Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820202146
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7820202146.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v spore žalobkyne: A. B.,

narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom
so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanej: A. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom F.
G. XXX, XXX XX H. I., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Lucia Bakošová, so sídlom Šafárikova
20, 048 01 Rožňava, IČO: 50 399 993, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa A. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. je
vlastníčkou bytu č. 4 na 1. poschodí, na ulici B. G. XXX/X J. D., zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne
územie D., obec D., okres D., ako parcela registra „C“, parc. č. 2081/82, zastavané plochy a nádvoria

o výmere 331 m2, v podiele 1/1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu k pozemku 823/10000.

II. Súd n e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa žalobou zo dňa 19.06.2020 žiadala, aby Okresný súd Rožňava určil, že žalobkyňa je
vlastníčkou bytu č. 4 na 1. poschodí, na ulici B. G. XXX/X J. D., zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne
územie D., obec D., okres D., ako parcela registra „C“, parc. č. 2081/82, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 331 m2, v podiele 1/1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu k pozemku 823/10000 a priznal jej
náhradu trov konania.

2/ V žalobe uviedla, že bola výlučnou vlastníčkou vyššie uvedeného bytu. V súčasnosti je ako
vlastníčka predmetného bytu vedená žalovaná, avšak vlastnícke právo nenadobudla v medziach
zákona. Vlastnícke právo na právneho nástupcu žalobkyne prešlo na základe neplatného právneho
úkonu, teda všetky následné prevody vlastníckeho práva sú neplatné. Dňa 19.10.2012 uzavrela
žalobkyňa s veriteľom – spoločnosťou InDevel, s.r.o. zmluvu o pôžičke č. 3/08/010/2012, v zmysle
ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 3.500,00 Eur. Celková čiastka ktorú mala vrátiť veriteľovi

predstavovala 5.009,76 Eur a mala ju uhradiť do 25.10.2015, mesačnými splátkami vo výške 139,16
Eur počnúc dňom 25.11.2012. Z dôvodu ťažkej finančnej situácie a zlého zdravotného stavu, nevedela
predmetnú pôžičku riadne splácať. V rovnaký deň bola uzavretá aj Zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti v prospech veriteľa a to k vyššie uvedenému bytu. Sporný byt bol na ňu
evidovaný do 19.11.2014, kedy bez jej vedomia a súhlasu bolo prepísané vlastnícke právo na osobu
menom K. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, XXX XX M.. Stalo sa tak na základe Kúpnej
zmluvy, o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím katastrálneho úradu pod č. V 2023/14. Uvedenú zmluvu

uzatvárala v mene žalobkyne F. N., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX D., ktorá ju mala
zastupovať ako záložný veriteľ a v jej mene predala byt vyššie uvedenej osobe. Žalobkyňa vedome
nikoho nesplnomocnila, aby ju zastupoval pri predaji bytu. O uvedenom prevode nedostala žiadne
oznámenie, ani listinu, ktorá by svedčila o tom za akých podmienok došlo k prevodu jej bytu. Skoropred 3-4 rokmi prišli do jej bytu cudzí ľudia, ktorí ju vyháňali s tým, že sa zdržiava v cudzom byte.
Keďže sa zľakla byt opustila a boli jej odobraté aj kľúče od bytu. Následne sa dozvedela o ďalších
nezákonných prevodoch predmetného bytu. V máju 2015 už bola ako vlastníčka bytu zapísaná N.

P., narodená XX.XX.XXXX, Q. XXX, XXX XX R. a to na základe kúpnej zmluvy evidovanej v katastri
nehnuteľností pod č. V 2605/14, ktorá mala predmetný byt nadobudnúť od K. F.. V súčasnosti byt vlastní
žalovaná, na ktorú bol byt prepísaný na základe kúpnej zmluvy evidovanej v katastri nehnuteľností pod
č. V 698/15-1226/15. Žalobkyňa uviedla, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, nakoľko vlastnícke
právo možno nadobudnúť jedine od vlastníka a ona nikdy nedala splnomocnenie na takýto právny úkon

nikomu, hoci aj z pozície záložného veriteľa. Na základe uvedeného potom žalovaná nemohla platne
nadobudnúťvlastníckeprávokpredmetnejnehnuteľnosti.Predchádzajúceprevodykpredmetnémubytu
považuje za neplatné a to z dôvodu, že samotná zmluva o pôžičke ako aj zmluva o zriadení záložného
práva trpí vážnymi právnymi vadami a preto spochybňuje zákonnosť a platnosť týchto zmlúv ako ja
postúpenie pohľadávky z uvedených zmlúv na F. N., ktorá sa takto mala dostať do pozície záložného
veriteľa. K okolnostiam uzavretia zmluvy o pôžičke žalobkyňa uviedla, že v tom čase bola dlhodobo

v nepriaznivej finančnej situácii, pričom uzavretie predmetnej zmluvy bolo podmienené uzavretím aj
zmluvy o zriadení záložného práva k jej bytu. Bola teda nútená podpísať aj túto zmluvu, pričom nebola
riadne oboznámená s jej podmienkami a nemala vedomosť ani o k tomu patriacemu splnomocneniu.
Svoj záväzok riadne nesplácala a tak bol zo strany spoločnosti In Devel, s.r.o. oznámený výkon
záložného práva listom zo dňa 29.10.2013, podľa ktorého sa mal výkon záložného práva realizovať

predajom zálohu na verejnej dražbe cestou spoločnosti AUKCION, a.s. Napriek uvedenému oznámeniu
nedošlo k predaju bytu na verejnej dražbe, ale dňa 02.12.2013 obdržala ďalší list o tom, že pohľadávka
jej veriteľa bolo dňa 27.11.2013 postúpená postupníkovi F. N. a výška jej dlhu predstavovala sumu
6.333,06 Eur a mala znášať aj náklady spojené s výkonom záložného práva vo výške 848,25 Eur.
Žalobkyni nebolo zrejmé aké náklady s výkonom záložného práva mala hradiť, keďže byt nebol predaný

na verejnej dražbe, pretože ak by k tomu došlo, mal si veriteľ tieto náklady odpočítať aj s dlžnou sumou
z výťažku. Z uvedeného vyplynulo, že veriteľ a neskôr pani N. evidovali voči žalobkyni pohľadávku, ktorá
dvojnásobne prevyšovala požičanú sumu a zároveň aj položky, ktoré nemali oporu v právnom predpise,
ani v žiadnej dohode. Žalobkyňa opakovane poukazovala na absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
teda Zmluvy o pôžičke a Zmluvy o zriadení záložného práva, keďže tieto boli uzavreté v tiesni a za

nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore s ustanoveniami chrániacimi spotrebiteľa. Veriteľovi už
pri skúmaní bonity a stanovení mesačnej splátky muselo byť zrejmé, že invalidná dôchodkyňa nebude
schopná splácať tento úver riadne a včas. Okrem podpisu predmetných zmlúv v uvedený deň podpísala
žalobkyňa aj splnomocnenie, ktorým poverila veriteľa podaním návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho
práva, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 22 ods. 2 OZ, nakoľko od počiatku bolo zrejmé že záujmy

účastníkov úverového vzťahu boli v rozpore, žalobkyňa predsa nemohla mať záujem na tom, aby prišla
o strechu nad hlavou. Žalobkyňa považovala postup veriteľa, za taký z ktorého nevyplýval záujem na
riadnom vrátení poskytnutých peňazí, ale skôr naopak, aby mohol siahnuť na jej byt. Žalobkyňa považuje
aj Zmluvu o zriadení záložného práva za zmluvu spotrebiteľskú, ktorá obsahuje viaceré ustanovenia,
ktoré sú v rozpore s § 53 ods. 1, 4 OZ, pričom poukazovala na bod 3.2 čl. III zmluvy o zriadení záložného

práva ako aj na bod 3.1v súvislosti so zmluvnou pokutou vo výške 1.000,00 Eur za každé vyhlásenie
záložcu, ktoré sa ukáže ako nepravdivé, pričom hodnota úveru bola vo výške 3.500,00 Eur. Pre prípad
výkonu záložného práva žalobkyňa nebola informovaná o zmene spôsobu výkonu záložného práva,
čím bol porušený aj § 151m ods. 3 OZ. Žalobkyňa poukazovala na § 39 OZ, pričom mala za to, že
konanie veriteľa obchádzalo zákon ako aj jeho účel a v žiadnom prípade nie je ho možné považovať

za poctivé. Ak by žalobkyňa pripustila výšku pohľadávky pani N. vo výške 6.333,06 Eur, hodnota bytu
v zmysle znaleckého posudku činila minimálne 16.200,00 Eur, rozdiel medzi uvedenou pohľadávkou a
hodnotu bytu predstavuje skoro 10.000,00 Eur, z ktorej žalobkyňa nedostala ani cent. Hoci v prípade
absolútne neplatného právneho úkonu nie je potrebné sa dovolávať absolútnej neplatnosti právneho
úkonu, žalobkyňa z opatrnosti uviedla, že s dovoláva neplatnosti uvedených právnych úkonov a to

Zmluvy o pôžičke č. 3/08/010/2012 zo dňa 19.10.2012 a ako aj Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti zo dňa 19.10.2012. Na základe uvedeného potom žalovaná nemohla nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v medziach zákona.

3/ Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila dňa 23.09.2020 a vo svojom vyjadrení uviedla, že žalovaná

zásadne popiera tvrdenie žalobkyne, že byt označený v žalobe nenadobudla v medziach zákona.
Žalovaná byt nadobudla Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.03.2015. Do uvedeného obdobia
ako slobodna matka so svojim maloletým synom bývali v 2 izbovom rodinnom dome jej ťažko chorej
matky spoločne v obci Gemerská Poloma, ktorý stavbol pre žalovanú a zdravý vývoj jej syna nevyhovujúci. Za týmto účelom niekedy v roku 2014
rovnako hľadajúc si bývanie oslovila realitnú kanceláriu S. T. P. - HYPO-REAL INVEST, ktorá jej ponúkla
na predaj byt v osobnom vlastníctve dcéry S. T. P., N. P., ktorá sa mala podľa ich slov sťahovať do Košíc.

Po osobnej obhliadke bytu, ktorý bol kompletne zrekonštruovaný bola spísaná Zmluva o rezervácii
nehnuteľnosti, na základe ktorej bola žalovanou zložená rezervačná záloha vo výške 1000,00 Eur.
V Zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.03.2015 predávajúca o. i vyhlásila, že vlastníctvo k
nehnuteľnostiam a spôsob ich užívania je v súlade s platnými právnymi predpismi a nie sú jej známe
žiadne okolnosti, ktoré by mohli viesť k začatiu súdnych či iných konaní, ďalej je potrebné poukázať na

to, že žalovaná kúpu nehnuteľnosti financovala z finančných prostriedkov spotrebného a hypotekárneho
úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a s, ktorá má k nehnuteľnosti zriadené záložné
právo tak, ako je to uvedené v časti ,,C" ťarchy LV XXXX k.ú. D.. Okrem toho sa žalovaná pred
kúpou bytu oboznámila s listom vlastníctva, ktorý okrem záložného práva v prospech ostatných
vlastníkov neobsahoval žiadne ťarchy. Žalovaná tak bola presvedčená o nespornosti predmetu kúpy
a dobromyseľná pri nadobúdaní vlastníckeho práva, keď pri kúpe postupovala v súčinnosti s realitnou

kanceláriou, predávajúca vyhlásila, že nehnuteľnosti nie sú predmetom žiadneho sporu a takéto
okolnosti jej známe nie sú a banka rovnako vyhodnocuje zabezpečenie hypotekárneho úveru. Tento
žalovanej poskytla a zriadila k nehnuteľnostiam záložné právo. Skutočnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy
o pôžičke žalobkyňou a následnom predaji nehnuteľnosti sa prvýkrát žalovaná dozvedela z podanej
žaloby. Z podaných žalôb vôbec prvýkrát registruje meno žalobkyne ako aj následných vlastníkov

nehnuteľnosti, ktorých nemala možnosť pri kúpe bytu zistiť. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že vlastnícke
právo malo byť z jej osoby prevedené na K. F., navrhuje tento právny úkon z tunajšieho Okresného
úradu, katastrálneho odboru vyžiadať. Rovnako tak žalovaná navrhuje vyžiadať ďalší scudzovací právny
úkon, ktorým má byť kúpna zmluva uzavretá s N. P., ktoré katastrálne konanie malo byť vedené pod V
2605/14. Hoci žalovanej obsah týchto listín známy nie je, tvrdenie, že osoba, ktorá byt predávala nebola

jeho vlastníkom ani nemala na to splnomocnenie sa javí ako nepravdepodobné, nakoľko vkladové
konanie podlieha kontrole vtedajšej správy katastra, ktorá by bez súladu zmluvy a návrhu na vklad so
zákonom vklad nepovolila. Odvolávať sa po takmer 8 rokoch toho, že vedome neudelila splnomocnenie
na predaj bytu resp. že niekto konal ľstou proti jej vôli je prinajmenšom rozporné s dobrými mravmi o to
viac že vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam bolo predmetom ďalších prevodov vlastníckeho práva. Ak

