Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120201372
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7120201372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr.

Moniky Tobiašovej a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v N., dieťa rodičov:
matka Y. T., nar. X.X.XXXX, bytom L. 5, N., zastúpená JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so
sídlomBajzova2,Košice,aotecX.E.,nar.X.XX.XXXX,bytomO.B.3,XXXXXF.F.,G.,zastúpenýJUDr.
Lukášom Bodnárom, advokátom so sídlom Hrnčiarska 8, Košice, za účasti Okresnej prokuratúry Košice
I, Mojmírova 5, Košice, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice, č.k. 11P/2/2020 -843 zo dňa 10.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku III..

II. Mení rozsudok vo výroku IV. tak, že:
Otec je povinný zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 12.1.2020 do 30.11.2023 vo výške 20.560,32 Eur
najneskôr do 30.10.2024 k rukám matky.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností voči mal. a určenie

výživného zo strany otca na mal. X..

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Maloletého zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Styk otca s maloletým neupravuje na žiadosť rodičov.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 450,-Eur mesačne od 12.01.2020 do
budúcna, vždy do 10. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 12.01.2020 do 30.11.2023 v celkovej výške 20.990,32 Eur je otec
povinný zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 874,59 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou
straty výhody splátok.
V. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
VI. Návrh otca zamieta.
VII. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VIII. Štátu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletý je dieťaťom
účastníkov konania. Matka a otec neboli manželmi. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností a výšky výživného nebolo doposiaľ vydané rozhodnutie súdu. V priebehu konania matka aotec dospeli ku konsenzu ohľadne zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že styk
ostal na žiadosť rodičov neupravený. Sporná ostala otázka výšky výživného. Otec súdu predložil doklady
preukazujúce výšku jeho príjmu z podnikateľskej činnosti za rok 2019, 2020, 2021, 2022. Upriamil

pozornosť na to, že tieto príjmy treba považovať za príjmy za celý kalendárny rok, napriek tomu, že svoju
podnikateľskú činnosť týkajúcu sa prevádzkovania reštaurácie, praktizuje iba v období letnej sezóny
v mesiacoch máj až september. To by znamenalo, že v roku 2019 jeho priemerná mesačná mzda
predstavovala 682,-Eur, za rok 2020 by predstavovala 603,-Eur, v roku 2021- 831,-Eur, v roku 2022 -
728,-Eur. Matka je zamestnaná na G. U. v N.. Jej čistý mesačný príjem je vo výške cca 800,-Eur. Býva

v 1,X izbovom byte na L. 5 v N.. Tento byt je vo výlučnom vlastníctve jej matky. Za služby spojené s
bývaním vrátane médií platí 200 Eur mesačne. Na stravu minie 300 Eur mesačne a stravuje sa v práci
za ktoré platí 100 Eur mesačne. Čo sa týka X., tento rok nastúpil na M. Q. na W. v N.. Štúdium bude
5 ročné a keďže sa jedná o súkromné gymnázium, je potrebné zaplatiť ročný poplatok, a to vo výške
2.200,-Eur, pričom tento poplatok zaplatila v plnej výške v máji 2022. Mal. X. sa nestravuje v školskej
jedálni, keďže mu nechutí, matka mu varí doma. Má okrem toho na maloletého náklady aj za MHD vo

výške 10,-Eur mesačne, za telefón 30,-Eur mesačne a na obuv a oblečenie ročne minie pre X. 1.000,-
Eur. V auguste 2022 zaplatila poplatok za ZRPŠ vo výške 50 Eur, za školské potreby 60,-Eur, pričom
v súčasnosti mal. X. momentálne nenavštevuje žiadne krúžky. Predtým chodil na futbal do februára
2022 aj sa venoval hokeju, s ktorým však skončil v roku 2020 a chodil aj na klavír do roku 2021. Čo
sa týka jeho zdravotného stavu, keďže má ploché nohy a kyfózu chrbtice, lekár doporučil fyzioterapie,

ktoré maloletý absolvoval v máji 2022 v rozsahu 10 hodín a za ktoré zaplatila 300 Eur celkom, avšak
sociálna poisťovňa tento poplatok za fyzioterapiu nepreplácala. Mal. X. má problémy s trávením, preto
navštevujeme ambulanciu gastroenterológa 2x ročne, lieky na tieto svoje zdravotné problémy neužíva,
avšak musí mu kupovať výživové doplnky a probiotiká, za ktoré vynakladá 50 Eur mesačne. Okrem
toho kúpila mu posteľ asi pred dvoma rokmi, za ktorú zaplatila 1.000 Eur, keďže X. vyrástol a taktiež

potreboval špeciálny matrac. V mesiacoch február až máj X. absolvoval doučovanie kvôli príprave na
prijímačky na súkromné gymnázium, za ktoré matka zaplatila 240 Eur.

