Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206200169
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:7206200169.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna,

PhD. a členiek senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobcu Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky, Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, IČO: 00 686 832, zastúpeného
advokátskou kanceláriou Krivak & Co, s. r. o. Bratislava, Gajova 13, IČO: 36 863 475, proti žalovaným
1/ BRILANT, a.s., Humenné, Námestie Slobody 25, IČO: 36 455 032, 3/ TRADEUNION spoločnosť
s ručením obmedzeným Vranov nad Topľou, Nacina Ves, Družstevná 1, IČO: 31 679 510, 4/ C. T.,
narodenému XX. D. XXXX, Y. L. P., J. XXX/.XX, 5/ W.. P. T., narodenému XX. S. XXXX, E. L. P., K. XXX,
žalovaní 1/, 3/ až 5/ zastúpení advokátom JUDr. Milošom Kaščákom, Vranov nad Topľou, Kalinčiakova

10, 6/ W.. C. Š., narodenému XX. S. XXXX, E. L. P., L. D. XXX/.XXX, 7/ W.. C. T., narodenej XX. C.
XXXX, E. L. P., K. Y. XXXX, o určenie neplatnosti právnych úkonov, vedenom na bývalom Okresnom
súde Košice II pod sp. zn. 12C/1/2006, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 30. novembra 2022 sp. zn. 2Co/188/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaným 1/, 3/, 4/, 5/ priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Žalovaným 6/, 7/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. júna 2021 č. k.
12C/1/2006-2331 rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.). Vyslovil, že žalovaní v 1., 2., 3., 4., 5., 6. a
7. rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.).
1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podaním zo dňa 13.01.2020
upresnil znenie žaloby tak, aby súd rozhodol, že zmluvy o kúpe a predaji zaknihovaných cenných
papierov, uzavretie ktorých obstaral Classinvest Slovakia, o.c.p., a.s. Popradská 68, Košice IČO: 31

733 034 ako komisionár v exekučnom konaní sp. zn. EX 4574/97 vedenom žalovanou v 7. rade
pre žalovaných v 1. až 6. rade ako komitentov, na základe ktorých došlo k prevodu 547 kusov akcií
spoločnosti Transpetrol a.s., Šumavská 38, Bratislava, IČO: 31 341 977, ISIN: 880970000480, ktorý
prevod bol registrovaný strediskom cenných papierov SR dňa 09.10.1998 tak, že žalovaný v 1. rade
nadobudol vlastnícke práve k 98 kusom akcií, žalovaný v 2. rade nadobudol vlastnícke právo k 125
kusom akcií, žalovaný v 3. rade nadobudol vlastnícke právo k 110 kusom akcií, žalovaný v 4. rade
nadobudol vlastnícke právo k 46 kusom akcií, žalovaný v 5. rade nadobudol vlastnícke právo k 86 kusom

akcií a žalovaný v 6. rade nadobudol vlastnícke právo k 82 kusom akcií, sú neplatnými právnymi úkonmi.
1.2. Súd sa v súlade s názorom odvolacieho súdu zaoberal opätovne existenciou prekážky res iudicata.
Podľa ust. § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.1.3. Citované zákonné ustanovenie vymedzuje prekážku súdneho konania res iudicata, na ktorú súd
prihliada ex offo ako na neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
1.4. Žalovaní v dovolaní voči rozhodnutiu krajského súdu v tomto konaní poukázali na prekážku veci

právoplatne rozhodnutej z hľadiska rozhodnutia v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp.
zn. 5Cb/577/00, kde sa konalo o žalobe na plnenie - vydaniu zálohu v prospech žalobcu CSI-CD a.s.
od žalovaného SR - Ministerstva hospodárstva, ako aj vzhľadom na konanie vedené na Krajskom súde
v Košiciach vedenom pod sp. zn. 2Cb/1272/02, keď sám žalobca vo svojom podaní zo dňa 16.7.2008
potvrdil, že o vlastníctve akcií spoločnosti Transpetrol rozhodol Krajský súd v Košiciach práve v tomto

konaní.
1.5. Súd konštatuje, že z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade bolo konanie pôvodne súdom prvého stupňa rozsudkom č. k. 12C/1/2006-1151
zastavené, s odôvodnením, že v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi konaniami v ktorých sa riešila aj
otázka platnosti prevodu sporných akcií spoločnosti Transpetrol a.s Bratislava bolo zistené, že v konaní
vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2Cb/1272/02 žalobcu Slovenská správcovská a

reštrukturalizačná k.s. Prešov, správca konkurznej podstaty úpadcu Gajus a.s. v konkurze za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalobcu Brilant, a.s. proti žalovaným v 1. rade Classinvest Slovakia ocp.,
a.s., v 2. rade Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, v 3. rade Transpetrol a.s, v 4. rade
YUKOS Finance BV Holandsko za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Fondu národného
majetku SR, predmetom ktorého bolo určenie platnosti komisionárskej zmluvy uzavretej dňa 9. 10. 1998

medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na základe ktorej žalobca nadobudol 100 ks akcií spoločnosti
Transpetrol a.s. Bratislava, ďalej určenie platnosti kúpnej zmluvy z uvedeného dňa 9. 10. 1998 uzavretej
medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným v 2. rade ako predávajúcim prostredníctvom žalovaného
v 1. rade a určenie, že žalobca je vlastníkom 100 ks akcií spoločnosti Transpetrol a.s Bratislava, bola
žaloba zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 5. 2010 č. k. 2Cb/1272/02-871

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 4. 2011 sp. zn. 3Obo/171/10, 3Obo/172/10.
Platnosť právnych úkonov v konaní sp. zn. 2Cb/1272/02 žalobca pritom vyvodzoval zo skutkových
okolností zhodných ako sú uvedené v prejednávanom spore, v ktorom vystupujú v opačnom procesnom
postavení Slovenská správcovská a reštrukturalizačná k.s. správca konkurznej podstaty úpadcu Gajus
a.s. a Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR.

