Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoCsp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123362697
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123362697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
XXX.A., B., C.: XX XXX XXX, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast. Advokátska
kanceláriaRELEVANSs.r.o.,IČO:47232471,sosídlomDvořákovonábrežie8A,81102Bratislava,proti
žalovanému: D. E., nar. X. XXXXXX XXXX, trvale bytom F. G. XX/XX, XXX XX F. G., zast. Mgr. Petrom
Arendackým, advokátom so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o zaplatenie sumy 24.191,14 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko
Brezno, č.k. 5Csp/84/2023-91 zo dňa 26. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalobu žalobcu v tejto časti z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobcovi
v rozsahu 93,36 %, ktoré mu je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
rozsudkom č.k. 5Csp/84/2023-91 zo dňa 26. januára 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo
„napadnutý rozsudok“) rozhodol nasledovne:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1 351,88 Eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2 571,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 163,98 Eur od 21.05.2022 do 16.06.2022,
zo sumy 63,36 Eur od 21.06.2022 do 01.07.2022,
zo sumy 59,36 Eur od 02.07.2022 do 19.08.2022,
zo sumy 259,38 Eur od 21.07.2022 do 19.08.2022,
zo sumy 218,74 Eur od 20.08.2022 do 19.09.2022,

zo sumy 259,38 Eur od 21.08.2022 do 19.09.2022,
zo sumy 32,71 Eur od 21.10.2022 do 12.07.2023,
zo sumy 259,38 Eur od 21.11.2022 do 12.07.2023,
zo sumy 19,11 Eur od 13.07.2023 do 11.08.2023,
zo sumy 259,38 Eur od 21.12.2022 do 11.08.2023,
zo sumy 33,47 Eur od 12.08.2023 do 14.09.2023,
zo sumy 259,38 Eur od 21.01.2023 do 14.09.2023,

zo sumy 67,28 Eur od 15.09.2023 do 12.10.2023,
zo sumy 259,38 Eur od 21.02.2023 do 12.10.2023,
zo sumy 150,79 Eur od 13.10.2023 do 13.11.2023,
zo sumy 259,38 Eur od 21.03.2023 do 13.11.2023,zo sumy 204,07 Eur od 14.11.2023 do 12.12.2023,
zo sumy 259,38 Eur od 21.04.2023 do 12.12.2023,
zo sumy 237,11 Eur od 13.12.2023 do zaplatenia,

zo sumy 259,38 Eur od 21.05.2023 do zaplatenia,
zo sumy 259,38 Eur od 21.06.2023 do zaplatenia,
zo sumy 259,38 Eur od 21.07.2023 do zaplatenia,
zo sumy 259,38 Eur od 21.08.2023 do zaplatenia,
zo sumy 259,38 Eur od 21.09.2023 do zaplatenia,

zo sumy 259,38 Eur od 21.10.2023 do zaplatenia,
zo sumy 259,38 Eur od 21.11.2023 do zaplatenia,
zo sumy 259,38 Eur od 21.12.2023 do zaplatenia,
zo sumy 259,38 Eur od 21.01.2024 do zaplatenia,
to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 77,54 %.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného
rozkazu domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 24.191,14 Eur s príslušenstvom, a to titulom zmluvy
uzatvorenej dňa 16.3.2022, ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným a na základe ktorej bola žalovanému

poskytnutá suma 24.900,- Eur; túto sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný
povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy neplnil riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca dňa
17.1.2023 vyhlásil úver za predčasne splatný a požiadal žalovaného o zaplatenie celého zostatku úveru.

1.2 Proti platobnému rozkazu vydanému okresným súdom podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote

odpor; v tomto namietol žalobcom uplatnenú odmenu spojenú s uplatnením pohľadávky – predžalobnú
výzvu, ktorá nebola podpísaná a nebol predložený dôkaz o jej odoslaní a doručení; žalovaný sa rovnako
nestotožnil ani s uplatneným poplatkom vo výške 36,- Eur; za nepreukázané označil skúmanie bonity
žalovaného pred poskytnutím úveru, čo malo za následok jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť ako
aj nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru.

