Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200302
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323200302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne Všeobecná zdravotná
poisťovňa a. s., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, proti žalovanému:
A. M., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX/X, XXX XX G., o zaplatenie 1375,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/9/2023 - 44 zo dňa 26.06.2023, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu,

pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.375,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.375,52 Eur od 06.04.2022 do zaplatenia a náklady konania vo výške 6,95 Eur, v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých

rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa § 7 ods. 9, § 8 ods. 1, § 8c ods. 1 -
3 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, podľa § 9 ods. 7 písm. c/ zák. č. 580/2004 o
zdravotnom poistení, podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a výrok o trovách konania podľa
ust. § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že čo sa týka vykonaného dokazovania, všetky listinné dôkazy,

ktoré mu boli predložené boli zaslané protistranám, pričom žalovaný spochybnil iba údaje uvedené
vo vyčíslení nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na č.l. 12, pričom žalovaným namietané
skutočnosti žalobca vysvetlil v replike, ktorá je uložená na č.l. 29 - 30, ktorá bola žalovanému
následne doručená dňa XX.X.XXXX, pričom žalovaný skutkové tvrdenia uvedené žalobcom následne
už nenamietal, a preto uvedené tvrdenia žalobcu bolo nevyhnutné vyhodnotiť ako nesporné tvrdenia,
v dôsledku čoho súd nevykonával dokazovanie prečítaním predmetných listín ale postupoval podľa
§ 204 CSP a pri rozhodovaní vychádzal zo stranami sporu do spisu predložených listinných

dôkazov. Žiadne ďalšie dôkazy neboli stranami sporu navrhnuté ani do spisu predložené a to napriek
sudcovskej koncentrácií konania, o ktorej boli strany sporu poučené v uzneseniach č.k. 5C/9/2023-25
zo dňa 20.3.2023, ktoré bolo adresované žalobcovi a č.k. 5C/9/2023-32 zo dňa 12.4.2023, ktorébolo adresované žalovanému. Taktiež žiadne ďalšie dôkazy neboli navrhnuté stranami sporu ani do
uplatnenia zákonnej koncentrácie konanie podľa § 154 v spojení s §182 CSP.

4. Na základe predložených listinných dokladov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný
bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa 23.7.2020 uznaný za vinného z
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa XX.X.XXXX v čase okolo
XX.XX hod. pred krčmou P. na ul. K. č.XXX/X v G. po predchádzajúcom konflikte A. D. z G. fyzicky

napadol C. M., pritom ako ho napádal, tak ku A. D. zozadu so slovami „už si skončil“ pristúpil A. M. z
G. (pozn. súdu žalovaný) a X až XX-krát udrel teleskopickým obuškom A. D. do oblasti hlavy, čím mu
spôsobil zranenia, a to pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti, zlomeninu lebky čelovej oblasti vpravo,
početné tržnozhmoždené rany vlasatej časti hlavy, pohmoždenie hlavy v oblasti temena vpravo stredne
ťažkého stupňa a zlomeninu distálneho článku štvrtého prsta ľavej ruky s dobou liečenia a obmedzenia
v obvyklom spôsobe života XX dní.

5. Z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre poškodeného A. D. pri poškodení
zdravia, ktoré nastalo dňa XX.X.XXXX, po zohľadnení vysvetlenia jednotlivých položiek vo vyčíslení
žalobcom v jeho replike, keďže žalovaný po tomto vysvetlení nákladov žalobcu nepredniesol žiadnu
ďalšiu obranu, a teda nepoprel skutkové tvrdenia uvedené žalobcom podľa § 151 ods. 1 CSP, preto

súd prvej inštancie tvrdenia žalobcu po jeho replike, vyhodnotil postupom podľa § 151 CSP ako
nesporné a na základe tohto postupu mal za preukázané, že poškodenému bola zo dňa XX.X.XXXX
na XX.X.XXXX poskytnutá ambulantná pohotovostná služba, pričom výška nákladov za poskytnutie
tejto služby bola jej poskytovateľom žalobcovi vyčíslená v sume 75,37 Eur, pričom žalobca túto sumu
uhradil dňa XX.X.XXXX. Následne od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX bol poškodený hospitalizovaný a

bola mu poskytovaná ústavná starostlivosť, ktorej náklady boli poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
vyčíslené v sume 1144,61 Eur, pričom v zmysle Prílohy č.1 k Zmluve č.XXNSPXXXXXXX o poskytovaní
a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti zo dňa XX.X.XXXX v znení Dodatku č. 18 k Zmluve, platného od XX.X.XXXX, sa
každý hospitalizačný prípad hradí na základe klasifikačného systému DRG (Diagnoses Related Group-

skupiny súvisiacich diagnóz), pričom v predmetnom hospitalizačnom prípade poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti zaradil poškodeného do skupiny, v ktorej jednotková cena DRG bola stanovená vo výške
1144,61Eur(cenazahospitalizáciu-jednotkovácenabezkonkrétnychvýkonovposkytnutýchpacientovi
počas hospitalizácie). Táto suma zahŕňala náklady na lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny
a špeciálny zdravotnícky materiál poskytnutý pacientovi počas hospitalizácie s výnimkou úhrady za

dopravnúslužbu,ambulantnúpohotovostnúslužbu,čilieky,zdravotníckepomôckyadieteticképotraviny
vdeňprepusteniazozdravotníckehozariadenia,akzmedicínskehohľadiskatietozdravotníckepomôcky
a dietetické potraviny nemali byť podané poistencovi ešte počas trvania hospitalizácie. Uvedená platba
bola žalobcom uhradená poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dňa XX.X.XXXX. Následne, v deň
prepustenia poškodeného D. z ústavnej zdravotnej starostlivosti, t.j. XX.X.XXXX boli poškodenému

