Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/82/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200175
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:2022200175.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s. r. o., IČO: 36 037
443, so sídlom v Brezne, Železničná 7, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom,
IČO: 40 887 481, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101611917/2022 zo dňa 30.5.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 – jún 2018, august 2018 – december 2018 a dane z príjmov
za zdaňovacie obdobie roku 2018. O výsledku tejto daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol

z daňovej kontroly č. 101698418/2020 zo dňa 9.11.2020 (ďalej aj len „protokol z daňovej kontroly“).
Protokolzdaňovejkontrolyobsahujúcivýzvunavyjadreniesakzisteniamvňomuvedenýmboldoručený
žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaniami zo dňa 19.11.2020, 27.11.2020, 7.1.2021,
8.1.2021 a 13.1.2021. Správca dane prerokoval so žalobcom jeho pripomienky a ním predložené dôkazy
týkajúce sa protokolu z daňovej kontroly dňa 13.10.2021.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102275010/2021 zo dňa 15.11.2021 (ďalej aj len „prvostupňové

rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“ alebo „Daňový poriadok“)
žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 92.929,45 € za
zdaňovacie obdobie december 2018.

Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca v zdaňovacom období
december 2018 deklaroval predaj tovarov, pri ktorých nebola vyčíslená príslušná daň pre odberateľa

Diago SK s.r.o., na základe faktúr:
- č. 1804963, dátum zdaniteľného plnenia 3.12.2018, základ dane v sume 54.971,75 €; tovar bol
uhradený zápočtom zo dňa 18.12.2018, doklad č. Z18/214,- č. 1805178, dátum zdaniteľného plnenia 7.12.2018, základ dane v sume 4.756,87 €; tovar bol uhradený
zápočtom zo dňa 18.12.2018, doklad č. Z18/214,
- č. 1805255, dátum zdaniteľného plnenia 11.12.2018, základ dane v sume 92.476,40 €; tovar bol

uhradený zápočtom zo dňa 18.12.2018, doklad č. Z18/214,
- č. 1805379, dátum zdaniteľného plnenia 7.12.2018, základ dane v sume 107.891,08 €; tovar bol
uhradený zápočtom zo dňa 18.12.2018, doklad č. Z18/214,
- č. 1805404, dátum zdaniteľného plnenia 13.12.2018, základ dane v sume 73.470,05 €; tovar bol
uhradený zápočtom zo dňa 18.12.2018, doklad č. Z18/214,

- č. 1805405, dátum zdaniteľného plnenia 17.12.2018, základ dane v sume 91.524,08 €; tovar bol
uhradený zápočtom zo dňa 18.12.2018, doklad č. Z18/214.
Žalobca deklaroval uvedený predaj tovaru ako dodanie s prenosom daňovej povinnosti podľa § 69 ods.
12 písm. g/ zákona o DPH za dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka,
konkrétne kód 7207 – polotovary zo železa alebo z nelegovanej ocele v množstve 332,51 m, kód 7214
– ostatné tyče a prúty zo železa alebo nelegovanej ocele, neupravené inak ako kovaním za tepla,

valcovaním za tepla, ťahaním za tepla alebo pretláčaním za tepla, prípadne po valcovaní ešte krútené
v množstve 536,73 m, kód 7215 – ostatné tyče a prúty zo železa alebo nelegovanej ocele v množstve
22.541,80 m, kód 7228 – ostatné tyče a prúty z ostatnej legovanej ocele; uholníky, tvarovky a profily
z ostatnej legovanej ocele; duté vrtné tyče a prúty, z legovanej alebo nelegovanej ocele v množstve
16.934,68 m.

Správca dane preverením uvedených transakcií zistil, že zdaniteľné obchody deklarované faktúrami č.
1804963, č. 1805178, č. 1805255, č. 1805379, č. 1805404, č. 1805405 vystavenými pre odberateľa
Diago SK s.r.o., pri ktorých platí príjemca daň podľa § 69 ods. 2 a ods. 9 až ods. 12 zákona DPH, neboli
príjemcom plnenia priznané ani deklarované. Žalobca však nevysvetlil rozdiely v tržbách, nepreukázal
dodanie plnení deklarovaných faktúrami, nevysvetlil, prečo sa formát fyzicky predložených faktúr

nezhoduje s elektronickými faktúrami a prečo bola faktúra č. 1804963 zo dňa 23.11.2018 vystavená ešte
pred deklarovaným dodaním tovaru dňa 3.12.2018.
Správca dane zistil, že odberateľ žalobcu spoločnosť Diago SK s.r.o. vstúpila do likvidácie dňa
19.12.2018 (zapísané v obchodnom registri dňa 24.1.2019), likvidátorom sa odo dňa 19.12.2018 stal
Martin Novák, bytom Národního odboje 794/15, 400 03 Ústí nad Labem, Česká republika, ktorý sa týmto

dňom stal aj jediným konateľom spoločnosti Diago SK s.r.o. v likvidácii. Podľa výpisov z obchodných
registrov Slovenskej republiky a Českej republiky bol Martin Novák od roku 2010 zaangažovaný
minimálne v 50 spoločnostiach v Českej republike a minimálne v 100 spoločnostiach v Slovenskej
republike ak konateľ alebo likvidátor; správca dane predpokladal, že išlo o osobu, ktorá je účelovo
využívaná na deklarovanie fiktívneho podnikania v spoločnostiach. Daňový subjekt Diago SK s.r.o. za

zdaňovacie obdobie december 2018 nepodal daňové priznanie k DPH, kontrolné a súhrnné výkazy
ani na výzvu správcu dane, čím sa vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov a odôvodňuje
pochybnosti o ich pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených; od roku 2018 so správcom dane
nespolupracoval a bola mu zrušená registrácia pre DPH ku dňu 29.2.2020. Konateľom odberateľa
žalobcu spoločnosti Diago SK s.r.o. v čase od 21.2.2018 do 19.12.2018 bol Ing. Slavomír Kupčok, ktorý

je zároveň konateľom žalobcu (DIAGO SF s.r.o.) od 1.10.2015 a spoločníkom žalobcu od 16.7.2019.
Správca dane ho vypočul vo vyrubovacom konaní. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania
zaslal predvolanie č. 100492592/2021 zo dňa 25.3.2021 aj konateľovi spoločnosti Diago SK s.r.o.,
Martinovi Novákovi na adresu jeho trvalého pobytu; zásielka bola doručená dňa 7.4.2021 na základe
fikcie v zmysle § 31 ods. 2 DP. V deň ústneho pojednávania dňa 22.4.2021 o 11:00 hod. sa Martin

