Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324202868
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4324202868.1

Uznesenie

7 5C/18/2024

Okresný súd Levice v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. F. XXX, proti
žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. F. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

2 5C/18/2024

I.Súd ukladá žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. F. XXX, zákaz priblížiť sa k žalobkyni
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. F. XXX, na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že
pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu
alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu
vykonávania jednotlivých procesných úkonov ako aj za účelom realizácie rodinnoprávneho styku k mal.

B. B., nar. XX.XX.XXXX a k mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX so žalovaným na nevyhnutný čas a nevyhnutnú
vzdialenosť tento zákaz nevzťahuje.

II. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej,
v ktorej budú sporové strany v opačnej procesnej pozícii, predmetom ktorej bude nárok na navrátenie do
pôvodného stavu, alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Žalovaný môže podať aj návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre

ktoré bolo nariadené.

III. Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania proti žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

5 5C/18/2024

1.Žalobkyňa dňa 08.08.2024 doručila na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. h/ CSP, ktorým sa domáhala, aby súd nariadil žalovanému zákaz priblíženia sak nej na vzdialenosť kratšiu ako 10 m a to nielen v domácnosti, v mieste bydliska ale aj kdekoľvek inde.
Takýto návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 11P/22/2024
zo dňa 12.06.2024 bolo manželstvo strán sporu rozvedené, pričom súd zveril obe mal. deti /mal. B.

a mal. C./ do jej osobnej starostlivosti. Ďalej poukázala na skutočnosť, že ona podala návrh na rozvod so
žalovanýmzdôvodukaždodennéhoponižovania,týrania,vyhrážaniasaakoajviacnásobnéhofyzického
napadnutia v dôsledku čoho nemohla vydržať žiť so žalovaným v spoločnej domácnosti. Okrem toho
podala na žalovaného trestné oznámenie a to na Okresnú prokuratúru Levice zo dňa 05.02.2024
z dôvodu, že žalovaný často požíval alkoholické nápoje v dôsledku čoho bol psychicky nepríčetný

a vyhrážal sa nielen jej, ale každému, kto sa objaví v jej blízkosti /kamarátka, suseda, rodinný príslušník
a pod./. Túto skutočnosť môže potvrdiť aj jej kamarát G. H., ktorý bol dňa 29.07.2024 na výsluchu na OO
PZ v Leviciach, pretože sa jej bývalý manžel vyhrážal. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný v minulosti
vyhodil vianočný stromček, rozbil dcére písací stolík, spálil jej šaty a tiež zapichol kuchynský nôž do
kuchynskej linky. Žalovaný ju neustále telefonicky kontaktuje, nadáva jej a vyhráža sa jej zabitím.

2.Súd sa oboznámil tiež s pripojeným spisom Okresného súdu Levice, sp. zn. 4T/154/2006 z ktorého
okrem iného zistil, že žalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 18.01.2007, právoplatným dňa 13.02.2007
uznaným vinným z prečinu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona
v spojení s § 20 Trestného zákona za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok
s podmienečným odkladom, pričom mu bola zároveň určená skúšobná doba v trvaní 2 roky. V súčasnosti

sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený, pretože sa osvedčil. Okrem toho z Registra trestov
žalovaného tiež vyplýva, že rozhodnutím Okresného súdu Levice, sp. zn. 3T 101/02 zo dňa 03.03.2003
bol žalovaný odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 2a Trestného zákona s tým, že
na páchateľa sa v súčasnosti hľadí akoby nebol odsúdený a to z dôvodu, že sa osvedčil. Z Centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov žalovaného vyplýva, že ten nemá žiadny záznam v takejto

evidencii. Okresné riaditeľstvo PZ v Leviciach na dotaz súdu dňa 13.08.2024 oznámilo, že voči
žalovanému neeviduje žiadne trestné konanie súvisiace s násilným konaním proti žalobkyni, ale eviduje
proti nemu priestupkové konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d), e) zákona o priestupkoch zo dňa 22.12.2023, pričom táto vec bol ukončená predložením
Správy o výsledku objasňovania priestupku v zmysle § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch

s tým, že vec bola odstúpená Okresnému úradu Levice na ďalšie konanie. Tiež evidujú priestupkové
konanie vedené proti žalovanému pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d), e) o priestupkoch, ku ktorému malo dôjsť dňa 11.05.2024. Takéto priestupkové konanie
bolo ukončené predložením Správy o výsledku objasňovania priestupku v zmysle § 60 ods. 3 písm.
d) zákona o priestupkoch s tým, že vec bola odstúpená Okresnému úradu Levice na ďalšie konanie.

