Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Mejstrík
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/26/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322200719
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5322200719.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľa – manžela: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpeného splnomocneným zástupcom: Advokátska
kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203 a manželky: D. B.,
E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXX, XXX XX C., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou:
JUDr. Anna Mozolíková, advokátka, so sídlom G. XXXX, XXX XX B., v konaní o rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode: H. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o odvolaní manželky proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 14P/32/2022-109 zo dňa 28.09.2022, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výrokoch III. a V.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý vo výrokoch I., II. a IV.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Čadca, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozhodol tak, že manželstvo
účastníkov D. B., E. F. a A. B., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v B., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu B., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým č. X rozvádza (výrok
I.). Maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok v bežných veciach (výrok II.). Matka je povinná na čas po rozvode manželstva
prispievať na výživu maloletého H. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
k rukám otca maloletého dieťaťa (výrok III.). Styk matky s maloletým dieťaťom sa neupravuje (výrok
IV.). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Rozsudok odôvodnil tým, že
manželské spolužitie účastníkov konania nenapĺňa znaky požadované pre manželstvo. Pri zisťovaní
príčiny rozvratu manželstva okresný súd zistil, že k narušeniu vzájomných vzťahov došlo z dôvodu,
že manželka opustila spoločnú domácnosť a odišla k priateľovi. Okresný súd neuveril jej tvrdeniu,
že táto známosť bola len kamarátska, lebo pri náhlom odchode zo spoločnej domácnosti by volila
skôr príbuzných, ktorí sú bližšie. Ak aj známosť intímna v tom čase nebola, časom sa stala. Okresný
súd neuveril tvrdeniam o agresivite otca, pretože spoločné deti účastníkov konania by s ním v takom
prípade nechceli žiť a matka by nenechala svoje dieťa s agresorom v prípade odchodu zo spoločnej
domácnosti. Výsluchom účastníkov vyplynulo jednoznačné a pevné rozhodnutie nezotrvať v manželstve
aniejepredpokladzmenyichpostoja.Pretookresnýsúdmanželstvorozviedol.Vovzťahukstarostlivosti
o maloleté dieťa v tom čase výchovu zabezpečoval otec, v ktorého starostlivosti neboli zistené žiadne
nedostatky, pričom matka súhlasila so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti otca, preto ho súd
zveril do jeho starostlivosti s tým, že tento ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežnýchveciach. Maloletý H. je študentom druhého ročníka Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Žiline.
K jeho výdavkom patrí platba za obedy a internát v škole 100,- eur, vreckové 25,- až 30,- eur na týždeň,
kde je zarátané aj cestovné, ktoré musí zaplatiť. Ďalej na začiatku školského roka bola platba za ZRPŠ
a školské pomôcky v sume 100,- eur. Zdravotný stav maloletého je dobrý, lieky na predpis neužíva, má
len bežné výdavky na stravu, hygienické potreby a ošatenie.
2. Pokiaľ ide o osobné pomery otca vychádzal okresný súd z toho, že je konateľom a zamestnancom vo
firme a zrušil živnosť. Otec má minimálnu mzdu a poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 204,-
eur mesačne. Výdavky má za elektrinu 500,- eur, pevné palivo 800,- eur ročne, úver na opravu rodinného
domusplácapo500,-eurmesačne.Máproblémyschrbticou,apretozačalcvičiť,abysadaldoporiadku.
Užíva lieky na predpis v sume 50,- až 60,- eur, za telefón platí 16,- eur. Inak má bežné výdavky na stravu,
ošatenie a hygienické potreby. Matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, žije s priateľom v I..
Uviedla, že si hľadá prácu, má zakázané dvíhať ťažké veci lebo je po ozóne, tak sa nemohla zamestnať
v kuchyni, v obchode. Ona je vyučená chovateľka hospodárskych zvierat, kde je ťažké nájsť si prácu.
