Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/118/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200512
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200512.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci
žalobcu: marand plus, s.r.o., so sídlom Levická 7, Nitra, IČO: 47 617 292, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100437361/2021 zo dňa 15. marca 2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno vykonal na základe žiadosti Kriminálneho úradu finančnej
správy (ďalej len „KÚFS“) u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

december2016.Správcadanevyzvalžalobcuvýzvouzodňa29.októbra2019napredloženieúčtovných
dokladov a iných písomností špecifikovaných v tejto výzve potrebných k výkonu daňovej kontroly a
žiadosťou zo dňa 30. októbra 2019 požiadal KÚFS o poskytnutie všetkých poznatkov a dokumentov
získaných v rámci operatívnej činnosti príslušníkov KÚFS. Správca dane zaslal elektronickú žiadosť o
zaslanie údajov súvisiacich s konkrétnymi bankovými účtami viacerým bankám a rozhodnutím predĺžil
žalobcovi lehotu na predloženie požadovaných dokladov do 16. marca 2020. Žalobca doručil správcovi
dane na základe jeho výziev pokladničné doklady a faktúry ohľadom jeho transakcií so spoločnosťami

AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. (od 24. januára 2020 vedená pod obchodným menom Componet APE,
s.r.o., v likvidácii), Adept School, s.r.o., ENVIRO, s.r.o. a Salanci – LMS s.r.o. bankové výpisy, knihy
bankových výpisov a zaúčtovanie bankových pohybov z programu Pohoda. Dňa 02. apríla 2020 doručil
žaloba vyjadrenie s popisom obchodných transakcií s dodávateľmi.

2. KÚFS doručil dňa 26. novembra 2019 správcovi dane doklady vrátane: a) zápisníc o podaní
vysvetlenia spísané s konateľom žalobcu (Ing. Martinom Štefankom) dňa 25. júla 2019, s konateľmi

spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. (A. B. a C. D.) dňa 04. júla 2019 a 11. júla 2019, s C. C.
E. (konateľkou spoločnosti Adept School, s.r.o.) dňa 17. júla 2019, s F. G. D. (konateľom spoločnosti
Salanci – LMS s.r.o.) dňa 16. júla 2019 a s F. A. H. dňa 10. júla 2019; b) čestné vyhlásenie F. H. zo dňa
12. júla 2019 ohľadom účtovníctva spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.3. O výsledku kontroly správca dane žalobcu podrobne (v rozsahu 100 strán) písomne informoval
listom zo dňa 01. júla 2020 spolu s výzvou na predloženie dôkazov. Správca dane na žiadosť žalobcu

rozhodnutím zo dňa 17. júla 2020 predĺžil žalobcovi lehotu na predloženie dokladov do 19. augusta
2020, v ktorý deň doručil žalobca správcovi dane svoje nesúhlasné stanovisko k záverom dokazovania
a navrhol vykonať miestne zisťovanie u neho za účelom zistenia skutočností potrebných na účel daňovej
kontroly, ale konkrétne ich nešpecifikoval.

4. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101345628/2020 zo dňa 21.
augusta 2020. Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k nemu vrátane označenia dôkazov
preukazujúcich jeho tvrdenia (ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly) boli doručené žalobcovi
dňa 25. augusta 2020, zároveň mu bola určená lehota na vyjadrenie do 08. októbra 2020 s poučením
podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Žalobca sa vyjadril

k protokolu až po lehote, dňa 12. októbra 2020. Správca dane rozhodnutím zo dňa 23. októbra 2020
nevyhovel žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškanej lehoty na predloženie vyjadrenia k protokolu.

5. Správca dane rozhodnutím č. 101576608/2020 zo dňa 14. októbra 2020 podľa §
68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX eur za zdaňovacie obdobie

december 2016 tým, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním vo výške X.XXX,XX eur zvýšil
na daň zistenú správcom dane v sume XX.XXX,XX eur. Správca dane v rozhodnutí konštatoval, že
si žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z dokladov, ktorých vecná opodstatnenosť
nebola preukázaná, lebo nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb od dodávateľov ENVIRO, s.r.o.,
Adept School s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci – LMS s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom

období a nebolo možné preveriť skutočnosti ohľadom dodania tovarov a služieb.
6. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
100437361/2021 zo dňa 15. marca 2021 tak, že rozhodnutie potvrdil, keďže nebolo preukázané splnenie
základnej podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“).

7. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovi zaslal správca dane opakovane výzvy na doloženie dôkazov
preukazujúcich jeho tvrdenia, avšak napriek tomu žiadny relevantný dôkaz nepredložil. V odôvodnení
sa žalovaný podrobne vyporiadal s odvolacími dôvodmi.

8. Žalovaný vychádzal z toho, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť
údajov uvedených žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2016, zameral sa aj na opodstatnenosť práva na odpočítanie dane uplatneného
na základe predložených dokladov, ktorých podstatnú časť tvorili faktúry. Vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že dodanie tovaru a služieb dodávateľom ENVIRO s.r.o. pre žalobcu preukázané

nebolo. Existenciu sporných faktúr, zmlúv, objednávok a cenníka od platiteľa dane z pridanej hodnoty,
spoločnostiENVIRO,s.r.o.,nevyhodnotilakodostatočnýdôkaznapreukázanie,žesauskutočniloreálne
dodanie tovarov a služieb práve uvedeným platiteľom, v rozsahu uvedenom na sporných faktúrach
prijatých žalobcom. Mal za to, že správcovi dane nebolo umožnené preveriť skutočnosti v súvislosti
s dodaním tovarov a služieb v zmysle § 8 zákona o DPH pre žalobcu od dodávateľa ENVIRO, s.r.o.

