Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 14Saz/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100709
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Hauerlandová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v azylovej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Marocké kráľovstvo, adresa posledného trvalého pobytu v
krajine pôvodu: obec C., D. E. F., provincia Marakéš, Maroko, toho času: útvar policajného zaistenia
pre cudzincov Medveďov, zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava,
IČO: 17 316 014 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková
ul. č. 6, 812, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-357-26/2023-Ž zo dňa
14.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

n e n i e:

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-357-26/2023-Ž zo dňa 14.03.2024 rozhodol, že
žalobcovi sa okrem iného 1. neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle; 2. neposkytuje
doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že počas zaistenia v ÚPZC cudzinec pod menom A. G. dňa 31.10.2023 požiadal o

udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život. Za
účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s ním dňa 20.11.2023 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého
uviedol, že v Maroku nebol členom žiadnej politickej strany a so štátnymi či neštátnymi orgánmi tam
nemal nikdy žiadne problémy. Z krajiny pôvodu odišiel z dôvodu obavy o svoj život pred spolužiakmi a ich
rodinnými príslušníkmi. Niekedy začiatkom roka 2021 prišiel za ním spolužiak F. H. a prehováral ho na
stretnutie s bývalými spolužiakmi, s ktorými sa už dlhšie nevideli. Menovaný s tým súhlasil a stretol sa s
nimi u F. v byte, kde však zistil, že sa nejednalo iba o priateľské stretnutie so spolužiakmi. Zámerom bolo

vypracovanie plánu, ako napadnúť bezpečnostné sily v krajine. Takýchto stretnutí sa zúčastnil celkovo
trikrát, viac na ne nechodil, pretože sa mu rozhovory so spolužiakmi na túto tému nepáčili a nesúhlasil s
nimi. V novembri 2021, po tom, ako na stretnutia prestal chodiť, prišiel F. s ďalšími 3 kamarátmi za ním
do mäsiarstva, kde menovaný pracoval, a začal mu diktovať pravidlá, podľa ktorých má vykonávať prácu
mäsiara. Menovaný ho však z predajne vyhodil. Mesiac po tomto incidente sa od miestnych obyvateľov
dopočul, že polícia zaistila 4 osoby vrátane F.. V máji 2022 ho mali príbuzní F. obviňovať zo spolupráce
s bezpečnostnými zložkami. Osobne ho doma navštívil F. brat, strýko a neznámy muž, ktorí sa mu

slovne vyhrážali smrťou, pretože podľa nich on udal F. a jeho kamarátov. Tieto osoby sa mu vyhrážali
celkovo trikrát, vždy verbálne, pričom naposledy to bolo v júli 2022. Nakoniec sa v októbri 2022, z obavy
o svoj život, rozhodol z Maroka odísť do Európy. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Z krajiny pôvodu
vycestovallegálneletecky26.10.2022dotureckéhomestaIstanbul.Poniekoľkomesačnompobyteodtiaľpokračoval v ceste do Bulharska, Srbska a Maďarska, kde za pomoci prevádzača prekročil hraničný
plot a následne pokračoval v ceste dodávkou, ktorá ho spoločne s ďalšími krajanmi mala dopraviť až
do Rakúska. Napokon ich však na Slovensku zastavila policajná hliadka, zaistila a umiestnila do ÚPZC.

Z výpovede menovaného vyplynulo, že z krajiny pôvodu vycestoval legálne, na svoj cestovný pas,
ktorý si podľa vlastného vyjadrenia v roku 2022 bez problémov vybavil. V konaní o udelenie azylu však
nepredložilžiadnedokladytotožnosti,aniichfotokópie,ktorébypotvrdilijehoidentitu.Svojcestovnýpas,
identifikačnú kartu a vodičský preukaz nechal u známeho menom I. v Turecku, s ktorým bol dohodnutý,
že keď mu zavolá, tak mu doklady pošle. Telefonický kontakt na známeho však v Bulharsku stratil, a

tak sa s ním kvôli zaslaniu dokladov nevedel spojiť. Po tom, ako bol na Slovensku zadržaný a následne
zaistený, opakovane uvádzal, že sa volá A. G. a pod týmto menom požiadal aj o udelenie azylu. Počas
pohovoru pred migračným úradom však uviedol, že po tom, ako ho príslušníci polície po zadržaní zbili,
rozhodol sa, že im nepovie svoje skutočné meno. Napokon sa však počas pohovoru rozhodol, že túto
chybu napraví a uviedol, že v skutočnosti sa volá A. B.. Aj napriek tomu, že menovaný do konania
nepredložil žiadny doklad na preukázanie svojej totožnosti, správny orgán nakoniec jeho identitu ustálil

na základe jeho výpovede tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Všetky skutočnosti,
uvedené menovaným, boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade
so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 4.
marca 1996 sa každá žiadosť o azyl skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so
zohľadnením situácie, pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa. Zo samotnej podstaty azylového práva

vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len
tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. 1. Neudelenie azylu právne odôvodnil
ustanovením § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, § 8 zákona o azyle, § 2 písm. d) zákona o azyle,
§ 2 písm. e) zákona o azyle. Z výpovede menovaného je zrejmé, že svoju žiadosť o azyl odôvodňuje
obavou o svoj život pred spolužiakovými príbuznými, resp. jeho známym, pričom žiadne iné problémy

