Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200274
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200274.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej

LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, D., IČO: 34 761 543, zastúpený advokátom: JUDr. Ivo Babjak, AK
so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100762895/2020 zo dňa 08.04.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, kontaktné miesto Šaľa (ďalej len „správca dane“) začal dňa 10.04.2015 daňovú
kontrolu u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške
73.793,74eurzazdaňovacieobdobiejanuár2015.Daňovákontrolatrvalaod10.04.2015do12.12.2016.
Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane rozhodnutie č. 101410061/2017 zo dňa 22.06.2017, ktoré

jeho nariadený orgán na základe odvolania žalobcu zrušil rozhodnutím č. 102293662/2017 zo dňa
03.11.2017, vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nové rozhodnutie č. 101252323/2018 správcu
dane zo dňa 02.07.2018 ( daňovému subjektu nebol priznaný nadmerný odpočet vo výške XX XXX,XX
eur) na základe odvolania žalobcu zrušil nadriadený orgán rozhodnutím č. 102065431/2018 zo dňa
17.10.2018, vec vrátil na ďalšie konanie a zaviazal správcu dane zastaviť vyrubovacie konanie z
dôvodu, že odpadol dôvod daňového konania, nakoľko zákonná lehota na výkon daňovej kontroly
bola prekročená. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 102289666/2018 zo dňa 20.11.2018 o

zastavení daňového konania vo veci určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2019. Správca dane vrátil nadmerný odpočet vo
výške XX XXX,XX eur dňa 07.01.2019.
2. Správca dane priznal rozhodnutím č. 102730493/2019 zo dňa 26.11.2019 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) žalobcovi podľa § 79a ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o DPH“) úrok z nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie
január 2015 v sume X.XXX,XX eur počítajúc ho z ročnej úrokovej sadzby 1,5 % zo sumy vráteného

nadmerného odpočtu XX XXX,XX eur. Úrok priznal za každý deň zadržania nadmerného odpočtu
od 15.10.2015 (deň nasledujúci po uplynutí šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa § 79a ods. 1, 2 zákona o DPH) do 07.01.2019 (deň vrátenia nadmerného
odpočtu), t. j. za 1 181 dní jeho zadržania z dôvodu, že dvojnásobok základnej úrokovej sadzby ECBplatnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, nedosiahol 1,5 %, správca dane priznal
týmto rozhodnutím úrok z nadmerného odpočtu vo výške ročnej úrokovej sadzby (1,5 %) zo sumy
vráteného nadmerného odpočtu.

3. Žalobca sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolal argumentujúc aj judikatúrou Súdneho dvora
EÚ, najmä na rozsudkom C-107/10 z 12.05.2011 (Enel Marica Iztok 3 AD proti Direktor) a uznesením
C-120/15 z 21.10.2015 (Kovozber s.r.o. proti Daňovému úradu Košice). Nesúhlasil s použitím § 79a
ods. 3 zákona o DPH pri rozhodnutí, lebo daňová kontrola začala dňa 10.04.2015, bola ukončená
dňa 12.12.2016, preto bolo vylúčené použitie § 79a zákona o DPH a jeho použitie bolo v rozpore

s § 85ke zákona o DPH. Namietal nezákonnosť postupu správcu dane, ktorý úroky začal počítať až
po uplynutí šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, lebo bol v
rozpore s výkladom článku 183 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica Rady č. 2006/112/ES“). Na základe odvolania žalobcu žalovaný
rozhodnutím č. 100762895/2020 zo dňa 08.04.2020 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) potvrdil
prvostupňové rozhodnutie poukážuc na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. Snj 36/2019 zo dňa 30. októbra 2019 ohľadom zjednotenia rozhodovacej činnosti pri
náhrade za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly.
II.
Žaloba

4. Žalobca sa žalobou doručenou súdu elektronicky dňa 05.06.2020 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100762895/2020 zo dňa 08.04.2020, jeho zrušenia spolu s rozhodnutím
správcu dane č. 102730493/2019 zo dňa 26.11.2019 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Žalobca namietal, že rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím nebolo vydané v súlade so zákonom, pretože sa

zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach,
pritom už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu poukázal na článok 7 ods. 2 Ústavy SR.
5. Žalobca namieta, že mu správca dane priznal úrok zo zadržaného a po vykonaní daňovej kontroly
vráteného nadmerného odpočtu nesprávne podľa § 79a zákona o DPH účinného až od 01.01.2017,
lebo táto vnútroštátna právna úprava je v rozpore s výkladom článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES

podanej Súdnym dvorom v rozsudku vo veci C-107/10 a nemôže byť aplikovaná na výpočet úrokov zo
zadržaného nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. Poukázal na uznesenie Súdneho dvora vo
veci C-120/15 zo dňa 21.10.2015 (Kovozber), v ktorom je uvedené, že výpočet úrokov zo zadržaného
nadmerného odpočtu vráteného po ukončení daňovej kontroly sa má vykonať odo dňa nasledujúceho
po uplynutí všeobecnej lehoty na jeho vrátenie, ak by daňová kontrola nebola začatá. Súdny dvor uznal,

že aj finančné orgány Slovenskej republiky môžu zadržať nadmerný odpočet počas daňovej kontroly,
ale len na primeranú dobu, ktorá „neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie
tejto daňovej kontroly.“ Podľa názoru žalobcu žalovaný opomína dĺžku primeranej lehoty na vykonanie
daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti,
pritom Súdny dvor nepovažuje za primeranú ani šesťmesačnú lehotu určenú zákonom č. 563/2009 Z. z.

o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „daňový poriadok“ alebo „DP“), lebo
nie je v súlade s požiadavkami zásady daňovej neutrality a z toho dôvodu nemôže byť primeranou ani
jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku.
5.1. Žalobca poukázal na všeobecne záväzný výklad článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES Súdnym
dvorom EÚ v rozsudku vo veci C-107/10 Enel Marica Iztok 3 AD k otázke momentu vzniku nároku na

