Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/111/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6323200390
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6323200390.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,v senátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaMejstríkaa

členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci navrhovateľa (otec): A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX A. D. E., zastúpeného JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom
so sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen, proti manželke (matka): F. B., G. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/X, XXX XX A. D. E., zastúpenej MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária
s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, IČO: 52 488 047, o rozvod manželstva
a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: I. B., nar.
XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. BR-9P/18/2023 - 325 zo dňa 18.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie navrhovateľa (otca) proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie
o d m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. BR-9P/18/2023-325 zo dňa 18.01.2024 Okresný súd Banská Bystrica
(ďalej aj „súd prvej inštancie“) manželstvo účastníkov A. B. a F. B., G. H. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v
A. D. E. rozviedol. Vo výroku II. maloleté deti I. a J. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej
starostlivosti matky F. B.. Vo výroku III. zaviazal otca počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva prispievať na výživu maloletého I. výživným v sume 150 eur mesačne a na výživu maloletého
J. výživným v sume 130 eur mesačne, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých
detí. Vo výroku IV. súd pozbavil otca rodičovských práv vo vzťahu k maloletému I. a maloletému J.. Vo

výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 1 ods. 2, § 22, § 23, § 18, §
19, § 24, § 28, § 38, § 39, § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ako aj § 100, § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/20015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP) a § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Vodôvodneníuviedol,žesanavrhovateľdomáhalnávrhomdoručenýmsúdu23.02.2023vspojenísjeho

doplnením doručeným súdu dňa 18.03.2023, aby súd rozviedol jeho manželstvo s manželkou uzavreté
dňa07.06.2021.Zapríčinurozpadumanželstvapovažujeto,žesapostupnemedzimanželmiprehlbovali
nielen názorové rozdiely, ktoré viedli k tomu, že najmä pre neho ako navrhovateľa je manželstvo veľkou
psychickou záťažou a nemá preto záujem na ďalšom trvaní manželstva a najmä po udalostiach, kuktorým došlo na začiatku mesiaca január 2023, keď manželka odišla aj s maloletými deťmi zo spoločnej
domácnosti na pre neho neznáme miesto a následne podala trestné oznámenie, na základe ktorého mu
bolo vznesené obvinenie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a bol vzatý do väzby v UVV

a UVTOS Komenského 7, Banská Bystrica.
Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení rozhodol tak, že
manželstvo účastníkov rozviedol. Mal za to, že je rozvrátené do tej miery, že si neplní svoj spoločenský
účel s tým, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od 17.01.2023, odvtedy spolu nehospodária,
dlhodobejšie sa intímne nestýkajú, nie je možné očakávať obnovu manželského spolužitia. Obaja

manželia zhodne súhlasili s rozvodom manželstva s tým, že obnovenie ich spolužitia nie je možné.
Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vychádzal z čl.
5 Základných zásad Zákona o rodine, kde záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Sám navrhovateľ navrhol, aby v prípade rozvodu
boli maloleté deti I. a J. zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Je
v záujme maloletých detí, aby boli zverené do osobnej starostlivosti matky, a to s prihliadnutím na úroveň

starostlivosti, ktorú matka maloletým deťom poskytuje, ako aj vytvorenie bezpečia a stability prostredia,
v ktorom sa maloleté deti zdržiavajú od odchodu matky s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti
17.01.2023. Hoci matka sa s maloletými deťmi v súčasnosti z dôvodu obavy z manžela a jeho rodiny
zdržiava na utajenej adrese pobytu, z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že starostlivosť matky
o maloleté deti je zabezpečovaná na veľmi dobrej úrovni. Na čas po rozvode preto súd prvej inštancie

maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky.
Matka v konaní navrhla pozbaviť navrhovateľa ako otca maloletých detí výkonu jeho rodičovských práv.
K tomuto návrhu sa pripojil aj kolízny opatrovník maloletých detí, a to vzhľadom na skutočnosti, ktoré
boli zistené v priebehu konania a tiež s poukazom na znalecké dokazovanie, ktoré bolo vykonané
v rámci trestného konania, vedeného voči navrhovateľovi, v závere ktorého sa poukazuje na to, že

