Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. apríl 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124203702
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124203702.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín o návrhu žalobcu HEITEC Slovensko, spol. s r.o., IČO: 34 138 064 so sídlom
Trenčianska Turná 2811, práv. zast. Jurek, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Páričkova 15,
Bratislava, IČO: 47 253 983 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť natrvalo vymazať

elektronické dokumenty (informácie) žalobcu týkajúce sa personálnej, či obchodnej agendy žalobcu.

II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa
akejkoľvek formy konania spočívajúceho v zverejňovaní a šírení dokumentov, či informácií spojených
s obchodnou spoločnosťou žalobcu, ktoré sa týkajú jeho podnikateľskej činnosti, či zamestnancov
(personálnej) agendy, okrem prípadu, ak by takéto správanie bolo výslovne zákonom dovolené (vo

verejnom záujme).

III. Súd p o u č u j e A. B., že môže na súd podať proti spoločnosti HEITEC Slovensko, spol. s r.o.,
IČO: 34 138 064 so sídlom Trenčianska Turná 2811 žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia nariadeného týmto uznesením.

IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom domáhal, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť natrvalo
vymazať elektronické dokumenty (informácie) žalobcu týkajúce sa personálnej, či obchodnej agendy
žalobcu. Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akejkoľvek formy konania
spočívajúceho v zverejňovaní a šírení dokumentov, či informácií spojených s obchodnou spoločnosťou

žalobcu, ktoré sa týkajú jeho podnikateľskej činnosti, či zamestnancov (personálnej) agendy, okrem
prípadu, ak by takéto správanie bolo výslovne zákonom dovolené (vo verejnom záujme). Vo svojom
návrhu uviedol, že žalobca je bývalým zamestnávateľom bývalej manželky žalovaného, D. A. B., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej aj p. B.), ktorá u žalobcu pôsobila ako personalistka v období od 01.09.2020 do
30.04.2023. Ich manželstvo bolo rozvedené, pričom žalovaný z dôvodu svojho konania voči svojej
manželke má okrem iného dokonca zákaz priblíženia. Pani B. ukončila pracovný pomer so žalobcom

eštevroku2023výpoveďou,nakoľkosinašlaprácubližšiesvojhobydliska.Žalobcauviedol,žežalovaný
bez predchádzajúcej komunikácie a upozornenia začal zasielať väčšinovému spoločníkovi žalobcu
citlivé a nepravdivé informácie o žalobcovi, jeho zamestnancoch, a zasielať citlivé dokumenty, ktoré
bývalámanželkažalovanéhozískalaprivýkonesvojejpráce.Nazákladeinformácieodbývalejmanželky
žalovaného, ktorú žalobca ihneď po doručení mailov spoločníkovi žalobcu kontaktoval, predmetné
informácie jej musel manžel odcudziť z jej počítača, nakoľko mu ich nikdy nesprístupnila, ani nijako

neposkytla. Z doručenej komunikácie taktiež vyplýva, že motiváciou žalobcu je taktiež žiarlivosť, čo
vyplýva z mailu zo dňa 04.03.2024, kde v preklade uviedol: „Podľa nepotvrdených informácií A. zneužilzamestnankyňunielenprepotešenie,aleajpredátaprespoločnosťE.F..Vašeúdajebolizvášhoe-mailu
odoslané aj spoločnosti Daejung a ďalším spoločnostiam.“ Žalobca ďalej uviedol, že dňa 08.02.2024
bolo z e-mailovej adresy G. (ktorá patrí žalovanému) do spoločnosti HEITEC AG, Güterbahnhofstraße 5

910 52 Erlangen, Nemecká spolková republika IČO: HRB 7754, ktorá je väčšinovým vlastníkom žalobcu
(väčšinový spoločník obchodnej spoločnosti), doručený nasledovný mail:
„Guten Tag. Bei der Überprüfung der USB-Sticks habe ich viele Dokumente Ihres Unternehmens
gefunden. Ich befürchte, dass jemand persönliche Daten aus Ihrem Unternehmen gestohlen hat. Ich
sende Ihnen Musterdokumente. Es gibt viele Nachträge und Verträge. Ich weiß nicht, ob es für den

Wettbewerb war.
Aufrichtig
Ein Freund“
V preklade: „Dobrý deň. Pri kontrole USB kľúčov som našiel veľa dokumentov od vašej spoločnosti.
Obávam sa, že niekto ukradol z vašej spoločnosti osobné údaje. Pošlem vám vzorové dokumenty.
Existuje veľa dodatkov a zmlúv. Neviem, či to bolo kvôli konkurencii.