predpísanie lieky vo výške 4,07 Eur, ktoré prestavujú samostatný výkon nespadajúci do úhrady za
hospitalizačný prípad a ktoré žalobca uhradil poskytovateľovi dňa X.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX bola
poškodenému poskytnutá špecializovaná ambulantná starostlivosť, za ktorú si jej poskytovateľ vyúčtoval
sumu 18,72 Eur, pričom žalobca uvedenú sumu dňa XX.X.XXXX uhradil. Taktiež poškodenému
bola poskytnutá špecializovaná ambulantná starostlivosť aj dňa XX.X.XXXX, za ktorej poskytnutie

si jej poskytovateľ vyúčtoval žalobcovi sumu 9,60 Eur, ktorú žalobca tomuto dňa X.X.XXXX uhradil.
Špecializovaná ambulantná starostlivosť mala byť poškodenému poskytovaná aj v dňoch XX.X.XXXX,
za ktorej poskytnutie náklady predstavovali sumu 18,25 Eur a boli žalobcom uhradené dňa XX.X.XXXX,
dňa X.X.XXXX, za ktorej poskytnutie náklady predstavovali sumu 4,98 Eur a boli žalobcom uhradené
dňa XX.XX.XXXX, dňa X.X.XXXX, za ktorej poskytnutie náklady predstavovali sumu 4,86 Eur a boli

žalobcom uhradené dňa XX.XX.XXXX, a dňa XX.X.XXXX, za ktorej poskytnutie náklady predstavovali
sumu 7,15 Eur a boli žalobcom uhradené dňa XX.XX.XXXX. Žalobca taktiež vykázal v rámci vyčíslenia
nákladov aj náklady za poskytnutie ambulantnej pohotovostnej služby dňa X.X.XXXX vo výške 11,15
Eur, ktorú uhradil poskytovateľovi dňa XX.X.XXXX a spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky zo dňa
XX.X.XXXX v sume 71,74 Eura dňa XX.X.XXXX v sume 5,02 Eur, ktoré žalobca uhradil dňa XX.X.XXXX

a dňa X.XX.XXXX.

6. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti, teda kto a aké
tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Povinnosť tvrdiť podstatné
a rozhodujúce skutočnosti tak znamená, že je potrebné uviesť všetko, čo je obsiahnuté v skutkovej
podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech

strany v spore). Ak žalobca v žalobe tvrdil, že uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti sumu
1375,52 Eur, pričom predmetného nároku sa domáha voči žalovanému z dôvodu, že tento svojim
zavineným protiprávnym konaním spôsobil ujmu na zdraví tretej osobe, ktorá bola následne liečená u
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a s ktorej liečbou žalobcovi vznikli uvedené náklady, ktoré si tento
podľa § 9 ods.7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. uplatnil, pričom žalobca tieto ním tvrdené skutočnosti

aj listinnými dokladmi pripojenými k žalobe preukázal, pričom žalovaný vo svojom podaní namietal, že
žalobca uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti aj liečbu zranení, ktoré nesúvisia so skutkom,
za ktorý bol žalovaný odsúdený a v tejto súvislosti namietal to, že ambulantná pohotovostná služba
mala byť poškodenému poskytnutá dňa XX.X.XXXX, napriek tomu, že skutok sa stal až XX.X.XXXX.
Taktiež namietal, že mu nie je zrejmé, z čoho pozostávajú náklady vo výške 1144,61 Eur počas lôžkovej
starostlivostivdňochXX.X.XXXX-XX.X.XXXXanidôvod,prektorýžalobcauhradilsumu4,07Eurtitulom

nákladovzaliekyzodňaXX.X.XXXX,keďvuvedenýdeňbolpoškodenývústavnejstarostlivostíataktiež
namietal aj náklady vynaložené žalobcom po XX.X.XXXX, keďže vychádzajúc z rozsudku Okresného
súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 mal byť poškodený D. obmedzený na obvyklom spôsobe života iba
XX dní, teda do XX.X.XXXX a preto náklady po tomto dni nesúvisia s posudzovaným skutkom. Uvedené
námietky žalovaného však boli iba všeobecného charakteru, bez toho, aby tieto tvrdené skutočnosti

žalovaný akýmkoľvek spôsobom preukázal. K predmetnému vyjadreniu žalovaného, a teda k námietkam
žalovaného, sa vyjadril žalobca, ktorý produkoval ďalšie skutkové tvrdenia, ktorými vysvetlil žalobcom
namietané skutočnosti. Uvedené skutkové tvrdenia v podaní zo dňa XX.X.XXXX však už žalovaný vo
svojom ďalšom podaní nespochybnil, a preto postupom podľa § 151 ods. 3 CSP súd prvej inštancie tieto
považoval za nesporné.

