žalobkyne je odôvodnený povinnosťou obce poskytovať
finančný príspevok, ktorá povinnosť je upravená v § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych
službách, kde sa výslovne hovorí, že obec je povinná poskytovať tento finančný príspevok. Judikatúra,
na ktorú poukázala žalovaná jej nie je známa. Pokiaľ sa vyjadril k obsahu tejto judikatúry, vyjadroval sa

iba k prednesu žalovanej, z ktorého prednesu vyplýva, že v danom prípade ide o inú skutkovú situáciu,
keď odkázaná osoba nepožiadala obec osobitnou žiadosťou o poskytnutie finančného príspevku.
V prejednávanej veci však odkázaná osoba požiadala osobitnou žiadosťou o poskytnutie finančného
príspevku, ktorý je obec povinná poskytovať. Táto žiadosť bola obci doručená a v tomto konaní nebola
sporná. Pre určenie výšky finančného príspevku v tomto prípade sa vychádza zo zverejnených údajov
Mesta Považská Bystrica, ktorú povinnosť zverejniť tieto údaje malo mesto priamo zo zákona do konca

februárapríslušnéhorozpočtovéhoroka,naktorýrozpočtovýroksafinančnýpríspevokposkytuje.Keďže
Mesto Považská Bystrica zverejnilo údaje v zmysle zákona podľa svojho zariadenia pre seniorov
Lánska, v ktorom poskytuje sociálne služby rovnakého druhu ako žalobkyňa v zákonom uvedenej
lehote a toto zverejnenie žalobkyňa v konaní predložila a doposiaľ toto zverejnenie nebolo žalovanou
spochybnené, až na pojednávaní, žalobkyňa má za to, že na dôkaz predložený na pojednávaní nie

je súd oprávnený prihliadať, nakoľko ide o oneskorenú obranu žalovanej a tieto údaje nie je možné
žiadnym spôsobom verifikovať, nakoľko nie sú datované a nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k ich údajnému
zverejneniu. Zároveň tieto údaje boli nezákonne zverejnené, nakoľko nebola rešpektovaná zákonná
lehota na ich zverejnenie do konca februára príslušného rozpočtového roka, na ktorý sa finančný
príspevok poskytuje. Výška finančného príspevku bola určená v zmysle § 75 ods. 16 v spojení s §

75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, a to podľa zverejnenia Mesta Považská Bystrica
vzákonomurčenejlehote,ktorézverejneniažalobkyňapreukázateľnedoložiladosúdnehospisuapodľa
ktorých určila výšku uplatňovaného nároku. Nie je možné, aby sa obec vyhla plneniu zákonom určenej
povinnostiibatým,žeodmietneuzavrieťdeklaratórnuzmluvuoexistenciitejtopovinnostialeboprípadne,
že v priebehu rozpočtového roka po uplynutí zákonnej lehoty na zverejnenie údajov nevyhnutných pre

určenie výšky finančného príspevku dôjde k opakovanému zverejneniu tak, že tento finančný príspevok
určí „ad hoc“ podľa vlastného uváženia a tým, že nerešpektuje údaje svojho vlastného zariadenia,
v ktorom poskytuje totožnú sociálnu službu ako žalobkyňa. V danom prípade nie je možné vychádzať
z údajov, ktoré sa týkajú iného zariadenia ako zariadenie Mesta Považská Bystrica pre seniorov Lánska,
z ktorých vyplýva žalobkyňou požadovaná výška finančného príspevku. Poukázala na dôvodovú správu,

v ktorej sa uvádza, že sa odstraňuje povinnosť dožiadania obce neverejného poskytovateľa, ak občan
už požiadal obec o poskytovanie sociálnej služby spolu s poskytovaním finančného príspevku.

7. Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil štatutárny zástupca žalobkyne, ktorý svoju

neúčasť ospravedlnil. Súd preto v zmysle § 180 CSP konal v jeho neprítomnosti.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Výpisom z registra poskytovateľov sociálnych služieb,
priemernými bežnými výdavkami a priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrad
za sociálnu službu poskytovanú Mestom Považská Bystrica v roku 2022, Zmluvou o poskytovaní

sociálnych služieb zo dňa 07.04.2015, Výzvou na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku
a uzavretie zmluvy zo dňa 4.5.2023 vrátane doručenky, Posudkom o odkázanosti fyzickej osoby na
sociálnu službu zo dňa 28.09.2017, Rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu v zriadení pre
seniorov zo dňa 29.09.2017, Žiadosťou o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného
poskytovateľa sociálnej služby zo dňa 23.1.2023, Návrhom Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku

neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, Cenníkom za poskytované sociálne služby ZPS Katka,
Výzvou obce k podpisu zmluvy zo dňa 04.05.2023 s podacím hárkom, Odpoveďou zariadenia pre
seniorov DUBINA, m.r.o. zo dňa 27.2.2023, Výpočtom výšky FPP na rok 2023 pre zariadenie Katka,
Pokoj v duši n.o., návrhom zmluvy o poskytnutí finančného príspevku zo dňa 4.5.2023, Oznámením
o ukončení poskytovania sociálnej služby zo dňa 15.02.2023, Informáciou k poskytovaniu finančných

prostriedkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným
poskytovateľom sociálnej služby vydanú Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR v júni 2023,
Generálnou plnou moou a časťou rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3Ps/11/2015 – 64,Dôvodovou správou k zákonu č. 484/2021 Z.z., Výškou finančného príspevku na prevádzku určenú
v Meste Považská Bystrica za rok 2022 a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Žalobkyňa je právnická osoba - neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu
službu bez cieľa dosiahnuť zisk v zariadení pre seniorov KATKA v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z.

10. Žalovaná je právnická osoba, obec - samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej
republiky, ktorý je ustanovený zákonom, samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými

príjmami.

11. Na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb zo dňa 07.04.2015 boli pani B. C., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v obci žalovanej zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby
v zariadení pre seniorov žalobkyne.

12. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 3Ps/11/2015 – 64, právoplatným dňa
26.05.2016 bola pani B. C. obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a súd jej za opatrovníka ustanovil
jej dcéru pani A. F., nar. XX.XX.XXXX. Pani B. C., nar. XX.XX.XXXX na základe generálnej plnej moci
splnomocnila svoju dcéru pani A. F., nar. XX.XX.XXXX na všetky právne úkony.

13. Dňa 28.09.2017 žalovaná vydala Posudok o odkázanosti pani B. C., na sociálnu službu.

14. Rozhodnutím č. 270/2017/OSS-03 zo dňa 29.09.2017 žalovaná rozhodla, že v zmysle § 35 Zákona
o sociálnych službách je žiadateľka pani B. C. odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.

15. Žiadosťou zo dňa 23.1.2023 pani B. C., v zastúpení svojej dcéry A. F., požiadala o zabezpečenie
poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa § 8 ods. 1 zákona č.
448/2008 Z.z. o sociálnych službách.
16. Listom zo dňa 15.02.2023 žalobkyňa oznámila žalovanej, že pani B. C. zomrela dňa XX.XX.XXXX.

17. Žalovaná spolu s listom zo dňa 04.05.2023 zaslala žalobkyni návrh zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku.

18. Výzvou na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku zo dňa 04.05.2023 žalobkyňa
požiadala žalovanú obec o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej

služby pre jej klientku pani B. C. vo výške 3.741,24 eur na rok 2023 a uzavretie zmluvy podľa § 75 a nasl.
zákona č. 448/2008 Z.z.. Súčasťou žiadosti bol i návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. Predmetná výzva bola žalovanej doručená dňa
04.05.2023.

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnych službách), fyzická osoba má za podmienok ustanovených týmto zákonom právo
výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby.

20. Podľa § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej
pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu
službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Ak má táto
fyzickáosobazáujemoposkytovaniesociálnejslužbyalebozabezpečenieposkytovaniasociálnejslužby
uvedenej v § 34 až 41 s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov

za podmienok ustanovených týmto zákonom, doručí obci alebo vyššiemu územnému celku v rozsahu
ich pôsobnosti písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby; pri posudzovaní žiadosti
o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby sa na skutočnosť, že sa fyzickej osobe poskytuje sociálna
služba uvedená v § 34 až 41 bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby z verejných
prostriedkov za podmienok ustanovených týmto zákonom, neprihliada.