1.3 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom
spise, najmä zo žiadosti o spotrebiteľský úver, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čestného vyhlásenia,
aktuálneho stavu úveru, výzvy na splatenie dlžnej časti úveru, výzvy na úhradu dlžnej sumy ako aj
z dát z dopytu Sociálnej poisťovni; vo veci nariadil pojednávanie; aplikoval ustanovenia § 52 ods.1,

ods.2, § 497 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods.2,
§ 2 písm.a),b),d), § 7 ods.1, ods.16, ods.17, ods.19, ods.20, ods.21, ods.23, ods.24 písm.a), § 11
ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) a § 145 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Na základe

vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalovaný žiadosťou zo dňa 16.3.2022 požiadal
žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.000,- Eur s dobou splácania 8 rokov; následne
v ten istý deň uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola
žalovanému poskytnutá suma 24.900,- Eur; úver bol účelovo viazaný na refinancovanie. Súd prvej
inštancie poukázal aj na čestné vyhlásenie zo dňa 16.3.2022, z obsahu ktorého vyplýva vyhlásenie

žalovaného, že poskytnutý spotrebiteľský úver použil na splatenie predchádzajúcich záväzkov v zmysle
zmluvy. Upozornením zo dňa 21.12.2022 žalobca oznámil žalovanému, že pohľadávka banky vo výške
1.431,76 Eur je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti; zároveň žalovaného upozornil na oprávnenie
banky vyhlásiť úver za predčasne splatný; k uvedenému žalobca pristúpil výzvou zo dňa 17.1.2023.

1.4 Žalovaný v odpore namietol porušenie povinnosti žalobcu konať s odbornou starostlivosťou; žalobca
v reakcii na to uviedol, že úver bol žalovanému poskytnutý na refinancovanie, preto nebolo jeho
povinnosťou počítať ukazovateľ schopnosti splácať úver či skúmať príjmy, výdavky a ďalšie peňažné
záväzky žalovaného. Súd prvej inštancie vo vzťahu k týmto námietkam zdôraznil, že veriteľa uzatvorenie
zmluvy o úvere na refinancovanie nezbavovalo povinnosti konať s odbornou starostlivosťou.

1.5 Okresný súd vychádzajúc zo žiadosti o spotrebiteľský úver nemal za preukázané, na refinancovanie
akých úverov mal byť novoposkytnutý úver použitý, nakoľko v zmysle žiadosti boli mesačné splátky
iných úverov a pôžičiek žalovaného vo výške 0,- Eur, výživné a iné výdavky taktiež vo výške 0,- Eur.Hoci z obsahu žiadosti zo dňa 16.3.2022 vyplýva, že žalovaný žiadal o poskytnutie úveru vo výške
2.000,- Eur, v ten istý deň mu bol poskytnutý úver vo výške 24.900,- Eur. Rovnako ako v žiadosti
o spotrebiteľský úver, tak ani v samotnej úverovej zmluve nebolo špecifikované, na refinancovanie akých

úverov, pôžičiek či dlhov mal byť novoposkytnutý úver určený a aké mali byť nezaplatené zostatky
týchto úverov. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie spísané v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, v tomto
mal žalovaný prehlásiť, že úver použil (nie použije) na splatenie predchádzajúcich záväzkov podľa
zmluvy. Po posúdení týchto skutočností okresný súd konštatoval, že z účelu úveru uvedeného v zmluve
nemohol vychádzať. Ustálil zároveň, že zákon o spotrebiteľských úveroch určených na refinancovanie

nevyžaduje určiť limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v prípade, ak
výška refinancovaného úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov;
zo žiadnych listín doložených žalobcom však výška zostatkov úverov, ktoré mali byť splatené sporným
úverom a aká suma mala žalovanému ostať, nebola zistiteľná. Na žalobcu sa tak vzťahovala povinnosť
nielen v zmysle ustanovenia § 7 ods.1, ale aj § 7 ods.19 až ods.23 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd
prvej inštancie nemal za preukázané, že by žalobca splnil aspoň minimálnu zákonnú povinnosť skúmať

bonitu spotrebiteľa prostredníctvom čo i len jedného úverového registra či povinnosť zisťovať počet
a výšku záväzkov žalovaného ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, čo považoval sa hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z.; žalobca neskúmal ani výdavky na domácnosť
či bežné výdavky žalovaného, z ktorého dôvodu nemohol mať reálny obraz o jeho majetkovej situácii
potrebnejpreposúdenieschopnostispotrebiteľasplácaťúver.Povinnosťodbornejstarostlivostivzmysle

ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch nepovažoval okresný súd za splnenú, právnym
následkom čoho je, že žalobca nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru; nakoľko išlo o hrubé porušenie povinnosti; okresný súd vyhodnotil
súčasne poskytnutý úver ako bezúročný a bez poplatkov.

