Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Blaha
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/35/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119217335
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6119217335.3
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
Activ Incentiv Freizeitanlagen Gesellschaft m.b.H., IČ:133564v, so sídlom Sitz Tiefendorfergasse
11/43, Viedeň, Rakúska republika, zast. Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934 proti žalovanému 1/ HORNONITRIANSKE BANE
zamestnanecká, akciová spoločnosť (v skratke HBz., a.s.), so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01
Prievidza, IČO: 36 002 887 a žalovanému 2/ Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP,
a.s., so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, IČO: 36 005 622 o zaplatenie 7.352,38 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 9Cb/5/2019-243 zo dňa 6. septembra 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Cb/5/2019-243 zo dňa 6. septembra 2022 z r u š u j
e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Cb/5/2019-220 zo dňa 18. júla 2022.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozhodnutia uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 7.352,38 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 519,25 Eur od 15.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.542,00 Eur od 15.04.2018 do zaplatenia,
zo sumy 2.429,75 Eur od 15.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.674,75 Eur od 15.04.2018 do zaplatenia,
zo sumy 186,63 Eur od 15.04.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
40,00 Eur, všetko v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť
druhého v danom rozsahu. V druhom výroku priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 21.02.2019
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7.352,38 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 15.04.2018
do zaplatenia z jednotlivých vyúčtovaných súm tvoriacich celkovo uplatnenú čiastku a nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom
a žalovaným 1/ bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva podľa § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“) v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.02.2016 (ďalej aj „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo
sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy a/alebo získavanie objednávok pre žalovaného 1/ ako záujemcu
na výrobu strojárskych zariadení podľa požiadaviek tretej strany ako odberateľa za dohodnutú cenu
a žalovaný 1/ ako záujemca sa zaviazal zaplatiť odplatu za túto činnosť vo výške 2,5 % z prijatých platieb
zo sprostredkovaných aktivít. Za uvedenú činnosť vyúčtoval žalobca žalovanému 1/ dohodnutú zmluvnú
odmenu faktúrou č. 387 zo dňa 28.02.2018 vo výške 519,24 Eur so splatnosťou 14 dní, faktúrou č.
386 zo dňa 31.01.2018 vo výške 1.542,- Eur so splatnosťou 14 dní, faktúrou č. 385 zo dňa 08.01.2018
vo výške 2.429,75 Eur so splatnosťou 14 dní, faktúrou č. 384 zo dňa 30.10.2017 so splatnosťou 14dní vo výške 2.674,75 Eur, faktúrou č. 383 zo dňa 06.11.2017 vo výške 186,63 Eur so splatnosťou
14 dní, celkovo vo výške 7.352,38 Eur. Žalobca vyzval žalovaného 1/ predžalobnou výzvou zo dňa
06.04.2018 na zaplatenie dlžnej sumy 7.532,38 Eur do 5 dní od jej doručenia, pričom túto výzvu žalovaný
1/ prevzal dňa 09.04.2018. Úroku z omeškania z jednotlivo vyúčtovaných súm sa domáhal od prvého
dňa po uplynutí 5 dňovej lehoty na zaplatenie dlžnej sumy na základe výzvy zo dňa 09.04.2018, t.j.
od 15.04.2018. Žalobca namietal tvrdenia žalovaného 1/, že žalobca neposkytoval potrebnú súčinnosť
podľa Zmluvy a k tejto okolnosti navrhol vypočuť svedkov A. B. C., A. C. D. a konateľa žalobcu.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný 1/ v priebehu konania namietal,
že predložená Zmluva nie je žalobcom podpísaná, predložený Dodatok č. 1 je v nemeckom jazyku
bez uvedenia dátumu a podpisu. Žalovaný 1/ nenamietal spoluprácu so žalobcom, avšak žalobca si
nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, a to zabezpečovať koordináciu činností medzi žalovaným
1/ ako záujemcom a tretími osobami, zabezpečovať obchodno-technickú a logistickú činnosť. Tieto
skutočnosti mu boli vytýkané v liste zo dňa 08.12.2017. Napriek ďalšej písomnej a mailovej komunikácii
si žalobca tieto svoje povinnosti neplnil. V zmysle Zmluvy bola odplata, splatnosť a úhrada nákladov
viazaná na splnenie záväzku žalobcu ako sprostredkovateľa, avšak žalobca neposkytol žalovanému
1/ potrebnú súčinnosť podľa dohodnutých zmluvných podmienok. Žalobca neposkytol žalovanému 1/
žiadnu podporu pri vyjednávaniach so zákazníkmi ohľadne cien, viac nákladov, predaja nadvýroby,
nemal prehľad o realizovaných obchodných prípadoch, zabúdal zasielať výkresovú dokumentáciu
a predložený doklad „Zoznam tretích strán, s ktorými agent rokuje a spolupracuje v čase uzavretia
tejto zmluvy“ je podľa žalovaného 1/ bez právnej sily, pretože nie je podpísaný štatutárnymi zástupcami
obidvoch zmluvných strán. K predloženým faktúram neboli predložené podklady podľa zmluvy, ktoré by
preukazovali splnenie povinností žalobcu ako sprostredkovateľa.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na návrh strán sporu vykonal okresný súd
výsluch svedkov A. B. C., A. E. F., C. D., G. D. k preukázaniu okolností, obsahu a povahy spolupráce,
činnosti a úkonov medzi žalobcom a žalovaným 1/.
5. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil, že žalobca a žalovaný 1/ v postavení podnikateľov
uzavreli sprostredkovateľskú zmluvu, v znení dodatku č.1 účinného od 01.02.2016, z ktorej vyplýva, že
na strane žalovaného 1/ sa týka jeho odštepného závodu Banskej mechanizácie a elektrifikácie o.z.
970/1 Nováky a jej predmetom bolo sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy alebo získanie objednávky
pre záujemcu na výrobu strojárskych zariadení podľa požiadaviek tretej osoby ako odberateľa za
dohodnutú odmenu. Podľa čl. I ods. 2 Zmluvy sprostredkovateľ je povinný podľa pokynov a požiadaviek
záujemcu zabezpečovať koordináciu činnosti medzi záujemcom a treťou osobou, obchodno-technickú a
logistickú činnosť. Podľa čl. II ods. 1 v prípade, že sprostredkovateľ splní svoj záväzok a preukáže akým
spôsobom vykonal sprostredkovaciu činnosť (záznamy z rokovaní prípadne iné informácie požadované
záujemcom) a tretia osoba odoberie produkty od žalovaného a uhradí kúpnu cenu, zaväzuje sa
záujemca zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu podľa čl. II ods. 4 vo výške 2,5 % z prijatých platieb zo
sprostredkovaných aktivít bez prepravných nákladov. Odplata mala byť uhradená bankovým prevodom
na účet sprostredkovateľa do 14 pracovných dní odo dňa doručenia faktúry, ktorú môže vystaviť
sprostredkovateľ až po pripísaní prostriedkov na účet záujemcu odberateľom. Podľa čl. II ods. 4 Zmluvy
záujemca bude sprostredkovateľa informovať o pripísaní prostriedkov na účet najneskôr do 5 dní od ich
pripísania. Žalobca vystavil faktúru č. 387 dňa 28.02.2018 so splatnosťou 14 dní na sumu 519,25 Eur, č.
386 dňa 31.01.2018 so splatnosťou 14 dní na sumu 1.542,- Eur, č. 385 dňa 08.01.2018 so splatnosťou
14 dní na sumu 2.429,75 Eur, č. 384 dňa 30.10.2017 so splatnosťou 14 dní na sumu 2.674,75 Eur a č.
383 dňa 06.11.2017 so splatnosťou 14 dní na sumu 186,63 Eur a teda žalobcom vystavené faktúry č.
383 – 387 boli splatné od 20.11.2017 do 14.03.2018.
6. Okresný súd ďalej zistil, že žalobca si viedol záznamy k jednotlivým obchodným prípadom spoločnosti
KLEEMANN, Kormann Rockster Recycler, Sandvik, Wirtgen, a to od januára 2016 do septembra 2017.
Podľa zápisov z č.l. 86-91 sa na rokovaní so žalobcom a klientami Rockster zúčastňovali p. G., C. D., p.
C., C. G., p. H. za žalovaného 1/ a p. G. za žalobcu. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na
písomnú ako aj e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu týkajúcu sa vysvetlenia a zdokladovania
platieb uplatňovaných žalobcom voči žalovanému 1/ za sprostredkovateľskú činnosť. Okresný súd ďalej
z obchodného registra zistil, že pôvodne žalovaná spoločnosť Hornonitrianske bane zamestnanecká,
akciová spoločnosť Prievidza IČO: 36 002 887 (žalovaný 1/) predala časť podniku k 01.07.2019 na
základe Zmluvy o predaji časti podniku - organizačnej zložky Banská mechanizácia a elektrifikácia OZNováky, uzavretej dňa 28.05.2019 medzi spoločnosťou Hornonitrianske bane zamestnanecká, akciová
spoločnosť IČO: 36 002 887 (žalovaný 1/) a Hornonitrianske bane Prievidza a.s. IČO: 36 005 622
(žalovaný 2/). Podľa okresného súdu preto v zmysle § 476 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“)
prešiel záväzok z predmetného vzťahu na Hornonitrianske bane Prievidza a.s. IČO: 36 005 622.
7. V napadnutom rozhodnutí okresný súd ďalej poukazoval na jednotlivé procesné úkony súdu a strán
sporu. Uviedol, že hoci podľa č.l. 96 spisu okresný súd predvolal na pojednávanie 19.05.2020 v
žalobe označeného žalovaného, teda žalovaného 1/, napriek tomu sa podaním zo dňa 06.05.2020 v
súčasnosti žalovaný 2/ ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a 30.06.2020 sa pojednávania zúčastnil
zástupca žalovaného 2/, tak ako aj pojednávania 02.11.2021, 01.02.2022, 23.02.2022, hoci aj na tieto
pojednávania okresný súd predvolával žalovaného 1/. Po pojednávaní 02.11.2021 zástupca žalovaného
2/ dňa 03.11.2021 prevzal žiadané listiny pripojené k žalobe a k podaniam žalobcu podľa záverov
pojednávania z 02.11.2021. Tiež žalovaný 2/ dňa 10.11.2021 navrhol v konaní vypočuť svedkov, ktorí
aj boli vypočutí. Podľa okresného súdu sám zástupca žalovaného 2/ sa domnieval, že je účastníkom
konania, ako to uviedol v podaní zo dňa 26.08.2022.
8. Okresný súd poukázal na to, že predvolával strany na pojednávanie na 19.05.2020, pričom dňa
05.05.2020 žalovaný 2/ (v tom čase ešte nebol účastník konania) ospravedlnil svoju neúčasť na
tomto pojednávaní a na pojednávaní dňa 30.06.2020 sa zúčastnil zástupca žalovaného 2/, hoci súd
predvolával na pojednávanie žalovaného 1/. Zástupca žalovaného 2/ navrhol na tomto pojednávaní
prerušiť konanie na 3 mesiace za účelom mimosúdneho rokovania. Zároveň na tomto pojednávaní
predložil výpisy z obchodného registra, podľa ktorých záväzok zo vzťahu, ktorý je predmetom konania,
prešiel zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Okresný súd poukázal aj na to, že na pojednávaní dňa
02.11.2021 zástupca žalovaného 2/ požiadal pre účely identifikácie účtovných prípadov kópie dôkazov
- faktúr originálov, priložených k žalobe a k podaniam žalobcu. Okresný súd rozhodol, že mu budú
doručené všetky listiny priložené k žalobe a k podaniam žalobcu. Podľa okresného súdu tieto listiny
zástupca žalovaného 2/ prevzal na súde osobne (č.l. 128a), na doručenke dátum prevzatia listín
nepotvrdil, avšak z chronológie spisu vyplýva, že sa tak stalo pred 03.11.2021.
9. Okresný súd ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 13.04.2022 žalobca navrhol, aby súd rozšíril
okruh žalovaných o údajného nadobúdateľa záväzku žalobcu z dôvodu predaja časti podniku, a to
o žalovaného 2/. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.06.2022 ďalej žiadal o zmenu žalobného
petitu tak, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom spoločne
a nerozdielne s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť druhého v rozsahu tohto plnenia. Okresný
súd uznesením sp. zn. 9Cb/5/2019 zo dňa 02.06.2022 pripustil, aby do konania vstúpil ďalší žalovaný,
a to žalovaný 2/ a následne uznesením zo dňa 18.07.2022 pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaní
1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu s príslušenstvom s tým, že
plnením jedného zaniká povinnosť druhého v danom rozsahu.