S pozdravom
Priateľ“
Súčasťou mailu boli taktiež citlivé údaje zamestnancov žalobcu, ako napríklad ich mená a priezviská,
dĺžka zamestnania, výška ich mzdy. Dokonca v prílohe mailu bol nepodpísaný dodatok k pracovnej
zmluve zamestnanca klienta, pana A.. Dňa 14.02.2024 bol do spoločnosti HEITEC AG z rovnakej

mailovej adresy doručený ďalší mail v nasledovnom znení:
„Hier ist eine Liste mit mehreren Millionen Namen auf dem USB-Stick, einschließlich persönlicher
Informationen. Geburtszahlen. Wenn Sie daran interessiert sind, herauszufinden, wer für die Weitergabe
dieser Informationen verantwortlich ist, sende ich Ihnen gerne einen Link zu den Dateien. Wenn
ich die Informationen nicht an die Organisation zur Überwachung der DSGVO weitergebe. Es ist

notwendig, dass gegen den verantwortlichen Arbeitnehmer ermittelt wird, damit sich ähnliche Vorfälle
nicht wiederholen.“
Vpreklade:„TujezoznamniekoľkýchmiliónovmiennaUSBkľúčivrátaneosobnýchúdajov.Rodnéčísla.
Akmátezáujemzistiť,ktojezodpovednýzazdieľanietýchtoinformácií,rádvámpošlemodkaznasúbory.
Ak informácie nezdieľam s organizáciou na monitorovanie GDPR. Je potrebné, aby bol zodpovedný

pracovník vyšetrený, aby sa podobné incidenty už neopakovali.“ V prílohe mailu sa nachádzalo video s
prehľadom osobných zložiek zamestnancov spoločnosti.
V poradí tretí mail bol do spoločnosti HEITEC AG doručený dňa 15.02.2024, pričom znel nasledovne:
„Eine Datenschutzverletzung liegt vor, wenn Daten, für die Ihr Unternehmen/Ihre Organisation
verantwortlich ist, von einem Sicherheitsvorfall betroffen sind, der zu einer Verletzung der Vertraulichkeit,

Verfügbarkeit oder Integrität führt. Wenn dies geschieht und der Verstoß voraussichtlich ein Risiko
für die Rechte und Freiheiten einer Person darstellt, muss Ihr Unternehmen/Ihre Organisation die
Aufsichtsbehörde unverzüglich und spätestens 72 Stunden nach Kenntniserlangung des Verstoßes
benachrichtigen. Wenn Ihr Unternehmen/Ihre Organisation ein Datenverarbeiter ist, muss es den
Datenverantwortlichen über jede Datenschutzverletzung informieren. Im Interesse des Schutzes

personenbezogener Daten reiche ich eine Initiative beim Büro für den Schutz personenbezogener Daten
der SR ein.“
V preklade: „K porušeniu údajov dochádza, keď údaje, za ktoré je vaša spoločnosť/organizácia
zodpovedná, sú ovplyvnené bezpečnostným incidentom, ktorý má za následok porušenie dôvernosti,
dostupnosti alebo integrity. Ak sa tak stane a porušenie bude pravdepodobne predstavovať riziko pre

práva a slobody osoby, vaša spoločnosť/organizácia to musí bezodkladne, najneskôr však do 72 hodín
po tom, čo sa o porušení dozvedela, informovať o tom dozorný orgán. Ak je vaša spoločnosť/organizácia
spracovateľom údajov, musí prevádzkovateľovi údajov oznámiť akékoľvek porušenie ochrany údajov. V
záujme ochrany osobných údajov podávam podnet na Úrad na ochranu osobných údajov SR.“

