Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123327219
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6123327219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej

a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v spore žalobcu: Pokoj v duši n.o. so sídlom Kuzmányho 903/3, Považská Bystrica,
IČO: 45 732 264, zastúpeného: ARIES LEGAL s.r.o. so sídlom Skalná 7622/9, Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 54 726 417, proti žalovanému: Obec Horná Mariková,
so sídlom Horná Mariková 357, IČO: 00 317 276, zastúpenému: LEGAL POINT s.r.o.
so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o zaplatenie 3.741,24 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín

č.k. 81C/22/2023-102 zo dňa 19. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu 3.741,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
3.741,24 eur od 01.03.2023 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-

eur. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca svoj nárok odvíja od toho, že
je neziskovou organizáciou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Všeobecne prospešnú
sociálnu službu vo verejnom záujme poskytuje v Zariadení pre seniorov A.. Žalovaný ako obec
je povinný poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. Žalobkyňa

požiadala žalovanú obec
o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby
pre klientov žalobkyne v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, ktorí
klienti, keďže sú odkázaní na sociálnu službu rovnako žiadali o poskytnutie finančného príspevku
prostredníctvom žalobkyne, pričom potreba poskytnutia sociálnej služby bola riadne preukázaná
právoplatným rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu
a posudkom o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý bol podkladom na vydanie tohto rozhodnutia v

súlade s ustanovením § 8 ods. 2 zákona o sociálnych službách. Tieto finančné prostriedky predstavujú
najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobcu. Neplnenie zákonných povinností žalovaným
ohrozuje ďalšie poskytovanie sociálnych služieb žalobcu klientom v zariadení. Výška finančného
príspevku je určená s odkazom na ust. § 75 ods. 16a 17 zákona o sociálnych službách, podľa ktorých ustanovení Mesto Považská Bystrica,
v ktorej obci žalobkyňa poskytuje sociálnu službu odkázaným osobám, zverejnilo EON za rok 2022.
Ide o výšku finančného príspevku, ktorú výšku je žalovaný podľa § 75 ods. 16 v spojení s § 77

ods. 1, ods. 2 ZSS povinný rešpektovať, keďže mesto Považská Bystrica a žalovaný pri výkone im
zverených práv a povinnosti (štátom) na úseku verejnej správy iné údaje pre potreby určenia výšky
finančného príspevku v zmysle zákona nezverejnilo. Žalovaný mu príspevok neposkytol, a to aj napriek
tomu, že žalobca si uplatnil najnižšiu možnú výšku finančného príspevku, určenú zákonom. Podľa
názoru žalobcu vznik jeho nároku nie je viazaný na samotné uzavretie zmluvy, nakoľko tento nie je

podmienený zabezpečením sociálnej služby zo strany príslušnej obce. Klient je oprávnený sám si
zvoliť poskytovateľa sociálnej služby. Uvedenému svedčí aj dôvodová správa k zákonu č. 484/2021
Z.z.. Účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných
povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania
vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov (rozsudok KS
Prešov sp.zn. 5Cob/46/2017). Žalovaný s návrhom nesúhlasil a argumentoval, že nepopiera existenciu

právnej úpravy samotného nároku žalobkyne na poskytnutie finančného príspevku. Výška finančného
príspevku, tak ako ju vyčíslil žalobca, však nie je správna. Žalovaný ako obec je subjektom verejného
práva, preto je viazaný pri nakladaní s financiami (obecnými prostriedkami) zákonom č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí, Zásadami hospodárenia s majetkom obce a nemá právomoc svojvoľne poskytnúť
peňažné prostriedky. Žalovaný vyzval žalobcu, aby sa dojednali na plnení vo výške, ktorú nepopiera

a vo zvyšku by ostal tento nárok ako sporný. Prepočítal výšku finančného príspevku, spôsob výpočtu
písomne ozrejmil žalobcovi a zaslal spolu s výzvou k podpisu zmluvy. Finančný príspevok na prevádzku
poskytovania sociálnej služby sa poskytuje výlučne na základe písomnej zmluvy medzi poskytovateľom
služby a obcou, a to najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy. Na základe vyššie uvedeného namietal
predčasnosť podaného návrhu. Zákon sám exaktne uvádza, že príspevok sa neposkytuje skôr ako pred

podpisom zmluvy.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol skutkové okolnosti, ktoré zistil vykonaným
dokazovaním. Žalobca je právnická osoba - neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje
sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk v zariadení pre seniorov KATKA v zmysle zákona č. 448/2008

Z.z. Žalovaný je právnická osoba, obec - samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej
republiky, ktorý je ustanovený zákonom, samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými
príjmami. Na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb zo dňa 11.12.2017 sú p. B. A., nar.
XX.X.XXXX s trvalým pobytom v obci žalovanej zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby v
zariadení pre seniorov žalobkyne. Dňa 14.12.2017 žalovaná vydala Posudok

o odkázanosti p. B. A., na sociálnu službu. Rozhodnutím č. 186/2017/OSS-03 zo dňa 15.12.2017
žalovaná rozhodla, že v zmysle § 35 Zákona o sociálnych službách je žiadateľ B. A. odkázaný na
sociálnu službu v zariadení pre seniorov. Žiadosťou zo dňa 23.1.2023 p. B. A. požiadal o zabezpečenie
poskytovania sociálnej služby
u neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z.

o sociálnych službách. Žalovaná spolu s listom zo dňa 04.04.2023 zaslala žalobkyni návrh zmluvy o
poskytnutí finančného príspevku. Uvedené listiny prevzala žalovaná dňa 5.4.2023. Výzvou na splnenie
povinnosti poskytnutia finančného príspevku zo dňa 04.05.2023 žalobkyňa požiadala žalovanú obec
o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre jej klienta B. A.
vo výške 3.741,24 eur na rok 2023 a uzavretie zmluvy podľa § 75 a nasl. zákona č. 448/2008 Z.z..