21. Podľa § 8 ods. 2 zákona o sociálnych službách, Písomná žiadosť o zabezpečenie poskytovania
sociálnej služby obsahujea)menoapriezviskofyzickejosoby,ktorejsamáposkytovaťsociálnaslužba,rodnéčíslo,akjepridelené,
dátum narodenia a adresu jej pobytu,
b) názov poskytovateľa sociálnej služby a miesto poskytovania sociálnej služby, ktoré si fyzická osoba

uvedená v písmene a) vybrala,
c) druh sociálnej služby a formu sociálnej služby,
d) predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby a čas poskytovania sociálnej služby a
e) právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a posudok o odkázanosti na sociálnu
službu, ktorý bol podkladom na vydanie tohto rozhodnutia, ak boli vydané.

22. Podľa § 8 ods. 4 zákona o sociálnych službách, obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe,
ktorá žiada o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, po zabezpečení jej práv podľa § 6 ods. 1 a
ods. 2 písm. b),
a) poskytne sociálnu službu sama, ak je poskytovateľom tejto sociálnej služby zapísanej do registra
sociálnych služieb (ďalej len "register"), alebo

b) zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do registra.

23. Podľa § 8 ods. 6 zákona o sociálnych službách, ak fyzická osoba má vydané právoplatné rozhodnutie
o odkázanosti na sociálnu službu, obec alebo vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne
fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41

podľa poradia na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia, ak odsek
8 neustanovuje inak.

24. Podľa § 8 ods. 10 zákona o sociálnych službách, obec alebo vyšší územný celok zabezpečí
poskytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona tak, že preukázateľným spôsobom požiada

poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby. Postup podľa prvej vety sa
neuplatňuje, ak poskytovateľom sociálnej služby je právnická osoba, ktorú zriadila alebo založila obec
alebo vyšší územný celok.

25. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách, prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu

za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby zmluvou podľa § 74 ods. 7 písm.
h), ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za
vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15
ods. 3.

26. Podľa § 74 zákona o sociálnych službách, poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu
na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť
uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný. Zmluvné strany sa môžu
odchýliť od ustanovení tohto zákona uvedených pre túto zmluvu, len ak tento zákon takúto možnosť
výslovne pripúšťa. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená písomnou formou nesmie mať

charakter zmiešanej zmluvy.

27. Podľa § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách, obec je povinná poskytovať finančný
príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby
ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje a) sociálnu službu v zariadení,

ktorým je zariadenie pre seniorov.

28. Podľa § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách, obec a vyšší územný celok sú podľa odsekov 1 až
4 povinné poskytnúť finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri
úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému

poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v §
34 až 41 alebo doručil zoznam osôb s uvedením osobných údajov uvedených v § 94c ods. 3 písm. a)
až c), ktorým sociálnu službu poskytuje alebo poskytol, ak poskytovateľ sociálnej služby nie je povinný
uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.

29. Podľa § 75 ods. 8 zákona o sociálnych službách, Vyšší územný celok môže poskytovať finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnejslužby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu službu uvedenú
v odsekoch 1 a 2, ak tieto finančné príspevky neposkytuje obec.

30. Podľa § 75 ods. 9 zákona o sociálnych službách, finančná podpora podľa tejto hlavy sa poskytuje
neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu vo verejnom záujme.

31. Podľa § 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách, Neverejný poskytovateľ sociálnej služby podáva
písomnú žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej

fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby podľa odsekov 1 až 8.

32. Podľa § 75 ods. 12 zákona o sociálnych službách, za príslušnú obec alebo príslušný vyšší územný
celok na účely poskytovania finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej
osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby

uvedenej v § 31, 32, 32a, 32b, § 33 až 42, § 47, 52, § 54 až 56 sa považuje obec alebo vyšší územný
celok, kde má prijímateľ sociálnej služby trvalý pobyt, bez ohľadu na to, ktorá obec vydala rozhodnutie
o odkázanosti na sociálnu službu alebo ktorý vyšší územný celok vydal rozhodnutie o odkázanosti na
sociálnu službu.

33. Podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách, finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby
na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o
poskytovaní tohto finančného príspevku. Pri určovaní výšky finančného príspevku pri odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na

prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy platia ustanovenia § 76 a 77.

34. Podľa § 75 ods. 16 zákona o sociálnych službách, ak obec alebo vyšší územný celok zabezpečí
fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, s trvalým pobytom na svojom území alebo vo
svojom územnom obvode poskytovanie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby s

miestom jej poskytovania na území inej obce alebo v územnom obvode iného vyššieho územného celku,
výšku finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok
určí tak, aby zodpovedala výške tohto finančného príspevku na príslušný rozpočtový rok, určenej touto
inouobcoualebotýmtoinýmvyššímúzemnýmcelkomneverejnýmposkytovateľomtejtosociálnejslužby
s miestom poskytovania tejto sociálnej služby na svojom území alebo vo svojom územnom obvode.

