Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Hrehová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200302
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8323200302.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná

poisťovňa a. s., IČO: 35 937 874, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, proti žalovanému:
A. M., nar. XX.XX.XXXX, S.X. XXX/X, XXX XX G., o zaplatenie 1375,52 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.375,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.375,52 Eur od 06.04.2022 do zaplatenia a náklady konania vo výške 6,95 Eur, v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých

rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.1.2023, domáhal zaplatenia 1.375,52 Eur s
ročným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 6.4.2022 až do úplného zaplatenia
dlžnej sumy a nákladov konania vo výške 6,95 Eur. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že predmetný
nárok predstavuje vynaložené náklady na liečbu poistenca a to poškodeného A. D., ktorému boli
spôsobené zranenia žalovaným v dôsledku trestného činu, za ktorý bol žalovaný odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa 23.7.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 9To/30/2021 zo dňa 15.12.2021. Poškodený bol poistencom žalobcu a uvedený nárok

vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Žalobca taktiež
poukázal na to, že dňa 16.3.2022 vyzval žalovaného na náhradu vynaložených liečebných nákladov v
sume1375,52Euravzniknutýchtrovkonaniavsume6,95Eurvlehote15dníoddoručeniavýzvy,pričom
túto výzvu prevzal žalovaný dňa 21.3.2022, teda lehota na splnenie povinnosti žalovanému uplynula
dňa 5.4.2022.

2. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn. 5C/9/2023 zo dňa 27.1.2023, voči ktorému podal

žalovaný v zákonnom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal, že by
náklady, ktoré si žalobca uplatňuje, boli skutočne vynaložené v súvislosti so skutkom, za ktorý bol
žalovaný odsúdený. Namietal, že poškodenému D. nespôsobil všetky zranenia, z ktorých sa liečil, a
preto má za to, že žalobca uhradil aj náklady za liečbu zranení, ktoré nesúvisia s trestným konaním
voči osobe žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca sa domáha náhrady nákladov za
ambulantnú pohotovostnú služby vo výške 75,37 Eur, ktoré mali byť vynaložené dňa 14.6.2017, pričom
skutok, pre ktorý bol odsúdený sa stal až dňa 15.6.2017. Taktiež namietal, že mu nie je zrejmé, z

čoho pozostáva náhrada nákladov za ústavnú lôžkovú starostlivosť vo výške 1.144,61 Eur, ani z čoho
pozostávajú náklady za lekárne zo dňa 20.6.2017 vo výške 4,07 Eur a taktiež ani náklady po 13.7.2017,
nakoľko z trestného rozsudku je zrejmé, že poškodený D. bol obmedzený na obvyklom spôsobe životalen 28 dní, teda len do 12.7.2017 a po tomto dátume mu nebola poskytovaná zdravotná starostlivosť
súvisiaca s predmetným trestným činom.

3. Žalobca v replike zo dňa 31.3.2023 uviedol, že čo sa týka ambulantnej pohotovostnej služby,
tak táto bola poskytnutá v priamej príčinnej súvislosti so spáchaním skutku, nakoľko k činu došlo
v noci zo dňa 14.6.2017 na 15.6.2017 a ambulantné zdravotnícke zariadenie túto službu vykázalo
na 14.6.2017. Vo vzťahu k ústavnej zdravotnej starostlivosti poukázal na zmluvu o poskytovaní a
úhrade zdravotnej starostlivosti, v znení Dodatku č. 18, pričom v zmysle prílohy č. 1 k tejto zmluve

sa každý hospitalizačný prípad radí na základe klasifikačného systému DRG, t.z. systému skupiny
súvisiacich diagnóz, pričom hospitalizačné prípady sú uhrádzané na základe viacerých atribútov
zadaných poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, akými sú hlavná diagnóza, vedľajšie diagnózy,
výkon, vek, pohlavie, závažnosť zdravotného stavu. Úhrada za hospitalizačný prípad je daná súčinom
základnej sadzby a efektívnej relatívnej váhy v súlade s platnými dokumentmi vydanými Úradom pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v znení platnom v čase prijatia pacienta do zdravotníckeho