úroky z nadmerného odpočtu, ktorého vrátenie je zadržiavané správcom dane z dôvodu začatia daňovej
kontroly. Žalobca tvrdí, že podľa Súdneho dvora EÚ ( ďalej len „Súdny dvor“) sa musí výpočet úrokov z
nadmerného odpočtu vráteného po daňovej kontrole odvíjať odo dňa, kedy mal byť nadmerný odpočet
vrátený, ak by daňová kontrola nebola začatá. Ďalej poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu
SR citujúc ich niektoré časti, v ktorých sa riešilo obdobie, za ktoré patrí daňovému subjektu úrok zo

zadržiavaného nadmerného odpočtu a výška tohto úroku ( pr.: sp. zn. 8Sžf/115/2013, spojené veci sp.
zn. 4Sžf/65/2014, 4Sžf/68/2014, sp. zn. 3Sžf/34/2016, sp. zn. 4Sžf/57/2016, sp. zn. 5Sžfk/33/2017 zo
dňa 28.03.2019, bod 55, sp. zn. 2Sžfk/20/2017 zo dňa 31.07.2019, bod 38). Na Slovensku je všeobecná
lehota na vrátenie nadmerného odpočtu v prípade nemožnosti jeho započítania s daňovou povinnosťou
za nasledujúce zdaňovacie obdobie 30 dní, ktorá je v súlade s článkom 183 smernice o DPH ( rozsudok

NS SR zo dňa 28.03.2019, sp. zn. 5Sžfk/33/2017).
6. Podľa žalobcu je § 79a zákona o DPH v rozpore s komunitárnym právom, lebo neakceptuje výklad
článku 183 smernice 2006/112/ES podaného Súdnym dvorom EÚ v rozsudku C-107/10 a v uznesení
C-120/15, v rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžfk/60/2018 (bod 54 ) zo dňa 19.06.2019. Podľa žalobcumu patrí úrok z nadmerného odpočtu zadržaného správcom dane už odo dňa uplynutia všeobecnej
lehoty podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 zákona o DPH a je potrebné ho priznať až do dňa jeho
vrátenia daňovému subjektu. On podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2015

dňa 16.02.2015 a uplatnil si nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v sume XX XXX,XX eur. Žalobca
v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie február 2015 vykázal tiež nadmerný odpočet, toto
daňové priznanie podal dňa 15.03.2015, čo znamená, že dňa 16.03.2015 začala plynúť 30-dňová lehota
na vrátenie nadmerného odpočtu vykázaného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2015.
Dňa 10.04.2015, t.j. vo všeobecnej lehote na jeho vrátenie, začal správca dane daňovú kontrolu na

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti a vrátenie nadmerného
odpočtu zadržal. Daňová kontrola bola ukončená dňa 12.12.2016, vyrubovacie konanie skončilo dňa
03.12.2018doručenímrozhodnutímč.102289666/2018zodňa20.11.2018,ktorýmbolodaňovékonanie
zastavené podľa § 62 ods. 1 písm. h) Daňového poriadku. Správca dane mu vrátil zadržaný nadmerný
odpočet v sume 73 793,74 eur dňa 07.01.2019, čiže obdobie zadržania nadmerného teda trvalo od
14.04.2015 do 07.01.2019.

7. Žalobca namieta neprimeranosť doby, po ktorú mu bol zadržiavaný nadmerný odpočet, čo
predstavovalo 45 mesiacov. V jeho konkrétnom prípade bola daňová kontrola začatá dňa 10.04.2015,
ukončená dňa 12.12.2016, t.j. trvala dvadsať mesiacov, čo je viac ako trojnásobok lehoty prejednávanej
Súdnym dvorom vo veci C-120/15. Nadmerný odpočet mu bol vrátený až dňa 07.01.2019. Súdny
dvor vo veci vo veci C-107/10 ( bod 51) uviedol, že výpočet úrokov sa musí vykonať odo dňa, kedy

by bol nadmerný odpočet spoločnosti vrátený, keby u nej nebola začatá daňová kontrola na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Podľa názoru žalobcu Súdny
dvor vylučuje možnosť členského štátu určiť si „primeranú“ lehotu, až po uplynutí ktorej by bol daňový
orgán povinný platiť úroky zo zadržiavaného nadmerného odpočtu, t. j. použiť spôsob upravený v § 79a
ods. 1 zákona o DPH účinnom od 01.01.2017.

8. Žalobca namieta, že žalovaný sa v rozhodnutí nevyporiadal s jeho odvolacou námietkou, že § 79a
zákona o DPH je v rozpore s výkladom článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES. V ďalšom texte
však žalobca cituje, ako sa žalovaný „vyporiadal“ s touto námietkou: „Z ustanovenia § 79a ods. 1
zákona o DPH vyplýva, že štát si ponecháva určitý čas (šesť mesiacov od posledného dňa lehoty
na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5), aby uplatnil svoju právomoc

kontrolovať správnosť výšky uplatneného nadmerného odpočtu bez toho, aby sa na toto obdobie
zadržania finančných prostriedkov vzťahoval nárok na úrok z nadmerného odpočtu. O tom, či sú takto
stanovené podmienky vzniku práva na úrok zo zadržania nadmerného odpočtu počas šiestich mesiacov
bez finančnej kompenzácie správne zákonom nastavené, môže rozhodnúť len súd.“ Avšak považuje
stanovisko za alibistické, lebo orgány verejnej správy boli povinné vylúčiť aplikáciu § 79a zákona o DPH

a postupovať eurokonformným spôsobom.
8.1. Žalobca poukázal na stanovisko kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Snj 36/2019 zo dňa
30.10.2019 k náhrade za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej, podľa ktorého je § 79a zákona
o DPH v pomere špeciality k § 79 ods. 3 daňového poriadku. Žalobca tvrdí, že správne kolégium
Najvyššieho súdu SR nebolo oprávnené vydať takéto stanovisko, lebo § 79a zákona o DPH je v rozpore

s eurokonformným výkladom komunitárnej právnej normy a správne súdy sa ním nemajú riadiť, lebo
§ 79 ods. 3 Daňového poriadku v nadväznosti na § 79 ods. 7 Daňového poriadku upravuje aj výšku
úrokov z nadmerného odpočtu vráteného po uplynutí všeobecnej lehoty na jeho vrátenie. Smernica
Rady 2006/112/ES má prednosť pred zákonom o DPH v platnom znení a výklad jednotlivých článkov
tejto smernice podáva Súdny dvor, ktorého rozsudky majú priamy účinok.

