Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323010395
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323010395.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C. D., pre
zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a),
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno a),

písmeno b), odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21.11.2023 pod sp. zn. 5T/24/2023, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 17.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX v E. F., z a m
i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. C. D. uznaný vinným z v bode 1/
pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno
a) písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno f) Trestného zákona a § 139 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1
písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, v bode 2/ pre pokračovací
zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno f), písmeno j) Trestného zákona v súbehu so zločinom
marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2, písmeno a), písmeno b)
Trestného zákona, v bode 3/ pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1
písmeno a), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno b) Trestného
zákona v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti podľa § 344 odsek 1 písmeno d), odsek 2 písmeno
a), písmeno b) Trestného zákona, v bode 4/ pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

§ 326 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, v bode 5/ pre zločin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmenof)Trestnéhozákonavsúbehusozločinommareniaspravodlivostipodľa§344odsek1písmeno
a), písmeno b), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písmeno c) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, ako je v ňom uvedené.

Zatútotrestnúčinnosťokresnýsúduložilobžalovanémupodľa§326ods.3Trestnéhozákonaspoužitím
§ 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Trestného zákona per analogiam, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 8 (osem)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovaného na výkon uloženého trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 2080-2086 spisu.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný A. B.
C. D., ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V odôvodnení odvolania uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich vyhlásení a stanovísk, ktoré
v tomto konaní uskutočnil. K svojmu zlyhaniu pristúpil kriticky a denno-denne si ho uvedomuje. I po

odchode zo zboru sa začlenil do spoločnosti a urobil si vodičské oprávnenie na autobus a s tým spojené
i všetky povinnosti, teda psychotesty a zdravotné prehliadky. Momentálne je zamestnaný a pracuje ako
šofér A. G. H. I. E.. Vie, že sa už nedá vrátiť späť čas, ale žiadnemu z poškodených škoda nebola
spôsobená a nikto si ju ani neuplatnil (i keď súd na pojednávaní 5.9.2023 predviedol poškodeného A. A.,
avšak po prijatí vyhlásenia, ktoré uskutočnil tohto nevypočul k otázke náhrady škody a eskorta odišla) a
preto sa obracia na odvolací súd s odvolaním čo sa týka druhu a výmery uloženého trestu, nakoľko si

myslí, že jeho doterajší život a trest, ktorý mu uložil súd I. stupňa a to nepodmienečný vo výmere 4 roky
8 mesiacov je neprimerane prísny, vzhľadom na jeho osobu, doterajší život a taktiež je i presvedčený,
že v jeho prípade účel trestu splní i trest podmienečný, ktorý povedie k jeho náprave a prevýchove.

Nestotožňuje sa s argumentáciou súdu I. stupňa, ktorý mu nepriznal poľahčujúcu okolnosť za to, že

pred spáchaním skutku neviedol riadny život (§ 36 písm. j/ T. z.), čo súd argumentuje, že mal pred
spáchaním skutkov byť postihnutý za tri priestupky a to v cestnej premávke. Myslí si, že viedol riadny
život pred spáchaním skutkov a takto i tento život vedie i teraz a preto nemožno podľa jeho názoru
tri priestupky v cestnej premávke, ktoré nemajú súvislosť ani skutkovo ani právne s danými skutkami v
obžalobe považovať za nevedenie riadneho života.

Preto žiada o priznanie uvedenej poľahčujúcej okolnosti a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny

život, čo má následne vplyv i na ukladanie trestu, teda použitie zmierňovacích ustanovení. On ako
dlhoročný vyšetrovateľ sa snažil viesť riadny život a k tomuto pochybeniu a zlyhaniu pristúpil sebakriticky
a oľutoval ho.

Preto na podklade uvedených skutočností žiada o použitie a uplatnenie mimoriadnych zmierňovacích

ustanovení uvedených v § 39 Tr. zák. nakoľko vzhľadom na pomery páchateľa, teda jeho pomery bez
použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. by použitie zákonnej trestnej sadzby bolo pre jeho osobu neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Z uvedeného dôvodu
žiadal o uloženie podmienečného trestu s probačným dohľadom pod dolnú hranicu trestu ustanoveného
trestným zákonom za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností, čo vzhľadom na jeho

osobu a doterajší život sa javí ako zákonné, spravodlivé a plniace si účel aj prevýchovného charakteru.

Okresný prokurátor sa vzdal práva na podanie odolania ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom
pojednávaní okresného súdu, k odvolaniu obžalovaného sa i napriek výzve okresného súdu bližšie
nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, obhajcu obžalovaného, ako i
prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava.