žalobkyňa tvrdí, že ňou uzatvárané zmluvy o pôžičke a zriadení záložného práva (s ktorými žalovaná
nemá nič spoločné) boli neplatné, mala sa domáhať ich neplatnosti v osobitnom konaní a zákonných
lehotách, čím by zamedzila podaniu tejto žaloby a ohrozeniu vlastníckeho práva žalovanej. Prípadné
neprijateľné zmluvné podmienky v týchto zmluvách však nemajú za následok neplatnosť prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré pravdepodobne neboli predané na dobrovoľnej dražbe. V

tomto konaní vo vzťahu k žalovanej sú irelevantné aj tvrdenia ohľadom navýšenia pohľadávky z titulu
nákladov dražby a takto vzniknutú škodu si mohla, opal v zákonných lehotách uplatňovať voči svojmu
veriteľovi. Hoci žalovaná opakovane tvrdí, že otázka platnosti zmluvy o pôžičke nemá byť v tomto
konaní riešená ako predbežné, pokiaľ by tak súd chcel postupovať čo i vyjadrením jeho predbežného
názoru, potom žalovaná bude navrhovať, aby do konania vstúpil ako intervenient veriteľ žalobkyne

resp. aj jeho právny nástupca nakoľko žalovaná účastníčkou týchto zmluvných vzťahov nebola a nevie
sa vyjadriť k tvrdeným skutočnostiam. Rovnako pokiaľ je žalobkyňa toho názoru, že z predajnej ceny
bytu jej mali byť vyplatené nejaké finančné prostriedky, nič jej nebráni v tom, aby sa svojich nárokov
dožadovala voči pasívne legitimovanému subjektu a nie určením vlastníckeho práva voči žalovanej,
ktorá má prísť v dôsledku podanej žaloby o strechu nad hlavou. Z ďalšieho obsahu žalobného návrhu

vyplýva, že žalobkyňa sama s určitosťou nevie, akým spôsobom došlo k prevodu vlastníckeho práva.
Po objasnení tejto skutočnosti v ďalšom dokazovaní sa tak žalovaná k týmto úkonom vyjadrí. Aj keď
Občianskyzákonníkneupravujevšeobecnýspôsobnadobudnutiavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam
od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa (s výnimkou vydržania), nemožno tvrdiť, že
absenciavlastníckehoprávaprevodcupovedieautomatickykneplatnostizmluvyoprevodevlastníckeho

práva. Je potrebné poskytnúť zásadnú ochranu aj tej osobe, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý
skutkový stav, ktorý bol navyše potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho
aj potvrdil príslušný orgán - správa katastra a tento bol predmetom aj prieskumu bankovej inštitúcie.
Princíp dobrej viery chrániaci vlastníkov súkromno-právnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,

pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytnutá široká ochrana, pretože v opačnom
prípade by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom. Žalovaná v závere poukázala na svoju zlú
sociálnu a majetkovú situáciu.4/ Žalobkyňa v podaní zo dňa 12.10.2020 opakovane poukazovala na svoju nepriaznivú finančnú
situáciu a zlý zdravotný stav v čase uzatvárania Zmluvy o pôžičke a následne Zmluvy o zriadení
záložného práva, opisovala ako bola nútená opustiť svoj, čoho svedkom mali byt U. R. a T. R..

Opakovane poukazovala na úmysel veriteľa získať nehnuteľnosť ktorej hodnota je podstatne vyššia
než pohľadávka, ktorá ňou mala byť zabezpečená. Vo vzťahu k dobromyseľnosti žalovanej uviedla, že
táto skutočnosť nie je podstatná, nakoľko dobromyseľnosť chýbala pri nadobúdaní vlastníckeho práva
jej právnymi predchodcami- teda predávajúcimi. V tomto smere poukazovala na Uznesenie Ústavného
súdu SR z 10.02.2010 I. ÚS 50/10. Nestotožňovala sa s tvrdením, že by podaním žaloby o určenie

vlastníckeho práva konala v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko vlastnícke právo každej osoby má
rovnaká zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to či ide o štát, právnickú osobu, obec alebo
fyzickú osobu. Ohľadom uzavretých zmlúv poukazovala na ich spotrebiteľský charakter a potrebu
splnenia požiadaviek upravených v § 52 a nasl. OZ, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. p spotrebiteľských
úveroch. Zároveň poukázala na ustanovenie § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a konanie v rozpore s dobrými mravmi, kedy mala za to, je značným vybočením z morálky a privodenie

ujmy spotrebiteľovi, keď spoločnosť poskytuje úver vo výške 3.500,00 Eur s tým, že sa jej má vrátiť spolu
s úrokmi a poplatkami skoro jeho dvojnásobok, no nakoniec spoločnosť sa dostane k nehnuteľnosti,
ktorej hodnota v rozhodnom období činila minimálne sumu 16.200,00 Eur, z predaja ktorej spotrebiteľ
nedostane ani cent. Na záver zdôraznila, že ona o strechu nad hlavou už dávno prišla bez akejkoľvek
bytovej náhrady, preto práve ona s určitosťou vie aké je to keď človek nezákonne a neoprávnene stratí,

čo mu právom patrí.

5/ Žalovaná v podaní zo dňa 04.11.2020 uviedla, že v prípade, ak by bola žalobkyňa v tomto konaní
úspešná, musela by sa domáhať vydania predmetu bezdôvodného obohatenia od predávajúceho, N. P.
vo výške kúpnej ceny a ďalšej škody s tým spojenej. Na základe uvedeného má žalovaná za to, že N. P.

musí mať právny záujem na výsledku tohto konania. Žalovaná cestou súdu v súlade s §86 CSP žiadala,
aby jej súd oznámil, že sa tento spor vedie a vyzval ju, aby ako intervenient vstúpila do tohto konania.
Žalovaná sa domnieva, že samotnou dobromyseľnosťou sa súd ani len nebude musieť zaoberať a to z
toho dôvodu, že i prípadná neplatnosť zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy nemá za následok neplatnosť
ďalších scudzovacích úkonov, ktorými prešlo vlastnícke právo na žalovanú. Ak by predsa súd túto musel

posudzovať, žalovaná poukazovala na to, že názor prezentovaný nálezom ÚS SR z 10.02.2010 I. ÚS
50/10 je postupom času prekonaný aj s poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS
1594/16 z 01.11.2016, z ktorého cituje. Na základe uvedeného žalovaná navrhla žalobu po vykonanom
dokazovaní zamietnuť.

6/ Žalobkyňa v podaní zo dňa 18.11.2020 a 26.08.2021 uviedla, že má za to, že žalovaná v podaní
neuvádza žiadne skutočnosti, informácie či dôkazy, ktorým by bolo možné pripísať akúkoľvek relevanciu
v tomto konaní. Nestotožnila sa s názorom, že by ako intervenient mala vstúpiť do konania N. P., ako
bývala vlastníčka sporných nehnuteľností. Treba tu poukázať na to, že predmetom tohto konania je
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, preto nie je na to dôvod, aby do konania vstúpila osoba,

ktoránavýsledkutohtokonanianemápriamyprávnyzáujem.Zustanovenia§86CSP,naktoréodkazuje
žalovaná, nepochybne vyplýva, že možnosť oznámenia prislúcha strane konania, nie však súdu. Preto
nie je ani prípustné, aby túto možnosť plnil namiesto žalovanej konajúci súd. Žalovaná v ďalšej časti
predmetného podania argumentuje judikátmi súdov Českej republiky, pričom judikáty českých súdov
nie sú prameňom slovenského práva. Citovaný judikát nie je nejakým zjednocujúcim stanoviskom či

rozhodnutím zverejneným v príslušnej zbierke, ale rozhodnutím v konkrétnej právnej veci, ktoré má
záväzný charakter len v tej konkrétnej veci a len pre strany konkrétneho sporu, v žiadnom prípade nie
v prebiehajúcom súdnom konaní. Avšak v konečnom dôsledku, vychádzajúc čisto z predchádzajúcich
súdnych rozhodnutí, zastáva názor, že nie je možné prijať záver o prelomení zásady tzv. „nemo plus
iuris „ vo všeobecnosti. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR 20.04.2016 I. ÚS 239/2016. K

otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka sa prednedávnom vyjadril
Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 26.05.2020, č. II. ÚS 223/2020, v ktorom konštatoval,
že v súčasnosti nie je možné jednoznačne prijať záver o tom, že by existovala konštantná judikatúra,
ktorou by bola vyššie uvedená zásada prelomená. Mala za to, že jej skutkové tvrdenia majú oporu aj vo
vyžiadaných listinných dôkazoch najmä preto, lebo z predmetných rozhodnutí katastrálneho odboru OÚ

Rožňava okrem iného vyplýva, že o sporných prevodoch jej vlastníckeho práva k bytu ani nevedela.
Počas celého katastrálneho konania všetky písomnosti a rozhodnutia boli doručené iba kupujúcemu a
záložnému veriteľovi, ktorý ju „zastupoval“ pri uzavretí kúpnej zmluvy, a následne aj počas vkladového
konania vedenom na príslušnom katastrálnom odbore pod č. k. V 2023/14. Mala za to, že v súdenomspore je nevyhnutné skúmať aj otázku (ne)platnosti vyššie uvedených zmlúv, preto s prihliadnutím aj
na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania a za účelom konania v súlade s čl. 17 CSP navrhovala,
aby otázku platnosti Zmluvy o pôžičke č. 3/08/010/2012 zo dňa 19.10.2012 uzatvorenú medzi Veriteľom:

InDevel s.r.o. a ňou, ako Dlžníkom a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenú dňa
19.10.2012 medzi záložným veriteľom: InDevel s.r.o. a ňou, ako záložcom na strane druhej posúdil súd
ako predbežnú otázku vo vzťahu k predmetu celého tohto súdneho konania. To, že právni predchodcovia
sporného bytu nekonali v medziach zákona a súčasne hrubo porušili dobré mravy, potvrdzuje aj čestné
vyhlásenie záložného veriteľa, F. N. zo dňa 27.10.2014, v ktorom záložný veriteľ vyhlasuje, že do

27.10.2014 dlžná suma, ktorá nebola uhradená z uzavretej zmluvy o pôžičke, sa činila sume 9.698,64,-
Eur. Následne zhrnula zdôvodnenie žaloby a jej predchádzajúcich písomných vyjadrení a zdôraznila,
že otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka na základe neplatnej
zmluvy sa prednedávnom zaoberal veľký senát Najvyššieho súdu SR vo svojom rozhodnutí, konkrétne
v uznesení č.k. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021, v ktorom veľký senát sumarizujúc rôzne odborné
názory na predmetnú problematiku a zohľadňujúc rozhodovaciu prax najvyššieho a ústavného súdu

SR vyslovil právny názor, v zmysle ktorého na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je
možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ( najmä bod 84. odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn.
1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021).
7/ Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.05.2022. Právny zástupca žalobkyne ospravedlnil

neúčasť žalobkyne zo zdravotných dôvodov a predložil súdu listinu z Psychiatrickej ambulancie NsP sv.
Barbory v Rožňave, ohľadom zdravotných problémov žalobkyne, ktoré brania jej účasti na pojednávaní.
Súd na predmetné pojednávanie predvolal ako svedka U. R.. Súd konštatoval, že pojednávania sa
nezúčastní svedok U. R., predvolaná na základe návrhu žalobcu, nakoľko oznámila nevesta svedkyne,
že sa nedostaví na súd, nakoľko je imobilná, zdržiava sa iba vo svojom byte, pričom udáva, že

k predmetnej veci nevie uviesť žiadne skutočnosti, pretože si ohľadom toho nič nepamätá.

