Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 81C/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123327219
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mišúnová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:6123327219.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou v spore žalobkyne Pokoj v duši n.o. so sídlom

Kuzmányho 903/3, Považská Bystrica, IČO: 45 732 264, zastúpenej advokátskou kanceláriou ARIES
LEGAL s.r.o. so sídlom Skalná 7622/9, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417,
proti žalovanej Obec A. B. so sídlom Horná Mariková 357, IČO: 00317276, zastúpenej advokátskou
kanceláriou LEGAL POINT s.r.o. so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, o
zaplatenie 3.741,24 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov
konania je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť žalovanej do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške
náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanej domáhala zaplatenia sumy 3.741,24 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.741,24 eur od 01.03.2023 do zaplatenia
a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur. Uviedla, že je neziskovou organizáciou
a neverejným poskytovateľom sociálnej služby. Všeobecne prospešnú sociálnu službu vo verejnom
záujme poskytuje v Zariadení pre seniorov KATKA. Žalovanou je obec, ktorá je povinná poskytovať

finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. Žalobkyňa požiadala žalovanú obec
o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby
pre klientov žalobkyne v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, ktorí
klienti, keďže sú odkázaní na sociálnu službu rovnako žiadali o poskytnutie finančného príspevku
prostredníctvom žalobkyne, pričom potreba poskytnutia sociálnej služby bola riadne preukázaná
právoplatným rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu a posudkom o odkázanosti na sociálnu

službu, ktorý bol podkladom na vydanie tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 8 ods. 2 zákona
o sociálnych službách. V zmysle uvedeného a ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení
s ustanovením § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách je obec (žalovaná) povinná poskytovať
finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy
afinančnýpríspevoknaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužbyneverejnémuposkytovateľovisociálnej
služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Tento finančný príspevok sa v zmysle
§ 78 ods. 1 zákona o sociálnych službách poskytuje preddavkovo a prvý preddavok sa poskytne

najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka. Tieto finančné prostriedky predstavujú
najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobkyne. Neplnenie zákonných povinností žalovanej
ohrozuje ďalšie poskytovanie sociálnych služieb žalobkyne jej klientom v zariadení, keďže v dôsledku
absencie finančných prostriedkov nevie adekvátne financovať poskytovanie sociálnych služieb vosvojom zariadení. Výška finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 75 ods. 16 a 17 zákona
o sociálnych službách, podľa ktorých ustanovení Mesto Považská Bystrica, v ktorej obci žalobkyňa
poskytuje sociálnu službu odkázaným osobám, zverejnilo EON za rok 2022, podľa ktorého v zariadení

pre seniorov sú: a) priemerné bežné výdavky poskytovanej sociálnej služby na jednotku poskytovanej
služby za rok 2022 v sume 1.285,61 eur, b) priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad
za sociálnu službu na jednotku poskytovanej služby v roku 2022 v sume 371,84 eur, c) priemerné
príjmy z poskytnutého finančného príspevku z MPSVaR SR v roku 2022 v sume 602 eur; potom rozdiel
určený podľa § 77 ods. 1 a 2 zákona o sociálnych službách (1285,61 eur – 371,84 eur – 602,- eur)

= 311,77 eur predstavuje výšku finančného príspevku obce /mesiac / klient (odkázaná osoba). Ide o
výšku finančného príspevku, ktorú výšku je žalovaná podľa § 75 ods. 16 v spojení s § 77 ods. 1,
ods. 2 ZSS povinná rešpektovať, keďže mesto Považská Bystrica a žalovaná pri výkone im zverených
práv a povinnosti (štátom) na úseku verejnej správy iné údaje pre potreby určenia výšky finančného
príspevku v zmysle zákona nezverejnilo. Napriek tomu, že žalobkyňa a klienti žalobkyne kvalifikovanou
žiadosťou požiadali o poskytnutie finančného príspevku a uzavretie zmluvy, ktorý je žalovaná povinná

poskytnúť žalobkyni, žalovaná tak dobrovoľne neurobila, a to aj napriek tomu, že žalobkyňa si uplatnila
najnižšiu možnú výšku finančného príspevku, určenú zákonom podľa zverejnenia príslušnou obcou.
Žalobkyňa vyzvala žalovanú na splnenie povinnosti poskytnúť finančný príspevok a uzavretie zmluvy
podľa § 75 a nasl. zákona č. 488/2008 Z.z., kedy spolu s výzvou zaslala žalovanej aj návrh zmluvy
o zabezpečení sociálnej služby pre klienta žalobkyne, ktorý má trvalý pobyt v A. B., a to pána C. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. B. XXX. Vznik nároku žalobkyne ako poskytovateľa sociálnej služby na finančný
príspevok nie je viazaný na samotné uzavretie zmluvy, nakoľko tento nie je podmienený zabezpečením
sociálnej služby zo strany príslušnej obce (žalovanej). Klient je oprávnený sám si zvoliť poskytovateľa
sociálnej služby. Uvedenému svedčí aj dôvodová správa k zákonu č. 484/2021 Z.z., kedy prijatím
predmetného zákona sa odstránila podmienenosť vzniku nároku žalobkyne, ktorého vznik dovtedy

závisel od osobitnej žiadosti odkázanej osoby o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby. Účelom
potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností,
ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania vynaložených
finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov (rozsudok KS Prešov sp.zn.
5Cob/46/2017). Žalovaná má objektívne preukázateľne vedomosť o tom, že obyvateľovi obce žalovanej

– odkázanej osobe, je žalobkyňou poskytovaná sociálna služba, na základe rozhodnutia o odkázanosti.
Táto povinnosť poskytovať finančný príspevok na klientov žalobkyne jej bez ďalšieho vyplýva priamo zo
zákona. Na preukázanie svojich tvrdení k žalobe pripojila: Výpis z registra poskytovateľov sociálnych
služieb, priemerné bežné výdavky a priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu
službu poskytovanú Mestom Považská Bystrica v roku 2022, Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb

zo dňa 11.12.2017, Výzvu na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku a uzavretie zmluvy
zo dňa 4.5.2023 vrátane doručenky, Posudok o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu zo dňa
14.12.2017, Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v zriadení pre seniorov zo dňa 15.12.2017,
Žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby zo
dňa 23.1.2023, Návrh Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnej

služby.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poprela pohľadávku žalobkyne v celom rozsahu. Uviedla, že
nárok žalobkyne absolútne nemožno pokladať za jednoznačnú, určitú a splatnú pohľadávku. Žalobkyňa
sa svojim návrhom domáha pohľadávky, ktorú tvorí istina vo výške 3.741,24 eur spolu s príslušenstvom.

Uplatňovaná pohľadávka predstavuje finančný príspevok na prevádzku podľa ustanovenia § 75 ods.
1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách (ďalej ako ,,finančný príspevok“). Žalovaná nepopiera
existenciu právnej úpravy samotného nároku žalobkyne na poskytnutie finančného príspevku, ktorý
predstavujefinančnúpodporunaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužbyneverejnémuposkytovateľovi
sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu

službu v zariadení, ktorým je zariadenie pre seniorov. Okrem existencie právnej úpravy určenia
samotného nároku na finančný príspevok je rovnako podstatné aj správne určenie výšky požadovaného
finančného príspevku. Výška finančného príspevku, tak ako ju vyčíslila žalobkyňa nie je správna.
Žalobkyňa vo svojom návrhu uvádza, že ako neverejný poskytovateľ je odkázaná na financovanie
podľa zákona o sociálnych službách. Žalobkyni prevádzku sociálnej služby pritom rovnako v nemalej

miere financuje sám klient, ktorému je sociálna služba poskytovaná. Rovnako sa podieľa na financovaní
MPSVaR. Žalobkyňa zavádza a je v rozpore so skutočnosťou, keď tvrdí, že finančný príspevok
od žalovanej podľa § 78a predstavuje najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobkyne.
Zámerne opomína aj mnohé dotácie a mimoriadne dotácie, ktoré boli jej zariadeniu poskytnuté zaposledné mesiace. Žalobkyňa konštatuje, že žiadosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby
o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby
požiadala žalovanú o poskytnutie finančného príspevku na zabezpečenie poskytovania sociálnej služby

v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách. Žalovaná konštatovanie žalobkyne
považuje minimálne za zmätočné, vzhľadom na to, že žalobkyňa odkazuje na iné zákonné ustanovenie
než to, z ktorého reálne vyplýva nárok na poskytnutie finančného príspevku. Žalobkyňa požiadala a
rovnako sa aj vo svojom návrhu sa domáha poskytnutia príspevku pre odkázanú osobu s trvalým
pobytom v sídle žalovanej – pána C. D.. Žalovaná právo žalobkyne na úhradu príspevku nespochybňuje.

Žalovaná ako obec je subjektom verejného práva, preto je viazaná pri nakladaní s financiami (obecnými
prostriedkami) zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý upravuje pravidlá a postup pri nakladaní
s majetkom obce s cieľom zabezpečiť transparentné a hospodárne nakladanie s týmto majetkom a na
trhovýchprincípoch.OkremuvedenéhozákonamáobecakoďalšíregulatívprijatéZásadyhospodárenia
s majetkom obce, ktorými je žalovaná rovnako viazaná. Žalovaná nemá voľné, disponibilné prostriedky
na poskytnutie finančného príspevku, a ani nemá právomoc svojvoľne poskytnúť ich v zmysle zákona č.

523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Jej oprávnenosť konať uvedeným spôsobom
je o to viac spochybnená, keď je zároveň zrejmé a disponuje informáciou o tom, že nárok a najmä jeho
výška nie je správna. Žalobkyňa v rozpore so skutočnosťou tvrdí, že uplatňovaný finančný príspevok
predstavuje najpodstatnejšiu čiastku financovania zariadenia žalobcu, ako neverejného poskytovateľa
sociálnych služieb a neplnenie ohrozuje ďalšie poskytovanie sociálnych služieb odkázaným osobám.

Najväčšiu a podstatnú časť príjmu za sociálnu službu má žalobkyňa od Ministerstva práce sociálnych
vecíarodiny(ďalejako,,MPSVaR“).MPSVaRvzmysleustanovenia§78azákonaosociálnychslužbách
poskytuje žalobkyni finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených
odkázanosťou a rovnako aj iné dávky a nároky, na ktoré má žalobkyňa právo. Sociálnu službu, ktorú
zabezpečuje žalobkyňa, financuje aj samotná odkázaná osoba. Na základe prílohy, ktorú žalobkyňa k

návrhu priložila, t.j. Zmluva o poskytovaní sociálnych služieb - v článku úhrada za sociálnu službu je
uvedené v akej výške uhrádza samotná odkázaná osoba poskytovanú sociálnu službu. Je nutné uviesť,
že v dokumente uvedená výška nie je aktuálna a teda správna. V súčasnosti klienti žalobkyne uhrádzajú
cenu podľa cenníka na rok 2023. Žalobkyňou doložený dôkaz nie je v namietanom ohľade správny
a hodnoverný. Okrem uvedeného sú žalobkyni poskytované rôzne dotácie (inflačná pomoc, dotácie

na energie, atď..) a rovnako aj príjmy z darov alebo 2% z daní. Všetky uvedené príjmy tvoria reálne
príjmy žalobkyne, ktoré by mali a musia byť zaúčtované na strane príjmu daňového subjektu. Žalovaná
poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 8 zákona o sociálnych službách, v zmysle ktorého vyšší územný
celok môže poskytovať finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby
priúkonochsebaobsluhyafinančnýpríspevoknaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužbyneverejnému

poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje
sociálnu službu uvedenú v odsekoch 1 a 2, ak tieto finančné príspevky neposkytuje obec. Žalobkyňa
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia mohla o finančný príspevok požiadať vyšší územný celok. V
podanej žiadosti jej mohlo byť vyhovené. Podľa logického výkladu ustanovenia jasne vyplýva, že zákon
pripúšťa situácie, kedy príspevok neposkytuje obec a poskytne ho VÚC. Žalobkyňa nepredložila žiaden

dôkaz o tom, že finančný príspevok žiadala poskytnúť od vyššieho územného celku, čím nevyužila
zákonné možnosti na poskytnutie finančného príspevku, resp. nepreukázala, že práve žalovaná po
vylúčení špecifikovanej možnosti je jedinou povinnou osobou. Rovnako nedoložila zamietnutie takejto
žiadosti z VÚC. Žalovaná po tom, ako bola zo strany žalobkyne písomne vyzvaná k úhrade príspevku
písomne reagovala a nepochybne prejavila svoj záujem žalobkyni po podpise zmluvy (ktorú priložila

