Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. september 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 71Ek/1952/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123433183
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123433183.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti povinnému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpenému: WEBBER LEGAL, s.r.o.,
so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, o vymoženie 8 875,46 eura s

príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu
Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 31 782 361, pod sp. zn. 68EX 652/23, o sťažnosti povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/1952/2023 zo dňa 31. 05. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/1952/2023 zo dňa
31. 05. 2024 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/1952/2023 zo dňa 31. 05. 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.10.2023 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 8 875,46 eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 15Csp/53/2022 dňa

21.03.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 28.04.2023. Exekučný súd na základe poverenia na
vykonanie exekúcie č. 6123433183 zo dňa 15.11.2023, ECLI: F.:G.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, poveril
vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu
Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 31 782 361, ktorý ju vedie pod sp. zn. 68EX 652/23.
2. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, ktorý odôvodnil predovšetkým
jeho postavením spotrebiteľa v základnom konaní. Uviedol, že veriteľ neskúmal jeho bonitu, preto

nemohol úver zosplatniť a ani ho postúpiť, namietal tiež inkorporáciu zmluvných podmienok do
zmluvného vzťahu s ním.
3. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením 71Ek/1952/2023 zo dňa 31. 05. 2024 návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol, keď dospel k záveru, že žiadne z ním tvrdených skutočností
nie sú spôsobilými dosiahnuť zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný súd nie je oprávneným vecne
exekučný titul s výnimkou posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré majú vplyv na

vymáhaný nárok, pričom posúdil zmluvnú podmienku umožňujúcu zosplatnenie a ako neprijateľnú ju
nevyhodnotil.
4. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie podal povinný včas sťažnosť,
ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že súd vecný prieskum exekučného titulu aj vykonal, aj nevykonal,
opätovne zdôrazňoval neskúmanie bonity spotrebiteľa, nemožnosť zosplatnenia úveru a nemožnosť
postúpenia pohľadávky.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že

skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny
záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie
obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné exekúciu na
základe návrhu povinných zastaviť, reagujúc predovšetkým na jednotlivé dôvody uvedené v sťažnosti,

pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia.
7.Sudca,rozhodujúcopodanejsťažnostiprotirozhodnutiuvyššiehosúdnehoúradníka,pristúpilvsúlade
so záväzným názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesením č. k. PLz. ÚS
1/2022-9 zo dňa 15. 06. 2022 k preskúmania konania, ktoré viedlo k vydaniu platobného rozkazu, ktoré
je exekučným titulom, nakoľko exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, č.k.
15Csp/53/2022 zo dňa 21. 03. 2023, vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nadobudol vykonateľnosť

dňa 28. 04. 2023.
8. Úvodom, ako uviedol aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. PLz. ÚS 1/2022-9 zo
dňa 15. 06. 2022, právomoc exekučného súdu pri vecnom prieskume exekučných titulov, ktorými sú
platobné rozkazy vydávané vyššími súdnymi úradníkmi, voči ktorým je potrebné podať odôvodnený
odpor, v lehote do 15 dní od ich doručenia, je viazaná výlučne (a jedine) na preskúmanie existencie

neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou. Obdobne v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.ÚS
324/2021-49 zo dňa 14. 07. 2022, či v jeho uzneseniach sp. zn. I. ÚS 648/2022 zo dňa 02.02.2023,
II.ÚS 577/2022 zo dňa 14. 12. 2022, II. ÚS 68/2024 zo dňa 29. 02. 2024, III.ÚS 619/2023 zo dňa 23.
11. 2023, III.ÚS 646/2023 zo dňa 07. 12. 2023 (vrátane odlišných stanovísk k nim) je zreteľne vyjadrená

právomoc exekučného súdu skúmať iba neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
(nie napríklad náležitosti spotrebiteľskej zmluvy). Uvedené rozhodnutia, v súlade s rozhodovacou
praxou Súdneho dvora Európskej únie (za všetky C-724/22), viažu možnosti exekučného súdu
k vecnému prieskumu exekučného titulu, iba na prieskum tých neprijateľných zmluvných podmienok
v spotrebiteľskej zmluve, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok (teda ani nie všetkých zmluvných

