Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 21T/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010336
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sopúch

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124010336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom, v trestnej veci proti obžalovanému A.

B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 10. apríla
2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný,
A. B. C. D. E. F. G. C. E. B. H.,narodený XX.XX.XXXX v Nitre,
trvale bytom I., prechodne bytom J. XX, K., vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Nitra,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

minimálne od mesiaca jún 2023 až do dňa 03.10.2023, si bez príslušného povolenia Ministerstva
zdravotníctva SR v Seredi, Nitre a jej okolí zabezpečoval najmä drogu zvanú pervitín - účinná látka
metamfetamín a tiež drogu zvanú marihuana – účinná látka tetrahydrokanabinol, a to pre vlastnú

potrebu, ako aj za účelom ďalšieho predaja, ktoré prechovával v mieste svojho bydliska a na rôznych
miestach v Nitre, kde sa zdržiaval a následne pervitín opakovane v rôznych množstvách predával
najčastejšie jednu dávku pervitínu za sumu 10,00 €, resp. bezodplatne poskytoval užívateľom týchto
drog prevažne v Nitre, zvyčajne po telefonickej alebo osobnej dohode, a to minimálne L. M. z N.,
O. D. P. K., A. Q. z K., E. R. P. C. a B. J. z C. I., pričom dňa 03.10.2023 v Nitre, na I. S. v čase
približneo20:50hod.bezpríslušnéhooprávneniausebaprechovával1kszatavenejinjekčnejstriekačky
s modrým piestikom s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 337 mg s priemernou
koncentráciou 47,6 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 160 mg absolútneho metamfetamínu,

čo zodpovedá minimálne 4 (štyrom) obvykle jednorazovým dávkam drogy a 1 ks okrúhlej kovovej drvičky
s obsahom sušeného Cannabis (konopa) s celkovou hmotnosťou 157 mg, obsahujúci 25 mg účinnej
látkytetrahydrokanabinolu(ďalejlen,,THC“),spriemernoukoncentráciou16,2%hmotnostnýchTHC,čo
zodpovedá minimálne 1 (jednej) obvykle jednorazovej dávke drogy, pričom v zmysle zákona č. 139/1998
Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších právnych predpisov
je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok a THC do I. skupiny psychotropných
látok,

t e d a :

- neoprávnene kúpil, predal a zadovážil psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania – na viacerých osobách a

- neoprávnene prechovával psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu,t ý m s p á c h a l :

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b)
Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona v súbehu s prečinom nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 172 odsek 6 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno
l), písmeno n) Trestného zákona, so zistením a použitím priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h)
Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 1,
odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a s použitím

§ 42 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 10
(desať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona, obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému ukladá
ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona
je obžalovaný povinný sa v čase plynutia ochranného dohľadu zamestnať alebo sa preukázateľne

uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona ukladá trest prepadnutia veci :

- 1 ks mobilný telefón zn. Xiaomi Redmi A2, čiernej farby, poškodený, prasknuté ochranné sklo,

IMEI XXXXXXXXXXXXXXX, O. - XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý bol použitý na páchanie predmetného
trestného činu a je v úschove na Odbore kriminálnej polície KR PZ Nitra (zapísaný v knihe zaistených
vecí pod č. 6/2023),

patriaci obžalovanému.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona v uloženom trestnom rozkaze Okresného súdu Nitra, sp.zn.

6T/54/2023 zo dňa 27.09.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2023 ruší celý výrok o treste
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej
došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Nitre (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podala Okresnému súdu Nitra dňa

1.3.2024 obžalobu pod číslom 2 Pv 263/23/4403, na A. B. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaný“)
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, v súbehu s prečinom nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 171 ods. 1 Trestného zákona.Súd po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného, ktoré na hlavnom pojednávaní urobil
v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, keď po prečítaní obžaloby vyhlásil, že

je v celom rozsahu vinný zo spáchania skutku kladeného mu obžalobou za vinu a podľa § 333 ods. 3
Trestného poriadku na všetky súdom položené otázky, či :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené
za vinu,

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 4 písmeno c), odsek 6 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona v súbehu s prečinom nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek
1 Trestného zákona.

odpovedal áno a keďže súd zistil, že vyhlásenie obžalovaného korešponduje s vykonanými dôkazmi
v prípravnom konaní zadokumentovanými vo vyšetrovacom spise Krajského riaditeľstva Policajného
zboru, odboru kriminálnej polície v Nitre, ČVS: KRP-81/1-VYS-TO-2023 (ďalej v texte tiež so znením
„vyšetrovací spis“), po kladnom vyjadrení prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal a vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a súd vykoná len

dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Na hlavnom pojednávaní tak bolo jednoznačne preukázané že
vyššie popísaný skutok sa stal, pričom obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností usvedčený zo spáchania skutku kladeného mu obžalobou za vinu. Súd tak
mal zavinenie obžalovaného jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané.