Novák nedostavil, za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil Ing. Slavomír Kupčok a splnomocnený
zástupca JUDr. Vladislav Majirský.
Správcadanepovažovalfaktúruč.1804963zodňa23.11.2018zanedôveryhodnú,lebobolavyhotovená
pred deklarovaným dodaním tovaru dňa 3.12.2018, čo nie je v súlade s ustanoveniami § 71 až § 74
zákona o DPH. Preverením skladovej evidencie za rok 2018 (najmä Zoznam pohybov na sklade za rok

2018) správca dane nezistil v decembri 2018 výdaj tovaru tyče alebo prúty zo železa, ocele (kód 7207 –
polotovary zo železa alebo z nelegovanej ocele v množstve 332,51 m, kód 7214 – ostatné tyče a prúty zo
železa alebo nelegovanej ocele, neupravené inak ako kovaním za tepla, valcovaním za tepla, ťahaním
za tepla alebo pretláčaním za tepla, prípadne po valcovaní ešte krútené v množstve 536,73 m, kód 7215
– ostatné tyče a prút y zo železa alebo nelegovanej ocele v množstve 22 541,80 m, kód 7228 – ostatné

tyče a prúty z ostatnej legovanej ocele; uholníky, tvarovky a profily z ostatnej legovanej ocele; duté vrtné
tyče a prúty, z legovanej alebo nelegovanej ocele v množstve 16 934,68 m) deklarované podľa faktúr č.
1804963, č. 1805178, č. 1805255, č. 1805379, č. 1805404, č. 1805405 pre odberateľa Diago SK s.r.o.,
takže výdaj deklarovaného tovaru bol spochybnený. Žalobca tieto pochybnosti neodstránil.Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že predložené dôkazy neboli
dostatočnénapreukázanieexistencieadodaniatovarudeklarovanémuodberateľovi,t.j.napreukázanie
uskutočnenia plnenia, pri ktorom bol jeho príjemca povinný platiť daň podľa § 69 ods. 12 písm. g/ zákona

o DPH. Žalobcovi preto v tejto časti vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 85.018,05 €.

Správca dane taktiež konštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období december 2018 uplatnil právo na
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH za nákup tovarov a
služieb od dodávateľa (platiteľa dane v tuzemsku) Diago SK s.r.o. na základe faktúr:

-č.180035(int.č.2018/03470),dátumzdaniteľnéhoplnenia11.12.2018,základdanevsume6.959,00€,
DPH (20%) v sume 1.391,80 €, záväzok vyrovnaný zaúčtovaním postúpenia pohľadávky dňa 8.12.2018,
doklad ID180087,
-č.180039(int.č.2018/03532),dátumzdaniteľnéhoplnenia13.12.2018,základdanevsume7.290,00€,
DPH (20%) v sume 1.458,00 €, záväzok vyrovnaný zaúčtovaním postúpenia pohľadávky dňa 8.12.2018,
doklad ID180087,

- č. 180034 (int. č. 2018/03581), dátum zdaniteľného plnenia 6.12.2018, základ dane v sume 8.556,00 €,
DPH (20%) v sume 1.711,20 €, záväzok vyrovnaný zaúčtovaním postúpenia pohľadávky dňa 8.12.2018,
doklad ID180087,
- č. 180038 (int. č. 2018/03687), dátum zdaniteľného plnenia 16.12.2018, základ dane v sume 7.690,00
€, DPH (20%) v sume 1.538,00 €,

-č.180036(int.č.2018/03702),dátumzdaniteľnéhoplnenia15.12.2018,základdanevsume9.062,00€,
DPH (20%) v sume 1.812,40 €, záväzok vyrovnaný zaúčtovaním postúpenia pohľadávky dňa 8.12.2018,
doklad ID180087.
Správca dane zistil, že označenie predmetu fakturácie na faktúre č. 180038 (int. č. 2018/03687),
č. 180036 (interné č. 2018/03702) je na zhodne číselne označených dokladoch uvedené rozdielne.

Faktúra č. 180039 zo dňa 13.12.2018, s dátumom dodania 13.12.2018 má vyššie poradové číslo ako
faktúry zo dňa 15.12.2018 s dátumom dodania 15.12.2018 (faktúra č. 180036) a zo dňa 16.12.2018
s dátumom dodania 16.12.2018 (faktúra č. 180038), čo nenasvedčuje dôveryhodnosti predložených
dokladov; k faktúre č. 180039 žalobca nepredložil žiadne prílohy. Deklarovanie vyrovnania záväzkov
podľa faktúr č. 180035 (int. č. 2018/03470), č. 180038 (int. č. 2018/03687), č. 180036 (int. č.

2018/03702), č. 180039 (int.č. 2018/03532) zaúčtovaním postúpenia pohľadávky dňa 8.12.2018, doklad
ID180087, tiež nie je vierohodné, pretože deklarované plnenia a dodania tovarov ešte nenastali, t.j.
sú deklarované až po tomto dátume. Predložené doklady nepreukazujú a neidentifikujú, aké technické
zariadenia boli dodané (nepreukázané technické parametre, technické správy, objednávky, záručné
listy, doklady o preprave a pod., prípadne iné dôkazy o preukázaní deklarovaných plnení deklarovaným

dodávateľom); predložené odovzdávacie protokoly nedostatočne špecifikujú predmet dodania. K faktúre
č. 180036 (int. č. 2018/0370) – vykurovacia pec M AGA PRO PU 50 žalobca nevysvetlil existenciu
dvoch faktúr s rôznym obsahom a množstvom plnenia (fakturácie jedného a dvoch kusov tovaru).
Žalobca nepredložil doplňujúce doklady vzťahujúce sa k deklarovanému nákupu (napríklad certifikáty,
objednávky, doklad pôvodu, technické správy, záručný list, revízna správa, a pod.) na preukázanie

reálnosti deklarovaného nákupu tovaru napriek tomu, že ho správca dane na predloženie akýchkoľvek
súvisiacich dokladov opakovane vyzýval. Konateľ žalobcu mal získať doklady z počítača nebohej
manželky, ktorá robila účtovníctvo, časť účtovníctva bola zničená požiarom. Žalobca nepreukázal ani
účel a použitie deklarovaného nákupu na ním uskutočnené zdaniteľné plnenia.

V kontrolovanom období december 2018 bol konateľom oboch spoločností (dodávateľa aj žalobcu
ako odberateľa) Ing. Slavomír Kupčok, ktorý ako jediný spoločník Diago SK s.r.o. svoj podiel predal
českej spoločnosti, a dňa 19.12.2018 spoločnosť vstúpila do likvidácie; z týchto dôvodov si kontrolovaná
spoločnosť mala zabezpečiť dostatočné dôkazné prostriedky k vzájomným obchodným transakciám,
keďže išlo o spriaznené osoby. Konateľ žalobcu neposkytol konkrétne vyjadrenia a podrobnosti k

deklarovaným dodaniam od spoločnosti od spoločnosti Diago SK s.r.o.; dodávateľ Diago SK, s.r.o. v
likvidácii je nekontaktný, dlhodobo nespolupracuje so správcom dane a neplní si povinnosti voči nemu,
čímjedôveryhodnosťobchodnéhopartneraakoajnímdeklarovanejekonomickejčinnostispochybnená.