Aj odvolací súd v uznesení sp. zn. 5Co/318/2019 konštatoval, že pôvodne žalovaný Slovenská
správcovská a reštrukturalizačná k.s. so sídlom Slovenská 13, Prešov, správca úpadcu Gajus a.s. v
konkurze nie je účastníkom konania, nakoľko nepodal odvolanie vo veci a ani dovolanie.
Zároveň tieto isté okolnosti boli krajským súdom skonštatované aj vo vzťahu k žalovanému v 9. rade,
keďže tento nepodal odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa v tomto konaní, konanie voči nemu

bolo právoplatne skončené.
1.6.Vprípadeďalšíchprebiehajúcichkonaníakoichšpecifikovalžalobca(uloženiepovinnostizapísaťdo
zoznamuakcionárovanahradenieprejavuvôle,neplatnosťuzneseniavalnéhozhromaždenia,povolenie
zvolať mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti Transpetrol a.s, uloženie povinnosti zapísať do
zoznamu akcionárov, o náhradu škody, exekučné konanie v Českej republike, ukončené konanie o

odovzdanie zálohu (cenných papierov) - Krajský súd v Prešove sp. zn. 5Cb/577/00), ide o konania, ktoré
sa dotýkajú odlišných sporových strán resp. vychádzajú z iných skutkových okolností prípadu, v ktorých
sa len ako predbežná otázka posudzuje nadobudnutie akcionárskych práv niektorým zo žalovaných.
Konanie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cb/577/00 o vydanie cenných papierov emitenta Transpetrol
a.s. titulom zálohu zo záložných zmlúv uzavretých 9. 10. 1998, začaté na návrh záložného veriteľa C.S.I-

C.D.a.s.protižalovaným,ktorýmibolivšetciúčastnícitohtokonaniavystupujúciakozáložnídlžnícialebo
držitelia cenných papierov, bolo ukončené zamietavým rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. 12.
2006 sp. zn. 3Obo/130/05 z dôvodu neexistencie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanými
SR - Ministerstvo hospodárstva SR, Transpetrol a.s.. Konanie sa dotýkalo iného predmetu sporu, než
aký je predmetom prejednávanej veci. U zmienených súdnych konaní nebola zistená prekážka veci už

rozhodnutej „res iudicata“ (§ 159 Obč. súd. por.), ani konania už začatého „litispendentia“ (§ 83 Obč.
súd. por.) v totožnej veci, ktoré by odôvodňovali zastavenie konania podľa ust. § 104 ods. 1 Obč. súd.
por. z dôvodu nedostatku podmienok konania.
1.7. Keďže predmetom žaloby v tomto konaní je neplatnosť právnych úkonov (zmluva o kúpe a predaji
zaknihovaných cenných papierov), pričom právny úkon je právnou skutočnosťou v zmysle ust. § 2 ods. 1

Občianskeho zákonníka, súd posudzoval v danom prípade naliehavý právny záujem v súlade so závermi
odvolacieho súdu v zmysle Civilného sporového poriadku.
1.8. Žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov, teda určenie určitej právnej skutočnosti, je možné
podať v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, ak to vyplýva z osobitného predpisu.1.9. V danom prípade však možnosť podania žaloby o neplatnosť zmlúv o kúpe a predaji zaknihovaných
cenných papierov tak ako ju žalobca uplatnil v konaní nevyplýva z osobitného predpisu, preto súd
považoval nárok žalobcu v danom prípade za nedôvodný a žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.10. Taktiež žalobca sa nechce (ako vyplýva z jeho vyjadrení) domáhať určovacou žalobou v súlade s
ust. § 137 písm. c ) CSP určenia vlastníckeho práva k akciám prevedeným zmluvami, ktorých neplatnosti
sa v tomto konaní domáha, nakoľko je v evidencii zaknihovaných cenných papierov vedený ako ich
vlastník. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná.
1.11. Tvrdenie žalobcu, že v danom prípade otázka naliehavého právneho záujmu musí byť

posudzovaná podľa Občianskeho súdneho poriadku, keďže žaloba bola podaná za jeho účinnosti, je
v rozpore s názorom odvolacieho súdu sp. zn. 5Co/318/2019-1673, (podľa ktorého „na daný skutkový
stav je potrebné aplikovať nový procesný predpis“), pričom týmto názorom je súd prvej inštancie viazaný
v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP.
Podľaust.§255ods.1,2CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
1.12. Nakoľko žalovaní boli v konaní úspešní, súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením
rozhodol, že majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. novembra