Súd konštatuje, že bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný vyššie popísaným nepochybne
úmyselným protiprávnym konaním v zmysle ustanovenia § 15 písm. a) Trestného zákona naplnil
všetky obligatórne zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, v

súbehu s prečinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spáchal v (rovnorodom)
súbehu, keďže obžalovaný jedným skutkom spáchal viac trestných činov, ktoré porušujú alebo ohrozujú
spoločný objekt - drogovú trestnú činnosť, v súlade s ustanovením § 18 ods. 1 Trestného poriadku,
v zmysle ktorého o všetkých trestných činoch toho istého obvineného sa môže vykonať spoločné

konanie, keďže to v danom prípade, i keď väzobnej veci nebránilo jej skončeniu veci. Zákonné znaky
žalovaných trestných činov obžalovaný naplnil tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, pretože
anioexistenciipriamejpríčinnejsúvislostimedzijehoúmyselnýmprotiprávnymkonanímnastranejednej
a následkom vzniknutým na záujme ochraňovať iných pred ohrozovaním ich života a zdravia súd nezistil
žiadne pochybnosti.

Obžalovaný zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov naplnil tiež po stránke
formálnej ako aj po stránke materiálnej, súhrnom všetkých preukázaných okolností a skutočností,
predovšetkým však spôsobom protiprávneho jeho konania a zištnou pohnútkou.

Skutkovú podstatu trestného činu charakterizuje objekt ako zákonom chránený záujem, (ochraňovať
iných pred ohrozovaním ich života a zdravia) objektívna stránka, teda konanie obžalovaného nakladania
s omamnými a psychotropnými látkami v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. a II. skupiny omamnýchlátok, následok takéhoto konania obžalovaným a príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného
a následkom tohto konania. Skutkovú podstatu trestného činu ďalej charakterizuje subjektívna stránka,
ktorou je úmyselné konanie obžalovaného, teda jeho zavinenie.

Podľa § 17 Trestného zákona, pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne
neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom

uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku
alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa, potrestá sa odňatím slobody na tri až sedem rokov.

Podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu inú omamnú

látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím
slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 172 odsek 4 Trestného zákona, kto neoprávnene

a) vyrobí,
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, alebo
c) kúpi, predá, vymení, zadováži, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto
takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 172 odsek 6 Trestného zákona, odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 3 alebo 4

a) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,
b) závažnejším spôsobom konania,

c) na chránenej osobe, alebo
d) vo väčšom rozsahu.

Podľa § 138 Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

a) so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa
§ 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157,
b) po dlhší čas,
c) surovým alebo trýznivým spôsobom,
d) násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy,

e) vlámaním,
f) ľsťou,
g) využitím tiesne, neskúsenosti, odkázanosti alebo podriadenosti,
h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona,

i) organizovanou skupinou, alebo
j) na viacerých osobách.
Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanému podľa § 34 ods. 1, ods. 4
Trestného zákona, prihliadal na spôsob a okolnosti spáchania činu, jeho následok, ďalej na preukázané
úmyselné zavinenie, pohnútku a osobu páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa k spáchaniu
skutku v celom rozsahu priznal a skutok úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, keďže
ako vyplýva zo zápisníc o výsluchu obžalovaného v procesnom postavení zadržaného ako podozrivejosoby a ako obvineného napomáhal orgánom činným v trestnom konaní (ďalej v texte len so znením
„OČTK“) tým, že podrobne popísal páchanie trestnej činnosti kladenej mu za vinu, pričom zároveň
označil trestnú činnosť ďalších osôb, od ktorých pervitín a marihuanu nakupoval. Súd prijal vyhlásenie

obžalovaného, ktorým priznal spáchanie skutku, keďže mu neboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali akékoľvek pochybností o tom, že jeho ľútosť bola úprimná. V tejto súvislosti súd poukazuje
na skutočnosť, že vyhlásenie viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní je nutné pri ukladaní trestu
pozitívne pričítať v prospech obžalovaného, keďže v opačnom prípade by nebolo možné diferencovať
ochotu obžalovaných napomáhať súdu (súd nemusel ku skutku vykonávať dokazovanie) pre prípad, že

by obžalovaní pozitívne vyhlásenie o svojej vine pred súdom neurobili.

Súd pri ukladaní trestu bral na zreteľ taktiež zistenú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona, keďže obžalovaný spáchal v súbehu viac trestných činov, pričom súd postupoval v zmysle
tzv. „absorpčnej zásady“ a trest ukladal podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na čin najprísnejšie
trestný.