zariadenia.Predmetnýhospitalizačnýprípadbolzaradenýdo homogénnejskupiny,vktorejposkytovateľ
vykázal jednotkovú cenu skupiny súvisiacich diagnóz vo výške 1.144,61 Eur, pričom v rámci tejto sumy
boli uhradené náklady za lieky, zdravotnícke pomôcky, potraviny a zdravotnícky materiál. Úhrada za
ústavnú starostlivosť nezahŕňa úhradu za dopravnú službu, lieky, či iné zdravotnícke pomôcky, ktoré boli
pacientovi predpísané v deň prepustenia zo zdravotníckeho zariadenia. Vo vzťahu k úhrade nákladov

za zdravotnú starostlivosť po 13.7.2017 žalobca uviedol, že napriek tomu, že poškodený D. mal byť
obmedzený na obvyklom spôsobe života po dobu 28 dní, uvedený údaj je len predpokladaným údajom,
avšak nezodpovedá dĺžke samotného liečenia, ktorá závisí od rozsahu zranení.

4. Žalovanému bolo predmetné vyjadrenie žalobcu doručené na základe fikcie, v dôsledku toho, že si

neprevzal zásielku v rámci úložnej lehoty. V súdom stanovenej lehote sa k replike žalobcu nevyjadril.

5. Súd vykonal dňa 26.6.2023 pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neprítomnosť
riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti s tým, že trval na
žalobe v celom rozsahu. Taktiež na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť

neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo
doručené dňa 7.6.2023, taktiež na základe fikcie v dôsledku uplynutia úložnej lehoty podľa § 32 ods. 5
písm.b) bod 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

6. Čo sa týka vykonaného dokazovania, súd konštatuje, že všetky listinné dôkazy, ktoré boli súdu
predložené, boli zaslané protistranám, pričom žalovaný spochybnil iba údaje uvedené vo vyčíslení
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na č.l. 12, pričom žalovaným namietané skutočnosti
žalobca vysvetlil v replike, ktorá je uložená na č.l. 29 - 30, ktorá bola žalovanému následne doručená
dňa 28.4.2023, pričom žalovaný skutkové tvrdenia uvedené žalobcom následne už nenamietal, a

preto uvedené tvrdenia žalobcu bolo nevyhnutné vyhodnotiť ako nesporné tvrdenia, v dôsledku
čoho súd nevykonával dokazovanie prečítaním predmetných listín ale postupoval podľa § 204
CSP a pri rozhodovaní vychádzal zo stranami sporu do spisu predložených listinných dôkazov.
Žiadne ďalšie dôkazy neboli žiadnou zo strán sporu navrhnuté ani do spisu predložené a to napriek
sudcovskej koncentrácií konania, o ktorej boli strany sporu poučené v uzneseniach č.k. 5C/9/2023-25

zo dňa 20.3.2023, ktoré bolo adresované žalobcovi a č.k. 5C/9/2023-32 zo dňa 12.4.2023, ktoré
bolo adresované žalovanému. Taktiež žiadne ďalšie dôkazy neboli navrhnuté stranami sporu ani do
uplatnenia zákonnej koncentrácie konanie podľa § 154 v spojení s §182 CSP.

7. Na základe predložených listinných dokladov mal tunajší súd za preukázané, že žalovaný bol

rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa 23.7.2020 uznaný za vinného z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 15.6.2017 v čase okolo
00.00 hod. pred krčmou P.-T. na ul. Š. Č..XXX/X v G. po predchádzajúcom konflikte A. D. z G. fyzicky
napadol C. M., pritom ako ho napádal, tak ku A. D. zozadu so slovami „už si skončil“ pristúpil A. M. z

G. (pozn. súdu žalovaný) a 8 až 10-krát udrel teleskopickým obuškom A. D. do oblasti hlavy, čím mu
spôsobil zranenia, a to pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti, zlomeninu lebky čelovej oblasti vpravo,
početné tržnozhmoždené rany vlasatej časti hlavy, pohmoždenie hlavy v oblasti temena vpravo stredneťažkého stupňa a zlomeninu distálneho článku štvrtého prsta ľavej ruky s dobou liečenia a obmedzenia
v obvyklom spôsobe života 28 dní.

