Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/111/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514209958
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1514209958.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne : O. S., nar.
XX.XX.XXXX,bytomŽ.XX,S.,zastúpenáJUDr.MichaelaKajabová,advokátka,sosídlomBudovateľská
2, Bratislava, proti žalovanému: Y.. B. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, S., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

na odvolania žalobkyne a žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V č. k.
15C/221/2014-214 zo dňa 11. októbra 2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného odmieta.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania
(výrok V.) potvrdzuje.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :
I. Z vecí, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov O. S. a Y.. B. S., zaniknutého dňom
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 40C 55/2011 - 13, t. j. dňom 21.04.2011, sa
do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje: 1. Nehnuteľnosť vedená Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako: - byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu

na Ž. P. č. XX, so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parcely registra „ C“ parc. č. XXXX a parc.
č. XXXX, v k. ú. M., obec S. - m. č. M., okres S. A.; - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2064/100000 na
spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu na Ž. P. č. XX, so súp.
č. XXXX.
II.Zvecí,ktorépatrilidobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovO.S.I.a Y..B.S.,zaniknutéhodňom
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 40C 55/2011 - 13, t. j. dňom 21.04.2011,

sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje: 1. Nehnuteľnosť - rozostavaná stavba rodinného
domu postavená na pozemku evidovanom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV
č. XXXX, ako pozemok parcely registra „C“ s parc. č. XXXXX/XX, o výmere 218 m2, druh pozemku:
záhrada, nachádzajúca sa v k. ú. A., obec S. - m. č. C. B., okres Bratislava III, ktorej výstavba
začala v zmysle stavebného povolenia vydaného Obvodným úradom životného prostredia Bratislava
III, oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy zo dňa 14.02.1994, právoplatného dňa

06.06.1994. 2. Osobné motorové vozidlo U. B., rok výroby 2009, EČV: S., farba sivá, č. karosérie A..
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 10.000 € ako vyrovnací podiel v lehote
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd konanie v časti o vyporiadanie zostatku finančných prostriedkov ku dňu 21.04.2011 na účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v O. O., X..O.. zastavuje.
V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.1.1. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami a § 143 , § 148 ods. 1 ,
§ 149 ods. 1 ,3, § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný

majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a
na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať
tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Bezpodielové spoluvlastníctvo
strán sporu ako bývalých manželov zaniklo rozvodom ich manželstva rozsudkom Okresného súdu

Bratislava V zo dňa 08.04.2011, č. k. 40C 55/2011 - 13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2011.
MedzistranamisporunedošlokuzavretiudohodyohľadomvyporiadaniavecípatriacichdoBSM. Súddo
masy BSM zahrnul tieto aktíva: 1. byt (špecifikovaný vyššie) v hodnote 155.000 €, 2. rozostavanú stavbu
(špecifikovanú vyššie) v hodnote 250.000 €, 3. osobné motorové vozidlo zn. U. B. v hodnote 0 €. Keďže
nebolomožnézistiťvzhľadomnaznačnýčasovýodstupvýškuúspornaúčtevO.O.,X..O..,súdnemohol
predmetnéúsporyvyporiadať,načoreagovalažalobkyňačiastočnýmspäťvzatím.Súdprvejinštanciena

nesúčinnosť žalovaného, ignorovanie výziev súdu a vyhýbanie sa pojednávaniam vychádzal pri svojom
rozhodovaní z návrhu žalobkyne, ktorej skutkové tvrdenia žalovaný v zmysle § 151 C.s.p. nepoprel,
preto ich súd považoval za nesporné. Súd prikázal byt v hodnote 155.000 € do výlučného vlastníctva
žalobkyne, ktorá na pojednávaní dňa 11.10.2022 uviedla, že v byte žili donedávna so žalovaným v
spoločnej domácnosti, avšak bola nútená z bytu sa dočasne odsťahovať kvôli správaniu sa žalovaného

a zostal v ňom bývať žalovaný sám, pričom ona hradí všetky výdavky a platby spojené s užívaním
tohto bytu. S poukazom na to, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku na I. v k. ú. A., mestská
časť C. B., na ktorom je rozostavaná stavba, ktorá patrí do BSM, súd rozhodol o prikázaní predmetnej
rozostavanej stavby v hodnote 250.000 € žalovanému, ktorý je vlastníkom pozemku pod stavbou.
Osobné motorové vozidlo v nulovej hodnote s ohľadom na stav vozidla súd prikázal žalovanému, keďže