7. Nemenej významnou skutočnosťou okrem toho, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia je aj fakt,
že žalovaný neuniesol ani dôkazné bremeno, nakoľko vo svojich podaniach spochybňoval iba výšku
nákladov, uhradených žalobcom poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, bez toho, aby preukázal, že
žalobcom tvrdené skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná

zodpovednosťstranysporuzato,žepočaskonanianebolipreukázanéjehotvrdenia,ažeztohtodôvodu
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva
pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď
teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti,

ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo
dňa 28.02.2002)

8. Keďže ako už bolo vyššie uvedené, skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporné. Čo sa však týka
samotných námietok žalovaného, ktoré tento predniesol v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti

platobnému rozkazu, k týmto súd prvej inštancie uviedol:

9. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. má žalobca nárok na úhradu
nákladov, ktoré uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za poskytnutie zdravotnej starostlivosti
jeho poistenca, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo zavineným protiprávnym

konaním tretej osoby, vo vzťahu ku ktorej si tento nárok uplatňuje. V tejto právnej veci žalovaný svojim
protiprávnym konaní, za ktoré bol odsúdený rozsudkom súdu sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa 23.7.2020
v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.9 To/30/2021 zo dňa 15.12.2021, ublížil
na zdraví A. D., ktorý bol v čase spáchania trestného činu poistencom žalobcu, a ktorému bola v
dôsledku trestného činu poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorá bola následne uhradená žalobcom

ako zdravotnou poisťovňou. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vznikol žalobcovi nárok
na náhradu týchto vynaložených finančných prostriedkov od žalovaného. Čo sa týka samotnej výšky
nákladov, žalovaný je povinný nahradiť všetky náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá
súvisí s ošetrením a liečbou následkov protiprávneho konania žalovaného. Zo strany žalobcu boli
vyčíslené náklady na sumu 1375,52Eur, pričom žalovaný uvedené vyčíslenie spochybnil iba v tom,

že žalovaný nemá nárok na náhradu ambulantnej pohotovostnej služby, nakoľko táto bola poskytnutá
dňa XX.X.XXXX, pričom k trestnému činu malo dôjsť až dňa XX.X.XXXX. Predmetnú námietku súd
prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z predloženého trestného rozsudku je zrejmé,
že k trestnému činu malo dôjsť okolo XX:XX hod. dňa XX.X.XXXX, preto sa súd prvej inštanciestotožnil s vysvetlením žalobcu, ktorý uviedol, že sa jednalo o pohotovostnú službu, ktorá bola tretej
osobe- poškodenému poskytnutá v súvislosti s predmetným skutkom a uvedenie tohto dátumu je
zapríčinené časom, kedy k trestnému činu došlo, pričom skutok sa stal okolo polnoci dňa XX.X.XXXX.

Vzhľadom na uvedené sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobcu, že sa jedná o
vyšetrenie poškodeného súvisiace so skutkom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie taktiež poukázal
na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa 23.6.2020, z ktorého
vyplýva, že poškodený bol odvezený na pohotovosť, kde bol aj ošetrený. Teda aj uvedené potvrdzuje
záver súdu o dôvodnosti náhrady sumy 75,37 Eur titulom poskytnutia poškodenému ambulantnej

pohotovostnej služby zo dňa XX.X.XXXX na XX.X.XXXX.

10. Čo sa týka namietanej výšky nákladov za ústavnú zdravotnú starostlivosť súd prvej inštancie
konštatoval, že túto po vysvetlení žalobcom v replike, žalovaný viac nespochybnil, a teda sa považuje
za nespornú, v dôsledku čoho nie je potrebné bližšie dokazovanie žalobcom tvrdených skutočnosti.
Tiež je potrebné poukázať na to, že žalovaný ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nenavrhol,

teda okrem podania odporu bol žalovaný v spore pasívny, čo spôsobilo stratu sporu v jeho neprospech.
Vo vzťahu k žalobcom tvrdeným skutočnostiam, že tomuto sú vyúčtovávané jednotlivé hospitalizačné
prípady podľa systému DRG, uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 8c ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z.,
pričomžalovanýnetvrdil,žebypoškodenémunebolaposkytovanáústavnázdravotnástarostlivosť,tento
spochybňoval iba jej výšku, nakoľko nemal za preukázané, z akých položiek táto vychádza, súd prvej

inštancie vo vzťahu k uvedenému konštatoval, že sa jedná o zákonný postup žalobcu, ktorý uhrádza
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti náklady podľa klasifikačného systému podľa § 8c zákona č.
581/2004 Z.z., pričom sa jedná o paušálnu náhradu nákladov podľa konkrétneho hospitalizačného
prípadu zaradeného do jednotlivej kategórie bez toho, aby žalobca bol povinný preukazovať konkrétnu
výšku nákladov (nakoľko sa jedná o náklady, ktorých konkrétnu hodnotu by bolo len ťažko možné

vyčísliť, keďže sa jedná o náklady na poskytnuté lieky, zdravotnícky materiál, dietetické potreby,
lekársku starostlivosť a iné.). Vo veci na základe podaní žalovaného ani nebolo sporné, že by žalovaný
spochybňoval tú skutočnosť, že by žalobca túto sumu vo výške 1144,61 Eur vyplatil dňa XX.X.XXXX
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, a preto mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovi
vznikol nárok na náhradu týchto vyplatených nákladov podľa § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z.

11. Vo vzťahu k namietanému nároku žalobcu na náhradu nákladov poskytnutých lekárni dňa
XX.X.XXXX vo výške 4,07 Eur, súd prvej inštancie v plnej miere stotožnil s argumentáciou žalobcu,
že lieky, ktoré boli poškodenému predpísané v deň prepustenia z ústavnej starostlivosti, tieto nie sú
zahrnuté v paušálnej náhrade podľa hospitalizačného prípadu, ale predstavujú osobitný náklad, ktorý

bol žalobcom uhradený dňa X.X.XXXX, a preto taktiež žalobcovi vznikol nárok jeho náhradu.