Súčasťou žiadosti bol i návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 6 ods. 1, §8 ods. 1, 2, 4, 6, 10, §72 ods. 1, §74, §
75 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 5, 8, 9, 11, 12, 14, 16, 17, § 77 ods, 1, 2, § 78 ods. 1, 2, 3, §80 písm.

a/, b/ a c/, § 110aq ods. 13 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (ďalej len ZSS“) a dospel k
záveru,žežalobujepotrebnévcelomrozsahuzamietnuť. Konštatoval,žeprávnevzťahypriposkytovaní
sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb
a finančná podpora neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo
verejnom záujme je upravená v tretej hlave tejto časti ZSS, a to v § 75

a nasledujúcich. Základnými podmienkami, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný
príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby,
sú: poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vo verejnom záujme
podľa § 75 ods. 9 a 10 zákona (poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi na ňu odkázanému), ďalejneposkytovanie sociálnej služby s cieľom dosiahnuť zisk (§ 75 ods. 1 s poukazom na § 64 ods.
12 zákona), písomná žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách),

ktorej prílohou sú písomné zmluvy o poskytovaní sociálnej služby medzi poskytovateľom a prijímateľom
(§ 74 ods. 2), alebo zoznam osôb, ktorým sa sociálna služba poskytuje, ak sa písomná zmluva
neuzatvára (§ 75 ods. 5 zákona), uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§
75ods.14zákonaosociálnychslužbách).Pokiaľniektorázvyššieuvedenýchpodmienoksplnenánieje,

povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk nevzniká.
Je zrejmé, že
p. B. A. od 11.12.2017 boli poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobkyne, avšak
bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany žalovanej obce. Od
01.01.2022 vstúpila do účinnosti zmena ZSS (§ 110aq ods.13 cit. zákona), ktorá vzhľadom na problémy

interpretačnej a aplikačnej praxe explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu,
ktorej sa už poskytuje sociálna služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z
verejných prostriedkov podľa tohto zákona, t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby, kedykoľvek aj počas poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom,
prejaviť svoj záujem o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej

poskytovania z verejných prostriedkov. V súlade s touto zákonnou zmenou
p. B. A. ako odkázaná osoba, ktorej už v danom čase bola poskytovaná sociálna služba neverejným
poskytovateľom, požiadal žalovanú obec o poskytovanie sociálnej služby alebo zabezpečenie sociálnej
služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby
z verejných prostriedkov (žiadosť podľa § 8 ods. 1 ZSS). Povinnosťou obce je (po zabezpečení

práva odkázanej osoby na výber sociálnej služby a výber poskytovateľa sociálnej služby) poskytnúť
sociálnu službu, ak je obec sama poskytovateľom tejto sociálnej služby, alebo zabezpečiť poskytovanie
sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do registra (§ 8 ods. 4 ZSS).
Základnou podmienkou, na ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu

službu s cieľom dosiahnuť zisk, je písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby uzatvorená medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby
(§ 75 ods. 14 ZSS). Keďže bolo nesporne preukázané, že medzi žalovanou obcou a žalobkyňou
ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, žalovanej obci doposiaľ nevznikla

žalovaná povinnosť. Povinnosť obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby vzniká najskôr až uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby, k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v
prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a iné zákonom stanovené okolnosti. Ako správne uviedla žalovaná,
bez zmluvy nevznikol záväzkový vzťah medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako poskytovateľom

sociálnej služby, neexistuje teda povinnosť obce plniť. Na uvedenom právnom závere súdu nemení
nič ani rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Cob/46/2017, na ktorý odkazovala žalobkyňa,
v zmysle ktorého „ pokiaľ žalobca (obec) požiadal o sociálnu službu pre svojho obyvateľa, tak sa
svojej povinnosti uhrádzať finančných príspevok nemohol zbaviť len z formálnych dôvodov“. Citované
rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorá by bola pre

súd záväzná. Právny záver konajúceho súdu je napokon podporený aj novšími rozhodnutiami - napr.
uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1KO/8/2020 zo dňa 08.09.2020, ktorý v predmetnom rozhodnutí
uviedol, že „finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe
písomnej zmluvy“ a rovnaký právny názor vyjadril i Krajský súd
v Trnave v rozsudku zo dňa 29.11.2022 sp.zn. 32Cob/9/2022, keď uviedol, že „bez uzatvorenej zmluvy

o poskytnutí finančného príspevku sa tento nevypláca“ a ďalej „ názor žalobcu, že povinnosť, ktorej
uloženia sa domáha v tomto konaní, žalovanému vyplýva priamo zo zákona, a to § 75 ods.5 ZoSS
odvolacísúdnepovažujezasprávny“. PredmetomkonaniavedenéhopredKrajskýmsúdomvTrnavebol
taktiež nárok na dofinancovanie sociálnej služby. Súd prvej inštancie pripustil, že sa jednalo o skutkový
stav vychádzajúci