Okresný úrad Levice na dotaz súdu dňa 19.08.2024 oznámil, že pokiaľ ide o priestupkové konanie
vedené proti žalovanému pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/,
e/ zákona o priestupkoch, ktorý mal spáchať dňa 22.12.2023 voči žalobkyni tak dňa 27.03.2024 okresný
úrad rozhodol o zastavení priestupkového konania podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch
a to z dôvodu, že nebolo obvinenému – žalovanému preukázané spáchanie takéhoto priestupku.

Takétorozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa23.04.2024.Zároveňpokiaľideopriestupkovékonanie
vedené proti žalovanému ako podozrivému, ktoré bolo odstúpené okresnému úradu dňa 01.06.2024
OO PZ Šahy nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Zo zápisnice o výsluchu osoby podľa § 196
ods. 2 Trestného poriadku a to G. H. zo dňa 11.05.2024 okrem iného vyplýva, že žalovaný mal dňa
14.04.2024 pri rozhovore s takouto osobou po predchádzajúcej hádke hodiť mobilný telefón po žalobkyni

s tým, že ju mal trafiť niekde do nohy, pričom tá nemala žiadne zranenia. Podľa výpovede G. H. chcel
žalovaný vyfackať žalobkyňu, ale to mu nedovolil. Okrem toho žalovaný mal na neho kričať, že ho zabije
ako prašivého psa. Žalovaný dňa 03.05.2024 v zmysle zápisnice o výsluchu osoby podľa § 196 ods.
2 Trestného poriadku okrem iného uviedol, že žalobkyňa mu v decembri 2023 naznačila, že ho opustí,
pretože má iného chlapa a to G. H. čo zistil neskôr. Následne sa žalobkyňa od neho odsťahovala aj

s deťmi k svojej matky, pričom to odôvodňovala tým, že on je alkoholik, ktorý sa k nej zle správa. Tieto
tvrdenia sa však podľa žalovaného nezakladajú na pravde. Žalovaný pri svojom výsluchu ďalej uviedol,
že dňa 14.04.2024 sa stretol s G. H., pričom sa išiel s ním porozprávať na jeho pozvanie do domu,
v ktorom táto osoba býva. Následne medzi nimi došlo k slovnej hádke a keď vychádzal z jeho domu tak
stretolajžalobkyňu,ktorejsaopýtalčotamrobí.Onamuodpovedala,žehoprišlaukľudniťaonnásledne

odišiel domov. Žalovaný zároveň uviedol, že on nikoho nenapadol a ani sa G. H. nevyhrážal smrťou. Zo
záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch zo dňa 28.05.2024, ktoré podala
osoba G. H. vyplýva, že dňa 11.05.2024 žalovaný v jeho dome kričal po žalobkyni „Načo si prišla ty I.?“
a následne aj po nej hodil svoj mobilný telefón, ktorým ju trafil do ľavej nohy. Žalobkyňa dňa 28.05.2024pri podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch okrem iného uviedla, že dňa 11.05.2024
sa nachádzala u G. H., ktorý je zatelefonoval, aby si prišla k nemu pre svojho manžela – žalovaného.
Následne žalovaný začal na ňu kričať „Načo si prišla ty I.?“ a potom po nej hodil svoj mobilný telefón,