V dôsledku uvedeného u obžalovaného prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi
(2:1), preto súd aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona tak, že ustanovenú trestnú
sadzbu (10 rokov až 15 rokov) za obžalovaným spáchaný obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §

172 ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona,
znížil o jednu tretinu a tak trest ukladal v takto upravenej trestnej sadzbe (10 rokov až 13 rokov a štyri
mesiace), pričom spolu so spáchaným prečinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona,
pri ustanovenej trestnej sadzbe (až na jeden rok) po aplikácii ustanovenia § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného

zákona, obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody, keďže obžalovaného odsudzoval za dva
trestné činy, ktoré spáchal v súbehu, za ktoré je možné potrestať páchateľa trestom odňatia slobody,
ktorý sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda obžalovanému ukladal trest v upravenej
trestnej sadzbe trestnej sadzbe (10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace).

Obžalovaného súd odsudzoval za dva trestné činy a tak ukladal úhrnný trest podľa zákonného
ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin z nich najprísnejšie trestný a zároveň trest ukladal ako
súhrnný, keďže ho odsudzoval za trestné činy, ktoré spáchal skôr ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený iný odsudzujúci rozsudok a trest ukladal podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Súd obžalovanému ukladal súhrnný trest za viacčinný súbeh trestných činov, (keďže medzi prvým a
posledným z nich nebol vyhlásený, súdom prvého stupňa, odsudzujúci - hoci aj neprávoplatný rozsudok
za nejaký trestný čin), ktoré spáchal skôr (v dobe od mesiaca jún 2023 až do dňa 03.10.2023) ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (trestný rozkaz vydaný „ex cathedra“ má
podľa ustanovenia § 353 ods. 6 Trestného poriadku má povahu odsudzujúceho rozsudku, pričom účinky

spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému, ku ktorému došla
dňa 10.10.2023 ), ktorým už obžalovaný už bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti právoplatne
odsúdený Okresným súdom Nitra, pod sp.zn. 6T/54/2023 zo dňa 27.9.2023, s tým, že trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2023, ktorým mu za prečin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods.

1, ods. 2 Trestného zákona bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, do 20.10.2024.

Súd na toto odsúdenie môže prihliadať a tak bude obžalovaný potrestaný rovnakým spôsobom ako
keby sa o trestných činoch rozhodovalo v jednom konaní, pričom súd obžalovanému uložil prísnejší

trest ako trest uložený v zbiehajúcom sa konaní, s tiež s poukazom na prísnejšiu kvalifikáciu žalovaného
trestného činu a zároveň, v ktorom zrušil celý výrok o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Súd z odpisu z registra trestov obžalovaného zistil, že obžalovaný pred spáchaním skutku až na tri
drobné priestupky, za ktoré mu za každý bol uložená pokuta v sume 10 eur viedol riadny život. Súd
v kontexte s jeho spoluprácou s OČTK ako aj jeho samotným priznaním sa ku spáchaniu skutku v celom
jeho rozsahu videl existenciu potenciálu na jeho prevýchovu jednej z primárnych zložiek účelu trestu,pričomjezjavné,žepotomakozačalužívaťomamnéapsychotropnélátkydošlokugradáciijehotrestnej
činnosti z neoprávnenej držby omamných a psychotropných látok až k ich následnému predaju.

Ku prospechu obžalovaného teda svedčí skutočnosť, že obžalovaný k trestnej činnosti, ktorú páchal
zaujal kritický postoj. Súd zastáva názor, že napriek tomu, že páchal závažnú trestnú činnosť súd
vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste u obžalovaného dospel
k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude u obžalovaného účel trestu
dosiahnutý i jeho znížením pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby samozrejme nezľahčujúc

závažnosť páchanej trestnej činnosti. Súd tak s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vzhľadom na
postoj obžalovaného, ale predovšetkým z dôvodu, aby uloženie trestu obžalovanému bolo zmysluplné
a naplnilo jednu zo základných zásad ukladania trestov tak, aby predovšetkým došlo k jeho prevýchove
ako obžalovaného vo veku 36 rokov, aplikoval ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
a obžalovanému mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a uložil
mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 10 mesiacov.

Podľa názoru súdu boli splnené všetky tak formálne ako aj materiálne zákonné podmienky pre aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, teda pre aplikáciu generálnej klauzuly mimoriadneho
zníženia trestu, ktorými sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, a to vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho

osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu,
a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný.

Pri ustálenej súdnej praxi za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia §
39 ods. 1 Trestného zákona možno považovať taktiež prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností

and priťažujúcimi. Súd z dôvodov vyššie uvedených konštatuje, že obžalovaný nie je tak kriminálne
narušenou osobou, že by aj trest kratšieho trvania z hľadiska proporcionality ukladania trestov nebol
dostatočný pre dosiahnutie účelu trestu a na odradenie iných od páchania drogovej trestnej činnosti,
keďže i uložením trestu kratšieho trvania v prípade obžalovaného v konečnom dôsledku podľa názoru
súdu dôjde k zabezpečeniu tzv. konečného účelu trestu spočívajúceho v ochrane spoločnosti pred

páchaním trestnej činnosti.

