Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123013522
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123013522.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v A., v konaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
o sťažnosti obhajcu odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 15.01.2024, sp. zn.
35PP/100/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.05.2024 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. b) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A.,
z a m i e t a, pretože bola podaná osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s
poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 66 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona tak, že
zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS

Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 0T/37/2023 zo dňa 10.02.2023 v spojení s uznesením
Okresného súdu Nitra, sp. zn. 0T/37/2023 zo dňa 26.10.2023.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 28 spisu.
Po vyhlásení napadnutého uznesenia na verejnom zasadnutí okresného súdu sa prokurátor, ako aj
odsúdený vzdali práva na podanie sťažnosti, odsúdený aj za osoby oprávnené v jeho prospech podať

sťažnosť (č. l. 27).
Písomným podaním zo dňa 18.01.2024, doručeným okresnému súdu dňa 22.01.2024 podal obhajca
JUDr. Michal Rebro v mene odsúdeného voči napadnutému uzneseniu sťažnosť (č. l. 30-35 spisu).
V odôvodnení sťažnosti obhajca odsúdeného uviedol, že:
- dňa 15.01.2024 osobne prevzal zápisnicu o verejnom zasadnutí sp. zn. 33PP/100/2023, zo dňa
15.01.2024 vo veci odsúdeného A. B.;

- dňa 15.01.2024 o 10:30 hod. malo byť v zmysle verejného oznamu pred dverami pojednávacej
miestnosti verejné zasadnutie o návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
odsúdeného A. B.;
- dňa 15.01.2023 v čase 10:29 hod. sa na verejné zasadnutie dostavil koncipient JUDr. Michal Hyčko
s poverením na zastupovanie odsúdeného;
- po predložení plnej moci mu bolo oznámené, že prejednanie návrhu na podmienečné prepustenie bolo

ukončenévčase10:20hodine(zápisnicaoverejnomzasadnutí15.01.2024).Taktiežmubolooznámené,
a uvedené podložené odovzdaním zápisnice o verejnom zasadnutí, že odsúdený neoznámil súd, že má
zvoleného obhajcu. Taktiež mu bolo oznámené, že bol odsúdený riadne poučený a vzdal sa práva o
podanie sťažnosti aj za osoby oprávnené v jeho prospech podať sťažnosť;
-dňa 15.01.2024 asi o 15:00 hod. kontaktoval z výkonu trestu ich kanceláriu a uviedol, na otázku „prečo
neuviedol súdu, že ma zvoleného zástupcu?“, že to sa ho nikto nepýtal. Trval však na podaní sťažnosti.

Po poučení o opravnom prostriedku boli vyzvaní na podanie sťažnosti, keďže on nevedel koľko je hodín
a myslel si, že obhajca sa neustanovil. Tak uviedol, že rozumie tomu, že si môže zvoliť obhajcu.Vzhľadom na uvedený prehlaď dôvodil, že sú mu známe okolnosti ako aj právny stav veci, avšak v
záujme odsúdeného ako aj jeho pokynu žiadal, aby ich sťažnosti vyhovel. K tomu uviedol, že súdu
plánovali zaslať prílohy aj so splnomocnením súdu, avšak tomu muselo predchádzať doručenie plnej

moci poštou odsúdenému, prijatie podpísanej plnej moci kanceláriou a zabezpečenie podkladov. Tie im
boli doručené 15.01.2024 v ranných hodinách. Ak by mal nadriadený súd za to, že sudca riadne poučil
odsúdeného o tom, že má uviesť, či má zvoleného obhajcu, žiadal, aby tak odvolací súd v rozhodnutí
uviedol. Taktiež ak by mal nadriadený súd za to, že sťažnosť je podaná neoprávnenou osobou, žiadal,
aby súd uviedol, či je uvedené na ťarchu odsúdeného. Uviedol, že nejde obštrukciu, ale mal za to, že

ide o zhody okolností a preto je možné uznesenie zrušiť a vec znovu prejednať. Zároveň predložil listiny
a to: prehlásenie C. D. o tom, že menovanému v prípade prepustenia na slobodu poskytne zamestnanie
a prehlásenie E. D. o tom, že menovanému v prípade prepustenia na slobodu poskytne ubytovanie.
Spisový materiál bol riadne predložený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o sťažnosti
odsúdeného proti napadnutému uzneseniu dňa 07.05.2024.
Podľa § 185 ods. 2 Trestného poriadku, sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem

uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť
len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.
Podľa § 186 ods. 1 Trestného poriadku, ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba,
ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje;
proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech

mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný zástupca, obhajca, orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku im plynie
samostatne.
Podľa § 188 ods. 1 Trestného poriadku, oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
Podľa § 36 ods. 4 Trestného poriadku, za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania

žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 zodpovedá obvinený; pri zmene obhajcu nie je zvolenie
obhajcu alebo ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 dôvodom na zmenu termínu už nariadeného
úkonu trestného konania.
Podľa § 36 ods. 5 Trestného poriadku, účinky zastupovania obhajcom nastávajú okamihom doručenia
splnomocnenia alebo opatrenia o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní

alebo súdu.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku, obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že
písomne splnomocní obhajobou advokáta.
Podľa § 44 ods. 2 Trestného poriadku, obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene
obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť

sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený,
a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.
Podľa § 44 ods. 3 Trestného poriadku, ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia podľa odseku 2 vykonávať
aj proti vôli obvineného.