10. Okresný súd poukázal na podanie žalovaného 2/ z 26.08.2022, v ktorom namietal, že mu nebola
doručená žaloba ani ostatné relevantné doklady preukazujúce nárok žalobcu. Pokiaľ okresný súd
pripustil zmenu žaloby, ktorú žalobca odôvodnil oznámením žalovaného 2/, že došlo k prevodu časti
podniku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ a teda k prevzatiu záväzku, ktorý je predmetom konania,
žalovaný 2/ namietal, že svojím podaním zo dňa 07.04.2022 nepreukazoval prevzatie záväzku, ktorý
je predmetom tohto konania, ale len uviedol, že listiny preukazujúce tvrdenie z pojednávania zo dňa
30.06.2020 boli založené do spisu právnym zástupcom žalovaného na tomto pojednávaní a ktoré
zároveň vyplývajú aj z verejných registrov. Žalovaný 2/ teda tvrdil, že prevod sporného záväzku na
základe prevodu časti podniku zo žalovaného 1/ bol preukazovaný žalobcovi už dňa 30.06.2020.
Poukázal aj na to, že JUDr. Milan Minárik nie je právnym zástupcom žalovaného 1/ a žiadne poverenie
od žalovaného 1/ pre túto osobu sa v spise nenachádza. JUDr. Minárik konal výlučne za žalovaného
2/ podľa poverenia zo dňa 10.07.2022, ktoré je v spise, nakoľko sa domnieval, že účastníkom sporu za
žalovaného je výlučne žalovaný 2/ z titulu zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 28.05.2019, ktorá bola
zapísaná v obchodnom registri dňa 10.07.2019 a zverejnená v Obchodnom vestníku č. 127/2019 dňa
03.07.2019. O týchto skutočnostiach žalovaný 2/ informoval žalobcu už na pojednávaní dňa 30.06.2020.
Vzhľadom na splatnosť faktúr č. 383 – 387 od 20.11.2017 do 14.03.2018, t.j. viac ako 4 roky od ich
uplatnenia na súde zo strany žalobcu voči žalovanému 2/ (13.06.2022), žalovaný 2/ uplatnil námietku
premlčania a žiadal žalobu voči žalovanému 2/ zamietnuť.11. V napadnutom rozhodnutí okresný súd poukázal aj na vyjadrenie žalovaného 1/ z 26.08.2022
v ktorom uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, prešla na základe Zmluvy o predaji
časti podniku, a to odštepného závodu Banská mechanizácia a elektrifikácia, o.z. zo žalovaného 1/
na žalovaného 2/, pričom listiny preukazujúce tieto skutočnosti boli založené do súdneho spisu na
pojednávaní dňa 30.06.2020, čím si žalovaný 1/ splnil oznamovaciu povinnosť v rámci súdneho konania.
Až do skončenia dokazovania žalobca nevykonal bez zbytočného odkladu žiaden procesný úkon.
K prechodu záväzku na základe Zmluvy o predaji časti podniku došlo s účinnosťou ku dňu 01.07.2019.
Žalovaný 1/, vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania žalovaným 2/, s poukazom na § 306 ods. 2
ObZ vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku voči nemu a žiadal žalobu zamietnuť.
12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po vykonanom dokazovaní okresný súd
dospel k záveru, že na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ mal
v konaní preukázaný prechod všetkých práv a záväzkov, na ktorý sa predaj časti podniku vzťahuje podľa
ustanovení o postúpení pohľadávok. Na prechod záväzku sa síce nevyžaduje súhlas veriteľa, avšak
predávajúci ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Okresný súd teda konštatoval, že mal
preukázaný prechod záväzku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ na základe Zmluvy o predaji časti
podniku a žalovaný 1/ sa stal ručiteľom záväzku žalovaného 2/ dňom 28.05.2019, t.j. ku dňu uzavretia
Zmluvy o predaji časti podniku.
13. Vzhľadom na tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ o premlčaní uplatneného nároku žalobcu sa okresný
súd prioritne zaoberal touto námietkou. S odkazom na ustanovenie § 293, § 303, § 304, § 306 ods.
1 a 2, § 310, § 402, § 406 ods. 1 Obchodného zákonníku dospel k záveru, že námietka premlčania
žalovaných 1/ a 2/ dôvodná nie je. Poukázal na to, že na konaní vedenom od 17.04.2019 proti
žalovanému 1/ sa aktívne od 30.06.2020 zúčastňoval zástupca žalovaného 2/. Vzhľadom na znenie §
406 ObZ posudzoval aj to, či žalobca ako veriteľ písomne upovedomil žalovaného 2/ ako spoludlžníka
o začatom konaní pred uplynutím premlčacej lehoty. Okresný súd síce konštatoval, že žalobca písomne
neupovedomil žalovaného 2/ pred skončením premlčacej lehoty písomne o začatom súdnom konaní
apribratiežalovaného2/navrholprávnyzástupcažalobcuaždňa13.04.2022,avšakžalovaný2/satohto
konania aktívne zúčastňoval od 30.06.2020, hoci ho súd na pojednávanie nepredvolával. Ani žalovaný
1/ ani žalovaný 2/ nepostupovali podľa Obchodného zákonníka a žalovaný 2/ neoznámil ako kupujúci
časti podniku bez zbytočného odkladu žalobcovi ako veriteľovi prevzatie záväzkov od žalovaného 1/ na
žalovaného 2/ až do pojednávania dňa 30.06.2020, hoci k predaju podniku došlo 28.05.2019.
14. Okresný súd vyhodnotil námietku premlčania voči žalovanému 1/ ako nedôvodnú, pretože žaloba
voči nemu bola riadne a včas uplatnená dňa 17.04.2019 (odvolací súd konštatuje, že žaloba nebola
doručená súdu dňa 17.04.2019, ale podľa údajov z elektronického súdneho spisu doručením tejto žaloby
na upomínací súd v Banskej Bystrici dňa 25.01.2019) pred uplynutím premlčacej doby 21.11.2021 voči
žalovanému 1/ ako voči jednému zo spoludlžníkov zaviazaných spoločne a nerozdielne podľa § 406
ObZ. Okresný súd konštatoval, že vzhľadom na to, že žalovaný 1/ má postavenie ručiteľa, ktorý podľa
§ 306 ods. 2 ObZ môže uplatniť voči veriteľovi, t.j. žalobcovi všetky námietky, vrátane premlčania, preto
sa okresný súd zaoberal, či námietka premlčania uplatnená žalovaným 2/ je dôvodná.
15. Podľa okresného súdu v zmysle § 406 ObZ by premlčacia doba voči žalovanému 2/ prestala plynúť,
ak by ho do 21.11.2021 žalobca písomne upovedomil o začatom konaní, inak by premlčacia doba
uplynula 21.11.2021. Okresný súd považoval vzťah žalovaného 1/ ako ručiteľa a žalovaného 2/ ako
dlžníka,naktoréhoprešielzáväzokvočižalobcoviakoveriteľoviztituluZmluvyopredajičastipodniku,za
solidárny záväzok a posúdil postavenie žalovaného 1/ a 2/ ako pasívne solidárne zaviazaných dlžníkov.
Uviedol tiež, že právnu úpravu pasívnej solidarity podľa Občianskeho zákonníka dopĺňa Obchodný
zákonník právnou úpravou prezumovanej, t.j. predpokladanej solidarity tak, že pokiaľ je na to isté
plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne v zmysle § 293 ObZ. Pri solidárnych, t.j. spoločných záväzkoch, je na to isté
plnenie zaviazaných niekoľko osôb spoločne a nerozdielne (§ 511 OZ a § 293 ObZ). Takáto solidarita
dlžníkov vyžaduje potrebu osobitnej úpravy pri spočívaní premlčacej doby. Začatie súdneho alebo
rozhodcovského konania proti jednému spoludlžníkovi pri uplatnení zákonom stanovených podmienok
spôsobuje, že prestala plynúť premlčacia doba, t.j. spočíva aj voči inému spoludlžníkovi, ktorý je s ním
zaviazaný spoločne a nerozdielne. Tieto účinky však nastanú len vtedy, ak veriteľ splní zákonom
predpísané podmienky, t.j. písomne upovedomí spoludlžníka o začatom konaní a upovedomenie urobí
pred uplynutím premlčacej doby.16. S odkazom na doktrinálny výklad okresný súd poukázal na to, že takáto notifikácia musí byť urobená
písomne, musí byť dostatočne určitá a upovedomenie o začatom konaní môže veriteľ podať kedykoľvek
v priebehu konania, ale pred jeho skončením. V dôsledku upovedomenia spoludlžníka o začatom
konaní preto plynutie premlčacej doby spočíva voči tým spoludlžníkom, ktorí boli o tom upovedomení.
Voči spoludlžníkovi, ktorý nebol ani žalovaný ani upovedomený, premlčacia doba plynie ďalej. Podľa
prevládajúceho názoru v prípade včasnej notifikácie dochádza k spočívaniu premlčacej lehoty spätne,
t.j. ku dňu začatia súdneho konania voči pôvodnému dlžníkovi.
17.Podľaokresnéhosúduzpriebehukonaniavyplýva,žežalovaný2/vedelopredmetekonania,aktívne
navrhoval svedkov, musel mať písomnú informáciu o začatí konania (teda aj žalobu, čo predstavuje
písomnéupovedomeniežalobcuokonaní),inakbysanemohol aktívnekonaniazúčastňovať,vyjadrovať
sa k dôkazom od 30.06.2020 do skončenia konania. Podľa okresného súdu preto 05.05.2020 (keďže sa
tohto dňa z pojednávania ospravedlnil) bol už žalovaný 2/ písomne aj žalobcom o konaní vyrozumený, čo
spôsobilo pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty najneskôr od 30.06.2020, kedy sa zástupca žalovaného
2/,vedomýsivkonaníuplatnenýchpohľadávok,zúčastnilpojednávaniaanavrholmimosúdnerokovania.
Podľa okresného súdu zástupca žalovaného prevzal prílohy žaloby a podania žalobcu osobne na
súde dňa 03.11.2021, ako to preukazuje doručenka z č.l. 128a. Žalovaný 2/ teda musel nepochybne
disponovať aj žalobou a doručením žaloby žalovanému 2/ obsahujúcej výzvu žalobcu žalovanému 1/ na
plnenie nastali hmotnoprávne účinky upovedomenia žalovaného 2/ o konaní zo strany žalobcu. Podľa
okresného súdu preto nemožno akceptovať, že by žalovaný 2/ nebol o konaní písomne informovaný,
keď sa ako riadny účastník bez akéhokoľvek vysvetlenia ospravedlnil z pojednávania 05.05.2020, hoci
na pojednávanie nebol predvolaný, a zúčastňoval sa aktívne celého konania od 30.06.2020. Počas
celého konania sa nedomáhal doručenia žaloby, ale žiadal kópie navrhnutých dôkazov, kládol otázky
svedkom. Pokiaľ preto žalobca dňa 13.04.2022 prostredníctvom právneho zástupcu navrhol rozšírenie
okruhu žalovaných o žalovaného 2/ a podaním zo dňa 13.06.2022 žalobca požiadal o zmenu petitu
zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu s príslušenstvom žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, uplatnil
potom nárok voči žalovanému 2/ včas pred uplynutím premlčacej doby, ktorá podľa okresného súdu
spočívala najneskôr od začiatku aktívnej účasti žalovaného 2/ v konaní, t.j. od 30.06.2020, kedy mal
najneskôr k dispozícii žalobu a najneskôr k 03.11.2022, kedy prevzal zástupca žalobcu prílohy k žalobe
a ďalších podaní žalobcu a v čase návrhu na rozšírenie okruhu účastníkov a rozšírenia žaloby už
neplynula. Námietka premlčania žalovaného 2/ preto dôvodná nie je a nárok voči žalovanému 2/ ani
voči žalovanému 1/ premlčaný nie je.
