Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200643
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200643.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a

členov senátu JUDr. Daniely Uhríkovej a JUDr. Davida Žáka v právnej veci žalobcu: BAUMANN Nitra
s.r.o., so sídlom Lehota 906, IČO: 47 240 768, právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS
PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102360693/2019 zo dňa 14. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
č. 102360693/2019 zo dňa 14. októbra 2019 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100906578/2019

zo dňa 17. apríla 2019 zrušuje a vec v r a c i a orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 100906578/2019 zo dňa
17.04.2019, podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)
určil žalobcovi rozdiel v sume X.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november
2017. Daňový úrad nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2017
v sume X.XXX,XX € a vyrubil mu daň v sume XXX,XX €.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102360693/2019 zo dňa
14.10.2019 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.
Žaloba

3. Žalobou zo dňa 18.12.2019, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 19.12.2019, sa žalobca domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane, pričom sa domáhal ich zrušenia
a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.4. Žalobca má za to, že správca dane a následne aj žalovaný otázku vzniku práva žalobcu na
odpočítanie dane nesprávne právne posúdili a na základe vykonaných dôkazov dospeli k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Dôvody nesprávnosti rozhodnutia správcu dane, ktoré sa vzťahujú aj na

napadnuté rozhodnutie žalovaného, žalobca uviedol už vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu
dane,avšaknakoľkožalovanýsatýmitodôvodminedostatočnezaoberal,resp.ichnesprávnevyhodnotil,
podal žalobca na ich základe túto žalobu.

5. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane v časti, v ktorej správca dane zamietol žalobcovi právo

na odpočítanie dane z nákupu pohonných hmôt na čerpacej stanici Slovnaft, prevádzka A. XX, B. a to z
dôvodu, že nemal dodanie pohonných hmôt na základe žalobcom predložených dokladov elektronickej
registračnej pokladnice (ďalej len „ERP“) za preukázané, keď ako vyplývalo z odôvodnenia rozhodnutia,
považoval tieto doklady za falzifikáty. Žalobca namieta, že skutkový stav nebol správcom dane zistený v
takom rozsahu, aby mu umožnil dospieť k záveru, že žalobcom predložené bločky z nákupu pohonných
hmôt boli falzifikátmi. Podľa názoru žalobcu správne orgány pochybili, keď nevykonali dôkazy navrhnuté

žalobcom smerujúce k preukázaniu dodania pohonných hmôt čerpacou stanicou Slovnaft, prevádzka
A. XX, B., spočívajúce vo výsluchu svedkov – osôb, ktoré za žalobcu v rozhodnom období chodili na
predmetnú čerpaciu stanicu čerpať pohonné hmoty. Žalobca po natankovaní a zaplatení pohonných
hmôt na prevádzke čerpacej stanice Slovnaft v Nitre dostal pokladničné bloky, ktoré žalobca zaradil do
svojho účtovníctva. Žalobcom predložené bloky, ktoré správca dane i žalovaný považovali za falzifikáty,

sa ničím nelíšili od iných dokladov, ktoré žalobca predložil za čerpanie pohonných hmôt na iných
čerpacích staniciach, a ktoré boli správcom dane akceptované ako doklad preukazujúci vznik práva na
odpočítanie dane. Tieto bloky zároveň obsahovali všetky platné znaky daňového dokladu tohto typu
vyplývajúce z § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o
zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ERP“). Konštatovanie žalovaného,
že doklady z iných čerpacích staníc a sporné doklady z čerpacej stanice Slovnaft, prevádzka Nitra, sa
líšili tým, že zatiaľ čo doklady z iných čerpacích staníc javili známky opotrebenia, sporné doklady takéto
známky nejavili (boli bez prehnutia, zalomenia rožku a pod.) považoval žalobca za právne irelevantné.
Rôzne opotrebenie dokladov, resp. rôzny spôsob manipulácie s nimi, je s prihliadnutím na skutočnosť,

že pohonné hmoty chodia čerpať viacerí zamestnanci žalobcu alebo aj jeho konatelia, z ktorých každý
má svoje vlastné návyky odkladania pokladničných blokov, úplne prirodzené, a preto úroveň opotrebenia
týchto dokladov nemôže byť faktorom, z ktorého by mohol správny orgán vyvodzovať akékoľvek závery
ohľadom pravosti dokladu.

