Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. jún 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623204170
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6623204170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa – oprávneného
z platenia výživného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX C. XXX, D. XXX XX C. XX, štátny
občan SR, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom, so sídlom Dr. Vodu
2, 984 01 Lučenec, proti rodičom – povinným z platenia výživného: matka E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom XXX XX C. XXX, štátny občan SR, otec A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. F. XXXX/
XX, XXX XX H., štátny občan SR, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 5Pc/41/2023-94 zo dňa 16. januára 2024 vo výroku I., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 5Pc/41/2023-94 zo dňa 16. januára 2024 v napadnutom výroku
I. o povinnosti otca prispievať na výživu plnoletého dieťaťa a v závislom výroku III., podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu
plnoletého dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 70,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Výrokom II. bolo rozhodnuté o povinnosti matky prispievať na výživu plnoletého dieťaťa A. B., nar.
XX.XX.XXXX, výživným vo výške 70,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc
právoplatnosťou rozsudku.
Výrokom III. o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Okresný súd v odseku 1. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na návrh navrhovateľa.

3. Z Potvrdenia o návšteve školy poskytnutého Strednou odbornou školou hotelových služieb a dopravy
Lučenec zo dňa 09.10.2023 mal okresný súd za preukázané, že navrhovateľ je študentom tejto školy
formou štúdia denná a v školskom roku 2023/2024 je žiakom prvej triedy (č.l. 2 spisu).

4. Z rodného listu navrhovateľa č. XXXX/XXXX, uloženého v knihe narodení matričného úradu I., zväzok
XX, ročník XXXX, strana XX, por.č. XXX, mal okresný súd za preukázané, že rodičmi navrhovateľa sú

označené osoby v návrhu (č.l. 3 spisu).5. Podľa lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky okresný súd zistil, že
rodičia navrhovateľa, ako aj samotný navrhovateľ nie sú vlastníkmi nehnuteľností na území Slovenskej
republiky.

6. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 09.11.2023 mal okresný súd
za preukázané, že matka poberá dávku v hmotnej núdzi od 01.01.2023, pričom od 01.08.2023 je
pozastavená z dôvodu nespolupráce s úradom, prídavok na dieťa od 01.12.2020 je v aktuálnej výške
60,- Eur.

7. Z lustrácie evidencie vozidiel OR PZ v Lučenci, ODI zo dňa 10.11.2023 okresný súd zistil, že tak
navrhovateľ, ako aj jeho matka nie sú vlastníkmi, držiteľmi osobného motorového vozidla.

8. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa 10.11.2023 okresný súd zistil, že
matka navrhovateľa nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedenej úradom.

9.ZlustrácieevidencievozidielORPZODIZvolenokresnýsúdmalzapreukázané,žeotecnavrhovateľa
je evidovaný v informačnom systéme Ministerstva vnútra SR, evidencia vozidiel ako vlastník a držiteľ:
- osobného motorového vozidla značky Škoda, rok výroby 1984, v období od 07.01.2002 do
súčasnosti má štatút „v premávke“, na vozidle viazne exekútorská blokácia JUDr. Juraja Kašinského,

č. EX 164/2017,
- osobného motorového vozidla značky VAZ, rok výroby 1980,v období od 07.11.2005 do súčasnosti
má vozidlo štatút „v premávke“, na vozidle viazne exekútorská blokácia JUDr. Juraja Kašinského
č. EX 164/2017 a
- osobného motorového vozidla značky Peugeot 306, rok výroby 2002, v období od 06.02.2020 do

súčasnosti má vozidlo štatút „v premávke“.

10. Zo Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 21.11.2023 okresný súd mal za
preukázané, že otec navrhovateľa nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi, je poberateľom prídavku na deti a od augusta 2004, naposledy mu bol vyplatený

v sume 60,- Eur.

11. Okresný súd zistil, že navrhovateľ pravidelne sa zúčastňuje vyučovania, jeho celkový prospech je
1,51, je plnoletý. Študuje prvý ročník nadstavbového štúdia študijného odboru podnikanie v remeslách
a službách. Navrhovateľove mesačné náklady spojené so štúdiom predstavujú 50,- Eur, ročné náklady

spojené so štúdiom 500,- Eur.