Vzhľadom na predložené doklady (rôzne znenie deklarovaného plnenia), na nekompletné záznamy

skladovej evidencie, deklarované skladové záznamy nekorešpondujú s odberateľskými faktúrami, na
nedôveryhodné platby na základe postúpenia pohľadávok, ako aj na absenciu ďalších doplňujúcich
dôkazov k preukázaniu deklarovaných plnení deklarovaným spôsobom, správca dane považoval
predložené dôkazy za nepreukazné a nedôveryhodné.Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie
zákonných podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2

písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Žalobcovi preto v tejto časti vyrubil rozdiel na dani z
pridanej hodnoty v sume 7.911,40 €; spolu 92.929,45 €.

5. Žalovaný rozhodnutím č. 101611917/2022 zo dňa 30.5.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)
potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 102275010/2021 zo dňa 15.11.2021 konštatujúc, že správca dane

viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa
plne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly podklady
a dôkazy potrebné pre rozhodnutie. Nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na
vecné plnenie vo všetkých vzájomných súvislostiach a kontrolné zistenia detailne popísal. Uviedol
právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval, a vyjadril sa k námietkam žalobcu. Odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia preto žalovaný vyhodnotil ako zrozumiteľné a v dostatočnej miere

reflektujúce na § 63 ods. 5 DP. Postup správcu dane v daňovom konaní považoval za súladný so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, rešpektujúci zásady Daňového poriadku a zdôraznil, že
žalobca nepreukázal dodanie tovaru ani jeho pôvod, čím neuniesol dôkazné bremeno.

Žalovaný k judikatúre týkajúcej sa existencie vedomosti daňového subjektu o podvodnom alebo

zneužívajúcom konaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol priamym účastníkom
deklarovanýchzdaniteľnýchobchodov,maljednoznačnevedomosťoplneniach,ktoréprijal,akoajotom,
akým spôsobom a kým boli skutočne dodané. To znamená, že v prípade skutočností, ktoré sa povinne
uvádzajú na faktúre v zmysle § 74 zákona o DPH neexistuje žiadna reálna možnosť, že by vystaviteľ
faktúry (deklarovaný dodávateľ) ako aj príjemca faktúry (žalobca) nevedeli, či nejaký údaj uvedený na

faktúre nezodpovedá realite. Naviac bolo preukázané, že v kontrolovanom období konateľom oboch
spoločností – dodávateľa i kontrolovaného daňového subjektu bol Ing. Slavomír Kupčok, a preto je
dobromyseľnosť daňového subjektu úplne vylúčená.

Pochybné konanie žalobcu pri výkone podnikateľskej činnosti potvrdzuje aj uznesenie ČVS: KRP-37/1-

VYS-BB-2019 zo dňa 4.1.2021 Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor
kriminálnej polície, v ktorom je podrobne odôvodnené podozrenie z podvodného konania žalobcu – v
predmetnom uznesení sa k vzniknutému požiaru a zničeniu účtovníctva žalobcu uvádza, že z vyjadrenia
HaZZ Brezno č. p. ORHZ.BR2-399-005/2018 zo dňa 17.12.2018 vyplýva, že dňa 24.11.2018 vypukol
v kotolni žalobcu požiar. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že pred uvedeným požiarom bolo na pokyn

jediného konateľa daňového subjektu Ing. Slavomíra Kupčoka do priestorov vedľa kotolne uložené
účtovníctvo daňového subjektu za uplynulé obdobie, ktoré podľa vyjadrenia konateľa pri požiari zhorelo.
Pred požiarom nebolo obvyklé, aby sa účtovníctvo ukladalo do blízkosti pecí. K požiaru došlo v čase,
kedy predmetný prípad podozrenia zo zločinu skrátenia dane a poistného preverovalo OKP KR PZ
Banská Bystrica. Z uvedeného dôvodu sa požiar javí nie ako nešťastná náhoda, ktorá mala vzniknúť

z doposiaľ riadne neobjasnených príčin, ale ako obštrukcia zo strany v tom čase podozrivého Ing.
Stanislava Kupčoka, v snahe sťažiť objasnenie vyšetrovaného skutku formou likvidácie účtovníctva.
Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že tento, hoci bol vrátnikom informovaný o skrate elektrickej pece,
nevykonal žiadne kroky vo vzťahu k tomu, aby prípadnému požiaru predišiel.

Podľa žalovaného správca dane chránil záujmy štátu a obcí a dbal na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, pričom konal v súčinnosti so žalobcom a hodnotil
dôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričom
prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane využil všetky dostupné zákonné
prostriedky, ktoré mal k dispozícii a povinnosti daňovému subjektu ukladal len v medziach stanovených

zákonom.

II. Žaloba

7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 101611917/2022 zo dňa 30.5.2022, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.
102275010/2021 zo dňa 15.11.2021 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie.8. Žalobca namietal, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, keďže odmietol vykonať
navrhované dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej, neprihliadol na

jeho námietku ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci zo strany správcu dane,
ktorý neprihliadol na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Žalobca zdôraznil, že žalovaný
nevykonal dostatočné zisťovanie vo vzťahu k overeniu uskutočnenia obchodov, kedy správca dane
nezrovnalosti neodstránil, ale bez ďalšieho skúmania ich v rozpore s § 46 ods. 5 a § 24 ods. 2 DP
použil v jeho neprospech a na druhej strane neprihliadol na všetky dôkazy a informácie svedčiace

v jeho prospech. Následne namietol, že podal vysvetlenie k priebehom obchodov, predložil daňové
priznanie, faktúry, kontrolný výkaz, pričom zároveň navrhol aj vypočutie svedkov. Ďalej poukázal na to,
že správca dane až vo svojom rozhodnutí uviedol, že predložený technický nosič dát, ktorý obsahoval
MRP (ktoré sa nedali správcovi dane otvoriť alebo prezrieť), nebolo možné ako dôkaz vo vyrubovacom
konaní použiť, avšak v priebehu dokazovania a ani pri prerokovaní pripomienok nebol v súlade s
§ 46 ods. 5 DP vyzvaný na odstránenie nedostatkov a zrejmých rozporov v dokazovaní, najmä ak