9. Žalobca v súvislosti s priznanou výškou úroku poukázal na uznesenie Súdneho dvora vo veci
Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó, C-654/13, EU:C:2014:2127 ( body 30,35), ako aj na rozsudok
NS SR sp. zn. 4Sžf/57/2016 zo dňa 06.06.2017 (KOVOZBER) potvrdzujúci rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 6S/31/2012 zo dňa 07.04.2016, ktorý zrušil rozhodnutie Daňového úradu
Košice č. 9812301/5052/2012/Kor zo dňa 27.01.2012 a zaviazal ho postupovať pri výpočte úrokov

zo zadržiavaného nadmerného odpočtu podľa bodu 30 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-120/15
( „....v prípade chýbajúcich právnych predpisov Európskej únie v danej oblasti prináleží vnútroštátnemu
právnemu poriadku každého členského štátu stanoviť podmienky, za akých sa majú zaplatiť úroky z
omeškania. .......V danom prípade je možné použiť analógiu legis a výšku úrokov určiť v nadväznosti na
ustanovenie § 79 ods. 3 daňového poriadku. Výška tak stanoveného úroku by podľa najvyššieho súdu

zodpovedala zásadám ekvivalencie a efektivity, na ktorý poukazuje Súdny dvor EÚ.“). Žalobca poukázal
i na ďalšie rozsudky NS SR s rovnakým názorom, sp. zn. 2Sžfk/20/2017( bod 44) zo dňa 31.07.2019,
sp. zn. 5Sžfk/33/2017 ( bod 59) zo dňa 28.03.2019 a sp. zn. 5Sžfk/60/2018 (bod 54) zo dňa 19.06.2019.Žalobca však konkrétnu žalobnú námietku k samotnej výške priznaných úrokov týkajúcich sa rozhodnutí
napádaných v tomto súdnom konaní nevzniesol.
III.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.12.2021 navrhol žalobu zamietnuť, žalobcovi
nepriznaťtrovykonania,zotrvalnasvojichzáverochvnapadnutomrozhodnutí.Správcadanepostupoval
v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania v súlade s ustanoveniami zákona

o DPH a daňového poriadku a v súlade so stanoviskom správneho kolégia NS SR sp. zn. Snj
36/2019, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
6/2019. Žalobcom citované závery z rozsudkov NS SR (sp. zn. 8Sžf/115/2013, spojené veci sp. zn.
4Sžf/65/2014, sp. zn. 2Sžfk/20/2017, sp. zn. 5Sžfk/33/2017, sp. zn. 5Sžfk/60/2018 / bod54/) vychádzali
z judikatúry najvyššieho súdu prijatej v čase neexistencie § 79a zákona o DPH, to isté platí pre rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-107/10 Enel Marica Izstok. Článok 183 Smernice 2006/112 bol prevzatý do

vnútroštátneho právneho predpisu cez § 79, ktorý určuje lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, a to:
bežné ( v odsekoch 1, 2, a 5) a osobitné (v odseku 6 ). Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich
dní od skončenia daňovej kontroly. Ak daňový úrad daňovou kontrolou nezistí nadmerný odpočet a
právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený

v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 79 ods.
6 tretia veta zákona o DPH). § 79 zákona o DPH však neobsahuje priznanie finančnej kompenzácie
za obdobie, keď platiteľovi boli počas výkonu daňovej kontroly zadržané finančné prostriedky. Zákonom
č. 297/2016 Z. z. účinnom od 01.01.2017 bol do zákona o DPH zavedený nový inštitút, § 79a, ktorý
zavádza pojem „úrok z nadmerného odpočtu“ a podľa neho postupoval správca dane. Žalovaný nie je

oprávnený posudzovať námietku žalobcu, či je vnútroštátna právna úprava § 79a zákona od DPH v
súlade s výkladom čl. 183 Smernice Rady 2006/112/ES, hlavne ak pozná stanovisko správneho kolégia
NS SR sp. zn. Snj 36/2019 z 30. októbra 2019 k zjednoteniu rozhodovacej činnosti ohľadom náhrady
za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly.
11. Žalovaný sa rovnako vyjadril k záverom Súdneho dvora EÚ v rozhodnutí vo veci C-120/15

(Kovozber).PodľajehonázoruSúdnydvorEÚdospelkzáveru,žečlánok183SmerniceRady2006/112/
ES sa má vykladať tak, že bráni vnútroštátnej úprave upravujúcej výpočet úrokov z omeškania pri vrátení
nadmerného odpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly a lehota na
vrátenie môže byť predĺžená na účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať
túto lehotu za neprimeranú. Nakoľko nemožnosť dočasného disponovania s finančnými prostriedkami vo

výške nadmerného odpočtu DPH spôsobuje zdaniteľnej osobe hospodárske znevýhodnenie, malo by
to byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality. Súdny
dvor EÚ vyjadril názor, že pri výpočte úrokov sa musí zobrať do úvahy ako počiatočný okamih deň,
keď mal byť nadmerný odpočet DPH v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES obvykle vrátený (bod
29). Zákonom č. 297/2016 Z. z. bol od 01.01.2017 zavedený do zákona o DPH nový inštitút „úrok z

nadmerného odpočtu“(§ 79a). Základným predpokladom priznania úroku z nadmerného odpočtu podľa
§ 79 zákona o DPH je skutočnosť, že platiteľ si uplatňuje sumu nadmerného odpočtu oprávnene, čo
znamená, že úrok z nadmerného odpočtu a jeho výška prvotne závisia od výsledku daňovej kontroly.
Z § 79a ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že štát si ponecháva určitý čas (šesť mesiacov od posledného
dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1,2 alebo ods. 5), aby uplatnil svoju

právomoc kontrolovať správnosť výšky uplatneného nadmerného odpočtu bez toho, aby sa na toto
obdobie zadržania finančných prostriedkov vzťahoval nárok na úrok z nadmerného odpočtu. Ak daňový
úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo
odseku5, nezistínadmernýodpočetaprávoplatnýmrozhodnutímhoprizná,vrátidaňovýúradnadmerný
odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia (§ 79 ods. 6 tretia veta zákona o DPH). Poukázal na to, že v prípade žalobcu bolo
vyrubovacie konanie po vykonanej daňovej kontrole ukončené dňa 20.11.2018 vydaním rozhodnutia o
zastavení odvolacieho konania právoplatné dňa 02.01.2019) v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 písm.
h) daňového poriadku z dôvodu, že odpadol dôvod daňového konania, nakoľko zákonná lehota na výkon
daňovej kontroly bola prekročená. Žalovaný tvrdí, že správca dane vrátil nadmerný odpočet v sume 73