8/ Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu
a to predovšetkým z tých dôvodov, ktoré už uviedli v písomných vyjadreniach. Odkazoval na všetky
doterajšie vyjadrenia, ktoré predložili do súdneho spisu v priebehu konania a taktiež aj na listinné dôkazy,

z ktorých vyplýva, že podaná žaloba je dôvodná a preto navrhol, aby súd rozhodol v zmysle jej petitu.
K predbežnému právnemu názoru uviedol, že nemá námietky voči predbežnému právnemu názoru,
keďžeužajzpredbežnéhoprávnehonázorusúduvyplýva,žežalobajedôvodnáapretovzásadestýmto
názorom súdu aj súhlasí. Čo sa týka navrhnutých dôkazov, vlastne svedok, ktorého navrhli vypočuť aj
v samotnom písomnom vyjadrení, sa vyjadril k tomu, že nemá čo uviesť k predmetnému sporu, z dôvodu

odstupu času na tieto jednotlivé okolnosti si už ani nepamätá, preto necháva na zváženie súdu, či vykoná
tento navrhnutý výsluch. Čo sa týka ďalšieho návrhu na doplnenie dokazovania, vzhľadom na vyslovený
predbežný právny názor, za tohto stavu nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a naďalej trvá na
tom, aby súd podanej žalobe vyhovel. Mal za to, že žalobkyňa si riadne uplatnila svoje práva a pristúpila
k súdnej ochrane tak, ako jej to umožňuje aj ústava a poukazoval aj na to, že žalobkyňa už viackrát sa

obrátila súdnou žalobou o určenie neplatnosti, avšak z procesných dôvodov to vždy bolo zastavené,
čo konštatovala aj žalovaná vo svojich vyjadreniach. Čo sa týka navrhnutých dôkazov, najmä čo sa týka
výsluchunavrhnutýchsvedkovžalovanou,poukazovalajnapriektomu,žetuplatízásadaiuranovitcuria,
že v zmysle sudcovskej koncentrácie konania, prostriedky procesného útoku a návrhy na jednotlivé
dokazovanie treba predložiť súdu včas, preto vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania, navrhol

zamietnuť jednotlivé výsluchy predvolaných svedkov.

9/ Právny zástupca žalovanej na pojednávaní tiež odkázal na písomné vyjadrenia a teda navrhol podanú
žalobu po vykonanom dokazovaní zamietnuť. Neostalo mi nič iné, ako rešpektovať vyslovený predbežný
právny názor. Poukazoval však na to, že žalovaná bola maximálne obozretná a dobromyseľná pri

nadobúdaní vlastníckeho práva, pričom je im známe aj stanovisko pléna NS, avšak predpokladal, že toto
bude ešte prieskumom ÚS. Mal za to, že toto rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva. Pokiaľ je súd toho názoru, že scudzovacie úkony boli neplatné, žalovaná bude tvrdiť a to
sa bude snažiť preukázať, že bola dobromyseľná pri nadobudnutí vlastníckeho práva. A z toho dôvodu
má súd poskytnúť aj ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi. Okrem toho poukázal na to, že v zmysle

rímskej zásady - právo patrí bdelým, žalobkyňa mala dostatok času, aby včas podanými nárokmi sa
domáhala neplatnosti týchto úkonov a sama tak zavinila súčasný stav, kedy sa žalovaná ocitla bez
svojho zavinenia v postavení žalovanej v tomto konaní, kde môže v podstate prísť o jediný prístrešok na
bývanie, poukazujúc aj na to, že medzičasom hodnota tejto nehnuteľnosti vzrástla minimálne o 100 %.Čo sa týka návrhov na doplnenie dokazovania, krátkou cestou si dovolil súdu predložiť výzvu na vstup
intervenienta do konania, teda N. P., aj s doručenkou. Vzhľadom na vyslovený predbežný názor navrhol
vypočuť p. F. N. z adresy O. X, D., ktorá mala byť splnomocnená žalobcom na tento úkon, k okolnostiam

uzavretia prvotnej kúpnej zmluvy

10/ Žalovaná na pojednávaní uviedla, že jej je známy predmet tohto konania. Je ním byt, ktorého je
vlastníčkou. Uviedla, že predtým, ako sa stala vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, bývala u matky, kde
bolipodmienkynevyhovujúcepreňuajpresynaanáslednesizačalahľadaťnovébývanie.Prišlaponuka

z realitnej kancelárie od manželov P.. Bola na obhliadke, byt bol pekný, čerstvo prerobený, informovala
sa o možných ťarchách, resp. zaťažení bytu, pričom jej bolo povedané, že všetko je v poriadku,
byt nie je zaťažený právom inej osoby. Následne žalovaná si vybavila na kúpu bytu hypotekárny
úver. Konštatovala, že si kupovala byt z realitnej kancelárie práve z toho dôvodu, aby to bolo právne
v poriadku, aby nebola nejakým spôsobom podvedená a podobne. Zároveň uvádza, že strata bytu by
pre ňu mala katastrofálne dôsledky, aj pre dieťa. Žalovaná je toho názoru, že nič zlé, nič nezákonné

neurobila, pričom dodala, že je to jediný byt, ktorý má v súčasnosti. Na otázku, kto býva v súčasnosti
v rodinnom dome v Gemerskej Polome, ktorý je rodičovským domom, v ktorom žalovaná bývala pred
nadobudnutím vlastníctva súčasného bytu, uviedla že nikto, je vo vlastníctve jej brata, je neobývateľný,
pričom nemá s bratom dobrý vzťah, nie sú v kontakte. Na otázku, či okrem informácii poskytnutých
realitnou kanceláriou skúmala predmet kúpy po právnej stránke, uviedla že sa spoľahla na realitnú

kanceláriu, právny stav zároveň skúmala aj banka, takže sa spoľahla aj na názor banky a zároveň právny
stav skúmal aj kataster nehnuteľností. Ohľadom svojej sociálne situácie uviedla, že na to, aby zvládala
splácať splátky a životné náklady, musí ťažko pracovať, chodí na 2-týždňové turnusy do Rakúska ako
opatrovateľka, zároveň však má záujem vrátiť sa domov na Slovensko a pracovať v zdravotníctve.
Je detská sestra. Pokiaľ ide o jej súčasný príjem ten je vo výške 700,- Eur v čistom, pričom pokiaľ

ide o náklady spláca hypotéku vo výške 100,- Eur mesačne, náklady na nájomné vo výške 100,- Eur
mesačne. Zostatok hypotéky predstavuje sumu 15.000,- Eur.

11/ Z listiny, teda výzvy na vstup do konania podľa § 86 zákona č. 160/2015 Z. z., zo dňa 25.04.2022,
vyplýva, že právny zástupca žalovanej zaslal p. N. P. žalobu, ako aj ďalšie vyjadrenia a oznámil jej

prebiehajúci spor pred tunajším súdom, zároveň jej oznámil, že má za to, že táto osoba má právny
záujem na výsledku tohto konania, nakoľko sporné nehnuteľnosti žalovaná nadobudla práve od N. P..
Z uvedeného dôvodu právny zástupca žalovanej vyzval N. P., aby ako intervenient vstúpila do konania.
Zároveňjejoznámilajtermín1.pojednávania.Súčasťoutohtopodaniajezároveňajfotokópiadoručenky
do vlastných rúk o tom, že N. P. prevzala uvedenú písomnosť dňa 04.05.2022. Menovaná osoba na

výzvu nereagovala žiadnym spôsobom.

12/ Súd vo veci nariadil výsluch svedkyne F. N., narodenej XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, D.
dožiadaným súdom – Okresným súdom Žilina. Predvolaná svedkyňa na výsluchu konanom dňa
28.03.2023 uviedla, že ohľadom predmetnej veci je jej známe išlo o vec z roku 2014 a išlo po pohľadávku

na pani I.. Ostala prekvapená, že táto vec sa rieši po toľkých rokoch. V roku 2013-2014 odkúpila od
dražobnej spoločnosti pohľadávku s tým, ža sa táto posunula ďalej. Pohľadávka sa odpredala, byt a tým
pádom to bolo pre ňu uzavreté. Vôbec netuší čo sa tam deje teraz, nevie ani čo je predmetom tohto
konania. Na otázku, či pozná pani B. z D., uviedla, že sa nikdy nestretli osobne, len vie že sa jednalo
o jej pohľadávku. Ona mala dlh voči spoločnosti Indevel a cez to sa to riešilo. O predmetnej spoločnosti

sa dozvedela tak, že si našla letáčik v schránke, že sa koná dražba na byt a tak to skúsila. Riešila to so
spoločnosťou Indevel, s jedným pánom, na stretnutiach sa dohodlo, bola tam pani B., preto vie ako sa
tá pohľadávka odkúpila, dohodli sa nejaké splátky, aby sa jej vrátili peniaze, splátky sa dohodli ale viem,
keďže ona ich nedodržala, tak to posunula ďalej. Na otázku či ona odstupovala pohľadávku odpovedala,
že áno. Či svedkyňa pozná osobu K. F., uviedla, že nie, tomu išla tá pohľadávka, posúvala sa ďalej, išlo

to lokálnemu človeku a tam sa to predalo. On jej vrátil peniaze, ktoré do toho vložila a jemu sa ten byt
prepísal.Potomtoprišloajzkatastra,žeprebeholvkladnatohtopánavroku2014aodvtedyotomužnič
netuší. Na otázku či sa osobne stretla s pánom F. uviedla, že nie, nemá s ním žiadne vzťahy. Na otázku
aké finančné prostriedky použila na odkúpenie bytu a aké sa jej potom vrátili, svedkyňa uviedla, že to
bolo1:1,niejesiistá,jetodávno,alemalapocitžetobolo12.000,00Euratoľkosajejajvrátilo.Následne

svedkyni boli predložené listiny Oznámenie o postúpení pohľadávky, návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností, oznámení o začatí výkonu záložného práva a čestné vyhlásenie, s tým aby
sa k nim vyjadrila, či sú jej známe, či niektorú pripravovala alebo podpisovala. Svedkyňa uviedla, že ich
podpisovala, ale listiny už nemá, nakoľko sa sťahovala a je tam presne ten Indevel. Na listinách sú jejpodpisy. Bola oboznámená aj s návrhom na vklad. Všetky listiny boli riešené spoločnosťou Indevel, ona
ich len podpisovala, lebo bola oboznámená s tým o čo sa jedná. Na otázku či pán F. bol zabezpečovaný
tiež spoločnosťou Indevel, o tom nemala vedomosť a súhlasila s tým, že v prípade ak by jej nezaplatili,

tak mala byť uspokojená s predajom bytom a mala to aj zabezpečené. Na otázku či bola oboznámená
aj s obsahom pôvodných zmlúv uzavretých medzi pani B. a S. a okolnosťami ohľadom záložného práva
uviedla,ževiežetotamboloaletenobsahsiužnepamätá.Bolaubezpečenápredmetnouspoločnosťou,
že takýmto spôsobom keď nebude zaplatené zo strany pani B. sa dostane k finančným prostriedkom.

