Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. máj 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-21C/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119203238
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Rovňánková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1119203238.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobkyne: V. M., D..

XX.XX.XXXX, N. Š. XX, N., zastúpená: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Červeňova 15, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: O. B., D.. XX.XX.XXXX, N. W. F. XX, N.,
o zaplatenie 1.800,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.800,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 1.800,- eur od 02.07.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O

výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 05.03.2019 proti žalovanému
domáha zaplatenia sumy vo výške 1.800,- eur s príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky.

2. Svoj nárok odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 27.04.2018 (z predloženého
listinného dôkazu vyplýva chyba v písaní, keď správne má byť uvedený dátum 27.04.2017 - pozn.
súdu) zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobkyňa ako veriteľ zaviazala poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi
peňažnú pôžičku vo výške 1.800,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobkyni dlh najneskôr do 02.07.2017

(z predloženého listinného dôkazu vyplýva chyba v písaní, keď správne má byť uvedený dátum
01.07.2017 - pozn. súdu) na účet žalobkyne uvedený v zmluve. Žalobkyňa si splnila všetky zmluvné
podmienky v celom rozsahu riadne a včas tak, ako žalobkyni vyplynuli zo zmluvy. Žalovaný si naopak ku
dňu podania žaloby nesplnil svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas vrátiť žalobkyni poskytnuté peňažné
prostriedky. Žalobkyňa si zároveň proti žalovanému uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania
odo dňa 02.07.2017 do zaplatenia.
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 26.07.2019, sp. zn. 21C/12/2019, ktorý uznesením

zo dňa 11.10.2019 zrušil z dôvodu, že sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných
rúk.
4. Žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie zo dňa 11.10.2019 sa žalovanému na adresu uvedenú v žalobe
ani prostredníctvom Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto (informácia získaná súdom
ex offo z Registra obyvateľov SR) nepodarilo doručiť. Súd postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zverejnil oznam o podanej žalobe na úradnej
tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 06.11.2019 (zvesené dňa 21.11.2019).

5. Žalovaný nepredložil súdu v stanovenej lehote žiadne prostriedky procesnej obrany.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 03.05.2024, na ktorom sa nezúčastnili
strany sporu. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené do elektronickej schránky právneho zástupcužalobkyne dňa 22.04.2024 a žalovanému dňa toho istého dňa (fikcia doručenia). Sporové strany svoju
neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili. Súd pojednával v neprítomnosti oboch sporových strán.
7. Súd vykonal dokazovanie z písomného vyjadrenia žalobkyne, ako aj predloženého listinného dôkazu

- zmluva o pôžičke, na základe čoho ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Zo zmluvy o pôžičke mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili
dňa 27.04.2017 zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému bezúročne
peňažné prostriedky vo výške 1.800,- eur. V zmysle čl. I bod 1 zmluvy žalovaný prevzal peňažné
prostriedky v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdil svojím podpisom. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť v lehote do 01.07.2017 na účet žalobkyne. Podpis žalovaného je notársky
osvedčený.
9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 a 2 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia

zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi sporovými stranami bola
dňa 27.04.2017 platne uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných

prostriedkov žalobkyňou žalovanému vo výške 1.800,- eur, a to bezúročne. Prevzatie finančných
prostriedkov žalovaný potvrdil podpisom zmluvy. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal dlžnú sumu zaplatiť
v lehote najneskôr do 01.07.2017. Žalovaný svoju povinnosť v dohodnutej lehote nesplnil.
11. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených
vecí na voľné nakladanie, príp. spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu. Zmluva

o pôžičke je reálnou zmluvou, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie
veci dlžníkovi. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Medzi základné znaky právneho pomeru
založeného pôžičkou patrí jeho dočasnosť.
12. V prípadnom spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným
dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a

včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že podľa
nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ
uniesol dôkazné bremeno (pozri Rozsudok NS ČR zo dňa 16.01.2002, sp. zn. 25Cdo/98/2000). Dôkazné
bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi.
13. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia.

Civilnoprávne konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí
preukazovať dôkazmi. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom
je predpokladom pre úspech v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniamisporových strán, nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu a ich povinnosť tvrdiť a predložiť
dôkazy.
14. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosťoznačiťdôkazypreukazujúcetvrdenéskutočnosti(preporovnanierozsudokNajvyššiehosúdu
SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne zo skutočností tvrdených žalobkyňou, tieto mal z
dôvodu pasivity žalovaného v zmysle § 151 ods. 1 CSP za nesporné a preto žalobe v celom rozsahu
vyhovel.

16. Keďže sa žalovaný zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť žalobkyni najneskôr do
01.07.2017, svoj záväzok riadne a včas nesplnil, dostal sa dňom nasledujúcim, čiže dňom 02.07.2017,

do omeškania. Súd priznal žalobkyni z priznanej istiny zákonný úrok z omeškania tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a
priznal v konaní plne úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zákonnej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.