35. Podľa § 75 ods. 17 zákona o sociálnych službách, Na účely určenia výšky finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odseku 16 sa rovnako vzťahuje povinnosť obce
a vyššieho územného celku podľa § 77 ods. 3 tretej vety a štvrtej vety v rozsahu svojej pôsobnosti
zverejňovať a) priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa

§ 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú
v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok a b) priemerné
bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa § 77 ods. 8 za sociálnu službu,
ktorú obec alebo vyšší územný celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovali alebo
nezabezpečovali prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadili alebo založili.

36. Podľa § 77 ods. 1 zákona o sociálnych službách, finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby sa určí podľa druhu sociálnej služby, a ak ide o sociálnu službu poskytovanú v zariadení,
aj podľa formy sociálnej služby a kapacity zariadenia, v prepočte na počet prijímateľov sociálnej služby,
na počet hodín sociálneho poradenstva, na počet hodín opatrovateľskej služby, na počet hodín sociálnej

rehabilitácie, na počet hodín služby včasnej intervencie, na počet kilometrov prepravnej služby, na počet
hodín sprievodcovskej služby a predčitateľskej služby, na počet hodín tlmočenia alebo na inú jednotku
výkonu. Do kapacity zariadenia podľa prvej vety sa započítava počet miest v
a) budove tohto zariadenia,
b) inej budove tohto zariadenia stavebnotechnicky a dispozično-prevádzkovo prepojenej s budovou

zariadenia a
c) inom zariadení s poskytovaním celoročnej pobytovej sociálnej služby a týždennej pobytovej sociálnej
služby v budove podľa písmen a) a b), ak poskytovateľ sociálnej služby v zariadení poskytuje sociálnu
službu aj v tomto inom zariadení.".37. Podľa § 77 ods. 2 zákona o sociálnych službách, Ak odsek 8 neustanovuje inak, výška finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa na príslušný rozpočtový rok určí vo výške

rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami na poskytovanie sociálnej služby v pôsobnosti obce
alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa
odseku 1 a
a) priemerným príjmom z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 na sociálnu službu v
pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak

ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 35, § 36 a 40,
b) priemerným príjmom neverejných poskytovateľov sociálnej služby z poskytnutého finančného
príspevku podľa § 78a na sociálnu službu za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku
výkonu podľa odseku 1, ak ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 34, § 37 až 39,
c) príjmom neverejného poskytovateľa sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa §
76 na sociálnu službu na príslušný rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak

ide o sociálnu službu uvedenú v § 41,
d) priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú
v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na
jednotku výkonu podľa odseku 1.

38. Podľa § 78 ods. 1,2, 3 zákona o sociálnych službách, (1) Ak sa neverejnému poskytovateľovi
sociálnej služby poskytuje finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy na
príslušnýrozpočtovýrok,obecalebovyššíúzemnýceloktietofinančnépríspevkyposkytujepreddavkovo
a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka. Na

zúčtovanie týchto finančných príspevkov sa vzťahuje osobitný predpis. (2) Ak sa začne poskytovať
neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby a finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch
sebaobsluhy v priebehu rozpočtového roka, obec alebo vyšší územný celok tieto finančné príspevky
poskytuje preddavkovo, najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nárok na tieto finančné

príspevkyvznikolanajneskôrdoposlednéhodňakalendárnehomesiacanasledujúcehopokalendárnom
mesiaci, v ktorom vznikol nárok na tieto finančné príspevky. (3) Ak neverejný poskytovateľ sociálnej
služby skončí poskytovanie sociálnej služby v priebehu rozpočtového roka, zúčtuje poskytnutý finančné
príspevky na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc
inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy ku dňu skončenia poskytovania sociálnej služby.