12. Okresný súd v odsekoch 12. až 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na výdavky
navrhovateľa – strava 150,- Eur mesačne, vrátane obedov v školskej jedálni, náklady spojené s bývaním
vo výške 90,- Eur, oblečenie, obuv vo výške 40,- Eur, drogéria vo výške 30,- Eur, vitamíny a iné výživové

doplnky + lieky v čase zvýšenej chorobnosti vo výške 20,- Eur, školské potreby vo výške 30,- Eur, ZRPŠ
vo výške 10,- Eur ročne, cestovné náklady 35,- Eur mesačne. Navrhovateľ cestuje z mesta I. do C.
a späť v sume od 0,65 Eur až 1,09 Eur. Navrhovateľ sa stravuje v školskej jedálni a uhrádza za obed
sumu 2,20 Eur za deň.

13. Okresný súd poukázal na ust. § 156 CMP, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení č.
461/2003 Z.z., ako aj na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, Článok 35 ods. 1 Ústavy SR a rozhodol tak,
ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

14. Súd prvej inštancie poukázal na to, že trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je limitované

do času, kedy je dieťa schopné sa samo živiť. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť je nutné definovať tak, že
touto je pri zohľadnení realizácie práva podľa Článku 35 ods. 1 Ústavy SR, t.j. po absolvovaní prípravy
na budúce povolanie, nadobudnutie schopnosti dieťaťa vlastnou prácou si zabezpečiť prostriedky na
krytie jeho životných potrieb. Časový okamih nadobudnutia schopnosti živiť sa dieťaťom nie je možné
spájať s dosiahnutím určitého veku, napríklad plnoletosti, ani s vekovou hranicou 25 rokov, do kedy

môže byť dieťa posudzované ako nezaopatrené dieťa podľa § 3 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku
na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003. Z.z. o sociálnom poistení, resp. do ktorého veku
môže byť dieťa spoločne posudzované s rodičmi pre posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi
podľa zákona č. 417/2013 Z.z.. Ak aj dieťa dosiahne plnoletosť, avšak sa naďalej pripravuje na budúcepovolanie štúdiom, prípadne ďalším štúdiom, nie je zásadne ešte schopné samo sa živiť. Ak dieťa
úspešne ukončí svoju prípravu na budúce povolanie a nepokračuje v tejto ďalším štúdiom, je možné
zásadnevychádzaťztoho,žetýmtozískaloajpotenciál(schopnosť)samosaživiť.PokiaľZákonorodine

v ust. § 62 ods. 1 hovorí o „schopnosti“ dieťaťa živiť sa samé, je možné v prípade, že sa dieťaťu
nepodarí následne hneď po ukončení štúdia zamestnať, vychádzať z toho, že schopnosť samo sa živiť
nadobudlo a vyživovacia povinnosť rodiča k nemu zanikla. Okresný súd zdôraznil, že schopnosťou
dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať
všetky relevantné životné náklady. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov, sa tradične

akceptuje štúdium. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa.
Vo všeobecnosti sa vychádza z definitívneho získania predpokladov na výkon povolania, pričom vždy
je potrebné prihliadnuť na individuálne okolnosti každého prípadu. Na jednej strane treba zohľadniť
záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje
lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností,

aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja
dieťaťa k práci.

15. Vykonaným dokazovaním okresný súd mal za preukázané, že v danom prípade nedošlo na
strane navrhovateľa k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala neurčenie vyživovacej

povinnostizostranyjehorodičov.NavrhovateľjednoznačnepreukázalpísomnýmPotvrdenímonávšteve
školy zo dňa 09.10.2023, vystaveným SOŠ hotelových služieb a dopravy v Lučenci, že v školskom roku
2023/2024 je žiakom prvej triedy formou denného štúdia.