k odpovedi a návrhu) plniť. Žalovaná deklarovala svoju vôľu poskytnúť finančný príspevok, a to vo
výške, ktorú považovala za správnu a nespochybniteľnú (podľa ustanovenia § 77 zákona o sociálnych
službách). Žalovaná jednoznačne deklarovala a uznala samotnú existenciu nároku a rovnako vyzvala
žalobkyňu, aby sa dojednali na plnení vo výške, ktorú nepopiera a vo zvyšku ostal tento nárok (ak by na
ňom žalobkyňa trvala) ako sporný. Zákon o sociálnych službách pre určenie výšky finančného príspevku

rozdeľuje zariadenie v závislosti od kapacity do troch skupín: - zariadenia do 40 miest, - zariadenia
od 41 do 100 miest, - zariadenia od 101 miest. Žalobkyňa sa zaradila pri svojich výpočtoch ohľadom
finančného príspevku do rovnakej kapacitnej kategórie ako je Zariadenie pre seniorov Lánska, ktoré
je v kapacitnej skupine do 40 miest (prvá skupina) na rozdiel od žalobkyne, ktorá patrí do kapacitnej
skupiny od 101 miest (čiže tretia skupina). Už len na základe uvádzanej skutočnosti je zrejmé, že

výpočet žalobkyne nemôže byť a nie je v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnych službách. Nie
je správny, a preto nemožno akceptovať žalobkyňou uplatňovaný finančný príspevok kalkulovaný na
jednuodkázanúosobuvovýške311,77eurmesačne.Žalovanáprepočítalavýškufinančnéhopríspevku,
pričom spôsob výpočtu podrobne písomne ozrejmila žalobkyni a zaslala spolu s Výzvou obce k podpisuzmluvy. Žalovaná pri určení výšky finančného príspevku postupovala podľa ustanovenia § 77 zákona
o sociálnych službách. Pri výpočte vychádzala z výšky priemerných bežných výdavkov, priemerných
príjmov z platenia úhrad od klientov a priemerných príjmov z MPSVaR. Žalovaná pri určení výšky

finančnéhopríspevkuvychádzalazúdajovzariadeniavrovnakejkapacitnejkategórií,vakejsanachádza
žalobkyňa. Takýmto zariadením je Zariadenie pre seniorov E., ktoré žalovaná požiadala o poskytnutie
informácií, aby mohla objektívne určiť výšku finančného príspevku. Výška mesačného finančného
príspevku podľa vyššie uvedeného výpočtu vyšla 74,96 eur, finančný príspevok v vedenej výške bola
žalovaná ochotná žalobkyni vyplatiť, preto zaslala žalobkyni návrh zmluvy na podpis a deklarovala

svoju pripravenosť po podpise zmluvy plniť. Návrh zmluvy zaslala spolu s podrobným vysvetlením
výpočtu finančného príspevku. Nerozumie tvrdeniam žalobkyne uvádzaných v návrhu, že žalobkyňa
si uplatňuje najnižšiu možnú výšku finančného príspevku. Pri určení výšky finančného príspevku sú
účastníci zmluvy viazaní spôsobom určenia výšky finančného príspevku ustanovením § 77 zákona o
sociálnych službách. Nie je absolútne možné v tomto prípade hovoriť o najnižšej výške, pretože výška
a spôsob výpočtu finančného príspevku je jasne stanovená zákonom o sociálnych službách. Žalobkyňa

žalovanú vyzvala na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku a následne podala žalobný
návrh, pričom ignorovala, že žalovaná bola ochotná dobrovoľne plniť do výšky, ktorú nespochybňovala.
Spornosť nastala len ohľadom rozdielu vo výške finančného príspevku, ktorú žiadala žalobkyňa a
výškou, ktorú vypočítala žalovaná. Žalobkyňa de facto ignorovala všetky argumenty žalovanej a striktne
sa držala len svojho výpočtu, ktorý rozhodne nie je správne vyčíslený. Žalobkyňa v návrhu ďalej uvádza,

že vznik nároku žalobkyne ako poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok nie je viazaný
na samotné uzavretie zmluvy, nakoľko tento nie je podmienený zabezpečením sociálnej služby zo
strany príslušnej obce (žalovanej). Klient si je oprávnený sám zvoliť poskytovateľa sociálnej služby.
Finančný príspevok na prevádzku poskytovania sociálnej služby sa poskytuje podľa vyššie citovaného
ustanovenia výlučne na základe písomnej zmluvy, a to najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy. Na základe

vyššie uvedeného žalovaná namieta predčasnosť podaného návrhu zo strany žalobkyne. Zákon totiž
sám exaktne uvádza bez akýchkoľvek pochybností, že príspevok sa poskytuje najskôr od ...čiže nie skôr
ako pred podpisom zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalovaná tvrdí, že napriek tomu, že nárok žalovanej do
výšky 74,96 eur/ mesiac uznáva, ani tento nárok sa bez podpísanej zmluvy (na čo žalovaná žalobkyňu
písomne vyzvala) nestal splatným. Je teda výlučne vinou žalobkyne, že jej nárok sa nestal splatným

ani len v časti. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je jednoznačne preukázané, že
obec má plniť až na základe písomnej zmluvy (nie o zabezpečení sociálnej služby) ale Zmluvy o
poskytovaní finančného príspevku uzatvorenej medzi obcou a poskytovateľom. Splatnosť samotného
nároku na finančný príspevok môže nastať až po podpise zmluvy. Z uvedeného dôvodu namieta
žalovaná predčasnosť podanej žaloby a návrhu, keďže pohľadávka (bez ohľadu na jej výšku) sa nestala

splatnou z dôvodu znenia ust. § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách. Z rovnakého dôvodu nemôže
žalobkyni vzniknúť ani nárok na príslušenstvo z predčasne uplatnenej pohľadávky. Žalovaná mala
reálny záujem uhrádzať finančný príspevok, o čom svedčí vlastná iniciatíva žalovanej, ktorá zodpovedne
dohľadávala objektívne informácie v súvislosti so správnym vyčíslením finančného príspevku a sama
poslala žalobkyni návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku na rok 2023 znejúci na

výšku, ktorú nespochybňovala. Žalobkyňa napriek snahe žalovanej podala počas procesu mimosúdnych
rokovaní návrh, čo je v rozpore so snahou žalovanej o korektnú spoluprácu a dobré vzťahy. Pre absenciu
zmluvy o poskytovaní finančného príspevku uplatňovaná pohľadávka je nielen uplatnená v nesprávnej
výške, ale nie je ani splatná. K vyjadreniu pripojila: Cenník za poskytované sociálne služby ZPS
Katka, návrh zmluvy o poskytnutí finančného príspevku zo dňa 4.4.2023 so sprievodným listom vrátane

doručenky, Odpoveď zariadenia pre seniorov DUBINA, m.r.o. zo dňa 27.2.2023, Výpočet výšky FPP na
rok 2023 pre zariadenie Katka, Pokoj v duši n.o.

3. Žalobkyňa nerozporovala kategorizáciu zariadení podľa § 77 ods. 4 zákona o sociálnych službách.

Poukázala však na skutočnosť, že túto kategorizáciu pre účely určenia výšky finančného príspevku
je možné využiť iba v prípade, ak obec v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala alebo
nezabezpečovala sociálnu službu prostredníctvom ňou zriadenej alebo založenej právnickej osoby
podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona
o sociálnych službách. Mesto Považská Bystrica v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ale poskytovala

a zabezpečovala sociálnu službu – zariadenie pre seniorov prostredníctvom ňou zriadeného zariadenia
pre seniorov Lánska. Z uvedeného dôvodu bolo Mesto Považská Bystrica povinné zverejniť údaje
tohto zariadenia bez ohľadu na jeho registrovanú kapacitu najmä s poukazom na ust. § 75 ods.
17 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého je zákonnou povinnosťou obce zverejniťpriemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods.
6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú v
pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Iba v prípade, ak

by Mesto Považská Bystrica neposkytovalo alebo nezabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom
ňou zriadenej alebo založenej právnickej osoby bolo by potrebné zverejniť údaje podľa § 75 ods. 17
písm. b) ZSS v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách, a to aj s ohľadom na predmetnú
kategorizáciu zariadení, kedy by obec bola povinná nájsť iné obdobné zariadenie s porovnateľnou
kapacitou. Z uvedeného dôvodu sú vylúčené údaje zariadenia pre seniorov Dubina, pre účely určenia

výšky nároku žalobkyne, keďže Mesto Považská Bystrica poskytovalo a zabezpečovalo sociálnu službu
prostredníctvom ním zriadeného zariadenia pre seniorov Lánska, ktorého zverejnené údaje sú záväzné
pre žalobkyňu ako aj žalovanú. Uvedený výklad zodpovedá aj zásade zabezpečenia porovnateľného
financovania sociálnej služby rovnakého druhu poskytovanej v zariadení rovnakej formy sociálnej služby
poskytovanej neverejným poskytovateľom sociálnej služby a verejným poskytovateľom sociálnej služby
(neoddeliteľne od porovnateľného financovania v príslušnom mieste poskytovania sociálnej služby a v

príslušnom čase). Zákonodarca jednoznačne určil spôsob určenia výšky nároku na FPP, a to na základe
zverejnených údajov obcou, ktorý údaj zverejnený Mestom Považská Bystrica podľa § 75 ods. 17 písm.
a) ZSS je pre určenie výšku nároku na FPP, je pre žalobkyňu ako aj žalovanú ( § 75 ods. 16 ZSS)
záväzný. Výška finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 77 ods. 1 a 2 ZSS, podľa ktorých
ustanovení Mesto Považská Bystrica, v ktorej obci žalobkyňa poskytuje sociálnu službu odkázaným

osobám, zverejnilo EON za rok 2022, podľa ktorého v zariadení pre seniorov (sociálnou službou
poskytovanou mestom Považská Bystrica) sú: a) priemerné bežné výdavky poskytovanej sociálnej
služby na jednotku poskytovanej služby za rok 2022 v sume 1.285,61 eur, b) priemerné skutočné
dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu na jednotku poskytovanej služby v roku 2022
v sume 371,84 eur, c) priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku z MPSVaR SR v roku 2022

v sume 602,- eur; potom rozdiel určený podľa § 77 ods. 1 a 2 ZSS (1285,61 – 371,84 – 602,-) = 311,77
eur predstavuje výšku finančného príspevku obce / mesiac / klient (odkázaná osoba). Tieto zverejnené
údaje Mestom Považská Bystrica sa stali pre žalobkyňu a žalovanú právne záväzné (porov. § 75 ods. 16
ZSS). Mesto Považská Bystrica nezverejnilo pre účely určenia výšky nároku na FPP priemerne bežné
výdavky v zariadení pre seniorov Dubina m.r.o., a tieto nemôžu byť považované práve vzhľadom na

vyššie uvedené zákonné ustanovenia, a to najmä absenciu ich zverejnenia Mestom Považská Bystrica,
ako záväzné či osvedčujúce výšku nároku žalobkyne. Údaje týkajúce sa zariadenia pre seniorov Dubina
m.r.o. ani len nemôžu byť zverejnené Mestom Považská Bystrica ako záväzné, keďže toto zverejnenie
vylučuje § 75 ods. 17 písm. a) ZSS, keďže predmetné zariadenie pre seniorov Dubina sa nenachádza
v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Považská Bystrica, a Mesto Považská Bystrica prostredníctvom

svojho vlastného zariadenia zabezpečovalo a poskytovalo sociálnu starostlivosť odkázaným osobám.
Žalobkyňa je povinná rešpektovať zverejnené údaje obcou (Mestom Považská Bystrica), keďže v
zmysle § 75 ods. 17 a § 77 ods. 3 zákona o sociálnych službách sa môže oprávnené domnievať, že
Mesto Považská Bystrica, pri výkone svojich právomoci zverejnilo záväzné údaje, ktoré sú záväzné pre
každého neverejného poskytovateľa sociálnych služieb ako aj okolité obce vrátane žalovaného (§ 75