1.6 Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ako aj skutočnosť, že žalobca nemal právo na
jeho jednorazové splatenie, okresný súd konštatoval, že povinnosť žalovaného splácať úver naďalej trvá
v zmysle zmluvy do termínu jeho konečnej splatnosti, t.j. do 20.3.2030. Vychádzajúc z predložených
dokladov mal súd za to, že žalovaný čerpal úver vo výške 24.900,- Eur, ktorý mal splácať v 96 splátkach;
do dňa vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo splatných 22 splátok; výška splátky po zohľadnení

bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru predstavuje sumu 259,38 Eur, žalovaný zaplatil
celkom sumu 3.134,83 Eur, a teda 12 celých splátok a časť 13. splátky vo výške 22,27 Eur; súd prvej
inštancie preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.571,53 Eur, čo predstavuje zostatok 13.
splátky a 9 splátok po 259,38 Eur; v prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a v celej časti uplatnených
úrokov a poplatkov žalobu zamietol. V dôsledku nesplnenia peňažného záväzku sa žalovaný dostal do

omeškania, preto žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý okresný súd
priznal tak, ako špecifikoval v druhom výroku napadnutého rozsudku.

1.7Pokiaľsažalobcadomáhalzaplatenianákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkyvovýške499,03
Eur, ktoré mali predstavovať vykonaný úkon právnej služby – predžalobnú výzvu, tu súd prvej inštancie

uviedol, že môže priznať tento nárok len vo výške nákladov, ktoré pri uplatnení pohľadávky vznikli;
žalobca však žiadne skutkové tvrdenie, z ktorého by vyplývala reálna výška nákladov na uplatnenie
predžalobnej výzvy nepredložil; zároveň poukázal aj na ustanovenie § 13a ods.1 písm.d) vyhlášky č.
655/2004 Z.z., z ktorých dôvodov žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky nepriznal.

1.8 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 255 ods.2 C.s.p.
a žalovanému, ako strane v prevažnej miere úspešnej, priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi podľa pomeru úspechu a neúspechu v rozsahu 77,54 %, keď vychádzal z vyčíslených nárokov
uvedených v žalobe (24.191,14 Eur + 7.802,75 Eur + 499,03 Eur) a nároku priznaného napadnutým
rozhodnutím (2.571,53 Eur); okresný súd zobral do úvahy aj čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré zavinil

žalovaný tým, že platil platby aj po začatí konania. Súd považoval žalobcu za úspešného pri týchto
platbách len v sume 1.078,90 Eur a nie v celkovej sume, v ktorej došlo k späťvzatiu (1.351,88 Eur)
vzhľadom na to, že platba vo výške 272,98 Eur bola žalovaným zaplatená ešte pred podaním žaloby
dňa 12.7.2023 (žaloba bola súdu doručená dňa 14.7.2023).

2. Proti II. a IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolacie dôvody v odvolaní vyslovene nešpecifikoval ani nekonkretizoval zákonným ustanovením;z obsahu odvolania však možno vyvodiť, že namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie
v zmysle ustanovenia § 365 ods.1 písm.b) C.s.p., nesprávnosť skutkových zistení v zmysle ustanovenia
§ 365 ods.1 písm.f) C.s.p. ako aj nesprávnosť právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods.1 písm.h)

C.s.p.

2.1 Odvolateľ, vychádzajúc zo záverov súdu prvej inštancie, konštatoval, že žalobca nebol oprávnený
od neho vyžadovať jednorazové splatenie úveru; žalobou sa mohol domáhať len splátok splatných
do podania žaloby. Žalovaný však zdôraznil, že žalobca sa nárokov na zaplatenie splatných splátok

na základe skutkových okolností spočívajúcich v omeškaní s úhradou týchto splátok nedomáhal. Súd
prvej inštancie mal za to, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo; žalobca si však
svoj nárok uplatňoval práve na základe tohto rozhodujúceho skutkového tvrdenia, ktoré v priebehu
konania nezmenil, a teda toto skutkové tvrdenie malo viesť k zamietnutiu žaloby. V kontexte uvedeného
dodal, že súd nie je oprávnený posudzovať nárok na základe iných skutkových tvrdení ako tých, ktoré
boli prednesené žalobcom; len konkrétne žalobcom prednesené skutkové tvrdenia sú predmetom

dokazovania a ak sa v rámci dokazovania preukáže iný skutkový stav, musí žalobca pre úspech
v spore zmeniť svoje skutkové tvrdenie. Rozdielnosť medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu a zisteným
skutkovým stavom má mať podľa názoru odvolateľa za následok zamietnutie žaloby pre nepreukázanie
skutkových tvrdení žalobcu.