z právnej úpravy do prijatej novely zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (účinnej od
01.01.2022), súd však z citovaného rozhodnutia poukázal len na podmienku nevyhnutnosti písomnej
zmluvy (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách), ktorá podmienka bola stanovená tak pred prijatou
novelou ako i po nej, teda v tejto časti možno právne názoryv ňom vyjadrené aplikovať aj na daný právny stav. Žalobca si pritom nesprávne vykladá právne názory
Krajského súdu v Trnave uvedené v bode 10.3 citovaného rozhodnutia,
v ktorom bolo vyslovené, že bez predchádzajúcej žiadosti obce o poskytnutie sociálnej služby, žiaden

zákon neukladá obci povinnosť uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančného príspevku s neverejným
poskytovateľom sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu
s cieľom dosiahnuť zisk. V žiadnom prípade z uvedeného však nemožno vyvodiť, že pre vznik povinnosti
žalovanej obce plniť, nie je potrebná písomná zmluva. Súd prvej inštancie sa ďalej nestotožnil s názorom
žalovaného, že žalobca si mal nárok na finančný príspevok uplatniť prednostne u VÚC, pretože

takáto povinnosť žalobkyni nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. S ohľadom na neexistenciu
písomnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi
žalovanou obcou
a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom sociálnej služby, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd sa preto už ďalej nezaoberal námietkami ohľadom výšky finančného príspevku. Záverom súd
prvej inštancie uviedol, že z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že nárok žalobkyne za splnenia zákonných

podmienoknespochybňuje.Kúspešnémuzavŕšeniukontraktačnéhoprocesumedzistranamisporuvšak
nedošlo z dôvodu ich rozdielnych názorov ohľadom výšky žalobkyňou požadovaného nároku (príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby). Súd má za to, že pokiaľ je žalobkyňa presvedčená
ohľadom dôvodnosti výšky svojho nároku a žalovaná napriek tomu odmieta uzatvoriť so žalobkyňou
zmluvu, mala sa domáhať svojho nároku inou formou žaloby. O trovách konania súd prvej inštancie

rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP. Keďže žalovaná mala plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobkynivrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom
na § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je
arbitrárne a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v rozpore so ZSS podmienil zákonom uloženú
povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi

neexistujúcou podmienkou – „...uzatvorená písomná zmluva
o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou
a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§75 ods. 14 zákona o sociálnych službách)“ - na základe
čoho dospel k nesprávnemu nezákonnému právnemu posúdeniu veci. Ust. § 75 ods. 1 ZSS ukladá obci
nepodmienenú zákonnú povinnosť poskytovať finančný príspevok žalobcovi a v tomto ustanovení sa

neuvádza žiadna podmienka, ktorá by podmieňovala túto zákonnú povinnosť obce. Opačným výkladom
by bolo možné dospieť k záveru, že napriek existencii normy o uložení povinnosti obci, si obec môže
svojvoľne zvoliť, či ju bude alebo nebude rešpektovať. Výkon štátnej správy, zverený obciam alebo VÚC,
by podliehal nekontrolovateľnému, netransparentnému a svojvoľnému výkonu, pretože v rozpore
s princípom právnej istoty by žalobca nevedel a nemohol sa domôcť splnenia zákonom vzniknutej

povinnosti obce. Žalovaný je orgánom štátnej správy, ktorému sú zákonom uložené konkrétne
povinnosti, ktorých sa svojou nečinnosťou, opomenutím, nezákonným postupom nemôže zbaviť a ich
neplnenie nemôže byť na ujmu žalobcu. Poukázal opätovne na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 5Cob/46/2017, ktorý explicitne uvádza, že účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie
možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinnosti, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj

formálne, z dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných
zdrojov podľa osobitných predpisov. Nemožno sa stotožniť ani so záverom súdu prvej inštancie,
týkajúcim sa výkladu rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 32Cob/9/2022 zo dňa 29.11.2022, keď
súd prvej inštancie selektívne vyberá zo znenia napadnutého rozhodnutia argumentáciu, ktorá sa mu
nápadne hodí na dokreslenie ním prezentovaného nesprávneho právneho posúdenia veci,

a navyše sám priznáva, že predmetné rozhodnutie vychádza z právnej úpravy účinnej do 31.12.2021. Ak
by aj pripustil existenciu takejto podmienky vzniku nároku žalobcu, zákonodarca v prípade jej nesplnenia
nesankcionuježalobcuzánikomnároku,teda,aknedôjdekuzavretiuzmluvy,žalovanýsanemôžezbaviť
svojej zákonnej povinnosti plniť. Súd prvej inštancie svojím procesným postupom odňal žalobcovi právo
na spravodlivý súdny proces tým, že závažným spôsobom zasiahol do princípu právnej istoty žalobcu s

poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V tomto smere zdôraznil čl. 67 ods. 2 Ústavy SR v spojení
s § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého základnou úlohou obce pri
výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a potreby jej obyvateľov. Obci pri
výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnejzmluvy. Rovnako poukázal na § 4 ods. 3 písm. e) zákona č. 369/1990 Zb., ktorý výslovne ukladá obci
plniť úlohy na úseku sociálnej pomoci
v rozsahu podľa osobitného predpisu - zákona o sociálnych službách. Súd prvej inštancie tieto

ustanovenia ústavných zákonov a zákonov neaplikoval, nevysporiadal sa s nimi, ale arbitrárne, v
rozpore s dikciou § 75 ods. 1 ZSS podmienil zákonom uloženú povinnosť obcí poskytovať príspevok
neexistujúcou podmienkou. Ústavný súd opakovane zdôraznil, že
v právnom štáte je povinnosťou všetkých štátnych orgánov zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia práv
tými subjektmi, ktorým boli priznané. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 655/2017.