4.Nazákladezistenéhoskutočnéhostavudospelsúdvovzťahukurčeniuvýživnéhokprávnemuzáveru,
že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného k maloletému

dieťaťu je dôvodný. Súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že jeho príjem je 603,-Eur, v roku 2021- 831,-Eur,
v roku 2022 - 728,-Eur. Tento príjem považoval za príjem len za mesiace, počas ktorých reálne prácu
vykonáva.Súdprihliadolnaargumentáciuotcaohľadnetoho,žeajpredzačiatkomsezónyajposkončení
sezóny musí venovať čas starostlivosti o prevádzku ako napr. upratovanie, maľovanie, administratíva,
a tiež že po sezóne otec potrebuje aj čas na oddych. Tieto skutočnosti súd nijako nepopiera, avšak ak

vezme do úvahy, že by venoval mesiac prípravným prácam, mesiac posezónnym prácam a mesiac by
otec venoval oddychu a relaxu ešte stále sú to 4 mesiace v roku, kedy sa nevenuje svojej prevádzke,
ani nevykonáva žiadnu činnosť prinášajúcu mu príjem. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením otca, že na
niekoľko mesiacov po skončení sezóny odchádza do G. ku kamarátovi, ktorému tam pomáha s jeho
gastro prevádzkou ako manažér personálu a to dôvodiac, aby tak znížil svoje náklady v G. a aby sa

zdokonalil v angličtine. Príjem matky mal súd za preukázaný zo mzdových listov jej zamestnávateľa
G. univerzity v N., J. S. a R.. Výdavky, ktoré matka prezentovala na bývanie, stravu, oblečenie, obuv v
priebehu rokov 2020 až 2023 súd považoval za primerané vzhľadom k pomerom všeobecne známym z
činnostisúdu. Pokiaľotecnamietalvýškuvyčíslenýchvýdavkovmaloletéhosúdvtejtosúvislostiuvádza,
že súčasťou nákladov dieťaťa je i podiel výdavkov spojených s bývaním, ktoré matka do vyčíslenia

výdavkovmaloletéhonezahrnula.Výškunákladovnabežnépotrebymaloletéhodieťaťajemožnévyčísliť
len orientačne s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby či už bežné alebo mimoriadne. Výdavky na
zabezpečenie potrieb dieťaťa, t.j. na nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich
so zabezpečením zdravotnej starostlivosti sú nesporné a nie je potrebné ich osobitne dokazovať, keďže
tieto sú známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich

obvyklej spotrebe pre dieťa v určitom veku. Pri určení výšky výživného zo strany otca súd vychádzal
tiež z informácií bežne dostupných na webových stránkach a to vychádzal z priemernej mesačnej
mzdy prezentovanej v G. za sporné obdobie. Tiež je z týchto zdrojov zrejmé, že v G. neexistuje inštitút
minimálnej mzdy tak ako na M. a verejne dostupné články informujú, že je bežné, že zamestnanci
v G. nezarobia menej ako 1.500,-Eur ( pozn. súdu obdobný postup aj v rozhodnutí Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 12CoP/1/2019). V tejto súvislosti súd zistil (www.minimalnamzda.sk), že priemerná
mesačná mzda v roku 2023 v G. je 2.950,-Eur. Rovnako súd prihliadal aj na skutočnosť, že ak je v
schopnostiach a možnostiach otca zarobiť za 5 mesiacov činnosti v priemere 1.800,-Eur mesačne, je
tomu tak aj vo zvyšné mesiace roka a nie nulový príjem. Prihliadajúc na uvedené teda súd vychádzal ztoho, že priemerný mesačný zárobok otca za 5 mesiacov je v rozsahu 1.700 - 1800,-Eur, čo zodpovedá
približne aj čistej priemernej mzde v G. ako aj možnému zárobku, ktorý by otec bol dosiahol, ak by
reálne sa venoval činnosti aj mimo týchto piatich mesiacov. spoplatnené). Súd zároveň neprihliadol