793,74 eur dňa 07.01.2019, čím dodržal zákonnú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu - najneskôr
do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení daňového konania. Správca
dane nemal dôvod postupovať v zmysle § 79 ods. 3 daňového poriadku.
IV.Replika žalobcu

12. Žalobca zotrval na žalobe odvolávajúc sa na jej obsah. Ustanovenie § 79a zákona o DPH považuje

za rozporné so všeobecne záväzným výkladom článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES (ďalej len
„Smernica“), ktorá má v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom o DPH. Poukázal na
rozsudokSúdnehodvoravoveciC-103/88FratelliCostanzoSpA,zktoréhomutatismutandisvyplýva,že
správne orgány majú rovnakú povinnosť ako súdy aplikovať záväzný výklad Smernice podaný Súdnym
dvorom a zdržať sa aplikácie tých ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré sú s ním v rozpore. Štátny

orgán rozhodujúci vo veci, ktorá patrí do oblasti harmonizovaného práva Európskej únie, je povinný pred
aplikáciou vnútroštátneho práva dať prednosť právu Európskej únie.

13. Žalobca poprel, že by ním spomínané rozsudky NS SR boli z obdobia spred prijatia § 79a novely
novelou zákona o DPH, lebo ním uvádzané rozsudky boli vydané po 1.1.2017 (sp. zn. 4Sžf/57/2016 zo
dňa 06.06.2017, sp. zn. 8Sžf/71/2016 zo dňa 31.01.2019, sp. zn. 5Sžfk/33/2017 zo dňa 28.03.2019, sp.

zn. 5Sžfk/60/2018 zo dňa 19.06.2019, sp. zn. 1Sžfk/75/2017 zo dňa 27.06.2019, sp. zn. 2Sžfk/20/2017
zodňa31.07.2019,sp.zn.5Sžfk/24/2017zodňa28.03.2019).Ďalejžalobcatvrdí,žepodaňovejkontrole
bolokonanieukončenérozhodnutímdaňovéhoúraduč.102289666/2018zodňa20.11.2018ozastavení
konania „z dôvodu nezákonnosti daňovej kontroly“, daňová kontrola bola nezákonná, preto nebol počas
daňovej kontroly zákonne zadržaný nadmerný odpočet a nadmerný odpočet mu nebol vrátený v lehote

podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH. Z týchto dôvodov je správca dane povinný zaplatiť mu úrok za obdobie
od 14.4.2015 (pozn. súdu: nie od 15.10.2015 ) do 07.01.2019 v zmysle § 79 ods. 3,7 daňového poriadku.

14. Žalovaný sa k replike žalobcu v lehote stanovenej súdom nevyjadril.

V.
Relevantná právna úprava

15. Podľa čl. 7 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústavy SR“),
Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske
spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú
implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
16. Podľa článku 183 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej
DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s
podmienkami, ktoré určia. Členské štáty však môžu odmietnuť preniesť alebo vrátiť rozdiel, ak výška
nadmerného odpočtu predstavuje zanedbateľnú sumu.

17. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

18.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 119, prvá veta SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej
správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

21. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.22. Podľa § 183 SSP, žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

23. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. Podľa § 493e SSP v aktuálnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia

podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

25. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
( ďalej len „daňový poriadok“ alebo „DP“), daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

26. Podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak, daňové konanie sa zastaví, ak odpadol dôvod daňového konania.

27. Podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2016, ak správca dane vráti

daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového
preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5
eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená;
ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte

úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná
úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do
15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu
daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods.
6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia

nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet
a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.

28. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)
účinný do 31.12.2016, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ

nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou
podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v
nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho
neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce
po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty

na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný po dať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za
zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak
platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom,
nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za
toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej

výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné
zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.
29. Podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH účinnom do 31.12.2016, daňový úrad vráti nadmerný odpočet
do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol, ak zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac (písm. a/), platiteľ

bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom
nadmernýodpočetvznikol(písm.b/),aplatiteľnemalvobdobí6kalendárnychmesiacovpredskončením
kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči
daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných
predpisov v súhrne viac ako 1 000 eur (písm. c/).

30. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH do 31.12.2016, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich
dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného
odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výškezistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného
odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí
a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v
lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a
právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený
v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak
platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol
uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.
31. Podľa § 79a ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom od 1.1.2017, ak daňový úrad začal daňovú
kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet
nebolvrátenýdouplynutiašiestichmesiacovodposlednéhodňalehotynavrátenienadmernéhoodpočtu
podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej

len "úrok z nadmerného odpočtu") podľa odseku 2.
32. Podľa § 79a ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom od 1.1.2017, platiteľ má nárok na úrok z
nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej
sadzby nedosiahne 1,5%, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo

výške 1,5%. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia
šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa §
79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.
33. Podľa § 79a ods. 3 zákona o DPH v znení účinnom od 1.1.2017, o priznaní úroku z nadmerného
odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok

z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o priznaní úroku z nadmerného odpočtu.
34. Podľa § 79a ods. 6 zákona o DPH v znení účinnom od 01.01.2017, ustanovenia osobitného predpisu
(33 - zákon č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.) o použití daňového preplatku sa vzťahujú
aj na použitie úroku z nadmerného odpočtu.

35. Podľa § 85ke prechodných ustanovení zákona o DPH k úpravám účinným od 1. januára 2017 má
platiteľ nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017
nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného

odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.