12. Súd prvej inštancie taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalovaného, že náklady
vynaložené na zdravotnú starostlivosť, poskytnutú po XX.X.XXXX nesúvisia s ublížením na zdraví
spôsobeným trestným činom, nakoľko žalobca si uplatnil aj náklady za zdravotnú starostlivosť, ktorá

bola poškodenému poskytnutá po uplynutí XX dní, pričom iba počas tejto doby mal byť poškodenému
obmedzený obvyklý spôsob života v zmysle rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019
zo dňa 23.7.2020. K uvedenému súd prvej inštancie konštatoval, že kým v trestnom rozsudku bola
stanovená ako doba liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života XX dní, uvedené nie je relevantné
pre predmetné konanie, nakoľko zranenia poškodeného mohli pretrvávať aj po tomto období, pričom

nemuselo sa už jednať o obmedzenie obvyklého spôsobu života, keďže žalovaného mohli trápiť bolesti,
pre ktoré musel navštevovať špecializovanú ambulanciu, prípadne mu boli predpísané kontroly v týchto
ambulanciách a v súvislosti s tým mu bola poskytovaná zdravotná starostlivosť, avšak v tom čase
už mohol byť začlenený do bežného života, napriek tomu, že žalovaným spôsobené zranenia ešte
neboli vyliečené, resp. doliečené. V tejto súvislosti nemožno na pojem doby liečenia a obmedzenia

obvyklého spôsobu života viazať nevyhnutnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti, nakoľko v danom
prípade s poukazom na útok žalovaného na hlavu je zrejmé, že aj po uplynutí doby XX dní si zdravotný
stav poškodeného mohol objektívne vyžadovať lekársku kontrolu, s ktorou boli spojené žalobcom
uhradené náklady na špeciálnu ambulantnú starostlivosť, ambulantnú pohotovostnú služby a spoločné
vyšetrovacie a liečebné zložky. Poukazujúc na uvedené závery a na neunesenie bremena tvrdenia a

dôkazného bremena zo strany žalovaného, ktorými by žalovaný odôvodnil skutočnosti, pre ktoré nemali
byť tieto náklady žalobcom preplatené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, súd prvej inštancie
priznal žalobcovi nárok aj na náhradu týchto nákladov.13. Za preukázané mal súd prvej inštancie aj vynaloženie nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky
vo výške 6,95 Eur, nakoľko mal za preukázané zasielanie výzvy na úhradu vynaložených nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť dňa XX.X.XXXX ako aj zaslanie pokusu o zmier zo dňa X.X.XXXX

žalovanému, pričom žalovaný vynaloženie týchto výdavkov ani nespochybňoval.

14. Priznanie úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy
zo XX.X.XXXX, ktorú žalovaný prevzal dňa XX.X.XXXX, teda do X.X.XXXX bol žalovaný povinný

predmetnú pohľadávku žalobcovi uhradiť, keďže žalovaný uvedenú pohľadávku neuhradil, od X.X.XXXX
sa dostal do omeškania, a preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej
sumyvovýške5%podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka od X.X.XXXX do zaplatenia.

15. Rozhodnutie čo do lehoty na plnenie a úvahe určiť dlhšiu lehotu, odôvodnil súd prvej inštancie tak,

že sa zaoberal aj možnosťou o dlhšej paričnej lehote, nakoľko žalobca v podaní odporu uviedol, že
žiada o oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodu, že je nezamestnaný, avšak vzhľadom na následnú
pasivitu žalovaného, ktorý okrem tvrdenia, že je nezamestnaný neuviedol žiadne bližšie informácie o
jeho majetkových pomeroch, pričom tieto súdu ani nepreukázal a taktiež z dôvodu, že sa nedostavil
na pojednávanie vo veci, kde by súd mohol uvedené nedostatky odstraňovať, preto s poukazom na

dôkaznú situáciu bolo súdom vyhodnotené, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom
svojich pomerov, a preto súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by sa jednalo o odôvodnený
prípad, v ktorom by mohol rozhodnúť o splátkach prisúdenej pohľadávky, najmä s poukazom na to,
že zo žalovaným tvrdených skutočností ani nebolo možné stanoviť, v akej výške by tento bol schopný
judikovanú pohľadávku uhrádzať.

16. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobca bol v plnom rozsahu v spore
úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pričom o výške trov
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V danej právnej
veci súd prvej inštancie nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol aplikovať

na vec § 257 CSP a to najmä s poukazom na predmet konania, v ktorom sa žalobca domáha voči
žalovanému nároku na náhradu nákladov, ktoré žalobca vynaložil na zdravotnú starostlivosť svojho
poistenca- poškodeného, ktorému žalovaný ublížil na zdraví úmyselným trestným činom, ktorý smeroval
na hlavu poškodeného, za ktorý bol žalovaný aj právoplatne odsúdený.

17. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie podľa ust. §
365 ods. 1 CSP s tým, že neboli splnené procesné podmienky. Zároveň že súd prvej inštancie dospel na
základe dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a nebolo preukázané, že boli zranenia spôsobe
v takom rozsahu, v akom sa dávajú za vinu obžalovaného A. M.. Zároveň namietal, že nebol braný do
úvahy rozsudok č.k. 4To/4/2023 - 497 zo dňa 12.04.2023, kde je odsúdený A. D. odsúdený za fyzické

napadnutie, pri ktorom boli zranenia, ktoré zdravotná poisťovňa žiada o preplatenie od A. M. neprávom.
Nebolo brané do úvahy fyzické napadnutie medzi A. D. a C. M., vtom čase XX.XX.XXXX, kde fyzicky
napadol poškodeného v čase o XX.XX hod., poškodeného C. M., kde boli spôsobené zranenia po
fyzickom útoku, a následne v čase od XX.XX hod., dňa XX.XX.XXXXpokračovali vo fyzickom napadnutí
pred krčmou P., kde si spôsobili vzájomné zranenia, ktoré neoddelila zdravotná poisťovňa a v sumáre

žiada o úhrade od A. M.. Žalovaný poukázal na dôkazy, ktoré sú v spise č.k, 4To/4/2023 - 497 a
ich zaradenie medzi dôkazy k rozsudku č.k. 5C/9/2023 - 44. na výpovede svedkov a dôkazné listiny
spracované vyšetrovateľom, Kriminálnym ústavom SR. Preto žalovaný žiadal o zrušenie rozsudku a
nariadenie pojednávania vo veci.