2022 sp. zn. 2Co/188/2021 rozhodol tak, že:
Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu k žalovanému 1/ a žalovaným 3/ až 7/ (výrok I.).
Priznáva žalovaným 1/, 3/, 4/, 5/, 6/ a 7/ proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu (výrok II.).
Konanie vo vzťahu k žalovanej 2/ zastavuje. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej 2/ náhradu trov konania

stranám nepriznáva (výrok III.).
2.1. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP)
a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 a §
358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), viazaný rozsahom odvolania
(§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej

inštancie a rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
2.2. Odvolateľ/žalobca napadol rozsudok odvolaním namietnuc nesprávne právne posúdenie veci,
porušenie práva na spravodlivý proces a porušenie inštančnej záväznosti rozhodnutím súdov vyššej
inštancie. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku ako i konania, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, viazaný pri tom rozsahom a dôvodmi odvolania, konštatuje, že rozsudok je vecne

správny,pričomnajehosprávnostiničnemeníanipodanéodvolanieaodvolacienámietkyodvolateľa.Po
oboznámení sa i s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že ani jeden z odvolateľom uplatnených
odvolacích dôvodov nie je daný.
2.3. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol pre jej procesnú neprípustnosť. Žalobca/odvolateľ
sa žalobou domáhal určenia neplatnosti zmlúv o kúpe a predaji zaknihovaných cenných papierov -

akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. z 9.10.1998, na základe ktorých žalovaní 1/ až 6/ nadobudli
vlastnícke právo k týmto akciám. Pôvodne išlo o 647 ks akcií, pričom vo vzťahu k akciám nadobudnutým
spoločnosťou GAJUS, a.s., IČO: 36 453 676, resp. vo veci o určenie neplatnosti zmluvy, ktorou
spoločnosť GAJUS, a.s. nadobudla akcie, bolo konanie vedené voči pôvodne žalovanému 1/ Slovenskej
správcovskej reštrukturalizačnej k.s., správcovi úpadcu GAJUS, a.s. právoplatne zastavené, podaním

z 13.1.2020 žalobca navrhol rozhodnúť o neplatnosti zmlúv, na základe ktorých došlo k prevodu 547
kusov akcií TRANSPETROL, a.s. Právoplatne bolo rozhodnuté, a to žaloba bola zmietnutá, aj pokiaľ sa
žalobca domáhal určenia neplatnosti záložných zmlúv z 9.10.1998.
2.4. Predmetom konania po vrátení veci späť súdu prvej inštancie bolo určenie neplatnosti zmlúv o
prevode zaknihovaných akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s., uzavretie ktorých obstaral obchodník

s cennými papiermi Classinvest Slovakia, o.c.p., a.s. Košice ako komisionár v exekučnom konaní EX
4575/97 pre žalovaných 1/ až 6/ ako komitentov, na základe ktorých podľa zápisu v registri cenných
papierov dňa 9.10.1998 nadobudli títo vlastnícke právo k akciám, a to žalovaný 1/ k 98 ks akcií, žalovaný
2/ k 125 ks akcií, žalovaný 3/ k 110 ks akcií, žalovaný 4/ k 46 ks akcií, žalovaný 5/ k 86 ks akcií a žalovaný
6/ k 82 ks akcií.

2.5. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sa, vložka č. 10088/P odvolací
súd zistil, že žalovaná 2/, spoločnosť GABANA a.s. v likvidácii, so sídlom Strojárenská 2740, Snina,
IČO: 36 457 132 bola dňom 8.4.2022 ex offo vymazaná z obchodného registra, a to podľa § 768s
ods. 2 Obchodného zákonníka. Ide o zánik obchodnej spoločnosti bez právneho nástupcu, skôr ako sakonanie právoplatne skončilo, preto odvolací súd podľa § 64 CSP, konanie o podanej žalobe vo vzťahu
k žalovanej 2/ zastavil.
2.6. Nesporným faktom resp. nespornou skutočnosťou medzi stranami bolo a je, že v Stredisku cenných

papierov, a.s. ako výlučný vlastník akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s., IČO: 31 341 977, na základe
rozhodnutia Ministerstva financií SR po zistení nezákonného postupu Strediska cenných papierov
bol už 9.12.1998 zapísaný štát, tzn. žalobca. Následne 10.12.1998 rozhodlo valné zhromaždenie
spoločnosti TRANSPETROL, a.s. o zmene podoby akcií emitovaných spoločnosťou TRANSPETROL,
a.s. zo zaknihovaných akcií na meno, na akcie listinné na meno. Žalobca je ako výlučný vlastník

akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. zapísaný doposiaľ. Žalovaní vlastníkmi predmetných akcií nie
sú a nie sú ani zapísaní v zozname akcionárov vedenom emitentom. Všetky listinné akcie emitované
spoločnosťou TRANSPETROL drží štát, t. j. žalobca.
2.7. Žalobca napriek uvedenému nespornému skutkovému stavu, kedy reálne je držiteľom listinných
akcií emitovaných akciovou spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. a je zapísaný v zozname akcionárov,
zotrval na podanej žalobe a žiadal určiť neplatnosť predmetných sporných kúpnych zmlúv z 9.10.1998,