s ďalšími aktérmi, či už štátnymi alebo neštátnymi, neuviedol. Ak teda menovaný mal skutočne problémy
s osobami, ako ich v pohovore uviedol, jednalo sa o problémy so súkromnými osobami, pričom v
priebehu konania nebolo ničím preukázané, že by tieto mali priamu súvislosť s jeho rasou, národnosťou,
náboženskýmalebopolitickýmpresvedčením,tedasazylovorelevantnýmidôvodmi.Okremtoho,žením
opísané problémy (verbálne vyhrážky príbuzných zadržaného spolužiaka) boli osobného a lokálneho

charakteru, nespĺňajú ani kritériá prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, ktoré by
mu bránili naďalej zotrvať v krajine pôvodu. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že po nich ešte niekoľko
mesiacov ostal žiť v Maroku bez toho, že by jeho bezpečnosť bola niekým bezprostredne ohrozovaná.
Pokiaľ sa však napriek uvedenému cítil v Maroku ohrozený, mohol sa v prvom rade obrátiť so žiadosťou
o pomoc na príslušné štátne orgány, čo však neurobil. V súvislosti s týmto je potrebné poukázať na

rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) sp. zn. lSža 17/2008 z 19.08.2008. Menovaný
žiadne marocké štátne orgány o pomoc nepožiadal. Keďže tak nekonal, nemožno uvažovať o neochote
alebo neschopnosti príslušných orgánov mu potrebnú pomoc poskytnúť. Pritom z prieskumu Haagskeho
inštitútu pre inovácie práva vyplýva, že Maročania považujú súdy a políciu za najužitočnejšiu cestu
k spravodlivosti. Ako z ďalších informácií vyplýva, národnou policajnou službou a hlavným orgánom

presadzovania práva v Maroku je Generálne riaditeľstvo pre národnú bezpečnosť (DGSN), ktoré patrí
pod ministerstvo vnútra. Bezpečnostný aparát zahŕňa niekoľko policajných a polovojenských organizácií
s prekrývajúcimi sa právomocami. Vnútorný poriadok v mestách riadi národná polícia, ktorá podlieha
ministerstvu vnútra, pod ktoré patria aj pomocné sily, podporujúce žandárov (ozbrojenú políciu) a
ostatné policajné zložky. Kráľovské žandárstvo, ktoré podlieha správe národnej obrany, zodpovedá za

presadzovanie práva vo vidieckych regiónoch a na štátnych cestách. Okrem toho Maroko je všeobecne
považované za demokratickú krajinu, kde sú dodržiavané všetky základné demokratické práva a z toho
dôvodu ho viaceré členské štáty Európskej únie zaradili na zoznam bezpečných krajín pôvodu. Ak
sa teda menovaný cítil v krajine pôvodu ohrozený, resp. mal obavu o svoj život, mohol sa obrátiť so
žiadosťou o pomoc na príslušné štátne orgány, v kompetencii ktorých bolo riešenie jeho problému so

súkromnými osobami. On však svoje problémy v Maroku nijako neriešil, ani sa o to nepokúsil a napriek
následnému niekoľkomesačnému bezproblémovému pobytu v krajine pôvodu, nakoniec z Maroka
odcestoval do Európy. Keďže teda menovaný počas azylového konania nepreukázal, že verejná moc
v krajine mu ako celok odoprela poskytnúť ochranu pred súkromnými osobami, nemôže sa úspešne
domáhať medzinárodnej ochrany v podobe udelenia azylu, nakoľko za ochranu každého občana je v

prvom rade zodpovedná krajina pôvodu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
8SaZ/8/2022 zo dňa 30.11.2022, rozsudok NS SR sp. zn. l0Sža/6/2015 zo dňa 25.03.2015, rozsudok
NS SR sp. zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014. K dôvodom žiadosti menovaného je potrebné rovnako
uviesť, že napriek obavám o svoju bezpečnosť nepožiadal po odchode z Maroka o medzinárodnúochranu, ani o tom neuvažoval, v prvej pre neho bezpečnej krajine, do ktorej sa dopravil, ktorou bolo
Turecko. O možnosti podania žiadosti o azyl neuvažoval ani v Bulharsku, Srbsku, či Maďarsku, teda v
krajinách, cez ktoré prechádzal, pretože jeho cieľovou krajinou bolo Francúzsko. O tejto forme ochrany v

skutočnostineuvažovalanipopríchodenaSlovensko.Ktomutokrokupristúpilažponiekoľkomesačnom
zaistení v ÚPZC. V Turecku, kde sa 7 mesiacov zdržiaval, vôbec neriešil otázku medzinárodnej ochrany,
ale skôr otázku sociálnoekonomického charakteru, keďže sa tam zamestnal ako krajčír. Uvedená
skutočnosť v podstate potvrdzuje do určitej miery aj ekonomický motív odchodu menovaného z krajiny
pôvodu, čo napokon potvrdil aj po zadržaní na Slovensku, kedy pred pracovníkmi cudzineckej polície

do zápisnice uviedol, že z Maroka vycestoval z ekonomických dôvodov. Na základe komplexného
posúdenia žiadosti menovaného a všetkých relevantných informácií, migračný úrad dospel k záveru,
že krajinu pôvodu opustil bez toho, že by tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona
o azyle. Z uvedeného dôvodu migračný úrad v jeho prípade podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle

nepristúpil k udeleniu medzinárodnej ochrany vo forme azylu. 2. Neposkytnutie doplnkovej ochrany
odôvodnil ustanovením § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, § 2 písm. f) zákona o azyle.
Napriek tomu, že Maroko vo svojom trestnom zákonníku ponechalo aj trest smrti, v krajine sa od
roku 1993 popravy de facto nevykonávajú. Okrem toho sa menovaný v Maroku nedopustil žiadneho
trestného činu, za ktorý by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu táto forma vážneho bezprávia

v zmysle § 2 písm. f) bod 1 zákona o azyle reálne hrozila. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že v
Maroku nebol vystavený mučeniu, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Zároveň
neuviedol žiadne skutočnosti, za ktoré by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu mali zo strany
marockých štátnych orgánov hroziť takéto neprimerané opatrenia. Napriek tomu, že uviedol problémy so
súkromnými osobami, v podobe verbálnych vyhrážok, tieto nespĺňajú znaky vážneho bezprávia v zmysle

§ 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle. V každom prípade pokiaľ sa cítil byť v Maroku ohrozený, mal možnosť
obrátiť sa so žiadosťou o pomoc na príslušné štátne orgány. Marocká ústava zaručuje svojim občanom
dodržiavanie všetkých základných ľudských práv, vrátane práva na osobnú slobodu a bezpečnosť,
pričom neexistujú žiadne informácie o tom, že by tieto práva neboli v praxi dodržiavané. Okrem
toho ústava zakazuje diskrimináciu a tiež poškodzovanie fyzickej alebo morálnej integrity akejkoľvek

osoby za akýchkoľvek okolností a akýmikoľvek súkromnými alebo verejnými osobami. Nikto nesmie
pod nijakou zámienkou spôsobiť kruté, neľudské, ponižujúce zaobchádzanie alebo zaobchádzanie
poškodzujúce dôstojnosť (čl. 22 ústavy). Keďže menovaný štátne orgány o pomoc nepožiadal, možno
vylúčiť hrozbu tejto formy vážneho bezprávia aj zo strany príbuzných spolužiaka, ako súkromných osôb.
Tento záver, ku ktorému migračný úrad počas konania dospel, je plne v súlade s názorom NS SR

v rozsudku sp. zn. 8Sža/4/2009 z 12.03.2009. Migračný úrad v konaní posúdil aj skutočnosť, či by
v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu mohol byť reálne, vážne a individuálne ohrozený
na živote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo
vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Za týmto účelom bola na základe dostupných informácií vykonaná
analýza aktuálnej bezpečnostnej a politickej situácie v Maroku. Z nej vyplynulo, že Maroko je dlhodobo

bezpečnou a stabilizovanou krajinou a neprebieha tam žiadny ozbrojený konflikt takého charakteru, že
by pre menovaného v prípade návratu predstavoval individuálnu hrozbu vážneho bezprávia v zmysle §
2 písm. f) bod 3 zákona o azyle. Nakoľko teda nebolo preukázané, že v prípade žiadateľovho návratu
do Maroka by mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle,
migračný úrad mu doplnkovú ochranu neudelil.

2. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 29.04.2024 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa
14.03.2024 zn. ČAS: MU-PO-357-26/2023-Ž v 1. a II. výroku a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Žalobu odôvodnil tým, že konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 31.10.2023,
kedy žalobca požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany na území Slovenskej republiky. O udelenie

azylu požiadal prvýkrát. So žalobcom bol dňa 20.11.2023 pred Migračným úradom MV SR v ÚPZC
Medveďov vykonaný vstupný pohovor za účelom objasnenia a zdôvodnenia jeho žiadosti o udelenie
medzinárodnej ochrany. Žalobca v rámci pohovoru uviedol, že sa volá A. B.. Najskôr uvádzal ako
priezvisko G., nakoľko ho polícia pri zadržaní zbila a bál sa uviesť svoje pravé priezvisko. Narodil J.
E. XX.XX.XXXX v dedine Ludaia, v provincii Marakéš v Marockom kráľovstve, náboženským vyznaním

je moslim a jeho materinským jazykom je jazyk arabský. Veľmi málo ovláda aj francúzsky a anglický
jazyk. Žalobca v krajine pôvodu absolvoval základné vzdelanie a tri ročníky strednej školy. Po skončení
školy začal v domovskej krajine pracovať ako mäsiar v miestnom mäsiarstve, kde pracoval až do
odchodu z Maroka. Žalobca vo vstupnom pohovore ďalej uviedol, že proti nemu nie je a ani nebolovedené žiadne trestné konanie. Taktiež, že nikdy nebol členom politickej strany alebo hnutia. O udelenie
medzinárodnej ochrany žiada z dôvodu obavy o svoj život v prípade návratu do domovskej krajiny.
Žalobca vo vstupnom pohovore objasnil, že v Maroku čelil vyhrážkam od jeho bývalých spolužiakov,

ktorí sú členovia teroristickej organizácie. Títo bývali v susednej dedine Sidi zwen a obvinili žalobcu z
kontaktovnabezpečnostnúslužbu.Žalobcasaniekoľkokrátstretolstýmitospolužiakmiainýmiosobami,
pričom sa na týchto stretnutiach rozprávalo o tom, ako napadnúť bezpečnostné sily. Po troch takýchto
stretnutiach žalobca usúdil, že tieto stretnutia sú agresívne a násilné a mal pocit, že niečo nie je v
poriadku. Keď žalobca prestal chodiť na stretnutia, prišli títo ľudia za ním do mäsiarstva a zasahovali mu