podmienok). Je tomu tak preto, že ochrana poskytnutá exekučným súdom predstavuje zásadný prelom
a teda výnimku, zo všeobecne prijímanej zásady nezameniteľnosti a nezrušiteľnosti právoplatných
rozhodnutí všeobecných súdov. Ako každú výnimku, aj túto právomoc exekučného súdu je potrebné
aplikovať reštriktívne v tom zmysle, že exekučný súd nie je ďalšou inštanciou základného konania.
Je len tou inštanciou, ktorá môže ešte zvrátiť nútené vymáhanie takých pohľadávok, ktoré majú svoj

pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Exekučnému súdu tak nie je ani rozhodnutiami Súdneho
dvora Európskej únie ani rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky zverená právomoc
preskúmavať spotrebiteľskú zmluvu komplexne, nebola mu napríklad zverená ani prieskumná právomoc
posúdenia splnenia obligatórnych náležitostí v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a vyvodzovanie
dôsledkov. Exekučný súd, v zhode s § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku (ktorého aplikácia bola

rozšírená rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky), tak môže preskúmavať iba neprijateľné
zmluvné podmienky, ktorých existencia má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.
9. Vo vyššie uvedenom odseku odôvodnenia je zároveň aj reakcia na tvrdenia povinného v sťažnosti,
o vnútornej rozpornosti sťažnosťou napadnutého uznesenia. Povinný vidí vnútornú rozpornosť v tom,

že buď vecný prieskum exekučného titulu v exekučnom konaní povolený je, alebo nie je. Vecný
prieskumoprávnenýmpredloženéhoexekučnéhotituluprípustnýje,nolenvčastikontrolyneprijateľných
zmluvnýchpodmienokvspotrebiteľskejzmluve,ktorémajúvplyvnavymáhanýnárok.Uvedenýprieskum
vykonaný v sťažnosťou napadnutom uznesení bol, keď súd vykonal prieskum zmluvnej podmienky
uvedenej v ustanovení čl. IX., bod 9.2. spotrebiteľskej zmluvy, ktorý umožňoval dodávateľovi vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť spotrebiteľského úveru.
10. Prvým podstatným bodom sťažnosti povinného je tvrdenie o porušení povinnosti dodávateľa
(veriteľa) posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Uvedená povinnosť dodávateľa však nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Ide o zákonom stanovenú povinnosť dodávateľa, ktorej by sa eventuálne mohol
(pokúsiť) zbaviť inkorporovaním zmluvnej podmienky, ktorou by bremeno tvrdenia, či bremeno dôkazu

presúval na spotrebiteľa. Povinný však netvrdil existenciu takejto zmluvnej podmienky, ani jej existenciu
nezistil exekučný súd. Pokiaľ povinný v sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd nevykonal
prieskum existencie porušenia uvedenej povinnosti, nedopustil sa vady konania, keď uvedený prieskum
mu zverený nie je. Aj rozhodnutie, na ktoré poukazuje povinný v sťažnosti (C-449/13) je rozhodnutímtýkajúcim sa základného konania, nie vykonávacieho (exekučného). Exekučný súd nie je oprávneným
posudzovať splnenie povinnosti dodávateľa skúmať bonitu spotrebiteľa. Uvedené preskúmanie prináleží
súdu v základnom konaní.

11. Druhým podstatným bodom sťažnosti povinného je tvrdenie, že v dôsledku porušenia povinnosti
dodávateľa (veriteľa) posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, nemohol tento úver jednorazovo zosplatniť.
Uvedené tvrdenie však priamo súvisí s predchádzajúcim odsekom odôvodnenia, a teda pokiaľ
exekučný súd nemá právomoc skúmať splnenie zákonných povinností dodávateľa, nemá následne
ani právomoc skúmať zákonom predvídané sankcie. Preto povinným tvrdenú (ne)možnosť vyhlásiť

v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti dodávateľom predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru
nie je exekučný súd oprávneným preskúmavať. Uvedené preskúmanie prináleží súdu v základnom
konaní.
12. Tretím podstatným bodom sťažnosti povinného je tvrdenie, že v dôsledku nemožnosti zosplatnenia
úveru, nebolo možné ani pohľadávku v celom rozsahu postúpiť. Aj uvedené tvrdenie priamo súvisí
s predchádzajúcimi dvoma odsekmi odôvodnenia, a teda pokiaľ exekučný súd nemá právomoc

skúmať splnenie zákonných povinností dodávateľa, nemá následne ani právomoc skúmať zákonom
predvídané sankcie. Rovnako tak skúmanie platnosti postúpenia pohľadávky vzniknutej v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou (napríklad ohľadne dodržania ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách),
môže exekučný súd vykonať len v tom prípade, ak nastalo po vzniku exekučného titulu, a to z dôvodu
právomoci zverenej exekučnému súdu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného v exekučnom