2.Žalobcavosvojomnávrhuďalejuviedol,žecelámailovákomunikácia,ktoráboladoručenáspoločnosti
HEITEC AG, bola po jej doručení preposlaná žalobcovi so žiadosťou o vysvetlenie a vykonanie nápravy.
Na základe verejne dostupných údajov sa žalobcovi podarilo zistiť, že mailová adresa G., z ktorej boli
zaslané všetky maily spolu s prílohami, patrí žalovanému, čo preukazuje výpisom z registra domén.
Takéto správanie žalovaného žalobcovi výslovne potvrdila aj pani B. (bývalá manželka žalovaného).

Žalobca ďalej uviedol, že pani B. žalobcu na základe jeho žiadosti informovala, že predmetné údaje
mala v minulosti doma, avšak nikdy ich nesprístupnila žalovanému, nemal k nim žiaden prístup a podľa
jej slov sa ich žalovaný zmocnil neoprávnene v snahe jej uškodiť. Vyjadril sa, že neexistuje tak žiadny
právny alebo iný dôvod a spôsob, ako by žalobca (zrejme mal na mysli „žalovaný“ – pozn. súdu)mohol predmetnými údajmi disponovať, a už vôbec nie ich šíriť. Žalobca uviedol, že na základe týchto
skutočností prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného vyzval, aby upustil od svojho konania a
žalobcovi, prípadne polícii, bezodkladne osobne odovzdal všetky dokumenty, podklady, elektronické

zariadenia a zariadenia na prenos údajov, ktorými neoprávnene disponuje a ktorých obsahom sú osobné
údaje zamestnancov žalobcu. Žalovaný si výzvu tvoriacu neoddeliteľnú prílohu tohto podania prevzal
dňa 01.03.2024, no napriek tomu od svojho konania neopustil, naopak, spoločnosti HEITEC AG poslal
ďalší mail, v ktorom spomína nielen osobné údaje zamestnancov, ale už aj obviňuje konateľa žalobcu
a spomína zákazníkov žalobcu.

3. Dňa 04.03.2024 bol spoločnosti HEITEC AG doručený nasledovný mail: „Bei der Überprüfung des
PCs meines Sohnes Jakub wurde festgestellt, dass Dokumente der Haitec-Firma geöffnet wurden. Aus
dem Bild geht hervor, dass hier ein USB-Stick verwendet wurde. Unbestätigten Informationen zufolge
missbrauchte Ježík den Mitarbeiter nicht nur zum Vergnügen, sondern auch für Daten für die H. E. F..
Ihre Daten wurden auch von Ihrer E-Mail an Daejung und andere Unternehmen gesendet. Überprüfen

Sie die von Ihnen gesendeten E-Mails. I. A. die Spuren bereits gefegt hat. Aber nicht aus seiner E-Mail.“
V preklade: „Pri kontrole PC môjho syna A. bolo zistené, že sú otvorené doklady od firmy Haitec.
Z obrázku je zrejmé, že tu bol použitý USB kľúč. Podľa nepotvrdených informácií Ježík zneužil
zamestnankyňu nielen pre potešenie, ale aj pre dáta pre spoločnosť Kuka Slovakia. Vaše údaje boli
z vášho e-mailu odoslané aj spoločnosti Daejung a ďalším spoločnostiam. Skontrolujte e-maily, ktoré

odosielate. Ak už Ježík zamietol stopy. Ale nie z jeho emailu.“

4. Žalobca uviedol, že zasielaním tak citlivých informácií zo strany žalovaného, ako sú mená a priezviská
zamestnancov, ich mzdové podmienky atď. bolo taktiež zo strany žalovaného neoprávnene nakladané
s osobnými údajmi, v dôsledku čoho sa žalobca dňa 15.02.2024 obrátil na políciu. Na základe informácii