ods. 16 zákona o sociálnych službách), a zároveň neuviedlo, že ním zverejnený údaj sa týka výlučne
registrovanej kapacity pre zariadenia s kapacitou do 40 ľudí. Ak by pre žalobkyňu mal byť záväzný
akýkoľvekvýpočetpriemernýchbežnýchvýdavkovzarok2022,ktoréhokoľvekzariadenia,podľaktorého
sa určí výška nároku žalobkyne na FPP (v danom prípade žalovanou namietané zariadenie pre seniorov
DUBINA), potom by ustanovenie § 75 ods. 17 ZSS bolo obsolétnym ustanovením zákona a výkon štátnej

správy v rozsahu zverených oprávnení a povinnosti obciam a VÚC by podliehal nekontrolovateľnému,
netransparentnému a svojvoľnému výkonu, keďže v rozpore s princípom právnej istoty, žalobkyňa
nevie a nemôže bez ďalšieho určiť výšku svojho nároku na FPP, ak postačuje, že: a) obec odmietne
uzavrieť zmluvu podľa § 75 a nasl. ZSS alebo b) je ochotná uzavrieť zmluvu na výšku FPP, ktorá
nie je zverejnená ako záväzná príslušnou obcou, ale svojvoľne si ju vyberie ad hoc (podľa najmenšej

výšky), pričom zvolený výber tejto obci, nebráni tento výber bez záväzného zverejnenia príslušnou
obcou rešpektujúc ust. § 75 ods. 17 ZSS, napr. o mesiac zmeniť, podľa toho ktorého žiadateľa
(neverejného poskytovateľa sociálnej starostlivosti), alebo podľa inej premennej, ktorú si ad hoc určí
(napríklad zistenie nižšej výšky nároku na FPP podľa iného svojvoľne zvoleného zariadenia) alebo c)
príslušná obec nezverejní údaje potrebné pre určenie výšky nároku žalobcu na FPP vôbec. Účelom

potreby uzavretia zmluvy, nie je zavedenie možnosti obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností,
ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne z dôvodu následného preukazovania vynaložených
finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa osobitných predpisov. (porov. Rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017). Teda neobstojí argumentácia žalovanej, že bez uzavretia zmluvynemá povinnosť poskytovať žalobkyni finančný príspevok. Žalobkyňa tiež poukazuje na skutočnosť,
že žalovaná je orgánom štátnej správy (teda nie je typickým subjektom súkromného práva), ktorému
sú zákonom uložené konkrétne povinností, ktorých sa svojou nečinnosťou / opomenutím / nezákonným

postupom nemôže zbaviť a ich neplnenie, či výklad ich sporného plnenia nemôže byť na ujmu práv
žalobkyne. Uvedené platí o to viac, ak sa žalobkyňa odôvodnene môže spoliehať na právo na dobrú
správu veci verejných (čl. 41 Charty EÚ), ako jednu zo základných zásad pri výkone pôsobnosti a
plnenia povinnosti dotknutou obcou. Verejná správa, t.j. plnenie povinnosti zverených obcí zákonom má
slúžiť primárne občanom (vrátane odkázaných osôb), čo odôvodňuje ich právo na dobrú správu veci

verejných. Ak by sme mali vykladať dotknuté ustanovenia zákona č. 448/2008 Z. z. spôsobom, akým
ich vykladá žalovaná, tak uvedený výklad je v priamom rozpore s týmto základným právom žalobkyne
a odkázaných osôb, čím popiera účel a princíp dobrej správy veci verejných. Argumentácia žalovanej
stavia žalobkyňu do stavu absolútnej právnej neistoty a ohrozuje ďalšie fungovanie žalobkyne, či práva
a právom chránené záujmy klientov žalobkyne (odkázané osoby). Ustanovenie § 75 ods. 17 zákona
č. 448/2008 Z. z. bolo prijaté práve za uvedeným účelom t.j. určenia výšky nároku na FPP. Samotná

dôvodová správa k uvedenému uvádza, že „Novo koncipované ustanovenie § 75 ods. 17 reaguje na
nesprávnu aplikačnú a interpretačnú prax doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej v zásade obce a vyššie
územné celky zverejňujú údaje podľa § 77 ods. 3 tretej a štvrtej vety, len ak obec alebo vyšší územný
celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku poskytovali príslušný druh sociálnej služby, v rámci svojej
pôsobnosti verejnými poskytovateľmi tejto sociálnej služby.“ Na nezverejnený údaj podľa § 75 ods. 17

zákona č. 448/2008 Z. z. (t.j. priemerne bežné výdavky zariadenia pre seniorov Dubina m.r.o.)., ktorý
je navyše vylúčený podľa § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, nemôže súd prihliadať
ako na záväzný pre posúdenie výšku nároku žalobcu na FPP, keďže výšku nároku na FPP je určená
zverejnenými údajmi obcou (v tomto prípade Mestom Považská Bystrica). Teda platí, že pre žalovanú
sú záväzné údaje zverejnené Mestom Považská Bystrica, na základe ktorých bola určená výška nároku

uplatneného žalobou. Platí, že „Obec je povinná zverejniť relevantné údaje na účel určenia výšky FPP
(priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6
zákona o sociálnych službách a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu
službu) nielen za sociálne služby, ktoré poskytuje v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ale za
všetky sociálne služby, ktoré je povinná zabezpečovať a teda aj spolufinancovať. To znamená, že aj

obec, ktorá neposkytuje neverejným poskytovateľom FPP pre svojich občanov, musí mať tieto údaje
zverejnené.“, keďže Mesto Považská Bystrica zverejnilo záväzne údaje pre všetky kategórie podľa § 77
ods. 3 ZSS, tieto sú záväzné pre všetkých. Vyššie uvedenej argumentácii žalobkyni svedčí aj Informácia
k poskytovaniu finančných príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie
sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vydaná Ministerstvom práce, sociálnych

vecí a rodiny SR (Bratislava, jún 2023), podľa ktorej „Ak obec, v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt,
zabezpečí tomuto občanovi (svojmu obyvateľovi) sociálnu službu u neverejného F. na území inej obce,
pri výpočte FPP sa v takomto prípade vychádza z výšky FPP, ktorý poskytuje obec, na území ktorej
bola občanovi sociálna služba zabezpečená a je aj reálne poskytovaná, t.j. nevychádza z výšky FPP,
ktorý poskytuje obec neverejným PSS na svojom území, ale je potrebné uplatňovať ustanovenia § 75

ods. 16 a 17 zákona o sociálnych službách. Aby mohla obec (v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt),
spolufinancovať tomuto občanovi sociálnu službu poskytovanú neverejným PSS na území inej obec,
majú obce povinnosť zverejňovať (§ 75 ods. 17): - priemerné BV, priemerné príjmy z poskytnutého
finančného príspevku z rozpočtovej kapitoly MPSVR SR (finančný príspevok na poskytovanie SS v
zariadeniach podmienených odkázanosťou) a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady

za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok a - priemerné BV
a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa § 77 ods. 8 zákona za sociálnu službu, ktorú
obec v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala alebo nezabezpečovala prostredníctvom
právnickej osoby, ktorú zriadila alebo založila. Aj v prípade, že by iná obec (v ktorej území je sociálna
služba zabezpečená) neverejným poskytovateľom FPP neposkytovala, je povinná zverejniť vyššie

uvedené údaje, aby na ich základe mohla obec, ktorá v tejto obci sociálnu službu u neverejného F.
pre svojho obyvateľa zabezpečuje, mohla určiť výšku FPP na tohto občana / obyvateľa. Z uvedeného
vyplýva, že obec je povinná zverejniť relevantné údaje na účel určenia výšky FPP (priemerné bežné
výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnych
službách a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu) nielen za

sociálne služby, ktoré poskytuje v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ale za všetky sociálne
služby, ktoré je povinná zabezpečovať a teda aj spolufinancovať. To znamená, že aj obec, ktorá
neposkytuje neverejným poskytovateľom FPP pre svojich občanov, musí mať tieto údaje zverejnené. Na
základe vyššie uvedených skutočností, argumentácia žalovanej vo vzťahu k určeniu výšky nároku podľazariadenia pre seniorov Dubina nemá oporu v zákone a je právne neudržateľná. Na vyššie uvedenom
spôsobe určenia výšky nároku žalobkyne, nič nemenia ani ďalšie skutočnosti uvádzané žalovanou. Je
zrejmé, že práve žalovaná opomína pri svojom arbitrárnom a právne neudržateľnom výklade príslušných

ustanovení zákona č. 448/2008 Z. z. širší kontext prijatej právnej úpravy, t.j. povinnosti žalovanej
prispievať na sociálnu starostlivosť odkázaným osobám, obyvateľom obce žalovanej. Žalobkyňa a
odkázané osoby majú právo spoliehať sa na riadne plnenie sociálnych úloh štátu prostredníctvom obcí
a VÚC (právo na riadny výkon verejnej správy), právo prijímateľov sociálnej služby na dôstojné životné
podmienky a sociálnu starostlivosť. Je vo verejnom záujme, aby žalovaná ako obec, ktorej je zákonom

uložená povinnosť poskytovať finančný príspevok a zabezpečovať starostlivosť o osoby odkázané na
sociálne služby, realizovala a plnila svoje zákonné povinnosti, zákonom predpokladaným spôsobom,
teda zabezpečovala sociálnu úlohu obce pri poskytovaní starostlivosti jej obyvateľom, ktorí sú na
sociálnu starostlivosť odkázaní. Poskytovanie sociálnych služieb predstavuje kľúčový pilier spoločnosti
pri starostlivosti o starších ľudí a ľudí odkázaných na pomoc inej osoby. Žalobkyňa svojou neziskovou
a verejne prospešnou činnosťou pomáha prežiť odkázaným osobám svoj život dôstojne pri obstaraní

ich hlavných potrieb. Účelom úpravy finančného príspevku zákonodarcom a financovania neverejných
poskytovateľov sociálnych služieb nedosahujúcich zisk (vrátane žalobcu) je práve zabezpečenie plnenia
týchto sociálnych úloh štátu prostredníctvom obcí. Práve tieto skutočnosti tvoria širší kontext, na
ktorý žalobkyňa podľa žalovanej pri uplatnení svojho nároku nemyslela. Opak je však pravdou, kedy
žalovaná abdikovala na svoju úlohu a povinnosti mu zverené štátom pri výkone sociálnych úloh štátu,

ktorých sa navyše bez akéhokoľvek dôvodu snaží zbaviť snahou o exculpáciu, z dôvodu, že „Žalovaná
nemá voľné, disponibilné prostriedky na poskytnutie finančného príspevku, ktorý ani nemá právomoc
svojvoľne poskytnúť v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.“
Takáto argumentácia žalovanej nemôže obstáť a nemá oporu v zákone. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona
č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „ZRPUS“), je obec pri zostavení rozpočtu povinná prednostne zabezpečiť krytie
všetkých záväzkov, ktoré pre ne vyplývajú z plnenia povinnosti ustanovených osobitnými predpismi.
Zákon ZRPUS zároveň pamätá aj na možnú zmenu rozpočtu v prípade jej potreby v rámci aktuálneho
rozpočtového roka (ak nárok na finančný príspevok vznikol v priebehu rozpočtového roka) a to prijatím
vhodných rozpočtových opatrení podľa § 14 ods. 2 ZRPUS. Vzhľadom na vyššie uvedené nemôže

obstáť tvrdenie žalovanej, že nie je oprávnená zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na úhrady,
ktoré nemá zabezpečené v rozpočte, alebo že nemá voľné, disponibilné prostriedky na poskytnutie
finančného príspevku, nakoľko práve opak je pravdou. Zákon ZRPUS žalovanému explicitne ukladá
povinnosť prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré obci vyplývajú z osobitného predpisu
(zákon č. 448/2008 Z. z.) a pre tento účel upravuje aj možnosť zmeny rozpočtu obce a prijatie

vhodných rozpočtových opatrení. Tvrdenie žalovanej, že obec nemá dostatok finančných prostriedkov,
aby poskytla žalobkyni finančný príspevok a splnila si svoju zákonnú povinnosť, nemôže obec zbaviť jej
zákonných povinností (poskytovať finančný príspevok v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom).
Pre účely priznania nároku uplatneného žalobkyňou nemôže obstáť ani argumentácia žalovanej, ktorá
tvrdí, že nie je dôvodné priznať žalobkyni uplatňovaný nárok, keďže žalobkyni „... prevádzku sociálnej