18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Na námietky žalobcu reagoval tak, že žalovaný priamo
chce navodiť dojem, že fyzicky útočil práve poškodený A. D. a nie žalovaný, ktorý sa údajne podľa
výpovede C. M. na mieste incidentu ani nenachádzal. K uvedenému žalobca uviedol, že nakoľko v
regresnom spise nedisponujú rozhodnutím č.k. 4To/4/2023 - 497 zo dňa 12.04.2023 na ktoré poukazuje
žalovaný, k jeho obsahu, podľa ktorého mal byť A. D. poškodený v RP XXXXXXXX odsúdený za

fyzické napadnutie sa vyjadriť nevedia. Žalovaný vo svojom odvolaní zároveň žiadal o zaradenie
tohto rozhodnutia medzi dôkazy k rozsudku sp.zn. 5C/9/2023 zo dňa 26.06.2023. Rovnako žiadal
súd o zrušenie rozsudku v celom rozsahu a nariadenie pojednávania v danej veci. Žalobca nemal
námietky voči vykonaniu dôkazu, a to oboznámením sa s obsahom rozsudku č.k. 4To/4/2023 - 497zo dňa 12.04.2023, na ktorý sa odvoláva žalovaný. Žalobca však zároveň poukázal na meritórne
rozhodnutia, ktoré majú priamy súvis s prejednávanou sporovom vecou, a to rozsudok Okresného
súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa 23.07.2020, a jedná sa o rozhodnutie o vine žalovaného

z prečinu výtržníctva a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9To/30/2021 zo dňa 15.12.2021
o zamietnutí odvolania žalovaného. Žalobca má za to, že predmetné rozhodnutia, ktoré boli vydané
príslušnými súdmi v trestnom konaní nadobudnutím svojej právoplatnosti a vykonateľnosti jednoznačne
potvrdzujú oprávnenosť a nárokovateľnosť pohľadávky žalovanej žalobcom v tomto sporovom konaní.
Záverom žalobca uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá, a žiada konajúci odvolací súd,

aby rozsudkom potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu, a žalovaného zaviazal k úhrade žalovaných
nákladov.

19. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného zaslal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že z vyjadrenia
rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 svedok nemôže svedčiť a svedecká výpoveď
nemá byť braná v úvahu, pokiaľ je svedok evidentne podozrivý alebo vyšetrovaný v tomto trestnom čine.

Poukázal na porušenie článku 6 ods. 1 a 3 písm. a/, c/ Dohovoru, a preto si myslí, že súd rozhodol na
základe svedectva, ktoré je neplatné. Teda že súd nerozdelil zranenia, ktoré boli spáchané. Žalobca bol
právoplatne odsúdený rozsudkom č.k. 4To/4/2023 - 497, z ktorého žalovaný citoval, že je vinný, že dňa
XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX.XX fyzicky napadol C. M.. Vo výpovediach svedka, a aj samotného
A. D., kde uviedol, že spolu s poškodeným spadol na zem, zo súdnoznaleckého posudku vyplýva, že

poškodenie prsta je spôsobené nárazom nie úderom. Z výpovede poškodeného vyplýva, že údery boli
vedené odzadu na temeno hlavy, nie na ruku ani nie na čelovú oblasť. Tieto dôkazy sa nachádzajú vo
vyšetrovacom spise, sú tam výpovede svedkov, ide o súdny spis 4To/4/2023. Zároveň žalovaný žiadal
o doloženie posudku o duševnom stave A. D., ktorý bol doložený k súdnemu spisu. Lekársku správu,
odberu krvi na alkohol, množstvo promile krvi pred ošetrením na úrazovej chirurgii. Zároveň žiadal výpis

registra trestov A. D., má sa jednať o dôveryhodnosť poškodeného a výpisu registra trestov A. A.,
svedka z dôvodu dôveryhodnosti svedka. Zároveň žiadal doložiť správu hliadky G. XXX, kde a ako našli
poškodeného a na akom mieste a v akom stave. Zároveň citoval, že poškodený počas pádu narazil
oblasťou štvrtého prsta do tvrdej podložky, Ďalej je to v spise, z posudku A. S., ako boli spôsobené
rany poškodenému. Výpovede svedkov pred vyšetrovateľom sú založené v súdnom spise. Preto žiadal

o rozdelenie zranení, ktoré mu boli kým zranené a ako (zrejme poškodenému - poznámka odvolacieho
súdu).

20. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril znova žalobca. Vyslovil
názor, že predloženie dôkazov, a to lekárska správa o odbere krvi na alkohol poškodeného ako aj

doloženie posudku o duševnom stave poškodeného, nemajú vplyv na merito sporovej veci, a teda na
opodstatnenosť a oprávnenosť nároku žalobcu. Žalovaný nesúhlasil s rozsahom zranení, ktoré utrpel
poškodený A. D. jeho vinou, a preto žiadal o rozdelenie zranení, ktoré boli spravené a ako. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019,
kde súd prvej inštancie na strane 7 ods. 1 konštatuje: „Vinu obžalovaného preukazuje výpoveď A. D.,

ktorý potvrdil, že to bol práve obžalovaný, kto ho napadol. Výpoveď menovaného potvrdil ďalší svedok A.
A., ktorý popísal celý priebeh incidentu zhodne s A. D..“ Ďalej v danom odseku súd uviedol: „Z výpovede
svedkyne B. Z. vyplynulo, že síce celý úincident nevidela, no potvrdila, že predtým ako vbehla do krčmy,
aby privolala políciu, nemal A. D. žiadne zranenia. Na základe týchto vykonaných dôkazov tak bola
vyvrátená obrana žalovaného, ktorý sa podľa vlastných slov skutku nedopustil.“ Týmto konštatovaním

súd prvej inštancie jednoznačne potvrdil, že zranenia u poškodeného A. D. boli spôsobené práve
žalovaným a nie inou osobou, ako sa to žalovaný pokúša navodiť. Žalobca nemal ďalej potrebu
vyjadrovať sa k iným tvrdeniam žalovaného, a ani sa nebude vyjadrovať k dôkazom, ktoré navrhuje
žalovaný. Trvá na podanej žalobe, žiada odvolací súd, aby rozhodol a zamietol odvolanie žalovaného,
s poukazom na rozsudok Okrsného súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa 23.07.2020, ktorým bolo

rozhodnuté o vine žalovaného, ako aj uznesenie KS PO sp.zn. 9To/30/2021 zo dňa 15.12.2021.

21. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

22. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.08.2024 a zistil,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.23. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

25. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na

ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane

rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

26. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto

odvolacia námietka nebola naplnená.

27. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

28. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa 23.7.2020 uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.

zákona na tom skutkovom základe, že dňa XX.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod. pred krčmou P. na ul.
K. č.XXX/X v G. po predchádzajúcom konflikte A. D. z G. fyzicky napadol C. M., pritom ako ho napádal,
tak ku A. D. zozadu so slovami „už si skončil“ pristúpil A. M. z G. (pozn. súdu žalovaný) a X až XX-
krát udrel teleskopickým obuškom A. D. do oblasti hlavy, čím mu spôsobil zranenia, a to pohmoždenie
mozgu v čelovej oblasti, zlomeninu lebky čelovej oblasti vpravo, početné tržnozhmoždené rany vlasatej

časti hlavy, pohmoždenie hlavy v oblasti temena vpravo stredne ťažkého stupňa a zlomeninu distálneho
článku štvrtého prsta ľavej ruky s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života XX dní.29. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že poškodenému bola zo dňa XX.X.XXXX na XX.X.XXXX
poskytnutá ambulantná pohotovostná služba, pričom výška nákladov za poskytnutie tejto služby bola
jej poskytovateľom žalobcovi vyčíslená v sume 75,37 Eur. Žalobca túto sumu uhradil dňa XX.X.XXXX.

Následne od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX bol poškodený hospitalizovaný a bola mu poskytovaná
ústavná starostlivosť, ktorej náklady boli poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vyčíslené v sume
1144,61 Eur, pričom v zmysle Prílohy č.1 k Zmluve č.XXNSPXXXXXXX o poskytovaní a úhrade
zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti zo dňa XX.X.XXXX v znení Dodatku č. 18 k Zmluve, platného od XX.X.XXXX, sa každý

hospitalizačnýprípadhradínazákladeklasifikačnéhosystémuDRG(DiagnosesRelatedGroup-skupiny
súvisiacich diagnóz). V predmetnom hospitalizačnom prípade poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
zaradil poškodeného do skupiny, v ktorej jednotková cena DRG bola stanovená vo výške 1144,61 Eur
(cena za hospitalizáciu - jednotková cena bez konkrétnych výkonov poskytnutých pacientovi počas
hospitalizácie). Táto suma zahŕňala náklady na lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a
špeciálny zdravotnícky materiál poskytnutý pacientovi počas hospitalizácie s výnimkou úhrady za

dopravnúslužbu,ambulantnúpohotovostnúslužbu,čilieky,zdravotníckepomôckyadieteticképotraviny
vdeňprepusteniazozdravotníckehozariadenia,akzmedicínskehohľadiskatietozdravotníckepomôcky
a dietetické potraviny nemali byť podané poistencovi ešte počas trvania hospitalizácie. Uvedená platba
bola žalobcom uhradená poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dňa XX.X.XXXX. Následne, v deň
prepustenia poškodeného D. z ústavnej zdravotnej starostlivosti, t.j. XX.X.XXXX boli poškodenému

predpísanie lieky vo výške 4,07 Eur, ktoré prestavujú samostatný výkon nespadajúci do úhrady
za hospitalizačný prípad a ktoré žalobca uhradil poskytovateľovi dňa X.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX
bola poškodenému poskytnutá špecializovaná ambulantná starostlivosť, za ktorú si jej poskytovateľ
vyúčtoval sumu 18,72 Eur. Žalobca uvedenú sumu dňa XX.X.XXXX uhradil. Taktiež poškodenému
bola poskytnutá špecializovaná ambulantná starostlivosť aj dňa XX.X.XXXX, za ktorej poskytnutie

si jej poskytovateľ vyúčtoval žalobcovi sumu 9,60 Eur, ktorú žalobca tomuto dňa X.X.XXXX uhradil.
Špecializovaná ambulantná starostlivosť mala byť poškodenému poskytovaná aj v dňoch XX.X.XXXX,
za ktorej poskytnutie náklady predstavovali sumu 18,25 Eur a boli žalobcom uhradené dňa XX.X.XXXX,
dňa X.X.XXXX, za ktorej poskytnutie náklady predstavovali sumu 4,98 Eur a boli žalobcom uhradené
dňa XX.XX.XXXX, dňa X.X.XXXX, za ktorej poskytnutie náklady predstavovali sumu 4,86 Eur a boli