8. Z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pre poškodeného A. D. pri poškodení
zdravia, ktoré nastalo dňa 15.6.2017, po zohľadnení vysvetlenia jednotlivých položiek vo vyčíslení
žalobcom v jeho replike, keďže žalovaný po tomto vysvetlení nákladov žalobcu nepredniesol žiadnu
ďalšiu obranu, a teda nepoprel skutkové tvrdenia uvedené žalobcom podľa § 151 ods. 1 CSP, preto
súd tvrdenia žalobcu po jeho replike, vyhodnotil postupom podľa § 151 CSP ako nesporné a na

základe tohto postupu má súd za preukázané, že poškodenému bola zo dňa 14.6.2017 na 15.6.2017
poskytnutá ambulantná pohotovostná služba, pričom výška nákladov za poskytnutie tejto služby bola
jej poskytovateľom žalobcovi vyčíslená v sume 75,37 Eur, pričom žalobca túto sumu uhradil dňa
10.8.2017. Následne od 15.6.2017 do 20.6.2017 bol poškodený hospitalizovaný a bola mu poskytovaná
ústavná starostlivosť, ktorej náklady boli poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vyčíslené v sume
1144,61 Eur, pričom v zmysle Prílohy č.1 k Zmluve č.47NSP2000314 o poskytovaní a úhrade zdravotnej

starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
zo dňa 30.6.2014 v znení Dodatku č. 18 k Zmluve, platného od 29.3.2017, sa každý hospitalizačný
prípad hradí na základe klasifikačného systému DRG (Diagnoses Related Group- skupiny súvisiacich
diagnóz), pričom v predmetnom hospitalizačnom prípade poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zaradil
poškodeného do skupiny, v ktorej jednotková cena DRG bola stanovená vo výške 1144,61 Eur

(cena za hospitalizáciu - jednotková cena bez konkrétnych výkonov poskytnutých pacientovi počas
hospitalizácie). Táto suma zahŕňala náklady na lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a
špeciálny zdravotnícky materiál poskytnutý pacientovi počas hospitalizácie s výnimkou úhrady za
dopravnúslužbu,ambulantnúpohotovostnúslužbu,čilieky,zdravotníckepomôckyadieteticképotraviny
v deň prepustenia zo zdravotníckeho zariadenia, ak z medicínskeho hľadiska tieto zdravotnícke

pomôcky a dietetické potraviny nemali byť podané poistencovi ešte počas trvania hospitalizácie.
Uvedená platba bola žalobcom uhradená poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dňa 10.8.2017.
Následne, v deň prepustenia poškodeného D. z ústavnej zdravotnej starostlivosti, t.j. 20.6.2017 boli
poškodenému predpísanie lieky vo výške 4,07 Eur, ktoré prestavujú samostatný výkon nespadajúci do
úhrady za hospitalizačný prípad a ktoré žalobca uhradil poskytovateľovi dňa 4.8.2017. Dňa 27.6.2017

bola poškodenému poskytnutá špecializovaná ambulantná starostlivosť, za ktorú si jej poskytovateľ
vyúčtoval sumu 18,72 Eur, pričom žalobca uvedenú sumu dňa 10.8.2017 uhradil. Taktiež poškodenému
bola poskytnutá špecializovaná ambulantná starostlivosť aj dňa 26.7.2017, za ktorej poskytnutie si
jej poskytovateľ vyúčtoval žalobcovi sumu 9,60 Eur, ktorú žalobca tomuto dňa 4.9.2017 uhradil.
Špecializovaná ambulantná starostlivosť mala byť poškodenému poskytovaná aj v dňoch 13.7.2017,