16. V odseku 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na pravidelné mesačné

výdavky navrhovateľa tak, ako tieto uviedol navrhovateľ a boli vyjadrené v odseku 12. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Ohľadne stravy v školskej jedálni okresný súd vzal v úvahu a mal preukázanú
sumu 2,20 Eur denne v pracovných dňoch, v priemere 22 dní, čo predstavovalo 48,40 Eur mesačne.
Okresný súd po dôkladnom zvážení mal za bežné a odôvodnené mesačné výdavky na oblečenie 20,-
Eur, drogériu 20,- Eur, vitamíny 20,- Eur, školské potreby 10,- Eur, ZRPŠ 0,83 Eur (10,- Eur ročne),

cestovné náklady v sume 28,60 Eur z dôvodu, že zohľadnil preukázanú cestu cestovného lístka vo výške
0,65 Eur x 22, celkom náklady 147,23 Eur. Okresný súd navrhovateľovi nepriznal náklady na bývanie
v sume 90,-Eur a náklady na stravu v sume 101,60 Eur, ak býva u starých rodičov a tieto výdavky
žiadnym iným dôkazom nepreukázal.

17. Okresný súd za aplikácie § 75 ods. 1 Zákona o rodine posudzoval schopnosti, možnosti, majetkové
pomery rodičov. Uviedol, že otec na pojednávaní nesúhlasil s výškou výživného z dôvodu, že
momentálne je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi, ani dávok sociálneho poistenia. Je poberateľom prídavku na dieťa od 08/2004,
naposledy vyplatený vo výške 60,- Eur. Nie je vlastníkom nehnuteľností, je vlastníkom troch motorových

vozidiel, na dvoch z nich viazne exekútorská blokácia. Okrem navrhovateľa je otcom troch maloletých
a jedného plnoletého dieťaťa. Okresný súd uviedol, že tvrdenie otca, že nemá z čoho platiť výživné
navrhovateľovi, pretože nepracuje a má ďalšie vyživovacie povinnosti, nemohlo obstáť. Z iných
pojednávaní okresný súd mal preukázané dostatočné množstvo voľných pracovných miest tak na území
SR, ako aj v zahraničí vhodných pre otca. Okresný súd za iróniu považoval apeláciu otca na adresu

navrhovateľa, že má možnosť si predsa popri škole privyrábať brigádami, pričom otec takto sám neučinil
i napriek vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi, ale ani voči svojim maloletým deťom. Matka na
pojednávaní súhlasila s výškou výživného určeného súdom, keďže v J. začala pracovať zatiaľ len
na dohodu, ale má prisľúbený pracovný pomer uzatvorený na pracovnú zmluvu v pracovnej pozícii
riadenia vlakov. Svoj príjem na pojednávaní ešte nevedela uviesť. Je poberateľkou prídavku na dieťa

od 01.12.2020 v aktuálnej výške 60,- Eur. Je, okrem navrhovateľa, matkou troch detí, z toho dve sú
maloleté, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť.

18. Okresný súd uviedol, že pri určení výživného, okrem odôvodnených výdavkov navrhovateľa,
zohľadnil majetkové, príjmové pomery rodičov, ďalšie vyživovacie povinnosti, ako aj ich schopnosti

a možnosti.

19. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.20. Proti rozsudku okresného súdu, a to proti výroku I. o vyživovacej povinnosti otca, v zákonnej lehote
podal odvolanie otec navrhovateľa. Navrhol, aby bol rozsudok zmenený tak, že bude zbavený povinnosti
platiť mesačné výživné na navrhovateľa z dôvodu zaujatosti navrhovateľa voči otcovi a z dôvodu, že

nemá finančné prostriedky na platenie plnoletému synovi. Na začiatku odvolania otec navrhovateľa
poukazoval na (ne)plnenie si povinností zo strany bývalej manželky, matky navrhovateľa a v ďalšej
časti uviedol, že nie je schopný každý mesiac prispievať výživným navrhovateľovi a súčasne sa starať
o výchovu a zdravý rozvoj dcéry E., na ktorú jej matka neprispieva, a taktiež sa starať o výchovu
a zdravý rozvoj syna A. B., o ktorého matka nejaví záujem i napriek tomu, že je prisúdený matke. Otec