Súd ďalej pri aplikácii zmierňovacieho ustanovenia, vychádzal tiež zo stanoviska Najvyššieho súdu SR
č. Tpj 55/2016, ktoré konštatuje, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody
o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4) Trestného zákona, tak aj v

prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia
súdom), je možné mimoriadne znížiť trest na rovnakom princípe.
Z uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR následne potom vyplynulo, že súd po prijatí vyhlásenia
obžalovaného o vine, má možnosť pristúpiť aj pri kvalifikovanej skutkovej podstate, na báze analógie
k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste,

pretože mimoriadne zníženie trestu je tu ešte dôvodnejšie a vhodnejšie, keďže obžalovaný pri uznaní
viny nemá garanciu o uložení trestu.

Súd ako vyššie uviedol ďalej konštatuje, že vyhlásenie páchateľa o vine na hlavnom pojednávaní nie je
bežne sa nevyskytujúcou okolnosťou a bolo by nedostatočné tento postoj obžalovaného vyhodnotiť iba

ako poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v doznaní páchateľa, oľutovaní trestného činu, či napomáhaní
súdu pri objasňovaní trestnej činnosti.

V danom prípade súd preto nepovažoval uloženie trestu v zákonom ustanovenej trestnej za spáchaný
čin obžalovaným, teda prísnejšieho trestu v trestnej sadzbe 10 až 15 rokov za nevyhnutné na splnenie

účelu trestu v zmysle Trestného zákona.

Trestjejedným zprostriedkovnadosiahnutieúčeluTrestnéhozákonaslúžiacomnaochranuspoločnosti
pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti),
ale tiež prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia) a generálnej prevencie

ako výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti ako potencionálnym páchateľom.Spoločnosť sa pred páchateľmi trestných činov ochraňuje jednak prvkom represie a prvkom výchovy. V
zmysle zásady proporcionálnosti musí byť trest úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom úmernosť
je určovaná jednak úmyselným konaním obžalovaného ako aj možnosťou jeho nápravy.

Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam okrem správania sa páchateľa pred
spáchaním trestného činu tiež jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967)

Napriek tomu, že súd odsudzoval obžalovaného za obzvlášť závažný zločin, pri rozhodovaní o zaradení

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody vzal do úvahy významnú spoluprácu obžalovaného s orgánmi
činnými v trestnom konaní, tiež skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu ako
ivšetkyvyššieuvedenéskutočností,oktorésúdoprelvýškuuloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatia
slobody, keďže dospel k záveru, že náprava obžalovaného v ústave na výkon trestu odňatia slobody
bude nie len dostatočne zaručená už v ústave so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4
Trestného zákona, ale taktiež pre z dôvodov vyššie uvedených obžalovaného vhodnejšia ako v ústave

smaximálnymstupňomstráženiaakotovdanomprípadeurčoval§48ods.3písm.b)Trestnéhozákona.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest
odňatia slobody, bolo nevyhnutné v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Trestného zákona uložiť mu
ochranný dohľad.

Súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v danom rozsahu (vzhľadom k závažnosti spáchanej trestnej
činnosti) tiež z dôvodu mimoriadneho zníženia trestu obžalovanému, s poukazom na jeho doterajší
spôsobživota,naprostredievktoromžil, vktoromsapohybovalavneposlednomradenazabezpečenie
primárneho predpokladu účelu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, aby obžalovaný po

výkone trestu viedol na slobode riadny život a aby sa riadne zaradil do spoločnosti a nepáchal trestnú
činnosť, čo sa nedá automaticky očakávať. Z uvedených dôvodov súd obžalovanému ochranný
dohľad uložil v maximálne možnej dobe jeho trvania a zároveň zaviazal obžalovaného počas plynutia
ochranného dohľadu povinnosťou sa zamestnať, alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia vecí, a to poškodeného (prasknuté ochranné sklo)
mobilného telefónu zn. Xiaomi Redmi A2, čiernej farby s IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, O. -
XXXXXXXXXXXXXXX, v úschove na Odbore kriminálnej polície KR PZ Nitra (zapísaný v knihe
zaistených vecí pod č. 6/2023) patriaci obžalovanému, vzhľadom na splnenie podmienok uvedených
v ustanovení § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keďže bol obžalovaným použitý na spáchanie

trestného činu. Vlastníkom prepadnutej vecí sa stáva štát – Slovenská republika v súlade s ustanovením
§ 60 ods. 5 Trestného zákona.

Súd takto uložený trest považuje za zákonný, spravodlivý a zároveň spĺňajúci všetky kritéria pre
ukladania trestu, predovšetkým aby uložený trest naplnil svoj účel, tak ako to ukladá ustanovenie § 34

Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.