do jeho práce, na základe čoho ich žalobca z mäsiarstva vyhodil. Asi mesiac po tom polícia zadržala
4 osoby, nakoľko u nich doma (na mieste, kde sa konali stretnutia, ktorých sa zúčastnil aj žalobca)
našli zbrane a nejakú tekutinu. Žalobcu začali príbuzní zadržaných osôb, ako aj nezadržané osoby
z teroristickej organizácie obviňovať, že spolupracoval s bezpečnostnými zložkami a na základe toho
došlo k ich zadržaniu. Viackrát sa mu slovne vyhrážali smrťou. Nakoľko sa vyhrážky stupňovali, žalobca
sa rozhodol, že bude pre neho najlepšie opustiť krajinu. Nemalo pre neho zmysel zostať v Maroku,

nakoľkobyhovšadenašli.Žalobcavyhrážkyneoznámilnapolícii,nakoľkosabálpomsty.Žalobcataktiež
objasnil, že o udelenie azylu nepožiadal hneď po zadržaní z toho dôvodu, že mu tlmočník povedal,
že Maročania nemôžu na Slovensku žiadať o azyl. Dňa 09.04.2024 prevzal žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu Rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.03.2024, zn. ČAS: MU-PO-357-26/2023-
Ž (ďalej len ako „napádané rozhodnutie“), ktorým žalovaný rozhodol vo veci žiadosti o udelenie azylu

žalobcu tak, že sa mu: 1. neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle; 2. neposkytuje
doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; 3. neudeľuje azyl na
účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; 4. neposkytuje doplnková
ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa§ 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. Žalobca s
napádaným rozhodnutím v jeho výroku č. 1 o neudelení azylu a vo výroku č. 2 o neposkytnutí doplnkovej

ochrany nesúhlasí, považuje ho za vecne a právne nesprávne a nezákonné, a preto proti nemu podáva
v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu. Správnu žalobu žalobca podáva z dôvodu uvedeného
v § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku, a teda z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca
v tom, že žalovaný považuje Maroko za bezpečnú krajinu pôvodu a v prípade žalobcu vidí možnosť

domáhania sa jeho práv v domovskej krajine prostredníctvom na to príslušných štátnych orgánov. Podľa
informácií o krajine pôvodu žalobcu, nachádzajúcich sa v administratívnom spise, dochádza v Maroku
k porušovaniu postupov spravodlivého súdneho konania, a to aj tým, že použijú rovnaké policajné
záznamy pre viacerých obžalovaných alebo obmedzia prístup obžalovaných k advokátom. Hoci majú
jednotlivci prístup k občianskoprávnym súdom v prípade žalôb týkajúcich sa porušovania ľudských

práv a podali žaloby, mimovládne organizácie uviedli, že takéto žaloby boli často neúspešné z dôvodu
nedostatočnej nezávislosti súdov alebo nedostatočnej nestrannosti, vyplývajúcej z mimosúdneho
vplyvu a korupcie. Politické záujmy a vplyv bránia marockým orgánom skutočne zmeniť svoje úsilie
v boji proti organizovanému zločinu. Napriek niektorým významným krokom zo strany marockej
vlády je v záležitostiach týkajúcich sa kráľovských záujmov badateľný nedostatok transparentnosti a

zodpovednosť orgánov činných v trestnom konaní a vojenského personálu je minimálna. Chronická
korupcia sa v Maroku ešte viac zvýraznila počas pandémie Covid-19. Podľa doložených správ nie je
súdny systém v Maroku nezávislý od panovníka a v praxi sa súdy pravidelne využívajú na potrestanie
domnelých odporcov vlády. Vláda síce podnikla kroky na vyšetrovanie úradníkov, ktorí sa údajne
dopustili porušovania ľudských práv a korupcie, avšak vyšetrovanie zneužívania zo strany polície,

bezpečnostných zložiek a väzenských zariadení nebolo transparentné a dochádzalo k dlhým prieťahom
a procesným prekážkam, ktoré prispievali k beztrestnosti. Z verejne dostupných zdrojov ďalej vyplýva,
že je v Maroku prítomných niekoľko zločineckých sietí, ktoré sú zapojené do rôznych aktivít ako je
obchodovanie s drogami alebo obchodovanie s ľuďmi. Tiež sa predpokladá, že zločinecké skupiny majú
väzby s najvyššími politickými a administratívnymi kruhmi v Maroku a korupcia, predovšetkým na nízkej

úrovni štátneho aparátu, je naďalej veľkým problémom, pričom príslušníci orgánov činných v trestnom
konaní sú niekedy s týmito skupinami prepojení. Na národnej úrovni má síce Maroko prijaté právne
predpisy proti organizovanej trestnej činnosti, ale účinné vykonávanie týchto zákonov zostáva výzvou.
Z informácií o krajine pôvodu súhrnne vyplýva, že Maroko je krajinou s vysokou mierou korupcie a
nezávislosť a práca súdov a polície je aj z tohto dôvodu nedostatočná. Nie je preto nepochopiteľné,

