Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121209604
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:8121209604.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.

Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: PBG S.A., Ul. Skórzewska 35, Wysogotowo k.
Poznania, 62-081 Przežmierowo, Poľská republika, IČO: 631048917, právne zastúpený: JUDr. Ireneusz
Piotr Giebel, advokát, Sladovnícka 22, 917 01, Trnava, IČO: 31 770 584, proti žalovanému: JUDr.
Slavomír Dubjel, správca podstaty úpadcu GasOil engineering a.s. „v konkurze“, so sídlom Tatranská
č. 742, 059 34 Spišská Teplica, IČO: 36 471 224, so sídlom kancelárie správcu: Puškinova 16, 080 01
Prešov, právne zastúpený: bodnarlegal s. r. o., Žriedlová 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré mesto,
IČO: 51 865 459, o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 5Cbi/23/2021–75 z 31. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 5Cbi/23/2021–75 z 31. mája 2022.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Určuje, že pohľadávka žalobcu proti úpadcovi vo výške 21.804,73 eura, je nesporná čo do výšky a
pravosti ako pohľadávka proti konkurznej podstate v konkurze vedenom Okresným
súdom Prešov pod sp. zn. 1R/5/2013, pričom právnym dôvodom tejto pohľadávky je právo na náhradu

trov konania, ktoré žalobcovi vzniklo na základe právoplatného uznesenia vydaného Okresným súdom
Prešov pod sp. zn. 22Cb/44/2015 - 291 zo dňa 9.7.2020.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých
výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa
12.11.2021 sa domáhal, aby súd určil, že pohľadávka proti podstate vo výške 21.804,73 eura žalobcu,

v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu GasOil engineering a. s. pod sp. zn. 1R/5/2013
správcom konkurznej podstaty: JUDr. Slavomírom Dublejom, neuznaná v plnom rozsahu bola uznaná
ako pohľadávka proti podstate v plnom rozsahu čo do právneho dôvodu a výšky 21.804,73 eura.

3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 27.1.2014 sp. zn.
1R/5/2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 23/2014 dňa 4.2.2014 pod č. K002302 súd
zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi GasOil engineering a.s. so sídlom Tatranská 742, 059

34 Spišská Teplica, IČO: 36 471 224 (ďalej iba dlžník, alebo úpadca) a začal konkurzné konanie s tým, že
zároveň vyhlásil konkurz na majetok dlžníka. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 16.5.2014 sp.
zn. 1R/5/2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.97/2014 dňa 23.5.2014 pod č. K009811bol pôvodný správca konkurznej podstaty odvolaný z funkcie a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr.
Slavomír Dubjel (ďalej len žalovaný).
3.1. Žalobca k vzniku pohľadávky uplatnenej v konkurznom konaní ako pohľadávky proti podstate

uviedol, že návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 11.9.2015, v spore vedenom pod sp.
zn. 22Cb/44/2015 žalovaný t. j. správca konkurznej podstaty, ktorý koná v mene a na účet úpadcu
vystupoval v postavení žalobcu, sa domáhal vydania európskeho platobného rozkazu, ktorým by súd
uložil žalobcovi spoločnosti PBG S.A. (v spore sp. zn. 22Cb/44/2015 v postavení žalovaného) povinnosti
zaplatiť úpadcovi sumu 6.528.028,13 PLN s príslušenstvom.

3.1.1. Výsledkom predmetného súdneho sporu bol neúspech žalovaného t. j. neúspech správcu
konkurznej podstaty konajúceho v mene a na účet úpadcu, keď súdny spor v postavení žalobcu prehral k
čomu predložil žalobca právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 21.8.2018
č. k. 22Cb/44/2015-221, ktorým súd vyhlásil, že nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu,
konanie zastavil a spoločnosti PBG S.A. v postavení žalovaného priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 % a zároveň predložil právoplatné a vykonateľné uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa

4.2.2020, č. k. 6Cob/78/2018-270, ktorým odvolací súd potvrdil predmetné rozhodnutie súdu prvej
inštancieazároveňpriznalžalobcovivpostavenížalovanéhonároknanáhradutrovodvolaciehokonania
v rozsahu 100 %.
3.1.2. Žalobca zároveň poukázal na právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Prešov zo
dňa 9.7.2020 č. k. 22Cb/44/2015-291, ktorým súd nariadil správcovi konkurznej podstaty v postavení