2.2 Pozornosť upriamil aj na ustanovenie § 140 ods.2 C.s.p., v zmysle ktorého sa podstatná zmena
rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe považuje za zmenu žaloby. Zmenou žaloby je návrh,
ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, ale zmenou žaloby je aj podstatná
zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. V zmysle ustanovenia § 294
C.s.p. sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Na základe

uvedeného bol žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie mohol rozhodovať iba o nároku, ktorý mal
vyplývať z predčasného zosplatnenia úveru, avšak takýto nárok nebol daný.

2.3 Žalovaný v nadväznosti na uvedené uzavrel, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade
s procesnými predpismi a tým, že priznal žalobcovi nárok na základe iných ako ním tvrdených okolností,

porušil právo žalovaného na spravodlivý proces a na rovnosť sporových strán.

3. Žalobca považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za zákonné a správne
a navrhol ho potvrdiť. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy
ako aj k nemožnosti uplatnenia požiadavky zaplatenia zostatku úveru jednorazovo žalobca uviedol, že

okresný súd rozhodol správne, keď mu priznal časť z uplatneného nároku, ktorý predstavoval súhrn
splatných nezaplatených splátok. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v tomto konaní je žalovaný
spotrebiteľom a súd má povinnosť zistenia skutočného stavu veci, kedy zásada formálnej pravdy
v prípade slabšej strany ustupuje verejnému záujmu na poskytnutí ochrany; táto však nie je bezbrehá
a sú nemôže prihliadať len na zistené skutočnosti v konaní, ktoré by boli v prospech spotrebiteľa.

V tejto súvislosti poukázal jednak na zásadu materiálnej pravdy ako aj zásady „iura novit curia“, na ktorú
poukazuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo
385/2012 zo dňa 6.2.2013.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie
v druhej výrokovej vete postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu v tejto časti

zamietol. Odvolací súd tiež rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania.

6. Podľa § 388 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie a odvolania žalovaného zistil, že okresný súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí
reagoval na žalovaným v priebehu konania vznesenú námietku o zanedbaní odbornej starostlivosti
veriteľa pred poskytnutím spotrebiteľského úveru. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval nemožnosťjednorazového zosplatnenia poskytnutého úveru ako aj jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť z dôvodu
hrubého porušenia zákonných povinností a neskúmania bonity spotrebiteľa, je jeho hodnotenie správne
a nie je mu čo vytknúť. V konečnom dôsledku žalobca ako dodávateľ, ktorému bol záver o nemožnosti

zosplatnenia poskytnutého úveru a záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, na neprospech,
odvolanie nepodal; napokon v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu výslovne uviedol, že žalobca
vo vzťahu k právnemu posúdeniu súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy ako aj o nemožnosti
uplatnenia požiadavky zaplatenia zostatku úveru jednorazovo, považuje rozhodnutie súdu za správne
a stotožňuje sa s ním.

7.1 Ak však okresný súd následne priznal žalobcovi nárok na zaplatenie splátok splatných do vydania
napadnutého rozhodnutia, priznal mu tým plnenie vyplývajúce z iného skutkového základu, než aký bol
určený žalobným návrhom, a teda svojim postupom prekročil rámec vymedzeného petitu.

8. Jednou z náležitostí žaloby je povinnosť žalobcu pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, na

základe ktorých si v konaní uplatňuje svoje právo a ktoré mu zakladajú tvrdený nárok voči žalovanému.
Súd je predmetom sporu, a teda skutkovým základom uplatneného nároku uvedeným v žalobe, viazaný.
„V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu
ani nároku na plnenie, o ochranu ktorého žalobca nežiadal.“ (pozri Civilný sporový poriadok, Komentár,
doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, str. 800).