18. Ďalšiu námietku žalovaného 1/ o nepredložení podpísanej Zmluvy považoval okresný súd za
irelevantnú, pretože uzavretie zmluvy sporné nebolo a zmluvu o sprostredkovaní nie je povinnosťou
uzatvárať v písomnej podobe. Uzavretie Zmluvy rozporované nebolo a vyplýva aj z predloženej Zmluvy
a jej dodatku. Predloženými záznamami žalobcu z č.l. 76-86, zápisnicami z mítingov z č.l. 86-90,
ktoré spochybnené neboli, ako aj výpoveďami svedkov mal okresný súd preukázané, že žalobca pre
žalovaného sprostredkoval obchody aj s firmami Wirtgen a Rockster, z týchto obchodov odberatelia
zaplatili žalovanému 1/ faktúry, svedkyňa D. zaslala žalobcovi zoznam a potvrdila, že ide o zoznam
zrealizovaných zákaziek na základe sprostredkovania žalobcom (č.l. 140-141, resp. 153). Okresný súd
preto nemal pochybnosti, že žalobca fakturoval odmenu na základe podkladov, ktoré mu zaslal sám
žalovaný 1/, na výzvu žalovaného v predžalobnej výzve predložil žalovanému 1/ aj záznamy z rokovaní,
akomutoukladalaZmluvavčl.II,čovyplývaze-mailunač.l.171.Výhradyžalovaného1/,žeprirealizácii
objednávok žalobca neposkytoval pomoc pri vyjednávaní ohľadne cien, naviac nákladov, reklamácii,
predaja nadvýroby, nezabezpečoval potrebnú technickú dokumentáciu a nezúčastňoval sa následne
ani obchodných rokovaní, nepovažoval za relevantné, pretože podľa čl. I mal žalobca sprostredkovať
objednávky pre žalovaného na výrobu strojárenských zariadení podľa požiadaviek tretej osoby ako
odberateľa za dohodnutú cenu a sporné nebolo, že obchodné prípady uvedené v žalobcom vystavených
faktúrach žalovanému sprostredkoval, pričom k svojej obrane žalovaný 1/ neprodukoval žiadne dôkazy,
ktoré by preukazovali, aký pokyn alebo požiadavku žalobca nesplnil. Okresný súd preto dospel k záveru,
že boli splnené podmienky na vyplatenie dohodnutej odmeny a najneskôr v predžalobnej výzve doložil
žalobca žalovanému 1/ záznamy z rokovaní a preukázal, akým spôsobom pri obchodných prípadoch
konal tak, ako to predpokladala Zmluva. Okresný súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaných 1/ a 2/ ako solidárnych dlžníkov na zaplatenie žalovanej sumy.19. Z priznanej sumy 7.352,38 Eur priznal okresný súd žalobcovi od 15.04.2018 do zaplatenia aj 8 %
úrok z omeškania ročne, a to na základe výzvy doručenej žalovanému dňa 09.04.2018 na plnenie do
5 dní, ktorá lehota uplynula dňom 14.04.2018. Podľa § 369c ods. 1 ObZ priznal žalobcovi aj paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania sa okresný súd riadil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.
20. Proti uvedenému rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
21. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal nesprávne a nepreskúmateľné vysporiadanie sa okresným súdom
s uplatnenou námietkou premlčania. Okresný súd sa ďalej nesprávne vysporiadal aj so samotnou
existenciou nároku žalobcu, keďže tento podľa žalovaného 1/ nevznikol. Poukázal na to, že žalobca sa
svojou žalobou zo dňa 21.02.2019 domáhal voči žalovanému 1/ zaplatenia uplatneného nároku, avšak
na základe Zmluvy o predaji časti podniku medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ (ktorý v čase podania
žaloby a ani v čase uzavretia tejto zmluvy nemal postavenie žalovaného v konaní) zo dňa 28.05.2019
došlo k prechodu záväzku, t.j. uplatneného nároku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Táto skutočnosť
bola oznámená na pojednávaní 30.06.2020, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra žalovaného
1/. Žalobca však nepodal návrh na pristúpenie strany alebo na zámenu strany ani na zmenu žaloby
a návrh na pristúpenie žalovaného 2/ uplatnil až na pojednávaní dňa 13.04.2022, pričom o pripustení
žalovaného 2/ rozhodol okresný súd uznesením zo dňa 02.06.2022. Poukázal na to, že vzhľadom na
premlčanie nároku podľa jednotlivo vystavených faktúr, a to od 20.11.2017 do 14.03.2018 potom došlo
k premlčaniu k najnovšej faktúre ku dňu 15.03.2022 a k najstaršej faktúre ku dňu 21.11.2021. K návrhu
na pristúpenie žalovaného 2/ do konania došlo až dňa 13.04.2022, t.j. v čase uplynutia premlčacej doby
aj najnovšej faktúry a uznesením, na základe podania žalobcu zo dňa 13.06.2022 na zmenu žaloby,
súd pripustil dňa 18.07.2022 zmenu žaloby tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalovanému uplatnenú sumu.
22. Žalovaný 1/ v odvolaní poukázal na nesprávny výrok napadnutého rozsudku, ktorý vyjadruje
povinnosť žalovaných zaplatiť žalobcom uplatnenú sumu spoločne a nerozdielne, pretože žalovaní
za záväzok spoločne a nerozdielne nezodpovedajú. Vzťah medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ je
vzťahom medzi dlžníkom a ručiteľom z dôvodu Zmluvy o predaji časti podniku, na základe ktorej došlo
kpredajučastipodnikuzožalovaného1/nažalovaného2/,čokonštatovalajsúdvbode29.odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný 1/ zdôraznil nesprávnosť výroku rozsudku, pretože nesprávne
posúdenie solidárneho záväzku na strane žalovaných malo následne vplyv aj na nesprávne posúdenie
uplatnenej námietky premlčania. V tejto súvislosti poukázal na nesprávnosť solidárnej zodpovednosti
dlžníka a ručiteľa s odkazom na doktrinálny výklad autora Fekete, I.: Občiansky zákonník 2., Veľký
komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, strana 1572, ako aj na rozhodovaciu prax R 2/1975.
23. Žalovaný 1/ poukázal na to, že žalovaný 2/ uplatnil námietku premlčania, pretože nárok bol voči
nemu na súde uplatnený po uplynutí premlčacej doby. Námietku premlčania vzniesol aj žalovaný
1/, pretože ako ručiteľ môže podľa § 306 ods. 2 ObZ uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, ktoré
patria dlžníkovi. Okresný súd takto uplatnenú námietku premlčania žalovaným 1/ a 2/ považoval za
nedôvodnú na základe aplikácie § 406 ods. 1 ObZ. Citované ustanovenie však podmieňuje spočívanie
lehoty pri spoločných záväzkoch tým, že sa jedná o záväzok spoludlžníka, ktorý je zaviazaný spoločne
a nerozdielne. Samotný súd uviedol, že neupovedomenie žalobcom voči žalovanému 2/ o začatom
súdnom konaní do 21.11.2021 by znamenalo, že premlčacia doba by voči žalovanému 2/ neprestala
plynúť a uplynula by dňa 21.11.2021. Podľa žalovaného 1/ je nesprávny záver okresného súdu
o písomnom upovedomení žalovaného 2/ zo strany žalobcu o prebiehajúcom súdnom konaní. Žalobca
voči žalovanému 2/ v rámci premlčacej doby nikdy takýto úkon neurobil a súd nedôvodne existenciu
takéhoto písomného úkonu, t.j. notifikácie o prebiehajúcom konaní, odvodil zo skutočnosti, že žalovaný
2/ mal vedomosť o prebiehajúcom konaní. Podľa žalovaného 1/ však ustanovenie § 406 ods. 1 ObZ
nebolo v predmetnej veci možné vôbec aplikovať, a preto argumentácia ohľadne nesprávnosti záverov
okresného súdu o existencii takéhoto úkonu žalobcu voči žalovanému 2/ je nadbytočná.
24. Podľa žalovaného 1/ aplikácia § 406 ods. 1 ObZ sa vzťahuje iba na spoludlžníkov, ktorí sú
z uplatneného nároku zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalovaný 1/ ako ručiteľ a žalovaný 2/
ako dlžník nie sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a ani prípadné upovedomenie žalovaného 2/o prebiehajúcom konaní v rámci premlčacej doby, tak nemalo za následok spočívanie premlčacej
doby. Táto zrejmá nesprávnosť záverov okresného súdu spôsobuje, že v rozsudku sa nenachádza
žiadne riadne zdôvodnenie, prečo považoval súd vznesené námietky premlčania za nedôvodné. Pritom
námietka premlčania je dôvodná. Poukázal na to, že premlčacia doba aj z posledného z uplatnených
nárokov voči žalovanému 2/ márne uplynula dňa 15.03.2022. Žalovaný 2/ ako dlžník v tom čase nebol
účastníkom konania a voči žalovanému 2/ ako dlžníkovi bol nárok uplatnený až okamihom návrhu
žalobcu na pristúpenie účastníka do konania dňa 13.04.2022. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR R
37/2003 vyplýva: „Proti tomu, kto sa má stať účastníkom konania na základe uznesenia, ktorým súd
pripustí jeho pristúpenie do konania sa beh hmotnoprávnych lehôt zastavuje dňom, kedy návrh na jeho
pristúpenie dôjde súdu.“
25. Podľa žalovaného 1/ preto voči žalovanému 2/ sa premlčacia doba zastavila až dňom 13.04.2022,
v ktorom čase však už nárok voči žalovanému 2/ bol premlčaný. Z výkladu ustanovenia § 406 ods. 1
ObZ vyplýva, že uplatnenie nároku voči spoludlžníkovi, ktorý nie je zaviazaný s iným dlžníkom solidárne,
nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby voči tomuto inému dlžníkovi. Žalovaný 1/ ako ručiteľ môže
podľa § 306 ods. 2 ObZ uplatniť voči žalobcovi, t.j. veriteľovi, všetky námietky, na ktorých uplatnenie
je oprávnený dlžník. Ak preto dlžník uplatní námietku premlčania, túto je oprávnený uplatniť aj ručiteľ,
pričom premlčanie nároku voči dlžníkovi má za následok aj nemožnosť priznania nároku voči ručiteľovi.
Aj záver okresného súdu, že žalovaný 2/ ako kupujúci podľa Zmluvy o predaji časti podniku nesplnil
voči žalobcovi informačnú povinnosť podľa § 477 ods. 4 ObZ, je podľa žalovaného 1/ nesprávny. Predaj
podniku bol zapísaný do obchodného registra a bola splnená preto aj informačná povinnosť kupujúceho
ako aj predávajúceho. Odkázal v tejto súvislosti na komentár Patakyová, M. a kol.: Obchodný zákonník,
Komentár, 1. vydanie, C. H. Beck, 2022, str. 1464.
26. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal aj absenciu svojej vecnej pasívnej legitimácie. Na základe Zmluvy
o predaji časti podniku žalovaný 1/ stratil postavenie dlžníka a dostal sa do postavenia ručiteľa podľa
§ 477 ods. 3 ObZ. V zmysle § 306 ods. 1 ObZ je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, ak dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to
veriteľ písomne vyzval. Žalobca však žalovaného 2/ ako dlžníka na splnenie záväzku nikdy nevyzval
a preto mu nevzniklo ani oprávnenie domáhať sa splnenia záväzku voči žalovanému 1/ ako ručiteľovi.
Za takúto písomnú výzvu nie je možné považovať ani uznesenie o pripustení do konania, ani uznesenie
o zmene žaloby, pričom podľa súdnej praxe sa za takúto písomnú výzvu môže považovať doručenie
žaloby dlžníkovi, ktorou sa veriteľ domáhal splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa (rozsudok NS SR sp.
zn. 4Obo/248/1998). Žalovanému 2/ však žaloba doručená nebola, čo zároveň predstavuje aj porušenie
práva na spravodlivý proces.
27. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal opätovne základ nároku uplatneného žalobcom z dôvodu neplnenia
jeho povinností podľa sprostredkovateľskej zmluvy, a teda žalobcovi nárok na províziu nevznikol. Nárok
žalobcu je preto nedôvodný a pre uplatnenie námietky premlčania ako žalovaným 1/, tak aj žalovaným
2/, aj premlčaný. Voči žalovanému 1/ je nárok nedôvodný aj bez premlčania vzhľadom na absenciu
pasívnej legitimácie. Žalovaný 1/ zopakoval, že žalobca po pojednávaní zo dňa 30.06.2020, na ktorom
bol prítomný právny zástupca žalobcu, až do 13.04.2022 žiadny procesný úkon vo vzťahu k žalovanému
2/ neurobil a žalovaný 2/ sa do postavenia pasívnej strany sporu dostal až na základe uznesenia súdu
zo dňa 02.06.2022, kedy však už bol nárok, vzhľadom na splatnosť faktúr, premlčaný. Žalovaný 1/ preto
navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
28.Odvolanievočinapadnutémurozhodnutiuvcelomrozsahupodalajžalovaný2/zrovnakýchdôvodov
ako žalovaný 1/. Nad rámec odvolacích dôvodov a tvrdení uvedených žalovaným 1/, žalovaný 2/
v odvolaní poukázal aj na to, že návrh na pristúpenie žalovaného 2/ do konania dal žalobca ústne až na
pojednávaní dňa 13.04.2022, pričom návrh na rozšírenie okruhu žalovaných odôvodnil „opatrnosťou“,
vzhľadom na predložené listiny žalovaného. Okresný súd tomuto návrhu vyhovel uznesením zo dňa
02.06.2022, hoci v tomto návrhu žalobca neuviedol zákonom predpísané obligatórne náležitosti podania
podľa§127CSP.Žalovanému2/zároveňneboladoručenáanižaloba,aniostatnédokladypreukazujúce
nárok žalobcu.
