Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120211961
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5120211961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého, v právnom spore žalobcu: Mesto
Kysucké Nové Mesto, so sídlom Námestie slobody 94, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 00 314
099, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., prechodne bytom D. E.
XXXX/XX, XXX XX F., zastúpenému splnomocneným zástupcom A. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom
B. I. B. XXXX, XXX XX B. I. B., o vypratanie časti pozemku a odstránenie hnuteľných vecí, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42C/85/2020-108 zo dňa 12. októbra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 42C/85/2020-108
zodňa12.10.2021uložilžalovanémupovinnosťvyprataťnehnuteľnosť,ktorájevovýlučnomvlastníctve
žalobcu, a to časť pozemku parcela registra CKN č. 4887 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4467
m2, vedenú na LV č. XXXX v k. ú. B. I. H., obec B. I. H., okres Kysucké Nové Mesto a odstrániť dva kusy
garážových betónových prefabrikátov z tej časti pozemku parc. CKN č. 4887, na ktorej sú postavené, v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 06. 11. 2020
domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti, pozemku parcely registra KNC č. 4887, vedenej
na LV č. XXXX v kat. úz. B. I. H., ktorej je výlučným vlastníkom a odstránenia dvoch kusov garážových
betónových prefabrikátov z tej časti pozemku, na ktorej sú postavené.
3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že vlastníkom pozemku, na ktorom stoja garáže, je
on na základe zmluvy z roku 1995, kedy kúpil od Drevony, š. p., Žilina, hmotný majetok a nehnuteľnosti,

ktorých vlastníkom má byť žalobca. Uviedol, že parcela KNC č. 4887 je vedená ako zastavaná plocha
a nádvorie. Na časti parcely sú uložené káble. Preto pôvodný vlastník Drevona, š. p., odpredal časť
pozemku, na ktorom má postavené garáže, jemu, aby sa nechodilo do areálu podniku.
4. Citujúc ust. § 119 ods. 1, 2, § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 70 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
súd žalobe žalobcu vyhovel.
5. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti

evidovanej na LV č. XXXX pre kat. úz. B. I. H., a to pozemku parcela KNC č. 4887 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 4467 m2. Uvedený pozemok bol pôvodne neknihovanou parcelou č. 6121, teda
nebol evidovaný v pozemkovoknižnej vložke v príslušnom katastrálnom území. Neknihované parcely
ex lege podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanievlastníctva k pozemkom prešli do vlastníctva obce, t. j. žalobcu. Neknihovaná parcela č. 6121 bola
prvýkrát zapísaná na list vlastníctva do evidencie katastra nehnuteľností v pôsobnosti Okresného
úradu v Kysuckom Novom Meste, katastrálny odbor, v roku 2001. Zápis bol vykonaný do registra „E“

katastrálneho operátu s tým, že parcela bola vedená ako druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria
s výmerou 4395 m2. Geometrickým plánom vypracovaný GEOSERVIS – MIHALDA KYSUCKÉ NOVÉ
MESTO č. 30604974-78/2018 zo dňa 10. 09. 2018 bola z predmetnej parcely registra „E“ vytvorená
parcela registra „C“ katastrálneho operátu, a to parcela č. 4887 zastavaná plocha a nádvoria v upravenej
výmere 4467 m2, zistenej skutočným meraním v teréne. Novovytvorenú parcelu KNC č. 4887 zapísal

Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor na základe záznamovej listiny.
6. Medzi stranami bolo nesporné, že na časti predmetného pozemku sú postavené dva kusy garážových
betónových prefabrikátov, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, sú priamo osadené na terén a ich
osadenie nevyžadovalo úpravu podkladu, nejde o stavbu v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Žalovaný nepreukázal, že by mal k
predmetnej nehnuteľnosti uzatvorenú nájomnú, resp. inú zmluvu. Žalovaný svoje tvrdenie, že predmetnú

nehnuteľnosť kúpil spolu s hnuteľnými vecami od spoločnosti Drevona, š. p., Žilina na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 16. 05. 1995 nepreukázal, keď z uvedenej listiny nemal súd za preukázané, že sa jedná
o nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vypratania.
7. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný zasiahol
do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá sa má vypratať.