39. Podľa § 80 písm.a), b, c) zákona o sociálnych službách Obec a) vypracúva, schvaľuje komunitný plán
sociálnych služieb vo svojom územnom obvode, b) utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja,
c) je správnym orgánom v konaniach o 1. odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, v

zariadeníopatrovateľskejslužby,vdennomstacionári,oodkázanostinaopatrovateľskúslužbu,2.zániku
odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v prvom bode, 3. odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v
prvom bode po zmene stupňa odkázanosti, 4. povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov
platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 13,

40. Podľa § 110aq ods. 13 zákona o sociálnych službách ak fyzická osoba, ktorá je odkázaná na
sociálnu službu v zariadení uvedenom v § 35 alebo § 36, a ktorej sa k 31. decembru 2021 poskytuje
pobytová sociálna služba v tomto zariadení bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby
poskytovanímfinančnéhopríspevkunaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužby,doručípo31.decembri
2021 obci v rozsahu jej pôsobnosti písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania pobytovej sociálnej

služby v zariadení uvedenom v § 35 alebo § 36 podľa § 8 ods. 1, obec poskytne za podmienok
ustanovených týmto zákonom neverejnému poskytovateľovi pobytovej sociálnej služby v zariadení
uvedenom v § 35 alebo § 36, ktorého si táto fyzická osoba vybrala, finančný príspevok na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby na rozpočtový rok 2022 na túto fyzickú osobu vo výške a) od 1 200 eur do
výšky určenej podľa § 77 v znení účinnom od 1. januára 2022, b) určenej podľa § 77 v znení účinnom

od 1. januára 2022, ak je takto určená výška finančného príspevku nižšia ako 1 200 eur.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu
zamietnuť.42. Predmetom konania bol nárok žalobkyne voči žalovanej na dofinancovanie sociálnej služby, ktorú
poskytla žalobkyňa p. B. C. s trvalým pobytom v žalovanej obci v Zariadení pre seniorov KATKA, a to

vyplatením príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby za rok 2023 (za obdobie 01.01.2023
– 11.02.2023). Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť dôvodiac, že neboli splnené zákonné predpoklady
pre to, aby žalobkyni mohla poskytnúť žalované plnenie, a to predovšetkým s poukazom na § 75 ods.14
zákona o sociálnych službách, keď medzi stranami sporu absentuje uzatvorená písomná zmluva. Tiež
tvrdila, že žalobkyňa sa mala so žiadosťou o príspevok prioritne obrátiť na vyšší územný celok a až po

zamietnutí tejto žiadosti, sa mal obrátiť so žiadosťou na žalovanú obec. Zároveň namietala aj žiadanú
výšku plnenia.

43. Bolo nesporné, že žalobkyňa je neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorý poskytuje
sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk v Zariadení pre seniorov KATKA. Žalovaná je obec,
ktorej obyvateľke pani B. C. boli zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby v zariadení pre

seniorov žalobkyne pobytovou formou. Tiež nebolo sporným, že dňa 29.09.2017 žalovaná obec vydala
rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu menovanej v zariadení pre seniorov. Menovaná nevyužila
svoje právo a nepožiadala žalovanú obec o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, ale sama
dňa 07.04.2015 uzatvorila so žalobkyňou Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb pobytovou formou.
Dňa 23.1.2023 menovaná písomne požiadala žalovanú obec o zabezpečenie poskytovania sociálnej

služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby. Pokiaľ žalovaná namietala, že predmetnú žiadosť
nepodpísala pani B. C., ale jej dcéra pani A. F., pričom na uvedené nebola splnomocnená, v konaní bolo
preukázané, že pani B. C. generálnou plnou mocou splnomocnila svoju dcéru pani A. F. na všetky právne
úkony. Pani A. F. bola zároveň jej ustanovenou opatrovníčkou rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica, ktorým bola pani B. C. obmedzená v spôsobilosti na právne úkony.

44. Nebolo sporným, že žalobkyňa žiadosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadala
žalovanú o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej
služby pre klientov žalobkyne v súlade s § 8 ods.1 zákona o sociálnych službách, pričom predložila
žalovanej obci aj zmluvu o poskytnutí sociálnych služieb ako aj návrh zmluvy o poskytnutí finančného

príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Nebolo tiež sporné, že medzi stranami sporu
nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby.

45. Spornou otázkou bolo, či je pre poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej

sociálnej služby nevyhnutná písomná zmluva medzi žalobkyňou (ako neverejným poskytovateľom) a
žalovanou (obcou) o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby,
či bola žalobkyňa povinná najskôr žiadať VÚC o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby a tiež samotná výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby.