Na návrh obžalovaného odvolací súd v zmysle § 326 ods.5 Tr. por. doplnil dokazovanie o skutočnosti
ohľadom aktuálneho zdravotného stavu jeho bývalej manželky H. D., ktorá sa stará o ich spoločnú
13ročnú dcéru a ktorá je momentálne hospitalizované na psychiatrickom oddelení, čím je ohrozená
starostlivosť o maloletú. Zo správy prednostu psychiatrickej kliniky FN Nitra zo dňa 05.06.2024 súd

zistil, že menovaná od 17.4.2024 do 29.5.2024 bola hospitalizovaná na Psychiatrickej klinike FN v Nitre.
Aktuálnejespolupracujúca,psychoterapeutickyskupinovoiindividuálnevedená.Javísabyťmotivovaná
k dodržiavaniu doporučeného režimu, k dodržiavaniu pravidiel a sľubuje spoluprácu. Je predpoklad, že
pri ďalšej takejto spolupráci aj v ambulantnej liečbe, bude spôsobilá starať sa o maloleté dieťa.Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, považujúc uložený trest v napadnutom rozsudku za zákonný

a primeraný.

Obžalovaný i jeho obhajca na verejnom zasadnutí uviedli, že trvajú na podanom odvolaní, a s poukazom
na písomné dôvody odvolania žiadajú o uloženie podmienečného trestu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako
aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak

zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pri preskúmavacej povinnosti obžalovaným napadnutého výroku o treste odňatia slobody, krajský súd
zistil, že tento výrok je správny a zákonný.

Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o tom, že vzhľadom
na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, postoj obžalovaného k prejednávanej
veci, ale tiež vzhľadom na jeho osobnostné charakteristiky, trestnú minulosť, charakter trestnej činnosti
a účel trestu prichádzalo do úvahy za analogického použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.2

písm. d), ods.4 Trestného zákona uloženie výlučne úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody
zníženého o 1/3 zo samej spodnej hranici trestnej sadzby v zmysle § 326 ods.3 Trestného zákona vo
výmere 4 roky a 8 mesiacov. Takto uložený trest zároveň zohľadnil tak okolnosti spáchaného skutku, ako
aj osobu obžalovaného, preto ho považoval aj odvolací súd za plne zodpovedajúci zásadám ukladania
trestov charakterizovaných v § 34 a nasl. Trestného zákona, ako i požiadavke nielen individuálnej, ale

najmä generálnej prevencie.

Pokiaľ má obžalovaný za to, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny, tak odvolací súd
ma opačný názor a to najmä s poukazom na mnohosť tejto trestnej činnosti, keď v danom prípade
nešlo výlučne o ojedinelý skutok a jediné vybočenie z medzí zákona, ale opakovanú a systematickú

protiprávnu činnosť, majúcu nepriaznivý dosah na viaceré trestné konania, ako i fakt, že v danom
prípade mu okresný súd za predmetnú trestnú činnosť uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby za analgického použitia zmierňovacieho ustanovenia, čo nemožno považovať za
neprimerane tvrdé, nakoľko pri nebezpečnosti takéhoto konania pri výkone funkcie verejného činiteľa
a teda i samotného charakteru trestnej činnosti (na spôsob jej vykonania a mnohosť), by bolo plne

dôvodným uloženie i prísnejšieho trestu odňatia slobody.

V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že postupom podľa § 321 ods.1 písm. e/ Trestného poriadku
môže odvolací súd zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku len v prípade, ak je uložený trest
neprimeraný. Za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom

rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného
zákona. V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený (mimoriadne znížený) úhrnný trest
odňatia slobody v dĺžke trvania 4 roky a 8 mesiacov za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko
prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa názoru odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam,
ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy, a preto sa s uloženým trestom v uvedenom rozsahu v konečnom dôsledku stotožnil aj súd
druhého stupňa bez toho, aby zvažoval akúkoľvek jeho modifikáciu, prípadne zmiernenie.

K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd uvádza, že v rámci odôvodnenia napadnutého

rozsudku obžalovaný dostal dostatočné odpovede na otázky, prečo v jeho prípade prvostupňový súd
nepristúpili k aplikácii § 39 ods.1 Trestného zákona s ktorým odôvodnením sa stotožňuje aj odvolací
súd a v podrobnostiach na neho bez nadbytočného opakovania poukazuje. Napriek skutočnosti, že
sa môže obžalovanému zdať uložený trest neprimerane prísny, všeobecný súd je povinný akceptovaťzákon a jeho konkrétne kogentné normy tak, ako sú uvedené v platnom a účinnom zákone, aj keď
sa niektoré môžu javiť ako veľmi prísne alebo nepríslušné. Nemôže ich zmierňovať výkladom, ktorý
nerešpektuje pravidlá výkladu právnej normy. Napriek uvedenému neboli v konaní zistené žiadne také

okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že trest mu uložený
na samej dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby pri aplikácii zjednocujúceho stanoviska
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Tpj 55/2016 z 27. 6. 2017 je pre neho neprimerane
prísny a že by na ochranu spoločnosti postačoval trest kratšieho trvania, na ktoré sa odvoláva obhajca.
Splnenie podmienok uvedených v § 39 ods.1 Tr. zák. je nutné zvážiť vzhľadom na všetky individuálne

okolnosti daného prípadu ako i pomery páchateľa, ktoré však nezistil ani súd odvolací.