násilné konanie zo strany otca má negatívny vplyv na vývin osobnosti maloletých detí, a to dlhodobý
až dlhotrvajúci a deformujúci vplyv.
Súd prvej inštancie konštatoval, že nemôže plniť úlohu trestného súdu, ktorý bude musieť rozhodnúť
v trestnom konaní, ale z listinných dôkazov je jasné, že k negatívnemu zásahu vo vzťahu k maloletým
deťom, ako aj k zlému zaobchádzaniu s maloletými deťmi zo strany ich otca prišlo a otec ako rodič tak

zlyhal v ochrane maloletých detí. Navrhovateľovi ako otcovi maloletých detí bolo konkrétne v trestnom
konaní vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, kde poškodenými sú
manželka navrhovateľa, ako aj obidve maloleté deti. Plne rešpektujúc prezumpciu neviny vo vzťahu
k otcovi maloletých detí nemožno však opomenúť najmä závery znaleckého posudku vypracovaného
na maloleté deti v rámci trestného konania, podľa ktorých maloletý I. prežíval a prežíva vysoko

pravdepodobne v súvislosti s konaním otca duševné bolesti, ktoré ho významne ovplyvnili v kvalite
života a tieto pretrvávajú až do situácie psychologického vyšetrenia; vysoko pravdepodobne vplyvom
konania otca dochádzalo k zneisteniu, poníženiu a pocitom znehodnotenia maloletého, k pocitom
bezmocnosti a tiež k preneseným pocitom ohrozenia bezpečia matky; u maloletého I. sú prítomné
známky prežitého závažného psychického stresu vysoko pravdepodobne vplyvom násilného konania

namiereného voči nemu a voči jeho matke, čo viedlo maloletého k stopám na psychike a toto viedlo
u maloletého alebo takéto konanie zasahuje do vyvíjajúcej sa osobnosti a má na ňu dlhodobý až trvalý
formujúci, resp. v prípade násilného konania deformujúci vplyv. Rovnako aj u maloletého J. sú prítomné
známky závažného traumatického prežívania vplyvom násilného konania zo strany jeho otca, ktoré má
závažný vplyv na jeho psychiku a vysoko pravdepodobne tiež dlhodobý až trvalý deformujúci vplyv

na jeho vyvíjajúcu sa osobnosť. Hoci pravdepodobne násilné konanie nebolo priamo namierené proti
maloletému J., vysoká miera psychickej záťaže stresu, pocity nepriameho ohrozenia a bezmocnosti
a predovšetkým prežívaný strach o bezpečie matky sú tak závažným stresorom, ktorý má dlhodobý
a významný vplyv na psychický vývoj maloletého. V rámci trestného konania v štádiu prípravného
konania bol vypočutý aj maloletý I. za použitia audiovizuálnej techniky na kamerový záznam, pričom

vypovedal plynule takmer hodinu s tým, že v plnom rozsahu potvrdil spáchanie skutkov tak, ako sú
uvedené v uznesení o vznesení obvinenia. Maloletý logicky popísal a potvrdil zlé a agresívne správanie
a konanie navrhovateľa voči manželke, ako aj voči nemu samému. Potvrdil, že ho otec asi od júna 2022
až do 16.01.2023 opakovane bezdôvodne fyzicky napádal tak, že ho dlaňou ruky alebo obidvoch rúk
opakovane udieral do rôznych častí tela, najmä do hlavy. Maloletý I. potvrdil fyzické napadnutie jeho

matky navrhovateľom v mesiaci jún 2022 a v januári 2023 vrátane opakovaných a sústavných strkaní
a miernych kopaní do manželky navrhovateľa. Potvrdil, že pri týchto fyzických útokoch otca často plakal,
bál sa otca a teraz ho v podstate nenávidí. Súd prvej inštancie poukázal na správu zo psychologických
intervencií maloletých detí, z ktorých vyplýva, že aktuálne obe maloleté deti nepreukazujú potrebustretnúť sa s biologickým otcom. Skôr deklarovali obavy z toho, že by ich mohol vyhľadať a že by
ho mohli niekde náhodne stretnúť. Konanie otca zanechalo na matke a maloletých deťoch následky,
preto akákoľvek iniciatíva zo strany otca smerom, či už k maloletým deťom alebo matke tieto rozruší.