za ktorej poskytnutie náklady predstavovali sumu 18,25 Eur a boli žalobcom uhradené dňa 11.9.2017,
dňa 3.8.2017, za ktorej poskytnutie náklady predstavovali sumu 4,98 Eur a boli žalobcom uhradené dňa
02.10.2017, dňa 3.8.2017, za ktorej poskytnutie náklady predstavovali sumu 4,86 Eur a boli žalobcom
uhradené dňa 10.10.2017, a dňa 16.8.2017, za ktorej poskytnutie náklady predstavovali sumu 7,15
Eur a boli žalobcom uhradené dňa 12.10.2017. Žalobca taktiež vykázal v rámci vyčíslenia nákladov aj

náklady za poskytnutie ambulantnej pohotovostnej služby dňa 5.7.2017 vo výške 11,15 Eur, ktorú uhradil
poskytovateľovi dňa 12.9.2017 a spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky zo dňa 20.7.2017 v sume
71,74 Eura dňa 16.8.2017 v sume 5,02 Eur, ktoré žalobca uhradil dňa 12.9.2017 a dňa 9.10.2017.

9. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 581/2004 Z.z.), zdravotná
poisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v
rozsahu ustanovenom osobitným predpisom25) podľa dohodnutej ceny [§ 7 ods. 9 písm. c) alebo
písm. e)], ak tento zákon neustanovuje inak. Podkladom na úhradu zdravotnej starostlivosti je finančné
zúčtovanie podľa § 8aa, ak sa zdravotná poisťovňa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmluve

o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7 a 7a) nedohodnú inak.

10. Podľa § 7 ods. 9 zákona č. 581/2004 Z.z. zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti musí
obsahovať
a) kritériá podľa odseku 4 písm. a),

b) rozsah zdravotnej starostlivosti,
c) výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá nesmie byť vyššia ako maximálna cena ustanovená
cenovým predpisom,24) ak nie je v písmene e) ustanovené inak,d) splatnosť úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa dohodla inak, ako je ustanovené v §
8 ods. 2,
e) spôsob určenia výšky úhrady za poskytnutú ústavnú zdravotnú starostlivosť24aaa) a za

poskytnutú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v zariadení jednodňovej zdravotnej starostlivosti,
pre ktorú bol kategorizáciou ústavnej zdravotnej starostlivosti ustanovený minimálny počet
medicínskych služieb,24aab) podľa klasifikačného systému diagnosticko-terapeutických skupín (ďalej
len „klasifikačný systém“), ak sa zdravotná poisťovňa dohodla s poskytovateľom ústavnej zdravotnej
starostlivosti24aaba) alebo s poskytovateľom jednodňovej zdravotnej starostlivosti24aabb) na úhrade

zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému, ak osobitný zákon neustanovuje inak,24aabc)
f) dohoda o úhrade zdravotných výkonov poskytovaných poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,
ktorý je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných
zložiek24aac) (ďalej len „zariadenie spoločných zložiek“), poskytovateľovi ústavnej zdravotnej
starostlivosti alebo zariadeniu spoločných zložiek, ak sa zdravotná poisťovňa dohodla s poskytovateľom
ústavnej zdravotnej starostlivosti na úhrade ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného

systému (§ 8c),
g) dohodu o úhrade humánnych liekov, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotných
výkonov poskytnutých zariadením spoločných zložiek, ktoré lekár predpísal alebo indikoval pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas doplnkových ordinačných hodín16k) alebo počas
poskytovania domácej starostlivosti na žiadosť osoby,16l) ak ide o poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť v doplnkových ordinačných hodinách16k) alebo
ktorý poskytuje domácu zdravotnú starostlivosť na žiadosť osoby,16l)
h) dohodu o poskytovaní údajov na účel monitorovania dostupnosti a vyhodnotenia kvality a efektívnosti
ošetrovateľskej starostlivosti v rámci dlhodobej zdravotnej starostlivosti podľa § 6c ods. 2 a 3.