Užíva lieky od bolesti, na pravidelné kontroly nechodí, má len preventívne prehliadky. Nemá žiadny
príjem, požičiava jej peniaze matka od 100,- do 130,- eur, zaplatí jej cestu vlakom a vo zvyšku ju živí
priateľ. Výdavky má na oblečenie, hygienické potreby, telefón platí 43,- eur, predtým to bolo 70,- eur
keď volávala z Čiech na Slovensko. Lieky, ktoré by mala na predpis neužíva, užíva len Novalgin, keď
má bolesti, niekedy dvakrát za deň.
3. Okresný súd vychádzal z toho pri určovaní výživného, že matka je nezamestnaná a bez príjmu. Jej
zdravotný stav je stabilizovaný a nebráni jej nájsť si zamestnanie tak, aby dostávala príjem, z ktorého
bude môcť platiť výživné na maloletého syna. Pokiaľ matka argumentovala tým, že má zhoršený
zdravotnýstav,okresnýsúdvychádzalztoho,žematkadokladalaposlednúsprávuodlekárazdecembra
2020anásledneužnechodínapravidelnékontrolyaužívalenbežnéliekyodbolesti,pričomzlekárskych
správ nevyplýva, že by jej bola nejako sťažená možnosť zamestnať sa. Vychádzal aj z výpovede
kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že matka fyzicky mala náročnú prácu v priebehu minulého roka,
nemá pravidelné kontroly ohľadom chrbtice. Okresný súd potenciálny príjem ustálil vo výške 525,- až
536,- eur v čistom, vychádzal zo skutočnosti, že matka by mohla zarábať aspoň minimálnu mzdu. Jej
zdravotný stav je síce zhoršený, avšak nie je akútny, nechodí pravidelne na kontroly a nebráni jej
v hľadaní si práce. Aj v roku 2021 vykonávala ťažkú fyzickú prácu. Výživné vo výške 100,- eur mesačne
na maloleté dieťa považoval okresný súd za dôvodný vo vzťahu k príjmu matky, pretože zodpovedá
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa vzhľadom k možnostiam a schopnostiam matky. Hoci otec
žiadalnižšiusumu,súdniejeviazanýnávrhmiúčastníkovkonaniaamôžeimprisúdiťviacvsúlades§40
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ako „CMP“). Výživné určil k rukám otca,
kým dieťa nenadobudne plnoletosť. Nakoľko obaja rodičia žiadali ponechať styk na dohode, súd styk
s matkou a maloletým dieťaťom neupravoval. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 52 CMP, pretože len samotná skutočnosť,
že príčina rozvratu bola na strane matky, neznamená, že sa jedná o okolnosť na priznanie trov konania.
4. Okresný súd právne odôvodnil svoje rozhodnutie na základe § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1
a 3 až 5, § 25 ods. 1 až 2, 4, § 62 ods. 1 až 5, podľa § 63 ods. 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Po vyhlásení rozsudku sa otec aj kolízny opatrovník
vzdali práva podať voči rozsudku odvolanie, pričom matka si ponechala lehotu na odvolanie len čo do
výroku o výživnom, v ostatných výrokoch sa vzdala práva podať odvolanie.
5. Voči rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne dňa 02.12.2022
do výroku III. o vyživovacej povinnosti. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a určil
matke prispievať na výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca maloletého dieťaťa
alebo alternatívne zrušil výrok III. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie vo výroku III.