13/ Po zmene právneho zastúpenia na strane žalovanej, sa táto prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne vyjadrila podaním zo dňa 21.11.2023, v ktorom uviedla, že sporný byt žalovaná nadobudla
v súlade so zákonom, na základe platného právneho dôvodu a doposiaľ nemá pochybnosti o opaku.
Kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudla spornú nehnuteľnosť spĺňa všetky atribúty platného
právneho úkonu. Skutočnosť, že žalobkyňa mala vlastnícke právo k predmetnému bytu previesť na
základe neplatného právneho úkonu nebolo preukázané. Navyše, je viac než pochybné, že žalobkyňa

sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti domáha po toľkých rokoch a je nanajvýš sporné, z
akého dôvodu sa neplatnosti právnych úkonov a neplatnosti samotného prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti nedomáhala ihneď, keď ju mali z bytu údajne vypratať cudzie osoby. Ľahostajné správanie
žalobkyne už od začiatku smeruje k tomu, že záležitosť týkajúca sa nehnuteľnosti nebola pre ňu tak
mimoriadne dôležitá. Nasvedčujú tomu aj predchádzajúce konania o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti vedené pod sp. zn. 9C/38/2018 a pod sp. zn. 8C/50/2019, ktoré boli pre nezaplatenie
súdneho poplatku zastavené. Žalobkyňa v podanej žalobe ako aj v ďalších písomných vyjadreniach
uvádza, že ju mali z vlastného bytu s krikom vyhnať cudzí ľudia. Svedkami tejto udalosti mala byť U.
R. ako aj T. R.. Výsluch svedkov k pravdivosti týchto tvrdení nebol vykonaný, prítomnosť svedkov nebol
na pojednávaní zabezpečený a žalovaná namieta a rozporuje pravdivosť týchto udalostí. Žalobkyňa

sama zavinila súčasný stav, ktorý nie je možné napraviť podanou žalobou. Žaloba má znaky zjavného
zneužitia práva a nie je v súlade s princípom spravodlivosti. Podľa názoru žalovanej je podaná žaloba
účelová a nedôvodná. Žalovaná namieta pasívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalobkyňa sa síce domáha
určenia vlastného práva k nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnosti vo výlučnom vlastníctve žalovanej, nároky
žalobkyne v tomto konaní sú však oveľa širšieho rozsahu a dotýkajú sa osôb odlišných od žalovanej.

Tieto otázky, ktoré žalobkyňa požaduje riešiť v rámci predbežných otázok, a to posúdenie platnosti
zmlúv ( zmluva o pôžičke, zmluva o zriadení záložného práva a pôvodná kúpna zmluva) sa týkajú
obchodnej spoločnosti InDevel, s.r.o., konajúcim R. F. F., v zastúpení F. T.. Obchodná spoločnosť do
dnešného dňa existuje a žalobkyni nič nebráni v tom, aby sa svojich nárokov domáhala práve voči
tejto spoločnosti. Pre žalovanú sú tieto osoby neznáme, žalovaná nebola účastníčkou predmetných

zmlúv. Podľa názoru žalovanej, tieto osoby by mali byť procesnými stranami v spore a mala by im
byť daná možnosť aby sa vyjadrili, bránili svoje práva, predkladali dôkazy ( napr. listinné dôkazy
spojené s výkonom záložného práva pod č. DD0182013) a tak potvrdili platnosť právnych úkonov.
Žalovanámázato,ževdanomprípadejepotrebnéoveľaobozretnejšieposudzovaťprípadnúneplatnosť
právnych úkonov, už aj vzhľadom na následky, ktoré by boli spôsobené v budúcnosti v prípade, ak by

právne úkony uzatvorené žalobkyňou boli vyhlásené ako neplatné ( vznik škody na strane žalovanej,
ďalšie súdne spory na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by v konečnom dôsledku vyústili
pri obch. spol. InDevel, s.r.o.). Samotný spor vo forme určovacej žaloby preto žalovaná nepovažuje
za procesne správny, nakoľko žalobkyňa sa mala domáhať svojich nárokov z neplatných zmlúv voči
týmto dotknutým osobám a nie voči žalovanej. Žalovaná sa v danej situácii ocitla úplne nevinne, a to

výlučne len pre ľahostajný a nezodpovedný prístup žalobkyne. Žalovaná nadobudla predmetný byt v
dobrej viere a preto jej patrí vlastnícke právo. Výsluchom svedka F. N. na Okresnom súde Žilina dňa
28.03.2023 bolo potvrdené, že pohľadávku InDevel, s.r.o. odkúpila a nebola materiálne ani osobne
prepojená s obchodnou spoločnosťou, ako ani s kupujúcim K. F.. Podľa tvrdení svedka všetky listiny
zabezpečovala obchodná spoločnosť InDevel, s.r.o., ktorá svedkyni pohľadávku postúpila. Tým, že

žalobkyňa nesplácala mesačné splátky dlhu riadne ani včas, došlo k uspokojeniu nároku z predmetu
zálohu priamym predajom bytu, spôsob ktorý bol riadne dohodnutý v zmluve o zriadení záložného
práva a vyplýva aj z platných právnych predpisov. Zmluva o pôžičke č. 3/08/010/2012 bola uzavretá
dňa 19.10.2012 medzi žalobkyňou ( dlžník) a obchodnou spoločnosťou InDevel, s.r.o. v zastúpení F.
T. (veriteľ) a predmetom bolo poskytnutie finančnej pôžičky žalobkyni vo výške 3.500,- €, ktorú mala

žalobkyňa v pravidelných mesačných splátkach po 139,16 € splatiť s úrokom z omeškania najneskôr
do 25.10.2015. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa vrátiť predstavovala sumu 5.009,76 €. Do tejto
celkovej čiastky však neboli zahrnuté poplatky a náklady pre prípad porušenia zmluvy ( čl. II. odsek
8, 9, 10, čl. III odsek 3, 4). V ustanoveniach zmluvy o pôžičke sa uvádzajú sankcie pre nesplnenieniektorej splátky riadne a včas, s ktorými bola žalobkyňa uzrozumená. Žalobkyňa bola upozornená aj
na právne následky nesplácania pôžičky, a to predčasnú splatnosť pohľadávky, odstúpenie od zmluvy,
postúpenie pohľadávky na tretiu osobu, ako aj výkon záložného práva. Na zabezpečenie splnenia

záväzku bolo dohodnuté zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a zároveň
bola osobitne vypracovaná záložná zmluva. Predmetné zmluvy žalobkyňa vlastnoručne podpísala a s
podmienkami bez výhrad súhlasila. Podľa názoru žalovanej právne úkony uzatvorené so žalobkyňou
neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by so žalobkyňou neboli individuálne prejednané.
Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bola uzatvorená totožný deň medzi rovnakými

zmluvnými stranami, na strane záložného veriteľa obch. spoločnosť InDevel, s.r.o. a na strane záložcu
žalobkyňa. Predmetom zmluvy bolo zriadenie záložného práva na záloh – spornú nehnuteľnosť na
zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa. Podľa čl. III odsek 3.7 žalobkyňa dala výslovný súhlas
záložnému veriteľovi na prevod vlastníctva k nehnuteľnosti v prípade výkonu záložného práva. K
zmluvám prináleží aj osobitne vypracované plnomocenstvo, dvojstranný právny úkon medzi žalobkyňou
a záložným veriteľom, na základe ktorého žalobkyňa poverila obch. spol. InDevel, s.r.o., na všetky

právne úkony v mene a na účet záložcu pred správou katastra v konaní o návrhu na vklad záložného
práva k nehnuteľnosti v prospech záložného veriteľa. Žalobkyňa sama predložila a potvrdila, že jej
bolo zaslané oznámenie o začatí výkonu záložného právo advokátskou kanceláriou, pričom jej bola
daná možnosť uhradiť dlh a predísť tak výkonu záložného práva, bola však nečinná, t.j. sama sa
pričinila o to, že prišla o byt. Žalobkyňa potvrdila aj doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky na

postupníka F. N. zo dňa 02.12.2013. Článok II ods. 4 ust. zmluvy o pôžičke oprávňoval záložného
veriteľa v prípade nesplácania pôžičky postúpiť pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi na tretiu osobu bez
súhlasu dlžníka a takýto postup je v súlade s ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zabezpečovací
inštitút slúži veriteľovi na zabezpečenie vymáhania svojej pohľadávky a záložného veriteľa oprávňuje
uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka

nie je riadne a včas splnená. Zmluvné podmienky boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne žalobkyňa
mala možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy. Žalovaná dobrovoľne podpísala a súhlasila s týmito
podmienkami. Z textu a obsahu uzavretých zmlúv je evidentné že, záložný veriteľ svoje povinnosti
neporušil a pri predaji zálohu postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, v zmysle zmluvných
dojednaní a v súlade s Občianskym zákonníkom. Žalobkyňa v konaní nepreukázala neplatnosť zmlúv.

Tým, že prestala splácať mesačné splátky sa sama vystavila riziku, že jej majetok bude použitý na
úhradu dlhu. Tvrdenia žalobkyne o tom, že si nebola vedomá, že niekomu poskytla splnomocnenie
na prevod nehnuteľnosti je výlučne účelové. Žalobkyňa zavádza ak tvrdí, že k bytu malo byť bez
jej vedomia a súhlasu prevedené vlastnícke právo na osobu K. F., a to na základe kúpnej zmluvy V
2023/14, ktorú v mene žalobkyne uzatvárala F. N.. Svedčí tomu aj čestné vyhlásenie vlastnoručne

podpísané žalobkyňou, vyhotovené pre potreby správy katastra v konaní o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti. V čestnom vyhlásení žalobkyňa potvrdila, že ku dňu 27.10.2014 neuhradila
svoj dlh záložnému veriteľovi v celkovej výške 9.698,64 Eur. Z listinných dôkazov zabezpečených
z Okresného úradu Rožňava, katastrálneho odboru, v súvislosti s prevodom spornej nehnuteľnosti
vyplýva, že kataster prehodnocoval kúpnu zmluvu z hľadiska jej oprávnenosti a primeranosti. Správa

katastra nerozporovala zmluvu, ani splnomocnenie na prevod nehnuteľnosti. Z kúpnej zmluvy vyplynulo,
že sa jedná o výkon záložného práva registrovaného správou katastra pod reg. V 1549/12 priamym
predajom. Kataster okrem zápisu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti skúma aj zákonnosť
zmluvy, rovnako skúma platnosť splnomocnenia a nič nenasvedčuje tomu, že by sa jednalo o neplatný
právny úkon. Žalobkyňa síce uvádza že vedome nedala splnomocnenie na právny úkon, jej konanie a

uzavreté právne úkony však svedčia o niečom úplne inom. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť
prejavenej vôle, zaťažuje toho, kto konal bez atribútu vážnosti. Žalobkyňa konala ľahkovážne a bez
obvyklejmieryopatrnostipotrebnejprinakladanísnehnuteľnosťami.Povinnosťvšetkýchorgánovštátnej
moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého
neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. Žalovaná nesúhlasí s tým, že neplatnosť zmluvy o prevode

vlastníckeho práva má zakladať neplatné splnomocnenie v prospech F. N. ako záložného veriteľa, ktorej
bola pohľadávka pôvodného veriteľa postúpená. Záložný veriteľ bol oprávnený v mene a na účet záložcu
záloh predať, vyplývalo to z uzavretej záložnej zmluvy. F. N. preto konala v súlade so splnomocnením.
K výkonu záložného práva došlo spôsobom zmluvne dojednaným medzi zainteresovanými (t. j. medzi
záložcom, záložným veriteľom a treťou osobou splnomocnenou záložným veriteľom). Začatie výkonu

záložného práva záložný veriteľ písomne oznámil záložcovi ( žalobkyni) listom zo dňa 20.03.2014.
Obsahom tohto oznámenia bol spôsob výkonu záložného práva, ktorým sa záložný veriteľ uspokojí
zo zálohu, a to priamym predajom nehnuteľnosti. Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu
nákladov súvisiacich s výkonom záložného práva, ak boli vynaložené účelne a v nevyhnutnej miere.Zákon splnomocňuje veriteľa, aby pri predaji zálohu konal v mene záložcu. Okrem toho, že záložca
má povinnosť strpieť výkon záložného práva, má aj povinnosť na jeho výkon poskytnúť záložnému
veriteľovi potrebnú súčinnosť, najmä vo forme vydania zálohu a všetkých potrebných dokladov k nemu.