11. Podľa § 8c ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., úhrada podľa klasifikačného systému zahŕňa každú
poskytnutú zdravotnú starostlivosť alebo službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti27f)
poistencovi príslušnej zdravotnej poisťovne v rozsahu podľa osobitného predpisu58ce) odo dňa jeho
prijatia do ústavnej zdravotnej starostlivosti do dňa jeho prepustenia z ústavnej zdravotnej starostlivosti
(ďalej len „hospitalizačný prípad“).

12. Podľa § 8c ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa uhrádza poskytovateľovi ústavnej
zdravotnej starostlivosti náklady na hospitalizačný prípad, ak
a) zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti obsahuje náležitosti podľa § 7 ods. 9 písm. e) a f),
b) počítačový program zdravotnej poisťovne má osvedčenú zhodu podľa § 67d.

13. Podľa § 8c ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. príslušná zdravotná poisťovňa uhrádza zdravotné
výkony poskytnuté poistencovi zariadením spoločných zložiek počas poskytovania ústavnej zdravotnej
starostlivosti hradenej podľa klasifikačného systému poskytovateľovi ústavnej starostlivosti, kde úhrada
za zdravotné výkony zariadenia spoločných zložiek je zahrnutá v celkovej úhrade za poskytnutú ústavnú

zdravotnú starostlivosť, alebo zariadeniu spoločných zložiek v závislosti od dohody o úhrade podľa §
7 ods. 9 písm. f).

14. Podľa § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení
zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č.

580/2004 Z.z.), zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo
jej zavineným protiprávnym konaním,

15. Civilný sporový poriadok ako procesný kódex je založený na princípe formálnej pravdy, čo znamená,

že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania
je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom
na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi
tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom

je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na stranu sporu. Podľa §
185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná. Súd má teda obmedzenú dôkaznú iniciatívu, nakoľko táto bola presunutá
na procesné strany a jeho úlohou je vyhodnotenie vykonaných dôkazov so zásadami formálnej logiky.Vzhľadom na uvedené zásady sú v procesnom kódexe ustanovenia (§149 a nasl. CSP), ktoré ukladajú
súdu povinnosť pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupovať v súlade s ustanoveniami o
prostriedkoch procesnej obrany a útoku. Odkazujúc na procesnú aktivitu strán sporu, vzniká v konaní

skutkový stav, z ktorého súd vychádza pri rozhodovaní vo veci. V civilnom konaní sa taktiež uplatňuje
aj princíp zodpovednosti strán sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si
svojichpovinnostívsúvislostisvedenímsúdnehokonania,čotaktiežsúvisísprincípomkontradiktórnosti
civilného konania. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na to, že skutkové tvrdenia strán sporu,
ktoré nie sú protistranou spochybnené, sa považuje za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP. Nesplnenie

povinnosti tvrdiť, t.j. neunesenie bremena tvrdenia, má za následok prehru v spore.

16. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti, teda kto a aké
tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Povinnosť tvrdiť podstatné
a rozhodujúce skutočnosti tak znamená, že je potrebné uviesť všetko, čo je obsiahnuté v skutkovej

podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech
strany v spore). Ak žalobca v žalobe tvrdil, že uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti sumu
1375,52 Eur, pričom predmetného nároku sa domáha voči žalovanému z dôvodu, že tento svojim
zavineným protiprávnym konaním spôsobil ujmu na zdraví tretej osobe, ktorá bola následne liečená
u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a s ktorej liečbou žalobcovi vznikli uvedené náklady, ktoré

si tento podľa § 9 ods.7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. uplatnil, pričom žalobca tieto ním tvrdené
skutočnosti aj listinnými dokladmi pripojenými k žalobe preukázal, pričom žalovaný vo svojom podaní
namietal, že žalobca uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti aj liečbu zranení, ktoré nesúvisia
so skutkom, za ktorý bol žalovaný odsúdený a v tejto súvislosti namietal to, že ambulantná pohotovostná
služba mala byť poškodenému poskytnutá dňa 14.6.2017, napriek tomu, že skutok sa stal až 15.6.2017.