služby pritom rovnako v nemalej miere financuje sám klient..., alebo z dôvodu, že žalobkyňa „Zámerne
opomína aj mnohé dotácie a mimoriadne dotácie, ktoré boli jej zariadeniu poskytnuté za posledné
mesiace.“ Nielenže ide o ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenia zo strany žalovanej, ale potom
výkladom ad absurdum by bolo potrebné dospieť k záveru, že ani zamestnanec nemá nárok na výplatu
mzdy od svojho zamestnávateľa, ak v daný mesiac vyhral v športke. Takáto argumentácia žalovanej

je absurdná a o to viac zarážajúca, že žalovanou je obec, ktorej je zákonom uložená konkrétna
povinnosť. Poskytnuté dotácie sú rovnako mimoriadne jednorazové poskytnuté príspevky žalobkyni,
ktoré slúžia na prekonanie obzvlášť finančne náročného obdobia, ktoré majú zhojiť a/alebo znížiť
následky nepredpokladaných situácii, ohrozujúcich verejnoprospešnú činnosť žalobkyne napr. v čase
energetickej krízy a prudkého nárastu energií. Žalobkyni poskytnuté dotácie nemajú za úlohu nahrádzať

plnenia, ktoré je povinná v zmysle zákonná poskytovať príslušná obec (žalovaná). Poskytnutím týchto
dotácii ani nezanikla povinnosť žalovanej plniť. Na povinnosti žalovanej nič nemení, ani skutočnosť,
že poskytovaná sociálna starostlivosť je čiastočne financovaná klientom, či MPSVaR a ani skutočnosť,
že zmluva o poskytovaní sociálnej starostlivosti odkázanej osobe má uvedenú nižšiu výšku odplaty,
aká je aktuálna pre rozpočtový rok 2023, keďže predmetná zmluva žalobkyne s odkázanou osobou má

preukázať existenciu poskytovania sociálnej starostlivosti odkázanej osobe s trvalým pobytom v obci
žalovanej, nie výšku nároku žalobkyne, ktorú výšku preukazujú práve vyššie uvádzané skutočnosti.
Pokiaľ žalovaná namieta, že žalobkyňa mala žiadať o poskytnutie príspevku VÚC, túto skutočnosť
rovnako žalovaná žiadnym spôsobom neodôvodnila. VÚC podľa zákona nie je povinné poskytovaťfinančný príspevok sociálnej službe – zariadeniu pre seniorov. Táto povinnosť je uložená výlučne
príslušnej obci. Ďalej mala za to, že tvrdenia žalovanej nemajú žiadnu oporu v zákone o sociálnych
službách, v dôvodovej správe k zákonu č. 484/2021 Z. z. a ani v Informácii k poskytovaniu finančných

príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným
poskytovateľom sociálnej služby vydaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Bratislava,
jún 2023). Argumentácia žalovanej je právne neudržateľná a odporuje zákonu. Žalovaná si zákon
vykladá účelovo tak, aby sa vyhla plneniu svojej zákonnej povinnosti. Žalovaná nedisponuje oprávnením
si sama svojvoľne určiť výšku finančného príspevku, ak jej zákon takéto oprávnenie nepriznal (porov. čl.

2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 67 ods. 2 Ústavy SR). Preto neobstojí argumentácia žalovanej, že
pri určení výšky finančného príspevku„...vychádzala z údajov zariadenia v rovnakej kapacitnej kategórií,
v akej sa nachádza žalobkyňa. Takýmto zariadením je Zariadenie pre seniorov Dubina....“ (ďalej len
„ZPS Dubina“). Údaje ZPS Dubina sú pre účely určenia výšky finančného príspevku v tomto prípade
vylúčené, keďže ich použitie vylučuje zákon, ktorý explicitne určuje akým spôsobom sa určí výška
finančného príspevku (ďalej len „FPP“). V tomto smere neobstojí ani argumentácia žalovanej týkajúca

sa registrovanej kapacity zariadenia, ktorú si rovnako vykladá účelovo tak, aby sa vyhla plneniu jej
zákonnej povinnosti. Žalovanou určená výška FPP podľa ZPS Dubina nemá oporu v zákone a je pre
účely posúdenia nároku uplatneného žalobkyňou neprípustná. Pre účely posúdenia výšky uplatneného
nároku žalobkyňou sú relevantné najmä ustanovenia § 75 ods. 16 a § 75 ods. 17 písm. a) zákona
o sociálnych službách. Výška finančného príspevku je určená na základe zverejnenia príslušných údajov

mestom Považská Bystrica, ktorú skutočnosť explicitne odôvodňujú uvedené ustanovenia zákona
o sociálnych službách. Ak sú splnené zákonné predpoklady upravené v ust. § 75 ods. 16 v spojení
s § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, nie je možné postupovať podľa § 75 ods.
17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách.
Takýto postup žalovanej pri určení výšky FPP, nemá oporu v zákone. Mesto Považská Bystrica v

predchádzajúcom rozpočtovom roku, poskytovalo a zabezpečovalo sociálnu službu – zariadenie pre
seniorov prostredníctvom ním zriadeného Zariadenia pre seniorov Lánska. Z uvedeného dôvodu bolo
mesto Považská Bystrica povinné zverejniť údaje tohto zariadenia najmä s poukazom na ust. § 75
ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého je zákonnou povinnosťou obce zverejniť
údaje: a) priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa §

71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú
v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok. Zákonodarca
jednoznačne určil spôsob určenia výšky nároku na FPP, a to na základe zverejnených údajov obcou,
ktorý údaj zverejnený mestom Považská Bystrica podľa § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych
službách je pre určenie výšku nároku na FPP, je pre žalobkyňu ako aj žalovanú záväzný. Iba v prípade,

ak by mesto Považská Bystrica neposkytovalo alebo nezabezpečovalo sociálnu službu prostredníctvom
ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby bolo by potrebné zverejniť údaje podľa § 75 ods. 17
písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách, a to aj s
ohľadomnapredmetnúkategorizáciuzariadení,kedybyobecbolapovinnánájsťinéobdobnézariadenie
s porovnateľnou kapacitou. Z uvedeného dôvodu sú vylúčené údaje zariadenia pre seniorov Dubina,

pre účely určenia výšky nároku žalobcu, keďže mesto Považská Bystrica poskytovalo a zabezpečovalo
sociálnu službu prostredníctvom ňou zriadeného zariadenia pre seniorov Lánska, ktorého zverejnené
údaje sú záväzné pre žalobkyňu ako aj žalovanú. Uvedený výklad zodpovedá aj zásade zabezpečenia
porovnateľného financovania sociálnej služby rovnakého druhu poskytovanej v zariadení rovnakej formy
sociálnej služby poskytovanej neverejným poskytovateľom sociálnej služby a verejným poskytovateľom

sociálnej služby (neoddeliteľne od porovnateľného financovania v príslušnom mieste poskytovania
sociálnej služby a v príslušnom čase). Výška finančného príspevku je určená s odkazom na ust. § 77
ods. 1 a 2 zákona o sociálnych službách, podľa ktorých ustanovení mesto Považská Bystrica, v ktorej
obci žalobkyňa poskytuje sociálnu službu odkázaným osobám, zverejnilo výdavky za rok 2022, podľa
ktorého v zariadení pre seniorov (sociálnou službou poskytovanou mestom Považská Bystrica) sú: a)

priemerné bežné výdavky poskytovanej sociálnej služby na jednotku poskytovanej služby za rok 2022
v sume 1.285,61 eur, b) priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu
na jednotku poskytovanej služby v roku 2022 v sume 371,84 eur, c) priemerné príjmy z poskytnutého
finančného príspevku z MPSVaR SR v roku 2022 v sume 602,- eur; potom rozdiel určený podľa § 77
ods. 1 a 2 ZSS (1285,61 – 371,84 – 602,- ) = 311,77 eur predstavuje výšku finančného príspevku

obce / mesiac / klient (odkázaná osoba). Tieto zverejnené údaje mestom Považská Bystrica sa stali pre
žalobkyňu a žalovanú právne záväzné. Vyššie uvedenej argumentácii žalobkyne svedčí aj Informácia
k poskytovaniu finančných príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie
sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vydaná Ministerstvom práce, sociálnychvecí a rodiny SR (Bratislava, jún 2023), podľa ktorej „Ak obec, v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt,
zabezpečí tomuto občanovi (svojmu obyvateľovi) sociálnu službu u neverejného F. na území inej obce,
pri výpočte FPP sa v takomto prípade vychádza z výšky FPP, ktorý poskytuje obec, na území ktorej

bola občanovi sociálna služba zabezpečená a je aj reálne poskytovaná, t.j. nevychádza z výšky FPP,
ktorý poskytuje obec neverejným PSS na svojom území, ale je potrebné uplatňovať ustanovenia § 75
ods. 16 a 17 zákona o sociálnych službách. Aby mohla obec (v ktorej má odkázaný občan trvalý pobyt),
spolufinancovať tomuto občanovi sociálnu službu poskytovanú neverejným PSS na území inej obec,
majú obce povinnosť zverejňovať (§ 75 ods. 17): - priemerné BV, priemerné príjmy z poskytnutého

finančného príspevku z rozpočtovej kapitoly MPSVR SR (finančný príspevok na poskytovanie SS v
zariadeniach podmienených odkázanosťou) a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady
za sociálnu službu poskytovanú v pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok a - priemerné BV
a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa § 77 ods. 8 zákona za sociálnu službu, ktorú
obec v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovala alebo nezabezpečovala prostredníctvom
právnickej osoby, ktorú zriadila alebo založila. Aj v prípade, že by iná obec (v ktorej území je sociálna

služba zabezpečená) neverejným poskytovateľom FPP neposkytovala, je povinná zverejniť vyššie
uvedené údaje, aby na ich základe mohla obec, ktorá v tejto obci sociálnu službu u neverejného F.
pre svojho obyvateľa zabezpečuje, mohla určiť výšku FPP na tohto občana / obyvateľa. Z uvedeného
vyplýva, že obec je povinná zverejniť relevantné údaje na účel určenia výšky FPP (priemerné bežné
výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnych

službách a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu) nielen za
sociálne služby, ktoré poskytuje v rámci svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ale za všetky sociálne
služby, ktoré je povinná zabezpečovať a teda aj spolufinancovať. To znamená, že aj obec, ktorá
neposkytuje neverejným poskytovateľom FPP pre svojich občanov, musí mať tieto údaje zverejnené.
Uvedenú argumentáciu a zákonnú úpravu, žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil. Žalovanou tvrdené

údaje ZPS Dubina pre výpočet výšky finančného príspevku by mohli byť použité iba v prípade, ak
by mesto Považská Bystrica nemalo vo svojej vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti vlastné zariadenie,
a muselo by aplikovať ust. § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s § 77
ods. 8 zákona o sociálnych službách. Aplikácia týchto ustanovení je však vzhľadom na existenciu
Zariadenia pre seniorov Lánska v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Považská Bystrica, v ktorom meste