V danom prípade preto nemožno hovoriť o rozpore záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia žalobkyne ohľadom toho, že veriteľ nemal záujem na riadnom
vrátení poskytnutých finančných prostriedkov ale sledoval cieľ siahnuť na byt, sú len subjektívnymi
domnienkami žalobkyne, ktoré žalovaná popiera. Žalobkyňa sama vlastným zavineným a nedbalým
prístupom spôsobila, že veriteľ pristúpil k uspokojeniu zo zálohu. V danom prípade splnomocnenie

na prevod nehnuteľnosti spĺňa všetky náležitosti vyžadované Občianskym zákonníkom, a keďže bola
splnená zákonom predpísaná písomná forma, konajúce osoby pripojili svoje podpisy, z udeleného
plnomocenstva je zrejmý rozsah zástupcovho oprávnenia konať v mene a na účet zastúpeného, možno
ju považovať za platnú. Zo splnomocnenia udeleného v zmluve ako aj z osobitne vypracovaného
plnomocenstva vyplýva jednoznačný zámer záložcu splnomocniť obchodnú spoločnosť InDevel, s.r.o.
pre prípad insolventnosti žalobkyne na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

dlžníka, s čím súvisí výkon záložného práva prevodom nehnuteľnosti. Z obsahu dohody o splnomocnení
je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo ku všetkým
nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu a v plnomocenstve je jasne špecifikovaná sporná nehnuteľnosť.
Žalobkyňa neprejavila svoj nesúhlas so splnomocnením, neodmietla udelenie takejto plnej moci a
ani túto plnú moc neodvolala. Žalovaná sa nestotožňuje s právnym názorom žalobkyne, keďže vo

výnimočných prípadoch zásada nemo plus iuris môže byť prekonaná. Žalovaná poukazuje na ochranu
dobromyseľného nadobúdateľa v náleze I. ÚS 549/2015 ako aj na novší nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 510/2016 z 19.1.2021. V danej individuálnymi okolnosťami preskúmavanej veci, majú
osobitný význam právne úkony žalobkyne a obchodnej spol. InDevel s.r.o. a otázka platnosti zmluvy sa
nemôže riešiť ako predbežná. Sankcia absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je namieste vtedy,

ak sa jej dopad prieči princípom spravodlivosti a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Podľa
názoru žalovanej nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod,
pre ktorý žaloba na určenie práva nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu
takejto žaloby. Podaná žaloba a nároky, ktorých sa žalobkyňa domáha voči žalovanej nie je vhodný,
účinný ani správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobkyne. Žalobou, v rámci ktorej sa

rieši predovšetkým predbežná otázka a to platnosť právnych úkonov uzavretých žalobkyňou a úplne
odlišnýmiosobamiodžalovanejatoobchod.spol.InDevel,sr.o.,žalovanánikdyneprišladostykuanemá
žiadnu vedomosť o okolnostiach uzatvárania týchto zmlúv. V prípade úspechu žalobkyne by musela
žalovaná, ktorá príde o strechu and hlavou iniciovať množstvo ďalších súdnych konaní a dožadovať
sa náhrady škody voči predchádzajúcim vlastníkom, ktorým by sa mohlo zamedziť v prípade, ak by

žalobkyňa domáhala neplatnosti zmluvy a vrátenia plnení voči pôvodným účastníkom právnych úkonov.
Zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti – sporného bytu uzatvorená medzi F. N. a K.
F. je platný právny úkon, rovnako aj nadväzujúce zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Podľa názoru
žalovanej, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tomto spore. Nepreukázala, že pôvodne uzavreté
zmluvy sú neplatné a jej nároky smerujú voči odlišným osobám ako je žalovaná, čo zakladá nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie v spore. Je nespravodlivé, aby žalovaná vrátane všetkých predchádzajúcich
vlastníkov znášali následky nesprávnych a nezodpovedných konaní žalobkyne.
14/ V podaní zo dňa 24.11.2023 žalobkyňa uviedla, že označené podanie žalovanej neobsahuje
žiadne nové skutočnosti, informácie alebo dôkazy, ktoré by mohli mať podstatnú právnu relevanciu
v konaní. Uplatnenie žaloby na určenie vlastníctva nemôže byť posudzované ako výkon práva, ktorý

by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Článok 20 ods. 1 Ústavy zabezpečuje
každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré
sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch. Žalobkyňa na rozdiel od žalovanej zastáva opačný
názor,asíce,žeprávekonaniežalovanejmázavádzajúcicharakter,ktorávpriebehukonaniaopakovane
zmenila svoje stanovisko vo vzťahu ku veci samej. V počiatočnej fáze konania žalovaná navrhla

zamietnutie žaloby, následne, najmä po vyslovení predbežného právneho názoru, už ale prejavila
záujem o mimosúdne vyriešenie predmetnej záležitosti (čo prinajmenšom nepriamo preukazuje zmenu
jej stanoviska k danej veci), čo navyše bezdôvodne predlžil celkovú dĺžku súdneho konania, kým v
súčasnosti už zase trvá na tom, že žaloba je nedôvodná a že dokonca nemá ani pasívnu vecnú
legitimáciu v tomto konaní (čo absolútne odmieta).Súd v priebehu tohto konania ako predbežnú otázku

dostatočne presvedčivo a obozretne posudzoval neplatnosť zmluvy o pôžičke č. 3/08/010/2012 zo dňa
19.10.2012 uzatvorenú medzi veriteľom: InDevel s.r.o. a žalobkyňou, ako dlžníkom, ako aj zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenú dňa 19.10.2012 medzi záložným veriteľom:
InDevel s.r.o. a žaobkyňou, ako záložcom na strane druhej spolu s nimi súvisiacimi dokumentmi, pretonie je na to dôvod, aby súd neplatnosť namietaných právnych úkonov posudzoval obozretnejšie, ako
to naznačuje žalovaná. Nemôže obstáť ani to, že právni predchodcovia žalovanej, resp. ďalšie osoby,
ktoré boli zainteresované v predmetnej veci, nemali možnosť vyjadriť sa k danej veci, o čom svedčí

napr. výsluch svedka F. N. na Okresnom súde Žilina zo dňa 28.03.2023. Pokiaľ žalovaná zastáva názor,
že aj ďalšie osoby by sa mali vyjadriť k predmetnej veci (i keď z jej vyjadrenia nie je zrejmé, že vo
vzťahu k akým okolnostiam), tak nepochybne mala možnosť navrhnúť ich výsluch. Konajúci súd vo
svojom predbežnom právnom názore na pojednávaní konanom dňa 27.5.2022 sa vyjadril aj k tomu,
prečonebolomožnévmedziachzákonapristúpiťkvýkonuzáložnéhoprávapriamympredajombytu,súd

rovnako sa vysporiadal aj so sporným plnomocenstvom, preto procesná obrana žalovanej, že priamy
predaj bytu ako spôsob výkonu záložného práva bol „riadne dohodnutý“ v zmluve o zriadení záložného
práva a že to aj vyplýva z platných právnych predpisov, nie je správna.Žalobkyňa v danom prípade
od samého začiatku namieta absolútnu neplatnosť právnych úkonov v zmysle § 39 OZ, na ktorú súd
musí prihliadať ex offo. Predložené listinné dôkazy jednoznačne preukázali neplatnosť namietaných
zmlúv a tým pádom aj dôvodnosť podanej žaloby. Reagujúc na žalovanou citované judikáty Ústavného

súdu Slovenskej republiky z opatrnosti opäť poukázala na Uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pod sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.4.2021. Citovaným uznesením Najvyšší súd
Slovenskej republiky definitívne potvrdil, že aj u nás platí stará rímska zásada, podľa ktorej nikto nemôže
previesť na iného viac práv, ako sám má ( „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“)
S tvrdením žalovanej, že vo výnimočných prípadoch zásada „nemo plus iuris“, môže byť prekonaná, v

podstate sa vysporiadal aj Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v citovanom uznesení
zo dňa 27.4.2021, keďže konajúci senát v tomto smere konštatoval, že „Výnimky zo zásady nemo
plus iuris, uprednostňujúce ochranu dobromyseľného nadobúdateľa, sú taxatívne upravené naprieč
jednotlivými právnymi predpismi. Medzi tieto výnimky možno zaradiť ustanovenia § 486 Občianskeho
zákonníka, § 446 Obchodného zákonníka, § 93 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, § 19 ods.

3 zákona o cenných papieroch a § 61 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017)
[resp.§ 140 ods. 2 písm. l/ v spojení s § 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla
2017].“ Nie je teda sporné , že slovenská práva úprava umožňuje prelomenie uvedenej rímskej zásady v
zákonom upravených prípadoch, pri ktorých sa uprednostňuje ochrana dobromyseľného nadobúdateľa.
Avšak s prihliadnutím na konkrétne okolnosti tohto súdneho sporu je možne bez akýchkoľvek pochýb

ustáliť, že v súdenej veci nejde o žiadnu z vyššie uvedených výnimiek, ktoré by umožnili prelomenie
hore citovanej zásady „nemo plus iuris“. Žalovaná preto predmetný byt nadobudla nie v medziach
zákona, keďže vlastnícke právo žalobkyne k tomuto bytu prešlo na jej právneho nástupcu na základe
neplatnéhoprávnehoúkonu,čomázanásledok,ževšetkyďalšieanáslednéprevodyvlastníckehopráva
sú neplatné, vrátane právneho úkonu, ktorým nadobudla sporný byt do svojho výlučného vlastníctva

žalovaná.

15/ Podaním zo dňa 08.12.2023 žalovaná navrhla doplniť dokazovanie o výsluch osôb konajúcich v
mene obchodnej spoločnosti InDevel, s.r.o., so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 418
234, zastúpená konateľom R. F. F., ktorá uzatvorila so žalobkyňou právne úkony, ktorých platnosť sa

v predmetnom konaní v rámci predbežnej otázky skúma. Žalovaná trvá na tom, že otázku platnosti
uvedených zmlúv ( zmluvy o pôžičke ako aj zmluvy o zriadení záložného práva) nie je možné v tomto
konaní riešiť ako predbežnú, ak účastník zmluvy nemá možnosť sa voči nárokom žalobkyne brániť a
vyjadriť sa k okolnostiam uzatvárania sporných právnych úkonov. V danej veci má osobitný význam
posúdenie platnosti právnych úkonov žalobkyne a obchodnej spol. InDevel s.r.o., ktorej vyriešenie je

nevyhnutne prepojené s posúdením platnosti prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovanej.

16/ K vyššie uvedenému návrhu žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 20.12.2023 uviedla, že vykonanie
navrhnutých dôkazov zo strany žalovanej je nedôvodné, je potrebné poukázať na ten fakt, že žaloba

bola podaná na súd pred vyše troma rokmi a preto predloženie dôkazného návrhu s takýmto časovým
odstupom považuje za obštrukčné konanie v snahe docieliť oddialenie rozhodnutia vo veci samej.
Navrhnutí svedkova už mohli byť dávno vypočutí o to viac, že konajúci súd akceptujúc predošlý dôkazný
návrh žalovanej už vypočul svedkyňu F. N. na Okresnom súde Žilina dňa 28.3.2023. Žalovanej absolútne
nič nebránilo v tom, aby svoje návrhy na výsluch ďalších osôb predložila už na pojednávaní konanom v

tejto veci dňa 27.5.2022, na konci ktorého navrhla výsluch menovanej svedkyne. Poukázala na zásadu
sudcovskej koncentrácie konania vyjadrenú v ust. § 153 ods. 1 CSP, z ktorej vyplýva, že strany sú
povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas s tým, prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiťuž skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Z hore uvedených
skutočností je úplne evidentné, že žalovaná bez akýchkoľvek pochýb konala a koná v rozpore s touto
svojou zákonnou povinnosťou.

17/ Súd nariadil pojednávanie na deň 18.01.2024. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila
s poukazom na jej zdravotný stav a súhlasila s tým, aby súd vec prejednal, prípadne aj rozhodol v jej
neprítomnosti.

18/ Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanej
žalobe, ako aj na všetkých písomných vyjadreniach. Podľa jeho názoru je nadbytočné, aby ich obsah
znova súdu ústne prednášal. Mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne a navrhol, aby jej súd
v plnom rozsahu vyhovel a priznal náhradu trov konania žalobkyni. navrhujeme, aby súd navrhované
dôkazy nepripustil. Zároveň uviedol, že navrhované dôkazy považuje za neúčelové a obštrukčné
v danom konaní, a to s poukazom jednak na dĺžku konania. V predmetnom konaní bolo vykonané už

rozsiahle dokazovanie. Rovnako poukazoval na znenie § 153 ods. 2 CSP a mal za to, že návrhy na
doplnenie dokazovania neboli predložené včas, bolo by potrebné pojednávanie opätovne odročiť, čo
by bolo nehospodárne. Medzi stranami sporu prebiehalo aj mimosúdne rokovanie, ktoré však žalovaná
nevyužila.