žalobcom uhradené dňa XX.XX.XXXX, a dňa XX.X.XXXX, za ktorej poskytnutie náklady predstavovali
sumu 7,15 Eur a boli žalobcom uhradené dňa XX.XX.XXXX. Žalobca taktiež vykázal v rámci vyčíslenia
nákladov aj náklady za poskytnutie ambulantnej pohotovostnej služby dňa X.X.XXXX vo výške 11,15
Eur, ktorú uhradil poskytovateľovi dňa XX.X.XXXX a spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky zo dňa
XX.X.XXXX v sume 71,74 Eura dňa XX.X.XXXX v sume 5,02 Eur, ktoré žalobca uhradil dňa XX.X.XXXX

a dňa X.XX.XXXX.

30. Žalobca v žalobe tvrdil, že uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti sumu 1375,52 Eur, pričom
predmetného nároku sa domáha voči žalovanému z dôvodu, že tento svojim zavineným protiprávnym
konaním spôsobil ujmu na zdraví tretej osobe, ktorá bola následne liečená u poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti a s ktorej liečbou žalobcovi vznikli uvedené náklady, ktoré si tento podľa § 9 ods.7 písm.
c) zákona č. 580/2004 Z.z. uplatnil.

31. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 16. odôvodnenia,
že žalobca ním tvrdené skutočnosti aj listinnými dokladmi pripojenými k žalobe preukázal. Žalovaný vo

svojom podaní namietal, že žalobca uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti aj liečbu zranení,
ktoré nesúvisia so skutkom, za ktorý bol žalovaný odsúdený, a v tejto súvislosti namietal, že ambulantná
pohotovostná služba mala byť poškodenému poskytnutá dňa XX.XX.XXXX, napriek tomu že skutok sa
stal až XX.XX.XXXX. Namietal už v konaní, že nie je mu zrejmé z čoho pozostávajú náklady vo výške
1.144,61 eur, počas lôžkovej starostlivosti v dňoch XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, ani dôvod pre ktorý

žalobca uhradil sumu 4,07 eur, titulom nákladov za lieky zo dňa XX.XX.XXXX, keď uvedený deň mal byť
poškodený v ústavnej starostlivosti, a tiež namietala náklady vynaložené žalobcom po dni XX.XX.XXXX,
keď vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 mal byť poškodený D.
obmedzený na obvyklom spôsobe života iba XX dní, teda do XX.XX.XXXX. Čiže náklady vynaložené už
dňa XX.XX.XXXX nesúvisia podľa názoru žalovaného s posudzovaným skutkom. Odvolací súd súhlasí

s názorom súdu prvej inštancie, že uvedené námietky žalovaného boli iba všeobecného charakteru
bez toho, aby tieto tvrdené skutočnosti žalovaný akýmkoľvek spôsobom preukázal. K námietkam
žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý vysvetlil žalobcom namietané skutočnosti. Skutočne v podaní
zo dňa XX.XX.XXXX už žalovaný v ďalšom podaní tieto skutočnosti nespochybnil, preto súd prvejinštancie správne postupom podľa ust. § 151 ods. 3 CSP, tieto považoval za nesporné. Zároveň odvolací
súd poukazuje na vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré popísal vyššie, kde
žalobca presne uviedol, prečo a za akých okolností boli platby uhradené a za čo.

32. Odvolací súd súhlasí i s názorom súdu prvej inštancie vyjadreným v bode 17. odôvodnenia,
že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno nakoľko vo svojich podaniach
spochybňoval iba výšku nákladov uhradených žalobcom, ktorý je poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti bez toho, aby preukázal, že žalobcom tvrdené skutočnosti sa nezakladajú na pravde.

Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitostí protistrane ponúknuť iný
obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Súd v sporovom konaní posudzuje
kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným, pričom hodnotenie dôkazov je
zverené voľnej úvahe súdu v zmysle ust. § 191 CSP.

33. Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol v bode 19. odôvodnenia, že

v zmysle ust. § 9 ods. 7 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z. má žalobca nárok na úhradu nákladov, ktoré
uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za poskytnutie zdravotnej starostlivosti jeho poistenca,
ak k úrazu alebo k inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním tretej
osoby vo vzťahu ku ktorej si tento nárok uplatňuje. Skutočne žalovaný svojim protiprávnym konaní,
za ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa 23.07.2020, v

spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.z. 9To/30/2021 zo dňa 15.12.2021, ublížil na zdraví A.
D., ktorý bol v čase spáchania trestného činu poistencom žalobcu, a ktorému bola v dôsledku trestného
činu poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorá bola následne uhradená žalobcom ako zdravotnou
poisťovňou.