Taktiež namietal, že mu nie je zrejmé, z čoho pozostávajú náklady vo výške 1144,61 Eur počas lôžkovej
starostlivosti v dňoch 15.6.2017 -20.6.2017 ani dôvod, pre ktorý žalobca uhradil sumu 4,07 Eur titulom
nákladov za lieky zo dňa 20.6.2017, keď v uvedený deň bol poškodený v ústavnej starostlivostí a taktiež
namietal aj náklady vynaložené žalobcom po 13.7.2017, keďže vychádzajúc z rozsudku Okresného
súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 mal byť poškodený D. obmedzený na obvyklom spôsobe života iba

28, teda do 12.7.2017 a preto náklady po tomto dni nesúvisia s posudzovaným skutkom. Uvedené
námietky žalovaného však boli iba všeobecného charakteru, bez toho, aby tieto tvrdené skutočnosti
žalovaný akýmkoľvek spôsobom preukázal. K predmetnému vyjadreniu žalovaného, a teda k námietkam
žalovaného, sa vyjadril žalobca, ktorý produkoval ďalšie skutkové tvrdenia, ktorými vysvetlil žalobcom
namietané skutočnosti. Uvedené skutkové tvrdenia v podaní zo dňa 31.3.2023 však už žalovaný vo

svojom ďalšom podaní nespochybnil, a preto postupom podľa § 151 ods. 3 CSP súd tieto považoval
za nesporné.

17. Nemenej významnou skutočnosťou okrem toho, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia je aj fakt,
že žalovaný neuniesol ani dôkazné bremeno, nakoľko vo svojich podaniach spochybňoval iba výšku

nákladov, uhradených žalobcom poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, bez toho, aby preukázal, že
žalobcom tvrdené skutočnosti sa nezakladajú na pravde. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosťstranysporuzato,žepočaskonanianebolipreukázanéjehotvrdenia,ažeztohtodôvodu
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva

pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď
teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti,
ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo
dňa 28.02.2002)

18. Keďže ako už bolo vyššie uvedené, skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporné. Čo sa však
týka samotných námietok žalovaného, ktoré tento predniesol v rámci svoje procesnej obrany v odpore
proti platobnému rozkazu, k týmto súd uvádza:

19. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z. má žalobca nárok na úhradu

nákladov, ktoré uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za poskytnutie zdravotnej starostlivosti
jeho poistenca, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo zavineným protiprávnym
konaním tretej osoby, vo vzťahu ku ktorej si tento nárok uplatňuje. V tejto právnej veci žalovaný svojim
protiprávnym konaní, za ktoré bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa23.7.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn.9 To/30/2021 zo dňa 15.12.2021,
ublížil na zdraví A. D., ktorý bol v čase spáchania trestného činu poistencom žalobcu, a ktorému bola
v dôsledku trestného činu poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorá bola následne uhradená žalobcom

ako zdravotnou poisťovňou. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia vznikol žalobcovi nárok
na náhradu týchto vynaložených finančných prostriedkov od žalovaného. Čo sa týka samotnej výšky
nákladov, žalovaný je povinný nahradiť všetky náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá
súvisí s ošetrením a liečbou následkov protiprávneho konania žalovaného. Zo strany žalobcu boli
vyčíslené náklady na sumu 1375,52Eur, pričom žalovaný uvedené vyčíslenie spochybnil iba v tom, že

žalovaný nemá nárok na náhradu ambulantnej pohotovostnej služby, nakoľko táto bola poskytnutá dňa
14.6.2017, pričom k trestnému činu malo dôjsť až dňa 15.6.2017. Predmetnú námietku súd vyhodnotil
ako nedôvodnú, nakoľko z predloženého trestného rozsudku je zrejmé, že k trestnému činu malo dôjsť
okolo00:00hod.dňa15.6.2017,pretosasúdstotožnilsvysvetlenímžalobcu,ktorýuviedol,žesajednalo
o pohotovostnú službu, ktorá bola tretej osobe- poškodenému poskytnutá v súvislosti s predmetným
skutkom a uvedenie tohto dátumu je zapríčinené časom, kedy k trestnému činu došlo, pričom skutok sa