na výdavky, ktoré matka vynakladá na maloletého ako napr. kurz pilotovania vo výške takmer 9.000,-
Eur nakoľko snom maloletého je byť pilotom. Napriek tomu súd určil otcovi výživné vo výške 450,-Eur
mesačne s tým, že neprihliadal na tieto nadštandardné výdavky na maloletého ako je tento kurz. Súd
však prihliadol na výdavky vynakladané na športové aktivity maloletého ako bol futbal, hokej alebo na
hudobnú aktivitu a to hru na klavír aj keď tu tiež okrem toho, že vznikli výdavky v súvislosti s platením

kurzov, tiež vznikli náklady v súvislosti s nákupom potrebných vecí ako hokejová výstroj, futbalová
výstroj, samotný hudobný nástroj klavír, na čo tiež matka vzhľadom na ňou deklarovaný mesačný príjem
a výdavky reálne sama nemohla mať. Takto určenú výšku výživného súd považoval za primeranú
potrebám maloletého dieťaťa avšak vo veku už takmer XX rokov ako aj k možnostiam a schopnostiam
otca, ktorý okrem tejto vyživovacej povinnosti nemá žiadnu inú, nemá žiadne úvery, ani pôžičky, nie je
po zdravotnej stránke obmedzený vo výkone pracovnej činnosti a ktorý preukázal svoje výdavky, ktoré

súd považoval za výdavky bežného charakteru súvisiace s bývaním, chodom domácnosti a pod., ktoré
rovnakomusíuhrádzaťpravidelneajmatka.Súdprihliadolinato,ktorýzrodičovavakejmieresaodieťa
osobne stará. Odôvodnené potreby maloletého prezentované v priebehu konania nevybočujú z rámca
potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, pričom výživné 450,-Eur
mesačne pokrýva nielen nevyhnutné životné potreby maloletého, ale aj ďalšie potreby prospešné pre

jeho rast, vývin, školskú dochádzku, záujmovú činnosť a pod. S prihliadnutím na majetkové pomery
oboch rodičov, ich príjmy, osobnú starostlivosť matky o maloletého a neexistenciu ďalšej vyživovacej
povinnosti rodičov považuje výživné 450,-Eur za primerané. Otec maloletého je schopný zo svojho
príjmu platiť výživné v tejto výške mesačne a bolo potrebné zohľadniť, že príjem matky nie je dostatočný
na to, aby v plnej miere mohla uspokojovať všetky potreby dieťaťa. Matka sa pritom o maloletého aj

osobne stará. Určené výživné rešpektuje zásadu rovnakej životnej úrovne všetkých členov rodiny a
potrebu uspokojenia všetkých nevyhnutných potrieb dieťaťa. Počiatok vyživovacej povinnosti určil súd
prvého stupňa od 12.01.2020, teda odo dňa začatia konania, pretože pre určenie výživného spätne
nezistil dôvody. Tvrdenia otca o tom, že v priebehu rokov dal matke osobne v obálke hotovosť v celkovej
výške 9.500,-Eur určenú na výživné maloletého, ktoré mu poskytli jeho rodičia súd nemal hodnoverne

preukázané, keďže matka tvrdila, že tieto peniaze nedostala a otec nemal žiadny dôkaz o tom, že ich
odovzdal. Rovnako súd nezapočítal do dlžného výživného sumy, ktoré otec poslal tento rok, pretože
nebolo preukázané, či je to výživné, alebo vreckové pre maloletého alebo aký bol účel zaslania týchto
peňazí len za časť obdobia z roka a nie vždy v rovnakej sume.