žalobcu sa k zasielaniu týchto mailov dokonca žalovaný polícii priznal. Žalobca poukázal na to, že z
uvedeného vyplýva, že žalovaného neodradilo od jeho konania ani výzva na upustenie od konania
a ani výzva polície. Žalovaný do dnešného dňa taktiež nevrátil žalobcovi zariadenia, na ktorých sú
osobné údaje. Žalobca má za to, že ak by správanie žalovaného bolo dobromyseľné, nič mu nebránilo
kontaktovať priamo žalobcu, ako prevádzkovateľa osobných údajov, so zisteniami, neobmedzil by sa na

zasielanie anonymných mailov spoločníkovi žalobcu s informáciami o úniku citlivých informácii, pričom
tieto maily sa neustále stupňovali a vyvolávali u žalobcu dôvodné obavy, že tieto údaje boli odcudzené
z ich počítačov. Žalovaný dokonca v mailoch zasielaných spoločnosti HEITEC AG začal spomínať
konateľa žalovaného, p. A. a zákazníkov žalobcu, čo u spoločnosti HEITEC AG a žalobcu vyvolalo
dôvodné obavy z ďalšieho konania žalovaného, ktorý sa nezastaví pred ničím. Žalobca sa vyjadril, že

zo strany žalovaného tak ide o ľstivé konanie v snahe pomstiť sa bývalej manželke prostredníctvom
jej bývalého zamestnávateľa, a zároveň uškodiť žalobcovi. Tento záver podporuje to, že žiadny z
mailov zaslaných z e-mailovej adresy žalovaného nebol podpísaný menom, ale výlučne neurčito,
ako napríklad priateľ. Žalobca opakovane poukázal na to, že podľa jeho názoru sa takto priateľ s
dobrým úmyslom rozhodne nespráva, pričom tejto skutočnosti nasvedčuje aj fakt, že predmetné maily

boli zasielané na vrcholný management väčšinového vlastníka žalobcu. Vyjadril názor, že konaním
žalovaného došlo aj k poškodeniu dobrého mena a povesti žalobcu, a taktiež k narušeniu dôvery
medzi ním a jeho väčšinovým spoločníkom, kedy bol zo strany žalovaného umelo vytváraný dojem, že
tretie osoby sa zmocnili citlivých informácii o spoločnosti a jej zamestnancov, a v súčasnosti sú voľne
šírené. Žalobca uviedol, že je zrejmé, že žalovaný svojím konaním zároveň šíri nepravdivé informácie

o tom, že dochádza k bezpečnostným incidentom z hľadiska úniku informácií a dokumentov patriacich
žalobcovi. Nepochybne, ide o informácie a dokumenty, ktoré nie sú v bežných kruhoch dostupné a
podliehajú právnej ochrane a to aj z pohľadu GDPR. V prípade žalobcu je jeho dobrá povesť objektívne
poškodená v dôsledku takto formulovaných difamujúcich mailov, pričom neexistuje žiadna záruka a
ani istota, že žalovaný sa obdobného konania nedopustí opakovane aj v budúcnosti, keďže ďalšie

snahy žalobcu o zastavenie konania žalovaného boli neúspešné. Túto záruku môže predstavovať len
autoritatívne súdne rozhodnutie v podobe neodkladného opatrenia. Žalobca poukázal na to, že na
úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti sa pritom nevyžaduje reálne vyvolanie negatívnych
následkov neoprávneného zásahu (vznik ujmy), ale stačí, že neoprávnený zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby. Uviedol, že vykreslenie žalobcu zo strany

žalovaného ako zamestnávateľa a podnikateľský subjekt, ktorému unikajú mimoriadne citlivé informácie
a dokumenty, zjavne protiprávnym konaním zo strany žalovaného, môže odradiť potenciálnych budúcich
zamestnancov o prácu u žalobcu. Rovnako takéto správanie objektívne poškodzuje dobré meno a
povesť žalobcu u jeho obchodných partnerov, čo sa nesporne odrazí na výsledku podnikateľskejčinnosti žalobcu. Podľa vyjadrenia žalobcu je konanie žalovaného zároveň spôsobilé privodiť postih
pre žalobcu zo strany jeho zákazníkov. Úroveň dobrej povesti právnickej osoby je potrebné posúdiť
vždy individuálne v každom jednotlivom prípade (NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 842/2004). Všetky vyššie