Maloletédetimajúprávovyrastaťvpokojnomprostredí.Spoukazomnauvedenépretosúdnávrhumatky
maloletých detí vyhovel a otca pozbavil výkonu rodičovských práv vo vzťahu k maloletým deťom s tým,
že v zmysle § 39 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom rozsahu bude vykonávať
len matka. Z hľadiska procesnej hospodárnosti súd prvej inštancie nevykonal navrhovateľom navrhnuté
dokazovanie znaleckým vyšetrením oboch rodičov, aj maloletých detí vzhľadom na skutočnosti, ktoré

zistil v priebehu konania a na rozsah zabezpečených posudkov v trestnom konaní, ktorými bol
dostatočne ozrejmený vzťah maloletých detí k obidvom rodičom. Opätovné znalecké dokazovanie by pre
maloleté deti nebolo prínosom vzhľadom na traumatické zážitky a bola by to pre nich ďalšia psychická
záťaž.
Pozbavením výkonu rodičovských práv otca sa tento s poukazom na ust. § 39 ods. 4 Zákona o rodine
nezbavuje povinnosti prispievať na výživu maloletých detí, preto súd prvej inštancie vzal do úvahy

zákonné hľadiská schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, zabezpečovanie osobnej
starostlivosti o maloleté deti, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí. Poukázal na to, že otec
maloletých detí v období od 21.01.2023 do 03.04.2023 sa nachádzal vo výkone väzby, kde bol pracovne
zaradený od 01.03.2023 do 03.04.2023. Dňa 03.04.2023 bol otec maloletých detí prepustený z väzby na
slobodu a väzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka za použitia technických

prostriedkov a zároveň boli otcovi maloletých detí uložené obmedzenia a povinnosti spočívajúce
v zákaze vycestovať do zahraničia, zákaz opustiť okres Brezno, nepožívať alkoholické nápoje, omamné
apsychotropnélátky,zákazstykusmatkoumaloletýchdetíamaloletýmideťmiazákazichkontaktovania
v akejkoľvek forme aj prostredníctvom tretích osôb. Zároveň súd prvej inštancie mal z vykonaného
dokazovania zistené, že otec maloletých detí je od 29.03.2019 vedený ako živnostník a pred vzatím do

väzby dosahoval príjem priemerne v sume 900 eur v čistom mesačne. Súd prvej inštancie konštatoval,
že pre posudzovanie schopností a možností povinného rodiča nie je rozhodujúci len jeho skutočne
dosahovaný príjem, ale je nutné zohľadniť aj jeho kvalifikáciu, nadobudnuté pracovné skúsenosti, vôľu
a snahu dosiahnuť čo najväčší príjem. Podľa názoru súdu sa otec maloletých detí vlastným konaním
zbavil možnosti plniť si svoje povinnosti a toto nemôže ísť bez ďalšieho na ťarchu maloletých detí, ktoré

sú plne odkázané na výživu a starostlivosť svojich rodičov. Otec svojím neuváženým konaním spôsobil,
že zo zákonných dôvodov bola na neho uvalená väzba a následne po prepustení z väzby mu boli
uložené povinnosti a obmedzenia. Toto jeho konanie nie je možné pričítať na ťarchu maloletých detí,
to znamená, že súd to hodnotí tak, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania,
apretonapokles,resp.stratujehopríjmunemôžesúdprihliadať,musívychádzaťunehozpríjmuvsume