KrajskýsúdvTrnavepopredloženíspisovéhomateriálunarozhodnutieosťažnostiobhajcuodsúdeného
ako prvé skúmal, či sú splnené procesné podmienky na to, aby bolo možné sťažnosť obhajcu
odsúdeného vecne prejednať.
Zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 15.01.2024 (č. l. 26-27) vyplýva, že na tomto verejnom
zasadnutí nedošlo zo strany odsúdeného k vyjadreniu o tom, že berie svoju žiadosť o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, späť. Naopak, vyplýva z nej, že na tomto zasadnutí bola
jeho žiadosť vecne prejednaná, odsúdený, prokurátor i zástupca ústavu na výkon trestu odňatia slobody
sa k tomuto návrhu vyjadrili. Navyše, odsúdený bol v zmysle § 121 ods. 2 Trestného poriadku per
analogiam okrem iného poučený, že má právo zvoliť si obhajcu a ak nemá prostriedky na zaplatenie
obhajcu, má právo žiadať, aby mu bol obhajca ustanovený, taktiež má právo žiadať, aby sa obhajca

zúčastnil na výsluchu a bez jeho prítomnosti nevypovedať, pričom odsúdený uviedol, že poučeniu
porozumel. Následne po výsluchu odsúdeného, po vykonaní dokazovania a prednesení konečných
návrhov okresný súd vydal napadnuté uznesenie. Po poučení o opravnom prostriedku sa tak prokurátor
ako aj odsúdený vyjadrili, že sa vzdávajú práva podať sťažnosť, sko aj za osoby oprávnené v jeho
prospech podať sťažnosť. Vyhlásenie o vzdaní sa sťažnosti je v danom prípade neodvolateľné a keďže

sa práva podať sťažnosť vzdal aj prokurátor, bolo uznesenie vypracované bez jeho odôvodnenia.
Pokiaľ ide o písomné podanie obhajcu zo dňa 18.01.2024, toto podanie je potrebné vnímať ako sťažnosť
samotného odsúdeného, lebo obhajca v danej veci nemá právo podať voči uzneseniu sťažnosť vosvojom mene, ale výhradne v mene odsúdeného, čo explicitne vyplýva z vyššie citovaných zákonných
ustanovení.
Čo sa potom týka sťažnostných námietok obhajoby, k týmto v súhrne krajský súd v prvom rade uvádza,

že v čase konania verejného zasadnutia neboli dané dôvody tzv. povinnej obhajoby u odsúdeného.
Naopak odsúdenému bolo doručené predvolanie na verejné zasadnutie s dostatočným časovým
predstihom, pričom v tomto bol odsúdený poučený aj o práve zvoliť si obhajcu v zmysle § 40 ods. 2
Trestnéhoporiadku.Zároveňpootvoreníverejnéhozasadnutiasudcomokresnéhosúdudňa15.01.2024
a zároveň pred samotným výsluchom odsúdeného, bol odsúdený v zmysle § 121 ods. 2 Trestného

poriadku per analogiam okrem iného poučený, že má právo zvoliť si obhajcu a ak nemá prostriedky
na zaplatenie obhajcu, má právo žiadať, aby mu bol obhajca ustanovený, taktiež má právo žiadať,
aby sa obhajca zúčastnil na výsluchu a bez jeho prítomnosti nevypovedať, pričom odsúdený uviedol,
že poučeniu porozumel, pričom odsúdený súdu do konania verejného zasadnutia nedoručil žiadne
splnomocneniealeboopatreniaoustanoveníobhajcuazároveňanipočaskonaniaverejnéhozasadnutia
súdu žiadnym spôsobom neoznámil, že už zvoleného obhajcu má.

Preto námietky obhajoby vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné, pretože za včasnosť zvolenia
obhajcu zodpovedá obvinený (v tomto prípade odsúdený) (§ 36 ods. 4 prvá veta Trestného poriadku),
pričom účinky zastupovania nastávajú okamihom doručenia splnomocnenia súdu. V tejto veci sa
konajúci prvostupňový súd o zvolení obhajcu (keďže odsúdený do konania verejného zasadnutia
sudcovi okresného súdu nedoručil žiadne splnomocnenie alebo opatrenie o ustanovení obhajcu a

zároveň o zvolenom obhajcovi sa na verejnom zasadnutí ani po jeho poučení odsúdený žiadnym
spôsobom nezmienil), dozvedel až po verejnom zasadnutí. Navyše poukazujúc na vyššie uvedený
prehľad možno konštatovať, že odsúdený mal dostatok času, aby v primeranej dobe oznámil súdu, že
si obhajcu zvolil. Vyjadrené inak, ak teda odsúdený chcel byť právne zastúpený v predmetnej trestnej
veci, mal si zvoliť obhajcu riadne a včas.

Na dôvažok treba dodať, že z obsahu spisového materiálu ani v náznakoch nevyplýva, že by odsúdený
nebol, či už vzhľadom na svoj vek alebo vzhľadom na svoj zdravotný stav, spôsobilý rozhodnúť o zániku
svojho práva na podanie sťažnosti tým, že sa ho vzdá, a to aj za iné oprávnené osoby.
Podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak bola podaná
oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala

sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že v danom prípade podal
obhajca odsúdeného sťažnosť po tom, čo sa jej odsúdený aj v mene oprávnených osôb už skôr právne
účinne výslovným vyhlásením vzdal, preto krajský súd sťažnosť odsúdeného bez vecného prejednania
na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 193 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zamietol ako

podanú osobou, ktorá sa sťažnosti výslovne vzdala.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.