navrhovateľa uviedol, že sa stará o dvojročného syna, ktorého má so súčasnou manželkou. Práce,
ktoré mal prisľúbené, nakoniec boli zrušené a zostal bez práce. Živnosť, ktorú má, ide zrušiť, pretože
mu je zbytočná, ak prácu na živnosť nenašiel. Navrhovateľ podľa otca chodí do školy len preto, aby
mu súd uznal výživné. Od rodiny a známych má otec vedomosť, že navrhovateľ ako jeho plnoletý syn
sa vyjadril, že nebude zbytočne pracovať, keď môže mať príjem zadarmo od svojich starých rodičov,
ako aj od svojej sestry K., a naviac bude mať ešte ďalšie peniaze od otca. Otec uviedol, že má

vedomosť o tom, že navrhovateľ je s matkou dohodnutý, že ak súd určí akékoľvek výživné, matka toto
platiť nebude, keďže čisto ide len o osobu otca, uškodiť otcovi, obidvaja chcú otca finančne zničiť.
Navrhovateľ ako syn sa hnevá na otca za to, že opustil matku. Tohto času sa otec musí odsťahovať
z bytu, keďže nemá na platenie nájomného. Príjem do domácnosti s manželkou je rodičovský príspevok
+ prídavky na deti, čo mesačne robí cca 420,- Eur a otec ešte poberá prídavky na dcéru E. 60,-

Eur mesačne, výživné na maloletú E. nedostáva, keďže matka neplatí, ani nemá záujem o dcéru.
Momentálne sa otec navrhovateľa sťahuje k manželkiným rodičom, ktorí vážne ochoreli a je potrebné sa
o nich postarať. Namietal, že nie je vlastníkom motorových vozidiel, tieto už neexistujú, nevlastní žiaden
hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Finančná situácia mu nedovoľuje platiť výživné navrhovateľovi, t.č. je
nezamestnaný a stará sa o tri deti s tým, že ešte platí výživné na maloletého syna I. 36,83 Eur. Podľa otca

navrhovateľa, navrhovateľ mu týmto návrhom chce uškodiť aj so svojou matkou, s ktorou je dohodnutý,
že ona platiť výživné nebude.

21. Odvolanie otca navrhovateľa bolo doručené navrhovateľovi prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu s výzvou okresného súdu zo dňa 06.03.2024 (č.l. 112 spisu) na vyjadrenie, ako aj matke

navrhovateľa.

22. K odvolaniu otca sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podaním zo
dňa 17.04.2024. S odvolaním otca sa navrhovateľ nestotožnil a považoval rozsudok okresného súdu za
vecne správny. Nie je v záujme navrhovateľa akýmkoľvek spôsobom uškodiť otcovi. Nezakladá sa na

pravde ani skutočnosť, že by otec navrhovateľovi prispieval sumou vo výške 50,- Eur tak, ako to uvádza
v odvolaní. Navrhovateľ poukázal na to, že otec o neho dlhodobo nejaví záujem a pokiaľ by neboli starí
rodičia, nemal by kde žiť, nemal by mu kto pomôcť. Nie je pravdou ani to, že by navrhovateľ nechcel
pracovať, ale je si vedomý toho, že lepšiu prácu si nájde s vyšším vzdelaním a práve z tohto dôvodu
nastúpil na nadstavbové štúdium na SOŠ hotelových služieb a dopravy Lučenec, kde je žiakom prvého

ročníka.Navrhovateľpoukázalnaust.§62ods.1Zákonaorodine,odsek18.odôvodnenianapadnutého
rozsudku.Jepravdou,ženavrhovateľmápriateľku,avšakstoutonežijevjednejdomácnosti,obidvajasú
študenti. Navrhovateľ nemá v záujme spôsobovať otcovi akékoľvek finančné ťažkosti alebo mu privodiť
trestné stíhanie v prípade, ak by zanedbal povinnú výživu, a tým sa dopustil spáchania trestného činu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. V záujme navrhovateľa je výlučne to, aby

zo strany oboch rodičov mu bola poskytovaná súdom stanovená vyživovacia povinnosť v celkovej výške
70,- Eur mesačne za účelom zlepšenia jeho finančnej situácie. Žiadal výrok I. rozsudku okresného súdu
v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správny.