8.1 Súd nie je v sporovom konaní oprávnený zaoberať sa iným právnym vzťahom, iným právom ani iným
plnením čo do druhu a výšky, než aké boli vymedzené v žalobe a nemôže ani priznať iné plnenie ako to,
ktorébolovpetitežiadané.Súdtedanemôžežalobcoviprisúdiťniečoiné,nežžiadal;povedanéinak,súd
musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom. Vyplýva to jednak z dispozičného

princípu sporového procesu ako aj z viazanosti súdu žalobným návrhom v zmysle ustanovenia § 216
C.s.p.. V kontexte uvedeného potom nie je možné priznať žalobcovi plnenie na základe iných, než
v žalobe tvrdených, skutkových okolností. Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ktorý v uznesení sp.zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. februára 2024 konštatoval: „súd musí rešpektovať
predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného

skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu.“ (totožne aj v náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 122/2012 z 3. októbra 2012).

8.2 Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/85/2021 vyplýva, že
v najvyšším súdom posudzovanej a prejednávanej veci boli skutkové okolnosti obdobné. Vo

veci rozhodovanej najvyšším súdom bol dodávateľom uplatnený nárok z tvrdeného predčasného
zosplatnenia spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného
(spotrebiteľa). Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo. S týmto
ťažiskovým záverom sa odvolací súd nestotožnil, mal za to, že zosplatnenie bolo neplatné a napriek
uvedenému po vykonanom dokazovaní posudzoval, či žalobcovi (dodávateľovi) vznikol nárok na

peňažné plnenie voči žalovanému na základe nezmeneného skutkového stavu podľa obsahu spisu
a vykonaného dokazovania. V najvyšším súdom posudzovanej veci odvolací súd zmenil prvostupňové
rozhodnutie a žalovanému uložil povinnosť na zaplatenie dlžných splátok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu.

8.3 Uvedený postup odvolacieho súdu dovolací súd podrobil kritike a uzavrel, že odvolací súd svojím
postupom pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu prekročil rámec ním vymedzeného petitu,
pretože priznal plnenie z iného skutkového základu, než bol vymedzený žalobou.

8.4 Obdobne postupoval okresný súd aj v prejednávanej veci.

9. Z predloženého spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 24.191,14
Eur s príslušenstvom; tvrdil a preukazoval, že dňa 17.1.2023 pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu
úveru, ktorému predchádzala výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 21.12.2022 predpokladaná
ustanovením § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie však mal na základe vykonaného

dokazovania za preukázané, že veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver nekonal s odbornou starostlivosťou a zároveň konštatoval aj hrubé porušenie povinností daných
ustanovením § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z.; zákon o spotrebiteľských úveroch pre takéto prípady
porušenia povinností definuje v ustanovení § 11 ods.2 dve sankcie, a to nemožnosť veriteľa vyžadovaťod spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (v prípade, že veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou) a bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úver (v prípade hrubého porušenia
povinností veriteľom). Správny bol preto záver okresného súdu o neúčinnosti predčasného zosplatnenia

spotrebiteľského úveru; správne bolo aj jeho konštatovanie, že povinnosť žalovaného splácať úver
naďalej trvá. Táto skutočnosť v konečnom dôsledku viedla súd prvej inštancie k tomu, že priznal
žalobcovi časť ním uplatneného nároku pozostávajúceho z jednotlivých, do vyhlásenia rozhodnutia
okresného súdu splatných splátok; tieto v dôsledku posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov
znížil o príslušný úrok a poplatky.

9.1 V sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia
a predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že súd nie je povinný za žalobcu
vyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože by tým nahrádzal procesnú
aktivitu žalobcu. Žalobca v prejednávanej veci, ktorému síce ostal nárok na zaplatenie splátok v zmysle
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuviedol také rozhodujúce skutkové okolnosti a nenavrhol vykonať

také dôkazy, z ktorých by okresný súd mohol určiť výšku a počet splatných splátok bez toho, aby tým
nahrádzal činnosť žalobcu; žalobca netvrdil, že by uplatnený nárok odvodzoval od jednotlivých splatných
splátok; svoj nárok špecifikoval ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného úveru.

9.2 Okresný súd tak bez toho, aby žalobca svoje skutkové tvrdenia zmenil či doplnil a navrhol

alternatívny, resp. eventuálny petit, priznal žalobcovi nárok na splatné splátky, vychádzajúc pri výpočte
ich výšky zo zmluvy o úvere a zo stavu úveru aktuálnemu ku dňu 31.5.2023. V kontexte uvedeného
odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svojim postupom prekročil rámec vymedzeného petitu
tým, že priznal plnenie z iného skutkového základu, ktorý nebol v žalobe uvedený, čím porušil zásadu
„ne ultra petitum“, čo malo za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces; rovnako

v obdobnej veci (sp.zn. 4Cdo/85/2021) konštatoval najvyšší súd.