36. Podľa Stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2019,
sp. zn. Snj 36/2019: „..... § 85ke veta druhá zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
účinnom od 1. januára 2017 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017) v znení:

"Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa
§ 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane." nie je v súlade s právom
Európskej únie, a to najmä s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-120/15 Kovozber,
ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc. Na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú
orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohto ustanovenia.“

VI.
Konanie na správnom súde

37. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/35/2020. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.38. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná (§ 6, § 7
SSP), bola podaná včas, oprávnenou osobou, zastúpenou advokátom, obsahovala zákonom stanovené
náležitosti, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v

medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v
čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej
správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal
dňa 04.07.2024 na pojednávaní v prítomnosti žalobcu, neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť

ospravedlnil a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

39. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného

č. 100762895/2020 zo dňa 08.04.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č.
102730493/2019 zo dňa 26.11.2019 o priznaní úroku z nadmerného odpočtu v sume v sume X.XXX,XX
eur žalobcovi, zo sumy vráteného nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2015 vo výške
XX XXX,XX eur.

40. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia a
konanie mu predchádzajúce v medziach žalobných bodov, a teda preskúmať hlavné námietky žalobcu
ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
tiež námietky ohľadom začiatku doby, od kedy bol úrok z nadmerného odpočtu žalobcovi priznaný, a to v
nadväznosti na právo EÚ a judikatúru Súdneho dvora EÚ. Napriek tomu, že žalobca v žalobe neoznačil

konkrétne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP, súd si z obsahu
žalobných bodov ustálil, že žalobca napádal prioritne nesprávne právne posúdenie podstatných otázok
a nedostatočné odôvodnenie daňových orgánov v týchto otázkach.

41. Súd z administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na

vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 trvala
od 10.04.2015 do 12.12.2016. Daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach priznali žalobcovi úrok za
zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly vo výške X.XXX,XX eur zo sumy vráteného
nadmerného odpočtu vo výške XX XXX,XX eur. Výška úroku predstavovala 1,5 % ročnú úrokovú
sadzbu zo sumy nadmerného odpočtu za každý deň zadržania nadmerného odpočtu od 15.10.2015

(deň nasledujúci po uplynutí šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa § 79a ods. 1, 2 zákona o DPH) do 07.01.2019 (deň vrátenia nadmerného odpočtu),
a to vychádzajúc z § 79a ods. 1, 2 zákona o DPH. Podľa súdu zistený skutkový stav v napadnutých
rozhodnutiach korešponduje s obsahom administratívneho spisu a skutkový stav nebol medzi stranami
sporný.

42. Námietku žalobcu, že správne orgány nesprávne posúdili vec použijúc pri rozhodovaní §79a zákona
o DPH na miesto § 79 daňového poriadku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd vychádzal aj z uznesenia
SD EÚ vo veci C-120/15 (ďalej len „vo veci Kovozber“), v ktorom sa riešila vnútroštátna úprava v
kontexte s čl. 183 smernice Rady č. 2006/112/ES. V nadväznosti na uvedenú judikatúru SD EÚ bolo

do slovenského právneho poriadku zavedené ustanovenie § 79a zákona o DPH účinné od 01.01.2017,
ktorého aplikácia je predmetom tohto súdneho konania, preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu,
že by toto ustanovenie nijako nereflektovalo na právo Európskej únie ani judikatúru SD EÚ, práve
naopak. Následne bolo prijaté stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 30.10.2019, sp. zn. Snj 36/2019 (publikované pod č. 56/2019), ktoré taktiež reflektovalo na

závery uznesenia SD EÚ vo veci Kovozber, a v ktorom bol prijatý záver, že § 79a zákona o DPH je v
pomere špeciality k ustanoveniu § 79 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012,
čo je v súlade so závermi správneho súdu uvedenými nižšie v odôvodnení tohto rozsudku a zároveň
je to dôvodom, prečo nemožno postupovať podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku v tomto prípade (lex
specialis derogat legi generali). V publikovanom stanovisku bol pre úplnosť uvedený aj záver, že § 85ke,

druhá veta zákona o DPH („o neuplatnení § 79a, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného
odpočtu bola skončená do 31. decembra 2016“) nie je v súlade s právom Európskej únie, a to najmä
s uznesením SD EÚ vo veci Kovozber, ktoré má aplikačnú prednosť s účinkom ex tunc, a preto na
zabezpečenie súladu s právom EÚ sú orgány verejnej správy a súdy povinné zdržať sa aplikácie tohtoustanovenia, čo bolo v tomto prípade potrebné aplikovať, keďže daňová kontrola bola skončená dňa
12.12.2016.

43. Súd má za to, že ani z ostatnej judikatúry SD EÚ, ktorú uvádzal žalobca, nevyplývajú závery,
že by práve § 79a zákona o DPH bol v rozpore s čl. 183 smernice Rady č. 2006/112/ES, právom
EÚ alebo judikatúrou SD EÚ. Z týchto prameňov práva vyplývali najmä zásady, ktoré musia členské
štáty EÚ pri stanovaní podmienok vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty rešpektovať,
ako napr. zásadu neutrality daňového systému DPH, zásady ekvivalencie a efektivity, pričom Súdny

dvor EÚ zreteľne uvádza, že je vecou vnútroštátnych právnych poriadkov, ako si v nich štáty stanovia
konkrétne podmienky, za akých sa majú platiť úroky z omeškania (vo veci Kovozber, bod 30). Ako
je uvedené v tomto rozsudku, stanovenie nejakej doby na vykonanie daňovej kontroly, počas ktorej
nemá daňový subjekt nárok na úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu, je v súlade so zásadou
ekvivalencie a efektivity, inak by bol obmedzený výkon práva štátu na zabezpečenie riadneho výberu
daní prostredníctvom daňovej kontroly. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v danom

prípade je zaručené aj dodržiavanie zásady daňovej neutrality, keďže zdaniteľnej osobe, ktorá nemôže
dočasne disponovať s finančnými prostriedkami, ktoré sú jej zadržiavané vo výške nadmerného odpočtu
DPH a je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, je toto kompenzované práve zaplatením úrokov.