že sa žalobca so svojimi problémami neobrátil na štátne orgány a obával sa, že sa o tom dozvedia
ľudia, ktorí sa mu vyhrážali. Podľa Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu utečenca
je kľúčovým pojmom opodstatnený strach z prenasledovania, pričom tento strach v sebe zahŕňa tak
objektívny, ako aj subjektívny prvok. Je teda potrebné zohľadniť osobné a rodinné zázemie žiadateľa,jeho príslušnosť ku konkrétnej rasovej, náboženskej, národnej, sociálnej alebo politickej skupine, vlastný
výklad jeho situácie, a jeho osobné skúsenosti - inými slovami všetko, čo môže naznačovať, že
dominantným motívom jeho žiadosti je strach. Strach žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany

je opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre
neho neznesiteľný. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou skúsenosťou žiadateľa, ale
relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej istej rasy alebo sociálnej
skupiny. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1 Sža 17/2008 z 19.08.2008 „problémy so
súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine dáva

občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi“. Žalobca v konaní poukázal
na svoje opodstatnené obavy z prenasledovania a na obavy o svoj život v krajine pôvodu. Z vyššie
uvedených správ o krajine pôvodu vyplýva skutočnosť, že marocký štátny aparát je skorumpovaný
a mafia zastáva dôležitú úlohu. Osoby, ktoré sa žalobcovi v domovskej krajine vyhrážali, považuje
žalobca za natoľko nebezpečné, že mal strach ísť ich vyhrážky oznámiť na políciu. Tieto osoby majú
totiž kontakty aj v marockých štátnych inštitúciách, vrátane polície, a preto by sa hneď dozvedeli o

takomto oznámení. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 19.08.2008 sú problémy so súkromnými
osobami dôvodom na udelenie azylu v prípade, ak štátne orgány nedávajú občanom dostatočné
možnosti a záruky na ochranu ich práv. V zmysle spomínaných informácií o krajine pôvodu je zrejmé,
že sú štátne orgány v domovskej krajine žalobcu skorumpované a podieľajú sa tak na činnosti mafie.
Informácieokrajinepôvodužalobcunepreukazujú,žebybolištátneorgányschopnéžalobcoviposkytnúť

dostatočnú ochranu. Táto skutočnosť teda zakladá možnosť udelenia medzinárodnej ochrany na území
Slovenskej republiky žalobcovi. Vzhľadom na to, že žalovaný poukazuje taktiež na ekonomický rozmer
žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu, si žalobca dovoľuje uviesť, že nie je pravdou, čo je uvedené
v rozhodnutí o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutí o zaistení, a teda, že domovskú krajinu
opustil z ekonomických dôvodov a že mu v domovskej krajine nehrozí smrť. V zápisnici o podaní

vysvetlenia zo dňa 31.10.2023 pred príslušníkmi Úradu hraničnej a cudzineckej polície v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov už je uvedené, že žalobca opustil domovskú krajinu,
nakoľko „poznal ľudí spojených s terorizmom a nahlásil ich na polícii, o čom sa dozvedeli ich rodinní
príslušníci a následne ho chceli zabiť“. Ani vo vstupnom pohovore žalobca neuviedol ekonomický rozmer
jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. Počas vstupného pohovoru taktiež objasnil, že o udelenie azylu

chcel požiadať hneď po príchode na Slovensko, avšak tlmočník pri zaistení mu oznámil, že Maročania
nemôžu žiadať o azyl a azyl na Slovensku ani nedostanú. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. lSža 9/2007
zo dňa 16.októbra 2007 alebo rozsudku NS SR sp. zn. lSža 4/2014 zo dňa 28. februára 2015 „pokiaľ
je výpoveď žiadateľa o azyl v priebehu správneho konania konzistentná a vnútorne bez rozporov,
jeho tvrdenia sú zrozumiteľné, zhodné a bez vnútorných rozporov a nevybočuje z dôvodov, pre ktoré

žiada o azyl, nemožno klásť neprimeraný dôraz na prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl pred príslušníkmi
policajného zboru a z prípadných nejasností vo výpovedi žiadateľa o azyl bez ďalšieho nemožno vyvodiť
záver o jeho nedôveryhodnosti“. K záveru žalovaného, že v prípade žalobcu neexistujú žiadne indície,
ktoré by svedčili o tom, že by v prípade návratu do domovskej krajiny mohol čeliť hrozbe vážneho
bezprávia žalobca uvádza, že podľa informácií o krajine pôvodu žalobcu nie je vylúčené, že z dôvodu

nefungujúceho marockého štátneho aparátu môže byť po návrate do krajiny pôvodu vystavený mučeniu
alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Žalobca opustil svoju domovskú krajinu pre
obavy o svoj život, ktoré stále pretrvávajú. Niektoré z osôb, ktoré sú členmi teroristickej bunky boli síce
zadržané, avšak ďalšie osoby, vrátane rodinných príslušníkov zadržaných, sa mu ešte aj doteraz cez
žalobcovu rodinu vyhrážajú smrťou. Žalobca má za to, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nie je