29. Žalovaný 2/ nad rámec dôvodov uvedených žalovaným 1/ v odvolaní poukázal na to, že žalobca
podal dňa 16.03.2022 aj návrh na zmenu žalobného návrhu, čo odôvodnil tým, že žalovaný 2/
v oznámení doručenom súdu 08.04.2022 uviedol prevod časti podniku o.z. BME zo strany žalovaného1/ na žalovaného 2/ a tým aj prevzatie záväzku. Žalovaný nesúhlasil s takouto argumentáciou na
zmenu žaloby, pretože žalovaný 2/ svojím podaním doručeným súdu dňa 07.04.2022 nepreukazoval
prevzatie záväzku, ale len uviedol, že listiny preukazujúce tvrdenia z pojednávania zo dňa 30.06.2020
už boli založené do súdneho spisu právnym zástupcom žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 30.06.2020
a vyplývajú z verejne dostupných registrov. Znamená to, že prevod sporného záväzku na základe
prevodu časti podniku bol preukázaný žalobcovi na pojednávaní už dňa 30.06.2020. Do ukončenia
dokazovanianatútoskutočnosťžalobcanereagoval.Zopakoval,žeJUDr.MilanMinárikniejezástupcom
žalovaného 1/, v súdnom spise sa jeho poverenie od žalovaného 1/ nenachádza.
30. Nad rámec dôvodov uvedených žalovaným 1/ v odvolaní žalovaný 2/ uviedol, že žalobca v návrhu
na zmenu žaloby zo dňa 13.06.2022 neuviedol formuláciu „spoločne a nerozdielne“, avšak súd svojím
uznesením zo dňa 18.07.2022, ktorým rozhodol o zmene petitu, túto formuláciu uviedol, t.j. rozhodol
nad rozsah návrhu žalobcu.
31. Nad rámec odvolacích dôvodov žalovaného 1/, žalovaný 2/ v odvolaní k vecným námietkam
voči základu nároku uplatneného žalobcom uviedol ďalšie skutočnosti. Poukázal na znenie Zmluvy
v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.02.2016, a to na čl. I bod 2, na čl. II, na čl. III bod 2 a 3.
Žalovaný 2/ nespochybnil uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy, avšak z predložených listín nie
je zrejmé ako žalobca preukazuje svoju sprostredkovateľskú činnosť pre žalovaného 1/, tak ako
je zadefinovaná v zmluve pri plnení povinností špecifikovaných v zmluve v spojení s nárokom
na úhradu spornej odmeny. Podľa žalovaného 2/ nebolo v konaní preukázané, že žalobca sa
v konkrétnych prípadoch aktívne podieľal na sprostredkovateľskej činnosti pre žalovaného 1/, ako
aj na plnení povinností, na ktoré sa v zmluve zaviazal, ktorých splnenie má vplyv na nárok na
úhradu sprostredkovateľskej odmeny. Žalobcovi nevznikal automaticky nárok na vyplatenie provízie
už samotným uzavretím zmluvy s obchodným partnerom, ale až vtedy, keď si splnil svoje povinnosti
upravené v Zmluve, pričom z predložených listín a výsluchov svedkov je preukázané, že minimálne
v období a u obchodných parterov, za ktoré si žalobca uplatnil sporný nárok na odmenu, nepreukázal
splnenie zmluvných povinností. To, že zamestnankyňa žalovaného 1/ žalobcovi predkladala zoznam
uzatvorených obchodných prípadov a úhrad faktúr neznamená, že žalobcovi automaticky vznikol nárok
zo sprostredkovateľskej zmluvy na vyplatenie provízie. Aj z výsluchu ďalších svedkov vyplýva, že
žalobca si postupom času, hlavne v období, v ktorom si uplatňuje svoj nárok na províziu, zmluvné
povinnosti voči žalovanému 1/ riadne neplnil. Žalovaný 2/ v odvolaní poukázal na konkrétne neplnenie
povinností zo strany žalobcu pri sprostredkovateľskej činnosti. Žalobcovi preto nevznikol nárok na
vyplatenie žalovanej provízie, bez ohľadu na ostatné odvolacie dôvody. Navrhol preto, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
32. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.11.2022. Podľa
žalobcu na základe vykonaných dôkazov bolo preukázané, že žalobca sprostredkoval obchodné prípady
a že z týchto prípadov bolo zo strany odberateľov aj plnené na kúpnu cenu. Žalobcovi bol zasielaný
zoznam zrealizovaných dodávok, ktoré ním boli sprostredkované, vrátane rozpisu samotných prijatých
úhrad kúpnych cien. Bolo teda preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na odplatu podľa uzavretej
Zmluvy, ktorá bola žalobou uplatnená. K námietke premlčania uviedol, že žalovaný 1/ ako aj žalovaný
2/ mali podľa § 477 ods. 4 ObZ oznamovaciu povinnosť, ktorú voči žalobcovi nesplnili riadne a včas.
Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že žalovaný 2/ bol upovedomený a vyrozumený o začatom
konaní a bol mu známy obsah žaloby ako aj príloh, voči ktorej sa aktívne bránil. JUDr. Minárik je zároveň
členom dozornej rady žalovaného 1/, ako aj povereným zástupcom žalovaného 2/ a podľa žalobcu teda
žaloba bola riadne a včas uplatnená pred uplynutím premlčacej lehoty aj proti žalovanému 2/ podľa §
406 ObZ.
33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a 2, §
385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v senáte bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2 / je dôvodné.
34. Zo zisteného skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva,
že žalobca sa pôvodne domáhal voči žalovanému 1/ zaplatenia sumy 7.352,38 Eur s príslušenstvom
z titulu neuhradenej dohodnutej odmeny podľa Zmluvy o sprostredkovateľskej činnosti uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným 1/. Z obsahu spisu a súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva,
čo sporné nebolo, že nárok pozostáva z piatich samostatne vyúčtovaných súm podľa faktúr pod č. 383 –387, so splatnosťou od 20.11.2017 do 14.03.2018. Pôvodne žalovaný 1/ namietal základ, t.j. vznik tohto
nároku, tvrdiac, že neboli zo strany žalobcu ako sprostredkovateľa splnené všetky povinnosti dohodnuté
v Zmluve o sprostredkovateľskej činnosti. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ okresný súd
v priebehu konania zistil predaj časti podniku žalovaného 1/ v prospech žalovaného 2/ ako kupujúceho,
pričom podľa zhodného tvrdenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/ s predajom časti podniku na žalovaného
2/ došlo aj k prechodu záväzku, ktorý je predmetom žaloby uplatnenej žalobcom v tomto konaní.
35. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe návrhu žalobcu zo dňa 13.04.2022 okresný súd uznesením
sp. zn. 9Cb/5/2019 zo dňa 02.06.2022 pripustil, aby do konania vstúpil žalovaný 2/ a na základe
návrhu žalobcu na zmenu žaloby zo dňa 10.06.2022 okresný súd uznesením sp. zn. 9Cb/5/2019-220
zo dňa 18.07.2022 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne žalobcom uplatnenú sumu, vrátane príslušenstva.
36. Po takejto procesnej zmene v konaní žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ uplatnili námietku premlčania,
pričom žalovaný 2/ z dôvodu, že voči nemu bol uplatnený nárok žalobcom až návrhom na pristúpenie
žalovaného 2/ do konania, t.j. ku dňu 13.04.2022, kedy už však pohľadávka žalobcu, zohľadňujúc
splatnosť aj najneskôr vystavenej faktúry, bola premlčaná. Žalovaný 1/ uplatnil námietku premlčania
z dôvodu, že mu takýto prostriedok procesnej obrany patrí v zmysle § 306 ods. 2 ObZ, keďže došlo
k zmene právneho postavenia u žalovaného 1/, a to z dlžníka na ručiteľa žalovaného 2/ ako dlžníka, na
ktorého prešiel záväzok z titulu zmluvy o predaji časti podniku.
37. Podľa § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), ak právnym predpisom
alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy
plnenia,ževiacdlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne,jeveriteľoprávnený
požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
38. Podľa § 774 OZ sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi
za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak
bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
39. Podľa § 293 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“), ak je na to isté plnenie
spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne
a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným
spoločným dlžníkom je povinný prijať.
40. Podľa § 387 ods. 1 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
41. Podľa § 392 ods. 1 ObZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa
mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva
v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína
premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
42. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
43. Podľa § 400 ObZ zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
44. Podľa § 402 ObZ premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia
svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne
konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
45. Podľa § 406 ods. 1 ObZ súdne alebo rozhodcovské konanie začaté proti jednému spoludlžníkovi
spôsobuje, že prestala plynúť premlčacia doba proti inému spoludlžníkovi, ktorý je s ním ohľadne
uplatneného nároku zaviazaný spoločne a nerozdielne, ak ho veriteľ upovedomí písomne o začatom
konaní pred uplynutím premlčacej doby.
46. Podľa § 477 ods. 1 ObZ na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj
vzťahuje.47. Podľa § 477 ods. 2 ObZ prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení
pohľadávok.
48. Podľa § 477 ods. 3 ObZ na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí
za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.
49. Podľa § 477 ods. 4 ObZ kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie
záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.
50. Podľa § 303 ObZ kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
51. Podľa § 306 ods. 1 ObZ veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade,
že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto
vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
52. Podľa § 306 ods. 2 ObZ ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie
je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol
oprávnenýdlžník,kebyveriteľvymáhalsvojupohľadávkuvočinemu.Ručiteľmôžepoužiťnazapočítanie
aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.
53. Podľa § 310 ObZ právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.
54. Podľa § 312 ObZ ustanovenia § 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.
55. Odvolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným 1/ a 2/
v odvolaní. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne posúdil vzťah pôvodne vzniknutý medzi
žalobcom a žalovaným 1/ ako obchodnoprávny, založený na základe Zmluvy o sprostredkovateľskej
činnosti podľa Občianskeho zákonníka, avšak týkajúci sa podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaného
1/.
56. V priebehu konania na základe tvrdení žalovaných a vychádzajúc z výpisu obchodného registra
žalovaného 1/ okresný súd zistil predaj časti podniku žalovaného 1/ ako predávajúceho v prospech
žalovaného 2/ ako kupujúceho. Žalovaní 1/ a 2/ v priebehu konania tvrdili, že z dôvodu predaja časti
podniku žalovaného 1/, došlo k prechodu záväzku (ktorý je predmetom konania) zo žalovaného 1/ na
žalovaného 2/, ako to zhodne uviedli vo svojom vyjadrení zo dňa 26.08.2022 a zo dňa 30.08.2022.
Žalobca toto tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ o prechode záväzku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/
v priebehu konania nepoprel, naopak, navrhol pristúpenie žalovaného 2/ do konania, pričom z tejto
právnej skutočnosti vychádzal žalobca aj pri podaní návrhu na zmenu petitu žaloby vo svojom podaní
zo dňa 10.06.2022. Okresný súd na základe nepopretých tvrdení žalovaného 1/ a 2/, ako aj z výpisu
z obchodného registra žalovaného 1/ dospel k záveru o prechode záväzku uplatneného žalobcom
v tomto konaní zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ a zároveň konštatoval aj zmenu právneho postavenia
žalovaného 1/, ktorý sa stal ručiteľom žalovaného 2/ ako dlžníka žalobcu za záväzok, ktorý prešiel na
žalovaného 2/ z titulu Zmluvy o predaji časti podniku (bod 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).
57. Vychádzajúc z takto nesporne zistených skutočností a skutkového stavu súd prvej inštancie správne
posúdil postavenie žalovaného 1/ ako ručiteľa, t.j. predávajúceho v zmysle Zmluvy o predaji časti
podniku, ako aj postavenie žalovaného 2/ ako dlžníka žalobcu, t.j. kupujúceho na základe Zmluvy
o predaji časti podniku, ktorá skutočnosť bola zapísaná do obchodného registra, t.j. verejne prístupná,
podľa výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ ku dňu 01.07.2019, na základe zmluvy uzavretej
dňa 28.05.2019 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Odvolací súd dopĺňa, že k prechodu záväzkov
dochádza ex lege, t.j. aj v prípade, ak by v Zmluve o predaji časti podniku neboli identifikované (R
69/2021), avšak týkajú sa odpredávaného majetku alebo jeho časti. V konaní nebola sporná okolnosť,
že v danom prípade sa jedná pri žalobcom uplatnenej pohľadávke práve o takýto záväzok, ktorý sa
týkal časti predávaného podniku. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu došlo
k zmene právneho postavenia žalovaného 1/, ktorý sa zo zákona stal ručiteľom žalovaného 2/ ako
dlžníka žalobcu. V zmysle § 312 ObZ sa ustanovenia o ručení v § 305 až 311 ObZ aplikujú aj pre ručeniezo zákona, t.j. v danom prípade sa postavenie žalovaného 1/ na základe Zmluvy o predaji časti podniku
podľa § 477 ods. 3 ObZ pretransformovalo na postavenie ručiteľa, na ktorého sa aplikujú príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka o ručení v rozsahu § 305 až 311, ako to správne konštatoval aj
okresný súd.