stal okolo polnoci dňa 14.6.2017. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že
sa jedná o vyšetrenie poškodeného súvisiace so skutkom. V tejto súvislosti tunajší súd taktiež poukazuje
na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa 23.6.2020, z ktorého
vyplýva, že poškodený bol odvezený na pohotovosť, kde bol aj ošetrený. Teda aj uvedené potvrdzuje
záver súdu o dôvodnosti náhrady sumy 75,37 Eur titulom poskytnutia poškodenému ambulantnej

pohotovostnej služby zo dňa 14.6.2017 na 15.6.2017.

20. Čo sa týka namietanej výšky nákladov za ústavnú zdravotnú starostlivosť súd konštatuje, že túto
po vysvetlení žalobcom v replike, žalovaný viac nespochybnil, a teda sa považuje za nespornú, v
dôsledku čoho nie je potrebné bližšie dokazovania žalobcom tvrdených skutočnosti. Tiež je potrebné

poukázať na to, že žalovaný ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nenavrhol, teda okrem
podania odporu bol žalovaný v spore pasívny, čo spôsobilo stratu sporu v jeho neprospech. Vo vzťahu k
žalobcom tvrdeným skutočnostiam, že tomuto sú vyúčtovávané jednotlivé hospitalizačné prípady podľa
systému DRG, uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 8c ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., pričom žalovaný
netvrdil, že by poškodenému nebola poskytovaná ústavná zdravotná starostlivosť, tento spochybňoval

iba jej výšku, nakoľko nemal za preukázané, z akých položiek táto vychádza, tunajší súd vo vzťahu k
uvedenému konštatuje, že sa jedná o zákonný postup žalobcu, ktorý uhrádza poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti náklady podľa klasifikačného systému podľa § 8c zákona č. 581/2004 Z.z., pričom sa jedná
o paušálnu náhradu nákladov podľa konkrétneho hospitalizačného prípadu zaradeného do jednotlivej
kategórie bez toho, aby žalobca bol povinný preukazovať konkrétnu výšku nákladov (nakoľko sa jedná

o náklady, ktorých konkrétnu hodnotu by bolo len ťažko možné vyčísliť, keďže sa jedná o náklady
na poskytnuté lieky, zdravotnícky materiál, dietetické potreby, lekársku starostlivosť a iné.). Vo veci
na základe podaní žalovaného ani nebolo sporné, že by žalovaný spochybňoval tú skutočnosť, že by
žalobca túto sumu vo výške 1144,61 Eur vyplatil dňa 10.8.2017 poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti,
a preto súd mal za preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu týchto vyplatených nákladov

podľa § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z.

21. Vo vzťahu k namietanému nároku žalobcu na náhradu nákladov poskytnutých lekárni dňa 20.6.2017
vo výške 4,07 Eur, súd sa v plnej miere stotožnil s argumentáciou žalobcu, že lieky, ktoré boli
poškodenému predpísané v deň prepustenia z ústavnej starostlivosti, tieto nie sú zahrnuté v paušálnej

náhrade podľa hospitalizačného prípadu, ale predstavujú osobitný náklad, ktorý bol žalobcom uhradený
dňa 4.8.2017, a preto taktiež žalobcovi vznikol nárok jeho náhradu.

22. Súd taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalovaného, že náklady vynaložené na zdravotnú
starostlivosť, poskytnutú po 13.7.2017 nesúvisia s ublížením na zdraví spôsobeným trestným činom,

nakoľko žalobca si uplatnil aj náklady za zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poškodenému poskytnutá
po uplynutí 28 dňoch, pričom iba počas tejto doby mal byť poškodenému obmedzený obvyklý
spôsob života v zmysle rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 1T/44/2019 zo dňa 23.7.2020, k
uvedenému tunajší súd konštatuje, že kým v trestnom rozsudku bola stanovená ako doba liečenia
a obmedzenia obvyklého spôsobu života 28 dní, uvedené nie je relevantné pre predmetné konania,

