Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123010118
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123010118.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Jaroslava Bugeľa a JUDr. Lucie Bašistovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. júla 2024, v trestnej
veci obž. A. B. C. A., MPH pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.
zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/16/2023 zo dňa 04.
septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanej A. B. C. A., A., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom ul. E.
XXXX/XX, D.,
u k l a d á :

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti

podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností a v spojení s § 56 ods. 1,
2 Tr. zákona peňažný trest vo výške 800,- (osemsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/16/2023 zo dňa 04. septembra 2023 bola obžalovaná
A. B. C. A., A. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 16.01.2023 v čase okolo 18:20 hodine ako vodič viedla v meste D. po ul. F. v smere jazdy na mesto
F. osobné motorové vozidlo značky Škoda Kamiq, evidenčné číslo D., kde pred križovatkou s ul. G.
narazilaprednoučasťousvojhovozidladozadnejčastipredňouidúcehomotorovéhovozidla,vdôsledku

čoho bola následne na mieste hliadkou Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Okresného dopravného
inšpektorátuvPrešove,oddeleniavýkonuslužbyPrešovkontrolovanáavyzvanákpredloženiudokladov
k vedeniu a prevádzke motorového vozidla a taktiež bola vyzvaná, aby sa podrobila dychovej skúške k
zisteniu požitia alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky pred alebo počas vedenia vozidla, kdepočas tejto kontroly sa o 18:38 hodine, po zákonnom poučení dobrovoľne podrobila dychovej skúške
analyzátoromdychunazistenieprítomnostialkoholuspozitívnymvýsledkom1,31mg/l(miligrametanolu
na liter vydychovaného vzduchu) a o 19:01 hodine následnej dychovej skúške analyzátorom dychu na

zistenie prítomnosti alkoholu s pozitívnym výsledkom X,XX A. (miligram etanolu na liter vydychovaného
vzduchu).

Za uvedené konanie bol obžalovanej uložený podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, 3
Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona a neexistencii

priťažujúcich okolností a v spojení s § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výške 800,- (osemsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
okresný súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona bol obžalovanej uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel všetkých druhov v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná prostredníctvom zvoleného obhajcu odvolanie len čo do
výroku o treste zákazu činností. Argumentuje tým, že od začiatku trestného stíhania obžalovaná
spolupracovala s OČTK pri objasňovaní dopravnej nehody. Prevažujú poľahčujúce okolnosti, že viedla

doposiaľ riadny život, priznala sa ku skutku, ktorý niekoľko krát úprimne oľutovala. Vo svetle uvedeného
má za to, že trest zákazu činnosti je neprimerane prísny. Celý svoj profesný život obžalovaná žije
bezúhonným spôsobom života a vyše 36 rokov od ukončenia vysokej školy pracuje v štátnej službe
v oblasti verejného zdravotníctva z toho 15 rokov ako regionálna hygienička. Zodpovedala za skoro
90 zamestnancov a počas tejto doby výkonu sa nevyskytli v jej práci žiadne problémy. Za posledné

3 roky počas pandémie Covidu zabezpečovala chod okresov D. a F. z pohľadu ochrany zdravia
obyvateľov a rozhodovala, ale aj niesla zodpovednosť za nariaďovanie protiepidemických opatrení,
ale predovšetkým za zdravie obyvateľov. V rámci tohto posledného obdobia sa zúčastňovala všetkých
krízových štábov v mestách a obciach oboch okresov, spolupracovala s bezpečnostnými zložkami, mala
nariadenú nepretržitú 24 hodinovú pohotovosť. Obžalovaná často počas dňa, ale najmä v noci riešila

urgentné veci, týkajúce sa zabezpečovania zdravia obyvateľov priamo v spolupráci so záchrannými
zložkami zasahujúcimi priamo v teréne, pri okamžitom rozhodovaní ako v danej situácii konať. Boli to
veľmi zaťažujúce a stresujúce situácie pre obžalovanú, kedy musíte rozhodovať v krátkom čase a
zároveň svojim konaním neohroziť zdravie a životy pacientov, ale aj zasahujúcich pracovníkov. Zároveň
ako jedna z mála zamestnancov verejného zdravotníctva v tomto období pandémie zabezpečovala v