58. Na základe návrhu žalobcu okresný súd vydal uznesenie o pripustení vstupu žalovaného 2/ do
konania a následne na základe návrhu žalobcu na zmenu petitu okresný súd rozhodol o zmene žaloby
tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu spoločne a nerozdielne.
59. Žalovaní 1/ a 2/ po pripustení vstupu žalovaného 2/ do konania a po pripustení zmeny petitu
namietali premlčanie, a to žalovaný 2/ z dôvodu, že žalobca podal návrh na jeho vstup do konania až
dňa 13.04.2022, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty aj najneskôr splatnej faktúry a žalovaný 1/ z dôvodu
ustanovenia § 306 ods. 2 ObZ, keďže ručiteľ má všetky námietky voči veriteľovi ako dlžník. Vzhľadom
na túto procesnú obranu sa okresný súd na prvom mieste v napadnutom rozhodnutí vysporiadaval
s námietkou premlčania a dospel k záveru, že táto dôvodná nie je. Vychádzal zo záveru, že pri posúdení
vzťahu žalovaného 1/ a 2/ ako solidárnych dlžníkov, je potrebné aplikovať ustanovenie § 406 ods.
1 Obchodného zákonníka a keďže vzhľadom na procesné úkony v súdnom konaní bol žalovaný 2/
ako spoludlžník informovaný o prebiehajúcom súdnom konaní pred uplynutím premlčacích lehôt dňa
30.06.2020 (účasť jeho zástupcu na pojednávaní), resp. najneskôr prevzatím dokladov dňa 03.11.2020,
pričom žalovaný 2/ musel disponovať aj žalobou, potom najneskôr od tohto dátumu prestala plynúť
premlčacia lehota voči žalovanému 2/ a teda jeho námietka premlčania nie je dôvodná. Keďže námietka
premlčania žalovaného 1/ sa podľa § 306 ods. 2 ObZ odvíja od premlčania nároku voči žalovanému 2/,
pri ktorom premlčanie dôvodné nie je, potom ani uplatnená námietka premlčania žalovaným 1/ nie je
dôvodná. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o nedôvodnosti uplatnenej námietky
premlčania, avšak na základe iného právneho posúdenia.
60. Na prvom mieste odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ okresný súd v bode 1. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia poukázal na žalobu zo dňa 21.02.2019 a pokiaľ v bode 31. na strane 15
odôvodnenia poukázal na podanie žaloby dňa 17.04.2019, táto skutočnosť z obsahu spisu nevyplýva,
pretože z elektronického súdneho spisu vyplýva to, že žalobca doručil žalobu na upomínací súd dňa
25.01.2019.
61. Hlavným dôvodom na základe ktorého okresný súd neprihliadol na námietku premlčania uplatnenú
žalovaným 1/ a 2/ bol jeho právny záver o tom, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú postavenie solidárnych
dlžníkov a vzhľadom na takúto pasívnu solidaritu je aplikovateľné ustanovenie § 406 Obchodného
zákonníka.
62. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením okresného súdu o solidárnom záväzku
žalovaného 1/ ako zákonného ručiteľa a žalovaného 2/ ako dlžníka žalobcu, na ktorého prešiel záväzok
uplatnený žalobcom na základe Zmluvy o predaji časti podniku.
63. Odvolací súd zdôrazňuje, že § 406 od. 1 ObZ (začatie súdneho konania proti jednému spoludlžníkovi
spôsobuje, že prestala plynúť premlčacia doba aj proti inému spoludlžníkovi za predpokladu jeho
písomného upovedomenia o začatí konania pred uplynutím premlčacej doby veriteľom) sa vzťahuje
výhradne na spoločné, t.j. solidárne, záväzky spoludlžníkov, čo je vyjadrené v texte právnej normy
„ktorý s ním ohľadne uplatneného nároku je zaviazaný spoločne a nerozdielne“. Znamená to, že len
za predpokladu, ak je viacero dlžníkov v postavení solidárnych dlžníkov, je možné aplikovať spočívanie
premlčacej lehoty podľa § 406 ods. 1 ObZ aj voči tomu spoludlžníkovi (solidárnemu), ktorý síce nie
je žalovaný v súdnom konaní, ale ktorému veriteľ pred uplynutím premlčacej lehoty oznámi začatie
súdneho konania voči inému spoludlžníkovi. Ak viaceré osoby, ktoré sú povinné plniť veriteľovi, nemajú
postavenie solidárnych dlžníkov, nie je možné aplikovať spočívanie premlčacej lehoty podľa § 406 ods.
1 ObZ voči tej osobe, ktorá nie je účastníkom súdneho konania, aj keď by jej veriteľ oznámil, že voči
inému dlžníkovi je takéto konanie začaté.
64. Odvolací súd sa preto najprv vysporiadal s povahou vzťahu medzi dlžníkom a ručiteľom, v danom
prípade zákonným ručiteľom v zmysle zmluvy o predaji podniku.65. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzavretej
v priebehu konania došlo k prechodu záväzku, ktorý bol uplatnený žalobcom pôvodne voči žalovanému
1/. Na základe účinkov Zmluvy o predaji časti podniku sa dlžníkom žalobcu stal žalovaný 2/, pričom
podľa § 477 ods. 3 ObZ za splnenie povinnosti dlžníka, t.j. žalovaného 2/ voči žalobcovi, zo zákona
ručí žalovaný 1/ ako predávajúci (časti) podniku. Ručenie, ktorého úprava pre obchodno-záväzkové
vzťahy je komplexne upravená v § 303 až 313 ObZ, je svojou povahou zabezpečovacím prostriedkom,
ktoré zvyšuje právnu istotu veriteľa tým, že okrem dlžníka sa zaväzuje na úhradu konkrétneho záväzku
aj ručiteľ, ak si tento záväzok nesplní dlžník. Z takejto zabezpečovacej povahy ručiteľského záväzku
vyplýva jeho akcesorická a subsidiárna povaha. Ručiteľský záväzok z titulu akcesorickej povahy je
teda vedľajším záväzkom a riadi sa obsahom hlavného (primárneho) záväzku, ktorému je podriadený.
Subsidiarita ručiteľského záväzku k hlavnému záväzku znamená, že povinnosť ručiteľa splniť dlh
nastupuje vtedy, ak tento dlh nesplnil dlžník, hoci bol na to veriteľom vyzvaný (§ 306 ods. 1 ObZ).
Akcesorita ručenia znamená, že medzi ručiteľom a dlžníkom z hlavného záväzkového vzťahu nejde
o spoludlžnícky vzťah na rozdiel od inštitútu pristúpenia k dlhu podľa § 533 OZ, ale že ručiteľ je iba
v postavení „vedľajšieho“ dlžníka (Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre, C. H. Beck,
2022, strana 1271). Z takejto povahy ručiteľského záväzku vyplýva, že sa nejedná o „spoludlžníka“ pre
účely vymedzenia solidárneho postavenia dlžníka a ručiteľa, čo vyplýva aj z definičného vymedzenia §
303 ObZ, podľa ktorého „kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom“. Nestáva sa teda spoludlžníkom popri hlavnom dlžníkovi,
ale ručiteľom, ktorého postavenie je akcesorické a subsidiárne vo vzťahu k postaveniu „hlavného“
dlžníka. Tento charakteristický vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom, ktorých postavenie nemá povahu
solidarity, právna prax riešila vo vzťahu k formulácii žalobných petitov tak, že za správny je potrebné
považovať taký petit žaloby, ktorý znie tak, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi konkrétnu
pohľadávku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
žalovaného“. V takto formulovanom výroku sa prejavuje vzájomné postavenie dlžníka a ručiteľa, ktoré je
nevyhnutné v žalobných petitoch vymedziť tak, aby sa zabránilo dvojitému plneniu v prospech veriteľa,
a to ako dlžníkom tak aj veriteľom. Nejedná sa však o vzťah solidarity, t.j. solidárneho záväzku (viď
Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník II, Veľké komentáre,
2. vydanie, C. H. Beck, 2019, strana 2045).
66. Z rozhodnutia R 2/1975 okrem iného vyplýva: „Úprave ručenia v Občianskom zákonníku
nezodpovedá ani taký výrok rozsudku, ktorý vyslovuje záväzok dlžníka a ručiteľa ako spoločný
a nerozdielny.“ Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom
a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom, treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe
veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi teda v tom znení, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu
s príslušenstvom v stanovenej lehote s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného“ (vyššie uvedený komentár k Občianskemu zákonníku, str. 2045). Ešte
jednoznačnejšie bol formulovaný vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom v rozhodnutí R 2/1968, z ktorého
vyplýva: „Po splnení podmienky uvedenej v § 54 ods. 1 OZ (teraz § 548 ods. 1) nestojí nič v ceste tomu,
aby sa veriteľ domáhal splnenia dlhu tak proti hlavnému dlžníkovi - ktorý sa existenciou ručiteľského
záväzku svojej povinnosti nijako nezbavil - ako aj proti ručiteľovi, ktorý podľa ustanovenia § 52 OZ (teraz
§ 546) ručením vzal na seba povinnosť voči veriteľovi, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Tomu nebráni ani skutočnosť, že nejde o záväzok solidárneho charakteru a že nemožno teda súdnym
rozhodnutím vysloviť povinnosť oboch žalovaných zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne.“
67. Vzhľadom na povahu ručiteľského vzťahu, na vymedzenie postavenia ručiteľa v § 303 OZ, ako aj
na vyššie uvedenú zaužívajú rozhodovaciu prax, ktorá je rešpektovaná aj v súčasnosti, nie je možné
posúdiť vzťah ručiteľa a dlžníka ako solidárnych dlžníkov. Pokiaľ má preto žalovaný 1/ postavenie
zákonného ručiteľa voči žalobcovi z titulu ručenia za záväzky, ktoré prešli na žalovaného 2/ z dôvodu
Zmluvy o predaji časti podniku, potom žalovaný 1/ a žalovaný 2 nie sú solidárnymi dlžníkmi. Na základe
uvedeného preto nie je možné v danej prejednávanej veci aplikovať spočívanie premlčacej lehoty podľa
§ 406 ods. 1 ObZ voči žalovanému 2/ z dôvodu, že sa začalo súdne konanie voči žalovanému 1/ ako
ručiteľovi (aj keď pôvodne v postavení dlžníka), a to ani vtedy, pokiaľ by žalobca preukázateľne písomne
oznámil žalovanému 2/, že prebieha súdne konanie voči žalovanému 1/. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
1/ a žalovaný 2/ sú vo vzťahu ručiteľa a dlžníka, ktorý nezakladá solidárny záväzok, potom aplikácia
spočívania premlčacej lehoty podľa § 406 ods. 1 ObZ voči žalobcovi 2/ ako dlžníkovi na základe Zmluvy
o predaji časti podniku je vylúčená.68. Okresný súd neprihliadol na námietku premlčania žalovaných 1/ a 2/, pretože mal za to, že žalovaný
1/ a žalovaný 2/ majú postavenie solidárnych dlžníkov, na ktoré sa uplatní spočívanie premlčacej lehoty
podľa § 406 ods. 1 ObZ. Pretože dospel k záveru, že právny zástupca žalovaného 2/ sa zúčastňoval
pravidelne konania od 30.06.2020 (aj keď sa stal účastníkom konania až na základe uznesenia súdu
z 18.07.2022), teda bol podľa okresného súdu upovedomený o prebiehajúcom konaní, potom došlo
k spočívaniu premlčacej lehoty voči žalovanému 2/ odo dňa jeho aktívnej účasti v konaní, t.j. od
30.06.2020,najneskôrod03.11.2020,kedysizástupcažalovaného2/prevzaldokladyzosúdnehospisu.