6. Žalobca zdôraznil už vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a znovu to opakuje aj
v rámci tejto žaloby, že sporné doklady, ktorá žalovaný považoval za falzifikáty, sa nachádzali aj v
elektronickom žurnáli ERP čerpacej stanice Slovnaft (systém uchovávajúci doklady vytlačené ERP), z
čoho bolo zrejmé, že žalobcom predložené doklady museli byť vystavené danou čerpacou stanicou,
resp. osobou, ktorá má do elektronického žurnálu prístup. Žalobca prirodzene nie je osobou, ktorá

by mala do tohto systému prístup, preto bolo zrejmé, že žalobca nemohol vstúpiť do tohto systému
a oboznámiť sa s jeho obsahom, ani následne z neho vytlačiť doklad, ktorý bol vystavený čerpacou
stanicou nejakému inému zákazníkovi za čerpanie pohonných hmôt a predložiť takýto doklad ako
vlastný.Pretožalobcovinebolozrejmé,pokiaľžalovanýdospelkzáveru,žežalobcompredloženésporné
doklady sú falzifikátmi, akým spôsobom by tieto falzifikáty mal žalobca zabezpečiť. Za tejto situácie,

keď žalobca nemá prístup k elektronickému žurnálu ERP čerpacej stanice Slovnaft, pričom obsah tohto
žurnálu nie je ani nikde zverejnený, by jediným možným spôsobom falzifikácie bolo vystavenie dokladu
ERP čerpacej stanice naslepo, t. j. s vymysleným množstvom a druhom čerpaných pohonných hmôt,
časom vystavenia dokladu a pod. Tu je však prakticky nemožné, aby takýto „naslepo“ falzifikovaný
doklad zodpovedal niektorému zo skutočne vystavených dokladov z elektronického žurnálu ERP. V

danom prípade však zhoda medzi žalobcom predloženými dokladmi a elektronickým žurnálom ERP
bola, preto bola možnosť falzifikácie vylúčená. Argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí,
že pojem elektronický žurnál zákon nepozná, a preto nemôže byť v konaní použitý ako dôkaz (a že
môže byť použitý iba na „interné potreby“ prevádzkovateľa čerpacej stanice), je v príkrom rozpore s §
24 ods. 4 Daňového poriadku a žalovaný ňou odňal žalobcovi možnosť konať pred správnym orgánom,

keďže odvolací dôvod žalobcu vyplývajúci zo zhody sporných dokladov a elektronického žurnálu,
nebol žalovaným zákonne preskúmaný. Skutočnosť, že medzi spornými dokladmi ERP a elektronickým
žurnálom ERP je zhoda, vnáša významný rozpor do hodnotenia sporných dokladov správcom dane ako
falzifikátov nepreukazujúcich dodanie pohonných hmôt, pričom tento rozpor a pochybnosti o správnostizáveru správcu dane z neho vyplývajúce, neboli správcom dane ani žalovaným rozptýlené, pričom
odpovede na vyriešenie tohto rozporu nevyplynuli ani z výpovedí osôb, na výsluchy ktorých žalovaný
poukazuje. Žalobca má s poukazom na uvedené skutočnosti za to, že skutkový stav tak, ako bol zistený

správcom dane, je pre záver o tom, že žalobcom predložené doklady ERP z čerpacej stanice Slovnaft
s.r.o., prevádzka A. XX B. sú falzifikátmi, nepostačujúci a túto odbornú otázku mal v konaní správca
dane posúdiť vykonaním znaleckého dokazovania za účelom určenia pravosti sporných dokladov ERP,
čo však neurobil, čím porušil § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobca má za to, že správcovi dane
predložil všetky dôkazy, ktorými ako daňový subjekt mohol disponovať a že vyčerpal vlastné dôkazné

bremeno v daňovom konaní, pretože jednak disponoval existenciou materiálneho plnenia – pohonných
hmôt a tiež pokladničnými dokladmi o nákupe týchto pohonných hmôt.