Matka nesúhlasila s určenou výškou výživného na maloleté dieťa, nakoľko nezodpovedá jej majetkovým
pomerom. Nie je v jej schopnostiach a možnostiach platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. V čase
rozhodovania nemala žiadny príjem ani majetok, pričom jej situácia bola taká zlá, že jej vypomáhala jej
matka. K tejto situácii poukázala na čestné prehlásenie D. F. zo dňa 27.09.2022. Vytýkala okresnému
súdu, že neprihliadol na skutočnosť, že bola nútená opustiť spoločnú domácnosť s manželom kvôli jeho
agresívnemu a neznesiteľnému správaniu voči nej bez ničoho len s ruksakom a dokladmi. Snažila si
nájsť zamestnanie a zvýšiť svoj príjem. Je však obmedzená, nakoľko má dlhodobý problém s chrbticou,kde poukázala na predložené lekárske správy v spise. Uviedla, že je po ozóne a má zákaz dvíhať
ťažké veci. Z toho dôvodu ju vo viacerých prevádzkach odmietli. V súčasnosti pracuje na dohodu
pre zamestnávateľa J. mäso - údeniny s.r.o. kde vykonáva pomocné práce. Tento príjem však nie je
dostatočný na prispievanie výživného 100,- eur mesačne. Preto žiadala, aby jej súd určil len minimálnu
vyživovaciu povinnosť v rozsahu 30 % zo sumy životného minima. Matka pripojila Dohodu o provedení
práce zo dňa 17.11.2022. Ako dôkaz ťažkej finančnej situácie poukázala aj na skutočnosť, že musela
požiadať o bezplatnú právnu pomoc Centrum právnej pomoci. Vytýkala tiež okresnému súdu, že nebral
do úvahy a neprihliadol na majetkové pomery otca, z ktorých vyplýva, že má vysoké výdavky, ktoré
v značnom rozsahu prevyšujú jeho príjem a jeho životná úroveň a jeho príjmy sú podstatne vyššie ako
uviedol. Poukázala na to, že na pojednávaní dňa 28.09.2022 otec odpovedal na otázku z čoho hradí
svoje výdavky, keď má príjem len vo výške 574,47 eur, že šetrí. Uvedené je však nereálne a otec zamlčal
skutočnýpríjemamajetok.Súdprvejinštancietakdospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 14.12.2022, kde
žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok čo do výroku III. Poukázal na odôvodnenie okresného súdu
v bodoch 22. až 23.. Mal za to, že okresný súd správne vychádzal z potenciality príjmu matky, kde sa
opieral aj o vyjadrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca ako kolízneho opatrovníka. Tvrdenia
matkyonútenomodchodezdomácnostioznačilzalživéavkonanínebolipotvrdenéžiadnymspôsobom.
Matka odišla svojvoľne do Českej republiky za svojim priateľom a otca nechala samého na výchovu
troch detí. O tom svedčí aj skutočnosť, že všetky tri spoločné deti, ktoré má s matkou zostali žiť s otcom,
ktorý musí zabezpečovať starostlivosť a výživu sám bez akejkoľvek podpory zo strany matky. Matka pod
zámienkou pseudozdravotných problémov je ochotná platiť na výživné na maloleté dieťa len v zákonom
stanovenú minimálnu sumu. Ak by bola zdravotná situácia matky zlá, bol by jej už priznaný invalidný
dôchodok.
7. Matka sa vyjadrila k vyjadreniu otca dňa 20.01.2023 prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne, kde
uviedla, že zotrváva na svojich vyjadreniach a odvolacích dôvodoch, zároveň žiadala priznať nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
8. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
9. Plnoletý H., ktorý po vyhlásení rozsudku nadobudol plnoletosť, uviedol dňa 04.04.2024, že sa pripája
k návrhu svojho otca a žiada zaviazať matku na plnenie výživného. Otec sa oňho výlučne stará,
vychováva ho a platí všetky náklady spojené s jeho výchovou a výživou. Žiadal, aby matka bola
zaviazaná na platenie výživného vo výške 250,- Eur mesačne.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas, účastníkmi konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario CSP) a postupom podľa ustanovenia § 378 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo výrokoch III. a V. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP). Výrokov rozsudku odvolaním nenapadnutých ( I., II., a IV.) sa nedotýkal.
11. V predmetnej veci okresný súd rozhodol o rozvode manželov, o vyživovacej povinnosti matky voči
v tom čase maloletému synovi H. a o jeho zverení do osobnej starostlivosti otca. Zároveň rozhodol tak,
že sa neupravil styk dieťaťa s matkou a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
12. Pri určovaní výživného na maloleté dieťa odvolací súd poukazuje na to, že Zákon o rodine neurčuje
konkrétnu výšku výživného, okrem minimálneho, ktorú je každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti
a možnosti povinný platiť. Zákon stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd rozhodujúci o vyživovacej
povinnosti rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je účinný základ nároku dieťaťa na výživné
od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné samo sa živiť. V ods. 2. tohto zákonného ustanovenia
je určená povinnosť rodičov prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkovýchpomerovsvýslovnýmzakotvením,žedieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.
Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostimásúdprihliadaťpodľa§62ods.4Zákonaorodinenato,ktorýz rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o rodine súdu, aby nebral
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje aj v
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine odôvodnenými potrebami oprávneného ale aj možnosťami, schopnosťami
a majetkovými pomermi povinnej osoby z vyživovacej povinnosti. Takto sa v prípade povinnej osoby pri
kritériu jej možností posudzuje aj možnosť dosahovať potenciálne príjmy t. j. nielen to čo povinná osoba
skutočne zarobí, ale aj to čo je objektívne možné, aby zarobila s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav,
kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby z výživného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinná osoba vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania.
13. Po oboznámení sa so spisom odvolací súd mal za to, že okresný súd riadne zistil skutkový stav
na základe vykonaného dokazovania a rozhodnutie okresného súdu je vo všetkých výrokoch vecne
správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v
súlade s § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne právne a skutkovo
vyhodnotilcharaktervýživnéhovovzťahukvtomčasemaloletémuH..Pokiaľdošlokzmene,žemaloletý
H. dosiahol plnoletosť po vyhlásení rozsudku okresného súdu, tento sa pripojil k návrhu otca, hoci žiadal
vyššievýživné,vtomtorozsahunebolazistenátakázmena pomerov,ktorábyodôvodňovalaurčiťvyššie
výživné, než bolo určené rozhodnutím okresného súdu.
14. Matka v odvolaní namietala, že nie je v jej možnostiach a schopnostiach prispievať na výživné 100
eur mesačne a domáhala sa určenia minimálnej vyživovacej povinnosti. Odvolací súd mal zato, rovnako
ako súd prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach matky dosahovať aspoň minimálnu mzdu.
Ak matka poukazovala na svoje zdravotné problémy týkajúce sa problémov s chrbticou, treba uviesť,
že v súvislosti s ním nežiadala o priznanie invalidného dôchodku a je teda správna úvaha súdu prvej
inštancie,žepokiaľbyjejzdravotnéproblémybolitakéhocharakteru,žejejneumožňujúriadnepracovať,
bola by žiadala o priznanie invalidného dôchodku. Ako vyplynulo z dokazovania pred okresným súdom
zdravotný stav matky je stabilizovaný a navštevuje len preventívne prehliadky, pričom z lekárskych
správ nevyplýva, že by mala sťažené možnosti zamestnať sa. Vzhľadom nato je udržateľný záver
okresného súdu, že s prihliadnutím na jej vzdelanie a prax je schopná dosahovať aspoň minimálnu
mesačnú mzdu, pokiaľ by sa riadne zamestnala. Prvostupňový súd tak správne vychádzal z potenciality
príjmu matky. Táto neuviedla (a to ani v rámci odvolania) žiadne relevantné dôvody, ktoré by jej bránili
sa riadne zamestnať, resp. zabezpečiť dostatočný zdroj príjmov na plnenie vyživovacej povinnosti k
synovi. Pokiaľ argumentovala, že vykonáva prácu na dohodu, neuvádzala, aký príjem bude dosahovať.