nazákladektorýchtvrdil,ženadobudlivtomčasevlastníctvoakciíspoločnostiTRANSPETROLžalovaní
1/ až 6/, avšak neplatne. Išlo o neplatnosť absolútnu s účinkami ex tunc, t. j. neplatnosť od samého
začiatku.
2.8. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti zmlúv o prevode akcií, žalobca
odôvodňoval tým, že sa domáha ochrany ohrozeného práva, čiže preventívnej ochrany, ktoré ohrozenie

videl v tom, že žalovaní vystupujú ako akcionári spoločnosti TRANSPETROL, a.s. voči tretím
osobám, štátnym orgánom i voči samotnej akciovej spoločnosti dôvodiac svoje postavenie akcionárov
nadobudnutím akcií na základe predmetných zmlúv o prevode akcií (určenia neplatnosti, ktorých zmlúv
sa žalobca preto dovoláva). Mal za to, že rozsudok o určení neplatnosti zmlúv je spôsobilý poskytnúť
mu preventívnu ochranu. Poukazoval pritom na počet ďalších asi dvadsiatich iných súdnych sporov,

v ktorých sa žalovaní dovolávajú napr. priznania akcionárskych práv, určenia neplatnosti uznesenia
mimoriadneho valného zhromaždenia, poverenia zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, náhrady
škody, neplatnosti prevodu akcií, a iných nárokov, ktoré spory nie sú ukončené, teda právny vzťah je
naďalej sporný a nemožno odstrániť právnu neistotu inak, ako určovacím výrokom súdu o neplatnosti
zmlúv.

2.9. V súvislosti s namietnutým nesprávnym právnym posúdením veci ako jedným z uplatnených
odvolacích dôvodov žalobca namietol, že súd nesprávne aplikoval § 137 písm. d) CSP, na základe
ktorého ustanovenia žalobu zamietol vyhodnotiac, že sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti
(určenia neplatnosti právnych úkonov - zmlúv o prevode), pričom prípustnosť takej žaloby z osobitného
predpisu nevyplýva, preto žalobu zamietol. Zároveň tvrdil, že nesprávnou aplikáciou § 137 písm. d)

CSP súdom prvej inštancie došlo k neodôvodnenému zásahu do jeho práva na prístup k súdu a tým
aj k porušeniu práva na spravodlivý proces. Argumentoval, že pôvodná právna úprava Občianskeho
súdnehoporiadkupripúšťalapodaťurčovaciužalobuourčeniečituprávnyvzťahaleboprávojealebonie
je, ak žalobca preukázal naliehavý právny záujem, zároveň ustálená judikatúra a zaužívaná právna prax
pripúšťala aj žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, ak žalobca preukázal danosť naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení. Keďže žalobu podal pred nadobudnutím účinnosti Civilného
sporového poriadku mal za nesporné, že zmena právnej úpravy nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na
zamietnutie žaloby.
2.10. Pôvodná právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné
ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej

skutočnosti. V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti (zvyčajne) pripúšťali vo všeobecnej
rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem.
2.11. Naliehavý právny záujem je otázkou vecnej legitimácie žalobcov, je podstatnou náležitosťou
žalobného návrhu (nie podmienkou konania). Nedostatok naliehavého právneho záujmu vždy vedie k
zamietnutiu žaloby, tzn. k meritórnemu rozhodnutiu o žalobe (s tým, že takýto rozsudok nemá účinky res

iudicata, a teda ak pri zmene okolností vznikne/bude daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, nič nebráni nárok opätovne prejednať). Danosť naliehavého právneho záujmu skúma súd vždy
ex offo a jeho nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby, t. j. k meritórnemu rozhodnutiu. Úspech určovacej
žaloby je podmienený existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.
Podmienka musí byť splnená aspoň/najneskôr v čase rozhodovania súdu o žalobe.

2.12. Z uvedeného je zrejmé, že nemožno mať za dôvodnú odvolaciu námietku odvolateľa, ktorý tvrdil,
že súd zamietol žalobu len z procesných dôvodov ako neprípustnú bez toho, aby sa zaoberal skutkovým
a právnym posúdením. Keďže ide o žalobu o určenie, súd prvej inštancie bol povinný sa zaoberať
a dôvodne sa zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu/odvolateľa napožadovanom určení neplatnosti zmlúv o prevode zaknihovaných cenných papierov. Posúdiac, že právo
žalobcu na určenie neplatnosti zmlúv o prevode cenných papierov nevyplýva zo žiadneho osobitného
predpisu, žalobu ako neprípustnú zamietol. Neprijal argumentáciu žalobcu o potrebe posúdiť prípustnosť

určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP, keďže žaloba bola podaná ešte pred nadobudnutím účinnosti
CSP. Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi v tom, že súd prvej inštancie nesprávne pri skúmaní
naliehavého právneho záujmu, resp. prípustnosti určovacej žaloby, na posudzovanú vec aplikoval § 137
písm. d) CSP, namiesto posúdenia tejto otázky podľa § 80 písm. c) OSP, nakoľko žaloba bola podaná
ešte pred účinnosťou Civilného sporového poriadku (Rešpektoval právny názor odvolacieho súdu, ktorý

však nebol správny).
2.13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti zmlúv, tzn. určenia právnej skutočnosti,
aká žaloba bola na základe § 80 písm. c) OSP súdnou praxou rešpektovaná ako prípustná, ak žalobca
preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení právnej skutočnosti.
2.14. Aj keď podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom jeho účinnosti, súdna prax ustálila, že v prípadoch žalôb o určenie právnej skutočnosti,

akou je i žaloba o určenie neplatnosti zmluvy, ak bola žaloba podaná pred nadobudnutím účinnosti
CSP, otázku naliehavého právneho záujmu je správne posudzovať podľa § 80 písm. c) OSP, a to v
záujme zachovania právnej istoty a tzv. legitímnych právnych očakávaní žalobcu, keďže posúdenie tejto
otázky - otázky procesnoprávnej prípustnosti podanej žaloby o určenie neplatnosti zmlúv o prevode
zaknihovaných cenných papierov podľa § 137 písm. d) CSP, by mohlo vyznieť len v neprospech žalobcu.