19/ Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na všetkých
písomných vyjadreniach. Mala za to, že žaloba bola podaná nedôvodne a trvala na tom, aby súd vypočul
konateľov spoločnosti Indevel s.r.o., a to konkrétne konateľa p. R. F. F., prípadne p. F. T., v prípade
potreby a to vzhľadom k tým skutočnostiam, že tieto osoby by mohli disponovať ďalšími dôkazmi
ohľadom uzatváraných právnych úkonov, nakoľko mala podozrenie, že žalobkyňa predložila len listinné

dôkazy, ktoré svedčia v jej prospech a keďže žalovaná nebola účastníčkou týchto právnych úkonov nevie
sa k nim bližšie vyjadriť. Títo by sa vedeli ku platnosti a jednotlivým listinným dôkazom lepšie vyjadriť.
Je nutné si uvedomiť, že sa v prípade žalovanej jedná o veľký zásah do jej práv, príde o svoje bývanie,
bude odkázaná si hľadať nové bývanie. Medzičasom došlo k zmene zákonného sudcu, ako aj k zmene
právneho zastúpenia na strane žalovanej.

20/ Žalovaná na pojednávaní uviedla, že považuje za vrcholne nespravodlivé, aby prišla o svoje
bývanie, keď byt nadobudla zákonným spôsobom. Všetky svoje zmluvy má platné, v súlade so zákonom,
vybavovala si na byt hypotekárny úver, žije zákonným spôsobom, dodržiava zákony a teraz má prísť
o bývanie kvôli pani, ktorá sa k svojmu majetku správala ľahostajne. Vie to aj od susediek, ktoré tam

bývajú. Porobila samé hlúposti, následne prišla o byt. Nevie prečo sa nebránila, oproti je aj OO PZ .
Táto pani je umiestnená v zariadení Subsídium, takže dosť pochybuje, že sa niekedy do toho bytu
vráti, čo jej aj sama povedala, keď ju bola navštíviť. Nechápe prečo nežaluje osoby, ktoré ju svojím
konaním pripravili o tento byt. Sama žalobkyňa povedala, že nevie prečo pán právny zástupca žaluje ju,
keď ona danú situáciu žiadnym spôsobom nezavinila. Verí tomu, že existuje nejaká spravodlivosť. Je

predsa nemysliteľné, aby takýmto spôsobom prišla o bývanie. No dotaz právneho zástupcu žalobkyne
ohľadom snahy dohodnúť sa mimosúdne uviedla, že v podstate ani dohodu nechcela uzavrieť. Nechápe
prečo by som si mala opätovne kupovať byt, za ktorý už raz kúpnu cenu zaplatila. Išlo tam o to, že
žalobkyňa žiadala neprimerane vysokú sumu, čo len svedčí o tom, že sleduje účel obohatiť sa. Rieši to
prostredníctvom p. D. - svojej švagrinej. Takže vlastne sama žalobkyňa to ani nerieši a právny zástupca

sleduje viac vlastné záujmy ako záujmy žalobkyne. Malo by to pre ňu katastrofálne dôsledky. Prišla by
o strechu nad hlavou a musela by ďalej platiť hypotekárny úver za byt, ktorý ani nevlastní a to vinou
niekoho iného.

21/ Právny zástupca žalobkyne na záver uviedol, že žalovaná nie je obeťou žalobkyne, ale obeťou

bytovej mafie, rovnako ako aj sama žalobkyňa. Súd vyhodnotí, či správne podal žalobu, inú možnosť
len ako takto koncipovanú žalobu ani nemal.

22/ Právna zástupkyňa žalovanej na záver uviedla, že žalovaná ani nebola prítomná pri mimosúdnych
rokovaniach. Riešil to jej predchádzajúci právny zástupca JUDr. Kontra, ktorý uviedol, že mimosúdna

dohoda stroskotala na neprimerane vysokej sume, ktorú žalobkyňa žiadala a teda nebolo cieľom takejto
dohody dospieť k nejakému obojstrannému riešeniu, svedčí to len tom, že žalobkyňa sa chce na úkor
žalovanej obohatiť. Zotrvala, na tom, že žaloba bola podaná nedôvodne. Poukázala na rozhodnutie
ÚS 1ÚS/510/2016 z januára 2021, z ktorého vyplýva, že vo výnimočných prípadoch je možné súdomposkytnúť ochranu dobromyseľnému vlastníkovi, pričom mala za to, že vo vzťahu k žalovanej tieto
výnimočné okolnosti nastali. Platí zásada, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého
správania, pričom v danom prípade správanie žalobkyne, ktorá sa dožaduje určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, o ktoré prišla vlastným nedbalým správaním až s odstupom času, má byť jednoznačne
posudzované ako zjavné zneužitie práva, ktoré môže nachádzať oporu v platnom práve a je určitým
materiálnym korektívom voči príliš formalistickému výkladu zákona, ktorý v konečnom dôsledku poškodí
práva a záujmy žalovanej. Žalobkyňa má možnosť aj inými spravodlivejšími nástrojmi domáhať sa
svojich práv. Na základe uvedeného navrhla, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov

konania.

23/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobkyne, Zmluvou o pôžičke č.
3/08/010/2012 zo dňa 19.10.2012, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa
19.10.2012, plnomocenstvom zo dňa 19.10.2012, Čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX
zo dňa 06.10.2014, Čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 18.06.2020, oznámením

o začatí výkonu záložného práva zo dňa 29.10.2013, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
02.12.2013, Vyčíslením pohľadávky, Znaleckým posudkom č. 187/2013, listinami preukazujúcimi
majetkové pomery žalobkyne, Uzneseniami sp. zn. 9C/38/2018 a 8C/50/2019, Zmluvou o rezervácii
nehnuteľnosti zo dňa 23.03.2015, Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 31.03.2015, Zmluvou
o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička zo dňa 31.03.2015, Všeobecnými obchodnými

podmienkami VÚB, a.s., Zmluvou o poskytnutí flexihypotély reg. Č. 001/230074/15-001/000 zo dňa
31.03.2015, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., Rozhodnutím o vklade vlastníckeho
práva Okresného úradu, katastrálneho odboru, číslo vkladu V 2605/14 zo dňa 08.01.2015, Návrhom
na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 09.12.2014, Zmluvou
o prevode vlastníctva bytu zo dňa 09.12.2014, Rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva Okresného

úradu, katastrálneho odboru, číslo vkladu V 2023/14 zo dňa 19.11.2014, Rozhodnutím o prerušení
konania Okresného úradu, katastrálneho odboru, zo dňa 13.10.2014, Rozhodnutím o prerušení konania
Okresného úradu, katastrálneho odboru, zo dňa 31.10.2014, Návrhom na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností zo dňa 22.09.2014, Kúpnou zmluvou zo dňa 22.09.2014, Dodatkom ku kúpnej
zmluve zo dňa 22.09.2014 zo dňa 24.10.2014, Dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 22.09.2014 zo dňa

10.11.2014, Čestnými prehláseniami F. N. a žalobkyne, Potvrdením o nesplnení zaisteného záväzku
zo dňa 11.09.2014, Potvrdením spoločnosti Spravbyt Rožňava, s.r.o. zo dňa 11.09.2014, Oznámením
o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20.03.2014 s doručenkou a pripojenými súdnymi spismi sp. zn.
8C/50/2019, 8C/172/2019, 9C/38/2018 a zistil nasledovný skutkový stav:

24/ Z čiastočných výpisov z LV č. XXXX zo dňa 06.10.2014 vyplýva, že žalobkyňa bola k uvedenému
dátumu výlučným vlastníkom nehnuteľností - bytu č. 4 na 1. poschodí, katastrálne územie D., obec
D., okres D., ako parcela registra „C“, parc. č. 2081/82, zastavané plochy a nádvoria o výmere 331
m2, je žalobkyňa v podiele 1/1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu k pozemku 823/10000. Predmetné
nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva nadobúdacím titulom – kúpnou zmluvou

C XXX/XX- J. 1368/97. V poznámke je uvedené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva – č. P
557/13 na byt č. 4/1 InDevel, s.r.o., Jesenského 1089/11, 010 11 Žilina, IČO 36418234 – 1575/13 a tiež
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva – č. P 133/14 na byt č. 4/1 F. N., O. XXX/X, XXX XX D.
– 421/14 a v časti C ťarchy je zapísané Záložné právo k bytu 4/1.

25/ Z čiastočných výpisov z LV č. XXXX zo dňa 18.06.2020 vyplýva, že žalovaná je k uvedenému
dátumu výlučným vlastníkom nehnuteľností - bytu č. 4 na 1. I., katastrálne územie D., obec D.,
okres D., ako parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 331
m2, je žalobkyňa v podiele 1/1, veľkosť spoluvlastníckeho podielu k pozemku 823/10000. Predmetné
nehnuteľnosti žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva nadobúdacím titulom – kúpnou zmluvou V-

698/15-1226/15. V časti C Ťarchy je zapísané Záložné právo k bytu 4/1 v prospech VÚB, a.s. na základe
zmluvy o zriadení záložného práva č. 001/230074/15-001/000 zo dňa 01.04.2015 V- 653/15-981/15.

26/SpoločnosťInDevel,s.r.o.ažalobkyňauzatvorilidňa19.10.2012zmluvuopôžičkeč.3/08/010/2012.
Predmetom tejto zmluvy bol záväzok veriteľa prenechať žalobkyni ako dlžníkovi peňažné prostriedky

vo výške 3.500,- Eur, so splatnosťou 36 mesiacov do 25.10.2015 a to poukázaním na účet žalobkyne.
Zmluva zároveň obsahovala záväzok žalobkyne vrátiť veriteľovi sumu 3.500,- Eur spolu s úrokom vo
výške 25 % ročne a to v pravidelných 36 mesačných splátkach splatných vždy do 25. dňa v mesiaci po
139,16 Eur. V zmluve bola zároveň dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28,07 %.Celková čiastka, ktorú bude dlžník povinný zaplatiť veriteľovi je vo výške 5.009,76 Eur. Podľa bodu 1.
čl. IV sa zmluvné strany dohodli, že splnenie záväzku dlžníka voči veriteľovi, ktorý vznikne na základe
zmluvy o pôžičke a jej prípadných dodatkov, zabezpečia vznikom záložného práva k nehnuteľnosti

žalobcu špecifikovanej v zmluve. Spoločnosť InDevel, s. r. o. a žalobkyňa zároveň uzatvorili dňa
19.10.2012 aj zmluvu o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne.
Vbode3.7záložca(žalobkyňa)bezvýhradsúhlasí,ževprípadevýkonuzáložného právazáložnýveriteľ
prevedie vlastnícke právo na založené nehnuteľnosti na kupujúceho v zastúpení záložcu, k čomu ho
týmto záložca výslovne splnomocňuje. V bode 5.2 je uvedené, že záložný veriteľ je oprávnený predať

záloh niektorým z nižšie uvedených spôsobov najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa doručenia písomného
oznámenia o začatá výkonu záložného práva záložcovi a to okrem iného dražbou ako aj priamym
predajom kupujúcemu.

27/ Z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 29.10.2013, vyplýva že spoločnosť InDevel,
s.r.o. oznámila žalobkyni, že začína voči nej výkon záložného práva, ktorý bude realizovaný predajom

zálohu na verejnej dražbe spoločnosťou AUKCION, a.s. zmysle ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách v platnom znení v lehote 30 dní od doručenia tohto oznámenia ak nebude
dlh žalobkyňou uhradený.

28/ Dňa 02.12.20213 spoločnosť InDevel, s.r.o. oznámila žalobkyni postúpenie pohľadávky z titulu

Zmluvy o pôžičke č. 3/08/010/2012 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2013,
pričom novým veriteľom pohľadávky sa stala F. N., narodená XX.XX.XXXX, O. XXX/X, XXX XX D..

29/ Z Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20.03.2014, vyplýva že F. N., O. XXX/
X, XXX XX D. oznámila žalobkyni, že keďže do dnešného dňa nebola uhradená dlžná suma začína

voči nej výkon záložného práva podľa záložnej zmluvy zo dňa 19.10.2012, článok V, bod 5.2, ktorý
bude realizovaný priamym predajom zálohu. Súčasťou je aj potvrdenie o doručení žalobkyni opatrené
jej podpisom zo dňa 25.03.201

30/ Následne bolo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti prevedené na základe kúpnej zmluvy

uzavretej dňa 22.09.2014 medzi žalobkyňou ako predávajúcou, zastúpenou záložným veriteľom F.
N., nar. XX.XX.XXXX a kupujúcim K. F., nar. XX.XX.XXXX, na uvedeného kupujúceho. Rozhodnutím
Okresného úradu, katastrálneho odboru, číslo vkladu V 2023/14 bol dňa 19.11.2014 povolený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v k.ú. D. k vyššie citovanej nehnuteľnosti v prospech K.
F., narodeného XX.XX.XXXX.