69. Keďže podľa okresného súdu voči žalovanému 2/ nedošlo k premlčaniu z dôvodu spočívania
premlčacej lehoty, potom nebola dôvodná ani námietka žalovaného 1/, ktorý mohol namietať premlčanie
len vtedy, pokiaľ v zmysle § 306 ods. 2 ObZ by bola námietka premlčania žalovaného 2/ úspešná. Ako
bolo uvedené vyššie, jedná sa o nesprávnu aplikáciu posúdenia právneho vzťahu žalovaného 1/ a 2/,
ktorí nemajú postavenie solidárnych dlžníkov, a preto sa spočívanie lehoty podľa úpravy § 406 ods. 1
ObZ na daný právny vzťah neaplikuje.
70. Pokiaľ okresný súd poukazoval na ustanovenie § 293 ObZ, podľa ktorého Obchodný zákonník
v prípade pochybnosti predpokladá existenciu solidárnych záväzkov, toto ustanovenie je na daný prípad
neaplikovateľné. V prejednávanej veci sa nejednalo o pochybnosť, či sa jedná o solidárny záväzok
žalovaných 1/ a 2/, keďže z postavenia ručiteľa a hlavného dlžníka je vylúčená pochybnosť o povahe
týchto záväzkov. Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie nezakladá pochybnosť o povahe
vzťahu ručiteľa a hlavného dlžníka a preto ani ustanovenie § 293 ObZ nemá vplyv na záver o nemožnosti
aplikácie § 406 ods. 1 ObZ.
71. Po vyriešení povahy záväzku žalovaných 1/ a 2/, ktorý nie je solidárnym záväzkom, odvolací
súd aplikoval tento záver na základe odvolacích dôvodov z hľadiska procesnoprávneho ako aj
hmotnoprávneho, vzhľadom na procesný postup okresného súdu ako aj uplatnenú námietku
premlčania.
72. Žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ v podaných odvolaniach namietali nesprávnosť výroku napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vyjadruje povinnosť žalovaných zaplatiť žalobcovi súdom
priznanú sumu spoločne a nerozdielne a tvrdili, že z titulu ich vzťahu dlžníka a ručiteľa za
záväzokžalobcuspoločneanerozdielnenezodpovedajú.Nesprávnosťvýrokunapadnutéhorozhodnutia
o solidarite záväzku namietali z dôvodu, že na základe takéhoto nesprávneho posúdenia následne
okresný súd nesprávne posúdil aj uplatnenú námietku premlčania. Žalovaný 2/ v odvolaní namietal
aj to, že žalobca sa v návrhu na zmenu žaloby v podaní zo dňa 10.06.2022 nedomáhal zaplatenia
ním uplatnenej pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne a napriek tomu okresný
súd uznesením zo dňa 18.07.2022 rozhodol o zmene petitu nad rozsah návrhu žalobcu, pričom aj
v odôvodnení tohto uznesenia zo dňa 18.07.2022 okresný súd nesprávne konštatoval, že žalobca sa
domáhal zaplatenia sumy spoločne a nerozdielne. S uvedenými výhradami sa odvolací súd stotožnil.
73. Pri tomto odvolacom dôvode posudzoval odvolací súd podané odvolania žalovaných 1/ a 2/ podľa ich
obsahuvzmyslečlánku11ods.1vspojenís§124ods.1CSP.Žalovanínamietali,ževýroknapadnutého
rozhodnutia nezodpovedá povahe vzťahu žalovaných 1/ a 2/, keď títo nezodpovedajú za záväzok voči
žalobcovispoločneanerozdielne,atedabolinesprávnymspôsobomzaviazanínaplnenievočižalobcovi
a zároveň namietali, že žalobca sa takéhoto plnenia voči žalovaným ani nedomáhal.
74. Odvolací súd tento odvolací dôvod posudzoval z hľadiska dodržania zásady „ne ultra petitum“
vyjadrenej v § 216 ods. 2 CSP. Pokiaľ by tvrdenie žalovaných v odvolaní o nesprávne formulovanom
výroku, ktorého sa žalobca ani nedomáhal, zodpovedalo obsahu dispozičného úkonu žalobcu, potom by
rozhodnutie okresného súdu o pripustení zmeny petitu v rozpore s návrhom žalobcu malo za následok
existenciu procesnej vady konania a porušenie práva žalovaných na spravodlivý proces z dôvodu
prekročenia žalobného návrhu žalobcu, t.j. vydania rozhodnutie ultra petit. Po preskúmaní procesného
postupu okresného súdu musel odvolací súd konštatovať, že k takejto situácii v prejednávanej veci aj
došlo.
75. Prekročením žalobného návrhu a porušením dispozičného princípu je aj priznanie iného spôsobu
plnenia, oproti tomu, ktoré žalobca v žalobnom petite, resp. v návrhu na zmenu petitu požadoval alebo
priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe, resp.v návrhu na pripustenie zmeny žaloby a ktorý bol predmetom dokazovania v súdnom konaní (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2003, sp. zn. 25Cdo/1934/2001). Rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby
má zásadný význam pre ochranu procesných práv strán v spore a pre žalovaných z dôvodu, aby títo
vedeli prispôsobiť svoju procesnú obranu voči uplatnenému nároku, ktorý je identifikovaný na základe
konkrétnych skutkových okolností a tvrdení.
76. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu, resp. v návrhu na zmenu žaloby
vymedzuje predmet konania a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu
petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť iné plnenie alebo viac než
čoho sa domáhajú. Je nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom ( zásada ne ultra petitum)
vyžaduje aj to, aby súd neprisúdil iné plnenie než ktorého sa účastníci domáhajú (Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C.
H. Beck, 2016, str. 1238). Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom,
čo znamená, že nárok nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania
vymedzený v žalobnom návrhu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/76/2010 zo
dňa 31.03.2011) a nemôže priznať ani iné plnenie alebo iný spôsob plnenia, ktorý požaduje žalobca
v žalobnom návrhu.
77. Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd posudzoval procesný postup strán sporu a okresného
súdu v súvislosti so zmenou žaloby a formulácie žalobného petitu.
78. Odvolací súd konštatuje, že v súlade so zásadou viazanosti súdu petitom (ne ultra petitum) je aj
požadovaný spôsob plnenia peňažného záväzku vo vzťahu ku kumulácii dlžníkov, t.j. z procesného
hľadiska na strane žalovaných. V takom prípade nevyhnutnou náležitosťou návrhu na začatie konania
je aj vyjadrenie povinnosti, akým spôsobom majú byť viacerí žalovaní zaviazaní na plnenie požadované
žalobcom. Z doktrinálneho výkladu Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.:
Občiansky zákonník II, 2. vydanie, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2019, str. 1906 vyplýva: „V súlade
sustálenoupraxouniejesúdoprávnenýultrapetitom(§216ods.2CSP)zaviazaťžalovanýchnaplnenie
spoločne a nerozdielne, pokiaľ to žalobca relevantným spôsobom nepožaduje.“
79. Znamená to, že aj vyjadrenie spôsobu plnenia, akým uplatňuje žalobca nárok voči viacerým
žalovaným musí podliehať zásade viazanosti žalobným petitom.
80. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca navrhol svojím podaním zo dňa 10.06.2022 v spise na č.l. 216,
aby okresný súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že: „Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú povinní
zaplatiť žalobcovi sumu 7.352,38 Eur ... s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť plnenia druhého
v danom rozsahu.“
81. Žalobca sa teda návrhom na zmenu žaloby v zmysle § 139 a nasl. CSP nedomáhal v navrhovanom
žalobnom petite zaviazať žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie dlžnej sumy spoločne a nerozdielne.
Navrhované znenie petitu „s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť plnenia druhého v danom
rozsahu“ nie je vyjadrením solidárnej zodpovednosti žalovaných, ale je vyjadrením zásady právnej istoty,
aby sa zamedzilo vo vzťahu medzi dlžníkom a ručiteľom duplicitného plnenia vo vzťahu k veriteľovi,
nejedná sa však o vyjadrenie solidarity záväzku a takéhoto spôsobu plnenia sa žalobca ani nedomáhal.
Okresný súd však uznesením sp. zn. 9Cb/5/2019-220 zo dňa 18.07.2022 rozhodol o pripustení zmeny
žaloby tak, že „Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 7.352,38
Eur ... s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť druhého v danom rozsahu.“
82. V rozpore s návrhom žalobcu na zmenu petitu okresný súd sám z vlastnej iniciatívy naformuloval
zmenu petitu vo vzťahu k spôsobu plnenia viacerých žalovaných takým spôsobom, ktorého sa žalobca
v návrhu na zmenu žaloby ani nedomáhal (solidárnej zaviazanosti) a aj v bode 2. odôvodnenia tohto
rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal takejto zmeny, t.j. uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť dlžnú
sumu spoločne a nerozdielne, čo je v rozpore s návrhom žalobcu na zmenu petitu.
83. Okresný súd teda už pri vydaní uvedeného uznesenia o pripustení zmeny žaloby v rozpore so
žalobným návrhom žalobcu, t.j. v rozpore s dispozičnou zásadou, kedy žalobca formuluje žalobný návrh
(§ 132 ods. 1 s použitím § 139 a nasl. CSP), t.j. v rozpore so zásadou ne ultra petitum pripustil zmenu
žaloby v znení, ktorej sa žalobca nedomáhal.84. Na základe takéhoto nesprávneho rozhodnutia o pripustení zmeny žaloby, následne žalovaných 1/
a 2/ napadnutým rozhodnutím vo veci samej zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy s vyjadrením solidarity
ich záväzkov, pričom takéhoto plnenia sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/, t.j. solidárnej zaviazanosti ani
nedomáhal.
85. Vzhľadom na judikatúru najvyšších súdnych autorít, ako aj doktrinálny výklad, zaviazanie viacerých
dlžníkov solidárnym spôsobom, hoci sa takéhoto plnenia žalobca v súdnom konaní nedomáhal, je
postupom v rozpore s ust. § 216 ods. 2 CSP, t.j. v rozpore so zásadou viazanosti žalobným návrhom.
86. Odvolací súd konštatuje, že jednou z nevyhnutných procesných podmienok konania je existencia
žaloby. Vada sporového konania spočívajúca v nedostatku žaloby, ako procesnej podmienky konania,
môže nastať aj v prípade, ak by došlo k porušeniu zásady ne ultra petitum, t.j. k prekročeniu žalobného
návrhu, ktorý nespĺňa predpoklady uvedené v § 216 ods. 2 CSP (viď Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C. H. Beck,
2016, str. 1238), pričom pod prekročením žalobného návrhu sa rozumie aj prisúdenie nároku, ktorého
sa žalobca nedomáhal, resp. ako bolo uvedené vyššie, aj zaviazanie na spôsob plnenia vo forme
pasívnej solidarity záväzku, ktorého sa žalobca nedomáhal. Z citovaného diela str. 800 vyplýva: „V
súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu
ani nároku na plnenie o ochranu ktorého žalobca nežiadal. Súd sa teda v sporovom konaní nebude
vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom ani plnením (čo do druhu alebo výšky), než aké
sú uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie ako je žiadané v petite.“. Ako vyplýva aj z vyššie
citovaného diela Komentára k Občianskemu zákonníku k § 511, pod porušením zásady ne ultra petitum
sa rozumie aj postup pokiaľ okresný súd zaviaže žalovaných na plnenie spoločne a nerozdielne, hoci
sa takéhoto plnenia žalobca nedomáhal.
87. Zaviazanie žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie dlžnej sumy spoločne a nerozdielne nezodpovedá
žalobcom uplatnenému spôsobu plnenia voči žalovaným 1/ a 2/ a preto okresný súd porušil zásadu ne
ultra petitum v rozpore s § 216 ods. 2 CSP. Takýto postup je v rozpore so zásadou Civilného sporového
poriadku na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, keď okresný súd priznal iný spôsob
plnenia, ktorého sa žalobca nedomáhal. V danom prípade bol preto naplnený odvolací dôvod podľa §
365 ods.1 písm. b) CSP.
88. Odvolací súd zároveň konštatuje, že rozhodnutie ultra petit znamená (v časti, v ktorej rozhodol
okresný súd nad rámec žalobného petitu) absenciu existencie žaloby, pričom existencia žaloby sa
považuje za základnú procesnú podmienku súdneho konania. Jedná sa o takú vadu v procesných
podmienkach, na ktorú inak odvolací súd prihliada aj keď nebola v odvolacích uplatnená podľa § 380
ods. 2 CSP. Žalovaní však túto vadu namietli.