Argumentácia súdu prvej inštancie, že nárok na poskytnutie príspevku vznikne iba v prípade splnenia
tejto podmienky - uzavretia písomnej zmluvy a až v prípade, ak to dovolí rozpočet obce, rovnako nemôže
obstáť. V tomto smere poukázal na § 10
ods. 2 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Argumentácia súdu
prvej inštancie o vzniku nároku žalobcu v momente, keď to dovoľujú rozpočtové možnosti obce, nemá
oporu v zákone a ide o arbitrárne a nepreskúmateľné právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

Súd prvej inštancie nesprávne interpretuje aj dôvodovú správu k zákonu č. 484/2021 Z.z. a kompletne
zamieňa povinnosť obce poskytovať sociálnu službu s povinnosťou obce poskytovať finančný príspevok.
Argumentácia súdu prvej inštancie v bode 46 a 47 ods. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa týka
povinnosti obce zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby, ktorá povinnosť ale nie je predmetom tohto
konania. Súd nesprávne posúdil aj § 8 ods. 6 ZSS, ktorý pojednáva o žiadateľoch, ktorým ešte nie

je poskytovaná sociálna služba. Odkázané osoby v danom prípade majú zabezpečené poskytovanie
sociálnej služby žalobcom, na základe náhodného výberu žalobcu ako poskytovateľa sociálnych služieb.
Poukázal na osobitnú časť dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z.z., ktorá výslovne uvádza, že
prijatou novelou sa odstraňuje podmienenosť vzniku možnosti obce a vyššieho územného celku v
rozsahu svojej pôsobnosti poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby

a finančný príspevok pri odkázanosti neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, predchádzajúcim
požiadaním neverejného poskytovateľa sociálnej služby príslušnou obcou a VÚC. Odkázaná osoba
má právo vybrať si svojho poskytovateľa sociálnych služieb bez toho, aby bola obec povinná žiadať
poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie sociálnej služby pre odkázanú osobu. Ak by aj bola
argumentácia súdu prvej inštancie správna, žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že by si vytvoril

poradovník pre odkázané osoby a za týmto účelom zverejnil, na základe ktorých kritérií zaradí žiadosti
odkázaných osôb do poradovníka. Žalovaný v konaní netvrdil
a nepreukázal, že poskytnutie príspevku bránia rozpočtové alebo iného okolnosti, ako to uvádza súd
prvej inštancie. Tieto konštatovanie súdu prvej inštancie nevychádzajú
z vykonaného dokazovania, vyvodil si ich sám, nad rámec skutkových tvrdení sporových strán

vykonaného dokazovania. Týmto vážnym spôsobom zasiahol do kontradiktórnosti sporového konania a
do práva žalobcu na spravodlivý proces. Cieľom nového znenia § 75 ods. 1 ZSS účinného od 01.01.2022
bolo odstrániť akúkoľvek podmienenosť poskytnutia príspevku a zaviesť obligatórnu povinnosť jeho
poskytnutia. Na uloženie obligatórnej povinnosti obce poskytovať finančný príspevok upozorňovalo aj
MPSVa R SR v liste štátnej tajomníčky 13104/2021 – M OSS z 21. januára 2021, uvedenom v bode 1.

6. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave. Finančný príspevok je viazaný na písomnú zmluvu
o poskytovaní sociálnej služby, uzavretú medzi žalobcom a odkázanou osobou podľa § 74 ods. 2 zákona
o sociálnych službách, nie na písomnú zmluvu uzatvorenú medzi obcou
a žalobcom. Takýto výklad by bol právne neudržateľný a nemá oporu v zákone. Ust. § 75 ods. 14 zákona
o sociálnych službách nie je možné vykladať tak, že povinnosť poskytovať finančný príspevok vzniká až

na základe písomnej zmluvy, keďže uzavretie zmluvy
o poskytovaní finančného príspevku nie je povinné, ale povinnosť jeho poskytovania vyplýva priamo zo
zákona. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 52 uvádza, že žalobca sa mal domáhať svojho nároku inou
formou žaloby, len tým podčiarkuje arbitrárnosť rozhodnutia, keď prezentuje nejasné závery a žalobca
sa môže iba domnievať, akú inú formu žaloby na súd prvej inštancie na mysli. Takáto povinnosť uzavrieť

zmluvu by nemohla byť žalovanému uložená ani autoritatívnym rozhodnutím súdu a žalobca nemá ani
naliehavý právny záujem na jej uzavretí. Poukázal na to, že aj podľa napadnutého rozsudku žalovaný
nárok žalobcu za zákonných podmienok nerozporuje. Ak by aj uzavretie písomnej zmluvy podľa § 75
ods. 14 ZSS malo predstavovať akúsi domnelú odkladaciu podmienku vzniku nároku žalobcu, poukázal
na § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak účastník, ktorému je nesplnenie

podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí (zmluvu so žalobcom neuzavrie), stane sa právny
úkon nepodmieneným. V konaní je nesporné, že žalovaný odmietol uzavrieť so žalobcom písomnú
zmluvu podľa § 75 ods. 14 ZSS a neuzavretie tejto zmluvy je mu na prospech. Poukázal na to, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s FAQ zverejnenými na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecía rodiny SR, ktoré zdôrazňujú, že ani ministerstvo za účelom dofinancovania poskytovania sociálnej
služby odkázaným osobám nepožaduje preukázanie uzavretia zmluvy o zabezpečení sociálnej služby
podľa § 74 ods. 2 na to, aby poskytlo financovanie podľa príslušných ustanovení zákona. Preto nemôže

obstáť argument žalovaného a súdu, že obec, ktorej je zákonom uložená povinnosť poskytovať finančný
príspevok a má preukázateľnú vedomosť o tom, že jej občanovi žalobca poskytuje sociálnu službu, sa
tejto povinnosti zbaví tým, že neuzavrie zmluvu o poskytovaní finančného príspevku. Žalovaný nikdy
netvrdil, že žalobca neposkytoval odkázanej osobe sociálnu službu alebo že by o túto sociálnu službu
nemal záujem a nevyzval žalobcu na zdržanie sa poskytovanie sociálnej služby. Poukázal aj na odborné

články autorky doc. Tekeli Zmena financovania sociálnych služieb obcou (Portál pre obce, rozpočtové
a príspevkové organizácie, 2022); Poskytovanie finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi
sociálnych služieb (Portál pre obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, 2023)
V publikovaných príspevkoch autorka vyslovene uvádza, že novelou zákona o sociálnych službách
zákonom č. 484/2021 Z.z. sa zaviedla právna povinnosť obcí spolufinancovať sociálnu službu, a to
poskytovaním finančného príspevku neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Obec a VÚC sú

povinní poskytnúť finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri
úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v § 34
až § 41 ZSS alebo doručil zoznam osôb s uvedením zákonom stanovených osobných údajov, ktorým
sociálnu službu poskytuje alebo poskytol, ak poskytovateľ sociálnej služby nie je povinný uzatvoriť

písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. Novela zákona vypustila podmieňovanie poskytovania
príspevku predchádzajúcim objednaním sociálnej služby alebo požiadaním
o sociálnu službu neverejného poskytovateľa zo strany obce/VÚC. Výkladu predmetného ustanovenia,
ktoré prezentuje súd prvej inštancie, nesvedčí ani len ním uvádzané judikatúra.
Z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konania a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
vecne správny, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený, a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a
priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nepopiera existenciu právnej úpravy povinnosti

obce podľa § 75 ZSS, podľa ktorej je povinný poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s
cieľom dosiahnuť zisk, ale žalobca ignoruje všetky ďalšie predpoklady a podmienky upravené
v totožnom zákone. Žalobca vo svojej argumentácii zamieňa a nepresne uvádza a cituje vyjadrenia
a komentáre, ktoré vychádzajú z neaktuálnej právnej úpravy. Argumentácia súdu prvej inštancie v

bode 46 a 47, ktorú žalobca v odvolaní rozporuje, ako vyplýva z jej obsahu, sa týka poskytovania
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany obce. Podstatný je fakt, že
nie je možné vnímať úpravu povinnosti obce uhrádzať finančný príspevok ako ultimátnu povinnosť bez
akéhokoľvek vyhodnotenia a akceptácie existencie úpravy zákonných podmienok, ktoré sú v rovnakom
zákone špecifikované. Zdôraznil, že len v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti,

môže poskytnúť fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a
súčasne uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto finančného príspevku s neverejným poskytovateľom
sociálnej služby. Poukázal na materiál zverejnený MPSVaR SR označený ako Základné východiská
pri poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému
poskytovateľovi sociálnych služieb v zariadeniach podmienených odkázanosťou. Žalovaný nemohol do

rozpočtu na rok 2023 vopred zaradiť finančné príspevky pre neverejných poskytovateľov sociálnych
služieb, pretože nemá vo svojom rozpočte priestor na zaradenie finančných prostriedkov, ktorých výšku
nedokáže vopred určiť. Žalovaný podľa § 19 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z.z. nie je oprávnený zaviazať
sa v bežnom rozpočtovom roku na úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte. Z obsahu odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva to, čo namieta žalobca, a teda, že súd argumentoval

existenciou poradovníka. Súd odkázal na právnu úpravu, ktorá reflektuje existenciu aj iných zákonov
a noriem, ktorými je rozpočet obce ovládaný. Poprel tvrdenie žalobcu, že odmietol uzavrieť zmluvu;
naopak, žalobca odmietol uzatvoriť žalovaným zaslaný návrh zmluvy. Zo strany žalovaného nedošlo
k svojvoľnému rozhodnutiu, ignorácii zákona alebo nečinnosti. Keďže na poskytnutie finančného
príspevku neboli splnené zákonné predpoklady, objektívne nemohol príspevok poskytnúť, pretože mu