900 eur mesačne. Zároveň nebol v konaní preukázaný pokles pracovnej spôsobilosti otca v dôsledku
nepriaznivého zdravotného stavu, resp. v dôsledku inej závažnej objektívnej skutočnosti. Aj napriek
uloženým obmedzeniam je pre otca možné aj v rámci okresu Brezno nájsť si zamestnanie adekvátne
jeho kvalifikácii, zdravotnému stavu, napr. v Železiarňach Podbrezová a. s., v Zlievarňach ZL Plus s.
r. o. Hronec, keby sa o prácu seriózne zaujímal. Preto mal súd prvej inštancie za to, že je adekvátne,

aby prispieval na výživu maloletého I. sumou 150 eur mesačne a na maloletého J. sumou 130 eur
mesačne, a to s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. O trovách konania rozhodol
súd v súlade s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec, a to do
výrokov I., III. a IV. Podstatou odvolacích námietok otca boli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1

písm. d/, f/, g/ a h/ CSP, § 62 ods. 1 v spojení s § 63 CMP. K výroku I. uviedol, že úlohou súdu je
nielen zisťovať príčiny rozvratu manželstva, ale aj manželov viesť k tomu, aby manželské spolužitie
obnovili, aby spoločne vytvárali vhodné rodinné prostredie, tým skôr, keď majú dve maloleté deti, ktorých
starostlivosť potrebujú a pristupovať k rozvodu manželstva len v skutočne odôvodnených prípadoch. Aj
pri prvom rozvode, keďže ide už o druhý rozvod účastníkov konania, súd spolužitie manželov vyhodnotil

ako rozvrátené do tej miery, že si neplní svoj spoločenský účel a manželia v rozpore s týmito závermi
nielen obnovili, ale aj uzatvorili nové manželstvo.
Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav potrebný pre
objektívne a správne rozhodnutie vo veci. Pri stanovení príjmu matky vychádzal z jej príjmu, ktorý do
augusta 2023 tvorila buď dávka práceneschopnosti, resp. príjem na dohodu o vykonaní práce, avšak

od septembra 2023 príjem matky preukázaný nemá. Otec nepopiera, že od marca 2019 je samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorej za rok 2022 nevznikla povinnosť podať daňové priznanie z dôvodu
nízkeho príjmu. V období od 21.01.2023 do 03.04.2023 bol vo výkone väzby, kde bol jedine v mesiaci
marec 2023 pracovne zaradený a dosiahol čistú mzdu 134,11 eur. Po prepustení z výkonu väzby sasnažil pokračovať v živnosti a jeho príjem dosahoval sumu 450 až 500 eur, z toho do decembra 2023
uhrádzal výdavky 300 eur nájomné + energie, 50 eur elektronický monitorovací náramok, 60 eur internet.
Iný príjem, ale ani majetok väčšej hodnoty otec nevlastní. Keďže má uložený zákaz vzďaľovať sa

z obvodu okres Brezno, nemá veľkú možnosť nájsť si lepšie platené zamestnanie v okrese, v ktorom
sa miera nezamestnanosti pohybuje na úrovni takmer 5 % pri počte 650 nezamestnaných na počet
obyvateľov 13 166 v ekonomicky aktívnom veku.
Čo sa týka pozbavenia rodičovských práv a povinností, podľa názoru otca ide o najtvrdší zásah
do vzťahu medzi rodičmi a deťmi s tým, že k naplneniu skutkovej podstaty pozbavenia rodičovskej

zodpovednosti musí byť splnená jedna z dvoch skutočností predpokladaných v hypotéze ust. § 38
ods. 4 Zákona o rodine, a to že rodič svoju rodičovskú zodpovednosť alebo jej výkon zneužíva alebo
ho závažným spôsobom zanedbáva. Nestačí len ojedinelé vybočenie alebo opomenutie rodičovskej
starostlivosti. Najmä v prípade zanedbania povinnosti rodičov musí byť daný jeho tak značný stupeň,
že pozbavenie rodičovskej zodpovednosti je jediným účinným prostriedkom ochrany dieťaťa. Doba,
počas ktorej jeden z rodičov rodičovskú zodpovednosť riadne nevykonával, v danom prípade otec od