9.3 K uvedenému odvolací súd dodáva, že žalovaný už v podanom odpore žiadal, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol argumentujúc práve nemožnosťou veriteľa úver vyhlásiť za predčasne splatný
z dôvodu hrubého porušenia povinnosti odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa pri poskytnutí

úveru a taktiež v dôsledku uvedeného záverom o tom, že poskytnutý úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Žalobca na túto argumentáciu v rámci celého konania pred súdom prvej
inštancie procesne nereagoval, zotrval na svojej argumentácii vo vzťahu k platnému zosplatneniu úveru.
Žalobca sa na jedinom pojednávaní v konaní pred súdom prvej inštancie osobne ani prostredníctvom
právneho zástupcu nezúčastnil, na procesnú obranu žalovaného tak nereagoval ani na pojednávaní.

V konečnom dôsledku závery okresného súdu si však po vyhlásení prvostupňového rozhodnutia osvojil
a poukázal na ne. Ak v písomnom vyjadrení poukázal na zásadu iura novit curia vyplývajúcu aj
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/385/2012 zo dňa 6.2.2013; tieto
závery si vo vzťahu k prejednávanej veci nesprávne vyložil. Zásada súd pozná právo znamená, že
súd nevykonáva dokazovanie v otázkach právnych, ale iba v otázkach skutkových; súd musí vec pri

rozhodovaní posúdiť právne sám; strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok a ani obranu proti nemu
právne kvalifikovať. V prejednávanej veci ale ide o skutkovú otázku; žalobca v žalobe uplatnený nárok
vymedzil skutkovo tak, že uplatňuje nárok, ktorý vznikol ako následok zosplatnenia úveru v dôsledku
neplnenia povinnosti dlžníka splácať splátky riadne a včas. Žalobca sa nedomáhal (iba) doposiaľ
nezaplatených splatných splátok úveru, takto žalobu skutkovo nevymedzil, takéto skutkové tvrdenia ako

prostriedky procesného útoku nerealizoval a k takýmto tvrdeniam logicky dôkazy neoznačil. Ak Civilný
sporový poriadok pod zmenou žaloby rozumie aj podstatnú zmenu skutkových tvrdení alebo doplnenie
rozhodujúcich skutočnosti (§ 140 C.s.p.) a takýto návrh na zmenu žaloby podaný nebol, bez ohľadu
na ustanovenie § 294 C.s.p. (zmena žaloby v spotrebiteľských veciach sa nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ) o takomto, žalobcom skutkovo neuplatnenom nároku, okresný súd pozitívne rozhodnúť

nemohol, iba porušením zásady ne ultra petitum.

10. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (II.
výroková veta) postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
Proti výroku I., ktorým okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.351,88 Eur zastavil a výroku III.,

ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, odvolanie podané nebolo; nejde ani o výroky
závislé k odvolaním napadnutému výroku.11. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie (§ 396 ods.2 C.s.p.). Podľa § 255 ods.1 C.s.p. súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol

odvolací súd o náhrade trov celého, a teda prvoinštančného a odvolacieho, konania podľa pomeru
úspechu vo veci. Odvolací súd vychádzal zo žalobou uplatnených nárokov (24.191,14 Eur + 7.802,75
Eur + 499,03 Eur + 23,71 Eur); prihliadol aj na čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 1.351,88 Eur;
žalovaný po začatí konania uhradil sumu 1.078,90 Eur, v ktorej časti zavinil zastavenie konania; platbu
vo výške 272,98 Eur žalovaný uhradil dňa 12.7.2023, a teda pred podaním žaloby (14.7.2023), z ktorého

dôvodu nebolo možné žalovanému v tejto časti pričítať zavinenie za zastavenie konania. Po zohľadnení
uvedeného predstavuje úspech žalobcu 3,32 %, úspech žalovaného 96,68 %; čistý úspech žalovaného
je 93,36 % (96,68 % - 3,32 %), ktorý nárok mu odvolací súd priznal voči žalobcovi. O výške trov konania
rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods.2 C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta

druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).