2.15. Totiž oproti pôvodnej úprave Občianskeho súdneho poriadku, rozlišuje Civilný sporový poriadok
žaloby na určenie práva [§ 137 písm. c) CSP] a žaloby na určenie právnej skutočnosti [§ 137
písm. d) CSP]. U žalôb na určenie práva nová právna úprava, resp. Civilný sporový poriadok zotrval
na preukázaní existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak
tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). Pri žalobách na určenie právnej skutočnosti

podmienila nová právna úprava, resp. Civilný sporový poriadok možnosť ich podania len vtedy, ak taká
možnosť, požadovať určenie konkrétnej právnej skutočnosti (napr. neplatnosť skončenia pracovného
pomeru, neplatnosť dobrovoľnej dražby...), vyplýva z osobitného predpisu. Záver súdu prvej inštancie,
ktorý pri skúmaní opodstatnenosti žaloby o určenie právnej skutočnosti, akou je i určenie neplatnosti
zmlúv o prevode zaknihovaných cenných papierov, postupujúc podľa § 137 písm. d) CSP uzavrel, že

ide o žalobu neprípustnú, keďže možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti zmlúv o kúpe a predaji
zaknihovaných cenných papierov nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu, je síce vecne správny
[plne v súlade s § 137 písm. d) CSP], ale v danej veci neopodstatnený, nakoľko žaloba bola podaná ešte
pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, kedy ustálená súdna
prax rešpektovala (do účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z.), a za podmienku úspešnosti žaloby o určenie

právnej skutočnosti z procesnoprávneho hľadiska mala preukázanie/existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení.
2.16. Podľa ustálenej judikatúry súdov, naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa
bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pomocou určovacej žaloby však nie je možné

riešiť otázky, ktoré majú význam pre iné, než prebiehajúce konanie, v ktorom inom konaní je možné tieto
otázky riešiť ako otázky predbežné, alebo ktoré majú byť podľa zákona riešené v inom konaní; určovacia
žaloba je neprípustná tam, kde neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu
sporov.
2.17. Z hľadiska skutkového stavu posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobca je v

súčasnosti vedený ako vlastník „sporných“ listinných cenných papierov spoločnosti TRANSPETROL,
a.s. a zároveň je i držiteľom týchto listinných cenných papierov.
2.18. Napriek uvedenej nespornej skutočnosti žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom
určení neplatnosti zmlúv o prevode zaknihovaných cenných papierov odôvodňuje svojím neistým
právnym postavením, ktoré je stále zneisťované a ohrozované úkonmi žalovaných, pričom poukázal

na viac ako 20 súdnych konaní vedených na všeobecných súdoch, v ktorých sa žalovaní dovolávajú
priznania akcionárskych práv, ktoré konania nie sú ukončené, a teda právny vzťah medzi ním, žalobcom
a žalovanými je naďalej sporný a túto právnu neistotu nemožno odstrániť inak, ako určovacím výrokom
súdu o neplatnosti zmlúv o prevode akcií. Neistotu právneho postavenia a preventívnu funkciu určovacej
žaloby dôvodil aj pokračujúcimi exekučnými konaniami v Českej republike voči majetku spoločnosti

TRANSPETROL, a.s.
2.19. Odvolací súd zastáva názor, že ani prípadné určenie neplatnosti zmlúv nemôže mať vplyv na
právne postavenie žalobcu, ktorý je vedený ako vlastník listinných akcií spoločnosti TRANSPETROL,
a.s. a zároveň je aj ich držiteľom. Sám žalobca vo svojom vyjadrení z 13.1.2020 uviedol, že naliehavýprávny záujem na určení vlastníckeho práva, prípadne neplatnosti prevodu je daný vždy, ak žalobca
tvrdí, že je vlastníkom veci, ktorá je vo verejnom majetkovom registri zapísaná na žalovaného. V danom
prípade však evidentne o takýto prípad nejde. Riešenie tejto otázky, určenie neplatnosti zmlúv o prevode

cenných papierov, pre účely iných súdnych konaní pomocou určovacej žaloby je neprípustné a vedie
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Konajúce súdy sú oprávnené a povinné, v prípade potreby
posúdenia otázky (ne)platnosti zmlúv o prevode zaknihovaných akcií TRANSPETROL, a.s., posúdiť
si samé túto otázku ako predbežnú, najmä keď predmetné súdne konania začali skôr, než tunajšie
konanie a ide o žaloby o plnenie. Požadovaným určením neplatnosti zmlúv o prevode zaknihovaných

cenných papierov by sa nič nemohlo zmeniť na tom, že žalobca je vedený ako vlastník listinných
cenných papierov spoločnosti TRANSPETROL, a.s. a zároveň je i držiteľom týchto listinných cenných
papierov. Keďže podmienkou úspešnosti žaloby podľa § 80 písm. c) OSP je z procesnoprávneho
hľadiska existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý na základe zistených
skutkových okolností v danej veci nie je daný, znamená to, že žalobný návrh bol správne zamietnutý
ako procesne neprípustný.