Správca dane uviedol, že žalobca v prípade sporných faktúr od dodávateľa ENVIRO s.r.o. nepredložil
dostatočné dôkazy, kto v skutočnosti predmety dodania uskutočnil a nepreukázal, že odpočítanie dane
z prijatých sporných faktúr sa uskutočnilo v súvislosti s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi žalobcu.
Na základe uvedených zistení správca dane uviedol, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v
zmysle § 19 zákona o DPH, a tým ani právo na odpočítanie dane u žalobcu v zmysle § 49 a § 51

zákona o DPH, čím došlo k neoprávnenému uplatneniu odpočítania dane v celkovej sume X.XXX,XX
eur. Takisto ani v prípade dodania tovaru a služieb dodávateľom Salanci – LMS s.r.o. nebol preukázaný
vznik daňovej povinnosti, keď správca dane zistil, že medzi vystavenými faktúrami spoločnosťou
Salanci - LMS s.r.o. sa nenachádzajú faktúry pre žalobcu. Evidovanie a účtovanie vystavených faktúr
spoločnosťou Salanci - LMS s.r.o. nebolo možné preveriť z dôvodu, že nepredložila požadované účtovné

výstupy. Podľa vyjadrenia F. G. D., účtovníctvo spoločnosti Salanci - LMS s.r.o. viedol a archivoval
účtovník, A. H., ktorý nevydal „účtovníctvo“ z dôvodu jeho zničenia vytopením, o čom táto spoločnosť
nemala vedomosť. Napriek uvedenému spoločnosť predložila evidenciu vydaných faktúr. Na základe
zistení správcu dane nebolo ani v prípade spoločnosti Salanci – LMS s.r.o. preukázané uskutočneniezdaniteľného obchodu platiteľom uvedeným na sporných faktúrach a nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH, a tým ani právo na odpočítanie dane u daňového subjektu
v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, čím došlo k neoprávnenému uplatneniu odpočítania dane v

celkovej sume 1.770,00 eur. K totožnému záveru správca dane dospel ohľadom dodania tovaru a
služieb dodávateľom Adept school, s.r.o. Vo vzťahu k uvedenému dal správca dane do pozornosti,
že na vystavených faktúrach spoločnosťou Adept School s.r.o. sú uvedené informácie o čísle účtu
príjemcu,webováadresaspoločnosti,mailováadresa,menozodpovednejosobyzavyhotoveniefaktúry-
C. C. E., avšak neobsahujú informácie ako názov účtovného programu, licenčné číslo. Je možno zistiť

na prvý pohľad, že celkový vzhľad faktúry predloženej spoločnosťou Adept School s.r.o. je iný, ako
vzhľad sporných faktúr, ktorými disponuje daňový subjekt, a na základe ktorých si uplatňuje nárok na
odpočet dane. Ďalej uviedol, že žalobca v prípade sporných faktúr od spoločnosti Adept School s.r.o.
nepredložil dostatočné dôkazy, že odpočítanie dane zo sporných faktúr sa uskutočnilo v súvislosti s
uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi daňového subjektu a nepreukázal, že došlo k dodaniu služieb
tak a v takom rozsahu ako je to uvedené na sporných faktúrach od spoločnosti Adept School s.r.o., resp.

predložené dôkazy neboli predmetom účtovníctva. Predložené dôkazy nie sú hodnovernými dôkazmi
a nepreukazujú, že kto vykonal jednotlivé zdaniteľné obchody ani to, že došlo k dodaniu tovarov a
služieb tak a v takom rozsahu ako je to uvedené na sporných faktúrach, na základe ktorých si uplatňuje
odpočítanie dane daňový subjekt. Na základe zistení správcu dane nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH, a tým ani právo na odpočítanie dane u daňového subjektu v

zmysle § 49 a § 51 uvedeného zákona, čím došlo neoprávnenému uplatneniu práva odpočítať daň v
celkovej sume 2.540,00 eur. Napokon vo vzťahu k dodaniu tovaru a služieb dodávateľom AUTOSERVIS
QUATRO s. r. o., dal do pozornosti, že správca dane na základe dôkazov zaslaných v odpovedi KÚFS
a z nahliadnutia do konania týkajúceho sa spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., o ktorom bol
spísaný úradný záznam č. 101066200/2020 zo dňa 19. júna 2020, zistil, že

spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. má očíslované faktúry postupným číselným radom, a to rok
2016 posledné číslo vydanej faktúry je 47, v roku 2017 boli vydané faktúry od čísla 48 až 89, v roku 2018
od čísla 90 do 195 a dňa 01. júla 2019 bola vydaná faktúra pod číslom 243. Správca dane zistil, že medzi
vystavenými faktúrami spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. sa nenachádza sporná faktúra pre
žalobcu.EvidovanieaúčtovanievystavenýchfaktúrspoločnosťouAUTOSERVISQUATRO,s.r.o.nebolo