Ďalej je potrebné k odvolacím námietkam uviesť, že je pravdou, že okresný súd dostatočne nezdôvodnil,
prečo nebola obžalovanému priznaná aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., hoci
z obsahu spisu vyplýva, že menovaný pred spáchaním skutku nemal vykázané žiadne odsúdenia a tiež
žiadne výrazné priestupkové záznamy (odhliadnuc od priestupkov na úseku dopravy, nemajúce vzťah

k prejednávanej veci tak, ako to uvádza obžalovaný), no v danej súvislosti je potrebné uviesť, že za
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona možno považovať to, že páchateľ pred
spáchanímtrestnéhočinuviedolriadnyživot,pričompodtýmtopojmomrozumiemenielentúskutočnosť,
žepredspáchanímtrestnéhočinuneboldosiaľsúdnetrestaný,aleajto,žesanapr.riadnestaralorodinu,
dodržiaval základné normy občianskeho spolunažívania, plnil si svoje povinnosti v práci, nedopúšťal sa

priestupkov a trestných činov. Preto nestačí pre použitie tejto poľahčujúcej okolnosti len tá skutočnosť,
že páchateľ dosiaľ nebol súdne trestaný.

V danom prípade je s poukazom na spáchané priestupky preukázateľné, že obžalovaný ako vodič
dopravného prostriedku bol už v minulosti mnohokrát sankcionovaný za priestupky v cestnej doprave,

na základe čoho preto nemožno ani podľa názoru krajského súdu v zhode s názorom súdu prvého
stupňa vyvodiť vedenie riadneho života obžalovaného v takej dostatočnej a významnej miere, ktorá
by jednoznačne a bez pochybností odôvodňovala priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
l) Tr. zák. Ani priklonenie sa k opačného názoru, ktorý deklaruje obhajoba, by však podľa názoru
odvolacieho súdu nemalo žiadny zásadný vplyv na ukladanie trestu, ktorý bol ukladaný obžalovanému

po mimoriadnom znížení na samej spodnej hranici trestnej sadzby.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa

s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto
uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru

medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci
hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k

spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od osobných pomerov obžalovanej osoby
a jeho trestnej minulosti, ale i od závažnosti činu a jeho charakteristík, ktoré sú rovnocennými právnymi
skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu
účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom

kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so
zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu
páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje odvolací súd úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4
rokov a 8 mesiacov nepodmienečne, ukladaný obžalovanému po mimoriadnom znížení spodnej hranice
trestnej sadzby stanovenej v ustanovení § 326 ods.3 Trestného zákona za zákonný a primeraný

tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným charakteristikám obžalovaného,
možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený trest zodpovedá požiadavke nielen individuálnej,
ale i generálnej prevencie.
Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods.2 písm. a) Tr.
zák. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný

nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin.

Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Celkom na záver sa žiada dodať, že neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že prvostupňový súd
v danom prípade pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval i priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
h) Tr. zákona napriek tomu, že v danom prípade odsudzoval páchateľa v zmysle asperačnej zásady

podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Súdna prax súdov v otázke použitia ustanovenia § 37 písm. h/ Tr. zák. sa
riadi Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, č.
1/2011 (sp. zn. Tpj 104/2009) k rozdielnemu výkladu § 37 písm. h/ Tr. zák. v otázke „viac“ trestných činov.
Podľa Stanoviska „pojmy „viac“, v slovnom spojení "viac trestných činov" v § 37 písm. h/ Tr. zák. a "dva a
viac" v slovnom spojení "dva a viac trestných činov" v § 41 ods. 1 Tr. zák., sú synonymom a ustanovenie

§ 37 písm. h/ Tr. zák. je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že Trestný zákon považuje za priťažujúcu
okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu. Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však
v súlade so zásadou „ne bis in idem“, vyjadrenou v § 38 ods. 1 Tr. zák., nepoužije ako priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§

41 ods. 2 Tr. zák.).“ Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že aplikácia týchto dvoch ustanovení súčasne,
nie je prípustná, lebo by dochádzalo k porušovanie zásady ne bis in idem – nie dvakrát za to isté. V
danom prípade okresný súd sa týmto stanoviskom neriadil a preto výrok o treste v rozsudku okresného
súdu je z časti chybný.

Nakoľko však toto pochybenia nemalo žiadny zásadný (negatívny) vplyv na práva a postavenie
obžalovanému (ktorému bol trest ukladaný pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby
a navyše na jeho spodnej hranici), išlo výlučne o formálne pochybenie okresného súdu nemajúce
zásadný vplyv na zákonnosť uloženého trestu, preto odvolací súd výrok o treste v napadnutom rozsudku
nemodifikoval procesným postupom v zmysle zrušovacích ustanovení Trestného poriadku ( § 322 ods.1

písm. d), ods.2 Tr. por.,, § 322 ods.3 Tr. por.) ale ponechal ho nedotknutý tak, ako bol vyhlásený súdom
prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.