46. V prvom rade je potrebné uviesť, že právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie
sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb upravuje zákon o sociálnych službách
s tým, že financovanie sociálnych služieb je právne upravené v jeho štvrtej časti v § 71 až § 78e.
Ustanovenie § 71 upravuje zdroje financovania sociálnych služieb a § 72 práva a povinnosti, či už

poskytovateľov sociálnej služby, alebo prijímateľov sociálnej služby súvisiace s platením úhrady za
sociálnuslužbu,tedaokreminéhourčujeajto,ktojepovinnýplatiťúhraduzasociálnuslužbu.V§72ods.
1 je jednoznačne stanovené, že úhradu za sociálnu službu je v zásade povinný platiť prijímateľ sociálnej
služby, a to za podmienok uvedených v tomto a jemu nasledujúcich ustanovení. Spôsoby vzniku
právneho vzťahu medzi poskytovateľom sociálnej služby a prijímateľom takejto služby je upravený v

§ 74, z ktorého je zrejmé, že takýto právny vzťah vzniká na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnej
služby. Finančná podpora neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu
vo verejnom záujme je upravená v tretej hlave tejto časti, a to v § 75 a nasledujúcich.

47. Základnými podmienkami, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok

na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, sú:
poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vo verejnom záujme podľa
§ 75 ods. 9 a 10 zákona (poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi na ňu odkázanému), ďalej
neposkytovanie sociálnej služby s cieľom dosiahnuť zisk (§ 75 ods. 1 s poukazom na § 64 ods.12 zákona), písomná žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách),
ktorej prílohou sú písomné zmluvy o poskytovaní sociálnej služby medzi poskytovateľom a prijímateľom

(§ 74 ods. 2), alebo zoznam osôb, ktorým sa sociálna služba poskytuje, ak sa písomná zmluva
neuzatvára (§ 75 ods. 5 zákona), uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§
75ods.14zákonaosociálnychslužbách).Pokiaľniektorázvyššieuvedenýchpodmienoksplnenánieje,
povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému

poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk nevzniká.

48. Je zrejmé, že pani B. C. od 07.04.2015 do 11.02.2023 boli poskytované sociálne služby v zariadení
pre seniorov žalobkyne, avšak bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo
strany žalovanej obce. Od 01.01.2022 vstúpila do účinnosti zmena zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych
službách (§ 110aq ods.13 cit. zákona), ktorá vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe

explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna
služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto
zákona, t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, kedykoľvek aj počas
poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie
poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov.

To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o
poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom,
a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na
informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto
sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie

tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona (z všeobecnej
časti dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z. z.).

49. V súlade s touto zákonnou zmenou pani B. C. ako odkázaná osoba, ktorej už v danom čase bola
poskytovaná sociálna služba neverejným poskytovateľom, požiadala žalovanú obec o poskytovanie

sociálnej služby alebo zabezpečenie sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej
služby z verejných prostriedkov (žiadosť podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z.). Povinnosťou
obce je (po zabezpečení práva odkázanej osoby na výber sociálnej služby a výber poskytovateľa
sociálnej služby) poskytnúť sociálnu službu, ak je obec sama poskytovateľom tejto sociálnej služby,
alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do

registra (§ 8 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z. z.).

50. Ako však ustanovuje § 8 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z., obec poskytne fyzickej osobe sociálnu
službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 (teda aj sociálnej služby
v zariadení pre seniorov - pozn. súdu) podľa poradia na základe vopred určených a zverejnených

podrobností vedenia tohto poradia. Uvedené vysvetľuje dôvodová správa k zákonu č. 484/2021 Z.
z. nasledovne: ak to v konkrétnom čase rozpočtové možnosti samosprávy neumožňujú (nemá vo
svojom rozpočte vyčlenenú dostatočnú sumu finančných prostriedkov na možnosť začatia poskytovania
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby), je povinná obec a vyšší územný
celok v rozsahu svojej pôsobnosti doručenú písomnú žiadosť odkázanej fyzickej osoby o zabezpečenie

poskytovania sociálnej služby (s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných
prostriedkov)zaradiťdoporadia(poradiauspokojovaniažiadostíozabezpečeniesociálnejslužby,aakje
toto zabezpečenie realizované u neverejných poskytovateľov sociálnej služby, spojené aj s poskytnutím
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby), a tejto žiadosti vyhovieť na základe
vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia uspokojovania žiadostí. Preto len

v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej osobe sociálnu
službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a súčasne aj uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto
finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby.

