Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/149/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419202279
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:1419202279.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne M. L., narodenej X. U. XXXX, K., B. A. XXXX/XX,
zastúpenej splnomocnenkyňou Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o. Bratislava, Pribinova
20, IČO: 50 491 300, proti žalovanému B. V., narodenému XX. Y. XXXX, K., G. XXXX/XX, zastúpenému
advokátom Mgr. Milanom Kantuľákom, Bratislava, Na pažiti 19, o určenie, že nájomný vzťah k bytu
trvá, vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/41/2019 (aktuálne vedenom na

Mestskom súde Bratislava IV), o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27.
januára 2022 sp. zn. 9Co/112/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom
prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 28. júna 2021 č. k.
9C/41/2019-181 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nájomný vzťah k bytu číslo
XX na X. poschodí, na ulici B.G. A. Č.. XX v K.E., evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie V. G. Z., nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX, na pozemku parc. č. 2878/29, medzi
žalobkyňou a žalovaným trvá. Žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Súd

prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 676 ods. 2, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, §
710 ods. 2 a § 712c ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“). Poukázal na to, že konštitutívnym rozsudkom súdu, ktorým sa privoľuje
k výpovedi z nájmu bytu a ukladá žalovanému povinnosť byt vypratať po zabezpečení bytovej náhrady,
sasúčasnezakladánovýhmotno-právnyvzťahmedziúčastníkmi,ktoréhocharakteristickýmobsahomje
právo bývania, ktoré trvá do času zabezpečenia bytovej náhrady. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom

zo 14. marca 2001 č. k. 5C/180/1998-110 dal privolenie žalobcovi Stavebnému bytovému družstvu
Bratislava IV vypovedať žalovaným Š. L. a M. L. nájom predmetného bytu a žalovaným uložil povinnosť
bytvyprataťaodovzdaťžalobcovido15dnípozabezpečenínáhradnéhobytu.Stavebnébytovédružstvo
Bratislava IV listom z 30. júla 2012 žalobkyni a jej manželovi oznámilo zabezpečenie náhradného bytu
a vyzvalo ich, aby ho kontaktovali za účelom podpisu zmluvy o nájme. Žalobkyňa ponuku neprijala,
pretože podľa nej nezodpovedala štandardom ustanoveným zákonom. Od roku 2012 do roku 2019 byt

naďalej užívala. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV z 15. mája 2018 sp. zn. 37Odk/165/2018
bol na majetok žalobkyne vyhlásený konkurz. Príklepom na dobrovoľnej dražbe konanej 14. júna
2019 sa vlastníkom predmetného bytu stal žalovaný. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nájomný
vzťah medzi žalobkyňou a bytovým družstvom zanikol na základe rozsudku, ktorým bolo privolené k
výpovedi z nájmu bytu. Konkludentné obnovenie nájomného pomeru, ktorým argumentovala žalobkyňa,
sa nevzťahuje na nájom bytu, pretože ustanovenie § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka to zakazuje.

Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že medzi ňou a žalovaným došlo k vzniku nájomného
vzťahu, preto súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť, že tento nájomný vzťah trvá. Žalobkyňa rovnakonepreukázala, že jej právo na bytovú náhradu nezaniklo. Za predpokladu, že žalobkyňa mala za
to, že náhradný byt jej zabezpečený nebol, mala možnosť podať žalobu o určenie, že jej právo na
zabezpečenie náhradného bytu nezaniklo. Súd prvej inštancie zistil, že takáto žaloba na Okresnom

súde Bratislava IV aj bola podaná, avšak uznesením z 29. decembra 2014 sp. zn. 16C/232/2014
bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Rozhodnutie o trovách konania právne
odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne úspechom žalovaného v konaní v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie
súdy“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 27. januára 2022 sp. zn. 9Co/112/2021 rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 CSP potvrdil a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou
správnosťou. Uviedol, že Občiansky zákonník pre zmluvu o nájme bytu nepredpisuje písomnú formu
a túto zmluvu možno uzavrieť písomne, ústne alebo konkludentne; súdna prax však za konkludentný

prejavvôlesmerujúcikuzavretiuzmluvyonájmebytunepovažujeobyčajnémlčanie,príp.skutočnosť,že
užívateľ bytu býva v byte, vlastník bytu požaduje od neho „nájomné“ za užívanie bytu, ktoré užívateľ bytu
hradí a vlastník bytu prijíma. Termín „nájomné“ je totiž často (hoci z hľadiska dikcie zákona nepresne)
používaný v osobnom styku prenajímateľov a osôb, ktoré byty užívajú, ako ekvivalent pre bezdôvodné
obohatenie vzniknuté užívaním bytu osobou, ktorá na to nemá právny dôvod. Žalobkyňa žiadnym