ktorým ju trafil do ľavej nohy. Žalovaný dňa 01.06.2024 pri podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona
o priestupkoch uviedol, že dňa 11.05.2024 navštívil G. H. s ktorým mal výmenu názorov. Následne
prišla žalobkyňa, ktorej povedal „Načo si sem prišla?“, pričom jej nepovedal „I.“. Nepamätá si z dôvodu
požívania alkoholu, že by hodil mobilný telefón po žalobkyni, ale pripustil, že ho mohol po nej hodiť. Po
nahliadnutí do spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/22/2024 zistil, že žalobkyňa podala návrh na rozvod

manželstva ako aj úpravu práv a povinností k mal. deťom /mal. B. a mal. C./. V podanom návrhu okrem
iného poukázala aj na agresívne správanie sa žalovaného voči nej /vyhrážky, napadnutie/ v dôsledku
čoho mala obavy o svoj život. Následne tunajší súd rozsudkom zo dňa 12.06.2024, právoplatným dňa
31.07.2024 rozviedol manželstvo žalobkyne a žalovaného s tým, že mal. B. a mal. C. zveril do osobnej
starostlivosti matke - žalobkyni a zároveň žalovanému uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých
detí v celkovej výške 480 eur. Zároveň z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa ako aj

žalovaný nežiadali upraviť styk otca s mal. deťmi nakoľko tento sa podľa ich zhodných vyjadrení realizuje
na základe ich vzájomnej dohody, a preto súd o tejto skutočnosti nerozhodoval.

3.Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4.Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5.Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6.Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7.Podľa§328ods.1CSP,aksúdnepostupovalpodľa§327,nariadineodkladnéopatrenie,aksúsplnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8.Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9.Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.

10. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

11.Podľa § 336 ods.1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

12.Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

13.Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov strán v prípadoch,
kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu
odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu

existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Úpravou neodkladných
opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah
súdu. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného
obsahu,resp.ajzpísomnýchdôkazovknemupripojených.ZuvedenýchzákonnýchustanoveníCSP takvyplýva, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami
sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, alebo obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená,

ako aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným
neodkladným opatrením. Pokiaľ ide o osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti a pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva, a tým preukázať existenciu právneho a faktického vzťahu medzi stranami sporu.
Súd pri posudzovaní osvedčenia dôvodnosti nároku nevykonáva proces dokazovania ako v prípade

rozhodovania vo veci samej, ale pre účely rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia postačuje
rozhodovanie súdu len na základe rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia a listín predložených navrhovateľom.

14.Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú pomery strán, je
osvedčenie naliehavosti takejto úpravy a osvedčenie nároku vo veci samej. Podstatné je, aby existovala

dôvodná obava, že právo bude ohrozené, alebo ak je nutné bezodkladne upraviť pomery účastníkov.
V danom prípade súd zistil, že existujú také okolnosti, pre ktoré je treba bezodkladne upraviť pomery
strán. Z návrhu žalobkyne je zrejmé, že tá navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho
života a zdravia resp. jej telesnej a duševnej integrity, pričom to bude dosiahnuté tým, že súd zakáže
žalovanému približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Neodkladné opatrenie podľa §

325 ods. 2 písm. h/ CSP bolo prijaté v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo
bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy násilného konania, pričom chránenej
osobemábyťvodôvodnenýchprípadochposkytnutáokamžitáaefektívnasúdnaochrana.Súdmusímať
pri tomto neodkladnom opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa.

Zároveň ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením resp. oznámením o spáchaní priestupku, čestným vyhlásením tretej osoby,
písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia
sa na určitú vzdialenosť je podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná
integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením

neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Pred nariadením takéhoto neodkladného
opatreniapostačuje,akjehodnoverneosvedčenédôvodnépodozrenieznásilia.Osvedčeniedôvodného
podozrenia z násilia znamená, že súd z dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v týchto prípadoch

preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené.