Žalovaný nie je vlastníkom vypratávanej nehnuteľnosti, ani nositeľom iného samostatného práva
oprávňujúceho užívať predmetnú nehnuteľnosť. Medzi stranami nebol uzavretý žiaden právny úkon,
na základe ktorého by žalovaný mal právny dôvod na užívanie tejto nehnuteľnosti. Žalobca ako
vlastník predmetnej nehnuteľnosti má právo domáhať sa vypratania nehnuteľnosti od žalovaného, ktorý
nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C. s. p.“) a žalobcovi ako úspešnej strane konania priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny, spočívajúcej v

zamietnutí žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Uviedol, že od začiatku tvrdí, že je vlastníkom pozemkov ako sú uvedené na liste vlastníctva č.
XXXX, kat. úz. B. I. H., ktoré získal na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva pozemkov, o
ktorom bolo rozhodnuté Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor pod č. V 667/95. Od začiatku
nebol špecifikovaný pozemok, z toho vyplynulo, že súd nevykonal správne dokazovanie, a preto vyvodil

nesprávny právny záver.
11. Z obsahu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 08. 02. 1995, uzavretej medzi ním ako
budúcim kupujúcim a Drevona, š. p., ako budúcim predávajúcim bolo zrejmé, že Drevona, š. p., je
výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú uvedené v bode II. zmluvy. Výpisom z pozemkovej knihy č.
1379,kat.úz.B.I.H.,kdejepresneuvedenéakýmspôsobomdošlokvyvlastneniupozemkov,preukázal,

že sa jedná o iné nehnuteľnosti. C., š. p., bola vlastníkom pozemkov, ktoré vlastní, najmenej od roku
1975. Pozemky, ktoré sú uvedené v bode II. odkúpil a časť z nich odpredal ďalšiemu vlastníkovi, ako
to vyplýva z obsahu LV č. XXXX, kat. úz. B. I. H.. Kúpnu zmluvu uzavrel po tom, ako bolo zistené, že
neexistujú skutočnosti, pre ktoré by takáto zmluva nemohla byť uzavretá. Vo veci boli vyhotovené 2
geometrické plány. Až po zistení potrebných dôkazov došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. S pozemkami

nakladal ako vlastník v dobrej viere, že mu patria a nikto ho vo výkone vlastníctva nerušil. Zmena nastala
vroku2018,kedysidaloMestoKysuckéNovéMestozapísaťvlastníckeprávokpredmetnémupozemku.
Konkrétne sa má jednať o pozemky, na ktorých má postavenú garáž. Jediné čo súhlasí je katastrálne
územie, ale žalobca označil iný pozemok ako je vedený ako vlastník on.
12. Žalobca tvrdí bez akýchkoľvek podkladov, že je vlastníkom predmetných pozemkov, a že sa

konkrétne jedná o pozemok KNC č. 4887, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. B. I. H.. On od
začiatku tvrdí, že je vlastníkom pozemkov ako sú uvedené na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. B. I.
H., ktoré získal na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva pozemkov, o ktorom bolo rozhodnuté
Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor, pod číslom V 667/95.
13.Žalovanýžiadalprešetriťpostupžalobcu,žiadaltiež,abymubolazaslanákópiasnímkyzkatastrálnej

mapy a keďže tak nebolo urobené v dokazovaní súdom, uviedol, že sa obrátil na Úrad geodézie,
kartografie a katastra, ktorý vec v súčasnosti preveruje.
14. V ďalšom sa žalovaný vyjadroval k jednotlivým bodom odôvodnenia napadnutého rozsudku, v rámci
ktorého vyjadrenia rozporoval, že by jeho garáže stáli na pozemku žalobcu KNC č. 4887, tieto stoja napozemkoch, ktoré získal kúpou, a tieto stotožnil bez dokladov žalobca a následne súd. Ohliadkou na
mieste samom možno zistiť, že garáže sú postavené na pozemku v jeho vlastníctve. Súd nemohol mať
preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemku, na ktorom majú byť postavené jeho garáže. Žalobca