7. K odpočtu dane z dodávateľských faktúr BRS trade s.r.o. žalobca uviedol, že nadobudol tovar –
pneumatiky NOKIAN 255/50 R/19, 107V a rôzny tovar stavebného charakteru – monoblock, kanalizačné
rúry, PVC kolená, kanalizačný systém, revízna šachta, mreža a ďalšie od spoločnosti BRS trade

s.r.o., ktorá žalobcovi za dodanie tohto tovaru vystavila faktúry č. C. a č. C.. Žalobca dodávateľovi
tohto tovaru predmetné faktúry riadne zaplatil, dodávateľ tieto faktúry zaevidoval vo svojom účtovníctve
a z týchto faktúr bola daň riadne priznaná a odvedená. Spoločnosť BRS trade s.r.o. potvrdila dodanie
fakturovaného tovaru žalobcovi a spoločnosť luTT s.r.o. potvrdila dodanie toho istého tovaru spoločnosti
BRS trade s.r.o. Správca dane mal existenciu tohto tovaru i spôsob jeho použitia za preukázaný.

Správca dane i žalovaný však spochybnili dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťou BRS trade s.r.o.
z dôvodu, že nezistili jeho pôvod v subdodávateľskom reťazci spoločnosti luTT s.r.o. a Otel, s.r.o.
Ak žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane pri dodaní tovaru z dôvodu, že žalobca
nevyvrátil správcovi dane pochybnosti ohľadom dodania tohto tovaru v dodávateľskom reťazci medzi
dodávateľmi svojho dodávateľa, teda medzi spoločnosťami Otel, s.r.o. a luTT s.r.o. preniesol na žalobcu

povinnosť, ktorá mu zo zákona nevyplýva, teda nesprávne aplikoval ustanovenia Daňového poriadku.
Žalobca preukázal dodanie tovaru a existenciu zdaniteľného plnenia, pretože tento tovar mu bol dodaný
spoločnosťou BRS trade s.r.o., čo nielenže vyplýva z účtovných dokladov tak na strane žalobcu ako aj
na strane jeho dodávateľa, ale aj z reálneho plnenia, ktoré bolo potvrdené aj vyjadrením BRS trade
s.r.o., aj jej dodávateľa luTT s.r.o., a ktoré bolo predovšetkým preukázané reálnym použitím tovaru, ktorý

bol predmetom plnenia dodávateľa žalobcu pri výkone podnikateľskej činnosti žalobcu – zapracovaním
tohto tovaru do stavebných objektov realizovaných žalobcom, pričom zdôraznil, že existencia tovaru
a spôsob jeho použitia nebola spochybnená ani zo strany správcu dane. Žalobca má za to, že správne
orgány v otázke dodania tovaru žalobcovi dospeli k nesprávnym zisteniam. Uvedené posúdenie je aj
v rozpore s ustálenou judikatúrou ESD.

III.
Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23. 12. 2020 uviedol, že trvá na výroku v žalobou

napadnutom rozhodnutí, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj na dôkazy, ktoré
sú súčasťou administratívneho spisu.

9. K vyjadreniu, že predmetné pokladničné doklady boli vytvorené na pokladnici Čerpacej stanici
Chrenová, avšak ich interný kód nesedí s kontrolným záznamom daňového subjektu Slovnaft, a.s.

žalovaný uviedol, že sa nejedná o dve zistenia, tieto jednotlivé skutočnosti navzájom úzko súvisia.
PreverovanépokladničnédokladynebolivyhotovenépokladnicousDKPč.9002020372640327,pretože
pokladničné doklady predložené daňovým subjektom nemali identické kontrolné kódy na účely overenia
pravosti kontrolného záznamu, na dokladoch sa nenachádzali poznámky o BONUS klube, čísle karty,
pridelené body a aktuálny stav bodov. Túto skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia pri inom daňovom

konaní (zdaňovacie obdobie 07/2017). Správca dane získal jednoznačné dôkazy, že pokladničné
doklady nemohli byť a neboli vystavené z pokladnice, nachádzajúcej sa v prevádzke Slovnaft a.s.
Správca dane vykonal daňovú kontrolu štandardným spôsobom, znášal dôkazné bremeno, v tom
zmysle, že dôsledne zistil skutkový stav a na základe zistení vyčíslil daň.