D. veľké medzinárodné hromadné podujatie - návštevu pápeža, kde boli veľmi prísne bezpečnostné
a protiepidemické opatrenia. Tieto všetky okolnosti viedli k dlhodobej únave, stresu, nespavosti a
celkovému vyčerpaniu a vyhoreniu u obžalovanej. Najviac sa jej pod vplyvom týchto udalostí rozpadlo
35 ročné manželstvo. Napriek tomu sa naďalej stará o chod rodiny, ťažko chorého exmanžela, 89
ročnú chorú svokru a 82 ročnú chorú matku, pričom obžalovaná má tiež zdravotné problémy, je po

operácii chrbtice, členkov a ruky, dlhodobo sa lieči na vysoký tlak a problémy so srdcom. Za vyše
40 rokov každodenného šoférovania nemala žiadny závažný priestupok na úseku cestnej premávky
a tento skutok, za ktorý je súdená sa jej stal 1 krát. Svoju vinu priznala, je to ponaučenie do konca
života a úprimne to ľutuje. Poškodenie vozidla účastníka v najkratšom čase obžalovaná na vlastné
náklady odstránila v autorizovanom servise. Obžalovaná je 2,5 roka pred dôchodkom, celý profesný

život je štátny zamestnanec. Vzhľadom na obžalovanej zdravotné a sociálne problémy, ktoré uviedla,
je odkázaná na nutnosť používať auto. Na základe zdravotných, sociálnych dôvodov, ale aj vzhľadom
na obžalovanej doterajšiu bezúhonnosť, zodpovednosť pri práci ako aj doteraz vykonanú prácu pre štát
prosí o zmiernenie trestu a zníženie doby zákazu šoférovania a tým získaniu možnosti viesť naďalej
normálny život. Navrhla preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a uložiť jej trest zákazu

činnosti pri dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaná podala
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovanej je dôvodné.

V prieskumnom konaní bolo zistené, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.
septembra 2023, po zákonnom poučení, urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku,t.j. že nepopiera spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm.
c/,d/,f/,g/,h/ Tr. poriadku, a po návrhu prokurátora prijaté súdom s tým, že dokazovanie ku skutku, ku
ktorému sa obžalovaná priznala, sa nevykoná a vykoná sa dokazovanie len ohľadne výroku o treste.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku (v tom čase platnom a účinnom), ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní
vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo
urobil vyhlásenie podľa ods. 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/ a h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté

vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/.

Podľa§371ods.1písm.c/Tr.poriadku,dovolaniemožnopodať,akzásadnýmspôsobomboloporušené
právo na obhajobu.

Vychádzajúczust.§257ods.5Tr.poriadkua§371ods.1písm.c/Tr.poriadku,popreskúmanítrestného
spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovanej na obhajobu vo vzťahu
k prijatému vyhláseniu.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie len čo do výroku o treste zákazu činnosti, krajský súd

nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovanej bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaná viedla motorové vozidlo v
stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky - alkoholu, pri ktorej by mohla

ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ a l/ Tr. zákona, teda že sa ku
trestnému činu priznala a úprimne ho oľutovala, keď na začiatku hlavného pojednávania vyhlásila, že

nepopiera spáchanie skutku, ktoré má účinky ako vyhlásenie viny, avšak skutok oľutovala viackrát počas
konania, už aj v prípravnom konaní, rovnako aj pred súdom a tiež, že viedla pred spáchaním skutku
riadny život, keď doposiaľ nemala záznam v registri trestov a aj na úseku priestupkov mala evidovaný v
posledných rokoch len 1 priestupok riešený mestskou políciou a to bez pokuty, napomenutím. Okresný
súd naopak u obžalovanej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Po úprave trestnej sadzby podľa § 38

ods. 3 Tr. zákona mohol súd prvého stupňa ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí až do 8 mesiacov.
S uvedeným hodnotením poľahčujúcich okolností sa stotožnil aj krajský súd a v ďalšom naň odkazuje.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcií.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Prvostupňový súd v zmysle zásady, že peňažný trest musí byť obžalovaným aj schopný uhradiť a na
jednej strane musí ho primerane pocítiť, aby bol naplnený účel trestu, ale nemal by mať neprimeraný
vplyv vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam jeho úhrady, uložil rozsudkom peňažný trest vo