34. Zo strany žalobcu boli vyčíslené náklady na sumu 1375,52 eur, pričom žalovaný uvedené vyčíslenie
spochybnil iba v tom, že žalovaný nemá nárok na náhradu ambulantnej pohotovostnej služby, nakoľko
táto bola poskytnutá dňa XX.X.XXXX, pričom k trestnému činu malo dôjsť až dňa XX.X.XXXX. Odvolací
súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, keď predmetnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
Z predloženého trestného rozsudku je skutočne zrejmé, že k trestnému činu malo dôjsť okolo

XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX. Preto sa možno stotožniť s vysvetlením žalobcu, ktorý uviedol, že sa
jednalo o pohotovostnú službu, ktorá bola tretej osobe, teda poškodenému poskytnutá v súvislosti s
predmetným skutkom a uvedenie tohto dátumu je zapríčinené časom, kedy k trestnému činu došlo,
pričom skutok sa stal okolo XX.XX hod, dňa XX.XX.XXXX. Možno sa teda stotožniť s argumentáciou
žalobcu i súdu prvej inštancie, že sa jedná o vyšetrenie poškodeného súvisiace so skutkom. Uvedené

korešponduje aj s rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa 23.06.2020, z
ktorého vyplýva, že poškodený bol odvezený na pohotovosť, kde bol aj ošetrený. Teda záver súdu
prvej inštancie o dôvodnosti náhrady sumy 75,37 eur, titulom poskytnutia ambulantnej pohotovostnej
služby poškodenému zo dňa XX.XX.XXXX na XX.XX.XXXX možno považovať za správny. Správny
je i záver súdu prvej inštancie čo sa týka sumy 1.144,61 eur, ktorú vyplatil XX.XX.XXXX žalobca dňa

XX.XX.XXXX poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Žalovaný namietal najsamprv výšku nákladov
za ústavnú starostlivosť, ale po vysvetlení žalobcom v replike, túto žalobca viac nespochybnil. Preto
ju správne súd prvej inštancie považoval za nespornú. Žalobca tvrdil, že boli vyúčtované jednotlivé
hospitalizačné prípady podľa systému DRG. Uvedené vyplýva aj z ust. § 8c ods. 1 zákona č. 580/2004
Z.z. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s námietkou žalovaného čo do namietaného nároku

žalobcu na náhradu nákladov poskytnutých lekárni dňa XX.XX.XXXX vo výške 4,07 eur. Odvolací
súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, teda aj argumentáciou žalobcu, že lieky, ktoré
boli poškodenému predpísané v deň prepustenia z ústavnej starostlivosti nie sú zahrnuté v paušálnej
náhrade podľa hospitalizačného prípadu, ale predstavujú osobitný náklad, ktorý bol žalobcom uhradený
dňa XX.XX.XXXX.

35. Námietky žalovaného, teda ani odvolací súd vo vzťahu k sume 75,37 eur, 1.144,61 eur, a 4,07 eur
nepovažoval za dôvodné.

36. Odvolací súd má za to, že nedôvodná je aj námietka žalovaného, že náklady vynaložené na

zdravotnú starostlivosť poskytnutú po XX.XX.XXXX nesúvisia s ublížením na zdraví spôsobeným
trestným činom. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v trestnom rozsudku bola
stanovenáakodobaliečeniaaobmedzeniaobvykléhospôsobuživota,dobaXXdní.Uvedenévšaknieje
relevantné pre predmetné konanie, pretože zranenia poškodeného mohli pretrvávať aj po tomto období,pričom sa nemuselo jednať o obmedzenie obvyklého spôsobu života, keďže žalovaného mohli trápiť
bolesti pre ktoré musel navštevovať špecializovanú ambulanciu, prípadne mu boli predpísané kontroly
v týchto ambulanciách a v súvislosti s tým mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť. Správne mal súd

prvej inštancie preukázané aj vynaloženie nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 6,95
eur,tedapreukázanézasielanievýzvynaúhraduvynaloženýchnákladovzaposkytnutústarostlivosťdňa
XX.XX.XXXX a pokus o zmier zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému. Vynaloženie týchto nákladov žalovaný
ani nespochybňoval. Správne súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania od XX.XX.XXXX
do zaplatenia, pretože do XX.XX.XXXX bol žalovaný povinný predmetnú pohľadávku žalobcovi uhradiť.

Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 24., čo do
výšky úroku z omeškania. Zároveň čo sa týka dlhšej paričnej lehoty v bode 26. a trov konania v bodoch
27. - 29. odôvodnenia rozsudku.

37. Žalovaný namietal v odvolaní, že nebol braný do úvahy rozsudok č.k. 4To/4/2023 - 497 zo
dňa 12.04.2023, kde odsúdený A. D. bol odsúdený za fyzické napadnutie pri ktorom boli zranenia,

ktoré podľa názoru žalovaného zdravotná poisťovňa žiada o preplatenie od žalovaného neprávom.
Rovnako podľa názoru žalovaného nebolo brané do úvahy fyzické napadnutie medzi A. D. a C. M.
dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. K tomu odvolací súd uvádza, že uvedené rozhodnutie nesúvisí
priamo s prejednávanou sporovou vecou, pretože žalovaný bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa 23.07.2020, kde bolo rozhodnuté o vine žalovaného z prečinu

výtržníctva,vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.9To/30/2021zodňa15.12.2021,kde
bolo zamietnuté odvolanie žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto rozhodnutia jednoznačne
preukazujú oprávnenosť nároku žalobcu. Žalovaný tvrdí, že neboli rozdelené zranenia, ktoré boli
kým, kedy a ako spáchané. Popis zranení tak, ako to oboznamoval súd prvej inštancie a ako to
vyplýva z vyššie uvedených rozsudkov jednoznačne korešponduje s výrokom o vine a treste. Výrok

rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/44/2019-364 zo dňa 23.07.2020 z dôvodu, že odvolanie
žalovaného bolo zamietnuté, nadobudol právoplatnosť, preto bol ním súd prvej inštancie i odvolací súd
v zmysle ust. § 193 CSP viazaný.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol. Správnemu výroku o

veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

39. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd nezistil dôvody

pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).