17.01.2023 doposiaľ, sama o sebe nepredstavuje rozhodujúcu skutočnosť pre pozbavenie rodičovskej
zodpovednosti. Rozhodujúca je intenzita takéhoto správania, ktoré musí byť závažné a zavinené. Podľa
názoru otca sa súd prvej inštancie neprimerane nechal ovplyvniť obsahom súdneho spisu tunajšieho
súdu sp. zn. BR-4T/26/2023, a to ešte skôr, ako bolo v tejto veci aspoň neprávoplatne rozhodnuté.
Súd prvej inštancie bezdôvodne prebral závery znaleckých posudkov, ktoré boli podané znalcami

vprípravnomkonaní,vktorýchznalciodpovedalinavyšetrovateľompoloženéotázky.Súdprvejinštancie
o vine otca rozhodol v civilnom mimosporovom konaní skôr ako ten istý súd v konaní trestnom, resp.
prezumpciu neviny súd prvej inštancie nahradil prezumpciou viny. Otec navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie v napadnutých výrokoch.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že ho považuje za nedôvodné. S
rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí, má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol v záujme maloletých detí. Pri určovaní
a posudzovaní najlepšieho záujmu maloletých detí bola zohľadnená bezpečnosť maloletých detí,
ochranaichdôstojnosti,duševného,telesného,ajcitovéhovývinumaloletýchdetíatiežohrozenievývinu

maloletých detí spôsobené zásahmi do ich dôstojnosti. Navrhol, aby krajský súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny.

4. Manželka (matka) vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že s dôvodmi odvolania nesúhlasí, plne
sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu. Bol to práve otec, ktorý podal návrh na rozvod

manželstva, pričom v ňom detailne špecifikoval nielen príčiny jeho rozvratu, ale aj odôvodnenie jeho
žiadostiorozvodmanželstva.Odvolanieotcavočirozsudkuorozvodenesledujeprimárnespochybnenie
súdomuvádzanýchdôvodovprerozvodmanželstva.Domnievasatotiž,žeuvedenýmspôsobomsaotec
prostredníctvom včasného podania odvolania voči rozsudku o rozvode snaží vyhnúť plneniu vyživovacej
povinnosti, ktorá bola súdom prvého stupňa určená na sumu 150 eur a 130 eur mesačne. Čo sa týka

odvolania otca do výroku III. napadnutého rozhodnutia, matka má za to, že doručila všetky potrebné
podklady, ktoré preukazujú jej mesačné výdavky a príjmy na domácnosť, vrátane nákladov na výchovu
a starostlivosť maloletých detí, ktoré vzhľadom na disciplínu plnenia si vyživovacej povinnosti otca
matka musela zvládať sama. Navyše výživné sa určuje do budúcnosti, a teda nakoľko aj výdavky, ktoré
prechodnú dobu hradili iné subjekty, musí v súčasnosti znášať v plnom rozsahu matka. Čo sa týka

otcom namietaného objektívneho zistenia zo strany súdu, jeho možnosti a schopnosti platiť výživné
v súdom stanovenej výške, manželka uvádza, že ani s uvedenými námietkami nie je možné súhlasiť.
Tak ako je v prvostupňovom rozhodnutí uvedené, súd vychádzal pri výške výživného z tzv. potencionality
príjmu povinného rodiča s tým, že táto aplikácia potencionality príjmu v predmetnom konaní zo strany
súdu bola priamo nevyhnutná a plne v súlade s ustálenou judikatúrou súdov. Rozhodnutie o výživnom

považuje zo strany súdu za správne. Zároveň by chcela v kontexte poukázať na to, že výrok rozhodnutia
súdu o výživnom, ktorý má v súdom uvedenej forme výrazný vplyv na začiatok (právoplatnosť, resp.
predbežnú vykonateľnosť) splnenia si uvedenej povinnosti zo strany otca. Súd totižto túto povinnosť
vo výroku III. spojil s právoplatným rozsudkom o rozvode. V ďalšom matka uviedla, že má za to, že
výrok o výživnom je predbežne vykonateľný s tým, že túto skutočnosť sa však rozhodla nerozporovať

formou kvalifikovaného odvolania, a to z dôvodu, že očakávala, že predbežná vykonateľnosť bude
vyznačená tzv. ex officio, teda z úradnej povinnosti súdu. Žiaľ sa tak nestalo. Matka sa teda domnieva,
že by bolo vhodné, aby sa Krajský súd v Žiline vyjadril pri svojom rozhodnutí aj ku skutočnosti, či súd
prvej inštancie má na jej žiadosť vyznačiť vykonateľnosť rozhodnutia. Otec ďalej vo svojom odvolanívyčíta súdu bezdôvodné prevzatie záverov znaleckého posudku č. 17/2023 vypracovaného znalcom
Mgr. Janou Messerschmidtovou do trestného konania, ako aj odmietnutie vykonania ním navrhovaného
dôkazu, ktorým malo podľa otca byť znalecké dokazovanie vyšetrením oboch rodičov, aj maloletých detí

znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých. Matka v tejto súvislosti
má za to, že súd prvej inštancie sa detailne zaoberal predmetným znaleckým posudkom, z ktorého mal
za preukázané, že deti majú obavy zo stretnutia s otcom, ale aj to, že v súvislosti so správaním otca
maloletý I. prežíval a prežíva príkoria, ktoré ho významne ovplyvnili v kvalite života. Odvolanie otca je
nedôvodné a z tohto dôvodu žiada, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený ako vecne správny.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že s ním súhlasí a trvá na svojom
predchádzajúcom vyjadrení. Má za to, že súd prvej inštancie rozhodol v záujme maloletých detí.

6. Rovnako matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že sa s ním stotožňuje v celom rozsahu.

7. Iné vyjadrenia do konania doložené neboli.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), preskúmal vec
v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. a v závislom výroku V.
o trovách prvoinštančného konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ
ide o odvolanie otca do výroku I. o rozvode manželstva, odvolanie odmietol podľa § 386 písm. b) CSP

ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

9. Čo sa týka odvolania otca do výroku I. o rozvode manželstva, odvolací súd uvádza, že účastníkmi
konania o rozvod manželstva sú manželia a konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
V danom konaní návrh na rozvod manželstva podal manžel, teda navrhovateľ. Žiadal, aby súd

manželstvo rozviedol z dôvodov, že manželstvo si neplní svoju funkciu. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na § 359 CSP, ktoré sa použije v spojení s § 2 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V danom prípade bolo manželstvo
účastníkov konania na návrh manžela rozvedené, to znamená, že bolo rozhodnuté v prospech
navrhovateľa (manžela), a preto odvolací súd mal za to, že navrhovateľ (manžel) nebol oprávnený podať

odvolanie, nakoľko rozhodnutie nebolo vydané v jeho neprospech. Z tohto dôvodu odvolací súd vo
výroku I. odvolanie navrhovateľa (manžela) odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť, len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
čo sa týka výrokov II., III., IV., V., odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je v týchto

výrokoch vecne správne. Súd prvej inštancie predmetnú vec ohľadom zverenia maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky, určenia vyživovacej povinnosti otca a pozbavenie rodičovských práv otca
skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (§ 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje
i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale jasné, zrozumiteľné a presvedčivé
a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami,

aspektami, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej
inštancie skutkové tvrdenia náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a náležite ich
vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo výrokoch II., III., IV., V. poukazuje
len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca v odvolaní, týkajúce sa
napadnutia predmetných výrokov rozsudku súdu prvej inštancie.13. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná
právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia majú povinnosť prispievať na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona
o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti
a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami.
Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania

príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré
determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore,
vekovej kategórie, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodičov umožňujú
komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery sami o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež
osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá
hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín prihliada
sa, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej

treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa
veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. S vekom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa
(pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie,
čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá.
Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1

Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne. Podľa okolností konkrétneho prípadu
sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu

výživného na maloleté deti na čas po rozvode manželstva, ako aj vykonané dokazovanie odvolací
súd hodnotí ako vecné a právne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného
zodpovedávčaserozhodnutiasúduprvejinštancietakodôvodnenýmpotrebámmaloletýchdetívkonaní
dostatočnepreukázaných,akoajzistenýmzárobkovýmamajetkovýmpomeromrodičov,ichmožnostiam
a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného na maloleté deti, uvedených v ust.