44. Súd poukazuje aj na najnovšie uznesenie SD EÚ vo veci C-151/23 ZSE Elektrárne s.r.o. proti

Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky zo dňa 05.10.2023, ktoré tiež nestanovilo, že by § 79a
zákona o DPH bol v rozpore s právom EÚ, ale opätovne uvádza, že spôsoby uplatnenia týchto úrokov
patria do procesnej autonómie členských štátov, ktorá je vymedzená zásadami ekvivalencie a efektivity.
V tomto rozhodnutí sa ďalej uvádza, že vnútroštátne pravidlá týkajúce sa najmä okamihu, od ktorého
sa majú počítať prípadne dlhované úroky, nesmú viesť k tomu, aby zdaniteľná osoba bola zbavená

primeranej náhrady za stratu spôsobenú oneskoreným vrátením uvedeného nadmerného odpočtu.

45. Nedôvodnou je námietka žalobcu, že sa žalovaný v rozhodnutí nevyporiadal s jeho námietkou
z odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu, že § 79a zákona o DPH je v rozpore s výkladom článku
183 Smernice Rady 2006/112/ES. Žalovaný sa s tým v rozhodnutí riadne a dostatočne vyporiadal,

použil správnu úvahu a v konečnom dôsledku v ďalšej časti žalobnej námietky žalobca sám potvrdil,
že žalovaný sa s jeho žalobným bodom vypriadal. Podľa názoru súdu dôvodom na konštatovanie
o neodôvodnení rozhodnutia žalovaného nemôže byť to, že rozsah odôvodnenia nezodpovedá
predstavám žalobcu.

46. Námietka žalobcu o nesprávnom určení okamihu, od kedy sa má vypočítať úrok z nadmerného
odpočtu, je tiež nedôvodnou. Podľa správneho súdu argumentácia žalobcu o všeobecnej subsidiarite
§ 79 ods. 3 daňového poriadku a jeho použiteľnosti na predmetnú vec nezohľadňuje právo štátu na
vykonanie daňovej kontroly v primeranej lehote, navyše žalobca nesprávne stotožňuje inštitút nadmerný
odpočet s inštitútom daňový preplatok a tiež aj dobu zákonného preverovania údajov uvedených

v daňovom priznaní s oneskoreným vrátením nadmerného odpočtu. Úrok z nadmerného odpočtu
zadržaného počas daňovej kontroly nemožno stotožniť so žiadnym sankčným úrokom, lebo nejde o
žiadne porušenie povinnosti zo strany správcu dane, ale práve naopak, o plnenie si svojich zákonných
povinností - kontrolovať správne vyberanie dane, vrátane kontroly výšky uplatneného nadmerného
odpočtu. Správny súd má za to, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu a rovnako okamih, od

ktorého sa majú platiť úroky zo zadržaného nadmerného odpočtu, mohli byť v zásade predĺžené na
účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby tieto bolo nutné považovať za neprimerané, ak toto
predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie daňovej kontroly. Zadržanie
finančných prostriedkov po dobu nevyhnutnú na vykonanie daňovej kontroly je aj podľa judikatúry
Súdneho dvora EÚ oprávnené a legitímne, nakoľko slúži na preverenie skutočností potrebných pre

správne určenie dane a na predchádzanie a odhaľovanie daňových podvodov. Kompenzácia vo forme
úrokuzozadržanýchfinančnýchprostriedkovpodobutrvaniadaňovejkontrolyvšaknemôžemaťpovahu
sankcie pre kontrolujúci daňový orgán, pretože počas daňovej kontroly ešte nie je jasné, či bude táto
ukončená bez nálezu a nadmerný odpočet bude vrátený, alebo bude platiteľovi vyrubený rozdiel dane
(bod 47 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/48/2019 z 28.05.2020). V tomto konkrétnom

prípade mal súd preukázané, že daňové konanie bolo zastavené podľa § 62 ods. 1 písm. h) Daňového
poriadku a to po tom, čo bolo rozhodnutie správcu dane dva krát zrušené odvolacím správnym orgánom
po podaní odvolania zo strany žalobcu.47. Zároveň súd dáva do pozornosti, že predpokladom riadneho fungovania spoločného systému DPH
je správne vyberanie dane, a preto každý členský štát musí prijať všetky legislatívne a právne opatrenia,
aby zabezpečil, že splatná DPH bude na jeho území vyberaná v plnej výške. V tejto súvislosti sú členské

štáty povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné uzávierky a ostatné relevantné
dokumenty, ako aj vypočítať a vybrať dlžnú daň. Štát má teda šesť mesiacov na to, aby uplatnil svoju
právomoc kontrolovať oprávnenosť nadmerného odpočtu bez toho, aby sa na toto obdobie zadržania
finančných prostriedkov vzťahoval inštitút nároku na úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu, čo je
podľa súdu primerané a potrebné pre garanciu riadneho fungovania vyberania a kontroly daní zo strany

štátnych orgánov.

48. Vyššie uvedené potvrdzuje aj doterajšia judikatúra kasačného súdu a správnych súdov. Správny súd
poukazuje na publikované rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžfk/48/2019 z 28.05.2020 pod č. R 28/2021. Z
odôvodneniapredmetnéhorozhodnutia(body39-41)vyplýva,žesúčinnosťouod1.januára2017možno
zaradiť medzi oprávnenia platiteľa dane z pridanej hodnoty aj nárok na finančnú náhradu za zadržanie

nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly. Zákonodarca pre túto náhradu, resp. kompenzáciu za
zadržaný nadmerný odpočet, ustanovuje legislatívnu skratku "úrok z nadmerného odpočtu." Právna
úprava uvedeného inštitútu bola do zákona o dani z pridanej hodnoty zakotvená zákonom č. 297/2016
Z. z. Úrok z nadmerného odpočtu sa vzťahuje na prípady, keď daňový úrad začal daňovú kontrolu
v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 a ods. 5 zákona o DPH. Zákon o