vylúčené, že dôjde k ohrozeniu jeho života. V zmysle vyššie uvedeného totiž Maroko nemožno hodnotiť
akobezpečnúademokratickúkrajinu,vktorejnedochádzakpotláčaniuľudskýchprávaslobôd,avktorej
neexistuje riziko ohrozenia života alebo zdravia. Žalobca má za to, že na základe vyššie uvedeného boli
v prípade žalobcu preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania a vzhľadom na tieto obavy sa
nemôže a ani nechce vrátiť do krajiny svojho pôvodu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.05.2024 uviedol, že správny orgán pri vydaní rozhodnutia
mal za to, že žalobca nesplnil podmienky opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine pôvodu, ani nie je prenasledovaný za uplatňovanie

politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení
utečencov a zákona o azyle. Žalobcovi nebola napadnutým rozhodnutím žalovaného poskytnutá ani
doplnková ochrana z dôvodu vážnych dôvodov domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny
pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Treba uviesť, že po nelegálnom príchode žalobcuna územie SR, tento bol následne zadržaný príslušníkmi polície a počas zaistenia v Útvare policajného
zaistenia pre cudzincov v Medveďove požiadal dňa 31.10.2023 o udelenie azylu z dôvodu obavy o
jeho život. Dňa 20.11.2023 bol so žalobcom vykonaný vstupný pohovor. Ako z výpovede menovaného

vyplynulo, dňa 26.10.2022 odletel legálne na svoj cestovný pas z Maroka do Istanbulu. Ďalej pokračoval
smerom do Bulharska, Srbska a Maďarska, až bol nakoniec pri policajnej kontrole dodávky, v ktorej
cestoval spolu so svojimi krajanmi, zadržaný na území SR. Ako menovaný ďalej uviedol, v krajine
pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, nikdy nebol trestne stíhaný, problémy s políciou,
armádou alebo inými štátnymi subjektami nemal. Objektívne nebolo preukázané, že by dôvody jeho

prenasledovania vychádzali z ustanovenia § 8 zákona o azyle, t.j. z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických
názorov, práv a slobôd alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Treba poznamenať, že udelenie
azylu je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti uvedenej v ustanovení
§ 2 písm. d) zákona o azyle, čo však v jeho prípade preukázané nebolo. Žalovaný sa domnieva, že
postupovalprirozhodovaníoudeleníresp.oneudeleníazylualeboposkytnutídoplnkovejochranyvecne

správne, pričom vychádzal najmä z výpovede menovaného a zo všeobecne zistených objektívnych
skutočností. Podľa názoru žalovaného nedošlo v tomto smere v prvostupňovom správnom konaní k
žiadnemu pochybeniu, nakoľko menovanému bolo umožnené, aby uviedol všetko, čo považuje za
dôvody, na základe ktorých žiada o udelenie azylu na území SR, o čom bol aj riadne poučený. Počas
azylového konania sa žalobcovi hodnoverným spôsobom nepodarilo preukázať opodstatnenú obavu z

perzekúcie v jeho domovskej krajine tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle. Treba tiež pripomenúť,
že proti žalobcovi nebolo v krajine pôvodu vedené trestné konanie, nemal žiadne problémy so štátnymi
orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Z
dôvodov, ktoré opísal, vyplýva, že nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu v Slovenskej republike,
ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle. Pri posudzovaní žiadosti o azyl je potrebné vychádzať

z právnej úpravy vymedzujúcej pojem utečenca v podmienkach Slovenskej republiky. Ide hlavne o
zákon o azyle a Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Správny orgán však
v prvostupňovom konaní zistil, že žiadateľ nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu a v jeho
prípade sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon o azyle a
Ženevský dohovor z roku 1951, ktoré sú v oblasti azylu pre Slovenskú republiku záväzné. Napadnuté

rozhodnutie vzhľadom na uvedené dôvody považujeme za zákonné a správne. Migračný úrad taktiež
posúdil aj možnosť poskytnúť žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13a a tiež podľa § 13b zákona o
azyle. Z výpovede žalobcu vyplýva, že v prípade návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí vážne bezprávie
v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, pretože tam nevykonával takú činnosť, za ktorú by
mu takéto sankcia hrozila. Tak isto žalovaný dospel k záveru, že v krajine pôvodu by mu nehrozilo vážne

bezprávie v podobe mučenia alebo neľudského zaobchádzania alebo ponižujúceho zaobchádzania
alebo trestu z dôvodu jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu na území SR. Vzhľadom na to, že v
Maroku v súčasnosti neprebieha žiadny vnútorný, či medzinárodný ozbrojený konflikt, žalovaný vylúčil
aj reálnu hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby, z dôvodu
svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Z dôvodov,

ktoré sú podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, dospel žalovaný k názoru,
že žalobca nespĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Ohľadom prípadného ohrozenia
žalobcovej bezpečnosti, tak ako sa ju snažil predostrieť počas konania o azyle, je nevyhnutné poukázať
na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, vyjadrenú v rozsudku sp. zn. 10Sžak/17/2019
zo dňa 15.11.2019. V prípade menovaného však v azylovom konaní takéto dôvody zistené neboli.

Žalovaný dospel v danom prípade k záveru, že žalobca síce krajinu pôvodu opustil, avšak bez toho,
že by bol v krajine pôvodu prenasledovaný tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle. V prípade
žalobcu prenasledovanie, tak ako to predpokladá zákon o azyle, však objektívne preukázané nebolo. Pri
rozhodovaní bral žalovaný do úvahy všetky skutočnosti mu známe zo žalobcovej výpovede a všeobecne
dostupných informácií o krajine jeho pôvodu a následne rozhodol v zmysle príslušného zákona, ktorým

je zákon o azyle. Žalovaný je toho názoru, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia
dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom.
Na základe relevantných podkladov rozhodol správne a v súlade so zákonom o azyle. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Správny súd v Bratislave zamietol správnu žalobu proti
rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-357-26/2023-Ž zo dňa 14.03.2024.

4. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základektorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.
5. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo

opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
6. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1
sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a
odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.
7. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom

ju zamietne.
8. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý
postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú

vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,

6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
9. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia

počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
10. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v
krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu

prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
11. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo § 10.
12.Podľa§13azákonaoazyle,ministerstvoposkytnedoplnkovúochranužiadateľovi,ktorémuneudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej

hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu
podľa § 15 ods. 3 písm. c).

14.Podľa§19a/Posúdeniežiadostioudelenieazylu/ods.1písm.a),b)ac)zákonaoazyle,ministerstvo
posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom
a. všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o
udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia
a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom

prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho
pôvodu, pohlavia a veku
15. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa

týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.
16. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či
žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,
ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

17. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia
a administratívneho vyhostenia (§ 206 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
podľa podmienok uvedených v § 206 - § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu žalovaného a preskúmal tak napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktorépredchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach podanej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP s použitím
§ 206 ods. 6 SSP), ako aj podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu (§ 206 ods.
4 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

18. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-357-26/2023-Ž zo dňa
14.03.2024.

19. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu

pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť
úzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu
na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej
republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.
j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a
vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o
zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie
politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu
sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd,

ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný
v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto
inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom
udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako
skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a

to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej
po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).

20. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č.
71/1967Zb.(Správnyporiadok)mážalovanýlenvrozsahudôvodov,ktoréžiadateľvpriebehusprávneho

konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla
povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené
a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009). Zároveň však správny súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že
správnyorgánvoveciachmedzinárodnejochranynesiezodpovednosťzanáležitézisteniereáliíokrajine

pôvodu.

21. Správny súd konštatuje, že žalovaný vykonal adekvátne dokazovanie k všetkým žalobcom tvrdeným
dôvodom pre konanie o azyl. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež
konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho

spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a
preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne
zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd
v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa
podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci

rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou
dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný
prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť
tohto rozhodnutia.

22. Námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení nebola v konaní dôvodná. Správny súd sa v
plnom rozsahu stotožňuje so záverom žalovaného o tom, že žalobca nie je prenasledovaný z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd a preto nesplnil
podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť

na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v napadnutom rozhodnutí, kde žalovaný uvádza,
na základe akých úvah a po vyhodnotení akých správ o krajine pôvodu dospel k záveru, že žiaden z
dôvodov uvedených žalobcom v konaní o azyle nie je možné subsumovať pod ust. § 8 zákona o azyle.
Správny súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania v administratívnom konaní bolo možnédospieť k záveru, ktorý učinil žalovaný, že žalobca nečelil problémom s hrozbou jeho prenasledovania
z dôvodu príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti či sociálnej skupine. Tento záver potvrdzujú aj
vyhlásenia samotného žalobcu.

23. Tvrdené prenasledovanie, ktorého sa žalobca subjektívne obáva, možno považovať za
opodstatnené, no nie je dôvodom v zmysle zákona o azyle, ale skôr súkromného charakteru, ktoré sú
daňou za účasť na nelegálnych aktivitách.

24. Správny súd má za to, že žalobcom uvádzané dôvody v jeho žiadosti o udelenie azylu nemožno
podradiť pod pojem prenasledovanie zo žiadneho z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení
zákona o azyle, keďže žiadnym spôsobom nekorešpondujú s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom,
príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či politickým názorom. Taktiež je podľa správneho súdu v tomto
kontexte vyjadrení žalobcu v konaní o udelenie azylu správne vyhodnotenie predložených dôkazných
prostriedkov. Správny súd tu poukazuje na to, že subjektívna stránka opodstatnených obáv žalobcu ako

žiadateľa o azyl z prenasledovania nemohla byť vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaným svojvoľne
dotvorená „vnútorným presvedčením“ žalobcu. Námietky žalobcu sú založené na jeho subjektívnom
presvedčení, ktoré sa však nepodarilo preukázať.

25. Zároveň je správny súd toho názoru, že v prípade situácie žalobcu nemožno vzhľadom na už vyššie

uvedené dôvody uvažovať ani o vážnom bezpráví.

26. Podľa rozsudku Najvysˇsˇieho spra´vneho su´du SR sp. zn. 2Sak/18/2022 z 31. janua´ra 2023,
publikovany´ v Zbierke stanovi´sk a rozhodnuti´ Najvysˇsˇieho spra´vneho su´du SR cˇ. 1/2023 pod cˇ.
42/2023 ZNSS), pri rozhodovani´ o poskytnuti´ doplnkovej ochrany podlˇa § 13a za´kona cˇ. 480/2002