výške 800,- eur zohľadňujúc aktuálnu situáciu obžalovanej, ktorý trest aj napriek práceneschopnosti
a zníženému príjmu považuje za zákonný a primeraný, zaplatenie ktorého je v možnostiach a
schopnostiach obžalovanej, berúc do úvahy aj samotný skutok a nameranú hodnotu alkoholu, keď
vedenie motorového vozidla pod takýmto vplyvom alkoholu je skutočne spôsobilé vyvolať zvýšenénebezpečenstvo potenciálnych škôd na majetku, ako aj ujmy na zdraví, keďže ide o ohrozovací trestný
čin.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie
trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany
spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane
obžalovanej. Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne druhu a výšky
trestu, pričom má za to, že uložený peňažný trest v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie

trestov vzhľadom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti prípadu a to aj z hľadiska individuálnej a
generálnejprevencie.Prihliadalpritominaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,nahodnotenieosoby
obžalovanej, jej pomery a možnosti nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky
pre uloženie takéhoto trestu.

Aj výška uloženého peňažného trestu vo výmere 800,- eur je primeraná a ktorú by mala obžalovaná

pociťovať ako určitú sankciu za svoje nezákonné správanie. Pre prípad, že by výkon tohto trestu chcela
obžalovaná úmyselne zmariť, bol jej ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov.
Krajský súd je tiež názoru, že takto uložený peňažný trest dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti
a zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej
prevencie.

Vovzťahukpreskúmavanémuvýrokuouloženomtrestezákazučinnostiviesťmotorovévozidlavšetkých
druhov v trvaní 30 mesiacov je potrebné uviesť nasledovné.

Zustálenejsúdnejpraxevyplýva,žeúčelomtrestuzákazučinnostijepredovšetkýmzabrániťopakovaniu

trestného činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom
v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Závažným
prejavom vodičskej nedisciplinovanosti je najmä vedenie motorových vozidiel po požití alkoholu, pričom
spoločenský záujem na ochrane ohrozených hodnôt vyžaduje, aby sa trest zákazu činnosti pravidelne
ukladal aj vtedy, keď nevznikne škodlivý následok, t.j. v prípadoch prečinu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona. Trest zákazu činnosti, ukladaný v súvislosti s trestnými činmi v
doprave, je svojou povahou trestom viac preventívnym než represívnym. Má ochrániť spoločnosť pred
tými, ktorí riadenie motorového vozidla nezvládli a v príčinnej súvislosti s tým inému ublížili na zdraví
alebo spôsobili smrť, či už z dôvodu svojho opakovaného ľahkovážneho alebo arogantného prístupu
k tejto činnosti, z dôvodu zjavne nedostatočnej skúsenosti s riadením motorového vozidla, z dôvodu

ignorovania skôr uloženého trestu zákazu činnosti, z dôvodu požitia alkoholu alebo iných návykových
látok pred jazdou alebo z iných relevantných dôvodov. Pri úvahách, či páchateľovi trestného činu trest
zákazu činnosti uložiť alebo nie, by teda súd mal zohľadňovať najmä to, či možno počas doby trvania
zákazu činnosti riadenia motorového vozidla dôvodne očakávať dosiahnutie vyššej ochrany spoločnosti
pred týmto konkrétnym páchateľom trestného činu oproti stavu, aký by tu bol v prípade neuloženia tohto

trestu. Vztiahnuc túto ústavnú axiómu na ustanovenia Trestného zákona, upravujúce právny režim trestu
zákazu činnosti a podmienky jeho ukladania (t. j. ak bol čin spáchaný v súvislosti s istou činnosťou),
dospel aj krajský súd k záveru, že požiadavke ochrany spoločnosti a výchovy obžalovanej k tomu,
aby v budúcnosti viedla riadny život, bude v jej prípade prejednávaného trestného činu učinené zadosť
uložením nielen peňažného trestu spolu s náhradným trestom odňatia slobody, ale aj uložením trestu

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

Prvostupňový súd mal za to, že z hľadiska výmery tohto trestu prihliadal na všetky podstatné okolnosti,
na jednej strane na doterajší riadny život a to aj ako bezproblémovej vodičky, na strane druhej bolo
potrebné vychádzať z nameranej hodnoty alkoholu, ktorá bola v prepočte 2,73, resp. 2,63 promile,