§ 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

14. Čo sa týka námietky otca v súvislosti so stanovením príjmu matky, že súd prvej inštancie mal
vychádzať len z príjmu, ktorý do augusta 2023 tvorila buď dávka v práceneschopnosti, resp. príjem
na dohodu o vykonaní práce, avšak od septembra 2023 príjem matky preukázaný žiadnym spôsobom

nemá, túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd poukazuje na body 9.,
33. napadnutého rozsudku, z ktorých vyplýva, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav
veci v súvislosti s príjmom manželky navrhovateľa s tým, že v súčasnosti manželka navrhovateľa je
zamestnaná v spoločnosti K. Facility, s. r. o. s čistým príjmom 745,12 eur mesačne. Pri určení výšky
výživného súd prvej inštancie správne premietol aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti, a to výkon osobnej

starostlivosti matky o maloletých a rozsah starostlivosti.

15. Čo sa týka určeného výživného, toto zohľadňuje náklady na odôvodnené potreby maloletých detí
s ohľadom na ich vek, štúdium a športovú činnosť. Maloletý I. má 12 rokov, v súčasnosti navštevuje
2. stupeň základnej školy, maloletý J. navštevoval 1. stupeň základnej školy, má 10 rokov. Obidvaja

sú prihlásení na futbalový krúžok. Náklady, ktoré boli vyčíslené na maloletých matkou, odvolací
súd považuje vzhľadom na preukázané potreby maloletých za primerané. Otcom navrhovaná výška
výživného 30 % zo sumy životného minima by nepokrývala ani základné potreby maloletých detí na
stravu, je nereálna a je v jednoznačnom rozpore so záujmami maloletých detí. Odvolací súd plne
preberá na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie jeho právny záver o možnostiach

a schopnostiach otca vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, duševné, telesné schopnosti, dosiahnuté
vzdelanie, sociálne zázemie, doposiaľ vykonávanú prácu v kontexte s vyhodnotením potencionality jeho
príjmu a možnosti získania zamestnania na trhu práce, aj prípadne v meste H., aj napriek obmedzeniam,
ktoré má v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním. Zároveň odvolací súd uvádza, že čo sa týkazníženia príjmu vyplývajúce zo skutočnosti, že otec neuváženým konaním spôsobil, že zo zákonných
dôvodov bola na neho uvalená väzba a následne po prepustení z väzby mu boli uložené povinnosti
a obmedzenia, nie je možné vykladať na ťarchu maloletých detí, voči ktorým má otec ako povinná osoba

vyživovaciu povinnosť. Práve naopak je potrebné uprednostniť právo maloletého dieťaťa na výživu.

16. Najtvrdším zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností je rozhodnutie súdu o jeho
pozbavení. K pozbaveniu môže dôjsť pri splnení zákonných podmienok, a to, že rodičia svoje rodičovské
práva a povinnosti zneužívajú, a to najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním dieťaťa, resp. iným zlým

zaobchádzaním alebo rodičia výkon svojich rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim
upozorneniam závažným spôsobom zanedbávajú. Súd pri zistení prítomnosti hmotnoprávnych dôvodov
nezvažuje, či vysloví pozbavenie výkonu rodičovských práv alebo nie, ale autoritatívne rozhodne
o pozbavení, a to môže i bez návrhu. Ide o prípady ohrozenia telesného, či duševného vývoja maloletého
dieťaťa, a to fyzickým i psychickým týraním, násilím na dieťati, nezabezpečením starostlivosti oň,
vystavovaním dieťaťa konfliktnému prostrediu, podrývaním jeho sebadôvery a sebavedomia, citovým

zanedbávaním, zanedbávaním zdravotnej starostlivosti, spočívajúce v aktívnom konaní a správaní
rodičov, ktoré je protiprávne a z ich strany zavinené. Aby došlo k pozbaveniu rodičovských práv, nie je
nutné, aby zanedbávanie povinností a zneužívanie práv rodičov priamo napĺňalo niektorú zo skutkových
podstát trestných činov upravených v trestnom zákone a slúžiacich na ochranu maloletých detí ako napr.
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, hoci naplnenie znakov uvedených trestných činov nie

je v daných prípadoch v praxi zriedkavým.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením a dokazovaním, ktoré bolo vykonané
v súvislosti s výrokom súdu prvej inštancie o tom, že pozbavuje otca rodičovských práv vo vzťahu
k maloletým deťom I. a J.. Odvolacie námietky otca v tom smere, že súd prvej inštancie rozhodujúci vo