uvedené skutočnosti je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na takmer 30-ročnú históriu žalobcu ako
obchodnej spoločnosti úspešne pôsobiacej na slovenskom trhu (ročný obrat sa pohybuje v niekoľkých
miliónoch eur). Žalobca záverom svojej žaloby zhrnul, že považuje za hodnoverne osvedčenú existenciu
hmotnoprávneho nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť navrhovaným neodkladným opatrením
ochrana (právo na ochranu dobrej povesti žalobcu). Ako dôvody uviedol, že žalovaný neupustil od

svojho konania napriek výzve žalobcu doručenej žalovanému dňa 01.03.2024 a vo svojom konaní
pokračoval, keď dňa 04.03.2024 poslal ďalší mail. Uviedol, že je tu existencia hrozby ujmy žalobcu na
jeho právach (dobrej povesti) v prípade, ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené (poškodenie
dobrej povesti žalobcu voči jeho zamestnancom, spolupracovníkom, obchodným partnerom aj voči
konkurencii). Žalobca má za to, že uložením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobca domáha (navrhované neodkladné opatrenie zabráni žalovanému v šírení

citlivých dokumentov a informácií, taktiež šíreniu nepravdivých difamujúcich informácii). Poukázal tiež
na to, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom, ani
nad nevyhnutný rozsah (požaduje sa od neho len zákonné správanie).

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia listinné dôkazy, a to: pracovnú zmluvu p. B., výpoveď p. B., rozsudok o rozvode manželstva
žalovaného, mailovú komunikáciu, výpis z registra domén, výzvu žalobcu zaslanú žalovanému
s doručenkou a zápisnicu o podaní trestného oznámenia.

6. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a D. A. B., bytom C. XXX zo dňa 31.07.2020 vyplýva,

že p. B. pracovala od 01.09.2020 pre žalobcu na pozícii personalistky.

7. Z listiny označenej ako „Výpoveď“ zo dňa 17.02.2023 vyplýva, že p. B. dala u tohto zamestnávateľa
výpoveď z pracovného pomeru, s tým, že jej pracovný pomer založený predchádzajúcou pracovnou
zmluvou skončí uplynutím 2- mesačnej výpovednej lehoty.

8. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 34P/53/2023-112 zo dňa 06.10.2023 vyplýva, že súd manželstvo
žalovaného a D. A. B. rozviedol a ohľadne úpravy práva a povinností k maloletým deťom pochádzajúcim
z manželstva, na čas po rozvode, schválil rodičovskú dohodu.

9. Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2Tpo/106/2023-102 zo dňa 18.12.2023 vyplýva,
že súd zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1Tp/41/2023 zo dňa 21.11.2023 o vzatí
do väzby obvineného A. B., prepustil ho na slobodu za súčasného nahradenia väzby písomným
sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, uložil mu primerané
povinnosti a obmedzenia bližšie špecifikované v citovanom uznesení, nariadil kontrolu určitých

obmedzení technickými prostriedkami a neprijal ponúknutú záruku dôveryhodnej osoby. Z odôvodnenia
citovaného uznesenia Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že uznesením OO PZ Dubnica nad Váhom
pod ČVS:ORP-1128/DC-TN-2023 zo dňa 19.11.2023 bolo vznesené obvinenie A. B. pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. Zák. s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c) Tr. Zák., pričom ako poškodená je v uznesení uvedená bývalá manželka obvineného,

A. B..

10. Z predložených fotokópií mailovej komunikácie vyplýva, že dňa 14.02.2024 a dňa 04.03.2024 boli
z mailovej adresy G. zaslané do spoločnosti HAITEC, AG, resp. konkrétne osobám: F. I., J. G. a K.
J., L. M. mailové správy s obsahom ako je uvedené vyššie, resp. ako vyplýva z obsahu žaloby. Z

ďalšej predloženej fotokópie správy zo dňa 08.02.2024 vyplýva, že z mailovej adresy G. bol zaslaný
do spoločnosti HAITEC (D.), v kópii osobám: L. M., K. J., J. G. a F. I. mail s obsahom tak, ako vyplýva
z obsahu žaloby. Z fotokópie tohto mailu vyplýva, že jeho súčasťou bol pod hlavičkou žalobcu aj zoznam
mien, priezvisk, pozícii, dĺžka zamestnania, výška mzdy, resp. osobné údaje, zrejme zamestnancov
žalobcu.