5. Proti výrokom III. a IV. rozsudku podal odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a
h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec bola
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci, a priznal otcovi voči matke
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní poukázal na to, že súd vychádzal z
nesprávnych skutkových záverov, keďže otec svoje príjmy a výdavky exaktne preukázal. Čistý ročný

príjem otca z podnikania za uplynulé 3 roky je v priemere 8.700 Eur, čo mesačne predstavuje sumu
725 Eur. Príjem otca z podnikania je jediným príjmom, s ktorým hospodári a musí si z neho uhradiť
všetky náklady na živobytie, čo súd nezohľadnil. Otec prevádzkuje reštauráciu v prímorskej oblasti,
kde sa vykonáva len sezónna práca, iné možnosti na prácu nemá a nič iné ako viesť reštauráciu robiť
nevie. Súd takisto neodôvodnil v akých skutočnostiach videl životný štandard otca korešpondujúci s

výškou určeného výživného v sume 450 Eur. Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, vlastní len staré auto.
V konaní takisto neboli ustálené výdavky na maloletého. Otec preto nevie z akých výdavkov a v akej
výške súd vychádzal a sumu výživného vo výške 450 Eur určenú súdom považuje za neodôvodnenú
a nepodloženú. Otec sa podieľa na výžive maloletého čo preukázal výpismi z účtu ako aj čestným
prehlásením jeho rodičov o tom, že v priebehu rokov dal matke v obálke hotovosť v celkovej výške

9.500,-Eur určenú na výživné maloletého, ktoré mu poskytli jeho rodičia. Súd uvedené nepochopiteľne
neakceptoval len preto, že uvedené matka poprela. Otec výživné uhrádzal aj v roku 2023. Súd v tejto
súvislosti uviedol, že nebolo preukázané, či je to výživné, alebo vreckové pre maloletého alebo aký
bol účel zaslania týchto peňazí len za časť obdobia z roka a nie vždy v rovnakej sume. Otec uhrádzal
výživné na účet matky. Neexistuje iný dôvod, pre ktorý by otec uhrádzal na bankový účet matky nejaké

finančné prostriedky, a preto otec celkom nepochybne uhrádzal výživné. Súd takisto nezohľadnil, že
otec platí všetky výdavky maloletého v čase, keď je so synom fyzicky, približne 2 mesiace v roku.
Súd vôbec nezohľadnil, že dlžné výživné priznal práve za roky, kedy vo svete panovala pandémia
COVID 19, a to konkrétne v rokoch 2020, 2021 a 2022. Je nepochybné, že pandémia najväčšmizasiahla gastrosektor. Otcova reštaurácia bola buď zatvorená alebo otvorená s prísnymi reštrikciami,
pričom aj turistov (zákazníkov reštaurácie) bolo omnoho menej. Takisto je nepochybné, že prevádzky
v gastrosektore boli v zimných mesiacoch zatvorené, takže v týchto rokoch je vylúčené akceptovať

akúkoľvek potencionalitu príjmu.

6.Kpodanému odvolaniusaopakovanevyjadrilamatka,ktoránavrhlarozsudokvnapadnutýchčastiach
ako vecne správny potvrdiť a kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozhodnúť s prihliadnutím na najlepší
záujem maloletého dieťaťa.

7.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom

(§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1
CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom výroku III. vecne správny a vo výroku IV. je dôvodný
postup podľa § 388 CSP.

8. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho
rozhodnutím stotožňuje.

9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového

stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné

skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie
dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje
odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

11. Otec vo svojom odvolaní namieta nesprávny záveru súdu, ktorý pri rozhodovaní o výške vyživovacej
povinnosti otca vychádzal z potenciality príjmu otca, ktorý svoj príjem riadne a exaktne preukázal. Otec
vo svojom odvolaní namieta nesprávnosť záveru súdu o aplikácii zákonnej zásady potenciality príjmu
otca, z ktorej vychádzal pri ustálení jeho príjmu pre potreby určenia výšky vyživovacej povinnosti. Má

za to, že výška mesačných výdavkov maloletého nebola ustálená a súd vychádzal iba zo všeobecných
tvrdení.

12. Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov.

13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.14. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 46, 47, 59., kde súd uzatvára, že
pre ustálenie výšky príjmu otca je potrebné vychádzať z potencionality jeho príjmu, berúc do úvahy
skutočnosť, že otec prevádzkuje reštauráciu v období letnej sezóny v mesiacoch máj až september a

v zostávajúcom období roka otec nepracuje. Odvolací súd nespochybňuje námietku otca, že práca v
reštaurácii v období letnej sezóny je intenzívna a náročná, a preto si potrebuje oddýchnuť, avšak je
potrebné zdôrazniť, že plnenie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu, ktoré nie je schopné samo
sa živiť, je prvoradou povinnosťou rodiča, ktorý má vyvinúť maximálne úsilie, aby výživu svojho dieťaťa
dokázal zabezpečiť. Má prioritu pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Odvolací súd v zhode so