správca dane disponoval externým diskom HDD, na ktorom sa nachádzalo úplné účtovníctvo žalobcu za
obdobie od roku 2014 do roku 2019 a úplné skladové hospodárstvo (úplné účtovné doklady a skladové
hospodárstvo kontrolovaného, cenu dodaných tovarov a služieb zrejmú z účtovných dokladov, výpis z
účtu v banke, kontrolný výkaz, výpovede svedkov, účtovnú závierku, daňové priznanie). Z uvedených
technických nosičov dát mal podľa žalobcu správca dane preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení

v kontrolovanom zdaňovacom období a s tými sa mohol oboznámiť. Taktiež bolo zrejmé, že žalovaný
dôkazy nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základné zásady daňového
konania, v dôsledku čoho tvrdenia správcu dane nebolo možné považovať za preukázané, ale za
účelové v snahe obhájiť vlastné subjektívne pocity. Okrem toho nie je zrejmé, ako a kedy správca dane
získal kontrolné výkazy dodávateľov žalobcu, keď ho s nimi neoboznámil. Z uvedeného dôvodu bolo

napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

9. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný ignoroval jeho námietku, že správca dane nevypočul bývalého
konateľa žalobcu, aj keď bol navrhnutý vo vyjadrení k protokolu. Vydanie protokolu z daňovej kontroly a
nevykonanie výsluchu osôb, ktoré službu realizovali, aj keď boli správcovi dane pred vydaním protokolu

z daňovej kontroly známe, bolo podľa jeho názoru porušením § 24 ods. 2 DP.

10. Dôkazy, ktoré boli primárne, teda tie, ktoré boli urobené priamo obchodnými partnermi a osobami
oprávnenými za nich konať, ktoré si splnili svoje povinnosti pri vedení účtovných dokladov a plnení
povinností týchto dokladov, platení za zrealizovaný obchod a podobu ich výsledného vplyvu na

konkrétneho platiteľa, správca dane v prospech žalobcu nevyhodnotil. Správca dane v tomto smere
nedostatočne zistil skutkový stav veci a to aj napriek skutočnosti, že na uvedené nedostatky bol
upozornený už vo vyjadrení k vydanému oboznámeniu ešte pred vydaním protokolu z daňovej kontroly
a aj pred vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Zároveň sa správca dane nevysporiadal ani
s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, z ktorých vyplývalo, že splnenie hmotnoprávnych podmienok má

prednosť pred formálnymi požiadavkami, pretože zásada neutrality dane z pridanej hodnoty vyžaduje,
aby bolo odpočítanie dane zaplatenej na vstupe umožnené, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky,
hoci určité formálne požiadavky zdaniteľné osoby opomenuli splniť.

11. Žalobca zdôraznil, že svedok potvrdil vystavenie dodávateľských faktúr, ktoré mu boli predložené

správcom dane na nahliadnutie z účtovníctva žalobcu. Napriek uvedenému sa správca dane s týmito
dôkazmi nevysporiadal a nepreukázal, na ktoré doklady sa vzťahovala pochybnosť o vzniku práva na
odpočet dane.

12. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedávala správcovi dane právo na svojvoľné a

účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale
táto podliehala zákonom stanovenému postupu, keď správca dane bol povinný hodnotiť každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo. Vyhodnotenie zistených skutkových okolností muselo pritom zodpovedať zásadám
logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Ak správca dane odmietol

vykonaťkontrolovanýmdaňovýmsubjektomnavrhovanédôkazy,potompopreljehoprávonaspravodlivý
proces. V prípade, ak sa jednalo o dôkazy, ktoré správca dane nepovažoval za potrebné, nemusel tieto
vykonať, ale potom bolo nevyhnutné, aby náležitým spôsobom odôvodnil, aké úvahy ho k zamietnutiu
týchto návrhov na doplnenie dokazovania viedli, a prečo uvedený dôkaz nepovažoval za potrebný.Predmetné odôvodnenie žalovaného s poukazom na dôležitosť navrhovaného dôkazu vo vzťahu k
výsledku daňovej kontroly tak nebolo možné považovať za postačujúce. Skutočnosť, že v daňovej
kontrole viedol dokazovanie správca dane, neznamenala, že bol oprávnený neprihliadať na dôkazy,

ktoré preukazovali uskutočnenie zdaniteľných plnení. Správca dane bol povinný tieto dôkazy zahrnúť
do dokazovania a náležite sa s nimi vysporiadať. Uvedenými návrhmi na doplnenie dokazovania sa
správca dane odmietol zaoberať a v napadnutom rozhodnutí ani žalovaný neuviedol, aké úvahy ho viedli
k zamietnutiu týchto návrhov.

13. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré vyplýva z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Žalovaný sa nezaoberal ani momentom nadobudnutia vlastníckeho práva
k predmetu obchodu – momentom dodania plnenia s poukazom na naplnenie podmienok vyžadovaných
zákonom na odpočet dane.

14. Žalobca taktiež namietol, že ho žalovaný v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho

súdu SR a Súdneho dvora EÚ zaťažil dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplývalo, konkrétne
v prípade, ak žalobca v rozsahu zákonom stanovených podmienok preukázal nárok na odpočítanie
dane; vtedy nastal prenos dôkazného bremena na správcu dane. Pri prenose dôkazného bremena
zo správcu dane na žalobcu nestačilo pochybnosti len konštatovať, ale tieto musel správca dane aj
náležite preukázať, čo sa nestalo. Zdaniteľnej osobe sa nemá zamietnuť právo na odpočítanie dane

splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý bolo
potrebné považovať za neexistujúci, a že nebolo možné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru,
okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby
vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala
vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty, čo prináleží preveriť

vnútroštátnemu súdu.

15. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nebolo zrejmé ani právne posúdenie zrealizovaných
obchodov. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia neuviedol ani príčinnú súvislosť
medzi konaním žalobcu a porušením právnych predpisov, na ktoré správca dane poukázal. Z

napadnutého rozhodnutia bolo pritom zrejmé, že správca dane získal množstvo dôkazov o tom, ako sa
obchod uskutočnil, ako aj dôkazov preukazujúcich pôvod dodaného tovaru a služby (technický nosič
dát, skladová evidencia, podrobný položkový rozpis účtovných záznamov).

16. Napokon žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a

pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo podľa neho nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo aj k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
V podrobnostiach sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil, že sa so žalobnými
námietkami nestotožnil a finančné orgány pri posúdení preverovaného prípadu vychádzali zo všetkých

zistených skutočností, postupovali v súlade s platnou úpravou a judikatúrou a prijaté závery riadne
odôvodnili.

18. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena konštatoval, že dôkazné bremeno zaťažovalo primárne
žalobcu. Vychádzajúc zo znenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o

DPH, Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžf/10/2012 uviedol, že iba doložením účtovného dokladu
obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň či
nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia,
pretože zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia,
a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne

aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len
samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre
uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený
existujúcim zdaniteľným plnením. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 401/09-17,podľa ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť
a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane

písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide
o účtovné doklady podľa zákona o účtovníctve. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil

svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

19. Najvyšší súd SR v rozsudkoch sp. zn. 1Sžfk/47/2018 a sp. zn. 8Sžfk/11/2020 zdôraznil
zásadu primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu pri výkone svojej funkcie, s ktorou
sa neodmysliteľne spája aj povinnosť vykonávať podnikanie so zabezpečením všetkých dostupných

informácií o obchodných záväzkových vzťahoch nielen v čase realizácie zdaniteľného obchodu, ale aj
v čase ich preverovania správcom dane (rovnako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16; Ferimet SL, C-281/20; Senatex GmbH, C-518/14; vec Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/2020).
20. V danom prípade bola hodnovernosť žalobcom predložených dokladov dôvodne spochybnená, a

preto bolo opäť na žalobcovi, aby preukázal ich pravdivosť a oprávnenosť uplatneného odpočítania
dane zo sporných faktúr. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal skutočnosti,
na ktorých sa sám podieľal a ktorých preukázanie bolo jeho povinnosťou ustanovenou Daňovým
poriadkom i platnou judikatúrou. Žalobcovi bolo uplatnenie odpočítania dane zamietnuté z dôvodu,
že sa nepreukázala pravdivosť ním predložených dokladov a tvrdení a pre nepreukázanie podmienok

stanovených v § 49 zákona o DPH pre vznik práva na odpočítanie dane.

21. V prípade námietok týkajúcich sa technických nosičov dát z predloženého spisu vyplývalo, že
žalobca elektronické záznamy spoločnosti za rok 2018 predložil pri začatí daňovej kontroly (USB) dňa
26.9.2018, ktoré prvostupňový orgán spracoval pomocou softvéru IDEA. Elektronické dáta predložené

dňa 15.7.2020 (USB) a 6.10.2020 (externý disk HDD Verbatim), ktoré obsahovali súbory MRP, ktoré
neboli pre prvostupňový orgán použiteľné bez softvéru MRP. S touto skutočnosťou bol žalobca
oboznámený už v procese daňovej kontroly. Bolo preto na žalobcovi, aby ich prvostupňovému orgánu
predložil v čitateľnej forme, či už v listinnej alebo elektronickej. Z tohto dôvodu neboli námietky žalobcu
dôvodné.

22. K argumentom žalobcu vo veci použitia kontrolných výkazov v procese dokazovania žalovaný
uviedol, že v súlade s § 24 ods. 4 DP ako dôkaz bolo možné použiť všetko, čo mohlo prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane ako dôkaz využil i kontrolné výkazy

spoločností vystupujúcich v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktoré získal v rámci výkonu daňovej
kontroly, ako aj pri výkone svojej činnosti pri správe daní. Kontrolné výkazy však mali len deklaratórnu
funkciu, pričom prednosť mal skutočný stav pred formálnym. Preto správca dane preveroval, či
predloženýmdokladomnechýbalmateriálnypodklad.Výsledkydokazovaniaspochybnilidodanieslužieb
a tovarov tak, ako deklarujú listinné doklady. Žalobcovi boli tieto pochybnosti známe, preto bolo na

ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali, že
obchody prebehli tak, ako to deklaroval. Takéto dôkazy však žalobca nepredložil.

IV. Replika žalobcu

23. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.

V. Duplika žalovaného

24. Žalovaný v duplike konštatoval, že finančné orgány pri posúdení prevereného prípadu vychádzali zo

všetkých zistených skutočností, postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a judikatúrou.

VI. Pojednávanie25. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z.
o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.
(ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne

súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Trnave sp. zn.
20S/82/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. TT-20S/82/2022.

26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015

Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.
b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 27.3.2024 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP v neprítomnosti žalobcu, jej
právnej zástupkyne a žalovaného. Právny zástupca žalobcu aj žalovaný boli na pojednávanie riadne
a včas predvolaní, obaja svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v ich
neprítomnosti.

VII. Relevantné právne predpisy
27.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

29. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je (a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom
ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a
nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince,
ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,
ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným

Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja
bankoviek a mincí, (b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo
inej obdobnej zmluvy, (c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k
predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

30. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z
tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, (b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri

ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, (c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, (d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku
pri dovoze tovaru.

33. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

(a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, (b) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, (c) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, (d) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ
uvedený ako príjemca alebo dovozca.

34. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.35. Podľa § 69 ods. 12 písm. g/ zákona o DPH platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa,
je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného
sadzobníka a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka, iných ako uvedených

v písmene a) okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods.
3 písm. a) alebo písm. b).

36. Podľa § 3 ods. 1 DP pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov

daňových subjektov a iných osôb.

37. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom
ainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,aktakustanovítento
zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť
ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a požiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu

určeniu a vyrubeniu dane.

38. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

39. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré
je povinný podávať podľa osobitných predpisov, (b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, (c) vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

40. Podľa § 24 ods. 2 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

41. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu

skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

42. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

43. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ DP daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej

len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v
priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi
dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

44. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu

dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia
alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

45. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu
dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

46. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak.
V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s nimi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,
podľa ktorých sa rozhodovalo.

47. Podľa § 74 ods. 2 posledná veta DP v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky
daňového konania dopĺňať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb
uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.48. Podľa § 74 ods. 4 DP odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení
alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie

konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie
konaniearozhodnutie,správcadanealeboorgán,ktoréhorozhodnutiebolozrušené,jeviazanýprávnym
názorom odvolacieho orgánu.

VIII. Posúdenie veci správnym súdom

49. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov o vyrubení
rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2018, nakoľko na
základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre
prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. g/ zákona o DPH ani splnenie podmienok pre vznik
nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH. Úlohou
správneho súdu tak v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok

posúdiť, či finančné orgány pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi postupovali v
súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.

50. Keďže správny súd bol pri prieskume rozhodnutí finančných orgánov a konania predchádzajúceho
ich vydaniu viazaný žalobnými námietkami, považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že obsah

podanej správnej žaloby bol vo vzťahu k viacerým žalobným dôvodom vágny, bez bližšej špecifikácie,
majúci skôr povahu všeobecných vyjadrení použiteľných pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia,
niekonkrétnevovzťahukzdaňovaciemuobdobiudecember2018(neoznačeniekonkrétnychosôb,ktoré
mali byť v konaní vypočuté, nevymedzené dôkazné prostriedky, z ktorých malo vyplývať preukázanie
zdaniteľných obchodov, ktoré finančné orgány podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotili, prípadne

nevykonali). Úlohou správneho súdu ale nie je, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval prípadne
domýšľal, exaktne ktoré osoby, prípadne dôkazné prostriedky mal žalobca na mysli. Žalobca má
v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia podporiť konkrétnymi skutočnosťami,
pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu
žalovaného a správcu dane bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca

vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.