nepreukázal, že garáže stoja na jeho pozemku, ani to, ako zistil, že vlastníkom týchto garáží je on.
15. Poukázal na to, že na geometrickom pláne predloženom žalobcom je sporný pozemok označený
prerušovanou čiarou v časti, kde sa nachádza chodník. Vedľa chodníka sú jeho pozemky, na ktorých sú
garáže a vedľa pozemky, ktoré patrili Drevone, š. p.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.
17. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné a neopodstatnené. Nesúhlasil s konštatovaním
žalovaného, že súd nemohol mať preukázané, že je vlastníkom pozemku, na ktorom sú postavené
garáže. Uviedol, že preukázateľne je výlučným vlastníkom pozemku parcela KNC č. 4887, o čom
svedčí zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. XXXX v kat. úz. B. I. H.. Na jeho pozemku
sa nachádzajú hnuteľné veci, konkrétne dva kusy garážový betónových prefabrikátov, ktoré sú vo

vlastníctve žalovaného. Žalovaný napriek jeho výzve hnuteľné veci z jeho pozemku neodstránil.
Žalovaný užíva pozemok bez právneho titulu a zasahuje tak neoprávnene do jeho vlastníckeho práva,
čím mu bráni v riadnom užívaní jeho vlastníctva.
18. Poukázal na povahu a spôsob evidencie pozemku v minulosti až po súčasnosť s tým, že o jeho
vlastníctve neexistujú žiadne pochybnosti, o čom svedčia aj v konaní predložené listinné dôkazy.

Žalovaný uvádza, že pozemok kúpil od spoločnosti Drevona, š. p., na základe kúpnej zmluvy o
prevode vlastníctva nehnuteľnosti zo dňa 16. 05. 1995. Z kúpnej zmluvy však nie je preukázané, že
sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vypratania. Žalovaný nepreukázal totožnosť predmetných
nehnuteľností.

19. Žalovaný v replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu) zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní. Naviac
uviedol, že nevie akým spôsobom sa stalo vlastníkom Mesto Kysucké Nové Mesto. Vec bola prešetrená
OkresnýmúradomKysuckéNovéMesto,odkiaľbolojehopodaniepostúpenézOkresnéhoúraduČadca.
Z listu Okresného úradu Kysucké Nové Mesto zo dňa 06. 12. 2021, ktorý pripojil v prílohe spolu s
kópiou geometrického plánu, ktorý im bol zaslaný, vyplýva, že parcela, ktorá tvorí predmet sporu bola

zapísaná ako parcela KNE č. 6121, ktorá zanikla. V liste sa uvádza, že len časť parcely, ktorú vlastní
žalovaný, bola pričlenená k predmetnej parcele. Podotkol, že sa jedná o geometrický plán z roku
1991, na ktorý opakovane poukazuje. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že je výlučným
vlastníkom parcely, na ktorej stoja hnuteľné veci jemu patriace. Nepreukázal akým spôsobom zistil, že
garáže patria jemu a hlavne či tieto garáže stoja na parcele, ktorá tvorí predmet sporu alebo na pozemku,

ktorý patrí jemu. Podľa listu, ktorý pripája, majú garáže stáť len na časti predmetného pozemku.

20. Žalobca v duplike (vyjadrenie k replike žalovaného) uviedol, že žalovaný vo svojom podaní (replike,
poznámka odvolacieho súdu) neuviedol žiadne nové skutočnosti ani žiadne nové dôkazy, ktoré by
jednoznačne svedčili v jeho prospech. Zopakoval, že z dôkazov predložených v konaní jednoznačne

vyplýva, že je vlastníkom pozemku parcela KNC č. 4887, kat. úz. B. I. H.. Z podania Okresného úradu
Kysucké Nové Mesto, ktoré predložil žalovaný, vyplýva, že časť parcely, o ktorej sa žalovaný domnieva,
že je v jeho vlastníctve, nebola predmetom prevodu V 667/95, čo potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný
ju nenadobudol. Žalovaný sa iba domnieva, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, avšak v konaní
svoje vlastníctvo nijakým spôsobom nepreukázal.