táto povinnosť nevznikla. Poukázal na svoju snahu dohodnúť sa so žalobcom. Pokiaľ žalobca poukazuje
na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Cob/46/2017, nie je aplikovateľné na predmetnú vec,
pretože toto rozhodnutie hovorí o tom, že ak obec zabezpečí poskytovanie sociálnej služby podľa
zákona, teda preukázateľným spôsobom požiada poskytovateľa sociálnej službyo poskytovanie sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby je povinný uzatvoriť
s odkázanou osobou zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, musí platiť aj finančný príspevok na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Žalovaný však žalobcu nepožiadal o poskytovaní sociálnej

služby. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1KO/8/2020
z 08. septembra 2020. Zdôraznil, že podľa metodiky MPSVaR SR - Informácie o poskytovaní finančných
príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným
poskytovateľom sociálnej služby, základnou podmienkou, na ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať
príspevokneverejnémuposkytovateľovisociálnejslužbyje,o.i.uzatvorenápísomnázmluvaoposkytnutí

príspevku medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Žalobca a žalovaný ani súd
neargumentovali pri rozhodovaní absenciou povinnosti mať uzatvorenú zmluvu o zabezpečení sociálnej
služby
(§ 74 ZSS), ale absenciou povinnosti mať uzatvorenú zmluvu o poskytovaní finančného príspevku podľa
§ 75 ods. 14 ZSS. Ide o rozdielne typy zmlúv, čo žalobca nereflektuje. Finančný príspevok na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje najskôr od uzatvorenia písomnej zmluvy o poskytovaní tohto

finančného príspevku, ktorá je inominátnou zmluvou podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Uzatvára ju
neverejný poskytovateľ – žalobca
a obec. Povinnosť poskytovať príspevok nie je uložená zákonom, ale zakladá sa zmluvou,
k uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a to až v prípade, ak to dovoľujú
rozpočtové a iné zákonom stanovené okolností. Bez zmluvy nevznikol záväzkový vzťah medzi obcou

a poskytovateľom sociálnej služby, neexistuje povinnosť obce plniť a podaná žaloba je nedôvodná a
predčasná.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia strán podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

9. Podľa ust. § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať

pojednávanie.

10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Žalobca vo svojom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP).

15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantnékonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

16. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

17. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie

pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý
zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

19. Čo sa týka žalobcom namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP,
vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno v prvom rade konštatovať, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

20. Pokiaľ žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací
súd uvádza, že po preskúmaní veci zistil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa § 220
ods. 2 až 4 CSP. Súd prvej inštancie v ods. 1 napadnutého rozsudku uviedol, čoho sa v konaní žalobca

domáha, v ods. 2 popísal základnú procesnú obranu žalovaného v konaní, v ods. 3 až 5 napadnutého
rozsudku podrobne popísal argumentáciu procesných strán v konaní.
V ods. 7 uviedol, ktoré dôkazy vo veci vykonal a v ods. 8 až 14 popísala skutkové okolnosti veci,
vyplývajúce z vykonaných dôkazov. V ods. 16 až 37 uviedol zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec
posudzoval a v ods. 38 až 53 sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými

skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentami strán, uviedol, ako vyhodnotil vykonané dôkazy a ako
na danú vec aplikoval relevantnú právnu úpravu.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje

rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď
na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci C. D. v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90,
bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (rozhodnutie sp.zn. IV. ÚS
115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí

sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý je prerozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( nález sp.zn. II. ÚS
410/06 zo dňa 02.08.2007).

22. Súd prvej inštancie v zmysle uvedeného nebol povinný uvádzať a podávať výklad všetkých
zákonných noriem, ktoré sa čo i len okrajovo týkajú právneho vzťahu medzi stranami a ktorých aplikácia
v konaní nebola pre rozhodnutie vo veci samej podstatná. V súdenej veci predsa nebolo medzi stranami
sporným, že v zmysle čl. 67 ods. 2 Ústavy SR možno povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej
samosprávy obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy

podľa čl. 7 ods. 5 ústavy; že základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný
rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov a že obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti
a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy (§ 1 ods. 2 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení); že obec pri výkone samosprávy o.i. plní úlohy na úseku sociálnej
pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu (§ 4 ods. 3 písm. p/ zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Ďalej nemožno v tomto ohľade súdu prvej inštancie vytýkať, že sa

nezaoberal, resp. nevyhodnocoval zdroje informácií týkajúce sa spornej problematiky, ktoré nemožno
v žiadnom prípade považovať za pramene práva (napr. odpovede MPSVaR SR na často kladené otázky,
prezentované na webovom sídle ministerstva).

23. Zhrnúc uvedené možno konštatovať, že je nedôvodná odvolacia argumentácia žalobcu ohľadne

nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

24. Čo sa týka odvolacej námietky arbitrárnosti napadnutého rozsudku, vo všeobecnosti možno uviesť,
že arbitrárny rozsudok je taký rozsudok, ktorý je založený na svojvôli súdu, neopierajúci sa o zákon,
založený na ľubovôli súdu. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR,

arbitrárne rozhodnutie všeobecného súdu znamená najmä extrémny nesúlad právnych záverov s vyko-
naným dokazovaním skutkovými a právnymi zisteniami, interpretácia, ktorá
je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry), bez
toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých súd odmietol
stabilizovanú výkladovú prax, nerešpektovanie kogentnej normy, interpretácia, ktorá je v extrémnom

rozpore s prioritami spravodlivosti (predpojatý formalizmus ), hodnotenie
dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základy.

