Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. august 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/154/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014617
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2122014617.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
07.05.2024 pod sp. zn. 35PP/4/2022, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06.08.2024 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava vyslovil, že podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona odsúdený
A. B. vykoná zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 530 dní z trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. 1T/38/2018, zo dňa 30.07.2018 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/113/2018, zo dňa 11.10.2018, v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a z ktorého bol podmienečne
prepustený uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 35PP/4/2022, zo dňa 14.10.2022 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave, zo dňa 22.12.2022, sp. zn. 5Tos/190/2022, a zvyšok trestu odňatia
slobody v trvaní 1095 dní z trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Malacky, sp. zn. 3T/26/2015, zo dňa 13.11.2019 v trvaní 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia a z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu
Trnava, sp. zn. 35PP/4/2022, zo dňa 14.10.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, zo
dňa 22.12.2022, sp. zn. 5Tos/190/2022.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 181-184 spisu.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že odsúdený sám svojim konaním
(nedodržiavanie podmienok nariadenej kontroly technickými prostriedkami, porušenie obmedzenia

spočívajúceho v zákaze požívania návykových látok s výnimkou alkoholu, porušenie povinnosti
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie a páchanie
priestupkov) dal najavo, že uloženie trestu odňatia slobody bez jeho výkonu nemôže viesť k jeho
náprave.
Proti uzneseniu okresného súdu zahlásil, ihneď do zápisnice na verejnom zasadnutí, sťažnosť odsúdený
A. B. (č.l. 180 spisu), ktorú do rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie písomne neodôvodnil.

Okresný prokurátor sa ihneď po vyhlásení uznesenia vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 180 spisu).

Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Na podklade podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosťpostupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.
Sťažnostný súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 192 ods. 1 Trestného

poriadku preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o osvedčení resp. neosvedčení sa
odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a zistil, že súd I. stupňa postupoval správne
a v súlade so zákonom, keď určil termín verejného zasadnutia, zistil všetky rozhodné skutočnosti pre
svoje rozhodnutie a dospel k správnemu právnemu záveru.
V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol

všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že odsúdený neviedol v skúšobnej
dobepodmienečnéhoprepusteniariadnyživotapretomunariadilzvyšoktrestuodňatiaslobodyvykonať.
Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne
odkazuje.
Podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona, ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život
a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v

priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 68 ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že súd pri posudzovaní
skutočnosti, či sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil alebo neosvedčil,
skúma správanie odsúdeného počas trvania celej skúšobnej doby. Predovšetkým súd skúma, či

odsúdený naplnil dve podmienky, a to vedenie riadneho života v skúšobnej dobe a plnenie uložených
primeraných obmedzení a povinností v skúšobnej dobe.
Pri rozhodovaní o tom, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo vykoná
zvyšok trestu, súd vždy musí skúmať, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny
život alebo nie. Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny

poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i
spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku
ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.
Nariadenie výkonu zvyšku trestu odňatia slobody už počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
prepustenia bude namieste vtedy, ak závažnosť protiprávneho konania a jeho okolnosti svedčia o tom,

že podmienečne odsúdený sa nechce napraviť a viesť riadny život.
Okresný súd v tejto súvislosti veľmi výstižne poukázal na konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňovali jeho
rozhodnutie, a to predovšetkým na osobu odsúdeného, ktorý sa počas skúšobnej doby podmienečného
prepustenia síce nedopustil ďalšej trestnej činnosti, avšak bol celkovo 16-krát priestupkovo riešený (od
rozhodnutia o podmienečnom prepustení do 03.05.2024) a to prevažne za priestupky spáchané proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ale aj za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a proti
verejnému poriadku, ktoré síce nesúvisia s jeho trestnou činnosťou, za ktorú bol odsúdený, ale ich
početnosť svedčí aj podľa názoru krajského súdu o tom, že odsúdený nepreukázal vedenie riadneho
života v skúšobnej dobe. Odsúdený opakovane spáchal priestupky, pričom ani sankcie za ne uložené
a ani vedomie, že ich páchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia s probačným dohľadom

a hrozba nariadenia výkonu zvyšku trestu odňatia slobody ho neviedli k tomu, aby sa ich do budúcna
vyvaroval. Napokon túto skutočnosť dosvedčuje aj priebežná správa mediačnej a probačnej úradníčky,
z ktorej je zrejmé, že odsúdený sústavne porušuje povinnosti v súvislosti s elektronickým monitoringom,
pričom ani po mnohých upozorneniach a poučeniach od probačnej úradníčky svoje správanie nezmenil.
Navyše na probáciach bol opakovane informovaný o bezpečnostných incidentoch, ktorých je neúmerné

množstvo, avšak táto snaha úradníčky nebola účinná. Okrem toho v tejto správe je uvedené, že na
poslednej probácii dňa 02.04.2024 bol odsúdený podrobený testovaniu na prítomnosť návykových látok
v slinách, pričom výsledok testu v prípade metamfetamínu a amfetamínu vyobrazil pozitívny výsledok.
Nanajvýš, sám odsúdený sa priznal k užitiu pervitínu. Okrem uvedeného je treba uviesť, že odsúdený
si v súčasnej dobe neplní ani povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu. Takto

uvedené skutočnosti aj podľa názoru krajského súdu svedčia o tom, že správanie odsúdeného, ktorý
sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia dopustil šestnástich priestupkov, a zároveň si neplnil
súdom uložené obmedzenia a povinnosti (nedodržiavanie podmienok nariadenej kontroly technickými
prostriedkami, porušenie obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania návykových látok s výnimkou
alkoholu, porušenie povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne

o zamestnanie), tieto vo svojom súhrne nie je možné hodnotiť nijak inak ako skutočnosť, že odsúdený v
určenej skúšobnej dobe neviedol riadny život. Z uvedených dôvodov rovnako ako okresný súd aj krajský
súd dospel k záveru, že v prípade odsúdeného je potrebné, aby si zvyšok trestu odňatia slobody riadne
vykonal a to už v priebehu skúšobnej doby.Inak vyjadrené, správanie odsúdeného nasvedčuje tomu, že nevyužil šancu danú mu podmienečným
prepustením z výkonu trestu odňatia slobody, pretože nepreukázal, že sa chce napraviť a viesť riadny
život a jeho konanie je jednoznačným potvrdením, že sa počas skúšobnej doby nezmenil, jeho správanie

sa nezlepšilo a uvedené podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zjavne neviedlo
k náprave odsúdeného. Sťažnostný súd je preto rovnakého názoru ako okresný súd, že predpoklad
riadneho vedenia života sa v prípade odsúdeného nenaplnil a účel trestu, ktorý bol odsúdenému uložený
vyššie uvedenými rozhodnutiami, možno dosiahnuť len jeho úplným výkonom, a preto neprichádza
do úvahy žiadny iný postup len ten, že zvyšok trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne

prepustený, vykoná tak, ako to uviedol okresný súd v napadnutom uznesení.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Trnave rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.