10. K námietke neuznania nadobudnutia sporného tovaru dodávateľom žalobcu žalovaný uviedol,
že správca dane nespochybňoval tvrdenie dodávateľa BRS trade s.r.o., ktorý potvrdil uskutočnenie
predmetných obchodov, skladovanie, manipuláciu s tovarom, platby za tovar, taktiež správca dane
nespochybňoval, že vystavené faktúry za predmetné zdaňovacie obdobie sa nachádzajú v záznamocho dodaných tovaroch a službách. Žalovaný však uviedol, že uvedené a ani samotné vyjadrenie
svedkov – bývalého konateľa spoločnosti BRS trade s.r.o. a bývalej konateľky spoločnosti luTT s.r.o.
k preverovaným skutočnostiam nie je možné považovať za preukázanie skutočného dodania tovaru.

Samotné vyjadrenie bez konkrétnych dôkazov o uskutočnených obchodoch nie je splnením dôkaznej
povinnosti o existencii zdaniteľných obchodov. Taktiež daňovým subjektom predložené fotografie
nepreukazujú, že tovary boli dodané deklarovaným dodávateľom BRS trade s.r.o. a na uvedenej
skutočnosti by nemohlo nič zmeniť ani vykonané miestne zisťovanie v priestoroch firmy žalobcu.

11. Žalobca musí vystupovať pri realizácii svojich obchodov a pri svojom podnikaní s odbornou
starostlivosťou tak, aby mu prípadná daňová kontrola nespôsobila problémy s preukazovaním
hodnovernosti daňových dokladov v rozsahu vykonaných prác, resp. poskytnutých služieb. Žalobca
v rámci výkonu daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania, nepredložil správcovi dane také
dôkazy, ktorý by ovplyvnili závery správcu dane. Správca dane zhodnotil dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a zistil, že nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru dodávateľmi (Leviter s.r.o, luTT s.r.o.,

BRS trade s.r.o.) podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon
č. 222/2004 Z.z.“) daňovému subjektu. Nebolo preukázané, že žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Rozhiodujúcim faktorom, na základe
ktorého správca dane nepriznal daňovému subjektu odpočítanie dane bolo nepreukázanie dodania
tovaru priamym dodávateľom BRS trade s.r.o.

12. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby Krajský súd v Nitre žalobu voči žalovanému ako
bezdôvodne podanú zamietol.

IV.

Replika a duplika

13. Žalobca sa v replike pridržal svojich námietok voči rozhodnutiu žalovaného uvedených v podanej
žalobe a v zmysle týchto námietok považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože žalovaným
a správcom dane nebol skutkový stav zistený správne a úplne, a pretože žalovaný vec nesprávne právne

posúdil.

14. Žalovaný svoje právo podať dupliku nevyužil.

V.

Relevantná právna úprava

15. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

16. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

17. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

18. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.19. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

20. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

23. Podľa § 8 ods. 1 zákona o ERP podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej
registračnej pokladnici alebo v pokladnici e-kasa klient odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad
okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici

alebo v pokladnici e-kasa klient; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou
alebo pokladnicou e-kasa klient o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. Pokladničný
doklad vyhotovený pokladnicou e-kasa klient môže podnikateľ kupujúcemu zaslať alebo sprístupniť
v elektronickej podobe, ak s tým kupujúci súhlasí a ak o to požiada pred vytlačením pokladničného
dokladu, a podnikateľ pokladničný doklad nevytlačí. Na účely zaslania pokladničného dokladu

vyhotoveného pokladnicou e-kasa klient v elektronickej podobe je podnikateľ oprávnený spracúvať
osobný údaj kupujúceho, ktorým je adresa elektronickej pošty kupujúceho. Pokladničný doklad
vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou obsahuje najmenej tieto povinné údaje:
a) daňový kód elektronickej registračnej pokladnice,
b) daňové identifikačné číslo, ak podnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

c) identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,
d) ochranný znak,
e) poradové číslo od poslednej dennej uzávierky,
f) dátum a čas vyhotovenia,
g) označenie tovaru alebo označenie služby, množstvo tovaru alebo rozsah služby a priradenie sadzby

dane z pridanej hodnoty, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu
uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,
h) cenu tovaru alebo cenu služby,
i) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla
alebo miesta podnikania,

j) základ dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa
sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania
dane podľa osobitného predpisu,
k) sadzbu dane z pridanej hodnoty alebo údaj o oslobodení od dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je
platiteľom dane z pridanej hodnoty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej

hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,
l) výšku dane z pridanej hodnoty spolu, ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty v
členení podľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňuje osobitnú úpravu
uplatňovania dane podľa osobitného predpisu,
m) zaokrúhlenie ceny,

n) celkovú sumu platenej ceny,
o) ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

24. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn.
15S/123/2019. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosťSprávnysúdvBratislave(ďalejlen„súd“,„správnysúd“),naktorýprešielod1.júna2023výkonsúdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/123/2019. V súlade

s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného

orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho
vydaniu, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom
dňa 30. mája 2024 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

26. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 102360693/2019 zo dňa 14. októbra 2019, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.
100906578/2019 zo dňa 17. apríla 2019. V predmetnej veci správca dane určil žalobcovi rozdiel v
sume 2.722,16 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2017. Správca dane
preveroval doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladňou za hotovostný nákup pohonných
hmôt z čerpacej stanice Slovnaft a.s., prevádzka ČS Slovnaft B., A. XX v celkovej hodnote 1.383,02 €.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úplne identické sú len doklady (č. 17HV02454, č. 17HV02522,
č. 17HV02631, č. 17HV02640, č. 17HV02641, č. HV02675), na ktorých DPH predstavuje sumu XX,XX €.
Ostatné pokladničné doklady v celkovej sume X.XXX,XX € (DPH v sume X.XXX,XX €) sa s kontrolnými
záznamami nezhodujú. Nezhoduje sa kontrolný bod na účely overenia pravosti kontrolného záznamu,
na väčšine predložených pokladničných dokladoch sa nenachádza poznámka BONUS klub, číslo karty,

pridelené body, aktuálny stav bodov. Ďalej správca dane preveroval uplatnenie odpočítanie DPH
z faktúry č. VF17/179 zo dňa 02.11.2017 v celkovej sume XXX € (základ dane v sume XXX € a DPH
v sume XX €) za pneumatiky NOKIAN 255/50 R/19, 107V a faktúry č. VF17/188 zo dňa 16.11.2017
v celkovej sume X.XXX,XX € (základ dane X.XXX,XX € a DPH v sume X.XXX,XX €) za monoblock,
kanalizačné rúry, PVC kolená, kanalizačný systém, revízna šachta, mreža a pod. od dodávateľa BRS

trade s.r.o.

27. Správca dane zaslal BRS trade s.r.o. výzvu, v ktorej požadoval predloženie všetkých dokladov
súvisiacichsodberateľsko-dodávateľskýmivzťahmisožalobcomvzdaňovacomobdobínovember2017.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že správca dane preveroval nielen priamych dodávateľov žalobcu,

ale aj subdodávateľov, preveroval ďalší pohyb tovaru v reťazci. Správca dane preveroval reťazec Otel,
s.r.o. – luTT s.r.o. - BRS trade s.r.o. – žalobca. Z preverovania reťazca vyplynulo, že porovnaním
dodávateľskej faktúry č. 20171007 zo dňa 25.10.2017 týkajúcej sa dodania pneumatík v novembri
2017, ktorú predložil subdodávateľ luTT s.r.o. a tej istej faktúry predloženej dodávateľom BRS trade
s.r.o. bolo zistené, že nie sú identické. Správca dane tak po zhodnotení dôkazov dospel k záveru, že

rozhodujúcim faktorom, na základe ktorého správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane bolo
nepreukázanie dodania tovaru priamym dodávateľom BRS trade s.r.o. a tým nepreukázanie splnenia
podmienky uvedenej v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.