51. V nadväznosti na žalobné námietky týkajúce sa v podstatnej časti zisťovania a ustálenia skutkového
stavu správny súd uvádza, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v
súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o

fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu
dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti
daňového subjektu. Platí pritom, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť
vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva
a iných listinných dôkazov jej materiálnu realizáciu; inými slovami, v rámci daňového konania nesie

dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly
ainýchprocesnýchpostupov,samozrejmezazachovaniaprocesnýchprávdaňovýchsubjektov,zisťovať
a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na odpočítanie
dane.

52. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt s tým, že dokazovanie vykonáva
správca dane. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie
je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých
skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada
voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, ktoré nepredstavuje absolútnu povinnosť

správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností.

53. Správca dane nie je pri dokazovaní v zmysle § 24 ods. 2 DP viazaný iba návrhmi daňového

subjektu, avšak je potrebné zdôrazniť, že je prvotne povinnosťou daňového subjektu preukazovať
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Na povinnosť uniesť vlastné dôkazné bremeno
nemožno rezignovať jednoduchým odkazom na povinnosti správcu dane pri dokazovaní. Je zásadne
vecou daňového subjektu, aby zvolil vhodné dôkazné prostriedky, ktorými sa má preukázať splneniepodmienok pre odpočítanie dane, správca dane súladne s § 24 ods. 4 DP nepredpisuje daňovému
subjektu konkrétny druh dôkazných prostriedkov. Bolo povinnosťou žalobcu dôkazy, ktorých vykonanie
navrhuje, vymedziť dostatočne jasne a presne, aby následne bolo možné vyhodnotiť, či vykonanie

navrhnutého dôkazu môže mať vplyv na zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy daní a či
sa tento dôkaz vykoná. Pokiaľ žalobca v konaní pred správcom dane dôsledne nesplnil svoje povinnosti
vyplývajúce mu z § 24 ods. 1 DP, nie je na mieste námietka, že správca dane mu neumožnil realizovať
jeho procesné práva.

54. Z odôvodnenia rozhodnutí finančných orgánov je zrejmé, že v prvej časti vyrubili žalobcovi rozdiel na
dani z pridanej hodnoty v sume 85.018,05 € z dôvodu, že nepreukázal splnenie podmienok na prenos
daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. g/ zákona o DPH pri predaji tovaru.

55. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že preverením žalobcovho odberateľa
deklarovaného faktúrami č. 1804963, č. 1805178, č. 1805255, č. 1805379, č. 1805404 a č. 1805405,

a to spoločnosti Diago SK, s. r. o., správca dane zistil, že tento v zdaňovacom období december
2018 nedeklaroval (nepriznal) nadobudnutie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného
sadzobníka, konkrétne kód 7207 – polotovary zo železa alebo z nelegovanej ocele v množstve 332,51
m, kód 7214 – ostatné tyče a prúty zo železa alebo nelegovanej ocele, neupravené inak ako kovaním
za tepla, valcovaním za tepla, ťahaním za tepla alebo pretláčaním za tepla, prípadne po valcovaní ešte

krútené v množstve 536,73 m, kód 7215 – ostatné tyče a prúty zo železa alebo nelegovanej ocele v
množstve 22.541,80 m, kód 7228 – ostatné tyče a prúty z ostatnej legovanej ocele; uholníky, tvarovky
a profily z ostatnej legovanej ocele; duté vrtné tyče a prúty, z legovanej alebo nelegovanej ocele v
množstve 16.934,68 m, od žalobcu. Ďalej správca dane zistil, že spoločnosť Diago SK, s. r. o. vstúpila
do likvidácie dňa 19.12.2018 a likvidátorom sa odo dňa 19.12.2018 stal Martin Novák, bytom v Českej

republike, ktorý sa týmto dňom stal aj jediným konateľom spoločnosti Diago SK s.r.o. v likvidácii. Podľa
výpisov z obchodných registrov Slovenskej republiky a Českej republiky bol Martin Novák od roku 2010
zaangažovaný minimálne v 50 spoločnostiach v Českej republike a minimálne v 100 spoločnostiach v
Slovenskej republike ako konateľ alebo likvidátor; správca dane preto mohol predpokladať, že išlo o
osobu, ktorá je využívaná na deklarovanie fiktívneho podnikania v spoločnostiach. Spoločnosť Diago

SK s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2018 nepodala daňové priznania DPH, kontrolné a súhrnné
výkazy ani na výzvu správcu dane, čím vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov a odôvodňuje
pochybnosti o pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. Spoločnosti Diago SK s.r.o. bola zrušená
registrácia pre DPH ku dňu 29.2.2020 ex offo. Konateľom odberateľa žalobcu spoločnosti Diago SK s.r.o.
v čase od 21.2.2018 do 19.12.2018 bol Ing. Slavomír Kupčok, ktorý je zároveň konateľom aj žalobcu

(DIAGO SF s.r.o.) od 1.10.2015 a spoločníkom žalobcu od 16.7.2019, teda aj v zdaňovacom období
december 2018 mal mať ako konateľ oboch zainteresovaných spoločností (dodávateľa aj odberateľa)
vedomosťozdaniteľnýchobchodochdeklarovanýchnapredloženýchfaktúrachaajvšetkýchpotrebných
dokladoch. Správca dane ho vypočul vo vyrubovacom konaní, no jeho vyjadrenia boli len všeobecné.