11. Z predloženého výpisu z registra domén (WHOIS.SK-NIC.SK) vyplýva, že vlastníkom domény
nanet.sk je žalovaný.12. Z výzvy advokátskej kancelárie BLAHA, ERBEN & PARTNERI ako právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 22.02.2024 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na upustenie od akéhokoľvek ďalšieho
konania, ktoré je spôsobilé znížiť vážnosť a spoľahlivosť žalobcu a tiež o nevťahovanie žalobcu do jeho

prípadných nezhôd s p. B.. Tiež ho vyzval o oznámenie času, kedy príde na políciu odovzdať všetky
veci a predmety, ktorými neoprávnene disponuje.

13. Z potvrdenia o oznámení zo dňa 09.02.2024 vyplýva, že D. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
N. XXXX podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z dôvodu porušenia ochranných údajov

a taktiež citlivých údajov zamestnancov firmy HEITEC Slovensko, spol. s. r.o.

14. Zo zápisnice o trestnom oznámení, č.p. DU-248/TN-2024 zo dňa 09.02.2024 vyplýva, že D. A.
A. nar. 30.12.1984, bytom N. N. XXXX sa dňa 09.02.2024 dostavil na OO PZ v Trenčíne za účelom
podania skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. V oznámení uviedol, že je
konateľom firmy HEITEC Slovensko, spol. s.r.o. spolu s Ing. Alexandrou Kulikovou. Uviedol, že na jeho

pracovný mail s názvom D. prišiel z emailu G., v ktorom bol po nemecky uvedený text, ktorý následne
preložil pomocou prekladača s tým, že tento mail obsahoval tabuľku platov, v ktorom je uvedené meno,
priezvisko zamestnanca, pozícia, dátum nástupu, počet odpracovaných rokov, aktuálny plat, plat od-
do, nadčasy a aj zmluvy, v ktorých sa nachádzajú osobné údaje zamestnancov firmy, pričom nevedel
vyhodnotiť,čiajniečoiné.D.A.savyjadril,žeprílohoutohtomailutvorildokumentsnázvomdodatokč.7,

kde je uvedená pracovná zmluva medzi HEITEC Slovakia, spol. s. r.o. a jedným so zamestnancov. Ďalej
uviedol, že tento istý mail prišiel aj na ďalšie 4 emailové adresy materskej firmy v Nemecku, konkrétne:
L., K., J., F., F.. Ďalej uviedol, že nevie vylúčiť možnosť, že sa môže jednať o kybernetický útok na firmu
HEITEC, avšak týmto konaním táto osoba poškodzuje dobré meno firmy, zákon o ochrane osobných
údajov a ušlý zisk celej skupiny HEITEC.

15. Z potvrdenia o zaistení veci vydaného MV SR, OR PZ v Trenčíne zo dňa 15.02.2024 vyplýva, že
dňa 15.02.2024 bol D. A. A. zaistený kamerový záznam zachytávajúci monitor počítača, na ktorom sa
nachádzali pracovné zložky zamestnancov spoločnosti HEITEC s meno a priezviskom.

16. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa držala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

21. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

22. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

23. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrenímukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

24. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,

ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

26. Podľa § 19b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený
pri ich zriadení.

27. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa

možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

28. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do
dobrej povesti právnickej osoby.

29. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, alebo po začatí konania, alebo
po skončení konania. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že
existuje právny vzťah medzi stranami, a že tento vyžaduje bezodkladnú úpravu , resp. je osvedčená
obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do

práv nad nevyhnutnú mieru. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o nutnosti neodkladnej úpravy. Neodkladné
opatrenie môže byť v odôvodnených prípadoch konečným rozhodnutím, ale jeho hlavnou funkciou
je rýchla, i keď dočasná úprava právnych a faktických pomerov účastníkov. Z uvedeného charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré

sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu,
vedúceho k jeho nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen faktických vzťahov medzi stranami, ktoré
bezpodmienečne vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné,

vzhľadom na naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa
pri tom opiera o výsledky urýchleného dokazovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je
dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov strán je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci
dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. V prípade, ak je
predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, môže

súd pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby súčasne navrhovateľovi uložil
povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

30. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa súd oboznámil s návrhom žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia a vyššie uvedenými listinnými dôkazmi.

31.Znávrhužalobcujezrejmé,žežalobcanavrhujenariadiťpredzačatímkonanianeodkladnéopatrenie
na ochranu svojej dobrej povesti, pričom táto bude dosiahnutá tým, že súd uloží žalovanému jednak
povinnosť natrvalo vymazať elektronické dokumenty (informácie) žalobcu týkajúce sa personálnej, či
obchodnej agendy žalobcu a jednak povinnosť zdržať sa akejkoľvek formy konania spočívajúceho

v zverejňovaní a šírení dokumentov, či informácií spojených s obchodnou spoločnosťou žalobcu, ktoré
sa týkajú jeho podnikateľskej činnosti, či zamestnancov (personálnej) agendy, okrem prípadu, ak by
takéto správanie bolo výslovne zákonom dovolené (vo verejnom záujme).

32. Súd posúdil návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk

a zistil, že je dôvodný. Medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah, pretože žalovaný je
osobou, ktorá o žalobcovi rozširuje tvrdenia, ktoré sa javia ako nepravdivé a pôsobia difamujúco.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dobrá povesť právnickej osoby vzniká okamihom vzniku
právnickej osoby a trvá po celú dobu jej existencie. V súlade so všeobecne uznávanou zásadouprezumpcie poctivosti konania subjektov práva sa predpokladá, že právnická osoba má dobrú povesť
do tej doby, kým nie je úspešne vykonaný dôkaz opaku. Do práva na ochranu pred neoprávneným
zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 OZ možno zasiahnuť okrem iného

aj nepravdivými skutkovými tvrdeniami, pričom musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter, t.j.
musia byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Neoprávnenosť zásahu
do dobrej povesti právnickej osoby je preto nevyhnutné objasniť a posúdiť nielen z hľadiska pravdivosti
a obsahu, ale aj dôsledkov údajov dotýkajúcich sa povesti právnickej osoby. Ochrana dobrej povesti
právnickej osoby sa týka každého neoprávneného zásahu, bez ohľadu na to, či došlo len k ohrozeniu

alebo aj priamemu porušeniu samotnej dobrej povesti právnickej osoby. Súčasne súd poukazuje na to,
že nie je vecou žalobcu domáhajúceho sa ochrany dobrej povesti právnickej osoby, aby dokazoval, že
tieto tvrdenia sú nepravdivé. Analýzou skutkových okolností a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
predloženými v tejto veci žalobcom, mal súd za osvedčené, že žalovaný zo svojej mailovej adresy
zasielal predmetné mailové správy tretej osobe - väčšinovému vlastníkovi žalobcu a členom jeho
vrcholového manažmentu s cieľom navodenia dojmu, že spoločnosť žalobcu koná protiprávne, resp. je

zodpovedná za bezpečnostné incidenty z hľadiska úniku a informácii a dokumentov patriacich žalobcovi.
Protiprávnosť mala spočívať v tom, že žalobca porušuje právne predpisy o ochrane citlivých informácií
o spoločnosti a o zamestnancoch, keď tieto informácie sú v súčasnosti voľne šírené. Žalovaný tiež
v jednej zo svojich mailových správ uviedol, že dáva podnet na Úrad na ochranu osobných údajov SR.
Okrem toho sa snažil navodiť dojem, že žalobca prostredníctvom svojho konateľa sprístupňuje citlivé