51. Zhrnúc vyššie uvedené, je teda základnou podmienkou, na ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať

finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, písomná zmluva o poskytnutí
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uzatvorená medzi obcou a
neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Keďžebolo nesporne preukázané, že medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom
sociálnej služby nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby, žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalovaná povinnosť. Povinnosť

obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká najskôr až
uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, k
uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a
inézákonomstanovenéokolnosti.Akosprávneuviedlažalovaná,bezzmluvynevznikolzáväzkovývzťah
medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako poskytovateľom sociálnej služby, neexistuje teda povinnosť

obce plniť.

52. Na uvedenom právnom závere súdu nemení nič ani rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
5Cob/46/2017, na ktorý odkazovala žalobkyňa, v zmysle ktorého „ pokiaľ žalobca (obec) požiadal o
sociálnu službu pre svojho obyvateľa, tak sa svojej povinnosti uhrádzať finančných príspevok nemohol
zbaviť len z formálnych dôvodov“. Citované rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít (t.j. stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, prax vyjadrená opakovane
vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne

na ne nadviazali, rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne
Súdneho dvora Európskej únie, naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou
neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk
vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o

rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT
Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986), ktorá by bola pre súd záväzná.

53. Vyššie uvedený právny záver súdu je napokon podporený aj novšími rozhodnutiami - napr.
uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1KO/8/2020 zo dňa 08.09.2020, ktorý v predmetnom rozhodnutí

uviedol, že „finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe
písomnej zmluvy“ a rovnaký právny názor vyjadril i Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 29.11.2022
sp.zn. 32Cob/9/2022, keď uviedol, že „bez uzatvorenej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku sa
tento nevypláca“ a ďalej „ názor žalobcu, že povinnosť, ktorej uloženia sa domáha v tomto konaní,
žalovanému vyplýva priamo zo zákona, a to § 75 ods.5 ZoSS odvolací súd nepovažuje za správny“.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že uvedené rozhodnutie v danom prípade nie je aplikovateľné, nakoľko
ide o inú skutkovú situáciu, keď odkázaná osoba nepožiadala obec osobitnou žiadosťou o poskytnutie
finančného príspevku, súd uvádza, že nepopiera, že sa jednalo o skutkový stav vychádzajúci z právnej
úpravy do prijatej novely zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (účinnej od 01.01.2022), súd
však z citovaného rozhodnutia poukázal len na podmienku nevyhnutnosti písomnej zmluvy (§ 75 ods. 14

zákona o sociálnych službách), ktorá podmienka bola stanovená tak pred prijatou novelou ako i po nej,
teda v tejto časti možno právne názory v ňom vyjadrené aplikovať aj na daný právny stav. V ostatnom
súd na citované rozhodnutie neodkazuje.

54. Naviac súd považuje za potrebné dodať, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že žalobkyňa

si mala nárok na finančný príspevok uplatniť prednostne u VÚC. Takáto povinnosť žalobkyni nevyplýva
zo žiadneho zákonného ustanovenia. Vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 8 zákona o sociálnych
službách, VÚC môže poskytovať tento finančný príspevok, ak tento finančný príspevok neposkytuje
obec. Z uvedeného možno vyvodiť záver o prednostnom poskytovaní finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby obcou a až následne, v prípade nemožnosti poskytovania tohto

finančného príspevku zo strany obce, prichádza do úvahy jeho poskytovanie VÚC.

55. S ohľadom na neexistenciu písomnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom
sociálnej služby, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa preto už ďalej nezaoberal námietkami

ohľadom výšky finančného príspevku.

56. Záverom súd udáva, že z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že nárok žalobkyne (za splnenia zákonných
podmienok) nespochybňuje. K úspešnému zavŕšeniu kontraktačného procesu medzi stranami sporuvšak nedošlo z dôvodu ich rozdielnych názorov ohľadom výšky žalobkyňou požadovaného nároku
(príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Súd má za to, že pokiaľ je žalobkyňa
presvedčená ohľadom dôvodnosti výšky svojho nároku a žalovaná napriek tomu odmieta uzatvoriť so

žalobkyňou zmluvu, mala sa domáhať svojho nároku inou formou žaloby.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaná mala plný úspech, súd jej
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak žalovaný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže žalobca podať návrh

na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).