záverom súdu prvej inštancie má za to, že niekoľkomesačný pobyt otca v G., kde otec nedosahuje
žiaden príjem, je potrebné pre účely určenia vyživovacej povinnosti otca voči mal. dieťaťa vyhodnotiť
ako vzdanie sa príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať bez dôležitého dôvodu a je namieste aplikácia
§ 75, ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v bode 57.,
ktorý vychádzal z priemernej mzdy v G., ktorú otec vzhľadom na jeho kvalifikáciu a zdravotný stav môže
dosahovať. Ad obiter dictum odvolací súd poukazuje na verejne dostupné zdroje na internete, kde sa

napr. na www.paylab.com dá zistiť, že na pracovnej pozícii manažér reštaurácie v provincie di G., G.,
kde otec prevádzkuje reštauráciu, je priemerná výška platu 2.825 Eur mesačne, čo v čistom predstavuje
sumu približne 1.947 Eur. Záver súdu o možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem 1.800 Eur
mesačne korešponduje aj s týmto údajom.

15. Otec namieta výšku súdom ustálených oprávnených výdavkov dieťaťa, ktoré považuje za
nedostatočne ustálené. Súd sa zaoberal výdavkami mal. X. v bodoch 4., 7.,15., 17., 19. odôvodnenia
svojho rozhodnutia. Súd tieto výdavky vyhodnotil v bodoch 61., 62. rozhodnutia. Odvolací súd považuje
výdavky za dostatočne ustálené a úvahu súdu o ich odôvodnenosti za správnu.

16. Zákonnými kritériami pre určenie výšky výživného sú odôvodnené potreby dieťaťa a možnosti,
schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča (§ 75 Zákona o rodine). Zároveň platí pravidlo, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( § 62, ods. 2 Zákona o rodine). Je možné vo
všeobecnosti prijať záver, že odôvodnené potreby dieťaťa sú odrazom životnej úrovne rodičov. Maloletý
X. býva s matkou, matka uhrádza nájomné, poplatky za energie, stravné, ktoré je potrebné tiež zaradiť k

výdavkom. Mohlo by sa zdať, že niektoré výdavky prekračujú rámec štandardných výdavkov dieťaťa, s
čím sa súd náležite vysporiadal a neprihliadol na ne ( kurz pilotovania). Mohlo by sa zdať, že návšteva
súkromnej strednej školy, rozsah mimoškolských aktivít dieťaťa nie je bežný, avšak štandard detí je
determinovaný majetkovými pomermi rodičov, ktorí do tohto svojho spôsobu života aktívne zapájajú aj
mal. deti, ktoré sa tak podieľajú na ich životnej úrovni, čo reflektuje aj výška ich odôvodnených potrieb.

Matka vynakladá podstatnú časť svojho príjmu do vzdelania a osobnostného rozvoja dieťaťa, s čím jej
vypomáhajú aj starí rodičia. Na druhej strane, je potrebné vyhodnotiť ako nadštandard skutočnosť, že
otec trávi niekoľko mesiacov v roku oddychom v exotickej destinácii bez toho, aby pracoval. Odvolací
súd prihliadnuc na životnú úroveň oboch rodičov nepovažuje vyčíslené odôvodnené potreby mal. X. za
neprimerané a má za to, že zodpovedajú zásade rovnakej životnej úrovne rodičov.

17. Otec v odvolaní namieta, že súd neprihliadol na výkon osobnej starostlivosti o mal. X., ktorú
zabezpečuje. Súd v bode 50. a 51. odôvodnenia uviedol, že počas styku otca s mal. X. dieťa u otca
neprespáva, otec mu uhrádza bežné výdavky na stravu, navyše matka má v tejto súvislosti výdavky na
cestovné a ubytovanie v G., na ktorých sa otec nepodieľa v celkovej výške. Odvolací súd sa stotožňuje

so záverom súdu prvej inštancie, že miera výkonu osobnej starostlivosti otca nedosahuje takú intenzitu,
aby bolo možné na ňu prihliadnuť pri určení výšky výživného.