23. K vyjadreniu navrhovateľa sa vyjadril otec navrhovateľa v podaní doručenom krajskému súdu dňa

24.05.2024, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní s tým, že navrhovateľ, jeho syn veľa vecí
zavádza. Otec navrhovateľa zotrval na tom, že navrhovateľ, jeho syn chce mu týmto postupom uškodiť,
pretože spolu s matkou sú dohodnutí na tom, že výživné bude navrhovateľ požadovať len od otca a toto
nebudemusieťplatiťjehomatka.Otecnavrhovateľakjehoštúdiuuviedol,žejerád,pretožemuvzdelanie
v budúcnosti nebude zbytočné, avšak študovať začal preto, že výživné si bude môcť uplatniť len vtedy,

ak bude študentom, čo mu aj vyhovuje, aby nemusel pracovať. Žiadal odvolaniu vyhovieť a zbaviť ho
povinnosti platiť výživné na navrhovateľa, pretože je vo veľmi zlej finančnej situácii.
Vyjadrenie otca navrhovateľa bolo doručené navrhovateľovi. Navrhovateľ prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu v podaní zo dňa 10.06.2024 uviedol, že vyjadrenia otca navrhovateľa nepovažujeza pravdivé, pretože navrhovateľ nemá záujem otcovi akýmkoľvek spôsobom uškodiť. V školskom
roku 2024 - 2025 bude pokračovať v štúdiu v záujme získania vyššieho vzdelania, čo navrhovateľovi
umožní zabezpečiť si v budúcnosti lepšiu pracovnú pozíciu. Navrhovateľ žiadal rozsudok okresného

súdu potvrdiť ako vecne správny.

24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec na základe odvolania podaného
v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou – otcom postupom bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust. § 65 CMP a contrario v spojení s ust.
§ 155 CMP, § 66 CMP rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. o vyživovacej povinnosti otca
v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako v týchto výrokoch
vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3 : 0.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom navrhovateľa bez
nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cop/80/2024-138
zo dňa 11.06.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 11.06.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe

čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

26. Primárne krajský súd k podanému odvolaniu otca navrhovateľa a dôvodom odvolania poukazuje na
to, že konanie o návrhu navrhovateľa ako plnoletého nezaopatreného dieťaťa bolo konaním, ktoré sa
začína len na návrh (§ 155 CMP), preto odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania otca

navrhovateľa.

27. Podstatou odvolania otca navrhovateľa bolo, že nesúhlasí s vyživovacou povinnosťou, pretože nemá
finančné prostriedky na platenie výživného navrhovateľovi ako plnoletému synovi, ktorý sa študovať
rozhodol z dôvodu, aby nemusel pracovať a zabezpečil si tak finančné prostriedky prostredníctvom

výživného od otca a ďalších rodinných príslušníkov. Otec navrhovateľa v odvolaní poukázal na svoju
rodinnú situáciu, keď má aj ďalšie vyživovacie povinnosti, pokiaľ sa stará o výchovu dcéry E., nar.
XX.XX.XXXX, na ktorú matka neprispieva, a taktiež aj o výchovu syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, o ktorého
matka nejaví záujem, a súčasne sa stará o dvojročného syna, ktorého má so súčasnou manželkou.

Otec navrhovateľa uviedol, že je bez práce, živnosť, ktorú má, ide zrušiť, pretože na túto si nenašiel
prácu. Otec navrhovateľa ďalej uviedol, že má nariadené platenie výživného na maloletého I., ktorý
je zverený starým rodičom, s výživným, ktoré má platiť v sume 36,83 Eur, sťahuje sa z bytu, pretože
nemá peniaze na platenie nájomného, ako aj, že už dávno neexistuje žiadne motorové vozidlo, ktoré by
vlastnil, nemá žiaden hnuteľný, či nehnuteľný majetok.

28. Krajský súd k týmto odvolacím dôvodom otca navrhovateľa na základe nižšie prijatých záverov
uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.