žalobcu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 21.804,73 eura.
3.2. Žalobca si uplatnil predmetnú pohľadávky vo výške 21.804,73 eura ako pohľadávku proti podstate.
Žalovaný neuznal predmetnú pohľadávku v celom rozsahu a dôvodil, že uplatnená pohľadávka proti
podstate nie je uvedená v ustanovení § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej len ZKR) a nemožno ju považovať za pohľadávku proti podstate, keďže ju takto neoznačuje zákon

a uplatnená pohľadávka proti podstate je v súlade s ustanovením § 100 ods. 2 písm. a) ZKR vylúčená z
uspokojenia v konkurze a vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní sa obrátil na súd so žalobou proti správcovi
a domáhal sa určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate.
3.3. Žalobca považoval popretie pohľadávky proti podstate zo strany žalovaného ako nedôvodné
a dostatočne neodôvodnené. Zdôraznil, že v spore vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn.

22Cb/44/2015, bolo v rozhodnutiach súdov jednoznačne konštatované, že predmetné súdne konanie
nie je konkurzným konaním a ani nesúvisí s konkurzným konaním a preto trovy konania, ktoré vznikli a
boli priznané žalobcovi ako úspešnej strane sporu nie sú trovami v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2
písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú. Zdôraznil, že neuznanie uplatnenej pohľadávky proti podstate zo strany žalovaného bolo
dôvodné a dostatočne odôvodnené.
4.1. Poukázal na znenie § 100 ods. 2 písm. a) ZKR a dodal, že z ustanovenia § 87 ods. 8 ZKR
žalobcom uplatnený nárok nie je a ani žiadnym iným ustanovením Zákona o konkurze a reštrukturalizácii

nie je vymedzený ako pohľadávka proti podstate a z toho dôvodu predmetný nárok žalobcu nemožno
považovať za pohľadávku proti podstate. Žalobca ani v predmetnej žalobe neuviedol žiadne skutkové
tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť možnosť subsumovať žalobcom uplatnený nárok pod niektoré
zustanovení§87ods.2ZKRalebopodakékoľvekinéustanovenieZKR.Žalovanýuviedol,žepodľajeho
názoru nemožno súdnym rozhodnutím určiť pohľadávku proti podstate, ktorej právny základ spočíva

v nároku, ktorý nie je v ustanovení § 87 ods. 2 ZKR ani žiadnym iným ustanovením definovaný ako
pohľadávka proti podstate. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 87 ZKR, upravujúceho pohľadávky proti

podstate,špecifikáciupohľadávokprotipodstate,postupvprípadepopretiapohľadávokprotipodstatezo
strany správcu podstaty úpadcu, podľa ustanovenia § 100 ZKR, upravujúceho špecifikáciu pohľadávok
vylúčených z uspokojenia v konkurze.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenie § 87 ZKR vymedzuje podmienky, ktoré musia byť

obligatórne splnené, aby bolo možné pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate. Jednou
z obligatórnych podmienok je okamih vzniku predmetnej pohľadávky po vyhlásení konkurzu. Ide o
tzv. pokonkurzné nároky veriteľa. Jedným z rozhodujúcich kritérií pre zaradenie pohľadávky medzi
pohľadávky proti podstate je čas jej vzniku a to bez ohľadu na jej splatnosť. Okamih vzniku pohľadávkya termín jej splatnosti nie je možné stotožňovať a tieto časové momenty je potrebné navzájom odlišovať
a nezamieňať.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcom uplatnený
nárok v tomto konaní je dôvodný. Konštatoval, že pohľadávka žalobcu vznikla na základe rozhodnutia
súdu č. k. 22Cb/44/2015–291, ktorým súd nariadil žalobcovi (úpadcovi) povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 21.804,73 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 14.837,73
eura a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 6.967,00 eur, do troch dní od

právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 4.9.2020 a vykonateľnosť dňom
8.9.2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 11.8.2020 č. k. 22Cb/44/2015-299,
z titulu priznaných trov konania ako úspešnému účastníkovi je pohľadávkou, ktorá nie je vylúčená z
uspokojenia v konkurze, nakoľko zo žaloby žalobcu jednoznačne vyplýva, že konanie bolo iniciované
zo strany žalovaného pred Okresným súdom Prešov a bolo sporom o zaplatenie pohľadávky úpadcu
a preto tento spor (sp. zn. 22Cb/44/2015) nebol konaním súvisiacim s konkurzom.

8. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalovanému s tým, že o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu,
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, písm. f/ a písm. h/ C. s. p., pretože konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9.1. Uviedol, že spor vedený pod sp. zn. 22Cb/44/2015 bol iniciovaný zo strany žalovaného, ako správcu
podstaty úpadcu za účelom ochrany a vymáhania majetkových práv, ktoré podliehajú konkurzu a preto
takto iniciované spory súvisia s konkurzným konaním vedeným Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
1R/5/2013. Opäť poukázal na § 100 ods. 2 písm. a) ZKR.
9.2. Konštatoval, že trovy žalobcu v spore vedenom Okresným súdom Prešov pod sp.

zn. 22Cb/44/2015 vznikli ako výsledok sporu, ktorý bol iniciovaný na základe žaloby správcu, keďže
žalovaná pohľadávka je súčasťou konkurznej podstaty, pričom prípadný úspech žalobcu ako správcu
v konaní, by znamenal plnenie v prospech konkurznej podstaty, čím by sa v tomto konaní v konečnom
dôsledkurozhodovalooprávachapovinnostiachúčastníkovkonkurznéhokonania,ktoríbyzprípadného
plnenia do konkurznej podstaty boli uspokojovaní.

9.3. Zároveň poukázal aj na § 87 odsek 2 ZKR a dodal, že § 87 ods. 2 ZKR taxatívne vymedzuje prípady,
kedy nároky veriteľov proti konkurznej podstate možno považovať za pohľadávky proti podstate. Súd
prvej inštancie v napádanom rozsudku určil, že právnym dôvodom pohľadávky proti podstate, ktorá je
predmetom konania o určenie pohľadávky proti podstate je právo žalobcu na náhradu trov konania, ktoré
žalobcovi vzniklo na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Prešov, č. k. 22Cb/44/2015-291

zo dňa 9.7.2020.
9.3.1. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že pohľadávka proti podstate, ktorej právny dôvod a výška bola
napádanýmrozsudkomurčená,niejevymedzenáanivjednomztaxatívnychzákonompredpokladaných
prípadov, kedy právny nárok možno považovať za pohľadávku proti podstate. Napadnutý rozsudok
v zmysle uvedeného nie je pre potreby konkurzného konania vedeného na majetok žalovaného

vykonateľný, keďže súd určil právny dôvod pohľadávky proti podstate, ktorý ZKR nepozná, keďže sa v
taxatívnom výpočte pohľadávok proti podstate v ustanovení § 87 odsek 2 ZKR nenachádza a judikovaný
právny dôvod žalovanej pohľadávky sa nenachádza ani v žiadnom inom ustanovení ZKR.
9.4. Navrholpretoodvolaciemusúdu,abyzmenilpredmetnérozhodnutietak,žežalobuvcelomrozsahu
zamietne, alebo aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného uvedenými
v odvolaní a konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil, keď dospel k záveru, že predmetné súdne konania vedené Okresným súdom Prešov

pod sp. zn. 22Cb/44/2015 a Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 6Cob/78/2018 neboli konaniami
súvisiacimi s konkurzným konaním, a preto priznané trovy konania vo výške 21.804,73 eura uplatnené
v konkurznom konaní ako pohľadávka proti podstate boli zo strany žalobcu uplatnené dôvodne.10.1. Poukázal na to, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
a dôkazy, ktoré by neboli prezentované už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne a náležite vysporiadal.

10.2. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne
správny.

11. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 15.8.2022, žalovaný
odvolaciu repliku nepodal.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

14.Žalovanýodvolanieodôvodnilodvolacímidôvodmiuvedenýmiv§365ods.1písm.d/,písm.f/apísm.

h/ C. s. p. Odvolací súd je toho názoru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p., odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod §

365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C. s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 ods. 1, 2 C. s. p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 C. s. p., pričom sa jedná o
také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

18.Odvolacísúdkodvolaciemudôvodu§365ods.1písm.d/C.s.p.udáva,ženebolnaplnenýazároveň
dodáva, že žalovaný v odvolaní ani neuviedol inú vadu, ktorá mala mať vplyv na výrok napadnutého

rozhodnutia.

19. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387

ods. 2 C. s. p.).

20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:21. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel v celom rozsahu, keď dospel k záveru, že

pohľadávka žalobcu vo výške 21.804,73 eura, ktorá vznikla titulom trov konania vedeného pod sp. zn.
22Cb/44/2015 a trov odvolacieho konania sp. zn. 6Cob/78/2018, je pohľadávkou proti podstate, pretože
predmetné konania neboli konaniami vyvolanými konkurzom a ani konaniami súvisiacimi s konkurzom.

22. K tvrdeniam žalovaného, že spor vedený pod sp. zn. 22Cb/44/2015 (a následne
aj odvolacie konanie sp. zn. 6Cob/78/2018) boli iniciované zo strany žalovaného, ako správcu podstaty
úpadcu za účelom ochrany a vymáhania majetkových práv, ktoré podliehajú konkurzu a preto takto
iniciované spory súvisia s konkurzným konaním vedeným Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
1R/5/2013, a preto trovy týchto konaní sú vylúčené z uspokojenia podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR
udáva, že tieto tvrdenia žalovaného nie sú dôvodné.

23. Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, sú z uspokojenia v konkurze vylúčené aj trovy
účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich
s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že každý spor iniciovaný zo strany správcu podstaty úpadcu je iniciovaný
práve za účelom ochrany a vymáhania majetkových práv, ktoré podliehajú konkurzu, pretože v prípade
úspechu v takom spore, a teda uloženie povinnosti žalovaného zaplatiť na účet úpadcu žalovanú

sumu, je príjmom do konkurznej podstaty úpadcu, z ktorého budú následne uspokojení veritelia úpadcu
prihlásení do konkurzného konania.
24.1.Správcajepovinnýsprávumajetkupodliehajúcehokonkurzuvykonávaťsodbornoustarostlivosťou
a je povinný využívať aj všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv
podliehajúcich konkurzu. Za tým účelom je oprávnený viesť spory v prípade vymáhania nárokov

úpadcu. Je pritom zodpovednosťou správcu, aby pred samotným podaním žaloby posúdil mieru
pravdepodobnosti úspechu v tomto spore, pretože je jednou zo strán sporu a ako strana sporu musí
znášať aj riziko vzniku trov konania, ktoré vzniknú úspešnej strane v spore v prípade, ak správca nebude
v spore úspešný. Je zároveň zodpovednosťou správcu voči veriteľom úpadcu, aby neviedol celkom
zjavne neúspešné spory, ktoré by iba odčerpávali finančné prostriedky určené na uspokojenie veriteľov

úpadcu.

25.Odvolacísúdkonštatuje,ževpredmetnýchsúdnychsporochžalovaný,akosprávcapodstatyúpadcu
bol žalobcom, teda jednou zo strán sporu a preto je - rovnako ako akýkoľvek iný subjekt uplatňujúci si

svoje práva v súdnom konaní – povinný znášať riziko vzniku a úhrady trov konania v prípade svojho
neúspechu v spore.

26. To, že žalobcom je správca podstaty úpadcu, samo o sebe ešte nepostačuje na

konštatovanie, že ide o konanie vyvolané alebo súvisiace s konkurzným konaním. Medzi spory vyvolané
konkurzom, v ktorých správca vystupuje ako žalobca patria spory o odporovateľnosť
právnych úkonov, pričom v prípade neúspechu správcu v takýchto sporoch, sú vylúčené z uspokojenia
trovy strán sporu, ktoré im vznikli účasťou v týchto sporoch.

27. Odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa
15.10.2021 oznámil žalobcovi neuznanie pohľadávky vo výške 21.804,73 eura uplatnenej zo strany
žalobcu ako pohľadávky proti podstate. Rovnako neboli sporné ani tvrdenia žalobcu týkajúce sa
sporu vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 22Cb/44/2015 a rozhodnutia Krajského súdu

v Prešove v odvolacom konaní 6Cob/78/2018. Rovnako nebola sporná ani výška trov konania sp. zn.
22Cb/44/2015 priznaná právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Prešov z 9.7.2020,
č. k. 22Cb/44/201–291.28. Odvolací súd zároveň konštatuje, že sporné medzi stranami sporu bolo iba posúdenie, či predmetná
pohľadávka proti podstate žalobcu vo výške 21.804,73 eura je vylúčená z uspokojenia v konkurznom

konaní úpadcu v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Sporné medzi stranami sporu bolo aj posúdenie, či
spor vedený pod sp. zn. 22Cb/44/2015 a následné odvolacie konanie sp. zn. 6Cob/78/2018 sú konania
vyvolané, alebo súvisiace s predmetným konkurzom.

29. Odvolací súd zistil (v zhode so súdom prvej inštancie), že žalovaný, ako správca podstaty úpadcu
v postavení žalobcu sa v spore sp. zn. 22Cb/44/2015 domáhal vydania európskeho platobného rozkazu,
ktorýmbysúduložilžalobcovispoločnostiPBGS.A.vpostavenížalovanéhopovinnostizaplatiťúpadcovi
sumu 6.528.028,13 PLN s príslušenstvom a súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 21.8.2018 č. k. 22Cb/44/2015-221, vyhlásil, že nemá právomoc na prejednanie a rozhodnutie
sporu, konanie zastavil a spoločnosti PBG S.A. v postavení žalovaného priznal náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 4.2.2020, č. k. 6Cob/78/2018-270 potvrdil
predmetnérozhodnutiesúduprvejinštancieazároveňpriznalžalobcovivpostavenížalovanéhonáhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. Odvolací súd z obsahu žaloby vedenej pod sp. zn. 22Cb/44/2015 zistil, že predmetná žaloba bola
podaná po vyhlásení konkurzu práve žalovaným ako správcom konkurznej podstaty úpadcu a svojou
povahou bola žalobou autonómnou, nebola založená na konkurznom práve a na začatie
predmetného typu konania nebolo potrebné, aby bolo začaté, alebo prebiehalo konkurzné konanie.

31. K tvrdeniu žalovaného, že uplatnený nárok nemôže byť pohľadávkou proti podstate, pretože nie je
uvedený v § 87 ods. 2 ZKR odvolací súd udáva, že ani toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

32. Podľa § 87 ods. 2 písm. e/ ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo
všeobecnej podstaty v tomto poradí: náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky,
ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv
uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí.

33. Odvolací súd udáva, že aj vedenie súdneho sporu zo strany žalovaného (ako žalobcu) za účelom
zaplatenia sumy 6.528.028,13 PLN s príslušenstvom od žalobcu (ako žalovaného) ako domnelého
dlžníka úpadcu do konkurznej podstaty úpadcu je činnosťou, ktorá predstavuje správu konkurznej
podstaty a zároveň trovy konania titulom nákladov na zaplatenie právnej pomoci žalovanej strany sú

nákladmi súvisiacimi so správou konkurznej podstaty, a preto ide o pohľadávku pod § 87 ods.2 písm.
e) ZKR.

34. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že prihlásená

pohľadávkaprotipodstateniejevylúčenázuspokojeniapodľa§100ods.2 písm.a)ZKR,pretože
spory vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 22Cb/44/2015 a odvolacie konanie vedené
Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 6Cob/78/2018, nie sú spormi vyvolanými konkurzom a preto ich
trovy nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi, v konkurze vedenom
pod sp. zn. 1R/5/2013. Trovy vzniknuté žalobcovi v týchto sporoch sú pohľadávkami proti podstate podľa

§ 87 ods. 2 písm. e) ZKR.

35. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, pretože odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Odvolací súd taktiež potvrdil závislý výrok

rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania, pre úspešného žalobcu, ako vecne správny.36. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný

žalovaný.Ovýšketrovtohtoodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2C.s.p.rozhodnesúdprvejinštancie
samostatným uznesením.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p. ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1

C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p. , ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).