teda už v rozmedzí 2,5 až 3 promile, čo okresný súd hodnotil ako vysokú hodnotu, kde pod takýmto
vplyvom alkoholu je vysoké potenciálne riziko ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky, pričom
ku skutku došlo na relatívne frekventovanej komunikácii, kde aj došlo k nárazu, hoci s minimálnymi
následkami a uložil trest zákazu činnosti vo výmere 30 mesiacov. S takouto nameranou hodnotou, by
prichádzal do úvahy a bol by namieste aj trest zákazu činnosti vo vyššej výmere a práve v tomto smere, v

prospech obžalovanej súd prvého stupňa vzal do úvahy poľahčujúce okolnosti, pričom zároveň poukázal
na to, že ani náročná rodinná situácia a vysoké pracovné vypätie, ktoré sú bez pochyby okolnosťami,
ktoréreálnemajúvplyvnakonaniečloveka,neznižujúzávažnosťprotiprávnehokonaniaazodpovednosť
obžalovanej za svoje konanie.S uvedeným sa stotožnil aj krajský súd a má za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak ukladal
aj trest zákazu činnosti. Odvolací súd ale prehodnotil výšku takto uloženého trestu a to z týchto dôvodov.

Podľa odpisu z registra trestov, ohľadne posúdenia osoby obžalovanej, je možné konštatovať, že
doposiaľ súdne trestaná nebola. V registri priestupkov a v evidenčnej karte vodiča má obžalovaná za
obdobie 43 rokov, od kedy získala vodičské oprávnenie (pre skupinu B udelené 18.06.1981), len 2
záznamov za priestupky na úseku cestnej premávky a to za málo závažne priestupky - za rýchlosť jazdy

zo dňa 23.05.2013 pokuta vo výške 140,- eur, a zo dňa 23.09.2020 za porušenie § 22 ods. 1 zákona
o priestupkoch č. 372/1990 Z.z., napomenutie Mestskou políciou Prešov.

Z predložených listín vyplýva, že obžalovaná sa má starať aj o chorých členov jej rodiny, ktorí tým pádom
často navštevujú lekárov, absolvujú odborné vyšetrenia, na ktoré ich obžalovaná doprevádzala a vozila
motorovým vozidlom.

Súčasne je potrebné uviesť, že obžalovaná urobila vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku, čo
je v zmysle príslušných ustanovení potrebné považovať za priznanie viny. K tomu je potrebné poukázať
aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 55/2016, ktoré uvádza, že ak možno páchateľovi
trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods.

2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku (po prijatí takého
vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne
účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie

súdu o druhu a výške uloženého trestu. Krajský súd vzhľadom na vysokú hladinu alkoholu v dychu
obžalovanej vyvolávajúcej viac než dôvodnú pochybnosť o jej spôsobilosti riadne viesť motorové vozidlo
nemal za to, aby bolo vôbec možné pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu zákazu činnosti, avšak na
druhej strane takéto vyhlásenie malo nepochybne vplyv na rýchlosť a hospodárnosť prejednávaného
prípadu, čo by sa malo odzrkadliť aj pri stanovovaní doby, počas ktorej má byť zakázané viesť motorové

vozidlá všetkých druhov obžalovanej.

Odvolací súd zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa najmä vyhlásenia obžalovanej
o nepopretí spáchania skutku, zdravotného stavu rodinných príslušníkov obžalovanej, ako aj
zabezpečovania ich odvozu motorovým vozidlom na nevyhnutné lekárske vyšetrenia a ošetrovania

práve obžalovanou, doterajšiu bezúhonnosť obžalovanej, prihliadajúc pritom i na spôsob spáchania
činu a jeho následok, nízku škodu na motorovom vozidle poškodeného, ktorá bola v celom rozsahu
uhradená, nespôsobenie žiadneho zranenia inému účastníkovi cestnej premávky, na zistenie, že išlo
naozaj o ojedinelé vybočenie z riadneho správania sa obžalovanej, na hodnotenie osoby obžalovanej,
jej pomery a možnosti jej nápravy, mal za to, že uložený trest zákazu činnosti je pomerne prísny.

Krajský súd preto na podklade odvolania obžalovanej zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom
treste a sám vo veci rozhodol po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy
prichádzajúcich okolností, pričom uložený peňažný trest bez jeho zmeny zopakoval, keďže ho považoval
za zákonný a adekvátny prejednávanému skutku, súčasne ale uložený trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel všetkých druhov zmiernil a uložil ho na dobu 18 mesiacov, pretože má za to, že

takto uložený trest zákazu činností v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov vzhľadom
na konkrétne okolnosti prípadu a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie

je prípustný.