žalobkyňa poskytuje sociálne služby obyvateľom obce žalovanej, vylúčená (§ 75 ods. 17 písm. b)
zákona o sociálnych službách). V posudzovanom prípade je potrebné rešpektovať ust. § 75 ods. 16
v spojení s ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách. Porovnávanie a zisťovanie celkovej (nie
registrovanej ako tvrdí žalovaná) kapacity zariadenia má význam a je dôvodné na neho brať zreteľ
iba v prípade, ak by Mesto Považská Bystrica neposkytovalo alebo nezabezpečovalo sociálnu službu

prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby, t.j. v prípade predpokladanom podľa
§ 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 ZSS. Mesto Považská
Bystrica má vlastné zariadenie ZpS Lánska, v ktorom poskytovalo a zabezpečovalo sociálnu službu
prostredníctvom tohto zriadeného subjektu. Vzhľadom na uvedené je vylúčený postup podľa § 75
ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych

službách. V konečnom dôsledku nemožnosť postupu podľa týchto ust. § 75 ods. 17 písm. b) zákona
o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách potvrdzuje aj Mesto
Považská Bystrica, keďže údaje podľa týchto ustanovení zákona nezverejnilo (lebo ust. § 75 ods. 17
písm. a) zákona o sociálnych službách ukladá povinnosť Mestu Považská Bystrica zverejniť údaje ZpS
Lánska) a vzhľadom na vylúčenie aplikovateľnosti týchto ustanovení (§ 75 ods. 17 písm. b) zákona

o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách) Mesto Považská
Bystrica ani zverejniť nemohlo, keďže v prípade Mesta Považská Bystrica je toto povinné zverejniť
údaje podľa § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách. Posudzovanie, nie registrovanej
ako argumentuje žalovaná, ale celkovej kapacity má význam výlučne pre účely zverejňovania údajov
podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77 ods. 8 zákona

o sociálnych službách (čo však nie je možné v tomto prípade), alternatívne v prípade ak by Mesto
PovažskáBystricavnímzriadenomzariadení(ZpSLánska)poskytovaloajďalšídruhpobytovejsociálnej
služby, v takom prípade, by malo zverejniť údaj pre určenie finančného príspevku zohľadňujúci celkovú
kapacitu aj v prípade § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, čo však nie je prípad Mesta
Považská Bystrica. K uvedenému aj bod 50 dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z. z. uvádza, že

pre účely zverejnenia a zabezpečenia potrebných údajov sa neposudzuje registrovaná kapacita toho
ktorého zariadenia ako to mylne interpretuje žalovaný, ale celková kapacita budov zariadenia, ak sú
stavebnotechnicky a dispozično-prevádzkovo prepojené, v ktorej sa sociálna služba poskytuje, a to aj
v závislosti od iných druhov pobytových sociálnych služieb v zariadení v tejto budove/budovách, akobec a vyšší územný celok v nich poskytuje aj inú celoročnú pobytovú sociálnu službu a týždennú
pobytovú sociálnu službu v inom druhu pobytového zariadenia sociálnych služieb, a to pre účely
zverejnenia údajov podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych službách v spojení s ust. § 77

ods. 8 zákona o sociálnych službách, čo však nie je prípad Mesta Považská Bystrica, na ktorého sa
aplikuje ust. § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách, a s tým spojené ust. § 75 ods.
16 zákona o sociálnych službách, podľa ktorého je povinná postupovať žalovaná. To znamená, že ak
sa napríklad sociálna služba s kapacitou do 40 miest poskytuje v budove, v ktorej poskytuje obec a
vyšší územný celok ďalší druh pobytovej sociálnej služby v zariadení, a teda celková kapacita nimi

prevádzkovanej budovy na účely poskytovania pobytových sociálnych služieb je reálne viac ako 40
miest, nebude možné toto zariadenie zahrnúť do výpočtu priemerných príjmov a priemerných bežných
výdavkov ako zariadenie s kapacitou do 40 miest, ale s reálnou (pozn. celkovou) nimi prevádzkovanou
pobytovou kapacitou sociálnych služieb v zariadeniach aj iného druhu, ktoré sú prevádzkované touto
obcou alebo vyšším územným celkom v tejto budove. Takýto spôsob posudzovania celkovej kapacity
zariadenia na účely určenia výšky finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby

(teda nie podľa stavu zápisu príslušného druhu sociálnej služby a formy sociálnej služby v zariadení do
registra) sa primerane vzťahuje aj na neverejných poskytovateľov sociálnej služby pri podaní ich žiadosti
o poskytnutie tohto finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadení príslušného
druhu sociálnej služby a formy sociálnej služby v zariadení a kapacity zariadenia. Na základe právne
neudržateľnej argumentácie žalovanej by takýto výklad uvedených ustanovení zákona založil nerovný

prístup k verejným zdrojom poskytovaním FPP na prijímateľa sociálnej služby (porov. bod 49 dôvodovej
správy k zákonu č. 484/2021 Z. z.), diskrimináciu odkázaných osôb v starostlivosti žalobcu a obsolétnosť
ustanovenia § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách. Zákon v žiadnom svojom ustanovení
nepripúšťa pre žalovanú, aby v prípade, ak je splnená podmienka podľa § 75 ods. 17 písm. a)
zákona o sociálnych službách (t.j. Mesto Považská Bystrica poskytuje sociálne služby vo svojej vlastnej

pôsobnosti – ZpS Lánska), aj tak mohla postupovať podľa § 75 ods. 17 písm. b) zákona o sociálnych
službách v spojení s § 77 ods. 8 zákona o sociálnych službách a sama svojvoľne si počítať výšku
finančného príspevku. Práve naopak žalovaná je aj vzhľadom na vyššie uvedené, povinná bez ďalšieho
rešpektovať zverejnené údaje podľa ust. § 75 ods. 17 písm. a) zákona o sociálnych službách. Preto, ak
obec (Mesto Považská Bystrica) postupom podľa § 75 ods. 17 písm. a) ZSS zverejní údaj, že vo svojom

zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti poskytuje finančný príspevok v sume 311,77 eur, rovnaký
finančný príspevok je povinná poskytovať aj žalovaná odkázaným osobám v zariadení žalobkyne. Iná
výška príspevku by znamenala nerovný prístup k verejným zdrojom a diskrimináciu odkázaných osôb
v zariadení žalobkyne oproti odkázaným osobám v zariadení Mesta Považská Bystrica ZpS Lánska.
Žalovanáneuviedlajedinýargument,prečobymalobyťdôvodnévzhľadomnajejargumentáciuaprávne

neudržateľný výklad príslušných ustanovení zákona, diskriminovať odkázané osoby v starostlivosti
žalobkyne, ktorým je rovnako poskytovaná sociálna starostlivosť v územnej pôsobnosti Mesta Považská
Bystrica, rovnako ako v prípade odkázaných osôb v starostlivosti ZpS Lánska (Mesto Považská
Bystrica). Žiadnym spôsobom nezdôvodnila, prečo by sa žalovaná mala podieľať na dofinancovaní
sociálnych služieb pre odkázané osoby v starostlivosti žalobkyne, v menšom (nižšom) rozsahu ako

je to v prípade osôb umiestnených v zariadení ZpS Lánska, ktoré všetky osoby sú umiestnené v
rámci Mesta Považská Bystrica. Iná výška financovania (finančného príspevku) by odporovala zásade
porovnateľného financovania v rámci rešpektovania územného princípu výkonu územnej samosprávy.
Neexistuje legitímny dôvod na uplatňovanie nerovného prístupu k verejným zdrojom a diskrimináciu
odkázaných osôb v zariadení žalobcu oproti osobám v zariadenie ZpS Lánska. Ako bolo uvedené v

úvode tohto podania, práve vzhľadom na vyššie uvedené nemôže obstáť účelový a právne neudržateľný
výklad príslušných ustanovení zákona žalovanej, ktorý navyše nemá oporu ani v dôvodovej správe
k zákonu č. 484/2021 Z. z., či v materiály spracovaného MPSVaR tzv. Informácia k poskytovaniu
finančných príspevkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby
neverejným poskytovateľom sociálnej služby. V tomto smere je nepoužiteľné aj rozhodnutie, na ktoré

poukazuje žalovaná a to Uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.06.2023 sp. zn. 83C/1/2023,
ktorý v predmetnom uznesení sa práve s vyššie uvedenou argumentáciou a aplikáciou ust. § 75 ods. 17
písm. a) zákona o sociálnych službách žiadnym spôsobom nevysporiadal, čo odôvodňuje arbitrárnosť
a nepreskúmateľnosť predmetného uznesenia, keď súd prvej inštancie na posudzovanú právnu vec
neaplikoval tomu zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoj postup žiadnym spôsobom nezdôvodnil.

Navyše ide o prvoinštančné rozhodnutie, ktoré je napadnuté riadnym opravným prostriedkom a toto
nemôže byť podkladom pre rozhodnutie v prejednávanej právnej veci. Povinnosť poskytovať finančný
príspevok je obci uložená zákonom, nie zmluvou. V zmysle ust. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení
s ust. § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách je obec (žalovaná) povinná poskytovať finančnýpríspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Takto uložená povinnosť obci poskytovať

finančný príspevok, je jej uložená priamo zákonom (porov. čl. 2 ods. 2 v spojené s čl. 67 ods. 2 Ústavy
SR), teda nevzniká momentom uzavretia zmluvy. Rovnako nárok odkázanej osoby s poukazom na
uvedené ust. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 v spojení s ust. § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách vzniká
priamozozákona.Jetedanemysliteľné,abyobecodmietlarešpektovať,alebosavyhlaplneniuzákonom
uloženej povinnosti v ust. § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách, len tým, že neuzavrie

zmluvu. Vzhľadom na uvedené, uzavretie zmluvy ako právneho úkonu bez ďalšieho nespôsobí vznik,
zmenu alebo zánik práv na strane žalobkyne a povinnosti na strane žalovanej a rovnako ani vznik,
zmenu a zánik práv na strane žalovanej a povinnosti na strane žalobkyne (tzv. synalagma), keďže
tieto práva a povinnosti medzi žalobkyňou a žalovanou vznikli priamo zo zákona. O to viac, ak samotný
zákon určuje aj samotnú splatnosť finančného príspevku, ktorý finančný príspevok sa v zmysle § 78 ods.
1 zákona o sociálnych službách poskytuje preddavkovo a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do

konca februára príslušného rozpočtového roka. Tieto práva nevznikajú, nemenia sa a nezanikajú (§34
OZ) na základe uzavretého zmluvného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, ale dochádza výlučne
iba k deklarovaniu ich existencie čomu svedčí aj žalobkyňou predložený súdny výklad poskytnutý
súdom (KS Prešov), podľa ktorého účelom potreby uzavretia zmluvy nie je zavedenie možnosti
obce vyhnúť sa plneniu zákonných povinností, ale len deklarovanie zmluvného vzťahu aj formálne, z

dôvodu následného preukazovania vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov podľa
osobitných predpisov. (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/46/2017). Uvedené
rovnako osvedčujú aj žalobkyňou uvádzané FAQ - https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-
pomoc/socialne-sluzby/otazky-odpovede/otazkyodpovede-4.html" https://www.employment.gov.sk/sk/
rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/otazky-odpovede/otazkyodpovede-4.html v žalobe zverejnené

na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny SR, podľa ktorých neuzavretie zmluvy o zabezpečení
sociálnej služby za predpokladu splnenia všetkých podmienok predpokladaných zákonom nebráni
vzniku nároku žalobcu na úhradu finančného príspevku, keďže tento nie je podmienený zabezpečením
sociálnej služby zo strany príslušnej obce. Krajským súd v Prešove sa tak vyjadril k povahe a účelu
zmluvy, ktorá nekonštituuje právny vzťah, iba deklaruje jeho existenciu priamo zo zákona. Opačným

výkladom by sme museli dospieť k záveru, že napriek existencii zákonom uloženej povinnosti obci,
ktorá je jej uložená zákonom, si obec môže svojvoľne zvoliť, či ju bude alebo nebude rešpektovať, teda
dôjde k vzniku obsolétnych ustanovení zákona a výkon štátnej správy v rozsahu zverených oprávnení a
povinnostiobciamaVÚCbypodliehalnekontrolovateľnému,netransparentnémuasvojvoľnémuvýkonu,
keďže v rozpore s princípom právnej istoty, žalobkyňa nevie a nemôže bez ďalšieho sa domôcť plnenia

zákonom vzniknutej povinnosti obci a uspokojenia zákonného nároku žalobkyne, ktoré vznikli ex lege,
ako aj určiť výšku svojho nároku na FPP, ak postačuje, že: a) žalovaná odmietne uzavrieť zmluvu podľa
§ 75 a nasl. zákona č. 448/2008 Z. z. (čo sa v danom prípade aj stalo), alebo b) nezverejní údaje
potrebné pre určenie výšky nároku žalobcu na FPP vôbec. Žalovaná je orgánom štátnej správy (teda
nie je typickým subjektom súkromného práva), ktorému sú zákonom uložené konkrétne povinností,

ktorých sa svojou nečinnosťou /opomenutím/ nezákonným postupom nemôže zbaviť a ich neplnenie,
či výklad ich sporného plnenia súdom prvej inštancie, nemôže byť na ujmu žalobkyne. Dôvodová
správa k uvedenému tiež uvádza, že povinnosti ust. § 75 ods. 1 až 4 sa teda obec a vyšší územný
celok nemôže zbaviť svojou nečinnosťou. K vyjadreniu žalobkyňa pripojila Informáciu k poskytovaniu
finančných prostriedkov obcou podľa zákona o sociálnych službách na poskytovanie sociálnej služby

neverejným poskytovateľom sociálnej služby vydanú Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR
v júni 2023, dôvodovú správu k zákonu č. 484/2021 Z.z..

4. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že uzavretie písomnej zmluvy medzi stranami sporu nie je

podmienkou pre poskytnutie finančného príspevku. Povinnosť poskytovať finančný príspevok vyplýva
obci zo zákona s poukazom na § 75 ods. 1 písm. a/ bod 2. Taktiež poukázala na čl. 2 ods. 2 v
spojení s § 67 ods. 2 Ústavy SR. Bola odstránená podmienka na poskytnutie finančného príspevku
predchádzajúcou žiadosťou obce o poskytnutie sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi, čo
vyplýva aj z osobitnej časti dôvodovej správy. Obec teda nemusí priamo žiadať neverejného

poskytovateľa o zabezpečenie sociálnej služby a zároveň žalobkyňa spolu s výzvou na poskytnutie
finančného príspevku zaslala povinnej obci aj zmluvu, ktorá mala byť podmienkou uzavretia a
poskytovania finančného príspevku, teda žalobkyňa splnila všetky zákonné náležitosti, aby jej bol
tento finančný príspevok zo strany obce poskytnutý. Povinná obec sa nemôže vyhnúť plneniu svojichzákonných povinnosť iba tým, že neuzavrie zmluvu alebo prípadne nezverejní údaje potrebné na určenie
výšky finančného príspevku. V tomto smere poukázala aj na § 75 ods. 14 zák. o soc. službách, ktorý
vyložil v rozhodnutí KS v Prešove, kde účelom tohto ustanovenia nemalo byť možnosť obce vyhnúť

sa plneniu svojej povinnosti, s tým, že ak sa neuzavrie zmluva obci povinnosť nezaniká. Zmluva len
deklaruje určité povinnosti, jedná sa len o formálnu deklaráciu zmluvného vzťahu, nakoľko povinnosť jej
vzniká zo zákona. Tiež nie je potrebná predchádzajúca žiadosť obce o poskytnutie sociálnych služby
neverejnému poskytovateľovi, a to s poukazom na § 75 ods. l až 4 a dôvodovú správu. Samotná zmluva
slúži výlučne obci na preukazovanie nakladania s vynaloženými verejnými prostriedkami. Poukázala tiež

na dôvodovú správu bod 46 až 48, na § 75 ods. 16, 17 a stanovisko zverejnené na stránke Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny, kde pri stanovení výšky pre výpočet finančného prostriedku sa nemôže
vychádzať z údajov zariadenia žalovanej, ale vychádza sa z údajov obce, resp. z výšky FPP, ktorý
poskytuje obec, na území ktorej bola občanovi sociálna služba zabezpečená a je aj reálne poskytovaná,
t. j. z údajov Mesta Považská Bystrica. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že nerozporuje povinnosť
poskytovať obci finančný príspevok. Sporná je len výška.

5. Žalovaná na pojednávaní opätovne poukázala na skutočnosť, že v danom prípade nemožno aplikovať
rozhodnutie KS Prešov a poukázala na rozhodnutie KS Trnava č. k. 32Cob9/2022 v spojení s uznesením
NS SR č. k. 1Ko8/2020 zo dňa 8. 9. 2020. Výklad žalobkyne, že povinnosť obcí vyplýva zo zákona,
považuje za nesprávny. V tomto smere odkázala na znenie § 75 ods. 14 zák. o sociálnych službách.

Zmluva je dvojstranný právny úkon, pričom obe zmluvné strany majú slobodnú vôľu pri jej uzatvorení. Na
základe výkladu žalobkyne by sa jednalo o popretie kontraktačnej slobody žalovanej. Pokiaľ žalobkyňa
uviedla, že zaslala žalovanej návrh zmluvy, rovnako aj žalovaná zaslala žalobkyni návrh na uzatvorenie
zmluvy, pričom upravila len výšku finančného príspevku a doložila relevantné argumenty podložené
konkrétnymi číslami. Keďže žalobkyňa túto argumentáciu neakceptovala, k uzatvoreniu zmluvy nedošlo.

V danom prípade je špecifickosť ešte aj v tom, že samotná obec (žalovaná) je prevádzkovateľom
zariadenia s rovnakou kapacitou, na ktorého správnosť výpočtu odkazuje žalobkyňa, čo je o dôvod
viac, prečo by mala byť žalovaná vypočutá a prečo považuje vyčíslenú výšku žalobkyňou za nesprávnu,
keďže sa jednalo o porušenie kritéria kapacity. Pre obec platí okrem iných aj zákon č. 138/1991,
teda určité zásady pre hospodárenie. Pre každý výdaj obce musí byť opora v zákone. Žalobkyni

zaslala návrh zmluvy, táto sa však už ďalej neozvala. Nespochybnila, že má povinnosť poskytovať
finančný príspevok a tiež, že musí podpísať zmluvu. Nesúhlasí však s výškou, ktorú navrhla žalobkyňa.
V zariadení žalovanej je 39 klientov, čo je rovnaký počet, ako odkazuje žalobkyňa, avšak jej výpočet
je nesprávny. Žalobkyňa uvádzala priemerné mesačné náklady na osobu vo výške 1.455,60 eur, avšak
v zariadení žalovanej náklady predstavujú sumu v priemere 1.044,60 eur mesačne na osobu. Jedná

sa o zariadenie opatrovateľskej služby. V špecializovanom zariadení táto suma prestavuje 1.108,- eur
a v zariadení pre seniorov 1.020,90 eur. Žalovaná ako obec nemôžeme žiadať nikoho o poskytnutie
príspevku aj napriek tomu, že má 39 klientov a z toho len 10 je jej obyvateľov, teda má aj cudzích klientov.
Ustanovenie v zákone o sociálnych službách, ktoré stanovuje, že neverejný poskytovateľ môže žiadať
obec o poskytnutie finančného príspevku teda považuje za ťažko diskriminačný. Je ochotná zaplatiť

žalobkyni, poslala návrh zmluvy, problém je však vo výške príspevku. Nežiadala, aby boli použité údaje
žalovanej. Chcela len deklarovať, že ak pre výpočet svojho nároku použila zariadenie Mesta Považská
Bystrica, v odlišnej kapacite ako je žalobkyňa, tak žalovaná má vo vlastnej pôsobnosti zariadenie s
rovnakou kapacitou ako bol použitý pre výpočet, a preto chcela o tomto rokovať. Žalobkyňa použila
výpočet s kapacitou do 39 klientov (zariadenie Lánska) aj napriek tomu, že majú kapacitu nad 101

klientov.

6. Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil štatutárny zástupca žalobkyne, ktorý svoju
neúčasť ospravedlnil. Súd preto v zmysle § 180 CSP konal v jeho neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Výpisom z registra poskytovateľov sociálnych služieb,
priemerné bežné výdavky a priemerné skutočné dosiahnuté príjmy z platenia úhrad za sociálnu službu
poskytovanú Mestom Považská Bystrica v roku 2022, Zmluvou o poskytovaní sociálnych služieb zo
dňa 11.12.2017, Výzvou na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku a uzavretie zmluvy

zo dňa 4.5.2023 vrátane doručenky, Posudkom o odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu zo dňa
14.12.2017, Rozhodnutím o odkázanosti na sociálnu službu v zriadení pre seniorov zo dňa 15.12.2017,
Žiadosťou o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby
zo dňa 23.1.2023, Návrhom Zmluvy o poskytnutí finančného príspevku neverejnému poskytovateľovisociálnej služby, Informáciou k poskytovaniu finančných prostriedkov obcou podľa zákona o sociálnych
službách na poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby a Dôvodovou
správou k zákonu č. 484/2021 Z., Cenníkom za poskytované sociálne služby ZPS Katka, návrhom

zmluvy o poskytnutí finančného príspevku zo dňa 4.4.2023 so sprievodným listom vrátane doručenky,
Odpoveďou zariadenia pre seniorov DUBINA, m.r.o. zo dňa 27.2.2023, Výpočtom výšky FPP na rok
2023 pre zariadenie Katka, Pokoj v duši n.o. a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobkyňa je právnická osoba – neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu
službu bez cieľa dosiahnuť zisk v zariadení pre seniorov KATKA v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z.

9. Žalovaná je právnická osoba, obec – samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej
republiky, ktorý je ustanovený zákonom, samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými

príjmami.

10. Na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb zo dňa 11.12.2017 sú p. C. D., nar. XX.X.XXXX
s trvalým pobytom v obci žalovanej zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby v zariadení pre
seniorov žalobkyne.

11. Dňa 14.12.2017 žalovaná vydala Posudok o odkázanosti p. C. D., na sociálnu službu.

12. Rozhodnutím č. 186/2017/OSS-03 zo dňa 15.12.2017 žalovaná rozhodla, že v zmysle § 35 Zákona
o sociálnych službách je žiadateľ C. D. odkázaný na sociálnu službu v zariadení pre seniorov.

13. Žiadosťou zo dňa 23.1.2023 p. C. D. požiadal o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby
u neverejného poskytovateľa sociálnej služby podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych
službách.

14. Žalovaná spolu s listom zo dňa 04.04.2023 zaslala žalobkyni návrh zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku. Uvedené listiny prevzala žalovaná dňa 5.4.2023.

15. Výzvou na splnenie povinnosti poskytnutia finančného príspevku zo dňa 04.05.2023 žalobkyňa
požiadala žalovanú obec o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej

služby pre jej klienta C. D. vo výške 3.741,24 eur na rok 2023 a uzavretie zmluvy podľa § 75 a nasl.
zákona č. 448/2008 Z.z.. Súčasťou žiadosti bol i návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí finančného
príspevku neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby.

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnych službách), fyzická osoba má za podmienok ustanovených týmto zákonom právo
výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby.

17. Podľa § 8 ods. 1 zákona o sociálnych službách, obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej
pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu
službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom. Ak má táto
fyzickáosobazáujemoposkytovaniesociálnejslužbyalebozabezpečenieposkytovaniasociálnejslužby
uvedenej v § 34 až 41 s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných prostriedkov

za podmienok ustanovených týmto zákonom, doručí obci alebo vyššiemu územnému celku v rozsahu
ich pôsobnosti písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby; pri posudzovaní žiadosti
o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby sa na skutočnosť, že sa fyzickej osobe poskytuje sociálna
služba uvedená v § 34 až 41 bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby z verejných
prostriedkov za podmienok ustanovených týmto zákonom, neprihliada.

18. Podľa § 8 ods. 2 zákona o sociálnych službách, Písomná žiadosť o zabezpečenie poskytovania
sociálnej služby obsahujea)menoapriezviskofyzickejosoby,ktorejsamáposkytovaťsociálnaslužba,rodnéčíslo,akjepridelené,
dátum narodenia a adresu jej pobytu,
b) názov poskytovateľa sociálnej služby a miesto poskytovania sociálnej služby, ktoré si fyzická osoba

uvedená v písmene a) vybrala,
c) druh sociálnej služby a formu sociálnej služby,
d) predpokladaný deň začatia poskytovania sociálnej služby a čas poskytovania sociálnej služby a
e) právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a posudok o odkázanosti na sociálnu
službu, ktorý bol podkladom na vydanie tohto rozhodnutia, ak boli vydané.

19. Podľa § 8 ods. 4 zákona o sociálnych službách, obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe,
ktorá žiada o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, po zabezpečení jej práv podľa § 6 ods. 1 a
ods. 2 písm. b),
a) poskytne sociálnu službu sama, ak je poskytovateľom tejto sociálnej služby zapísanej do registra
sociálnych služieb (ďalej len "register"), alebo

b) zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do registra.

20. Podľa § 8 ods. 6 zákona o sociálnych službách, ak fyzická osoba má vydané právoplatné rozhodnutie
o odkázanosti na sociálnu službu, obec alebo vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne
fyzickej osobe sociálnu službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41

podľa poradia na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia, ak odsek
8 neustanovuje inak.

21. Podľa § 8 ods. 10 zákona o sociálnych službách, obec alebo vyšší územný celok zabezpečí
poskytovanie sociálnej služby podľa tohto zákona tak, že preukázateľným spôsobom požiada

poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby. Postup podľa prvej vety sa
neuplatňuje, ak poskytovateľom sociálnej služby je právnická osoba, ktorú zriadila alebo založila obec
alebo vyšší územný celok.

22. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách, prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu

za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby zmluvou podľa § 74 ods. 7 písm.
h), ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za
vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15
ods. 3.