konaní. Uvedená právomoc tak nemá pôvod v ochrane spotrebiteľa, ale v ustanovení § 36 Exekučného
poriadku, podľa ktorého exekučný súd skúma zmenu osoby oprávnenej (povinnej) z exekučného titulu
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 37 a § 38 Exekučného poriadku upravuje zmenu po
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.
13. V predmetnej exekúcii došlo k zmene oprávnenej po vydaní exekučného titulu a pred vydaním

poverenianavykonanieexekúcie.KuvedenejzmenedošloRámcovouzmluvouopostúpenípohľadávok
z dňa 30. 11. 2017 v spojení so Žiadosťou o postúpenie a prevod z dňa 21. 09. 2023, ktorou bola
postúpenáajpohľadávkavočipovinnému.Podmienkuaktívnejvecnejlegitimácieoprávnenéhopovažuje
súd za splnenú, nakoľko podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov splnené boli, keď v čase postúpenia

pohľadávky bol povinný napriek výzvam banky zo dňa 22. 11. 2009 a zo dňa 22. 01. 2020 nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči banke.
14. V návrhu na zastavenie exekúcie a v sťažnosti uvedené tvrdenia povinného o nemožnosti vyhlásiť
predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru, hoci v inom kontexte, priviedli súd k preskúmaniu zmluvnej
podmienky uvedenej v článku 9.2. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 07. 2017, podľa

ktorej, cit.: „Vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky: Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a
včasného nesplácania Splátok Pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky Spoločnosti,
ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť Pôžičky), ak je Klient v omeškaní s
úhradou jednej Splátky alebo čiastočného plnenia jednej Splátky počas obdobia dlhšieho ako 3
mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.“. Sudca tak

pristúpil k preskúmaniu uvedenej zmluvnej podmienky z pohľadu jej (ne)prijateľnosti, pričom vykoná
test proporcionality posúdením jednotlivých kritérií osobitne a vo vzájomných súvislostiach, vychádzajúc
zo skutkového stavu zisteného v tejto konkrétnej veci.
14.1. Prvým kritériom pri posúdení neprijateľnosti je, či právo dodávateľa požadovať splatenie celého
úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného

vzťahu podstatná. Uvedená podmienka viaže právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti na vznik a
trvanie omeškania spotrebiteľa trvajúce viac ako tri mesiace s platením čo aj len jednej splátky. Platenie
splátok je nepochybne podstatnou povinnosťou spotrebiteľa, pričom je podstatou úverového vzťahu.
Porušenie povinnosti spotrebiteľa platiť splátku úveru dodávateľovi je tak bez pochybností povinnosťou
podstatnou.

14.2. Druhým kritériom pri posúdení neprijateľnosti je, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých
je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky.
Uvedené kritérium skúmaná podmienka nespĺňa. Podmienka porušenia zmluvy spotrebiteľom sa vôbec
neviaže na dobu splácania úveru, a jeho výšku. Súd však nepovažuje, právo priznané zmluvnou
podmienkoudodávateľovi,ktorévôbecnezohľadňujedobusplácaniaúveru,anijehovýšku(užsplatenej,

či ešte nesplatenej časti) za neprijateľné, keď síce mieru závažnosti neviaže na iné kritérium ako
neplatenie čo i len jednej splátky, no pri počte 120 mesačných splátok a výške poskytnutého úveru
9 400,00 eur, ktorý je nie je zabezpečený záložným právom, ju nepovažuje za tak určujúcu, že by
bolo možné uvažovať o jej neprijateľnosti. Je potrebné zdôrazniť, že tak rozhodnutie Súdneho dvoraEurópskej únie C-724/22, ako aj pred ním prijímané rozhodnutia viazali neprijateľnosť (skúmanú vo
vykonávacom konaní) na tú skutočnosť, že spotrebiteľské úvery boli zabezpečené záložným právom
k nehnuteľnosti, pričom v uvedenom prípade tomu tak nie je.