28. Čo sa týka materiálu uvedeného vo faktúre č. VF17/188 tak žalobca preukazoval existenciu tohto

materiálusprávcovidanenavykonanommiestnomzisťovanívobciOslany,vobciNitrianskeHrnčiarovce
– časť Zoborské Lúčky, predložením listinných dôkazov v priebehu daňovej kontroly, a to podaniami
obsahujúcim záznamy o prevádzke nákladného vozidla č. 121801 preukazujúce dopravu stavebného
materiálu a tiež podaním obsahujúcim časť stavebného denníka z októbra 2017 potvrdzujúcim
zapracovanie stavebného materiálu na zákazky realizované žalobcom prevzaté jeho odberateľmi.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že preverovaný tovar a materiál z dodávateľskej faktúry č.
VF17/188 bol prefakturovaný odberateľovi METROSTAV a.s. organizačná zložka, Bratislava v zmysle
vystavenej faktúry č. 170100088 zo dňa 29.11.2017 a odberateľovi Stavabbas, s.r.o. v zmysle vystavenej
faktúry č. 170100091 zo dňa 04.12.2017. Správca dane nespochybnil ekonomickú činnosť žalobcu,
ale vykonaním procesných úkonov zistil, že obchody deklarované na preverovaných dodávateľských

faktúrach od dodávateľa BRS trade s.r.o. sú súčasťou reťazca Otel, s.r.o. – luTT s.r.o.-BRS trade s.r.o.
– žalobca, preverovaním ktorého nedošlo k preukázaniu deklarovaných zdaniteľných plnení. Vzhľadom
na uvedené správny súd uvádza, že z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmý dôvod
nepriznania odpočítania DPH z faktúry č. VF17/188. Správne orgány sa v napadnutých rozhodnutiachk faktúre č. VF17/188 obmedzili iba na konštatovanie, že nedošlo k preukázaniu deklarovaného plnenia
v reťazci. Správne orgány svoj záver o nepriznaní odpočítania DPH z faktúry č. VF17/188 neopreli
o žiadne iné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania v danej veci. Z uvedeného dôvodu,

je odôvodnenie napadnutých rozhodnutí týkajúcich sa faktúry č. VF17/188 nepreskúmateľné.

29. Vzhľadom na uvedené správny súd uvádza, že pri preukazovaní nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok správca dane nespochybnil existenciu tovaru. Správcom dane však bolo spochybnené, že
zdaniteľný obchod bol uskutočnený dodávateľom uvedeným na faktúre, pretože deklarovaný dodávateľ

nepreukázal nadobudnutie predmetných prác od subdodávateľov luTT s.r.o., Otel, s.r.o. V zmysle
aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ však nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu,
že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil
prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu však vedú závery správcu dane. Správny súd
týmto dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uviedol, že hmotno-
právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo

dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že
vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie
konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej nedodala osoba,
ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému
dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda

nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo
služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla
aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku
na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa
vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo

na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie
dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť
jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa
uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.

30. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správca dane, resp. žalovaný v rámci
daňovej kontroly a nadväzujúceho vyrubovacieho konania, nevenovali v rámci hodnotenia dôkazov
dostatočnú pozornosť všetkým vykonaným dôkazom, čo mohlo mať dopad na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia správcu dane. I keď je nesporné – ako to
správne uviedol aj žalovaný – že svedecká výpoveď konateľa dotknutej spoločnosti má obmedzenú

hodnotu ako svedecká výpoveď, nie je v okolnostiach veci možné opomenúť, že konateľ dodávateľa
(BRS trade s.r.o.) žalobcu výslovne potvrdil dodanie fakturovaného tovaru (VF17/179 a VF 17/188).
Obdobne dodanie tovaru spoločnosti BRS s.r.o. potvrdila aj konateľka spoločnosti luTT s.r.o., ktorá mala
tento tovar dodať priamemu dodávateľovi žalobcu. Správca dane i žalovaný však tieto ich výpovede
marginalizovali do tej miery, že tieto ešte nepreukazujú dodanie fakturovaného tovaru (deklarovaným