2.20. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces) pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, ktorým
dochádza k znemožneniu realizácie práv strany sporu, dosiahne takú intenzitu, ktorá umožní dôvodný
záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Obsah práva na spravodlivý proces je

pomerne široký, možno sem zaradiť o.i. napr. právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy, právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia... Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého
konania. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva o.i. povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie veci (I. ÚS 46/05). V danej veci, pokiaľ sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.

b) CSP, žalobca/odvolateľ dôvodil, že súd zamietol žalobu len z procesných dôvodov ako neprípustnú
bez toho, aby sa zaoberal skutkovým a právnym posúdením merita veci, t. j. súd sa žalobou odmietol
zaoberať meritórne, v čom videl zásah do jeho práva na prístup k súdu ako súčasti práva na spravodlivý
proces. Tvrdil, že v dôsledku nesprávnej aplikácie § 137 písm. d) CSP.
2.21. Odvolací súd na základe oboznámenia sa s rozsudkom súdu prvej inštancie ako i konaním, ktoré

mu predchádzalo dospel k záveru, že vznesená námietka nie je dôvodná, a ani argumenty odvolateľa nie
sú spôsobilé, aby založili nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by súd bol znemožnil
odvolateľovi/žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by bolo došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, a teda ani nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP. Súd prvej inštancie, ako už bolo povedané vyššie (viď odsek 20.), keďže išlo o žalobu o určenie,

zaoberal sa prvotne a prednostne otázkou jej procesnej prípustnosti. Postupoval pri tom plne v súlade
s právnym názorom odvolacieho súdu. K námietke, že správne bolo potrebné posudzovať prípustnosť
určovacej žaloby podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a nie Civilného sporového poriadku,
sa už odvolací súd vyššie vyjadril. Keďže išlo v tomto smere o právne posúdenie veci, odvolací súd v
odvolacom konaní posúdil procesnú prípustnosť žaloby aplikujúc na nesporný skutkový stav § 80 písm.

c) OSP, a dospel k záveru, že žalobca na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem, a teda
žaloba aj keď z iných dôvodov jej procesnej neprípustnosti, dôvodne bola zamietnutá.
2.22. Odvolací súd preto uzatvára, pokiaľ sa týka odvolania podaného žalobcom na základe odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané; žalobcovi ani
nebolo odopreté právo na prístup k súdu a ani nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby, posúdiac túto podľa § 137
písm. d) CSP, a preto žalobu zamietol, odvolací súd posúdiac otázku procesnej prípustnosti určovacej
žaloby podľa § 80 písm. c) OSP, dospel rovnako k záveru o jej neprípustnosti a potrebe žalobu o určenie
zamietnuť. Keďže závery súdu prvej inštancie vo veci boli správne, odvolací súd postupom podľa §
387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutom zaväzujúcom výroku ako i súvisiacom výroku o náhrade trov

konania ako vecne správne potvrdil, s výnimkou vo vzťahu k žalovanej 2/, ktorá v priebehu odvolacieho
konania zanikla bez právneho nástupcu. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej 2/ odvolací súd konanie zastavil
a rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej 2/ tak, že ich náhradu
nepriznal žiadnej zo strán.
2.23. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd i o nároku na

náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným 1/, 3/, 4/, 5/, 6/ a 7/, ktorí
boli v odvolacom konaní úspešní nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, ktorý v
odvolacom konaní úspech nemal.3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie,
prípustnosť ktorého vyvodzoval z ust. § 420 písm. f) CSP a ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
3.1. K dôvodom prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f) CSP uviedol, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne, pričom odkázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R 2/16.
Ďalej dôvodil, že ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 393 CSP je
nepreskúmateľné. Podľa jednoznačného presvedčenia žalobcu Krajský súd v Košiciach v odôvodnení
svojho rozsudku z 30. novembra 2022 sp. zn. 2Co/188/2021 nedal odpoveď na zásadnú otázku

podstatnú pre rozhodnutie vo veci, t. j. nevysporiadal sa so zásadnou argumentáciou žalobcu ohľadne
jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetných právnych úkonov, a preto je jeho
rozhodnutie nezlučiteľné s ústavne garantovaným právom na súdnu a inú právnu ochranu uvedeným v
článku 46 ods. 1 Ústavy SR, respektíve s právom na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3.2. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra

2022 sp. zn. 2Co/188/2021 dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v
nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, a to v tom, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia dostatočným spôsobom nezaoberal odvolacou argumentáciou žalobcu o jeho naliehavom
právnom záujme na určení neplatnosti právnych úkonov - zmlúv o prevode akcií a ochrane jeho
ohrozených práv, ktorá si vyžadovala špecifickú odpoveď a ktorá mala zásadný vplyv pre rozhodnutie vo

veci. Argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní sa vzťahovala najmä na skutočnosť, že rozsudok súdu
prvej inštancie bol zjavne v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov ohľadne posudzovania
otázky naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov, ktorý odôvodňoval najmä
tým, že sa domáha ochrany vlastníckeho práva k akciám v jeho vlastníctve, ktorého ohrozenie vidí v
tom, že žalovaní - práve na základe predmetných právnych úkonov - zmlúv o prevodoch akcií, ktorých

určenia neplatnosti sa domáha, vystupujú ako akcionári spoločnosti Transpetrol a.s. voči tretím osobám,
štátnym orgánom aj voči samotnej spoločnosti Transpetrol a.s..
3.3. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu v časti, v ktorej odvolací súd potvrdil
zmätočný rozsudok súdu prvej inštancie, čím odvolací súd žalobcovi (okrem upretia práva dozvedieť

sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odňal možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti jeho rozhodnutiu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadných mimoriadnych opravných prostriedkov. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v konkrétnej veci
možno jednoznačne subsumovať pod nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorým znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva

na spravodlivý súdny proces. Pre vyššie uvedené je žalobca presvedčený, že dôvodne namieta, že v
konaní pred odvolacím súdom došlo k vade zmätočnosti uvedenej v ust. § 420 písm. f) CSP.
3.4. K dôvodu prípustnosti dovolania žalobcu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP uviedol, že
rozhodnutie odvolacieho súdu závisí aj od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd
podľa žalobcu odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a dopustil sa nesprávneho

právneho posúdenia veci. Touto právnou otázkou je „existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu
na určení neplatnosti právnych úkonov - zmlúv o prevodoch akcií“.
3.5. Dovolateľ uvedené právne posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení
neplatnosti právnych úkonov - zmlúv o prevode akcií - odvolacím súdom (na základe ktorého potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie) považuje za nesprávne.

3.6. Požadovaným určením neplatnosti právnych úkonov - predmetných zmlúv o prevodoch akcií - by
sa žalobca jednoznačne zbavil obáv ohrozenia majetku spoločnosti Transpetrol a.s., neistoty z vyššie
uvedených nepredvídateľných konaní žalovaných a žalovaní by tak stratili akúkoľvek legitimáciu na
vyvolávanie neoprávnených súdnych sporov a iných konaní, odstránil by sa tým stav ohrozenia, právnej
neistoty a vytvoril by sa pevný právny základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi tohto sporu. Podľa

presvedčenia žalobcu práve ním podaná žaloba na určenie neplatnosti právnych úkonov - zmlúv o
prevodoch akcií - je v tomto prípade jediným a procesne najvhodnejším nástrojom, ktorý tento spor môže
vyriešiť, odstrániť právnu neistotu vo vzťahu medzi účastníkmi konania a vytvoriť pevný základ pre jeho
usporiadanie.
3.7. Má za to, že odvolací súd sa odklonil pri riešení predmetnej otázky od rozhodnutí najvyššieho

súdu, a to sp. zn. 1Cdo/91/2006, 2Cdo/28/2009, 1Cdo/13/2010, 3Cdo/112/2004 a 1VCdo/1/2017. Podľa
presvedčenia žalobcu sa v tomto prípade odvolací súd odklonil od všeobecnej charakteristiky pojmu
naliehavý právny záujem a od právnych záverov vyjadrených vo vyššie uvedených rozhodnutiachnajvyššieho súdu. Predpoklady pre posúdenie dôvodnosti použitia určovacej žaloby z hľadiska
existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP vyložil odlišne.
3.8. S poukazom na uvedené je žalobca presvedčený, že naliehavý právny záujem podľa ust. § 80 písm.

c)OSPjedanývtedy,akexistujeaktuálnystavobjektívnejprávnejneistotymedzižalobcomažalovaným,
ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym
prostriedkom odstrániť. Žalobca považuje v tomto prípade existenciu naliehavého právneho záujmu na
určení neplatnosti právnych úkonov - zmlúv o prevodoch akcií - za preukázanú a dokázanú, pretože
v danom právnom vzťahu môže takýmto určením dosiahnuť odstránenie právnej neistoty, spornosti a

ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, keďže sa vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi
stranami tohto sporu.
3.9. V nadväznosti na uvedené žalobca navrhol, aby dovolací súd v zmysle ust. § 449 ods. 1 CSP zrušil
rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby v zmysle ust. § 449 ods. 2
CSP zrušil aj rozhodnutie Okresného súdu Košice II, pretože nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením
rozhodnutia odvolacieho súdu.

4. Žalovaní v 2. až 5. rade vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhli dovolanie zamietnuť a priznať
im náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§

427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadeniapojednávania(§443CSP),dospelkzáveru,
že dovolanie je potrebné zamietnuť.

6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne
konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.

Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).11. V súvislosti s námietkou dovolateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací
súduvádza,žepodľastabilizovanejjudikatúryústavnéhosúduriadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia
ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej

len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a
relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa
musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne

závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho
rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho
argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda
inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto

premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom
rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

12. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou
sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní
nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05).