14.3. Tretím kritériom pri posúdení neprijateľnosti je, či toto právo predstavuje odchýlku od právnych
predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení. Zmluvná
podmienka spôsobuje nekalé narušenie práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa
len vtedy, pokiaľ je spotrebiteľ na základe zmluvných ustanovení v horšom postavení, ako na základe
zákonnej úpravy. Právo dodávateľa v posudzovanej zmluvnej podmienke nepredstavuje odchýlku od

právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti, pokiaľ sa zmluvné strany dohodli na možnosti podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k zosplateneniu môže dôjsť
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a za súčasného splnenia
požiadavky upozornenia spotrebiteľa. Platná právna úprava, rovnako ako zmluvná podmienka, tak
vyžaduje dĺžku omeškania minimálne tri mesiace. Nakoľko sa zákonná úprava považuje per se za
spravodlivú a vyváženú, aj v danom prípade dospel súd k záveru o prijateľnosti zmluvnej podmienky.

Aj keď Súdny dvor Európskej únie posudzujúci uvedené zákonné ustanovenie vo väzbe na konanie
dobrovoľnej dražby v konaní pod číslom C-598/21 uviedol, že Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok
6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú
vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej

povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje
proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z
tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností
zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške
úveru a dĺžke trvania zmluvy, uvedené taktiež naviazal na existenciu záložnej zmluvy. Ako výslovne

vyplýva aj z publikovaného výroku rozhodnutia v uvedenej veci, za neprijateľnú zmluvnú podmienku
ju považoval Súdny dvor Európskej únie v tom prípade, ak jej aplikácia, cit.: „povedie k tomu, že
predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom
rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.“. O uvedený prípad však v predmetnej exekúcii
nejde, keď aplikácia uvedenej zmluvnej podmienky a zákonnej úpravy nevedie k vymáhaniu predajom

rodinného obydlia v mimosúdnom konaní. Nakoľko posúdenie vnútroštátnej úpravy prislúcha výlučne
vnútroštátnemu súdu, hoci uvedené rozhodnutie zreteľne formuluje požiadavku na zmenu dotknutého
zákonného ustanovenia, vždy je tomu vo väzbe na spotrebiteľský úver zabezpečený záložnou zmluvou
k nehnuteľnosti určenej na zabezpečovanie bytových potrieb spotrebiteľa. V danom prípade tak
dodávateľ postupoval podľa zákonného ustanovenia, ktoré stanovuje minimálne požiadavky pre všetky

druhy a typy spotrebiteľských zmlúv, ktorá taktiež nezohľadňuje také kritériá, akými sú výška splátok,
ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, no zároveň úverová
zmluva nebola zabezpečená založením nehnuteľnosti.
14.4. Štvrtým kritériom pri posúdení neprijateľnosti je, či vnútroštátne právo stanovuje primerané
a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby

odvrátil účinky takejto splatnosti úveru. Pri absencii právnej úpravy nadväzujúcej na ustanovenie § 565
Občianskeho zákonníka či na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že
Občiansky zákonník nestanovuje prostriedky na odvrátenie účinkov takejto splatnosti úveru. Rovnako
tak, ani posudzovaná zmluvná podmienka nestanovuje možnosť zabrániť účinkom takejto splatnosti
úveru. Uvedený právny stav však nie je výsledkom zmluvnej podmienky dodávateľa, ale výsledkom

aplikácie platnej právnej úpravy.
14.5. Piatym kritériom, je preverenie, či dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a
rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po
individuálnom dojednaní. Pri tomto kritériu je v okolnostiach prejednávanej veci potrebné zohľadniť, že
je plne so zákonnou úpravou, ktorú neobchádza, ale plne aprobuje. Preto je uvedené kritérium možné

posúdiť len vo väzbe na zákonnú úpravu, ktorá sa ako taká považuje za spravodlivú a vyváženú, a teda
nemožno posúdiť, či by si spotrebiteľ aplikáciu zákonných ustanovení želal či neželal. Možno sa preto
domnievať, že spotrebiteľ by nemal mať námietky voči aplikácii zákonnej úpravy, ktorej sa v konečnom
dôsledku dovoláva aj podaným návrhom na zastavenie exekúcie a podanou sťažnosťou.
14.6. Za takto zohľadnených kritérií dospel exekučný súd k záveru, že zmluvná podmienka uvedená v