dodávateľom). Správny súd sa s týmto postupom orgánov verejnej správy nemohol stotožniť. Absencia
adekvátneho odôvodnenia, prečo orgány verejnej správy dospeli k záveru, že tieto dôkazy sú vo
veci bezpredmetné, dopadá na zákonnosť rozhodnutia, a to minimálne v otázke nedostatočného
odôvodnenia, resp. nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v uvedenej časti. Toto totiž
sekundárne dopadá na to, či naozaj na základe vykonaných dôkazov neboli dostatočne vyvrátené

pochybnosti o tom, že fakturovaný tovar bol žalobcovi naozaj dodaný. Je pravda, že v priebehu
konania nebol produkovaný žiadny priamy listinný dôkaz o existencii tovaru. Na strane druhej, tak
konatelia dotknutých spoločností, ale aj existujúca fotodokumentácia svedčiace v prospech existencie
fakturovaného tovaru, resp. jeho časti (ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie nároku
na DPH) zvyšujú nároky na orgány verejnej správy v tom, aby odôvodnili, prečo vykonané dôkazy

(svedčiace v prospech daňového subjektu) tieto pochybnosti kvalifikovane nerozptýlili. Osobitne je
pritom v tejto súvislosti potrebné poukázať aj na to, že preukázanie toho, že fakturovaný tovar dodal
konkrétny – deklarovaný dodávateľ nie je možné považovať za hmotnoprávnu podmienku pre účely
právanapriznanienárokunaodpočetDPH(ktomupozrinapr.rozsudokESD/SDEÚC-154/20Kemwater
ProChemie „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
(DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná
osobasadopustilapodvodunaDPHaleboževedela,alebomalavedieť,žeuvádzanéplnenie,naktorom
sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, žetento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba
nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ
vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú

údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“, ako aj bod
40 citovaného rozsudku „Odoprieť zdaniteľnej osobe uplatnenie práva na odpočítanie DPH z dôvodu,
že skutočný dodávateľ dotknutých tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný
a táto zdaniteľná osoba nepreukázala, že tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, hoci zo
skutkových okolností jasne vyplýva, že uvedený dodávateľ mal nevyhnutne toto postavenie, by totiž bolo

v rozpore so zásadou daňovej neutrality, ako aj s judikatúrou pripomenutou v bodoch 26 až 30 tohto
rozsudku. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo uvádza vnútroštátny súd, nemožno od zdaniteľnej
osoby v každom prípade vyžadovať, aby v prípade, že skutočný dodávateľ dotknutých tovarov alebo
poskytovateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný, preukázala, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ
má postavenie zdaniteľnej osoby, aby si mohla uplatniť toto právo.“).

31. V tejto súvislosti správny súd dopĺňa, že prípadná neexistencia listinných dôkazov (napr. z dôvodu
nekontaktnosti niektorých dodávateľských, resp. subdodávateľských spoločností) nemôže byť per se
pripisovaná na ťarchu daňového subjektu. V súhrne preto správny súd uvádza, že je potrebné, aby
správca dane vo veci opätovne rozhodol. V novom rozhodnutí sa dôkladne vysporiada so všetkými
vykonanými dôkazmi – s ich právnou a skutkovou relevanciou a prihliadne na súčasnú slovenskú

judikatúru ako aj na judikatúru ESD. Reálne uskutoční vyčerpávajúce hodnotenie dôkazov osobitne a aj
v ich vzájomných súvislostiach. Následne ustáli, či takto uskutočnené hodnotenie vykonaných dôkazov
akýmkoľvek spôsobom dopadá na skutkové okolnosti veci a ich nadväzujúce právne posúdenie a v
zmysle tohto záveru uskutoční prípadne ďalšie procesné úkony a opätovne rozhodne. Najmä bude
musieť zvážiť, či je na základe zisteného skutkového stavu možné udržať záver o nesplnení podmienok

na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Žalovaný bude musieť ustáliť, či daňový subjekt jednoznačne
spĺňa hmotno-právne podmienky na priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty a v prípade ak nie,
jednoznačne preukázať jeho účasť alebo vedomosť o daňovom podvode.