21. K duplike žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý opätovne rozporoval totožnosť parcely,
vypratania ktorej sa žalobca domáha a parcely, na ktorej stoja garáže a je v jeho vlastníctve, ako aj
skutočnosť,ženiejezrejméakýmspôsobomsastalvlastníkomžalobca.Nakoľkovyjadreniežalovaného
neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, nebolo uvedené vyjadrenie v zmysle § 374 ods. 3 C. s. p.

doručované žalobcovi.

22. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovaného, následných vyjadrení
stránkonaniaprodukovanýchvodvolacomkonaníaobsahuspisudospelkzáveru,žesúdprvejinštancie
vykonal dokazovanie spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania, z vykonaného

dokazovania správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Okresný súd
sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam jasne, zrozumiteľne
a logickým spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie, a toto
spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd podľa
§ 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolanie žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, keď žalovaný v odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej inštancie a ktoré by mali vplyv na
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

24. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na odvolacie námietky
žalovaného odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel na

základe vykonaného dokazovania, a to, že žalobcovi svedčí vlastnícke právo k parcele, vypratania ktorej
sa domáha, a že na časti tejto parcely sú umiestnené garáže vo vlastníctve žalovaného. Vlastnícke
právo žalovaného k uvedeným garážam nebolo sporné, preto pre posúdenie daného sporu nie je
právne relevantné ako sa žalobca dozvedel, že vlastníkom garáží je žalovaný. Rovnako v priebehu
konania nebolo sporné ani to, že garáže sú umiestnené na pozemku, parcele KNC č. 4887, kat. úz. B.

I. H.. Uvedenú skutočnosť žalovaný namietal až v podanom odvolaní, a teda ide o novú skutočnosť
v zmysle § 366 C. s. p. Z ust. § 366 C. s. p. vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie. Nakoľko v prípade obrany žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že garáže v jeho
vlastníctve nestoja na pozemku, vypratania ktorého sa žalobca domáha, nejde o žiaden z prípadov
uvedených v ust. § 366 C. s. p., ide o neprípustnú procesnú obranu žalovaného. Z rovnakého dôvodu
je neprípustným dôkazom aj list Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor zo dňa 06.

12. 2021, pripojený k replike žalovaného, keď žalovaný mohol o prešetrenie nadobudnutia vlastníctva
k parcele KNC č. 1887, kat. úz. B. I. H. požiadať ešte pred rozhodnutím okresného súdu. V súvislosti
s popretím žalovaného, pokiaľ ide o umiestnenie garáží na pozemku, ktorý je predmetom konania,
odvolací súd zároveň poukazuje na vyjadrenie žalovaného v replike, že garáže majú stáť len na časti
predmetnéhopozemku.Zuvedenéhovyplýva,žesámžalovanýkonštatuje,žegarážestojanapozemku,

ktorý tvorí predmet sporu, aj keď, podľa neho, len na časti predmetného pozemku.

25. Žalovaný v odvolaní opakovane uvádzal, že je vlastníkom pozemkov ako sú uvedené na liste
vlastníctva č. XXXX, kat. úz. B. I. H., avšak nepreukázal, že tieto pozemky, resp. niektorý z nich je totožný
s pozemkom, ktorého vypratania sa žalobca domáha, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie

vbode16.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia.ZKúpnejzmluvyoprevodevlastníctvanehnuteľností
zo dňa 16. 05. 1995, od ktorej žalovaný odvodzuje svoje vlastnícke právo k pozemku pod garážami,
vyplýva, že predmetom prevodu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. B. I. H. na LV č. XXXX
a to, parcela č. 828/3, 828/5, 828/6, 282/7 a 828/8, pričom žalovaný v konaní nepreukázal, že niektorá
z uvedených parciel je totožná s časťou parcely, vypratania ktorej sa žalobca domáha. K námietke

žalovaného, že nie je zrejmé ako sa vlastníkom parcely, ktorej vypratanie je predmetom konania, stal
žalobca, odvolací súd odkazuje na bod 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožniac
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania,

ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, a vo vzťahu ku ktorému súd aplikoval správne zákonné
ustanovenia, ako vecne správny potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu,

preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)