žalobkyňa nešoféruje a nemá ani vodičské oprávnenie. Pri finančnom vyrovnaní súd vychádzal z návrhu
žalobkyne a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnacieho podielu sumu vo výške 10.000
€ s tým, že na finančné vyrovnanie zo strany žalovaného určil lehotu 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Pokiaľ ide o vyporiadanie hnuteľných vecí, ktoré žalobkyňa pôvodne na výzvu súdu zo dňa
26.02.2015 zahrnula do masy BSM a žiadala ich vyporiadať, súd napokon upustil od ich vyporiadania

na základe návrhu žalobkyne prednesenom na pojednávaní dňa 03.12.2020, kde uviedla, že netrvá
na ich vyporiadaní s tým, že žalovaný k uvedenému návrhu nemal žiadne námietky. Súd na návrh
žalobkyne konanie v časti o vyporiadanie zostatku finančných prostriedkov ku dňu 21.04.2011 na účte
č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v O. O., X..O.. zastavil v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. z dôvodu, že
nie je možné v konaní preukázať stav finančných prostriedkov na tomto účte s poukazom na vyjadrenie

banky zo dňa 06.09.2021.

1.2. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. s prihliadnutím na predmet sporu tak,
že rozhodnutie súdu o vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán sporu, pri vyporiadaní bola dodržaná
parita podielov, stranám sporu sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o vyporiadaní BSM, na základe čoho

každá zo sporových strán znáša vzniknuté trovy konania.

2. Proti tomuto rozsudku v časti náhrada trov konania (výrok V.) podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a žiadala aby odvolací súd zmenil
výrok V. rozsudku tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vo svojom

odvolaní uviedla, že mala v konaní plný úspech, nakoľko súd napadnutým rozsudkom výrokmi I. II., III.
vyhovel všetkým častiam návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V návrhu
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadala vyporiadať aj zostatok finančných
prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v O. O., X..O.., ktorého majiteľmi boli ku dňu
21.04.2011 strany sporu tak, aby súd prikázal do jej výlučného vlastníctva polovicu úspor. Súd vykonal

dopyt, niekoľko rokov po návrhu žalobkyne na vykonanie takéhoto dokazovania, do O. O. X..O.. za
účelom zistenia stavu účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu zániku BSM. Dotknutá banka súdu dňa
09.09.2021 oznámila, že nakoľko uplynula archivačná doba, údajmi ku dňu 21.04.2011 nedisponuje.
Keďže súd nemohol predmetné úspory vyporiadať, žalobkyňa na pojednávaní zo dňa 11.10.2022 svoj
návrh čiastočne vzala späť a súd konanie v časti o vyporiadanie zostatku finančných prostriedkov

výrokom IV. napadnutého rozsudku zastavil.

2.1. Aj napriek jej snahám nebolo možné pre správanie žalovaného vec vyriešiť mimosúdne a následne
sa počas celého konania žalovaný vyhýbal účasti na nariadených pojednávaniach z rôznych častokrátabsurdných dôvodov (zhoršený zdravotný stav, potreba opatrovať chorú matku, alergické reakcie počas
peľovej sezóny a iné). Žalovaný navrhoval odročiť každé pojednávanie zo zdravotných dôvodov, ktoré
však nikdy nepreukázal napr. lekárskou správou, či potvrdením o práceneschopnosti. Žalovaný sa

však niekoľkokrát osobne dostavil na súd za účelom nahliadnutia do spisu. Vzhľadom na uvedené je
zrejmé,žežalovanýspôsobilprieťahyvkonaní,neúčelnekonaniepredlžoval,čozohľadnilnaposlednom
pojednávaní aj súd, keď pojednával v jeho neprítomnosti a spor aj meritórne rozhodol. Žalovaný sa po
celý čas konania k meritu veci nevyjadril, nepredniesol žiaden dôkaz ani návrh na dokazovanie, a teda
zjavne len pre jeho správanie nemohla byť vec ukončená mimosúdne dohodou o vyporiadaní BSM.