89. Posudzujúc obsah odvolania žalovaných a ich tvrdenia vo vzťahu k formulácii petitu nad rámec
žalobného návrhu žalobcu, kedy žalovaný 2/ namietal aj nesprávny procesný postup okresného súdu
pri rozhodnutí o pripustení zmeny žaloby, ktorý pripustil taký spôsob plnenia voči žalovaným 1/ a 2/
(solidárny záväzok), ktorého sa žalobca ani nedomáhal, bol podľa odvolacieho súdu uplatnený aj
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 2 CSP. Posudzujúc odvolanie žalovaného 2/ podľa jeho obsahu, tento
dôvodne namietal, že aj právoplatné procesné rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 9Cb/5/2019-220 zo
dňa 18. júla 2022 má vadu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže okresný súd rozhodol o zmene
žaloby nad rámec žalobného návrhu spôsobom plnenia, ktorého sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/
nedomáhal.Práveuvedenéuznesenieopripustenízmenyžalobyvymedzilopredmetkonaniaspôsobom
na plnenie voči žalovaným 1/ a 2/, ktorého sa žalobca nedomáhal a ktorý spôsob plnenia v rozpore so
zásadou ne ultra petitum uviedol okresný súd aj do výroku napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo
veci samej. Uvedené uznesenie o pripustení zmeny žaloby bolo podkladom pre nesprávne rozhodnutie
vo veci samej v rozpore so zásadou ne ultra petitum.
90. Pretože na základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ odvolací súd zistil existenciu odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 2 CSP, t.j vadu právoplatného uznesenia o zmene žaloby, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, bolo potom povinnosťou odvolacieho súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
a) a b) CSP v spojení s § 389 ods. 2 CSP zrušiť napadnuté rozhodnutie vo veci samej v prvej
výrokovej vete, ktorou okresný súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal na zaplatenie uplatnenej sumy spoločneanerozdielne,pretožeporušujezásaduzákazurozhodovanianeultrapetitumpodľa§216ods.2CSP,čo
jeporušenímprocesnýchprávžalovanýchvtakejintenzite,žedošlokporušeniuichprávanaspravodlivý
proces. Zároveň odvolací súd v zmysle § 389 ods. 2 CSP zrušil aj uznesenie okresného súdu sp. zn.
9Cb/5/2019-220 zo dňa 18.07.2022, ktorým pripustil zmenu žaloby nad rámec návrhu žalobcu na zmenu
žaloby.
91. Zrušením napadnutého rozhodnutia, ako aj uznesenia o pripustení zmeny žaloby bude okresnému
súdu umožnené odstrániť viaceré pochybenia, ku ktorým došlo v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie, keď okresný súd dlhodobo konal so zástupcom subjektu, ktorý nebol účastníkom konania (do
pripustenia žalovaného 2/ do konania konal so zástupcom žalovaného 2/, ktorý účastníkom konania
nebol), zabezpečí preukázateľné doručenie žaloby, prípadne ďalších listín, žalovanému 2/, ktorej
nedoručenie žalovaný 2/ okresnému súdu vytýkal, pričom z obsahu spisu nevyplýva jej doručenie.
Všeobecné konštatovanie okresného súdu, že žalovaný 2/ musel mať žalobu k dispozícii nezodpovedá
obsahu spisu, z ktorého nevyplýva preukázateľné doručenie žaloby, ako základného procesného
predpokladu na zabezpečenie ochrany práv žalovaného 2/ v spore. Zrušením napadnutého rozhodnutia
vo veci samej ako aj uznesenia o pripustení zmeny žaloby bude umožnené okresnému súdu správne
rozhodnúť o zmene žaloby v zmysle procesného návrhu žalobcu zo dňa 10.06.2002 pri zachovaní
zásady podľa § 216 ods. 2 CSP, t.j. zákazu rozhodovania ultra petit.
92. Odvolací súd nad rámec uvedeného udáva, že pokiaľ okresný súd v napadnutom rozhodnutí na
viacerých miestach poukazoval na to, že konania sa od 30.06.2020 zúčastňoval zástupca žalovaného
2/, hoci bol predvolávaný žalovaný 1/, a teda súdneho konania sa zúčastnila osoba, ktorá nemala
postavenie účastníka konania, v danom prípade sa jedná o pochybenie na strane súdu. Bez ohľadu
na to, či sa sám žalovaný 2/, predtým ako súd rozhodol o vstupe žalovaného 2/ do konania, považoval
za účastníka konania z titulu Zmluvy o predaji časti podniku, je to súd, ktorý, okrem iného, pri
vedení každého pojednávania v zmysle § 180 CSP zisťuje, či sa dostavili osoby, ktoré boli na
pojednávaniepredvolané.Nejednásalenoformálnučinnosťsúdu,alezmyslomuvedenéhoustanovenia
je skúmanie a zistenie splnenia procesných podmienok vedenia pojednávania, t.j. či sa pojednávanie
vedie s osobami, ktoré boli naň predvolané, v danom prípade s účastníkmi konania. Je to súd,
a nie strana sporu, ktorý má procesnú povinnosť zisťovania splnenia procesných podmienok vedenia
pojednávania.
93. Odvolací súd konštatuje, že Zmluva o predaji (časti) podniku, a v tej súvislosti prechod záväzku na
tretiu osobu, neznamená ex offo, t.j. automaticky, že kupujúci podniku sa stáva aj účastníkom konania.
Bez ohľadu na spôsob prevodu alebo prechodu záväzku na tretiu osobu, ktorá pôvodne účastníkom
konania nebola, sa vyžaduje procesná aktivita žalobcu, t.j. buď jeho návrh na pristúpenie do konania
ďalšieho subjektu alebo návrh na zmenu na strane žalovaného. Takýto postup bol žalobcom realizovaný
až na pojednávaní dňa 13.04.2022 vo vzťahu k žalovanému 2/.
94. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v prvom výroku vo veci samej, zrušil
aj závislý druhý výrok napadnutého rozhodnutia o trovách konania. O náhrade trov prvostupňového ako
aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.
95. Z dôvodu zabránenia ďalším nehospodárnosti konania sa odvolací súd vyjadruje k jednotlivým
odvolacím námietkam žalovaných 1/ a 2/ nasledovne.
96. K otázke posúdenia uplatnenej námietky premlčania odvolací súd udáva nasledovné.
97. Ako už bolo uvedené okresný súd nesprávne aplikoval spočívanie premlčacej lehoty podľa § 406
ods. 1 ObZ z dôvodu, že na strane žalovaných 1/ a 2/ sa nejedná o solidárnych dlžníkov. Napriek
uvedenému dospel odvolací súd k záveru, že pohľadávka uplatnená žalobcom voči žalovaným 1/ a 2/
premlčaná nie je a námietka premlčania nie je dôvodná.
98. Ako bolo uvedené vyššie, žaloba bola doručená na súd dňa 25.01.2019, t.j. včas počas plynutia
premlčacej lehoty voči žalovanému 1/, pôvodne dlžníkovi žalobcu. Žaloba bola podaná teda včas pred
uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty aj vo vzťahu k faktúre. č. 383 s najskorším dátumom splatnosti
dňa 20.11.2017.99. V priebehu konania došlo k zisteniu predaja časti podniku žalovaného 1/ v prospech žalovaného 2/,
keď medzi žalovanými sporné nebolo, že predmetná pohľadávka uplatnená žalobcom prešla pri predaji
podniku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. V priebehu konania po pripustení vstupu žalovaného 2/ do
konania došlo v zmysle § 477 ods. 2 a 3 ObZ k zmene postavenia žalovaného 1/ z pôvodného dlžníka
na zákonného ručiteľa a žalovaný 2/ sa stal dlžníkom žalobcu.
100. Hoci okresný súd v napadnutom rozhodnutí citoval aj § 400 ObZ, podľa ktorého zmena v osobe
dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty, pri uplatnení námietky premlčania
túto neposudzoval aj z hľadiska tohto ustanovenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný 2/ ešte pred
rozhodnutím súdu prvej inštancie vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.08.2022 v spise na č.l.
230 a 231, t.j. ktoré je súčasťou súdneho spisu a ktoré bolo doručené aj žalobcovi, poukazoval na
právnu úpravu premlčania, vrátane ust. § 400 ObZ. Uvedené ustanovenie teda bolo súčasťou vyjadrenia
žalovaného 2/ ako strany sporu, bolo doručené žalobcovi, nachádza sa v súdnom spise, okresný súd
ho v napadnutom rozhodnutí citoval a preto odvolací súd neaplikoval ust. § 382 CSP a nevyzýval strany
sporu pred rozhodnutím odvolacieho súdu na vyjadrenie sa k tomuto ustanoveniu, vzhľadom k tomu,
že bolo už v konaní použité.
101. Odvolací súd sa zaoberal účinkami a účelom citovaného ustanovenia (v rovnakom znení
nachádzajúcom sa aj v ust. § 111 Občianskeho zákonníka). Zmyslom tohto ustanovenia je zachovať
nezmenený stav majetkového práva, v danom prípade pohľadávky, t.j. v takom stave, v akom sa
nachádzalo v čase zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka. Znamená to, že právnemu nástupcovi
(vdanomprípadežalovanému2/požalovanom1/)sazapočítavaajčaspremlčacejlehotyjehoprávneho
predchodcu. Treba zdôrazniť, že majetkové práva podliehajú voľnej dispozícii osôb súkromnoprávnych
vzťahov a nie sú viazané na konkrétnu osobu. Ustanovenie § 400 Obchodného zákonníka je vyjadrením
zásady nemennosti majetkového stavu práva, ktoré podlieha premlčaniu, na ktoré nemá vplyv zmena,
vdanomprípadevosobedlžníka.Otázkouje,čiuvedenázásadaplatíajvprípadespočívaniapremlčacej
lehoty. Z diela Švestka, Spáčil, I., J. a kol.: Občanský zákonník I, Velké Komentáře, 2. vydání, 2009,
str. 621, výklad k § 111 Občianskeho zákonníka v znení rovnakom ako ustanovenie § 400 ObZ, vyplýva:
„Inak povedané, právne postavenie právneho nástupcu je rovnaké ako jeho právneho predchodcu (to
sa týka nielen možnosti uplatnenia námietky premlčania, ale aj pretrhnutia premlčania a spočívania
premlčania atď.).“ Rovnaký záver je uvedený aj v diele Oľga Ovečková a kol.: Obchodný zákonník, 2,
Komentár, Iura Edition, 2012, str. 361, tretie, doplnené a prepracované vydanie, z ktorého vyplýva: „Ak
dôjde k zmene osoby dlžníka alebo veriteľa, táto skutočnosť nemá vplyv na premlčaciu dobu. Vyplýva
to z toho, že nový dlžník alebo veriteľ vstupujú do záväzku a preberajú všetky z neho vyplývajúce práva
a povinnosti, a to aj pokiaľ ide o premlčaciu dobu. Preto sú v tom istom postavení ako ich predchodcovia,
a to aj so zreteľom na spočívanie alebo prerušenie premlčacej doby, príp. jej predĺženie existujúce pred
ich vstupom do záväzku.“
102. Jedná sa o vyjadrenie zásady, že právny nástupca, v tomto žalovaný 2/ z titulu nadobudnutia
podniku po žalovanom 1/, vstúpil do rovnakého stavu žalobcom uplatnenej pohľadávky. Pokiaľ preto
uplatnil žalobca pôvodne voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi pohľadávku v rámci plynutia štvorročnej
premlčacej lehoty podaním žaloby, v zmysle § 402 ObZ došlo k spočívaniu premlčacej lehoty, t.j. tento
stav, vrátane spočívania premlčacej lehoty prevzal aj žalovaný 2/ ako kupujúci z titulu zmluvy o predaji
(časti) podniku. Pokiaľ v takto začatom a neskončenom konaní došlo k pripusteniu vstupu žalovaného
2/ už ako dlžníka žalobcu do konania, keď žalovaný 2/ prevzal záväzok v stave spočívania premlčacej
lehoty, nemohla byť takýmto procesným postupom pohľadávka voči žalovanému 2/ premlčaná, pretože
podaním žaloby pôvodne voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi premlčacia lehota spočívala a tento stav
pohľadávky prevzal aj žalovaný 2/ z titulu zmluvy o predaji podniku. Pokiaľ v takto neskončenom konaní,
v rámci ktorého došlo k spočívaniu premlčacej lehoty, došlo k pripusteniu vstupu žalovaného 2/ do
konania, pohľadávka žalobcu voči žalovanému 2/ nebola premlčaná, vzhľadom na uplatnenie princípu
prevzatia rovnakého stavu pohľadávky, vrátane spočívania premlčacej lehoty podľa § 400 ObZ, ktoré je
v zmysle § 263 ods. 2 ObZ ustanovením kogentným. Pretože pohľadávka voči žalovanému 2/ z dôvodu
aplikácie § 400 ObZ premlčaná nie je, nemohol ani žalovaný 2/ v zmysle § 306 ods. 2 ObZ úspešne
uplatniť námietku premlčania. Záver okresného súdu, že nie je premlčaná pohľadávka žalobcu voči
žalovaným 1/ a 2/, je správny, aj keď z dôvodu iného právneho posúdenia spočívania premlčacej lehoty.
103. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že okresný súd pripustil vstup žalovaného 2/ do konania
až na základe návrhu žalobcu zo dňa 13.04.2022. Ustanovenie § 402 až 406 ObZ upravuje rôznepredpoklady spočívania premlčacej lehoty. Ako bolo uvedené vyššie, v danom prípade majetkové právo
nie je viazané na konkrétnu osobu. Ak preto došlo k spočívaniu premlčacej lehoty podaním žaloby
voči pôvodnému, v tom čase existujúcemu dlžníkovi, došlo k spočívaniu lehoty v súlade s § 402 ObZ
vo vzťahu k predmetnej pohľadávke a tento účinok spočívania lehoty nastal aj voči žalovanému 2/,
ktorý v takto neskončenom konaní, v ktorom spočívala premlčacia lehota, vstúpil následne do konania.
Rozhodnutia uvedené žalovanými v odvolaniach, podľa ktorých dochádza k spočívaniu premlčacej
lehoty voči subjektu v prípade uplatnenia žaloby až okamihom podania návrhu na vstup do konania,
by bolo aplikovateľné vtedy, ak by sa právne postavenie žalovaného 2/ neodvíjalo od postavenia
žalovaného 1/ ako pôvodného dlžníka. Pokiaľ však došlo k spočívaniu premlčacej lehoty podaním žaloby
voči pôvodnému dlžníkovi, t.j. žalovanému 1/, toto spočívanie sa v celom rozsahu v zmysle § 400 ObZ
vzťahuje aj na žalovaného 2/, ako právneho nástupcu žalovaného 1/ a premlčacia lehota nezačala
zmenou v osobe dlžníka znova plynúť v rozpore s § 400 ObZ, pretože účinky spočívania lehoty trvali,
vzhľadom na podanie žaloby voči pôvodnému dlžníkovi, počas celého konania, do ktorého vstúpil aj
žalovaný 2/ v stave spočívania premlčacej lehoty.
104. Vo vzťahu k ďalším výhradám žalovaných v odvolaní udáva odvolací súd nasledovné. Obidvaja
žalovaní v odvolaní namietali absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ z dôvodu, že v konaní
nebol preukázaný postup žalobcu podľa § 306 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého môže veriteľ uplatňovať
nárok voči ručiteľovi len vtedy, ak dlžník nesplnil svoj záväzok potom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Žalovaní tvrdili, že žiadnu takúto písomnú výzvu žalobca voči žalovanému 2/ nevykonal, a teda nemôže
sa domáhať svojho nároku voči žalovanému 1/ ako ručiteľovi.
105.Odvolacísúdkonštatuje,žetakútoprocesnúobranužalovanípredrozhodnutímsúduprvejinštancie
neuplatnili. V zmysle § 366 CSP v odvolaní ani len netvrdili, že pri uplatnení tejto procesnej obrany
prvýkrát v odvolaní boli splnené podmienky novoty v zmysle citovaného ustanovenia. Žalovaní teda ani
len netvrdili, že by žalovaný 1/ a žalovaný 2/ bez svojej viny nemohli uplatniť túto námietku v konaní pred
súdomprvejinštancie.Podľaodvolaciehosúdunebolopreukázanésplneniepredpokladovnaposúdenie
tejto procesnej obrany ako novoty v odvolacom konaní, ktorú by mal odvolací súd v odvolacom konaní
zohľadniť a preto na tieto tvrdenia žalovaných neprihliadol.
106. Odvolací súd však zdôrazňuje, že vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie
súdu prvej inštancie sa uvedené tvrdenia ako procesná obrana stávajú súčasťou tvrdení žalovaných
a bude povinnosťou okresného súdu v novom rozhodnutí vo veci sa s touto procesnou obranou
vysporiadať.
107. Podľa odvolacieho súdu nie sú dôvodné výhrady žalovaných uvedené v odvolaní o nesplnení
vecných predpokladov na priznanie nároku, keď namietali jeho základ z dôvodu nesplnenia povinností
žalobcu podľa sprostredkovateľskej zmluvy a teda namietali, že nárok žalobcu na províziu nevznikol.
108. Okresný súd správne poukázal na to, že vznik nároku žalobcu na zaplatenie sprostredkovateľskej
odmeny sa podľa čl. II. bod 1 Zmluvy viazal na preukázanie spôsobu vykonania sprostredkovateľskej
činnosti, odobratie produktov od žalovaného 1/ treťou stranou a uhradenie príslušnej kúpnej ceny.
Okresný súd mal preukázané, že žalobca pre žalovaného 1/ sprostredkoval obchody okrem iného aj
s firmami Wirtgen a Rockster na základe záznamov žalobcu z č.l. 76 až 85, zápisníc z mítingov na
č.l. 86 – 90, ako aj výpoveďou svedkyne D., ktorá doručila žalobcovi zoznam z č.l. 140-141, resp.
153 a potvrdila, že ide o zoznam zrealizovaných zákaziek na základe sprostredkovania žalobcom.
V predžalobnej výzve zároveň doručil žalobca žalovanému aj záznamy z rokovaní v zmysle čl.
II. Sprostredkovateľskej zmluvy, čo vyplýva z e-mailu z č.l. 171, ktorý p. G. adresovala právnikovi
žalovaného a v ktorom je uvedené, že všetky faktúry predložené žalobcom sú z vecného hľadiska
v poriadku, obchody sa zrealizovali, platby boli pripísané žalovanému.
109. Odvolací súd súhlasí zo záverom okresného súdu, že predpoklady na zaplatenie odplaty sú
uvedené v čl. II. Zmluvy a týkajú sa preukázania sprostredkovateľskej činnosti vykonanej žalobcom,
odobratia produktov a uhradenia kúpnej ceny, čo podľa okresného súdu žalobca preukázal na základe
vykonaného dokazovania. Okresný súd preto správne dospel k záveru o preukázaní vzniku nároku na
zaplatenie uplatnenej sprostredkovateľskej odmeny.110. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne posúdil procesnú obranu žalovaných, ktorí
poukazovali na neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcu (neposkytnutie žalovanému 1/ podpory pri
vyjednávaniach so zákazníkmi ohľadne cien, viac nákladov, predaja nadvýroby, absencia prehľadu zo
strany žalobcu o realizovaných obchodných prípadoch, nezasielanie dokumentácie) a správne uviedol,
že vo vzťahu k vzniku nároku na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny sa jedná o irelevantné
tvrdenia, ktoré nemali vplyv na vznik nároku na zaplatenie odmeny. Okresný súd správne konštatoval, že
obchodné prípady uvedené vo faktúrach žalobca sprostredkoval a pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali,
že tieto skutočnosti nepreukázal, t.j. že pričinením žalobcu došlo k sprostredkovaniu obchodov, okresný
súd odkazom na konkrétne listinné doklady a vyjadrenia konkrétnych osôb (p. Blahová, e- mail p.
G.) správne vyhodnotil zistený skutkový stav, že sa jednalo o tie obchody, ktoré boli sprostredkované
žalobcom, t.j. boli uzavreté jeho pričinením. Tieto skutkové závery okresného súdu žalovaní konkrétnym
spôsobom v odvolaní nenamietali, t.j. že by z dokladov identifikovaných súdom (záznamy z č.l. 76-85,
č.l. 86-90, zoznam zrealizovaných zákaziek odoslaný p. D. v spise na č.l. 140-141, č.l. 153, ako aj e-
mailu p. G. z č.l. 171) nevyplýval záver o sprostredkovaní uzavretia konkrétnych obchodov pričinením a
činnosťou žalobcu. Odvolací súd preto na tvrdenie žalovaných v odvolaní, že nebola preukázaná aktívna
činnosť žalobcu pri sprostredkovaní neprihliadol a okresný súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav.
111. Pokiaľ namietali žalovaní v priebehu konania ako aj v odvolaní neplnenie povinností uvedených
v bode I. ods. 2 Zmluvy (zabezpečovať koordináciu činností medzi žalovaným 1/ ako záujemcom
a tretími osobami, zabezpečovať obchodno-technickú a logistickú činnosť), okresný súd správne posúdil
skutočnosť, že obchodné prípady uvedené vo vyúčtovaných faktúrach žalovaný sprostredkoval (aj na
základe podkladov od samotného žalovaného 1/), sporným bolo to, že žalobca nesplnil povinnosti
uvedené v bod I. ods. 2 Zmluvy.
112. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu v tom, že predpokladom vzniku nároku
na zaplatenie odmeny bolo preukázanie vykonania sprostredkovateľskej činnosti, vrátane preukázania
odobratia produktov a uhradenia kúpnych cien tretími osobami, čo preukázané v konaní bolo,
čím došlo k splneniu predpokladov na vyplatenie sprostredkovateľskej odmeny. Z predložených
dokladov a vykonaného dokazovania okresný súd správne konštatoval, že sa jednalo o zmluvy,
ktoré sprostredkoval žalobca, t.j. aktívne sa podieľal na ich uzavretí. Tvrdenie o nesplnení ďalších
povinností podľa čl. I. bod 2 Zmluvy (zabezpečovať koordináciu činností medzi záujemcom a treťou
osobou, obchodno-technickú a logistickú činnosť) okresný súd správne vyhodnotil ako irelevantné pre
posúdenie vzniku nároku na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny. Ako vyplýva z čl. II. bod 1 Zmluvy
predpokladom vzniku nároku na sprostredkovateľskú odmenu bolo preukázanie, že sprostredkovateľskú
činnosť, ktorá je definovaná v čl. I. bod 1 Zmluvy ako „sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy alebo
získanie objednávky pre záujemcu“ žalobca vykonal, tretia osoba zmluvu uzavrela, odobrala produkty
a cenu zaplatila. Takto dohodnuté predpoklady na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny žalobca
preukázal, ako vykonané dokazovanie správne okresný súd vyhodnotil. Nesplnenie ďalších povinností
uvedených v čl. I bod 2 Zmluvy podľa odvolacieho súdu v súlade so záverom okresného súdu nemá
vplyv na vznik nároku žalobcu na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny, keďže táto nie je viazaná
na vykonávanie iných, napr. koordinačných činností, ale na samotnú sprostredkovateľskú činnosť
definovanú v čl. I. bod. 1 Zmluvy, t.j. na sprostredkovanie uzatvárania zmlúv, pričom predpoklady na
vznik nároku na odmenu, t.j. uzavretie zmlúv, rokovanie žalobcu s treťou osobou, uhradenie ceny treťou
osobou žalovanému, preukázané boli. Záver okresného súdu o vzniku nároku na sprostredkovateľskú
odmenu je preto správny a odvolací súd sa s ním stotožnil.
113. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní rozhodne opätovne o návrhu žalobcu na zmenu žaloby, pričom
je viazaný žalobným petitom uvedeným žalobcom v návrhu na zmenu žaloby. Po pripustení zmeny
žaloby na základe dispozičného úkonu žalobcu rozhodne opätovne o nároku žalobcu s prihliadnutím
na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, ktorými je okresný súd viazaný podľa § 391 ods. 2 CSP.
Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať tak, aby nedošlo k porušeniu procesných práv strán
sporu. Najmä zabezpečí, aby vzhľadom na výhrady žalovaného 2/ tomuto boli preukázateľne doručené
všetky listinné doklady nachádzajúce sa v súdnom spise, vrátane žaloby. Konštatovanie okresného
súdu v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalovaný 2/ nepochybne musel disponovať
aj žalobou, vychádzajúc z doručenky v spise na č.l. 128a ako aj s prihliadnutím na úkony zástupcu
žalovaného 2/, ktorý navyše vykonával úkony v čase, keď nebol žalovaný 2/ účastníkom konania,
sú len dohadom a predpokladom. Žiadne preukázateľné doručenie žaloby žalovanému 2/ zo spisu
nevyplýva. Doručenka, na ktorú odkazuje okresný súd v spise na č.l. 128a neobsahuje dátum a anižiadne vymedzenie listín, ktoré mali byť zástupcom žalovaného 2/ (aj keď nebol účastníkom konania)
prevzaté. Okresný súd prihliadne aj na tie tvrdenia strán sporu, ktoré boli uvedené v rámci odvolacieho
konania, pokiaľ majú povahu procesnej obrany a s týmito tvrdeniami, resp. aj s ďalšími tvrdeniami, príp.
dôkazmi predloženými do opätovného rozhodnutia vo veci samej sa okresný súd náležite vysporiada
pri zachovaní procesných práv strán sporu.
114. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.