možné preveriť z dôvodu, že k daňovej kontrole vykonávanej iným správcom dane požadované účtovné
výstupy neboli predložené a podľa čestného prehlásenie p. F. A. H., ktorý viedol účtovníctvo spoločnosti
AUTOSERVISQUATRO,s.r.o,účtovníctvoniejemožnévrátiť,pretožebolozničenévytopením.Správca
dane preto dospel k záveru, že dodanie tovaru a služieb dodávateľom AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.,
pre žalobcu nebolo preukázané. Existencia faktúr, zmlúv, objednávok a cenníka od platiteľa dane z

pridanejhodnotyniesúdostatočnýmdôkazomnapreukázanie,žesauskutočniloreálnedodanietovarov
a služieb práve uvedeným dodávateľom v rozsahu uvedenom na sporných faktúrach. Na základe zistení
správcu dane nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o DPH, a tým ani
právo na odpočítanie dane u daňového subjektu v zmysle § 49 a § 51 uvedeného zákona, čím došlo
neoprávnenému uplatneniu práva odpočítať daň v celkovej sume X.XXX,XX eur.

9. Správca dane zistené skutočnosti oznámil žalobcovi a vyzval ho na vyjadrenie sa k ním najmä
aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov
riadne preukázal (výzva č. 101108750/2020 zo dňa 01. júla 2020). V odpovedi doručenej elektronickými
prostriedkami dňa 19. augusta 2020 žalobca poukázal na jeho vyjadrenie doručené správcovi dane dňa

02. apríla 2020 a dôkazy doručené dňa 07. apríla 2020 a nesúhlasil so zistenými
skutočnosťami, priebehom a výsledkami dokazovania. Žiadal správcu dane o vykonanie miestneho
zisťovania v sídle spoločnosti daňového subjektu, za účelom zistenia skutočností, ktoré sú potrebné na
účel daňovej kontroly. Správca dane posúdil návrh daňového subjektu v tom smere, že za nevyhnutný
dôkaz na zistenie skutkového stavu veci správca dane nepovažoval miestne zisťovanie u daňového

subjektu. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane vyrubil na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie december 2016 rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur. Žalovaný v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia prisvedčil správnosti záverov správcu dane.

10. K opakujúcim sa námietkam žalobcu, týkajúcim sa neinformovania žalobcu o názore správcu dane

na dodania deklarované od spoločností ENVIRO, s.r.o., Salanci - LMS s.r.o., Adept School, s.r.o. a
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. pred zaslaním protokolu, žalovaný uviedol, že sú nedôvodné, nakoľko
správca dane výzvou na predloženie dôkazov č. 101108750/2020 zo dňa 01. júla
2020, ktorú žalobca prevzal dňa 03. júla 2020, oznámil zistenia správcu dane z vykonávanej daňovejkontroly a podľa § 24, § 46 ods. 5 v nadväznosti na § 45 ods. 2 písm. d), e) a g) daňového poriadku
vyzval žalobcu na vyjadrenie sa a predloženie dôkazov k tvrdeným skutočnostiam. Žalobca v predĺženej
lehote dňa 19. augusta 2020 zaslal vyjadrenie sa k predmetnej výzve, v ktorom namietal, že správca

daneviedoldokazovanieibanazákladelistinnýchdôkazovasvýsledkomdokazovanianesúhlasí.Tvrdil,
že môže relevantne preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil vo svojich podaniach miestnym zisťovaním v
mieste sídla podľa § 37 daňového poriadku. Uvedené vyjadrenie správca dane vyhodnotil jednotlivo
aj vo vzájomných súvislostiach tak, že daňový subjekt nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by mali
vplyv na merito veci a žiadosť žalobcu o vykonanie miestneho zisťovania vzhľadom na deklarované

dodania spornými faktúrami od spoločností ENVIRO, s.r.o., Salanci - LMS s.r.o., Adept School, s.r.o. a
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., v prípade ktorých absentoval predmet pozorovania.

11. Ku námietke žalobcu, že správca dane nesprávne vyhodnotil dôkazy ním predložené z dôvodu
nespoľahlivého zistenia stavu veci, pričom poukazuje na zistenia týkajúce sa dodania predmetných
tovarov a služieb deklarovaných na sporných faktúrach od spoločností ENVIRO, s.r.o., Salanci -

LMS s.r.o., Adept School, s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., žalovaný uviedol, že správca dane
preveril všetky skutočnosti a predložené dôkazy žalobcom a získané vykonaným dokazovaním správcu
dane. Žalovaný preskúmaním napadnutého rozhodnutia nemá za preukázané nesprávne vyhodnotenie
dôkazu správcom dane a žalobca k uvedenému tvrdeniu nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci takúto
skutočnosť.