hodnoverným spôsobom nepreukázala, že by právny predchodca žalovaného - Stavebné bytové
družstvo Bratislava IV, resp. žalovaný ako prenajímateľ akýmkoľvek spôsobom prejavil vôľu uzavrieť
so žalobkyňou nájomnú zmluvu. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že predchádzajúci
vlastník bytu prihlásil do konkurzného konania ako svoju pohľadávku dlh, ktorý žalobkyni vznikol počas
obdobia, keď náklady za byt neuhrádzala. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania právne odôvodnil

ustanovením § 396 ods. l a § 255 ods. 1 CSP a vecne úspechom žalovaného v odvolacom konaní v
plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj len „dovolateľka“) dovolanie.
V závere dovolania citovala ustanovenia CSP, v ktorých sú upravené prípustné dovolacie dôvody,

konkrétne ustanovenie § 420 CSP so zvýraznením písmena f), ktoré ako dovolací dôvod stanovuje
nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a ustanovenie § 421 ods. 1 CSP, ktoré
ako dovolací dôvod stanovuje nesprávne riešenie právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho

súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (dovolateľka hrubým
písmom zvýraznila všetky písmená obsiahnuté v ustanovení § 421 ods. 1 CSP). Dovolateľka označila
citované ustanovenia v texte dovolania úplne samostatne, bez označenia akýchkoľvek súvislostí s
dovolacou argumentáciou. Žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a aby žalobkyni priznal náhradu trov dovolacieho konania. Dovolateľka sa
nestotožnila s právnym názorom odvolacieho súdu. Uviedla, že pokiaľ by aj došlo k zániku nájomného
vzťahu na základe pôvodného rozhodnutia súdu z roku 2012, nič to nemení na tom, že v predmetnom
byte naďalej bývala ďalších 7 rokov a uhrádzala štandardné nájomné a náklady spojené s užívaním
bytu (s výnimkou obdobia, keď platby neuhrádzala a vznikol jej dlh, ktorý si predchádzajúci vlastník

prihlásil ako pohľadávku v konkurznom konaní). Táto skutočnosť svedčí o tom, že medzi žalobkyňou
a predchádzajúcim vlastníkom bytu existoval právny vzťah. Súd sa nevysporiadal s tým, že pokiaľ by
nešlo o nájomný vzťah, tak o aký právny vzťah by potom išlo. Aj keď nájomný vzťah zanikol v roku
2012 na základe rozhodnutia súdu, znova vznikol na základe vôle oboch strán, a to tak prenajímateľa
ako aj nájomcu, keďže nájomca nájomné uhrádzal v určenej výške a prenajímateľ od neho nájomné

prijímal, a to za obdobie siedmich rokov. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 30. januára 2018 sp. zn. 5Cdo/266/2007, v ktorom
najvyšší súd vyslovil, že „záver o uzatvorení zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto
nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o
nájme bytu ako na strane prenajímateľa tak na strane nájomcu“. Dovolateľka namietala, že skutkový

stav nebol posúdený riadne a správne. Súdy nezohľadnili, že po ukončení pôvodnej nájomnej zmluvy
dovolateľka byt užívala sedem rokov, pôvodný vlastník to žiadnym spôsobom nenamietal, zasielal jej
sumu mesačných úhrad, nedoplatok si uplatnil v konkurznom konaní vedenom na dovolateľku, zasielal
jej vyúčtovania, na základe čoho jej vznikol preplatok, ktorý si voči pôvodnému vlastníkovi uplatnilav súdnom konaní a tohto času je tento nárok vymáhaný v exekučnom konaní. Tieto skutočnosti nie
je možné v žiadnom prípade považovať za konkludentný prejav vôle pôvodného vlastníka. Odvolací
súd vec posúdil iba formálne, nezaoberal sa kľúčovými skutočnosťami, potrebnými pre rozhodnutie

vo veci, čím došlo k zásahu do základného práva žalobcu na súdnu ochranu a práva na spravodlivé
súdne konanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje dovolateľka za arbitrárne. Z odôvodnenia
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej.

4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne a
dostatočne odôvodnené. Navrhol dovolanie odmietnuť, nakoľko neobsahuje vymedzenie dovolacích
dôvodov, eventuálne ho zamietnuť ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427
ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia

tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods.
1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že
dovolanie je potrebné odmietnuť.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna

úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-
ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

7. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8.Podľa§421ods.1CSPdovolaniejeprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.

9. Žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods.
1 CSP (vychádzajúc z jeho obsahu). Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v
podmienkach aktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého

senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov
podľa§420a§421CSP(vtejtosúvislostiporovnajuznesenienajvyššiehosúduz21.marca2018sp.zn.
1VCdo/1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti
dovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona,
ktorého sú súčasťou.

10. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto

posudzoval opodstatnenosť argumentácie žalobkyne, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k ňou
tvrdenej vade zmätočnosti.

11. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej
došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný
postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama
procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnesešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a
mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,
3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na

spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

12. Dovolateľka namietala arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

13. K odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu (keď dovolateľka vytýka, že súdy sa nezaoberali
kľúčovými skutočnosťami a nevysporiadali sa s tým, o aký právny vzťah teda v tejto veci išlo) dovolací
súd uvádza, že jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných

zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia
FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb., ďalej len ,,Dohovor“), je okrem práva domáhať sa svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý

argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

14. Včlenením formulácie o práve na spravodlivý súdny proces do textu zákona (§ 420 písm. f) CSP) sa
požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak, sprísnili (IV. ÚS 314/2020, ZNaU

69/2020).

15. V danej veci je zrejmé, že žalobu žalobkyne posúdili nižšie súdy ako neopodstatnenú z dôvodov
podrobne uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto uznesenia. Pokiaľ ide o námietku, že súdy neuviedli o aký
právny vzťah sa jednalo, tu treba uviesť, že predmetom žaloby bolo určenie, že nájomný vzťah trvá,

a preto, keď súdy skonštatovali, že tento netrvá (po dokazovaní dospeli k záveru, že nájomný vzťah
zanikol a nový nevznikol), nebolo potrebné riešiť ďalšie právne otázky (pozn.: je zrejmé, že žalobkyňa
užívala podľa nižších súdov byt bez právneho dôvodu).

16. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v

zmysle § 387 ods. 1 CSP. Z odôvodnení rozhodnutí týchto súdov, chápaných v ich organickej jednote
ako celok (I. ÚS 259/2018), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali,
akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k
jeho právnemu posúdeniu. Odvolací súd a pred ním súd prvej inštancie odôvodnili svoje rozhodnutia
podrobne, spôsobom zodpovedajúcim zákonu. S potrebnou presvedčivosťou vysvetlili tak všeobecné

právne úvahy, ktoré mali na zreteli pri rozhodovaní, ako aj individuálne okolnosti preskúmavaného
prípadu, ktoré boli preukázané dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie.

17. Dovolací súd považuje za potrebné ešte poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.
ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní

a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je
predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

18. Za procesnú vadu konania uvedenú v § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.

19. Prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP vyvodiť nemožno.

20. V danom prípade žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania i z ustanovenia § 421 CSP.21. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o

skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou
odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine alebo iného
predpisu považovaného za súčasť tzv. hmotného práva), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo
na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť pritom o právnu otázku, ktorú odvolací súd

riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napádané dovolaním (ktoré by pri inom riešení otázky vyznelo
inak). Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej
neviedlokzáveromvyjadrenýmvrozhodnutíodvolaciehosúdu),ikebybolaprípadnevpriebehukonania
súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka
relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným,
určitým a zrozumiteľným spôsobom). Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo

veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie je pritom rozhodujúci subjektívny názor strany
sporu/účastníka konania, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne
záver dovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní.

22. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie bez bližšej špecifikácie a bez vymedzenia

akejkoľvek právnej otázky. Pokiaľ žalobkyňa polemizovala s právnymi závermi odvolacieho súdu,
spochybňovala správnosť jeho rozhodnutia, či kritizovala prístup odvolacieho súdu k právnemu
posudzovaniu veci, uvedené námietky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení §
421 ods. 1 CSP. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 51/2020, III. ÚS
387/2021) v prípade posudzovania prípustnosti dovolania je dovolací súd viazaný vymedzením právnej

otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolateľka pri namietanom nesprávnom
právnom posúdení veci nezadefinovala, nekonkretizovala právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu, v nadväznosti na to (logicky) ani nemohla uviesť, v čom nesprávnosť
riešenia takej otázky odvolacím súdom podľa jej názoru spočíva a ako mala byť táto otázka správne
vyriešená.

23. Najvyšší súd preto dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia § 447 písm. c) a f) CSP (dovolanie nie
je neprípustné a nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú
vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435) odmietol.

24. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 256 ods. 1 CSP per analogiam tak, že žalovanému ako procesnému súperovi žalobkyne, ktorá
zavinila výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu, priznal nárok na ich plnú náhradu. O
výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.