23. Podľa § 74 zákona o sociálnych službách, poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu
na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby musí byť
uzatvorená spôsobom, ktorý je pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný. Zmluvné strany sa môžu
odchýliť od ustanovení tohto zákona uvedených pre túto zmluvu, len ak tento zákon takúto možnosť
výslovne pripúšťa. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená písomnou formou nesmie mať

charakter zmiešanej zmluvy.

24. Podľa § 75 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o sociálnych službách, obec je povinná poskytovať finančný
príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby
ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje a) sociálnu službu v zariadení,

ktorým je zariadenie pre seniorov.

25. Podľa § 75 ods. 5 zákona o sociálnych službách, obec a vyšší územný celok sú podľa odsekov 1 až
4 povinné poskytnúť finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri
úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému

poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý im doručil zmluvy o poskytovaní sociálnej služby uvedenej v §
34 až 41 alebo doručil zoznam osôb s uvedením osobných údajov uvedených v § 94c ods. 3 písm. a)
až c), ktorým sociálnu službu poskytuje alebo poskytol, ak poskytovateľ sociálnej služby nie je povinný
uzatvoriť písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.

26. Podľa § 75 ods. 8 zákona o sociálnych službách, Vyšší územný celok môže poskytovať finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnejslužby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a poskytuje sociálnu službu uvedenú
v odsekoch 1 a 2, ak tieto finančné príspevky neposkytuje obec.

27. Podľa § 75 ods. 9 zákona o sociálnych službách, finančná podpora podľa tejto hlavy sa poskytuje
neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu vo verejnom záujme.

28. Podľa § 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách, Neverejný poskytovateľ sociálnej služby podáva
písomnú žiadosť o poskytnutie finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej

fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby podľa odsekov 1 až 8.

29. Podľa § 75 ods. 12 zákona o sociálnych službách, za príslušnú obec alebo príslušný vyšší územný
celok na účely poskytovania finančného príspevku pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej
osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby

uvedenej v § 31, 32, 32a, 32b, § 33 až 42, § 47, 52, § 54 až 56 sa považuje obec alebo vyšší územný
celok, kde má prijímateľ sociálnej služby trvalý pobyt, bez ohľadu na to, ktorá obec vydala rozhodnutie
o odkázanosti na sociálnu službu alebo ktorý vyšší územný celok vydal rozhodnutie o odkázanosti na
sociálnu službu.

30. Podľa § 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách, finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby
na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby sa poskytuje na základe písomnej zmluvy, najskôr odo dňa uzatvorenia zmluvy o
poskytovaní tohto finančného príspevku. Pri určovaní výšky finančného príspevku pri odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy a finančného príspevku na

prevádzku poskytovanej sociálnej služby pre účastníkov zmluvy platia ustanovenia § 76 a 77.

31. Podľa § 75 ods. 16 zákona o sociálnych službách, ak obec alebo vyšší územný celok zabezpečí
fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, s trvalým pobytom na svojom území alebo vo
svojom územnom obvode poskytovanie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby s

miestom jej poskytovania na území inej obce alebo v územnom obvode iného vyššieho územného celku,
výšku finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby na príslušný rozpočtový rok
určí tak, aby zodpovedala výške tohto finančného príspevku na príslušný rozpočtový rok, určenej touto
inouobcoualebotýmtoinýmvyššímúzemnýmcelkomneverejnýmposkytovateľomtejtosociálnejslužby
s miestom poskytovania tejto sociálnej služby na svojom území alebo vo svojom územnom obvode.

32. Podľa § 75 ods. 17 zákona o sociálnych službách, Na účely určenia výšky finančného príspevku
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby podľa odseku 16 sa rovnako vzťahuje povinnosť obce
a vyššieho územného celku podľa § 77 ods. 3 tretej vety a štvrtej vety v rozsahu svojej pôsobnosti
zverejňovať a) priemerné bežné výdavky, priemerné príjmy z poskytnutého finančného príspevku podľa

§ 71 ods. 6 a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú
v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok a b) priemerné
bežné výdavky a priemerné skutočne dosiahnuté príjmy určené podľa § 77 ods. 8 za sociálnu službu,
ktorú obec alebo vyšší územný celok v predchádzajúcom rozpočtovom roku neposkytovali alebo
nezabezpečovali prostredníctvom právnickej osoby, ktorú zriadili alebo založili.

33. Podľa § 77 ods. 1 zákona o sociálnych službách, finančný príspevok na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby sa určí podľa druhu sociálnej služby, a ak ide o sociálnu službu poskytovanú v zariadení,
aj podľa formy sociálnej služby a kapacity zariadenia, v prepočte na počet prijímateľov sociálnej služby,
na počet hodín sociálneho poradenstva, na počet hodín opatrovateľskej služby, na počet hodín sociálnej

rehabilitácie, na počet hodín služby včasnej intervencie, na počet kilometrov prepravnej služby, na počet
hodín sprievodcovskej služby a predčitateľskej služby, na počet hodín tlmočenia alebo na inú jednotku
výkonu. Do kapacity zariadenia podľa prvej vety sa započítava počet miest v
a) budove tohto zariadenia,
b) inej budove tohto zariadenia stavebnotechnicky a dispozično-prevádzkovo prepojenej s budovou

zariadenia a
c) inom zariadení s poskytovaním celoročnej pobytovej sociálnej služby a týždennej pobytovej sociálnej
služby v budove podľa písmen a) a b), ak poskytovateľ sociálnej služby v zariadení poskytuje sociálnu
službu aj v tomto inom zariadení.".34. Podľa § 77 ods. 2 zákona o sociálnych službách, Ak odsek 8 neustanovuje inak, výška finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa na príslušný rozpočtový rok určí vo výške

rozdielu medzi priemernými bežnými výdavkami na poskytovanie sociálnej služby v pôsobnosti obce
alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa
odseku 1 a
a) priemerným príjmom z poskytnutého finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 na sociálnu službu v
pôsobnosti obce za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak

ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 35, § 36 a 40,
b) priemerným príjmom neverejných poskytovateľov sociálnej služby z poskytnutého finančného
príspevku podľa § 78a na sociálnu službu za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na jednotku
výkonu podľa odseku 1, ak ide o sociálnu službu v zariadeniach uvedených v § 34, § 37 až 39,
c) príjmom neverejného poskytovateľa sociálnej služby z poskytnutého finančného príspevku podľa §
76 na sociálnu službu na príslušný rozpočtový rok v prepočte na jednotku výkonu podľa odseku 1, ak

ide o sociálnu službu uvedenú v § 41,
d) priemernými skutočne dosiahnutými príjmami z platenia úhrady za sociálnu službu poskytovanú
v pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok v prepočte na
jednotku výkonu podľa odseku 1.

35. Podľa § 78 ods. 1,2, 3 zákona o sociálnych službách, (1) Ak sa neverejnému poskytovateľovi
sociálnej služby poskytuje finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný
príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy na
príslušnýrozpočtovýrok,obecalebovyššíúzemnýceloktietofinančnépríspevkyposkytujepreddavkovo
a prvý preddavok sa poskytne najneskôr do konca februára príslušného rozpočtového roka. Na

zúčtovanie týchto finančných príspevkov sa vzťahuje osobitný predpis. (2) Ak sa začne poskytovať
neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej
služby a finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch
sebaobsluhy v priebehu rozpočtového roka, obec alebo vyšší územný celok tieto finančné príspevky
poskytuje preddavkovo, najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nárok na tieto finančné

príspevkyvznikolanajneskôrdoposlednéhodňakalendárnehomesiacanasledujúcehopokalendárnom
mesiaci, v ktorom vznikol nárok na tieto finančné príspevky. (3) Ak neverejný poskytovateľ sociálnej
služby skončí poskytovanie sociálnej služby v priebehu rozpočtového roka, zúčtuje poskytnutý finančné
príspevky na prevádzku poskytovanej sociálnej služby a finančný príspevok pri odkázanosti na pomoc
inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy ku dňu skončenia poskytovania sociálnej služby.

36. Podľa § 80 písm.a), b, c) zákona o sociálnych službách Obec a) vypracúva, schvaľuje komunitný plán
sociálnych služieb vo svojom územnom obvode, b) utvára podmienky na podporu komunitného rozvoja,
c) je správnym orgánom v konaniach o 1. odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, v

zariadeníopatrovateľskejslužby,vdennomstacionári,oodkázanostinaopatrovateľskúslužbu,2.zániku
odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v prvom bode, 3. odkázanosti na sociálnu službu uvedenú v
prvom bode po zmene stupňa odkázanosti, 4. povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov
platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 13,

37. Podľa § 110aq ods. 13 zákona o sociálnych službách ak fyzická osoba, ktorá je odkázaná na
sociálnu službu v zariadení uvedenom v § 35 alebo § 36, a ktorej sa k 31. decembru 2021 poskytuje
pobytová sociálna služba v tomto zariadení bez finančnej podpory poskytovania tejto sociálnej služby
poskytovanímfinančnéhopríspevkunaprevádzkuposkytovanejsociálnejslužby,doručípo31.decembri
2021 obci v rozsahu jej pôsobnosti písomnú žiadosť o zabezpečenie poskytovania pobytovej sociálnej

služby v zariadení uvedenom v § 35 alebo § 36 podľa § 8 ods. 1, obec poskytne za podmienok
ustanovených týmto zákonom neverejnému poskytovateľovi pobytovej sociálnej služby v zariadení
uvedenom v § 35 alebo § 36, ktorého si táto fyzická osoba vybrala, finančný príspevok na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby na rozpočtový rok 2022 na túto fyzickú osobu vo výške a) od 1 200 eur do
výšky určenej podľa § 77 v znení účinnom od 1. januára 2022, b) určenej podľa § 77 v znení účinnom

od 1. januára 2022, ak je takto určená výška finančného príspevku nižšia ako 1 200 eur.

38. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu
zamietnuť.39. Predmetom konania bol nárok žalobkyne voči žalovanej na dofinancovanie sociálnej služby, ktorú

poskytla žalobkyňa p. C. D. s trvalým pobytom v žalovanej obci v Zariadení pre seniorov KATKA, a to
vyplatením príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby za rok 2023. Žalovaná žiadala žalobu
zamietnuť dôvodiac, že neboli splnené zákonné predpoklady pre to, aby žalobkyni mohla poskytnúť
žalované plnenie, a to predovšetkým s poukazom na § 75 ods.14 zákona o sociálnych službách, keď
medzi stranami sporu absentuje uzatvorená písomná zmluva.Tiež tvrdila, že žalobkyňa sa mala so

žiadosťou o príspevok prioritne obrátiť na vyšší územný celok a až po zamietnutí tejto žiadosti, sa mal
obrátiť so žiadosťou na žalovanú obec. Zároveň namietala aj žiadanú výšku plnenia.

40. Bolo nesporné, že žalobkyňa je neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorý poskytuje
sociálnu službu bez cieľa dosiahnuť zisk v Zariadení pre seniorov KATKA. Žalovaná je obec,
ktorej obyvateľovi p. C. D. sú zo strany žalobkyne poskytované sociálne služby v zariadení pre

seniorov žalobkyne pobytovou formou. Tiež nebolo sporným, že dňa 15.12.2017 žalovaná obec vydala
rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu menovaného v zariadení pre seniorov. Menovaný nevyužil
svoje právo a nepožiadal žalovanú obec o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, ale sám
dňa 11.12.2017 uzatvoril so žalobkyňou Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb pobytovou formou.
Sporným nebolo ani to, že dňa 23.1.2023 menovaný písomne požiadal žalovanú obec o zabezpečenie

poskytovania sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby. Rovnako tak nebolo
sporným, že žalobkyňa žiadosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby (aj samotný klient p. C.
D.)požiadalažalovanúoposkytnutiefinančnéhopríspevkunaprevádzkunazabezpečenieposkytovania
sociálnej služby pre klientov žalobcu v súlade s § 8 ods.1 zákona o sociálnych službách, pričom
predložila žalovanej obci aj zmluvy o poskytnutí sociálnych služieb ako aj návrh zmluvy o poskytnutí

finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Nebolo tiež sporné, že medzi
stranami sporu nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby.