32. Pre úplnosť správny súd dopĺňa, že uvedené výhrady, pre ktoré zrušil rozhodnutia správnych

orgánov, sa týkajú primárne dokazovania, resp. odôvodnenia rozhodnutia v častiach, ktoré sa viažu na
sporné faktúry VF17/179 a VF17/188 dodávateľa BRS trade s.r.o.. Záver orgánov verejnej správy vo
vzťahu k neuznaniu výdavkov na pohonné hmoty v rozsahu tvoriacom predmet tohto konania považuje
správny súd za vecne správny a primerane odôvodnený. Napokon správny súd v súvislosti s riešenou
právnouotázkou(falošnéúčtyzERP)nemoholopomenúť,žeobdobnéprávneotázkyužbolipredmetom

konanianakasačnomsúde,pričomniektoréprávnenázoryzuvedenýchrozhodnutíjemožnéanalogicky
aplikovať aj na súdenú vec (napr. sp. zn. 4Sfk/11/2023 zo dňa 21. februára 2024, sp. zn. 4Sžfk/38/2020
zo dňa 28. septembra 2022: „Kasačný súd však má za to, že v skutkových okolnostiach veci po závere o
nepravosti pokladničných blokov a zistenom nesúlade viacerých záznamov z knihy jázd bolo namieste
považovať tento dôkazný prostriedok za nedostatočný a aj nevierohodný. Treba si totiž povšimnúť, že

po vylúčení pravosti bločkov sú všetky nimi dokladované transakcie v podstate len tvrdením žalobcu.
V takej situácii nemusí správca dane všetky druhovo rovnaké (obdobné) tvrdené obchody jednotlivo
vyvracať, keď ich sám žalobca nevedel dôveryhodne dokladovať.“, resp. sp. zn. 1Sžfk/57/2020 zo
dňa 16. februára 2022 „...S poukazom na § 4 písm. a/ bod 8 zákona o ERP sa do fiškálnej pamäte
nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného

záznamu. Z vykonaného dokazovania správcom dane nepochybne vyplynulo, že kontrolné kódy na
žalobcom predložených pokladničných dokladoch uhradených v hotovosti boli rozdielne ako kontrolné
kódy predložené servisnou organizáciou Datapac s.r.o. a SLOVNAFT a.s., u ktorých sa kontrolné kódy
zhodovali. Z uvedeného jednoznačne plynie záver, že žalobcom predložené doklady nesplnili zákonné
kritériumodostatočnejpreukázateľnostioprávnenianaodpočítaniedaneaobjektívnebolaspochybnená

ich vierohodnosť.“).

33. Správnysúdzáveromdodáva,žemávedomosťorozsudkukasačnéhosúdusp.zn.3Sfk/16/2022zo
dňa 27. marca 2024, týkajúcom sa rovnakých účastníkov konania, ktorým kasačný súd zamietol kasačnú
sťažnosť žalobcu, ale vzhľadom na rozdielne skutkové okolnosti prípadu, spočívajúce v doplnení

dokazovania vo vzťahu k predmetným faktúram č. VF17/179 a VF17/188 od dodávateľa BRS trade
s.r.o. správny súd v tejto veci rozhodol rozdielne, ale obdobne ako rozhodol kasačný súd, vo veci
týkajúcej sa rovnakých účastníkov konania, v rozsudku sp. zn. 4Sfk/11/2023 zo dňa 21. februára 2024.
Pokiaľ však išlo o nákup pohonných hmôt od spoločnosti Slovnaft a.s., tak kasačný súd tiež považovalzávery žalovaného v oboch veciach za vecne správne. S ohľadom na uvedené správny súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d),
písm. e), ods. 3 S.s.p. a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

34. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,
o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa
§ 175 ods. 2 SSP.

35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.