Posudzujúc predloženú dohodu v ktorej vyplýva, že matka by vykonávala maximálne 300 hodín ročne
pri mzde 120 Kč za hodinu, odvolací súd zistil, že by dosahovala tak maximálne príjem za celý rok len do
výšky 36.000 Kč (300 hodín x 120 Kč = 36.000 Kč t. j. cca 1.440 Eur). Takýto príjem podľa odvolacieho
súdu neodzrkadľuje možnosti matky. Táto by odpracovala ročne pri priemernom 20 dňovom pracovnom
mesiaci len necelú hodinu a pol denne (t. j. 20 dní x 12 mesiacov = 240 dní; 300 hodín : 240 dní = 1,25
hodín na jeden pracovný deň). Odvolací súd má za to, že tento čiastočný pracovný úväzok nezodpovedá
tomu, že matka, ktorá má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu má možnosť riadne sa zamestnať na
plný pracovný úväzok a dosahovať aspoň minimálnu mzdu aspoň 525 – 536 Eur v čistom, prípadne
aj vyššiu minimálnu mzdu pokiaľ bude vykonávať pracovnú činnosť v Českej republike, ako aj ustálil
okresný súd. Z uvedeného dôvodu preto neobstojí jej tvrdenie, že nedosahuje taký dostatočný príjem
na plnenie vyživovacej povinnosti voči synovi. Nakoľko sa matka osobne nestará o žiadnu osobu, je
v jej možnostiach za prácou dochádzať (denne, či na dlhšie turnusy) alebo aj trvalejšie vycestovať.
Rozhodne nie je dôvodné to, aby sa matka o získanie práce neusilovala a nechal sa doslova živiť svojou
matkou príp. inou osobou. Ak si aj zvolí takýto spôsobom života, nemôže ísť jej nezodpovedný prístup
k vlastnému životu na ťarchu jej syna resp. plnenia si rodičovskej vyživovacej povinnosti voči nemu.
Minimálne výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktorého sa dožadovala matka, prichádza do
úvahy len v prípadoch keď na strane povinného rodiča ide o existenciu takých objektívnych skutočností,
ktoré mu neumožňujú získať príjem zo zamestnania alebo podnikania príp. dosahovať iný príjem,
ktorými by mohol pokrývať náklady na výživu dieťaťa. O takúto situáciu v prípade matky nejde. Ani
skutočnosť na ktorú poukazovala, t. j. , že jej bola priznaná bezplatná právna pomoc, nepreukazuje, že
je v možnostiach matky dosahovať aspoň minimálnu mzdu, keďže Centrum právnej pomoci skúma len
aktuálne majetkové a príjmové pomery osoby, ktorá požaduje právnu pomoc, nie však jej potenciálne
príjmy, na ktoré je povinný pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadnuť súd v súlade s § 62 ods.
2 a 75 ods. 1 Zákona o rodine. Ďalšie argumenty matky týkajúce sa majetkových príjmov otca, nie
sú relevantné. Vzhľadom na vek syna je prirodzené, že tento si už nevyžaduje takú mieru osobnejstarostlivosti, nemožno však nebrať do úvahy to, že otec zabezpečuje vyživovaciu povinnosť voči synovi
predovšetkým zabezpečovaním jeho ubytovania, stravovania a ošatenia. Matkine tvrdenia ohľadom
núteného opustenia spoločnej domácnosti neboli preukázané (nekorešpondujú ani zisteniam a z nich
vyvodeným záverom v konaní o rozvod), navyše samy osebe nemajú vplyv na rozhodovanie o výške
vyživovacej povinnosti voči jej synovi. Z potenciálneho príjmu matky tak je správne určené výživné 100,-
eur mesačne.
15. Pokiaľ vo svojom vyjadrení už plnoletý H. požadoval vyššie výživné, odvolací súd nepriznal takéto
výživné, nakoľko mal zato, že výživné určené súdom zodpovedá potenciálnej životnej úrovni matky, hoci
výdavky H. môžu byť aj vyššie, dieťa má právo zdieľať životnú úroveň povinného rodiča. Odvolací súd
pritom prihliadol aj nato, že potreby H. boli čiastočne hradené aj štátnymi sociálnymi dávkami.
16. Zároveň potvrdil aj závislý výrok o trovách konania V., ktorým okresný súd žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania. Súhrn všetkých uvádzaných úvah a súvislostí viedol odvolací súd
k potvrdeniu rozsudku okresného súdu vo výrokoch III. a V..
17. Výroky I., II. a IV. zostali nezmenené, nakoľko neboli napadnuté odvolaním.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď o predmetnom
procesnom návrhu žiaden z účastníkov nenavrhoval rozhodnúť.
19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v
tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch
uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa §
357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o
peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie
je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie
je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia
alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné
(§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čosa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa
odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.