31/ Dňa 08.01.2015 došlo k ďalšiemu prevodu predmetnej nehnuteľnosti a to na N. P., bytom Q. XXX, R.
atonazákladekúpnejzmluvyuzavretejdňa09.12.2014medziK.F.,nar.XX.XX.XXXXakopredávajúcim
a N. P., nar. XX.XX.XXXX, ako kupujúcou. Rozhodnutím Okresného úradu, katastrálneho odboru, číslo
vkladu V 2605/14 bol dňa 08.01.2015 povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v k.ú.

D. k vyššie citovanej nehnuteľnosti v prospech N. P., narodenej XX.XX.XXXX.

32/Kzatiaľposlednémuprevodu,vovzťahukpredmetnejnehnuteľnosti,došlonazákladekúpnejzmluvy
uzavretej dňa 31.03.2015 medzi N. P., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou.

33/ Žalovaná v konaní navrhla aby súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľov spoločnosti Indevel
s.r.o., a to konkrétne konateľa p. R. F. F., prípadne p. F. T., ktorých vykonanie súd zamietol.
Súd zdôvodňuje nevykonanie žalovanou navrhnutých dôkazov ich nadbytočnosťou. Podľa rozhodnutí
NajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/100/2018,5Cdo/202/2018,5Cdo107/2019(ainé)procesnémuprávu
účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch)

rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov
tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je
argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec

tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok
dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. Výsluch žalovanou navrhovaných svedkov, by boli
nadbytočné z dôvodu, že tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu sú tieto dôkazy navrhované,

bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.

34/ Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo30.septembra2013(včaseuzavretia
Zmluvy o pôžičke a Zmluvy o zriadení záložného práva), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

35/ Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. septembra 2013, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

36/ Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. septembra 2013, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

37/ Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. septembra 2013, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

38/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. septembra 2013, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

39/ Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.júna 2014 do 12. júna 2014, ak

záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu
záložného práva uspokojiť len predajom.

40/ Podľa § 879r Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.júna 2014 do 12. júna 2014, prechodné
ustanovenia k úpravám účinným od 01. júna 2014, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne

vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo
pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.

41/ Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové okolnosti a súd ich považoval za preukázané a to,

že žalobkyňa bola v prípade predmetnej nehnuteľnosti - bytu č. 4 na 1. poschodí na ul. B. XXX/X J.
D., zapísanej na liste vlastníctva č. 3857, evidovaná ako výlučný vlastník až do 19.11.2014. Následne
bolo vlastnícke právo k nehnuteľnosti prevedené na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.09.2014
medzi žalobkyňou ako predávajúcou, zastúpenou záložným veriteľom F. N., nar. XX.XX.XXXX a
kupujúcim K. F., nar. XX.XX.XXXX, na uvedeného kupujúceho. Dňa 08.01.2015 došlo k ďalšiemu

prevodu predmetnej nehnuteľnosti a to na N. P., bytom Q. XXX, R. a to na základe kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 09.12.2014 medzi K. F., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim a N. P., nar. XX.XX.XXXX,
ako kupujúcou. K zatiaľ poslednému prevodu, vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, došlo na základe
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31.03.2015 medzi N. P., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou a žalovaným
ako kupujúcim. Nespornou skutočnosťou je aj uzavretie zmluvy o pôžičke č. 3/08/010/2012 dňa

19.10.2012 medzi spoločnosťou InDevel, s. r. o. a žalobkyňou, ktorého súčasťou bolo aj zmluvné
dojednanie (čl. IV bod 1 zmluvy), ktoré vyžadovalo súčasne s uzavretím zmluvy zabezpečenie formou
vzniku záložného práva vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Nespornou skutočnosťou je aj uzavretie
zmluvy o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti a to toho istého dňa (19.10.2012)
medzi žalobkyňou ako záložcom a spoločnosťou InDevel, s. r. o. ako záložným veriteľom. Spornou

skutočnosťou medzi stranami sporu je žalobkyňou spochybnená platnosť prevodov vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti na nadobúdateľov po žalobkyni a to z dôvodu ňou tvrdenej absolútnej
neplatnosti zmluvy o pôžičke č. 3/08/010/2012 dňa 19.10.2012, ako aj zmluvy o zriadení záložného
práva a to s poukazom na ustanovenie § 39, § 39a a § 49 Občianskeho zákonníka a následne všetkýchnásledných prevodov vlastníckeho práva, vrátane prevodu predmetnej nehnuteľnosti do výlučného
vlastníckeho práva žalovanej. Spornou skutočnosťou je aj tvrdenie žalovanej, že otázka platnosti
uvedených zmlúv nemá byť v tomto konaní riešená ako predbežná. Zároveň je spornou aj námietka

žalovanej ohľadne aplikovania zásady dobrej viery u žalovanej ako nadobúdateľa vlastníckeho práva k
predmetnej nehnuteľnosti od prípadného nevlastníka.

42/ Vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby, súd skúmal v zmysle ustanovenia § 137
písm. c) C.s.p, existenciu naliehavého právneho záujmu a vyhodnotil, že žalobkyňa má naliehavý

právny záujem na požadovanom určení. Určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k
nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení by bol
daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobkyne neisté alebo kde by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým. Právny záujem žalobkyne musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie

rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobkyňu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z
ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z
podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu
je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovanou je popieraná existencia(neexistencia) práva, resp.
právnehopomeružalobkyne,tedajetustav,žeprávo,resp.právnyvzťahmedzistranamisporujesporný

(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu
a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k
žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva
(rozhodnutie NS SR 5MCdo 1/2010). Súd pripomína, že určovacia žaloba má preventívnu povahu - má
poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobkyne skôr, ako dôjde k porušeniu práva. Naliehavý právny

záujem na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie môže byť daný, ak sa určovacou žalobou
vytvorízákladpreprávnevzťahystránsporuapredídesatakďalšímžalobámnaplnenie.Tam,kdeprávo
už porušené bolo, je prostriedkom ochrany žaloba na plnenie. Podľa ustálenej súdnej praxe žalobkyňa
má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti vždy, ak je žalovaná zapísaná v
katastri nehnuteľností. Ustálená súdna prax sa zhodla na názore, že žalobkyňa má naliehavý právny

záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti ak osoba, ktorú označí ako žalovaného, je ako vlastník
zapísaný v katastri nehnuteľností, určovacia žaloba odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu (ktorá z nich
je vlastníkom nehnuteľnosti, keď svoje vlastníctvo tvrdia a preukazujú obe strany sporu) a rozhodnutie
o takejto žalobe vytvára pevný základ pre usporiadanie vzťahu medzi stranami sporu a definitívne rieši
spor určením, ktorej zo strán sporu vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam patrí. Žalovaná tvrdila, že

podaná žaloba neodstraňuje stav právnej neistoty strán sporu a z uvedeného nie je procesne prípustným
nástrojom ochrany práv žalobkyňa. Súd zdôrazňuje, že práve stav právnej neistoty, keď dva subjekty
tvrdiaapreukazujúsvojevlastníctvoktýmistýmnehnuteľnostiam,rozhodnutieourčovacejžalobevyrieši
a vytvorí tak pevný základ k usporiadaniu vzťahu; rozsudok dáva odpoveď na otázku, ktorá je medzi
účastníkmi sporná (ktorý zo subjektov je vlastníkom nehnuteľnosti); z povahy sporu medzi stranami je

zrejmé, že iné vzájomné nároky medzi sebou nemajú, najmä nemajú medzi sebou nároky, ktoré by bolo
možné vyriešiť inak, najmä nie žalobou na plnenie. Iba skutočnosť, že pozitívne rozhodnutie o žalobe
má (resp. bude mať za následok) vznik iných sporov, s určitou mierou pravdepodobnosti aj súdnych
sporov, neznamená, že nastane zbytočné rozmnožovanie sporov medzi konkrétnymi stranami sporu,
žalobkyňou a žalovanou. Naopak, pre tieto dve strany sporu je ich sporná otázka vyriešená. Skutočnosť,

ževdôsledkukonštatovanéhoneplatnéhonadobudnutiavlastníckehoprávakspornýmnehnuteľnostiam
vznikne žalovanej nárok na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny proti predávajúcemu (obdobné nároky
vzniknú aj ďalším subjektom v reťazi neplatných zmlúv) nemá za následok konštatovanie o absencii
naliehavého právneho záujmu, keďkonkrétnestranysporu(žalobkyňaažalovaná)žiadnenové(ďalšie)
nároky voči sebe mať nebudú.

43/ Čo sa týka vznesenia námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanou, súd uvádza,
že žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobkyne musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci
nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Keďže rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný
pre strany sporu, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri

nehnuteľností, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania) zapísané v
katastri ako vlastníci. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám (popierajúcim vlastnícke
právo žalobkyne), naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol daný. Z uvedeného
vyplýva, že nie je správne pokiaľ žalovaná požaduje, aby žaloba smerovala i voči ostatným subjektom,ktoré ako vlastníci nehnuteľnosti nie sú zapísané v katastri. Zrejme ušlo jej pozornosti, že v danom
prípade žaloba smeruje o určenie vlastníckeho práva a nie o neplatnosť kúpnych zmlúv. Len v prípade
konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich

právni nástupcovia, a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní.

44/ Ako predbežnú otázku skúmal súd platnosť zmluvy o pôžičke č. 3/08/010/2012 a zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 19.10.2012, nakoľko dospel k záveru, že posúdenie platnosti uvedených
zmlúv je nevyhnutné pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti jednotlivých prevodov vlastníckeho práva

na nadobúdateľov a tým je podľa súdu vyriešenie tejto právnej otázky nevyhnutné aj pre vyriešenie
predmetu konania.

45/ Súd založil rozhodnutie na konštatovaní, že právny vzťah medzi pôvodným veriteľom a
žalobkyňou založený na základe Zmluvy o pôžičke č. 3/08/010/2012 dňa 19.10.2012, ako aj Zmluvy
o zriadení záložného práva z rovnakého dňa je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý sa vzťahujú

ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a nasl., ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedený záver žalovaná v konaní argumentačne nenapadla. Predloženú Zmluvu o o pôžičke
č. 3/08/010/2012 je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú a na ňu nadväzujúcu Zmluvu o
zriadení záložného práva je potrebné považovať za zmluvu zabezpečujúcu záväzok zo spotrebiteľskej

zmluvy. V kontexte uvedeného súd nepristúpil k posudzovaniu jednotlivých zmluvných podmienok
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o pôžičke, nakoľko výsledkom ich posudzovania by mohol byť
s vysokou pravdepodobnosťou záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského
úveru, prípadne vyhlásenie niektorého ustanovenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorá je neplatná, a nie záver o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, čo

by v konečnom dôsledku pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti jednotlivých prevodov vlastníckeho
práva na nadobúdateľov bolo irelevantné. Súd sa v rámci dokazovania zameral na samotnú Zmluvu
o zriadení záložného práva avšak nie z pohľadu jej neplatnosti, ale predovšetkým na samotný výkon
záložného práva na jej základe.