56. Správca dane s týmito zisteniami oboznámil žalobcu, a zároveň ho vyzval, aby vysvetlil
nezrovnalosti v predložených dokladoch. Žalobca teda mal možnosť navrhovať a predkladať dôkazy za
účelom odstránenia pochybností týkajúcich sa deklarovaného plnenia. Žalobca však tieto pochybnosti
nerozptýlil. Preverením skladovej evidencie za rok 2018 správca dane zistil, že deklarovaný tovar (tyče
alebo prúty zo železa, ocele (kód 7207 – polotovary zo železa alebo z nelegovanej ocele v množstve

332,51 m, kód 7214 – ostatné tyče a prúty zo železa alebo nelegovanej ocele, neupravené inak
ako kovaním za tepla, valcovaním za tepla, ťahaním za tepla alebo pretláčaním za tepla, prípadne
po valcovaní ešte krútené v množstve 536,73 m, kód 7215 – ostatné tyče a prúty zo železa alebo
nelegovanej ocele v množstve 22 541,80 m, kód 7228 – ostatné tyče a prúty z ostatnej legovanej
ocele; uholníky, tvarovky a profily z ostatnej legovanej ocele; duté vrtné tyče a prúty, z legovanej alebo

nelegovanej ocele v množstve 16 934,68 m) podľa faktúr č. 1804963, č. 1805178, č. 1805255, č.
1805379, č. 1805404 a č. 1805405 nebol pre odberateľa Diago SK s.r.o. vydaný zo skladu. Takisto bola
spochybnená faktúra č. 1804963 zo dňa 23.11.2018, lebo bola vyhotovená pred deklarovaným dodaním
tovaru dňa 3.12.2018, čo nie je v súlade s ustanoveniami § 71 až § 74 zákona o DPH; žalobca tento
rozpor nevysvetlil.

57.Zastavu,keďžalobcanepredložildôkazydostatočnénapreukázaniesplneniapodmienokpreprenos
daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. g/ zákona o DPH finančné orgány postupovali správne,
keď žalobcovi v tejto časti vyrubili rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 85.018,05 €.58. Z odôvodnenia rozhodnutí finančných orgánov tiež vyplýva, že v ďalšej časti neuznali nárok žalobcu
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH z

dôvodu, že nepredložil dostatok dôkazov na preukázanie reálnosti plnenia deklarovaného predloženými
faktúrami č. 180035, č. 180039, č. 180034, č. 180038 a č. 180036 od spoločnosti Diago SK s.r.o. ako
jednej z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane. Materiálnu existenciu tohto
plneniapritommalpreukázaťvprvomradežalobcaakosubjektuplatňujúcisinároknaodpočítaniedane.

59. Z predloženého administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že označenie predmetu
na faktúrach č. 180038 a č. 180036 je na zhodne číselne označených dokladoch uvedené rozdielne.
Povšimnutiahodné je aj nepravidelné číslovanie faktúr, ktoré žalobca nevysvetlil – faktúra č. 180039 zo
dňa 13.12.2018, s dátumom dodania 13.12.2018, má vyššie poradové číslo ako faktúry z neskoršieho
dňa 15.12.2018 s dátumom dodania 15.12.2018 (faktúra č. 180036) a zo dňa 16.12.2018 s dátumom
dodania 16.12.2018 (faktúra č. 180038), čo nenasvedčuje dôveryhodnosti predložených dokladov.

60. Deklarovanie vyrovnania záväzkov podľa faktúr č. 180035, č. 180038, č. 180036 a č. 180039
zaúčtovanímpostúpeniapohľadávkydňa8.12.2018,dokladID180087,takistoniejevierohodné,pretože
v čase postúpenia pohľadávky deklarované plnenia a dodania tovarov ešte nenastali a neexistovali.
Z uvedeného dôvodu spôsob platby za deklarované dodanie tovarov a služieb vzbudzuje pochybnosti

o ich reálnom uskutočnení (dodaní) žalobcovi od spoločnosti Diago SK s.r.o. Okrem toho, predložené
doklady nepreukazujú a neidentifikujú, aké technické zariadenia boli dodané (nepreukázané technické
parametre, technické správy, objednávky, záručné listy, doklady o preprave a pod., prípadne iné dôkazy
o preukázaní deklarovaných plnení deklarovaným dodávateľom); predložené odovzdávacie protokoly
nedostatočne špecifikujú predmet dodania. K faktúre č. 180036 – na predmet vykurovacia pec M AGA

PRO PU 50 – žalobca nevysvetlil existenciu dvoch faktúr s rôznym obsahom a množstvom plnenia
(fakturácie jedného a dvoch kusov tovaru). Žalobca nepredložil ani doplňujúce doklady vzťahujúce sa
k deklarovanému nákupu (napríklad certifikáty, objednávky, doklad pôvodu, technické správy, záručný
list, revízna správa, a pod.).

61. Správca dane vykonal za účelom preverenia obchodnej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou
Diago SK s. r. o. dokazovanie smerom k spoločnosti Diago SK s. r. o., ktoré je zhodné so zisteniami
v prvej časti napadnutého rozhodnutia súvisiacej s nárokom žalobcu na prenos daňovej povinnosti podľa
§ 69 ods. 12 písm. g/ zákona o DPH.

62. Za stavu, keď žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu (materiálnu existenciu) plnenia
deklarovaného predloženými faktúrami č. 180035, č. 180039, č. 180034, č. 180038 a č. 180036
a nepredložil doklady týkajúce sa deklarovaného tovaru nepreukázal splnenie podmienok pre vznik
práva na odpočítanie dane vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona
o DPH, finančné orgány postupovali správne, keď žalobcovi vyrubili v tejto časti rozdiel na dani v sume

7.911,40 € za zdaňovacie obdobie december 2018.

63. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa nesprávneho hodnotenia obsahu technických nosičov dát, z
ktorých mal správca dane mať za preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, správny súd poukazuje
na skutočnosť, že USB kľúč ako technický nosič dát žalobca predložil dňa 15.7.2020 a obsahuje súbory

MRP, ktoré sa nedali otvoriť, a tento technický nosič dát neobsahuje požadované doklady a dôkazy
(zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 6.10.2020, oznámenie obdobného obsahu sa nachádza aj v
protokole o daňovej kontrole). Z uvedeného možno vyvodiť jednak, že USB kľúč predložený správcovi
dane dňa 15.7.2020 neobsahuje kompletnú účtovnú evidenciu žalobcu, nakoľko v tom čase žalobca
podľa vlastného vyjadrenia ešte zhromažďoval podklady potrebné pre rekonštrukciu účtovníctva, a

zároveň je nepochybné, že žalobca už v priebehu daňovej kontroly bol správcom dane upovedomený, že
uvedené podklady na USB kľúči (MRP súbory) nevie otvoriť, a preto bolo povinnosťou žalobcu predložiť
požadované podklady v inej čitateľnej forme. Nebola teda opodstatnená námietka žalobcu, že až do
oznámenia prvostupňového rozhodnutia nemal vedomosť o tom, že správca dane obsah tohto USB
kľúča nevie vyhodnotiť v jeho prospech.

64. Pokiaľ žalobca predložil správcovi dane dňa 6.10.2020 externý disk HDD Verbatim, na ktorom
malo byť účtovníctvo za roky 2014 – 2018, preverením predloženého zariadenia správca dane zistil, že
neobsahuje požadované doklady a dôkazy, čo vyplýva jednak zo zápisnice z ústneho pojednávania zodňa 27.10.2020 a jednak z protokolu o daňovej kontrole. Námietku žalobcu aj ohľadne tohto technického
zariadenia tak považoval správny súd za nedôvodnú.

