Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. máj 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123201918
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123201918.4

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobkyne: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D.,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava,
IČO: 00151866, v konaní o zaplatenie 1.522,26 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n e p r i p ú š ť a, aby do konania pristúpil na strane žalovaných:

2/ Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2,
812 72 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00151866.

II. Súd konanie v celom rozsahu z a s t a v u j e.

III. Žalovanému súd náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 02.03.2023 domáhala vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1.522,23 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.522,23 eur od 06.02.2023 do zaplatenia
a ktorým by zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

2.Podanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa07.07.2023žalobkyňanavrhla,abysúdpripustilpristúpenie
ďalšej strany do konania v zmysle ustanovenia § 79 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku takto: Žalovaný 2/ Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
IČO: 00151866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, a to vzhľadom na
skutočnosť, že v jej právnej veci o zaplatenie 1.522,26 eur s príslušenstvom si uplatňuje nárok plynúci

zo zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, ktorý je upravený zákonom č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, za
ktorú zodpovedá štát prostredníctvom za neho konajúcich orgánov, čo je v danom prípade Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ale zodpovednosť nesie Slovenská republika.

3. Z registra súdu bolo zistené, že na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 49C/52/2023, v

ktorom si žalobkyňa proti označenému žalovanému v rade 2/ uplatnila samostatnou žalobou totožný
nárok, na základe totožných skutkových tvrdení a vo veci už bolo aj tunajším súdom rozhodnuté
rozsudkom č. k. 49C/52/2023-137 zo dňa 11.4.2024.

4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.05.2024, žalobkyňa zobrala žalobu proti žalovanému
Ministerstvu vnútra SR v celom rozsahu späť a navrhla, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán

konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.5.Podľa §79zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),nanávrhžalobcu
môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť
je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na pripustenie ďalšieho subjektu do konania na
strane žalovaných ako aj vzhľadom k tomu, že okruh sporových strán by sa v priebehu konania mal
meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere dospel k záveru, že pripustenie ďalšieho žalovaného
do konania by založilo prekážku litispendencie na základe skutočností uvedených v bode 3. tohto
uznesenia a pripustenie označeného žalovaného 2/ by bolo aj v rozpore zo zásadou hospodárnosti

konania, nakoľko žalobkyňa doručila súdu návrh na pristúpenie žalovaného 2/ do konania až po úkonoch
spojených s prípravou pojednávania. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
I. tohto uznesenia.

10. Keďže žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 07.05.2024 vzala žalobu v celom rozsahu späť a

v zmysle § 146 ods. 1 CSP súhlas žalovaného nebol potrebný, pretože k späťvzatiu došlo pred začatím
predbežného prejednania sporu, resp. pojednávania, súd konanie zastavil.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tým, že žalobkyňa zobrala
žalobu proti žalovanému v celom rozsahu späť a to bez bližšieho zdôvodnenia, žalobkyňa nesie
procesné zavinenie na zastavení konania, a preto žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania.

Súd žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, nakoľko mal zo súdneho spisu za
preukázané, že žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli a žalovaný si žiadne trovy neuplatnil. Preto
súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

15. O vrátení zaplateného súdneho poplatku rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia o zastavení

konania.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku II. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručeniepodania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.
z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).