46/ Súd považuje okrem iného za nepochybné, že Kúpnu zmluvu, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu
vlastníckehoprávakpredmetnejnehnuteľnostizožalobkynenaK.F.,nar.XX.XX.XXXX,uzavrelamiesto
žalobkyne F. N., nar. XX.XX.XXXX, ako záložný veriteľ. Uvedená osoba sa stala záložným veriteľom
žalobkyne v dôsledku postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke postupcom a pôvodným
veriteľom žalobcu InDevel s. r. o. Oprávnenie záložného veriteľa F. N. malo vychádzať zo zmluvy

o pôžičke, z jej bodu 1. čl. IV ako aj zo samotnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
kde v bode 3.7 záložca (žalobkyňa) bez výhrad súhlasí, že v prípade výkonu záložného práva záložný
veriteľ prevedie vlastnícke právo na založené nehnuteľnosti na kupujúceho v zastúpení záložcu, k
čomu ho týmto záložca výslovne splnomocňuje. Na základe uvedených ustanovení v predtlači zmluvy o
úvere a zmluvy o zriadení záložného práva teda žalobkyňa, ak chcela, aby jej bol poskytnutý predmetný

spotrebiteľský úver, bola súčasne nútená podpísať aj „plnomocenstvo“, v ktorom splnomocnila pôvodne
spoločnosť InDevel, s. r. o. a po postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke aj F. N., ako
záložného veriteľa, na zastupovanie žalobkyne ako predávajúcej pri výkone záložného práva formou
priameho predaja predmetnej nehnuteľnosti, teda pri uzatvorení kúpnej zmluvy v prospech kupujúceho
K. F., nar. XX.XX.XXXX (uzavretej dňa 22.09.2014). aj napriek vyššie uvedenému, súd konštatuje, že

takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasne s uzatvorením zmluvy o zriadenie
záložného práva a udelenia plnomocenstva vtedajšiemu záložnému veriteľovi (InDevel s. r. o.), ako aj
následnému záložnému veriteľovi (po postúpení pohľadávky) F. N., je podľa súdu treba považovať za
neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá je neplatná.

47/ Niet pochybností o tom, že záložný veriteľ - F. N. realizovala výkon záložného práva priamym
predajom. Žalobkyni bolo oznámené, že záložný veriteľ - F. N. začala realizovať výkon záložného
práva k nehnuteľnostiam pôvodne patriacim žalobkyni, a to formou priameho predaja. Oznámenie bolo
žalobkyni doručené dňa 25.03.2014. K realizácii záložného práva došlo priamym predajom na základe
Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.09.2014 a jej Dodatkov zo dňa 24.10.2014 a 10.11.2014. Záložný

veriteľ bol pri výkone záložného práva povinný postupovať v zmysle ustanovení platných právnych
predpisov.48/ Podľa ustanovenia § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Súd

aj s ohľadom na vyššie uvedené nemal pochybnosť o tom, že Zmluva o zriadený záložného práva k
nehnuteľnosti zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy.

49/ Nutnosť aplikácie ustanovenia § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka umocňuje prechodné
ustanovenie k úpravám účinným od 1.6.2014 - § 879r Občianskeho zákonníka definuje, že

ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1.
júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto
zákona. V danom prípade ustanovenie § 879rObčianskeho zákonníka explicitne uvádza, že na výkon
záložnéhopráva,ktorévzniklopred1.6.2014sapoužijúustanoveniatohtozákona;zuvedenéhovyplýva,
že obmedzenie možností výkonu záložného práva dopadá aj na právne vzťahy založené zmluvami o

zriadení záložného práva pred 1.6.2014, ako je tomu v prejednávanej veci. Ak by tomu tak nebolo,
došlo by k odlišnému právnemu postaveniu spotrebiteľov v závislosti od toho, na základe akého zákona
bol úver majúci charakter (aj) spotrebiteľskej zmluvy poskytnutý a v ktorom časovom období; ochrana
vyplývajúca z ustanovenia §53 ods.10 Občianskeho zákonníka by mala byť diskriminačne poskytnutá
iba časti dlžníkov.

50/ V danom prípade podľa názoru súdu zákonodarca stanovením podmienok výkonu záložného práva
zo zmlúv zabezpečujúcich pohľadávku zo spotrebiteľských zmlúv nezasiahol do práv a povinností
nadobudnutých podľa skoršieho právneho predpisu; podmienka predaja zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona alebo predaja zálohu podľa osobitných zákonov nepôsobí do minulosti, ale do

budúcnosti; zákonodarca iba stanovil, že iba takýmto spôsobom možno od 1.6.2014 realizovať
výkon záložného práva, ktoré zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Nenastáva tak neplatnosť
úkonov súvisiacich s realizáciou záložného práva pred 1.6.2014; uvedené ustanovenie len definuje novú
(ďalšiu) podmienku pre platnosť výkonu záložného práva. Nejde tak o neprípustnú (pravú) retroaktivitu.

51/Napokon súd poukazuje na úmysel zákonodarcu premietnutý do dôvodovej správy,podľaktorého
v záujme zamedzenia obchádzaniu zákona sa výslovne ustanovuje, že ak záložné právo zabezpečuje
záväzokzospotrebiteľskejzmluvy,môžesazáložnýveriteľvrámcivýkonuzáložnéhoprávauspokojiťlen
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
Je tak zrejmé, že pri výkone záložného práva zabezpečujúceho spotrebiteľské záväzky je zakázaná

a absolútne vylúčená realizácia tzv. priameho predaja zálohu alebo iného spôsobu speňaženia
zálohu obsiahnutého v záložnej zmluve, mimo zákonom dovolených spôsobov. Zákonodarca napokon
prechodné ustanovenie § 879r považoval za štandardné prechodné ustanovenie, ktoré na základe
nepravej retroaktivity reguluje vzťah novej právnej úpravy a skoršej právnej úpravy

52/ Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ záložný veriteľ mienil realizovať výkon záložného práva
zo zmluvy, ktorá zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, mal postupovať predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných predpisov. Pokiaľ
tak nepostupoval, uzatvorená kúpna zmluva, je neplatná podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka pre rozpor so zákonom; ide o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva zo zákona od začiatku (ex

tunc) a pôsobí voči každému.

53/ V nadväznosti na vyššie uvedené je nutné konštatovať, že na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; pre absolútne neplatnú
prvotnú zmluvu o prevode vlastníctva (ktorý nedostatok nemôže byť zhojený ani následným prevodom

na ďalšieho „domnelého vlastníka“) nemohlo dôjsť ani k platným následným prevodom sporných
nehnuteľnosti s poukazom na zásadu, že nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako má sám.

54/ K otázke vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov
sa vyjadril Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 50/2010. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho

práva (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže
previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastníckeho právo
právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možnoza vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“)
a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napr. zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby, než
„modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takomto prípade považovaný ten, v

prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké
má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľností. I keď v prípade
neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov,
svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších
nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného

držiteľa (§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne
iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby
zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami povedané
„pokiaľ zápis v katastri nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom
v katastri“.
55/ Na rovnakom právnom náhľade na možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho, kto

nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza napr. to, že
„vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy
sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lege lata možnosť
dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku
zpravidla(pozrinapr.nadobudnutievlastníckehoprávapriprevodeodtzv.nepravéhodedičapodľa§486

Občianskeho zákonníka) a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie
právneho predchodcu predávajúceho. Tieto výnimky z pravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho,
aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení zásady
„nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako
nespravodlivé. (rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/191/2022 zo dňa 07.09.2023)

56/ Žalovaná považovala za kľúčovú otázku najmä otázku svojej dobromyseľnosti vo vzťahu k
nadobudnutiu vlastníckeho práva; v tejto súvislosti citovala aj nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016 pripúšťajúci ochranu nadobúdateľa s odkazom na
jeho dobrú vieru. K uvedenému súd zdôrazňuje, že citovaný nález v čase jeho vydania predstavoval
prelomové rozhodnutie, ktorého závery boli prevzaté do niekoľkých ďalších rozhodnutí. Daný názor

bol následne korigovaný nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.1.2021 sp.zn.
I.ÚS 510/2016, na ktorý žalovaná v priebehu konania tiež poukazovala a ktorý v súvislosti s
dobromyseľnosťou nadobúdateľa vyjadril potrebu prihliadnutia na mimoriadne výnimočné okolnosti pri
poskytnutí ochrany právam nadobúdateľa, zároveň však vyjadril presvedčenie, že k tejto otázke je
potrebné pristupovať zdržanlivo.

57/ Nesúlad rozhodovacej praxe založený týmito rozhodnutiami bol zjednotený rozhodnutím veľkého
senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1VObdo/2/2020 zo
dňa 27.4.2021, v ktorom sa vysporiadal s otázkou prelomenia zásady nemo plus iuris a s ňou súvisiacou
možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že na základe absolútne
neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho
podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu
zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium
transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú

osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností
ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od
vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených
prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne
upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka

s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),
ktoréupravujehodnovernosťúdajovkatastra,nezodpovedávýklad,podľaktoréhoužlensamaevidencia
vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je
vlastník.

58/ Konštatoval, že slovenská právna úprava umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
len v zákonom stanovených prípadoch, kedy uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa
veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. V konkrétnostiach ide o ustanovenie §486 Občianskeho zákonníka, ktorý poskytuje ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi vecí z
dedičstva nadobudnutých od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené; ustanovenie § 446
Obchodného zákonníka, ktorým je chránený kupujúci, ktorý nadobúda vlastnícke právo k veci aj v

prípade, že predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru (okrem prípadu kedy kupujúci vedel,
že predávajúci nie je vlastníkom veci a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho
predaja); ustanovenie § 93 ods.3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu
nadobudne vlastnícke právo aj vtedy, keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel

vedieť, že úpadca alebo tretia osoba, ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom
veci; ustanovenie § 19 ods.3 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách
poskytujeochranukupujúcemu,ktorýnadobudolvlastníckeprávokcennémupapieru,ajkeďpredávajúci
nemal právo tento cenný papier previesť, ibaže kupujúci v čase prevodu vedel alebo musel vedieť, že
predávajúci nemá právo cenný papier previesť; v znení účinnom do 31.3.2017 to bolo aj ustanovenie §
61 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktoré v

exekučnom konaní vylučovalo navrátenie do predošlého stavu.

59/ V zmysle záveru vysloveného veľkým senátom obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky neprichádza do úvahy, aby súdy bez existencie zákonného podkladu „rozširujúco
vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera

nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t.j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva
od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade
nemoplusiurismôžepôsobiťvsubjektívnejrovinenespravodlivovočinadobúdateľoviveci.“.Právnaveta
citovaného rozhodnutia znie: „Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda
od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených

prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne
upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.“

60/ V súvislosti s citovaným rozhodnutím veľkého senátu je potrebné zdôrazniť, že veľký senát

NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzabezpečujezjednocovanieprávnychnázorovNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky ako aj jednotu rozhodovania súdov nižších inštancií (§ 48 C.s.p.) sledujúc tým
naplnenie princípu právnej istoty vyplývajúceho z čl. 2 ods.2 základných zásad Civilného sporového
poriadku; závery prijaté veľkým senátom obchodnoprávneho kolégia si súd osvojil.Vtomtosmereje
aj ďalšia argumentácia žalovanej nadbytočná, pokiaľ poukazuje na žalobkyňu ako nedbalého vlastníka.

Bolo na žalobkyni, aký spôsob ochrany svojho vlastníckeho práva zvolí a zároveň, kedy prípadné
nárokyzdôvodunepremlčateľnostivlastníckehoprávaaabsolútnejneplatnostiprávnychúkonovuplatní.
(rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/59/2022 zo dňa 15.06.2023)

61/ Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo,§257Civilnéhosporovéhoporiadku,podľaktorého
výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa; v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62/Ustanovenie§257Civilnéhosporovéhoporiadkuupravujemoderačnéprávosúdu,ktorésauplatňuje

výnimočne, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u
strán sporu. Ustanovenie § 257 CSP je procesnou normou umožňujúcou vziať do úvahy také okolností
prípadu, ktorých zohľadnenie je vylúčené pri aplikácii striktného pravidla o procesnej zodpovednosti
sporových strán za výsledok konania. Vyžaduje si to princíp spravodlivosti, ktorého zmyslom
je zohľadniť osobitosť každého jednotlivého súdneho sporu a mnohorakosť životných situácií

nepostihnuteľných generálne uplatniteľnou procesnou normou. Úspešnou stranou sporu v konaní bola
strana žalobkyne, ktorá by tak mala nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Súd však aplikoval
ustanovenie § 257 CSP, a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodov hodných
osobitného zreteľa spočívajúcich v povahe a okolnostiach sporu s poukazom na charakter danej veci,kedy sa jednoznačne jedná o konanie ktoré svojim konaním nezavinila žalovaná, ktorá predmetnú
nehnuteľnosť mala nadobudnúť v dobrej viere a v súlade so zákonom, pričom nemala a ani nemohla mať
vedomosť, že k tomu došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Vzhľadom na okolnosti

a povahu sporu súd považoval za neprimerane tvrdé a v rozpore s princípom spravodlivosti požadovať
od žalovanej v danej veci náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku

odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).