18. V zmysle ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, prvým rozhodujúcim kritériom pre určenie výživného
sú odôvodnené potreby mal. detí. Od času poslednej súdnej úpravy nepochybne došlo k zmene

pomerov došlo na strane mal. detí, ako aj na strane povinného otca, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť. Odvolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti už dlhšiu dobu pre účely kvantifikácie výživného
aplikuje tzv. tabuľky výživného. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne
veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu
považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekove kategórie dostatočne

zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky.

19. Pre objektivizáciu určenej výšky výživného vzal odvolací súd podporne do úvahy materiál
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - Metodika pre výpočet výživného rodičov kdeťom tzv. tabuľkové výživné, ktoré je uverejnené na https://www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/
rodinnopravna-agenda/. V kontexte uplatnených odvolacích námietok odvolací súd uvádza, že
tabuľkové výživné je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s

odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v
obdobných skutkových okolnostiach. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného nie je
dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať
odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v
skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. Životnej etape dieťaťa druhý stupeň ZŠ,

veku dieťaťa XX-XX rokov veku oprávneného prislúcha pri neexistencii ďalších vyživovacích povinností
štandardne 22 % z čistého príjmu povinného rodiča, životnej etape stredná škola , veku dieťaťa XX-
P. rokov veku oprávneného prislúcha pri štandardne 24 % z čistého príjmu povinného rodiča. Pri
ustálenom príjme otca vo výške priemerne 1.800,- eur takto určené výživné predstavuje sumu 432 Eur
mesačne a za obdobie do dovŕšenia XX. roku sumu 396 Eur mesačne. Prihliadnuc na zvýšené výdavky
mal. X. v súvislosti s jeho zhoršeným zdravotným stavom amimoškolskými aktivitami, považuje odvolací

súd určené výživné za zodpovedajúce zákonným kritériám pre jeho určenie.

20. Keďže ani ďalšie odvolacie námietky nemali za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku III., odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných
odvolacích dôvodov vo vzťahu k tomuto výroku. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym

skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v
napadnutých výrokoch ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 2 ods. 1 CMP.

21.Otecvosvojomodvolanínapádasprávnosťzáverusúduprvejinštancie,ktorývovýrokuIV.určildlžné

výživné a podľa názoru otca nezohľadnil plnenie vo výške 9.500 Eur, ktoré otec v hotovosti odovzdal
matke, ktoré bolo určené na výživu mal. X. a rovnako nevzal do úvahy plnenia, ktoré poukázal na účet
matky pre mal. X.. Ako to vyplýva z obsahu spisu, otec tvrdil, že matke osobne doručil v bielej obálke
sumy v období rokov 2017-2020 sumy v celkovej výške 9.500 Eur ( čl. 139). Následne predložil súdu
prehlásenie starých rodičov ( čl. 490, preklad 540), ktorí uviedli, že tieto sumy posielali prostredníctvom

otca, alebo priamo. Matka vo svojom vyjadrení ( čl. 615) tieto tvrdenia dôrazne poprela. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že otec svoje tvrdenia o úhrade výživného v hotovosti
nepreukázal, navyše sa jeho tvrdenia o výške, mieste, ako aj o tom, kto peniaze uhradil rôznia, preto
správne súd na tieto plnenia neprihliadal. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, ktorý neprihliadol na plnenia na účet matky, ktoré otec preukázal s tým, že nie je jasné, či šlo

o plnenia na výživné, alebo vreckové. Matka v konaní uviedla, že šlo o plnenia určené synovi a online
nákup hier. Vzhľadom k tomu, že šlo nepochybne o plnenia určené pre mal. X., je potrebné mať za to,
že šlo o plnenia na jeho výživu, preto bolo namieste na nich pri určení dlžného výživného prihliadnuť.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené, zohľadnil plnenia vo výške 430 Eur pri výpočte dlžného výživného.
Keďže v čase rozhodovania odvolacieho súdu uplynulo ďalších 8 mesiacov od rozhodnutia súdu prvej

inštancie, odvolací súd mal za to, že je namieste, aby bol povinný z výživného zaviazaný na úhradu
dlžného výživného v lehote, ktorá vyplýva z § 232, ods. 3 CSP, preto rozsudok vo výroku IV. postupom
podľa § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zmenil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58

CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací
súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov podľa § 55 CMP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).