12. Žalovaný neprihliadol ani na námietky týkajúce sa porušenia práv žalobcu v súvislosti s vypočutím
svedka, ktoré po preskúmaní spisového materiálu posúdil ako právne irelevantné, nakoľko správca
dane nepredvolal v zmysle § 20 a § 25 daňového poriadku žiadnu osobu ako svedka. Tvrdenia a
návrhy žalobcu týkajúce sa preukázania sprostredkovania deklarovaným dodávateľom, spoločnosťami

ENVIRO, s.r.o., Salanci - LMS s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. tým, že správca dane vypočuje p.
I. D. zo spoločnosti FLET, s.r.o., p. I. J. zo spoločnosti TECTUM NÓVUM a.s., p. K. B. zo spoločnosti
BOM DOM s.r.o., p. I. B. zo spoločnosti AB STAV, s.r.o., p. L. M. zo spoločnosti NITRA DOM,
s.r.o. a p. N. D. zo spoločnosti SORUS INVEST, s.r.o., mali podľa názoru žalobcu potvrdiť, ako ku
sprostredkovaniu zákaziek došlo, resp. svedok mohol uviesť iné podrobnosti, potvrdzujúce tvrdenia

žalobcu. K uvedenému žalovaný dodal, že správca dane pri rozhodovaní, či svedka vypočuje, posudzuje
najmä, čo sa výsluchom svedka má dosiahnuť vo väzbe na predmet daňovej kontroly alebo daňového
konania, či bude mať svedecká výpoveď vplyv na už vykonané dokazovanie, resp. či vykonané dôkazy
postačujú, alebo je potrebné vykonať iné dôkazy, alebo obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
Správca dane svedka nebude predvolávať za účelom podania svedeckej výpovede, ak jeho výpoveď

nebude mať vplyv na už zistený skutkový stav. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností,
predloženého spisového materiálu, skutočností uvedených v odvolaní na základe § 24 ods. 2 daňového
poriadku, konštatoval, že nie je dôvod konfrontovať, alebo ešte raz vypočuť menovaných svedkov,
nakoľkouvedenéosobynapísomnévýzvyvzmysle§26ods.7daňovéhoporiadkuzaslalielektronickými
prostriedkami odpovede, ktorými nepotvrdili obstaranie tovaru od žalobcu za účasti sprostredkovateľa.

II.
Žaloba

13. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 27.
septembra 2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

100437361/2021 zo dňa 15. marca 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č.
101576608/2020 zo dňa 14. októbra 2020, a žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na
ďalšie.

14. Žalobca namietal, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, ako aj, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, a napokon aj, že došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

15. Správcovi dane vyčítal, že napriek procesnej aktivite žalobcu nevykonal viaceré dôkazy, ktoré
navrhoval, napr. výsluchy svedkov, vykonanie miestnej obhliadky, pričom uvedené neodôvodnil. Podľa
žalobcu ho správca dane opakovane nevyzval k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov ajednostranne ich spochybnil bez ich preverenia. Rovnako tak namietal, že správca dane ho zaťažoval
požadovaním dôkazov, ktoré boli v dispozícii dodávateľov, a ktorými on nedisponoval.

16. Ďalej namietal, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, keď porušil zásadu voľného
hodnotenia dôkazov (odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa
17. februára 2015), nevyužil vypočutie svedkov, nepreveril údaje uvedené v kontrolných výkazoch
z vlastného informačného systému, nereagoval na výzvy a žiadosti žalobcu o vysvetlenie rozsahu
požadovaných dôkazov. Mal za to, že správca dane sa na neho snaží preniesť dôkazné bremeno v

rozsahu, ktoré by nebol schopný uniesť žiaden bežný daňový subjekt.

17.Taktiežnamietal,ženevykonalvýsluchF.H.,ktorýviedolúčtovníctvojednéhozdodávateľovvobdobí
rokov 2016-2017, ale vykonal výsluch pani E. bez upovedomenia, čím mu bolo odopreté právo zúčastniť
sajejvypočutiaaklásťjejotázky.VspojitostisuvedenýmpoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.
zn. 6Sžf/28/2011. Dodal, že pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. boli vykonané výsluchy len

formou písomného svedectva, teda tiež nemal možnosť klásť otázky týmto svedkom. Žalobca zároveň
pri svojej argumentácii odkazoval na mnohé rozsudky Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, ako
aj na rozhodnutia Najvyššie správneho súdu ČR.

18. Tvrdil, že všetky zdaniteľné plnenia sa uskutočnili, dodali ich deklarovaní dodávatelia, preto mu

vznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Zdôraznil, že správca dane je oprávnený požadovať
od neho iba taký rozsah dokumentov na preukázanie realizácie zdaniteľného plnenia, ktorý je bežne
dostupný u väčšiny podnikateľských subjektov. Žalobca mal za to, že preukázal dodanie služieb a
tovarov prostredníctvom objednávok, došlých faktúr, dodacích listov, ako aj ďalšími listinnými dokladmi,
preto nie je možné od neho vyžadovať ďalšie dokumenty. Vo väčšine prípadov správca dane spochybnil

relevantnosť predložených dokladov, ale nevysvetlil, aké ďalšie doklady by relevantné boli.

III.
Vyjadrenie žalovaného

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26. januára 2022 navrhol žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. K veci uviedol, že žalobca v žalobe
neuvádza nové skutočnosti, ktoré by neboli už predmetom odvolania. Zistenia správcu dane a závery z
týchto zistení sú vyčerpávajúco uvedené v protokole z daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane aj
rozhodnutí žalovaného, na ktorých obsah sa žalovaný odvolal.