DPH v § 79 ods. 1 stanovuje, kedy daňový úrad vráti platiteľovi nadmerný odpočet a čo sa na účely
zákona o DPH rozumie pod pojmom nadmerný odpočet. Podmienkou na priznanie nároku na úrok z
nadmerného odpočtu je uplynutie šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného
odpočtu. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona č. 297/2016 Z. z. sa ustanovením obdobia v rozsahu
šiestichmesiacovponechávaštátuurčitýčasnato,abyuplatnilsvojuprávomockontrolovaťoprávnenosť

nadmerného odpočtu bez toho, aby sa na toto obdobie zadržania vzťahoval nárok na úrok z nadmerného
odpočtu. Z obsahu rozhodnutia NS SR, sp. zn. 8Sžfk/48/2019 z 28.05.2020, ďalej vyplýva názor, že
počítaním úroku z nadmerného odpočtu po uplynutí všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu
na základe podania daňového priznania, bez stanovenej primeranej lehoty na výkon daňovej kontroly,
by bola popretá zásada ekvivalencie a efektivity a bol by obmedzený výkon práva štátu na zabezpečenie

riadneho výberu daní prostredníctvom daňovej kontroly. V zmysle uvedeného rozhodnutia najvyššej
súdnej inštancie by práve nestanovením šesťmesačnej doby, na ktorú by sa nevzťahovala povinnosť
náhrady úrokov, došlo k obmedzeniu výkonu práva štátu na zabezpečenie riadneho výberu daní a jeho
kontroly, a teda práve naopak, v takom prípade by došlo k popretiu zásady ekvivalencie a efektivity, s
čím sa správny súd plne stotožňuje. Správny súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje.

49. V súvislosti s uvedeným sa vynára otázka (aj s poukazom na námietky žalobcu), či stanovenie
obdobia šiestich mesiacov bolo primerané a či zákonodarca nemal určiť kratšie obdobie, za ktoré by
správca dane nebol povinný zaplatiť platiteľovi dane úrok z nadmerného odpočtu, resp. či pri výpočte
úrokov nemal zobrať do úvahy ako počiatočný okamih deň, v kontexte štandardnej (všeobecnej) lehoty

na vrátenie nadmerného odpočtu, tzn. zákonnej lehoty, v akej by bol nadmerný odpočet vrátený, ak
by daňová kontrola nebola zahájená. Podľa názoru správneho súdu je potrebné v posudzovanej veci
vychádzať zo znenia novelizovaného ustanovenia § 79a zákona o DPH, a to s prihliadnutím aj na
skutočnosť, že pri správe daní sú daňové orgány povinné postupovať v súlade daňovými zákonmi v
zmysle zásady zákonnosti a postupu v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a preto daňové

orgány nie sú oprávnené priznávať úrok z nadmerného odpočtu v inej výške a za iné obdobie, ako je
stanovené zákonom o DPH.

50. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR z rozsudku sp. zn.
1Sžfk/34/2019 zo dňa 30.6.2020 /bod 36/, že „pri predchádzajúcom nedostatku explicitnej zákonnej

úpravy výšky a okamihu, odkedy treba priznať výšku úrokovej sadzby z nadmerného odpočtu
zadržaného v minulosti (pred 1.1.2017) a pri rozkolísanosti a istej zdržanlivosti doterajšej judikatúry
v tejto otázke, je namieste považovať zjednocujúce stanovisko správneho kolégia NS SR sp. zn. Snj
36/2019 zo dňa 30. októbra 2019, za akceptáciu lehoty a výšky úrokovej sadzby podľa § 79a zákona č.
222/2004 Z.z. ako primeranej lehoty a primeranej výšky úrokovej sadzby aj v predchádzajúcom období.

Najvyšší súd SR nevníma právny názor o nutnosti aplikácie tohto ustanovenia aj na predchádzajúce
vzťahy ako mechanickú retroaktívnu aplikáciu zákona, ale ide o zásadné stanovisko k v minulosti
uspokojivo nevyriešeným právnym otázkam vo vzťahu k hmotnému právu zakladajúcemu právo na
požadovaný úrok“.51. Súd poukazuje na to, že k rovnakým záverom ohľadom začiatku doby, od kedy sa má rátať
úrok z nadmerného odpočtu a teda potreby aplikácie § 79a zákona o DPH na dané otázky, ako aj

ohľadom výšky úrokov z nadmerného odpočtu, dospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
napr. v rozhodnutiach pod sp. zn. 10Sžfk/35/2021 zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 6Sžfk/29/2020 zo dňa
24.02.2022, sp. zn. 2Sžfk/66/2019 zo dňa 14.12.2021; aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutiach pod. sp.
zn. 14S/28/2021 zo dňa 16.06.2022, sp. zn. 14S/56/2021 zo dňa 09.03.2023, sp. zn. 20S/44/2018 zo
dňa 26.06.2019; správny súd v rozhodnutí sp. zn. BA-1S/48/2018 zo dňa 14.09.2023.

52. Žalobca namietla v žalobných námietkach priznanú výšku úroku len všeobecne a abstraktne,
odkazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora, ale konkrétnu žalobnú námietku k tejto veci nevzniesol.
Z tohto dôvodu nemohol súd vykonať súdny prieskum tejto námietky a ani sa ňou ďalej nezaoberal.

53. Žalobca nepresvedčil súd o dôvodnosti jeho námietky v tejto konkrétnej posudzovanej veci, že 6

mesačná lehota na vykonanie daňovej kontroly za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti nie je v súlade s zásadou daňovej neutrality, preto nie je
primeranou ani jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku.
Správny súd pritom vychádzal z záverov z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/4/2019 zo dňa
17.04.2019 (bod 25 a 26), z ktorými sa stotožňuje: Novela zákona o DPH účinná od 01.01.2017 v § 79a

upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly a priznáva platiteľovi nárok
na úrok z nadmerného odpočtu až od uplynutia 6 mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na
vrátenie odpočtu podľa § 79 ods. l, 2 alebo 5. Kompenzáciu, ktorá patrí daňovníkovi po dobu zákonného
preverovania údajov uvedených v jeho daňovom priznaní, je nutné odlíšiť od úroku za oneskorené
vrátenie nadmerného odpočtu a spotrebnej dane podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého

si žalobca úrok vypočítal. Nárok na úroky z omeškania nevzniká automaticky od prvého dňa po uplynutí
všeobecnejlehoty(nazákladepodanéhodaňovéhopriznania),vktorejbybolnadmernýodpočetobvykle
vrátený. Daňová kontrola môže trvať najviac 12 mesiacov bez ohľadu na to, či ide o kontrolu malého
alebo veľkého podniku, či ide o podnik, ktorý vykonáva výlučne tuzemské dodania tovarov a služieb
alebo vykonáva dodávky tovarov a služieb prevažne do iných štátov. Ak je kontrola začatá v lehote na

vrátenie nadmerného odpočtu, tak vrátenie nadmerného odpočtu je odložené až do skončenia kontroly
a výška nadmerného odpočtu na vrátenie závisí od výsledku kontroly. Keďže platiteľ dane počas výkonu
kontroly nemôže dočasne disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, od
01.01.2017 platí, aby za obdobie zadržania nadmerného odpočtu bola platiteľovi dane priznaná peňažná
náhrada (úrok z nadmerného odpočtu). Nárok na úrok z nadmerného odpočtu sa platiteľovi prizná, ak

obdobie zadržania nadmerného odpočtu je viac ako šesť mesiacov odo dňa uplynutia lehoty na vrátenie
nadmerného odpočtu. Štát má teda šesť mesiacov na to, aby uplatnil svoju právomoc kontrolovať
oprávnenosť nadmerného odpočtu bez toho, aby sa na toto obdobie zadržania finančných prostriedkov
vzťahoval inštitút nároku na úrok z nadmerného odpočtu. Počítaním úroku z nadmerného odpočtu po
uplynutí všeobecnej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu na základe podania daňového priznania,

bez stanovenej primeranej lehoty na výkon daňovej kontroly, by bola popretá zásada ekvivalencie a
efektivity a bol by obmedzený výkon práva štátu na zabezpečenie riadneho výberu daní prostredníctvom
daňovej kontroly.

54. Súd má za to, že v danom prípade nejde o oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu, keďže

daňová kontrola začala v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, trvala od 10.04.2015 do 12.12.2016.
Daňový úrad nezistil nadmerný odpočet, ale súc viazaný názorom odvolacieho orgánu rozhodnutím
č. 102289666/2018 zo dňa 20.11.2018 zastavil daňové konanie podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového
poriadku, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2019. Tým istým rozhodnutím zároveň priznal
nadmerný odpočet vo výške 73 793,74 eur, ktorý vrátil dňa 07.01.2019, t. j. do desiatich dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 79 ods. 6 veta tretia zákona o DPH). Nakoľko správca dane
správne aplikoval ustanovenia § 79a Zákona o DPH ohľadom inštitútu nároku na náhradu za zadržanie
nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly, správne počítal úroky z nadmerného odpočtu za každý
deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného
odpočtu ( § 79a ods. 2 Zákona o DPH). Lehota na vrátenie nadmerného odpočtu uplynula vzhľadom

na daňové priznanie žalobcu dňa 14.04.2015, preto bol úrok správne priznaný od 15.10.2015 a do
07.01.2019. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie dospel súd k záveru, že aj žalobná námietka
žalobcu o neprimeranosti doby, po ktorú mu bol zadržiavaný nadmerný odpočet ( 45 mesiacov) je
nedôvodnou. Súd vychádzal z toho, že dĺžka doby zadržiavaného nadmerného odpočtu je viazanáv tomto konkrétnom prípade na zákonnú úpravu § 79 ods. 6 veta tretia zákona o DPH, v zmysle ktorej
mal daňový úrad povinnosť vrátiť nadmerný odpočet až po právoplatnosti rozhodnutia, v ktorom bol
nadmerný odpočet uvedený.

55. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu v žalobe, že by bolo daňové konanie ukončené „z
dôvodu nezákonnosti daňovej kontroly“. Z obsahu rozhodnutia správcu dane č. 102289666/2018 zo dňa
20.11.2018 vyplýva, že konanie bolo zastavené podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku z dôvodu,
že „odpadol dôvod daňového konania“. Dôvodom tohto rozhodnutia bolo rozhodnutie odvolacieho

orgánu č. 102065431/2018 zo dňa 17.10.2018, v ktorom okrem iného zaviazal správcu dane postupovať
v súlade s § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku a zastaviť vyrubovacie konanie pre odpadnutie
dôvodu daňového konania, lebo zákonná lehota na výkon daňovej kontroly bola prekročená, ale nie že
by išlo o nezákonnú daňovú kontrolu.

56. Žalobca predostrel až pri ústnom prednese na pojednávaní novú žalobnú námietku a to že

došlo k prekročeniu zákonom stanovenej maximálnej doby trvania daňovej kontroly, v čoho dôsledku
bola daňová kontrola nezákonnou. Predmetná žalobná námietke z vyššie uvedeného dôvodu nie je
v správnej žalobe obsiahnutá. Keďže ide o rozšírenie žaloby o ďalší žalobný dôvod/ námietku uplatnenú
až po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, súd na ňu v zmysle § 183 SSP nemôže prihliadať.

57. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého
rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil
správny súd námietkam žalobcu a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení
zákonov,žalobuakonedôvodnúpodľa§190SSPzamietol.Správnysúddospelkzáveru,žerozhodnutia
daňových orgánov boli vydané v súlade so zákonom, na základe zisteného skutkového stavu veci

vyvodili správny právny záver, ktorý v rozhodnutiach náležite zdôvodnili.

58. V závere dáva súd žalobcovi do pozornosti, že aj vzhľadom na obsah základného práva podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práva slobôd mu nepatrí právo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia

dôkazov vykonaných v správnom konaní (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili
výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladajú v súdnom konaní (II. ÚS 3/97, II. ÚS
251/03).
59. Správny súd však v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nemusí
dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre

rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu (pr.:Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako ESĽP pripomenul, že
súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c.

Španielsko z 21.1.1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Obdobne Ústavný súd SR vo svojej ustálenej rozhodovacej praxi
uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07).

60. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP a v
konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu
trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy

konania iba výnimočne.

61. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia na Správny súd
v Bratislave ( §493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.