Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoEk/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208452
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4414208452.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriu
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. - D. C., E. XXX/XX, o vymoženie 561,27 eura s príslušenstvom a trov exekúcie,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 7Er/514/2014-55 zo dňa
27. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17.04.2014. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
§ 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 17.04.2014 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie 561,27 eura s
príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 00407/12 zo dňa 25.04.2012, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom

Karloveské rameno 8, Bratislava.

3. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 409500280 uzatvorená medzi
účastníkmi dňa 02.06.2011, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej ako
dlžníkovi úver v sume 200,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 196,- eur teda celkovo zaplatiť 396,- eur a to v 12 mesačných splátkach po 33,- eur,

počnúc dňom 21.06.2011. Dňa 02.06.2011 uzatvorili účastníci Rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej (čl. II)
Všetkyspory,ktorévzniknúzozmluvyoúverevrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušenie,akoaj
spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia
práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to

jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník
rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudkupodať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský
rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského
súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,

ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí,
pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu

posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ
nebude uvedenou doložkou viazaný.

4. Ďalej uviedol, že exekučný súd je podľa ust. § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok
tak, ako by materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK
aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b)
ZoRK, alebo či, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd zastal názor, že
ak rozhodcovská zmluva t. j. jej obsah nebol osobitne spotrebiteľom vyjednaný, vyplýva zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať sú plne namieste. Poukázal na to, že
rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje

voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v

zmluvných podmienkach rozhodcovskej zmluvy ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a
teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Z uvedeného vyplýva pochybnosť,
či spotrebiteľ – povinná, mal vôbec možnosť sa riadne s obsahom predložených listín oboznámiť a
uvedomiť si predložený text (drobný a ťažko čitateľný) a všetky právne následky z neho vyplývajúce
pre jeho osobu. Súd uviedol, že v danom prípade čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde v

Nových Zámkoch podobných exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského súdu. Poukázal
na to, že Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať
rozhodcovskú doložku. Podporne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011,
6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010.

5. Súd prvej inštancie tiež zistil, že predmetná úverová zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou
(blankozmenkou), kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Podľa Dohody o
vyplnení zmenky (bod 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky.
Súd mal za to, že dohoda o vyplnení zmenky, je v rozpore s ustanovením § 54 OZ. Dodal, že táto

podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinná ju nemohla nijakým spôsobom
ovplyvniť. Ustanovenie bodu II všeobecných podmienok je teda v rozpore so zákonom. Ďalej uviedol,
že podľa zmluvy bol povinnej poskytnutý úver vo výške 200,- eur, za ktorý mala zaplatiť poplatok vo
výške 196,- eur. Súd poplatok považoval za neprimerane vysoký. Poukázal na to, že z rozhodcovského
rozsudku nebolo možné zistiť, ktorá suma prestavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho

poskytnutie. Exekučný titul zaväzuje povinnú okrem iného aj na úhradu zmenkového úroku dohodnutého
medzi účastníkmi vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Takýto zmenkový úrok
súd považoval za neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti dodal, že
napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách aich hodnota je ponechaná na dohode zmluvných strán, ich konečná výška nie je neobmedzená.
Účastníkmi dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne súd považoval s prihliadnutím na výšku
pohľadávky oprávneného a okolnosti prípadu za jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, a mal

za to, že takéto dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za absolútne neplatné. Súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a to z dôvodu, že
rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na konanie na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neplatným
právnym úkonom, a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktoré by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie

domáhať.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa nestotožnil s tvrdeniami
súdu,akoanisdôvodmizamietnutiaudeleniapoverenianavykonanieexekúcieuvádzanévnapadnutom
uznesení. Mal za to, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany

svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Dodal, že už len z
tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne
v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že zo znenia rozhodcovskej zmluvy jasne vyplýva, že nie je daná
výlučnosťrozhodcovskéhosúduapovinnásamámožnosťvprípadenespokojnostiobrátiťnavšeobecný
súd. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR. Ďalej uviedol,

že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili
súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve. Poukázal na to,
že sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného
rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Sporová strana mala možnosť tak
urobiť v žalobnej odpovedi, nakoľko v každom jednom prípade je zasielaná výzva na žalobnú odpoveď.

Mal za to, že v prípade predmetnej zmluvy sa jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade
ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú. Oprávnený bol presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola
uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej
legitímnosti. Záverom dodal, že medzi oprávneným a povinnou bola v predmetnom prípade uzatvorená
rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere.

Povinná svojím podpisom vyhlásila, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí a zároveň vyhlásila,
že pred uzatvorením zmluvy bola osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej
zmluvy.

7.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej

len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,

Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

9. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného

sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a

konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.12. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie
spísaným pred súdnym exekútorom vo forme zápisnice dňa 12.02.2014 domáhal vykonania exekúcie
voči povinnej na vymoženie 561,27 eura s prísl.. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp.

zn. SR 00407/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2012 a vykonateľnosť dňa 17.05.2012.
Žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieboladoručenásúduprvejinštanciedňa17.04.2014.
Prvýkrát o žiadosti súdneho exekútora rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Er/514/2014-12
zo dňa 05.11.2019. Predmetné uznesenie bolo rozhodnutím odvolacieho súdu č. k. 7CoE/37/2020-38
zo dňa 30.06.2020 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože

rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nepreskúmateľné z dôvodu, že oprávnený exekučnému
súdu rozhodcovskú zmluvu nepredložil. Na základe výzvy súdu prvej inštancie dňa 20.04.2023 doručil
oprávnený súdu prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia rozhodol opätovne súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto

s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným

v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 02.06.2011 uzatvorená
medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným formulárovým
systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej
zmluvy a z výpisu oprávneného z obchodného registra je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený,

je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník,
v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.

15. V tejto súvislosti odvolací súd dodal, že v danej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na
rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným

a povinnou dňa 02.06.2011. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

16. Odvolací súd poukazuje na článok II. bod. 1 rozhodcovskej zmluvy, z ktorého vyplýva, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 409500280 uzatvorenej dňa 02.06.2011, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť alebo
zrušenie budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu. Podľa bodu 2. sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná

žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými
predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

17. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že takto formulovaná
rozhodcovská zmluva, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v

neprospech spotrebiteľa. Napriek skutočnosti, že rozhodcovská zmluva bola v danom prípade uzavretá
na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa táto môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa
názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej
bdelosti spotrebiteľa, motiváciou ktorého bolo v prvom rade uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo maťza následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu podľa názoru odvolacieho súdu
bola podstatne ovplyvnená. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu
úverového plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý

bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom
pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného
subjektu. Odvolací súd vyjadril názor, že predmetná rozhodcovská zmluva v čl. II. bod 2 obsahuje
neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd
potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Odvolaciemu súdu bolo

aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že práve dodávateľ - oprávnený, je ten, ktorý si uplatňuje
nároky z úverových zmlúv podaním žaloby na Stálom rozhodcovskom súde, v dôsledku čoho fakticky
odníma právo spotrebiteľovi - povinnej domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Odvolací súd poukazuje aj na to, že z rozhodcovskej zmluvy
vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ (povinná) poučený adekvátne
o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Aj podľa názoru odvolacieho súdu obsah tejto

rozhodcovskej zmluvy nemala povinná ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie
takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny

exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný.

19. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý nemal právomoc konať a rozhodovať spor

účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie preto správne žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok zamietol a z toho dôvodu
odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnej povinnej nepriznáva voči oprávnenému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).