veciach úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode mal rozhodnúť skôr ako trestný
súd, nakoľko v rámci konania bolo preukázané, že prebieha trestné konanie, bola podaná obžaloba, vo
veci je vytýčený termín pojednávania na august 2024, nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie rozhodujúci
v súvislosti s rodičovskými právami a povinnosťami k maloletým deťom môže rozhodnúť aj bez toho, aby
zneužívanie práv rodičov priamo napĺňalo niektorú zo skutkových podstát trestných činov upravených

v trestnom zákone. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o pozbavení výkonu rodičovských práv vo
vzťahu otca k maloletým deťom správne vychádzal predovšetkým zo znaleckých posudkov, ktoré boli
vypracované v rámci trestného konania, či to bol znalecký posudok č. 16/2023, ako aj č. 17/2023. V rámci
týchto znaleckých posudkov bolo vykonané psychologické vyšetrenie maloletých detí, ako aj matky
maloletých detí a boli prijaté závery, ktoré sa týkali psychického, fyzického, duševného stavu maloletých

detí, ich citovej väzby, vzťahu, emócií k otcovi. Súd prvej inštancie plne rešpektoval prezumpciu neviny
vo vzťahu k otcovi maloletých detí. Závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný na maloleté
deti, sa zaoberal prežívaním maloletých detí v čase, keď žili spoločne s otcom v domácnosti. V tomto
znaleckom posudku č. 17/2023 znalkyňa jednoznačne konštatovala, že u maloletého I. sú prítomné
známky prežitého závažného psychického stresu, vysoko pravdepodobne vplyvom násilného konania

namierenéhovočinemuavočijehomatke.Totoviedloumaloletéhokstopámnapsychike,predovšetkým
s ohľadom na vek maloletého takéto konanie zasahuje do vyvíjajúcej sa osobnosti a má na ňu dlhodobý
až trvalý formujúci, resp. v prípade násilného konania deformujúci vplyv. Rovnako u maloletého J. sú
prítomné známky takého závažného traumatického prežívania vplyvom násilného konania zo strany
jeho otca, ktoré má závažný vplyv na jeho psychiku a vysoko pravdepodobne tiež dlhodobý až trvalý

deformujúci vplyv na jeho vyvíjajúcu sa osobnosť. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie nevychádzal len z týchto znaleckých posudkov, ale vychádzal aj zo správy Centra sociálnych
služieb KA zo psychologických intervencií vypracovanej dňa 18.10.2023, z ktorej vyplýva, že maloleté
deti prežili záťažovú životnú udalosť, sú v celkom dobrom psychickom rozpoložení pokiaľ sa nerozpráva
o biologickom otcovi a pokiaľ nenastanú situácie, ktoré im pripomínajú prežité udalosti. V takomto

prípade je u nich zvýraznená úzkostná symptomatika, ktorú maloletý I. transformuje do ochrany matky
a brata, do schopnosti sa biologickému otcovi postaviť zoči voči, hnevlivých reakcií na biologického
otca, odmietania rozhovoru o otcovi, napr. keď ho pustili na náramok. Naopak u maloletého J. bola
zvýšená potreba o tejto situácii rozprávať. U obidvoch maloletých detí sa vyskytovali problémy so
zaspávaním, nočným prebúdzaním, skôr deklarovali obavy z toho, že by ich mohol vyhľadať a že by

ho mohli niekde náhodne stretnúť. V závere bolo skonštatované, že z psychologického hľadiska pre
ďalší kladný duševný vývin oboch detí a na základe pozorovania rozhovor použitých metód majú za to,
že u maloletých detí sú prítomné známky neurotizácie. Vzhľadom na prežité záťažové životné udalosti
je prítomná obava maloletých detí z možného stretnutia s biologickým otcom. Je potrebné zabezpečiťstabilné rodinné prostredie z hľadiska istoty a bezpečia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie aj v ďalšom napadnutom výroku IV. poukazujúc na správne právne závery súdu
prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj v spojení s výrokom V. o trovách

konania.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej
veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu trov

konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).