13. V súdenej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP, keď mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné

pre posúdenie danej veci, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s
§ 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd konštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 CSP). Dovolací súd je toho názoru, že odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, ktoré
ho viedli k prijatému rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu
prvej inštancie nemožno považovať za zjavne neodôvodnený. Odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozhodnutia má náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP
nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v
odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie
veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku

súdu prvej inštancie. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS
324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným
úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok. V súdenej veci sú z
rozhodnutia odvolacieho súdu zrejme úvahy, ktoré ho viedli k potvrdeniu záveru súdu prvej inštancie

o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení právnej skutočnosti. Odvolací
súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a s odvolacími námietkami
dovolateľa. V odôvodnení svojho rozhodnutia v bodoch 20., 21., 22., 23., 24., 25., 26., 27., sa náležite
vyporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, keď uviedol, že
ani prípadné určenie neplatnosti zmlúv nemôže mať vplyv na právne postavenie žalobcu, ktorý je vedený

ako vlastník listinných akcií spoločnosti Transpetrol a.s. a zároveň je aj ich držiteľom. Riešenie tejto
otázky určenia neplatnosti zmlúv o prevode cenných papierov pre účely iných súdnych konaní pomocou
určovacej žaloby je neprípustné a vedené k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Konajúce súdy sú
oprávnené a povinné v prípade potreby posúdenia otázky (ne) platnosti zmlúv o prevode zaknihovaných
akciíTranspetrolu,a.s.posúdiťsisamétútootázkuakopredbežnú,najmäkeďpredmetnésúdnekonania

začali skôr, než tunajšie konanie a ide o žaloby o plnenie. Požadovaným určením neplatnosti zmlúv
o prevode zaknihovaných cenných papierov by sa nič nemohlo zmeniť na tom, že žalobca je vedený
ako vlastník listinných cenných papierov spoločnosti Transpetrol a.s. a zároveň je aj držiteľom týchto
listinných cenných papierov. Keďže podmienkou úspešnosti žaloby podľa § 80 písm. c) OSP je zprocesno-právneho hľadiska existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý
na základe zistených skutkových okolností v danej veci nie je daný, znamená to, že žalobný návrh
bol správne zamietnutý ako procesne neprípustný. Neobstojí teda tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd

otázku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení náležite neodôvodnil, nevysporiadal sa
so zásadnou argumentáciou žalobcu ohľadne jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
predmetných právnych úkonov, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

14. Keďže konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom namietanou vadou

vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP, dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho
uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

15. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

16. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

17. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia
odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)

splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej
otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho
konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi
a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.

18. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj

procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo
k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná

v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom).

19. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolací súd uvádza, že toto
ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej podstatu a

uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje
rozhodnutieazároveňsatýmtorozhodnutímodklonilodustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdu.

20. Pri skúmaní procesnej prípustnosti dovolania a náležitého vymedzenia dovolacieho dôvodu v
zmysle § 432 CSP dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľkou nastolená právna otázka uvedené

kritérium nespĺňa a jej formulácia opomína základné závery rozhodujúce pre právne úvahy odvolacieho
(i prvoinštančného) súdu. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci
samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že
daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom
rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd

nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne
rozhodnutie, a ani otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa
s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo lenkritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú
kritériu vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.

21.Dovolateľnastolilvdovolaníprávnuotázku,odvyriešeniaktorejpodľajehonázoruzávisírozhodnutie
odvolacieho súdu vo veci, pričom nesprávnym riešením danej otázky sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolacia otázka v znení „existencia naliehavého
právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti právnych úkonov - zmlúv o prevodoch akcií“. Dovolateľ
sícezrozumiteľnýmspôsobomuviedolvdovolaníkonkrétnuprávnuotázku,avšakdovolacísúdmázato,

že takto položenú otázku odvolací súd neriešil a zároveň na jej vyriešení rozhodnutie odvolacieho súdu
nespočívalo, t. j. vo vzťahu k posudzovanej veci ju tak nemožno považovať za rozhodujúcu. Odvolací
súd práve naopak dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti
právnych úkonov - zmlúv o prevodoch akcií. Dovolateľom nastolená právna otázka, ktorá je v podstate
vymedzená pozitívnym spôsobom, takúto položenú dovolaciu otázku odvolací súd neriešil a zároveň na
jej vyriešení rozhodnutie odvolacieho súdu nespočívalo, vo vzťahu k posudzovanej veci ju tak nemožno

považovať za rozhodujúcu. Cieľom konania pred dovolacím súdom je poskytnúť dotknutej strane reálnu
ochranu jej práva, nie riešiť teoretické či hypotetické otázky. Dovolací súd preto uzatvára, že predložená
dovolacia argumentácia nepredstavuje vymedzenie relevantnej právnej otázky tak, ako to predpokladá
§ 421 ods. 1 písm. a) CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP. Uplatnený dovolací dôvod tak nie je vymedzený
spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

22. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie je v časti namietajúcej vadu zmätočnosti konania podľa § 420
písm. f) CSP prípustné, ale nie je dôvodné a v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v
zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie ako
celok zamietol (§ 448 CSP).

23. Žalovaní 1/, 3/, 4/, 5/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol
im nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol dovolací súd podľa §
453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. V dovolacom konaní úspešným žalovaným 6/ a 7/ (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP)
dovolací súd trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.