25. Odvolací súd po preskúmaní veci samej zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty

a zmyslu a táto odvolacia námietka žalobcu je taktiež nedôvodná.

26. Ďalšie námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred
súdom prvej inštancie, a ktoré nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní
neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie

vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. a v podrobnostiach
na ne v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP poukazuje.

27. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a s poukazom na obsah odvolania
žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
28. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že ust. § 75 ods. 1 ZSS ukladá obci nepodmienenú
povinnosť poskytovať žalobcovi finančný príspevok a neuvádza žiadnu zákonnú podmienku, na ktorú
by poskytovanie finančného príspevku bolo viazané, a teda súd prvej inštancie vec nesprávne právne

posúdil, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná.29. Podľa § 75 ods. 1 ZSS obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby ktorý neposkytuje sociálnu službu s
cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje a) sociálnu službu

v zariadení, ktorým je 1. nízkoprahové denné centrum, 2. zariadenie pre seniorov,
3. zariadenie opatrovateľskej služby, 4. denný stacionár, b) terénnu sociálnu službu krízovej intervencie,
c) nízkoprahovú sociálnu službu pre deti a rodinu, d) pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa podľa §
31, e) opatrovateľskú službu, f) prepravnú službu.

30. Podľa § 75 ods. 5 ZSS obec a vyšší územný celok sú podľa odsekov 1 až 4 povinné poskytnúť
finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy
afinančnýpríspevoknaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužbyneverejnémuposkytovateľovisociálnej
služby,ktorýimdoručilzmluvyoposkytovanísociálnejslužbyuvedenejv§34až41alebodoručilzoznam
osôb s uvedením osobných údajov uvedených v § 94c ods. 3 písm. a) až c), ktorým sociálnu službu
poskytuje alebo poskytol, ak poskytovateľ sociálnej služby nie je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu

o poskytovaní sociálnej služby.

31. Podľa § 75 ods. 9 ZSS finančná podpora podľa tejto hlavy sa poskytuje neverejnému poskytovateľovi
sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu vo verejnom záujme.

32. Podľa § 75 ods. 10 ZSS poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby
vo verejnom záujme je poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi sociálnej služby, ktorý je na sociálnu
službu odkázaný, a poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby je v
súlade s komunitným plánom sociálnych služieb príslušnej obce alebo s koncepciou rozvoja sociálnych
služieb príslušného vyššieho územného celku.

33. Podľa § 75 ods. 11 ZSS neverejný poskytovateľ sociálnej služby podáva písomnú žiadosť o
poskytnutie finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri
úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa
odsekov 1 až 8.

34. Podľa § 75 ods. 14 ZSS finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej
osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa
poskytuje na základe písomnej zmluvy, 13) najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní tohto
finančného príspevku. Pri určovaní výšky finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc

inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy
a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy platia
ustanovenia § 76 a 77.

35. Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že zákonná povinnosť obce

povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby nie je absolútne nepodmienená, ako sa mylne domnieva žalobca,
naopak, zákon ustanovuje celý rad zákonných podmienok, na ktoré sa viaže povinnosť obce,
žalovaného, poskytovať daný finančný príspevok žalobcovi, neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby. Ide o podmienky neposkytovania sociálnej služby poskytovateľom s cieľom dosiahnuť zisk

a poskytovanie konkrétnej v zákone definovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 1 ZSS); poskytovanie
sociálnej služby poskytovateľom vo verejnom záujme (§ 75 ods. 9,10 ZSS); písomná žiadosť
poskytovateľa
o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11 ZSS),
doručenie zmlúv o poskytovaní sociálnej služby (uzavreté medzi poskytovateľom a fyzickými osobami,

ktorým službu poskytuje) alebo zoznamu osôb, ktorým sociálnu službu poskytuje, ak nie je povinný
uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby (§ 75 ods. 5 ZSS) a neposlednom rade
i podmienku písomnej zmluvy o poskytovaní tohto finančného príspevku uzavretú medzi obcou
a neverejným poskytovateľom sociálnej služby.

36. Správny bol potom právny záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ niektorá z vyššie uvedených
podmienok splnená nie je, povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s
cieľom dosiahnuť zisk, nevzniká. V súdenej veci súd prvej inštancie vychádzal z nesporných skutočností:že p. B. A. boli (už od 11.12.2017) poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov žalobcu,
bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany žalovanej obce. E.
B. A. požiadal žalovanú obec o poskytovanie sociálnej služby alebo zabezpečenie sociálnej služby s

finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov žiadosťou podľa § 8
ods. 1 ZSS. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca požiadal žalovanú obec o poskytnutie finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, doručil obci zmluvu o poskytovaní sociálnej
služby p. A., avšak v konaní nepreukázal uzavretie písomnej zmluvy medzi ním a žalovanou obcou o
poskytovaní finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Keďže povinnosť obce

poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká podľa § 75 ods. 14
ZSS najskôr až uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby, záveru súdu prvej inštancie, že žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalobcom uplatnená
povinnosť poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, niet čo vytknúť.