20. Žalovaný zdôraznil, že dodávatelia deklarovaní na predložených sporných faktúrach nepotvrdili
dodania tovarov a služieb na sporných faktúrach. Taktiež odmietli vystavenie sporných faktúr
pre žalobcu. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania
nepreukázal, že tovar a služby deklarované na sporných faktúrach dodali dodávatelia uvedení na týchto

faktúrach. Z uvedeného vyplýva, že ak nedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle § 8 ods. 1 a § 9
ods. 1 zákona o DPH jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1, resp.
§ 19 ods. 2 cit. zákona, a preto žalobcovi ako odberateľovi, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie
dane podľa § 49 ods. 1 tohto zákona. Správca dane ani žalovaný nespochybnili existenciu zdaniteľných
plnení, ale vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dodávatelia deklarovaní na sporných faktúrach

nepotvrdili dodania tovarov a služieb na sporných faktúrach.

21.Žalovanýtiežzdôraznil,žesprávcadaneanižalovanýnevyčítaližalobcovidôkaznúnúdzuvsúvislosti
s inými subjektami. Žalovaný súhlasil s tým, že dôkazné bremeno žalobcu nesmie byť absolútne.
Tak, ako v danom prípade, sekundárne dôkazné bremeno znášal správca dane. Žalovaný pripomenul,

že sekundárne dôkazné bremeno spočíva vo verifikácii tvrdení a dôkazov predkladaných žalobcom.
Žalobca v rámci daňovej kontroly poskytol doklady a svoje tvrdenia a správca dane ich v priebehu
dokazovania verifikoval. Dokazovaním vedeným správcom dane však bola vecná opodstatnenosť týchto
listinných dokladov spochybnená.

22. K námietkam, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa obligatórne požiadavky predpokladané zákonom
žalovaný uviedol, že námietky sú len všeobecného charakteru a vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam
sú nepreskúmateľné. Žalobca nekonkretizoval, ktoré obligatórne požiadavky predpokladané zákonom
napadnuté rozhodnutie nespĺňa. Žalovaný bol toho názoru, že dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď navšetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré žalobca
v konaní nastolil. Zaoberal sa jednotlivo i žalobcom uplatnenými argumentami a presvedčivo sa s nimi
vysporiadal.

IV.
Replika žalobcu

23. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 26. januára 2022 reagoval žalobca replikou zo dňa

26. mája 2022, v ktorej uviedol, že sa pridržiava svojej žaloby, ale zároveň tiež doplnil nové žalobné
námietky a to, že žalovaný mu neumožnil nahliadnuť do celého spisového materiálu, časť spisu nebola
v čase vydania rozhodnutia o odvolaní zažurnalizovaná, účtovníctvo žalobcu nebolo do 10. marca 2021
súčasťou spisu, nakoľko sa nachádzalo na KÚFS, pričom žalovaný iba automaticky prevzal závery
KÚFS a tieto nepodrobil žiadnemu hodnoteniu ani overeniu, či sú skutočne založené na účtovníctve
žalobcu. Ďalej uviedol, že správca dane nekriticky prebral do daňového konania hodnotenie dôkazov

prostredníctvom inej súčasti finančnej správy bez disponovania originálmi dôkazov, preto tento postup
bolpodľažalobcuvrozporesozákonom,nakoľkožalobcaakodaňovýsubjektnebolúčastníkomkonania
v rámci vyšetrovania KÚFS.

24. Žalovaný svoje právo podať vyjadrenie k replike žalobcu nevyužil.

V.
Konanie na správnom súde

25. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 11S/118/2021-246 zo dňa 02. septembra 2021 vylúčil správnu

žalobu ohľadom preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100437361/2021 zo dňa 15. marca 2021 na
samostatné konanie.

26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny

súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je

prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-11S/118/2021.

VI.
Pojednávanie

27. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 25. apríla 2024 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu, žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať
a rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane

konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

VII.
Relevantné právne predpisy

28.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.30. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

32. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

33. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
34. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

35. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

36. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

37. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu

dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení

o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

38.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti

dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

39. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému

daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30
pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiťv priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový
subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa

osobitnýchpredpisov1)nezistí,výzvanavyjadreniekprotokolusanezasiela.Rovnakosavýzvanezašle,
ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

40. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporíadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

41. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby

(ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského
štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

42. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným

majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň

predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

43. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, dodaním služby je každé
plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane
poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

44. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby

na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

45. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

46. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

47. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a

7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo
zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

48. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní

dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ
uvedený ako príjemca alebo dovozca.49. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH, na účely tohto zákona: a) faktúrou je každý doklad
alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona
alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c) vierohodnosťou

pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v
mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

50. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov
preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100437361/2021 zo dňa 15. marca 2021,
ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 101576608/2020 zo dňa 14. októbra 2020,
v zmysle ktorého podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej
hodnoty rozdiel dane v sume X.XXX € za zdaňovacie obdobie december 2016.

51. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje
oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými
subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania

preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo
vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt
preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

52. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 pri ním tvrdených dodávkach tovaru a služieb
v tomto zdaňovacom období od spoločností Salanci – LMS s.r.o., Adept School, s.r.o., AUTOSERVIS
QUATRO, s.r.o. a ENVIRO, s.r.o.

53. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať
dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný
postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania,
a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález Ústavného

súdu SR č. k. II. ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009,
sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť
správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a
príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

54. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže
odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli
dodanékonkrétnymplatiteľomDPH.Úlohousprávcudanepriposudzovaníopodstatnenostiuplatnených
nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj

zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou
zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom
tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar
alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je
základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry

nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj
preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51
ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže
nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku

zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca
požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a topráve osobou a spôsobom uvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/17/2011
zo dňa 23. februára 2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa
17. januára 2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/108/2014,

sp. zn. 8Sžf/22/2014, sp. zn. 8Sžf/23/2014, sp. zn. 8Sžf/24/2014, sp. zn. 3Sžf/125/2013, podľa
ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového
subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet
dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej

existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení
je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného
plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49
ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej
povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou
vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

55. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019,
bod 54). Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených
skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude

spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností,
pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované skutočnosti nastali (podobne aj
rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 8Afs/23/2018 zo 16. januára 2020, ktorého závery sú
aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave). Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od
daňových subjektov požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového

subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica; rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 15, 16).

56. V zmysle zákona o DPH sa pod hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane rozumejú:
1) existencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a

služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. V prejednávanej veci bolo orgánmi
finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie podmienky - uskutočnenie zdaniteľného plnenia
(poskytnutia tovarov a služieb) subjektmi označenými ako dodávatelia na vystavených faktúrach.
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom

spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný
viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj
povinnosť dôkaznú. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.
Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane
má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom

je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07. februára 2023).

57. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k

presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09
zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca
dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného

zdaniteľného plnenia, tak vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového
poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností
správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017).58. Žalobca preukázanie svojich tvrdení opiera o predloženie faktúr a listín. Avšak treba si uvedomiť, že
predloženie faktúr je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je
tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie zo strany tam uvedeného dodávateľa,

pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to,
či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady (či už
sú to faktúry, objednávky, dodacie listy, či iné listinné doklady) bez reálneho preukázania zdaniteľného
plneniazostranydodávateľaniesúdôkazomotom,žeurčitéplnenieboloireálneuskutočnenédaňovým
subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.

59. Zákon o DPH ustanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie
podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a) až d) ako i
v § 51 ods. 1 písm. a) až d) zákona o DPH. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca
požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane,
bol schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako je deklarovaný v daňovom

doklade.

60. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho
spisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z ktorých
daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový záver, ku

ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a to jednotlivo
ako i v ich vzájomnej súvislosti.

61. K námietke žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným bremenom bez splnenia si
povinnosti opakovane ho vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a na odstránenie

pochybností, správny súd uvádza, že je nedôvodná. Správny súd pritom vychádzal z toho, že vo
všeobecnosti prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je
ustálenározhodovacoučinnosťouvnútroštátnychsúdovajudikatúrouSúdnehodvoraEÚ.Správnysúdv
tomto kontexte uvádza, že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje

(§ 24 ods. 1 daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3.
februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla
2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou
faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných

podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým

subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod
21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).

62. Čiže nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe

vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva
daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša
dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017).

63. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o
splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo
dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom
konaní a hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia
dôkazov), neznamená to však, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musíposudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku).

64. Správca dane vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal
dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca neodstránil. Žalobca
bol preukázateľne opakovane vyzývaný na predloženie dokladov na preukázanie svojich tvrdení
deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia, písomne bol ešte pred vydaním protokolu podrobne
oboznámený s kontrolnými zisteniami listom č. 101108750/2020 zo dňa 01. júla 2020 spolu s

špecifikovanými pochybnosťami a výzvou na predloženie dôkazov. Tým došlo k prenosu dôkazného
bremena zo správcu dane na daňový subjekt. Aj napriek jeho vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazné
prostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH.
V písomnom oznámení o kontrolných zisteniach a aj v protokole správca dane podrobne špecifikoval
nepresnosti a nezhody, ktoré zistil, najmä vyplývajúce z faktúr predkladaných žalobcom v porovnaní s
faktúrami získanými od subjektov označovaných žalobcom za dodávateľov (ENVIRO, s.r.o., Salanci –

LMS s.r.o., Adept School s.r.o., AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.) ako aj nezhody vyplývajúce z vyjadrení
F. O. D. zo spoločnosti Salanci – LMS s.r.o., A. B. a C. D. zo spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
a C. C. E. zo spoločnosti Adept School s.r.o. v porovnaní s obsahom faktúr predložených žalobcom,
informácií získaných prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy, či informácií získaných z
daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti Adept School s.r.o. Ďalej spolu s protokolom zaslal správca

dane žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole v lehote do 08. októbra 2020, ku
ktorému sa žalobca vyjadril až po lehote a ani relevantné dôkazy nedoložil. Správny súd má za to,
že správca dane v oznámení o kontrolných zisteniach ako aj v protokole jasne uviedol, že nie len
že má pochybnosti, ale aj uviedol v čom spočívajú, a že nemá preukázanú reálnosť uskutočnených
zdaniteľných obchodov, čím preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca ani dodatočne ďalšími

dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu dane.

65. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií či bezvýhradné akceptovanie
dokladov, resp. údajov v nich uvedených. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane
dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných

faktúr a to aj v spojení s obsahom vyjadrení konateľov dodávateľov. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa
to znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o
pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať
ako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti
zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu. Z tohto dôvodu má správny súd za to,

že v procese dokazovania došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný
daňový subjekt. A následne, keďže daňový subjekt majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal
svoje tvrdenia, tak mu nebol uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný
postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR,

ako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutia citované vyššie).

66. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav, správny
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť podaného
daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená

do štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice dôkaznej povinnosti daňového subjektu je vždy
individuálne, vyplýva to z toho ktorého prípadu, preto vždy treba mať na zreteli, že daňový subjekt
ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný
prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy
o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek

pochybnosti. Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane pri zdaňovacom období december
2016 z dodávateľských faktúr spoločností ENVIRO, s.r.o., Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a preukázal svoje
tvrdenia. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, snažil sa presne a úplne
zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, použil aj

vyjadrenia konateľov iných daňových subjektov. Správny súd má za to, že žalobca v daňovom konaní a
ani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o
tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovarov a služieb od dodávateľov (ENVIRO, s.r.o., Salanci
– LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.) v zdaňovacom období december2016. Treba si uvedomiť, že daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH môže vzniknúť iba na
základe faktického dodania tovaru alebo služby (čo žalobca nepreukázal) a nie na základe vystavenia
faktúr s daňou. Základnou podmienkou práva na odpočítanie dane je, aby išlo o tovary a služby,

ktoré naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH, t.j. v danom prípade od spoločností ENVIRO,
s.r.o., Salanci – LMS s.r.o., Adept School s.r.o. a AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. Správca dane pri
posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH musí vychádzať nielen z daňových
dokladov predložených platiteľom, ale aj zo samotných zistení, a teda, či v prípade predložených
dokladov neabsentuje materiálny základ. Skutočnosť, že boli vyhotovené a predložené faktúry, nie je

relevantným dôkazom, že k dodaniu tovarov a služieb došlo.

67. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevykonanie výsluchu ním
navrhovaných svedkov je nedôvodnou rovnako ako aj námietka ohľadom nevypočutia svedkyne C. C. E.
v jeho prítomnosti. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že menovaná nebola v administratívnom
konaní vypočúvaná ako svedok, ale správca dane použil len dokumenty získané v súvislosti s inou

daňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu (Adept School s.r.o.), v ktorom bola menovaná
konateľkou nie účtovníčkou. Správca dane použil len dokumenty ako dôkaz, o čom bol správcom
dane spísaný aj úradný záznam dňa 26. marca 2020 a so zistenými skutočnosťami oboznámil aj
žalobcu. Obdobne správca dane postupoval aj pri spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. (úradný
záznam zo dňa 19. júna 2020). V rámci daňovej kontroly správca dane postupoval v súlade s § 24

ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

68. Námietku žalobcu o nevypočutí F. H. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v spoločnosti

Adept School s.r.o vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Správca dane oboznámil žalobcu so
zisteniami týkajúcimi sa dodávateľov žalobcu vo vyššie uvedenej výzve zo dňa 01. júla 2020, kedy
zároveň vyzval žalobcu na predloženie ďalších dokladov preukazujúcich žalobcom tvrdené skutočnosti,
pričom žalobca na toto oboznámenie reagoval iba požiadavkou na vykonanie miestneho zisťovanie u
žalobcu, teda ani neposkytol také vyjadrenie, že by mohli byť pochybnosti o reálnosti obchodovania

žalobcu so spoločnosťou ENVIRO s.r.o. (ako aj ďalšími dodávateľskými spoločnosťami) odstránené
práve výsluchom tejto osoby, a to aj vzhľadom na absenciu možnosti overenia prípadných tvrdení p. H.
priamo u spoločnosti ENVIRO s.r.o., ktorá je nekontaktným a nespolupracujúcim subjektom, respektíve
pri nepotvrdení obchodnej činnosti so žalobcom zo strany konateľov spoločností Adept School, s.r.o.,
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. a Salanci - LMS s.r.o. Navyše je potrebné uviesť, že výpovede osôb,

akými sú bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, zo svojej
podstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie
takýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať
priamo u dodávateľského subjektu. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť
považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér),

a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). V rámci dokazovania nemožno
výpovediam takýchto osôb v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr
význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť. Obdobne sa tento prístup
vzťahuje na listinné doklady predložené žalobcom (faktúry, dodacie listy, objednávky, protokoly....),
preto ich nemožno považovať za dôkazy preukazujúce dodanie tovaru žalobcovi, ale len za podklady

spĺňajúce formálne zákonné predpoklady a listinnú súčasť tvrdení žalobcu. Je tiež potrebné uviesť, že
z administratívneho spisu vyplýva, že p. H. využil právo nepodať vysvetlenie už pred KÚFS z dôvodu,
že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania, ako aj tá skutočnosť, že p. H. sa už v rámci
daňovej kontroly spoločnosti ENVIRO, s. r. o. nedostavil ako jej konateľ k správcovi dane. Vzhľadom
na stav dokazovania (nekontaktnosť spoločnosti ENVIRO, s.r.o. a nepotvrdenie obchodnej spolupráce

so žalobcom zo strany ostatných deklarovaných dodávateľov) a vyššie uvedené dôvody nevyhodnotil
správny súd nevykonanie toho výsluchu ako pochybenie daňových orgánov.