65. Žalobca bol s vyššie uvedenými skutočnosťami týkajúcimi sa technických nosičov dát (USB kľúč
a externý harddisk HDD Verbatim) oboznámený ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a
mohol na ne reagovať ešte v administratívnom konaní majúc na pamäti, že dôkazné bremeno ohľadne
preukázania splnenia podmienok na prenos daňovej povinnosti podľa § 69 zákona o DPH a ohľadne
preukázania splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2

v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH zaťažovalo primárne jeho.

66. Rovnako ako nedôvodné správny súd vyhodnotil námietky žalobcu vo vzťahu k nevypočutiu jeho
bývalého konateľa Ing. Slavomíra Kupčoka, pretože bol vypočutý v priebehu vyrubovacieho konania
dňa 22.4.2021, kedy sa mohol k veci vyjadriť (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.4.2021). Ing.
Slavomír Kupčok sa vyjadril k súčinnosti v rámci vykonávanej kontroly, vyjadril sa k histórii žalobcu

a jeho dodávateľa / odberateľa spoločnosti Diago SK s.r.o., k dôvodom odpredania obchodného podielu
na Martina Nováka s tým, že tohto pána nikdy nevidel, ani ho nepreveroval, bol mu odporučený
daňovým poradcom a Martina Nováka mal upozorňovať na plnenie povinností voči daňovým orgánom.
Ing. Slavomír Kupčok tiež uviedol, že získanie dokladov pre rekonštrukciu účtovníctva bolo spojené
so značnými ťažkosťami, preto boli predkladané s omeškaním prípadne v obmedzenom rozsahu. K

sporným faktúram sa Ing. Slavomír Kupčok bližšie nevyjadril.

67. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa povinnosti správcu dane v zmysle § 46 ods. 5 DP správny súd
uvádza, že pri ústnom pojednávaní dňa 27.10.2020 správca dane oznámil žalobcovi svoje skutkové
zistenia ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu. Na základe takto zisteného skutkového

stavu správny súd dospel k záveru, že nebola dôvodná námietka žalobcu, že nebol vyzvaný na
odstránenie nedostatkov a zrejmých rozporov, keďže z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní dňa
27.10.2020 vyplýva opak. Uvedený záver rovnako svedčí o neopodstatnenosti tvrdenia žalobcu, že v
priebehu daňovej kontroly nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia.

68. Správny súd zdôrazňuje že samotné predloženie príjemky bez ďalších relevantných podkladov na
preukázanie materiálnej existencie príslušného zdaniteľného plnenia nepostačuje. V súdnej praxi je
ustálené, že na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia nepostačuje ani predloženie
faktúry či dodacieho listu, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú
pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie

ďalších dôkazov (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017).

69. So zásadou primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu pri výkone svojej funkcie, sa
neodmysliteľne spája aj jeho povinnosť vykonávať podnikanie so zabezpečením všetkých dostupných

informácií o obchodných záväzkových vzťahoch nielen v čase realizácie zdaniteľného obchodu,
ale aj v čase ich preverovania správcom dane. Za konanie s odbornou starostlivosťou nemožno
považovať skladovanie kompletného účtovníctva žalobcu v blízkosti kotolne, a to na pokyn konateľa
žalobcu, ktoré konanie vyplýva z uznesenia ČVS: KRP-37/1-VYS-BB-2019 zo dňa 4.1.2021 Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície. Toto konanie malo za

následok porušenie § 35 ods. 1 zákona o účtovníctve, keď žalobca bol povinný zabezpečiť ochranu
svojej účtovnej dokumentácie proti poškodeniu. Takisto nemožno považovať za konanie s odbornou
starostlivosťou, ak si daňový subjekt nepreverí osobu, ktorej odpredáva obchodný podiel a táto sa
stane aj jej konateľom; o to viac ak konateľom žalobcu a jeho odberateľa / dodávateľa (Diago SK
s.r.o.) je tá istá osoba, ktorá musela mať vzhľadom na jej postavenie v oboch spoločnostiach vedomosť

o deklarovaných obchodoch a že daňové orgány budú vyžadovať predloženie všetkých dokladov
súvisiacich s uplatneným nárokom na odpočet dane alebo na prenos daňovej povinnosti, a preverovať
plnenia deklarované v zdaňovacom období december 2018. Pokiaľ štatutárny orgán žalobcu uvedenú
povinnosť porušil, nemôže z dôsledkov tohto porušenia vyvodzovať skutkové závery svedčiace v jeho
prospech, ale musí znášať stav dôkaznej núdze.

70. Správny súd považoval právne posúdenie veci za správne. Žalobcom zmieňovanú judikatúru
Súdneho dvora EÚ (vo veciach C-69/17, C-159/17 a C-329/18) by bolo možné aplikovať, pokiaľ
by bolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, avšak v predmetnej právnej veci takátosituácia nenastala. U žalobcu nebolo preukázané reálne uskutočnenie dodania a nákupu tovarov na
základe sporných faktúr. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca uviedol, že bližšie neoznačený svedok potvrdil
vystavenie dodávateľských faktúr, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu, správny súd opätovne

konštatuje,žemunebolozrejmé,ktoréhosvedkamalžalobcanamysli,pretoktejtočastisprávnejžaloby
nemohol zaujať obsiahlejšie relevantné právne stanovisko.

71. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach Vikingó, C-610/19;
Signum Alfa, C-446/15; Stefanek, C-277/14 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Sžf/81/2013 správny súd zdôrazňuje, že tieto rozhodnutia vychádzajú zo skutkového stavu, pri ktorom
bolo preukázané dodanie tovaru respektíve poskytnutie služby, kedy ostala sporná identita skutočného
dodávateľa tovaru alebo poskytovateľa služieb, čo však nebol prípad prejednávanej veci. Taktiež
správca dane a žalovaný nevyvodili závery o nedôveryhodnosti sporných faktúr z nemožnosti poskytnúť
zdaniteľné plnenia deklarovaným dodávateľom pre nedostatok personálnych a materiálnych zdrojov, čo
bol prípad vo veci C-610/19 Vikingó. Rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk 5/2020

zo dňa 8.12.2020 by bolo aplikovateľné, pokiaľ by v prejednávanej veci nebola sporná existencia tovaru
a zistené pochybnosti by boli výlučne na strane osoby dodávateľa.

72. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich
nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného

súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno
vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS
56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999

týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa
sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti
č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa
štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia
v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie

nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom.

73. S odkazom na vyššie uvedené dôvody a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

74. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

75. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e
SSP) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.