nakoľko zranenia poškodeného mohli pretrvávať aj po tomto období, pričom nemuselo sa už jednať
o obmedzenie obvyklého spôsobu života, keďže žalovaného mohli trápiť bolesti, pre ktoré musel
navštevovať špecializovanú ambulanciu, prípadne mu boli predpísané kontroly v týchto ambulanciách a
vsúvislostistýmmubolaposkytovanázdravotnástarostlivosť,avšakvtomčaseužmoholbyťzačlenenýdo bežného života, napriek tomu, že žalovaným spôsobené zranenia ešte neboli vyliečené, resp.
doliečené. V tejto súvislosti nemožno na pojem doby liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života
viazať nevyhnutnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti, nakoľko v danom prípade s poukazom na

útok žalovaného na hlavu je zrejmé, že aj po uplynutí doby 28 dní si zdravotný stav poškodeného mohol
objektívne vyžadovať lekársku kontrolu, s ktorou boli spojené žalobcom uhradené náklady na špeciálnu
ambulantnú starostlivosť, ambulantnú pohotovostnú služby a spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky.
Poukazujúc na uvedené závery a na neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena zo strany
žalovaného, ktorými by žalovaný odôvodnil skutočnosti, pre ktoré nemali byť tieto náklady žalobcom

preplatené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, súd priznal žalobcovi nárok aj na náhradu týchto
nákladov.

23. Súd mal za preukázané aj vynaloženie nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške
6,95 Eur, nakoľko mal za preukázané zasielanie výzvy na úhradu vynaložených nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť dňa 16.3.2022 ako aj zaslanie pokusu o zmier zo dňa 8.8.2022 žalovanému,

pričom žalovaný vynaloženie týchto výdavkov ani nespochybňoval.

24. Súd taktiež priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
nakoľko žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy zo 16.3.2022,
ktorú žalovaný prevzal dňa 21.3.2022, teda do 5.4.2022 bol žalovaný povinný predmetnú pohľadávku

žalobcovi uhradiť, keďže žalovaný uvedenú pohľadávku neuhradil, od 6.4.2022 sa dostal do omeškania,
a preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5% podľa §3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka od 6.4.2020
do zaplatenia.

25. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

26. Tunajší súd sa zaoberal aj možnosťou rozhodnúť o dlhšej paričnej lehote, nakoľko žalobca v podaní
odporu uviedol, že žiada o oslobodenie od súdneho poplatku z dôvodu, že je nezamestnaný, avšak

vzhľadom na následnú pasivitu žalovaného, ktorý okrem tvrdenia, že je nezamestnaný neuviedol žiadne
bližšie informácie o jeho majetkových pomeroch, pričom tieto súdu ani nepreukázal a taktiež z dôvodu,
že sa nedostavil na pojednávanie vo veci, kde by súd mohol uvedené nedostatky odstraňovať, preto
s poukazom na dôkaznú situáciu bolo súdom vyhodnotené, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
ani ohľadom svojich pomerov, a preto súd nemal za preukázané, že by sa jednalo o odôvodnený

prípad, v ktorom by mohol rozhodnúť o splátkach prisúdenej pohľadávky, najmä s poukazom na to,
že zo žalovaným tvrdených skutočností ani nebolo možné stanoviť, v akej výške by tento bol schopný
judikovanú pohľadávku uhrádzať.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Žalobca bol v plnom rozsahu v spore úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku vo veci samej. V danej právnej veci súd nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by mohol aplikovať na vec § 257 CSP a to najmä s poukazom na predmet konania, v ktorom sa
žalobca domáha voči žalovanému nároku na náhradu nákladov, ktoré žalobca vynaložil na zdravotnú
starostlivosť svojho poistenca- poškodeného, ktorému žalovaný ublížil na zdraví úmyselným trestným
činom, ktorý smeroval na hlavu poškodeného, za ktorý bol žalovaný aj právoplatne odsúdený.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.