37. Tento právny názor súdu prvej inštancie plne zodpovedá i súdnej praxi najvyšších súdnych

autorít, ktorú je nevyhnuté pri rozhodovaní rešpektovať v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, a to rozhodnutiu
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1KO/8/2020 zo dňa 08.09.2020, v ktorom najvyšší súd konštatuje, že
ustanovenie § 75 ods. 14 zákona č. 448/2008 Zb. potvrdzuje nedostatok právomoci správneho súdu,
keď finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej
zmluvy. Žalobcom citované texty právnej teórie, ktorých autorkou je doc. Tekeli J.: Zmena financovania

sociálnych služieb obcou, 2022 a Poskytovanie finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi
sociálnych služieb, 2022, publikované na Portáli pre obce, rozpočtové a príspevkové organizácie,
taktiež nie sú s uvedeným v rozpore, keď z nich vyplýva v tomto ohľade len to, že novela zákona
vypustila podmieňovanie poskytovania príspevku predchádzajúcim objednaním sociálnej služby alebo
požiadaním o sociálnu službu neverejného poskytovateľa zo strany obce/VÚC, čo v konaní sporné

nebolo.

38. Pokiaľ má odvolateľ za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp.zn.5Cob 46/2017, ale svoje rozhodnutie podoprel judikatúrou (rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 32Cob/9/2022 zo dňa 29.11.2022), z ktorej len selektívne vyberal zo

znenia rozhodnutia vhodnú argumentáciu, odvolací súd uvádza, že právne závery všeobecných súdov
obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú
v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov
rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Rozdielnosť právnych názorov
súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov

je riešená a upravená zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Ustálená rozhodovacia prax, ktorú sú súdy povinné pri svojom
rozhodovaní rešpektovať v zmysle čl. 2 ods. 2 CSO je vyjadrená predovšetkým
v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax

vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto
názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“.
S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax treba zahrnúť aj rozhodnutia

Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie.

39. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odvolacia argumentácia žalobcu, týkajúca
sa toho, že ak by aj uzavretie písomnej zmluvy podľa § 75 ods. 14 ZSS malo predstavovať akúsi
domnelú odkladaciu podmienku vzniku nároku žalobcu, podľa § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí,

že ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí (zmluvu so
žalobcomneuzavrie),stanesaprávnyúkonnepodmienenýmstým,ževkonaníjenesporné,žežalovaný
odmietol uzavrieť so žalobcom písomnú zmluvu podľa § 75 ods. 14 ZSS, neuzavretie tejto zmluvy je mu
na prospech a povinnosť obce poskytnúť mu finančný príspevok je potom nepodmienená, je nesprávna.
Podmienky v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka sa môžu stať obsahom právneho úkonu

v prípade, keď to zákon výslovne nevylučuje. Patria k náhodilým zložkám právneho úkonu
a ich zmyslom je urobiť účinky alebo následky právneho úkonu závislými od určitej právnej skutočnosti.
Pre podmienky je charakteristické, že sú to neznáme (účastníkom právneho úkonu), budúce, možné,dovolené a zároveň neisté právne skutočnosti. Podmienka uzavretia písomnej zmluvy medzi obcou a
neverejným poskytovateľom sociálnej služby stanovená
v § 75 ods. 14 ZSS nemá charakter takejto súkromnoprávnej podmienky, dojednanej stranami v rámci

ich právneho úkonu podľa § 36 Občianskeho zákonníka, ale ide o zákonný predpoklad vzniku nároku
žalobcu ( naviac vyplývajúci z normy verejného práva).

40. Ďalej odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie nesprávne právne ustálil, že nárok na poskytnutie
príspevku vznikne iba v prípade, ak to dovolí rozpočet obce, pričom naviac žalovaný ani netvrdil, že by

poskytnutiu príspevku bránili rozpočtové alebo iné okolnosti, tieto okolnosti z dokazovania nevyplývajú
a súd prvej inštancie tak porušil i právo žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd vo vzťahu k tejto
odvolacej námietke uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 46), síce
cituje z dôvodovej správy (Všeobecná časť) k zákonu č. 484/2021 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon
č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a konštatuje, že len v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a
iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej

služby a súčasne aj uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto finančného príspevku
s neverejným poskytovateľom sociálnej služby, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne
a zrozumiteľne vyplýva, že súd svoje zamietavé rozhodnutie nezaložil na konštatovaní, že by v konaní
bolo zistené, že rozpočet žalovaného neumožňoval žalobcovi príspevok platiť, ale na nepreukázaní
splnenia zákonnej podmienky pre vznik povinnosti plniť- existencie písomnej zmluvy o poskytovaní

finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi
sociálnej služby medzi stranami sporu v zmysle § 75 ods. 14 ZSS- zo strany žalobcu (ods. 47 až
51 napadnutého rozsudku). Rovnako svoje rozhodnutie nezaložil na otázke zaradenia či nezaradenia
odkázanej osoby do poradovníka, či na určení a zverejnení podrobností vedenia toho poradovníka. Ust.
§ 8 ods. 6 ZSS teda nebolo základom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a odvolacia

argumentácia žalobcu bola v tejto časti právne nepodstatná.

41. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti
za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil.

42. Na základe popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

43.1 Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

43.2 Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43.3Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43.4 Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43.5 Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

43.6 Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, patrí mu podľa § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393

ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).