Z. z. o azyle a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov a v tej su´vislosti posudzovani´ existencie va
´zˇneho bezpra´via definovane´ho v § 2 pi´sm. f) bode 3 za´kona cˇ. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene
a doplneni´ niektory´ch za´konov je spra´vny orga´n povinny´ sku´matˇ splnenie podmienok v nasleduju
´com poradi´: (i) Ako prva´ musi´ bytˇ posu´dena´ ota´zka, cˇi sa krajina po^vodu zˇiadatelˇa o azyl nacha
´dza v situa´cii medzina´rodne´ho alebo vnu´torne´ho ozbrojene´ho konfliktu. Ak je odpovedˇ na prvu´

ota´zku kladna´, zˇalovany´ musi´ sku´matˇ (ii) existenciu va´zˇneho a individua´lneho ohrozenia zˇivota
alebo nedotknutelˇnosti osoby z do^vodu svojvolˇne´ho na´silia a (iii) su´cˇasne musi´ sku´matˇ, cˇi na
´silie dosahuje intenzitu va´zˇneho a individua´lneho ohrozenia zˇivota alebo telesnej integrity. Absencia
podmienky medzina´rodne´ho, resp. vnu´torne´ho ozbrojene´ho konfliktu v krajine po^vodu vylucˇuje
posu´denie dˇalsˇi´ch podmienok uvedeny´ch v § 2 pi´sm. f) bode 3 za´kona cˇ. 480/2002 Z. z. o azyle

a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov (t. j. existenciu va´zˇneho a individua´lneho ohrozenia
zˇivota alebo nedotknutelˇnosti osoby z do^vodu svojvolˇne´ho na´silia a jeho intenzity), a je tak mozˇne
´ uzavrietˇ, zˇe va´zˇna ujma v zmysle uvedene´ho za´konne´ho ustanovenia stˇazˇovatelˇovi rea´lne
nehrozi´.

27. Žalobcovi sa nepodarilo preuka´zatˇ,ani iny´m spo^sobom nevysˇlo v konani´ pred zˇalovany
´m najavo, zˇe by mu hrozilo rea´lne nebezpecˇenstvo va´zˇnej ujmy, odo^vodnˇuju´ce poskytnutie
doplnkovej ochrany. Žalobca predovsˇetky´m namietal nespra´vne posu´denie oba´v z postihu za jeho
neza´konne´ aktivity pocˇas po^sobenia v skupine, pre ktore´ sa stal zo strany súkromných osôb
potenciálne vydieratelˇny´m. Za´ver o existencii rea´lneho nebezpecˇenstva va´zˇnej ujmy nemozˇno bez

dˇalsˇieho vyvoditˇ z nicˇi´m nepodlozˇene´ho a velˇmi vsˇeobecne´ho tvrdenia žalobcu o prenasledovani
´. Rozsah zistˇovania skutkove´ho stavu zo strany zˇalovane´ho odra´zˇal do^vody na udelenie medzina
´rodnej ochrany tvrdene´ žalobcom, teda najma¨ obavy z na´sledkov jeho neza´konnej cˇinnosti
v prospech združenia, pre ktore´ ako tvrdi´ sa stal nepohodlným pre podozrenie z kooperácie
s bezpečnostnými zložkami, ktorému sa vystavil sám a dobrovoľne.

28. Správny súd má za to, že žalovaný pri posudzovaní prípadu postupoval v súlade s platnou a
účinnou právnou úpravou v oblasti azylu, zohľadnil všetky vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú
žalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho postavenie a osobných
pomerov. Správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval ustanovenia zákona o

azyle majúc za to, že žalobca nesplnil podmienky pre udelenie azylu, či doplnkovej ochrany na území
Slovenskej republiky. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne zaoberal všetkými dôvodmi a
skutočnosťami relevantnými pre konanie, situáciu z hľadiska vyslovených obáv a správ o krajine pôvoduvyhodnotil nielen z retrospektívneho hľadiska, ale posúdil možnosť prenasledovania žalobcu aj smerom
do budúcnosti.

29. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, no správny orgán je povinný zabezpečiť
k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to tých,
ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú (z rozsudku NS SR, sp. zn. 1Sža
48/2014).

30. Aj prípadný dôvod založený na prenasledovaní súkromnými osobami by musel mať nejaký súvis
s kvalifikačnými kritériami. Pokiaľ žiadateľ zakladá svoju žiadosť o azyl na prenasledovaní kriminálnymi
živlami v krajine pôvodu, musí preukázať neprimerané konanie voči svojej osobe v súvislosti s politickým
presvedčením, rasou, národnosťou, náboženstvom či príslušnosťou k sociálnej skupine (z rozsudku NS
SR, sp. zn. 1Sža 83/2010).

31. Žalovaný na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií
dospel k záveru, že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území
Slovenskej republiky v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obavy, pre
ktoré odišiel z krajiny pôvodu, by mali akúkoľvek súvislosť s jeho rasou, národnosťou, náboženským
alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo s uplatňovaním

politických práv a slobôd.

32. Správny súd má za to, že žalovaný dostatočným spôsobom zistil v konaní skutkový stav
v zmysle línie nastolenej samotným žalobcom. Jeho tvrdenia ako aj dôkazy získané žalovaným
z dôkazných prostriedkov doložených do administratívneho konania a zabezpečených samotným

žalovaným vytvárajú dostatočný podklad pre ustálenie si skutkového stavu a tento tak, ako bol ustálený
žalovaným, nie je v žiadnom smere v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu ako
nedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol.

34. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ust. § 167 SSP a žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko žalobca nemal vo veci úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia

na Správny súd v Bratislave (§ 443 SSP)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).