informácie o spoločnosti a jej zamestnancoch aj konkrétnym, zrejme konkurenčným spoločnostiam,
resp. ďalším spoločnostiam. Konanie žalovaného žalobca objasnil takými skutkovými okolnosťami,
z ktorých mal súd za osvedčené, že žalovaný sa predmetných údajov neoprávnene zmocnil a tieto
použil spôsobom, ako je uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v snahe uškodiť
bývalej manželke. Žalobca preukázal, že bývalá manželka žalovaného, p. B. v čase od 1.09.2020

do 30.04.2023 pracovala pre žalobcu v pozícii personalistky, a teda mala ku všetkým týmto údajom
prístup. B. B. sa pre žalobcu vyjadrila, že predmetné údaje mala v minulosti doma, avšak nikdy ich
nesprístupnila žalovanému. Z predloženého rozsudku tunajšieho súdu, č.k. 34P/53/2023-112 zo dňa
06.10.2023 vyplýva, že manželstvo žalobcu a p. B. bolo rozvedené. Z uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne, č.k. 2Tpo/106/2023-102 zo dňa 18.12.2023 bolo preukázané, že žalovaný bol obvinený pre

prečin nebezpečného prenasledovania, vo veci ktorej je poškodená jeho bývalá manželka a v súvislosti
s týmto trestným stíhaním bol dňa 18.11.2023 vzatý do väzby, z ktorej bol na základe citovaného
uzneseniazodňa18.12.2023prepustený.Súvislosť medzinezhodamižalovanéhosbývaloumanželkou
a spoločnosťou žalobcu, resp. jeho konateľom vyplýva aj z obsahu mailu, ktorý zaslal žalovaný do
spoločnosti žalobcu dňa 04.03.2024. Na základe uvedeného mal tak súd za osvedčené, že v dôsledku

výrazne napätých vzťahov medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou, žalovaný v snahe uškodiť
bývalej manželke, príp. ďalšej osobe, dopustil sa neoprávneného zásahu do práva na ochranu dobrej
povesti žalobcu, a to v očiach jeho väčšinového spoluvlastníka a členov jeho vrcholového manažmentu.
Z predloženej zápisnice o trestnom oznámení Č.p.:DU-248/TN-2024 zo dňa 09.02.2024 vyplýva, že
žalobca podal v tejto veci aj trestné oznámenie. V zmysle tvrdenia žalobcu sa mal žalovaný k zasielaniu

predmetných mailov polícii priznať. Keďže z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný od
svojho konania neupustil ani po výzve žalobcu doručenej žalovanému dňa 01.03.2024, existuje hrozba,
že žalovaný bude naďalej šíriť nielen nepravdivé difamujúce informácie o spoločnosti žalobcu, ale aj
hrozba, že bude šíriť informácie žalobcu, ktoré nie sú v bežných kruhoch dostupné a tiež osobné údaje,
ktoré podliehajú právnej ochrane, a ktorými žalovaný disponuje. Na základe uvedeného mal súd za

to, že v danej veci existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným. Súd
mal za to, že uložením neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. Súčasne nedôjde k zásahu do práv žalovaného nad
nevyhnutnúmieru,keďžežalovanýnemážiadneoprávneniemaťusebaanakladaťsuvedenýmicitlivými
informáciami, a preto aj zásada proporcionality je naplnená. Súd má za to, že samotné neodkladné

opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej
úpravy pomerov medzi stranami, preto neodkladné opatrenie nariadil bez toho, aby súčasne uložil
žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. V zmysle § 337 ods. 1, ods. 2 CSP
súd poučil žalovaného, že môže podať proti žalobcovi samostatnú žalobu vo veci samej o náhradu
škody alebo inej ujmy, ak mu bude spôsobená výkonom neodkladného opatrenia nariadeného týmto

uznesením.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Súd v uznesení rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania. Súd vychádzal z toho, že
v danej veci uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súčasne konzumuje vec samu a teda je
potrebné rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. V danej veci bol plne úspešný žalobca,
súd teda žalovaného zaviazal na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v celom rozsahu. O
výške náhrady trov tohto konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. (§ 355 ods. 2 C.s.p., § 357 písm. d) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ust. § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.