69. Námietku, týkajúcu sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, považuje správny súd za nedôvodnú,
pretože daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej

iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez
návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré
skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy
správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazypostačujú, alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom
konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania
posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a tiež posudzuje vierohodnosť

jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile. Žalobca na svoju obranu uviedol
všetky dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu správnemu súdu vyplynulo,
že medzi nimi nie sú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia konateľov dodávateľov, že
tovar ani služby žalobcovi neposkytli a ani dôkazy, ktorými by napríklad zdôvodnil, prečo mal v jeho
predložených faktúrach uvádzané iné čísla účtov a bánk ohľadom úhrad.

70. Správny súd dal za pravdu daňovým orgánom pri ich zdôvodnení, prečo nevykonali žalobcom
navrhovaný dôkaz v podobe miestneho zisťovania. K námietke žalobcu o nevykonaní miestneho
zisťovania priamo u neho správny súd uvádza, že daňovými orgánmi bolo spochybnené dodanie tovaru
a služieb od konkrétnych dodávateľov, preto miestne zisťovanie u žalobcu v tomto smere nie je spôsobilé
zmeniť doterajšie výsledky dokazovania a prípadne by zdokladovalo len existujúci tovar resp. službu,

ale nie to, že tieto boli dodané konkrétnymi dodávateľmi.

71. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná.
Z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia
žalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového

a vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach,
porovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa predstáv žalobcu,
nemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane. Podľa názoru správneho súdu sa správne
orgány vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, preto nie
je možné tvrdiť, že by daňovým konaním a spôsobom vykonávania dokazovania došlo k porušeniu

procesných predpisov či porušeniu práv žalobcu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných
logických dôvodov, nemožno ich považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež
nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom
správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

72. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, ktorou správnym orgánom
vyčítal nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd vo vzťahu k uvedenému pokladá za potrebné
prisvedčiť správnosti záverov žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správcu dane, pretože žalobca
nepreukázal reálne dodanie tovarov a služieb, na ktoré sa viaže povinnosť žalobcu zaplatiť odmenu.

Z dôvodu, že žalobca nevie nielen formálne, ale ani vecne preukázať svoje zdaniteľné obchody
deklarované na predložených dokladoch, musí znášať všetky nevyhnutné následky. Daňové orgány
vychádzali z skutkového stavu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu.

73. Právo na odpočítanie DPH sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1

zákona o DPH. Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká daňová povinnosť, je základnou
podmienkou uplatnenia odpočítania dane a pokiaľ žalobca nepreukázal, že tovar alebo služba bola
dodaná, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchody
deklarované predmetnými faktúrami boli reálne uskutočnené tak, že fakturované plnenie žalobcovi
skutočneposkytliprávetídodávatelia,ktorísúuvedenínafaktúrach,taknebolpreukázanývznikdaňovej

povinnosti týchto dodávateľov v zmysle zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane
v zmysle § 49 tohto zákona o DPH. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý
rozhodnutie správcu dane potvrdil, je aj podľa názoru správneho súdu výsledkom správneho právneho
posúdenia veci a námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú dôvodné. Zákon o DPH stanovuje striktné
podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Na to, aby mohol byť pri dodaní tovaru alebo

služby uplatnený odpočet DPH, však nestačí len vyhotovenie samotnej faktúry s náležitosťami podľa
§ 71 zákona o DPH. Dokazovanie správcom dane spočíva len vo verifikácii skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom v prípade, ak daňový subjekt svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže.
Pre správcu dane platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia. Aj keď dokazovanie vedie správca
dane (rozhoduje ktoré dôkazy v akom rozsahu vykoná, prípadne, ktoré skutočnosti stačí osvedčiť),

dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou úvahy
správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy
postačujú, alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Správca dane má zo zákona dbať
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, čo nie je v rozpore s jehopovinnosťou chrániť záujmy štátu alebo obcí, pričom záujmy štátu sú nadradené právam a záujmom
daňových subjektov, i keď aj tieto sú chránené zákonom. Pri predmetnej daňovej kontrole daňového
subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane postupoval v zmysle vyššie uvedených

princípov a zákonných ustanovení, zachoval rovnováhu záujmov štátu aj daňového subjektu a vydal
zákonné rozhodnutie.

74. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami
žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj

poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby
rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na
opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno

ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad
rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžo/150/2009).

75.Rozhodnutiasprávnychorgánovtakžalovaného,akoajsprávcudane,vychádzajúzriadnezisteného
skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca
dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za
preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili, a ako právnu

vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách daňového poriadku. Správny súd sa stotožnil so
záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal
reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov osobami uvedenými v predložených faktúrach, a preto mu
ani nemôže byť uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr uznané
ako oprávnené. Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom o

DPH v spojení s daňovým poriadkom, nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení
dôkazov správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a
ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako
nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

76. Podľa § 62 ods. 1 SSP žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

77. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

78. Žalobca až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby doplnil nové žalobné body (uvedené v
odseku 23 odôvodnenia tohto rozsudku), a preto na ne správny súd nemohol prihliadať (§ 62 ods. 1
SSP v spojení s § 134 ods. 1 SSP).

79. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

80. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.