41. Spornou otázkou bolo, či je pre poskytnutie finančného príspevku na prevádzku poskytovanej

sociálnej služby nevyhnutná písomná zmluva medzi žalobkyňou (ako neverejným poskytovateľom)
a žalovanou (obcou) o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby,
či bola žalobkyňa povinná najskôr žiadať VÚC o poskytnutie finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby a tiež samotná výška finančného príspevku na prevádzku poskytovanej
sociálnej služby.

42. V prvom rade je potrebné uviesť, že právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie
sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb upravuje zákon o sociálnych službách
s tým, že financovanie sociálnych služieb je právne upravené v jeho štvrtej časti v § 71 až § 78e.

Ustanovenie § 71 upravuje zdroje financovania sociálnych služieb a § 72 práva a povinnosti, či už
poskytovateľov sociálnej služby, alebo prijímateľov sociálnej služby súvisiace s platením úhrady za
sociálnuslužbu,tedaokreminéhourčujeajto,ktojepovinnýplatiťúhraduzasociálnuslužbu.V§72ods.
1 je jednoznačne stanovené, že úhradu za sociálnu službu je v zásade povinný platiť prijímateľ sociálnej
služby, a to za podmienok uvedených v tomto a jemu nasledujúcich ustanovení. Spôsoby vzniku

právneho vzťahu medzi poskytovateľom sociálnej služby a prijímateľom takejto služby je upravený v
§ 74, z ktorého je zrejmé, že takýto právny vzťah vzniká na základe Zmluvy o poskytovaní sociálnej
služby. Finančná podpora neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu
vo verejnom záujme je upravená v tretej hlave tejto časti, a to v § 75 a nasledujúcich.

43. Základnými podmienkami, na ktoré sa viaže povinnosť obce poskytovať finančný príspevok
na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, sú:
poskytovanie sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby vo verejnom záujme podľa
§ 75 ods. 9 a 10 zákona (poskytovanie sociálnej služby prijímateľovi na ňu odkázanému), ďalej
neposkytovanie sociálnej služby s cieľom dosiahnuť zisk (§ 75 ods. 1 s poukazom na § 64 ods.

12 zákona), písomná žiadosť neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytnutie finančného
príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby (§ 75 ods. 11 zákona o sociálnych službách),
ktorej prílohou sú písomné zmluvy o poskytovaní sociálnej služby medzi poskytovateľom a prijímateľom
(§ 74 ods. 2), alebo zoznam osôb, ktorým sa sociálna služba poskytuje, ak sa písomná zmluvaneuzatvára (§ 75 ods. 5 zákona), uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby medzi obcou a neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§
75ods.14zákonaosociálnychslužbách).Pokiaľniektorázvyššieuvedenýchpodmienoksplnenánieje,

povinnosť obce poskytnúť finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému
poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk nevzniká.

44. Je zrejmé, že p. C. D. od 11.12.2017 boli poskytované sociálne služby v zariadení pre seniorov
žalobkyne, avšak bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby zo strany

žalovanej obce. Od 01.01.2022 vstúpila do účinnosti zmena zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych
službách (§ 110aq ods.13 cit. zákona), ktorá vzhľadom na problémy interpretačnej a aplikačnej praxe
explicitne ustanovuje právnu možnosť pre odkázanú fyzickú osobu, ktorej sa už poskytuje sociálna
služba neverejným poskytovateľom, avšak bez finančnej podpory z verejných prostriedkov podľa tohto
zákona, t. j. bez finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, kedykoľvek aj počas
poskytovania tejto sociálnej služby neverejným poskytovateľom, prejaviť svoj záujem o zabezpečenie

poskytovania sociálnej služby novo už s finančnou podporou jej poskytovania z verejných prostriedkov.
To znamená, že fyzická osoba môže kedykoľvek, i počas poskytovania sociálnej služby, požiadať o
poskytnutie alebo zabezpečenie tejto sociálnej služby príslušnou obcou, resp. vyšším územným celkom,
a to po zabezpečení realizácie práva tejto fyzickej osoby touto obcou, resp. vyšším územným celkom na
informovaný výber poskytovateľa tejto sociálnej služby, novo už s finančnou podporou poskytovania tejto

sociálnej služby z verejných prostriedkov poskytovaním finančných príspevkov na spolufinancovanie
tejto sociálnej služby v pôsobnosti obce a vyššieho územného celku podľa tohto zákona (z všeobecnej
časti dôvodovej správy k zákonu č. 484/2021 Z. z.).
45. V súlade s touto zákonnou zmenou p. C. D. ako odkázaná osoba, ktorej už v danom čase bola
poskytovaná sociálna služba neverejným poskytovateľom, požiadal žalovanú obec o poskytovanie

sociálnej služby alebo zabezpečenie sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej
služby z verejných prostriedkov (žiadosť podľa § 8 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z.). Povinnosťou
obce je (po zabezpečení práva odkázanej osoby na výber sociálnej služby a výber poskytovateľa
sociálnej služby) poskytnúť sociálnu službu, ak je obec sama poskytovateľom tejto sociálnej služby,
alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby u iného poskytovateľa sociálnej služby zapísanej do

registra (§ 8 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z. z.).
46. Ako však ustanovuje § 8 ods. 6 zákona č. 448/2008 Z. z., obec poskytne fyzickej osobe sociálnu
službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 (teda aj sociálnej služby
v zariadení pre seniorov - pozn. súdu) podľa poradia na základe vopred určených a zverejnených
podrobností vedenia tohto poradia. Uvedené vysvetľuje dôvodová správa k zákonu č. 484/2021 Z.

z. nasledovne: ak to v konkrétnom čase rozpočtové možnosti samosprávy neumožňujú (nemá vo
svojom rozpočte vyčlenenú dostatočnú sumu finančných prostriedkov na možnosť začatia poskytovania
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby), je povinná obec a vyšší územný
celok v rozsahu svojej pôsobnosti doručenú písomnú žiadosť odkázanej fyzickej osoby o zabezpečenie
poskytovania sociálnej služby (s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z verejných

prostriedkov)zaradiťdoporadia(poradiauspokojovaniažiadostíozabezpečeniesociálnejslužby,aakje
toto zabezpečenie realizované u neverejných poskytovateľov sociálnej služby, spojené aj s poskytnutím
finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby), a tejto žiadosti vyhovieť na základe
vopred určených a zverejnených podrobností vedenia tohto poradia uspokojovania žiadostí. Preto len
v prípade, ak to obci dovoľujú rozpočtové a iné okolnosti, môže poskytnúť fyzickej osobe sociálnu

službu alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby a súčasne aj uzatvoriť zmluvu o poskytnutí tohto
finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby.
47. Zhrnúc vyššie uvedené, je teda základnou podmienkou, na ktorú sa viaže povinnosť obce poskytovať
finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej
služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, písomná zmluva o poskytnutí

finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby uzatvorená medzi obcou a
neverejným poskytovateľom sociálnej služby (§ 75 ods. 14 zákona o sociálnych službách). Keďže
bolo nesporne preukázané, že medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom
sociálnej služby nebola uzatvorená písomná zmluva o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku
poskytovanej sociálnej služby, žalovanej obci doposiaľ nevznikla žalovaná povinnosť. Povinnosť

obce poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby vzniká najskôr až
uzatvorením zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby, k
uzatvoreniu ktorej dôjde po splnení zákonných podmienok, a až v prípade, ak to dovoľujú rozpočtové a
inézákonomstanovenéokolnosti.Akosprávneuviedlažalovaná,bezzmluvynevznikolzáväzkovývzťahmedzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako poskytovateľom sociálnej služby, neexistuje teda povinnosť
obce plniť.
48. Na uvedenom právnom závere súdu nemení nič ani rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.

zn. 5Cob/46/2017, na ktorý odkazovala žalobkyňa, v zmysle ktorého „ pokiaľ žalobca (obec) požiadal
o sociálnu službu pre svojho obyvateľa, tak sa svojej povinnosti uhrádzať finančných príspevok nemohol
zbaviť len z formálnych dôvodov“. Citované rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít (t.j. stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, prax vyjadrená opakovane

vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne
na ne nadviazali, rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne
Súdneho dvora Európskej únie, naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou
neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk

vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o
rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT
Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986), ktorá by bola pre súd záväzná.
49. Vyššie uvedený právny záver súdu je napokon podporený aj novšími rozhodnutiami – napr.

uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1KO/8/2020 zo dňa 08.09.2020, ktorý v predmetnom rozhodnutí
uviedol, že „finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby sa poskytuje na základe
písomnej zmluvy“ a rovnaký právny názor vyjadril i Krajský súd v Trnave v rozsudku zo dňa 29.11.2022
sp.zn. 32Cob/9/2022, keď uviedol, že „bez uzatvorenej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku sa
tento nevypláca“ a ďalej „ názor žalobcu, že povinnosť, ktorej uloženia sa domáha v tomto konaní,

žalovanému vyplýva priamo zo zákona, a to § 75 ods.5 ZoSS odvolací súd nepovažuje za správny“.
Pokiaľ žalobkyňa namietala, že citovaný rozsudok nemožno podporne použiť na daný prípad, keďže
sa jednalo o uplatnený nárok na náhradu škody, toto tvrdenie žalobkyne nie je správne. Vychádzajúc
z citovaného rozsudku je zrejmé, že jeho predmetom bol rovnako ako v danom prípade nárok na
dofinancovanie sociálnej služby. S otázkou zodpovednosti za škodu sa súd vyporiadal len s ohľadom

na námietku žalobcu o potrebe posúdenia ním uplatneného nároku voči žalovanému aj z titulu
zodpovednosti za škodu. Súd nepopiera, že sa jednalo o skutkový stav vychádzajúci z právnej úpravy
do prijatej novely zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (účinnej od 01.01.2022), súd však
z citovaného rozhodnutia poukázal len na podmienku nevyhnutnosti písomnej zmluvy (§ 75 ods. 14
zákona o sociálnych službách), ktorá podmienka bola stanovená tak pred prijatou novelou ako i po nej,

teda v tejto časti možno právne názory v ňom vyjadrené aplikovať aj na daný právny stav. V ostatnom
súd na citované rozhodnutie neodkazuje. Žalobkyňa tiež nesprávne vykladá právne názory odvolacieho
súdu uvedené v bode 10.3 citovaného rozhodnutia. V predmetom bode odvolací súd vyslovil, že bez
predchádzajúcej žiadosti obce o poskytnutie sociálnej služby, žiaden zákon neukladá obci povinnosť
uzatvoriť zmluvu o poskytnutí finančného príspevku s neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorý

neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. V žiadnom prípade z uvedeného však nemožno
vyvodiť, že pre vznik povinnosti žalovanej obce plniť, nie je potrebná písomná zmluva.
50. Naviac súd považuje za potrebné dodať, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že žalobkyňa
si mala nárok na finančný príspevok uplatniť prednostne u VÚC. Takáto povinnosť žalobkyni nevyplýva
zo žiadneho zákonného ustanovenia. Vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 8 zákona o sociálnych

službách, VÚC môže poskytovať tento finančný príspevok, ak tento finančný príspevok neposkytuje
obec. Z uvedeného možno vyvodiť záver o prednostnom poskytovaní finančného príspevku na
prevádzku poskytovanej sociálnej služby obcou a až následne, v prípade nemožnosti poskytovania tohto
finančného príspevku zo strany obce, prichádza do úvahy jeho poskytovanie VÚC.
51. S ohľadom na neexistenciu písomnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na prevádzku

poskytovanej sociálnej služby medzi žalovanou obcou a žalobkyňou ako neverejným poskytovateľom
sociálnej služby, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa preto už ďalej nezaoberal námietkami
ohľadom výšky finančného príspevku.
52. Záverom súd udáva, že z vyjadrení žalovanej je zrejmé, že nárok žalobkyne (za splnenia zákonných
podmienok) nespochybňuje. K úspešnému zavŕšeniu kontraktačného procesu medzi stranami sporu

však nedošlo z dôvodu ich rozdielnych názorov ohľadom výšky žalobkyňou požadovaného nároku
(príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby. Súd má za to, že pokiaľ je žalobkyňa
presvedčená ohľadom dôvodnosti výšky svojho nároku a žalovaná napriek tomu odmieta uzatvoriť so
žalobkyňou zmluvu, mala sa domáhať svojho nároku inou formou žaloby.53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaná mala plný úspech, súd jej
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak žalovaný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže žalobca podať návrh

na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).