29. Ak otec navrhovateľa v odvolaní poukazoval na to, že má iné vyživovacie povinnosti, ku ktorým si

druhý rodič – matka neplní svoju vyživovaciu povinnosť, tak je povinnosťou otca ako druhého rodiča
tento stav signalizovať, pokiaľ ide o maloleté deti, prostredníctvom kolízneho opatrovníka, resp. vyvolať
súdnekonanieoplneniesivyživovacejpovinnostizostranydruhéhorodiča–matky.Danésúdnekonanie
je návrhové konanie, vzhľadom k plnoletosti navrhovateľa, do ktorého nemôžu relevantne zasiahnuť
tvrdenia otca navrhovateľa o neplnení vyživovacej povinnosti druhého rodiča – matky k iným deťom.

30. Sama o sebe skutočnosť, že otec navrhovateľa nie je zamestnaný, nemá príjem, nemôže byť
dôvodom neplnenia si primárnej zákonnej vyživovacej povinnosti, ak podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Okresný súd správnym spôsobom poukázal na ust. § 62 ods. 1

Zákona o rodine a zistený skutkový stav, keď podmienka stanovená na zánik vyživovacej povinnosti je
v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa samo sa živiť. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie
určitej vekovej hranice, konkrétne ani na dosiahnutie plnoletosti, dokonca ani na ukončenie určitého
stupňa vzdelania. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne,z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Pre stanovenie momentu, kedy
vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti
samé sa živiť, za ktoré sa tradične akceptuje ukončenie štúdia, keďže dieťa získalo všetky predpoklady

na uplatnenie sa na trhu práce. Pre dosiahnutie schopnosti sa samostatne živiť sa vyžaduje ukončenie
stredoškolského alebo aj vysokoškolského štúdia a získaním kvalifikačných predpokladov pre výkon
povolania, čo predpokladá riadne ukončenie štúdia predpísanou záverečnou skúškou. Denné štúdium
prezumuje závislosť dieťaťa – študenta od výživy rodičov.

31. Z okolností danej veci vyplynulo, že navrhovateľ je v školskom roku 2023/2024 študentom Strednej
odbornej školy hotelových služieb a dopravy v Lučenci, a to žiakom I.T triedy (č.l. 2 spisu), formou
denného štúdia. Navrhovateľ je teda študentom dennej formy štúdia, pripravuje sa na budúce povolanie
štúdiom, t.j. zásadne navrhovateľ ešte nie je schopný sám sa živiť, a preto vecne správne postupoval
okresný súd, keď rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca/matky navrhovateľa. Ak aj otec navrhovateľa
v odvolaní poukazoval na rôzne motívy, prečo navrhovateľ študuje a nie je zamestnaný, keď otec vyjadril

podozrenie, že je voči nemu zaujatý a nepracuje preto, aby si zabezpečil výživné od neho, tak uvedené
bolo irelevantné vzhľadom k zneniu ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a zisteného skutkového stavu veci,
keď sa navrhovateľ štúdiom dennej formy pripravuje na budúce povolanie.

32. Okresný súd vecne správne poukázal v odseku 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku na výdavky
navrhovateľa, na ktoré zistenia krajský súd odkazuje, keďže sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje.

33. Otec navrhovateľa v odvolaní namietal, že jeho majetkové pomery mu neumožňujú plniť si
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, nevlastní žiaden hnuteľný, či nehnuteľný majetok, ako aj,

že má iné vyživovacie povinnosti. Ani tento odvolací dôvod nebol relevantný, ktorý by viedol k zmene,
resp. k zrušeniu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku I.. Okresný súd správnym spôsobom
aplikoval § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ak posudzoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako
povinného z platenia výživného voči navrhovateľovi a vyvodil aj vecne správny záver, že je dostatočné
množstvo voľných pracovných miest na zamestnanie sa otca navrhovateľa a zabezpečenie si z tohto

zamestnania príjem. Ako už vyjadril krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vyššie, sama skutočnosť,
že otec navrhovateľa je nezamestnaný, nemá príjem, ho nemôže bez ďalšieho zbaviť vyživovacej
povinnosti voči navrhovateľovi, a to s dôrazom aj na znenie ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa
ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

34. Krajský súd v odvolacom konaní potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. v spojení
so závislým výrokom III., t.j. o vyživovacej povinnosti otca a v trovách prvoinštančného konania podľa §
387 ods. 1, 2 CSP, ak nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov otca navrhovateľa.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody
postupu pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.