článku v článku 9.2. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 07. 2017 nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, keď zodpovedá zákonnej úprave. Zmluvná podmienka, v zhode so zákonnou úpravou,
vyžaduje iba omeškanie s plnením čo i len jednej splátky po dobu troch mesiacov. Zmluvná podmienka
nezohľadňuje aj také kritériá pre možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť celého zostatku úveru, akýmisú výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy a
neupravuje ani možnosť odvrátenia jej účinkov, keď po vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru
absentuje možnosť uvedený následok zvrátiť. Vzhľadom na výšku úveru 9 400,00 eur, dĺžku trvania

zmluvy 10 rokov skutočnosť, že poskytnutý spotrebiteľský úver nebol zabezpečený záložným právom
k nehnuteľnosti, nepovažuje exekučný súd možnosť zosplatnenia úveru pri omeškaní troch mesiacov
za neprijateľnú. Uvedené je plne s požiadavkou zákonnej úpravy.
14.7. Exekučný súd pri posudzovaní (ne)prijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky prihliadol aj na
skutkové okolnosti priebehu úverového vzťahu. Povinný uhrádzal pravidelné mesačné splátky úveru

dodávateľovi od 22.08.2017 do 21. 08. 2019, spolu uhradil 4 153,00 eur. Dodávateľ vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru ku dňu 19.01.2020. Dlžná suma, priznaná exekučným titulom predstavuje neuhradenú
časť istiny pohľadávky a nie neuhradenú časť, ktorú sa spotrebiteľ zaviazal uhradiť. Spotrebiteľ sa
zaviazal uhradiť dodávateľovi spolu 19 214,40 eura, uhradil 4 153,00 eur, pričom exekučným titulom
bol zaviazaný uhradiť 8 875,46 eura (a nie 15 061,40 eura (19 214,40 eura – 4 153,00 eur)) spolu
so zákonným úrokom z omeškania a nahradiť trovy konania. Zo skutkových okolností vyplýva, že

vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru došlo aj k zníženiu záväzku spotrebiteľa voči dodávateľovi,
ktorý si po vyhlásení predčasnej splatnosti neuplatňoval nárok aj na úrok, ktorý by bol býval spotrebiteľ
zaplatil, ak by svoj záväzok plnil riadne a včas. Z uvedeného náhľadu tak možno považovať zmluvnú
podmienku za vyváženú, ktorej použitie pre spotrebiteľa znamenalo zbavenie sa povinnosti uhrádzať
dodávateľovi úrok po celú dobu trvania úverovej zmluvy.

15. Povinný sa v sťažnosti domáhal tiež prieskumu všetkých tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie
exekúcie sudcom. Možno čiastočne súhlasiť s tvrdením, že skúmanie postupu vyššieho súdneho
úradníka v základnom konaní (pri vydávaní platobného rozkazu), iným vyšším súdnym úradníkom (v
exekučnom konaní) môže vyvolávať rozporuplné reakcie, a preto sudca v celom rozsahu preskúmal
návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom neidentifikoval iné podstatné tvrdenia ako tie, ktoré

boli uvedené aj v sťažnosti a ku ktorým sa sudca vyjadril v jednotlivých odsekoch odôvodnenia tohto
uznesenia. Opätovne sudca zdôrazňuje, že povinný sa nedomáha zastavenia exekúcie v dôsledku
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok, ale v dôsledku skutočností,
ktoré exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať (predovšetkým posúdenie bonity spotrebiteľa
dodávateľom).

16. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného
poriadku sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/1952/2023
zo dňa 31. 05. 2024 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď dospel k záveru, že ním
tvrdené dôvody, nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie, a preto bol daný dôvod na zamietnutie
návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Sudca vykonal kontrolu uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy

a prípadných neprijateľných zmluvných podmienok v nej vo vzťahu k vymáhanému plneniu, pričom
dospel k záveru že peňažná suma, ktorá je predmetom vymáhania nemá pôvod v neprijateľnej zmluvnej
podmienke. Uvedená suma predstavuje nezaplatenú istinu poskytnutého úveru v okamihu vyhlásenia
predčasnej splatnosti. Neplnenie zmluvne uzatvoreného záväzku, ktorý sa zaviazal povinný dobrovoľne
plniť je priamo predmetom uzatvorenej zmluvy, ktorá neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky

majúce vplyv na vymáhaný nárok, pričom zákonný úrok z omeškania nie je možné vyhodnotiť ako
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej by sa mal dodávateľ nekalo obohatiť.
Zmluvnú podmienku uvedenú v článku 9.2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28. 07. 2017
neposúdil ako neprijateľnú.
17. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262

ods.2CSPvspojenís§255ods.1CSPzapoužitiačl.4ods.2CSPtak,ževkonaníopovinnýmpodanej
sťažnosti úspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď v súvislosti s podanou sťažnosťou mu
žiadne účelne vynaložené náklady, ktoré by mala znášať protistrana, nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).