15.Medzi žalobkyňou a žalovaným existoval právny vzťah (pomer), pretože boli v minulosti manželia
s tým, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené. Z tohto zväzku tiež pochádzajú dve maloleté

deti, pričom v minulosti viedli spoločnú domácnosť. Následne žalobkyňa spolu s deťmi opustila
spoločnú domácnosť v decembri 2023 a presťahovala sa k svojej matke. Zároveň je v súčasnosti
voči žalovanému vedené priestupkové konanie z dôvodu podozrenia na spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/, e/ zákona o priestupkoch, ku ktorému malo
dôjsť dňa 11.05.2024 takým spôsobom, že žalovaný sa hrubo správal k žalobkyni, nadával jej a tiež po

nej hodil mobilný telefón. Takéto priestupkové konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené, pričom
žalovaného usvedčuje z takéhoto konania okrem výpovedi žalobkyne aj výpoveď svedka G. H.. Zároveň
samotný žalovaný pri podaní vysvetlenia zo dňa 01.06.2024 pripustil, že po žalobkyni hodil mobilný
telefón, ale presne si to už nepamätá nakoľko bol pod vplyvom alkoholu. Podľa názoru súdu tak zo
zistených skutkových okolností možno osvedčiť záver, že žalovaný, ktorý v minulosti býval v spoločnej

domácnosti so žalobkyňou, je dôvodne podozrivý z násilia vo vzťahu k žalobkyni, pričom za násilie
je možné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka,
ktorý spôsobuje tejto osobe ujmu. Z uvedených dôvodov tak súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle
§ 325 ods. 2 písm. h/ CSP, pretože je potrebné, aby sa zabránilo ohrozeniu zdravia resp. integrity
žalobkyne zo strany žalovaného formou fyzických resp. verbálnych útokov. Preto súd vyhovel návrhu

žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spočíva v zákaze žalovaného priblížiť sa
k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Zároveň však súd vzhľadom na skutočnosť, že prebieha
priestupkové resp. súdne konanie / konanie vedené pod sp. zn. 6Pc/32/2024 o určenie príspevku
na výživu rozvedenej manželky, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené/ považoval za potrebnéz praktického hľadiska vylúčiť „platnosť“ zákazu priblíženia sa v prípade vedenia súdnych, resp. iných
konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa žalobkyňa a žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych
procesných úkonov a z objektívnych príčin tak nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť

medzi nimi bola menšia ako 10 metrov. Preto súd rozhodol, že v prípade vykonávania procesných
úkonov, na ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť strán sporu sa tento zákaz neuplatňuje,
pretože v prípade účasti na procesných úkonoch bude ochrana poskytovaná týmto neodkladným
opatrením nahradená ochranou, ktorú počas týchto úkonov budú zabezpečovať príslušné úradné
osoby (napr. justičná stráž v budove súdu a pod.). Okrem toho žalobkyňa ako aj žalovaný sú rodičia

maloletý detí, pričom styk žalovaného s nimi sa realizuje na základe vzájomnej dohody /táto skutočnosť
vyplýva z odôvodnenia rozsudku, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené/, a preto súd vylúčil platnosť
zákazu priblíženia aj v prípadne potreby realizácie rodičovských práv formou styku rodič – žalovaného
s maloletými deťmi. Súd na základe doposiaľ zistených skutočností tak vyhodnotil obavu žalobkyne
z pokračovania agresívneho konania žalovaného voči nej za reálnu a dôvodnú, a preto upravil pomery
tak, že žalovanému uložil povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na určitú vzdialenosť, ktorá je uvedená

vo výroku tohto rozhodnutia. Zároveň takýmto neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný
stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzenia žalovaného neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah.

16. Podľa názoru súdu nariadením neodkladného opatrenia uvedeného vo výroku č. I tohto uznesenia

možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a keďže súd pred začatím konania
nariadil neodkladné opatrenie a zároveň neuložil žalobkyni povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP podať
v určenej lehote žalobu vo veci samej tak poučil žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa uložila
neodkladným opatrením povinnosť o možnosti podať žalobu vo veci samej resp. resp. podať návrh na
zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

17.Súd tiež rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni nepriznal nárok na
náhradu trov konania, pretože tá napriek tomu, že bola v súdnom konaní úspešná v celom rozsahu, tak
si nárok na náhradu trov konania proti žalovanému neuplatnila.

Poučenie:

2 5C/18/2024

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných
vyhotoveniach. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní

sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci s týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené
procesné podmienky,
a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebog) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.