Všetky tieto faktory mal súd vyhodnotiť pri rozhodovaní o trovách konania a podľa zásady úspechu
priznaťžalobkyniichnáhradu,keď považujezanespravodlivé,abysaterazpodieľalaajonanazaplatení
súdneho poplatku, keďže spor sa viedol skutočne len z viny žalovaného, ktorý bol na súde aj mimosúdne
neaktívny.

3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním doručeným osobne súdu prvej inštancie dňa

15.2.2023 v tom zmysle, že nesúhlasí s jej odvolaním, keď prílohou tohto vyjadrenie boli lekárske správy.

4. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný a to podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
18.1.2023 e-mailovou správou bez autorizácie (č.l. 229 spisu) a následne aj podaním doručeným
elektronickými prostriedkami bez ZEP ale vlastnoručne podpísaným dňa 23.1.2023 (č.l.231 spisu) .

4.1. Následne žalobca doručil súdu prvej inštancie ďalšie podanie dňa 8.2.2023 (č.l. 250 spisu),
23.3.2023 (č.l. 278 spisu), 15.5.2023 (č.l. 288 spisu) a dňa 10.6.2023 (č.l. 290a spisu) ktorými žiadal
o zrušenie rozsudku, keď všetky tieto podania boli doručované súd prvej inštancie e-mailovou správou
bez autorizácie.

5. K odvolaniam zo dňa 18.01.2023 a zo dňa 23.01.2023 sa vyjadrila žalobkyňa ktorá tieto podania
považovala za zmätočné. Z ich obsahu nie je vôbec zrejmé čoho sa žalovaný domáha a absentujú
všeobecné náležitosti podania a preto nie je možné toto podanie nijako kvalifikovať ako odvolanie.
Podanie zo dňa 23.01.2023, doručené súdu prostredníctvom emailovej komunikácie obsahuje len

kópiu vlastnoručného podpisu žalovaného. Tento nedostatok podania podľa našich vedomostí nebol
v 10 dňovej lehote odstránený doplnením podania v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe s
autorizáciou. Rovnaká vada zaťažuje aj podanie žalovaného zo dňa 18.01.2023. Preto ani na jedno
z týchto podaní nie je možné prihliadať. Keďže podanie žalovaného zo dňa 18.01.2023 a 23.01.2023
označené ako odvolanie trpí neodstrániteľnými vadami, ako aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené

skutočnosti mala za to, že podanie zo dňa 18.01.2023 a 23.01.2023 je zmätočné, nie je možné sa ním
zaoberať, preto nie je možné na neho prihliadať, ale naopak je potrebné ho odmietnuť.

6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p. preskúmal a prejednal
vec v rozsahu podaných odvolaní v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť a odvolanie žalobkyne
proti V. výroku (výrok o náhrade trov konania) napadnutého rozsudku nie je dôvodné.

8. Podľa § 125 ods. 1 C.s.p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

8.1. Podľa § 125 ods. 2 C.s.p. podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie

podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

8.2. Podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že písomné vyhotovenie rozsudku bolo žalovanému doručené dňa
3.1.2023 (utorok). Nasledujúci deň začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku,
ktorej posledným dňom by bol 18.1.2023 ( streda). Žalovaný podal odvolanie (ďalej ako „prvé odvolanie“)podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.1.2023 e-mailovou správou bez autorizácie (č.l.
229 spisu) t.j. včas ale toto podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu dodatočne nedoručil súdu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe

autorizované podľa osobitného predpisu a preto odvolací súd na toto podanie neprihliadol.
9.1. Ďalšie odvolanie bolo doručené súdu prvej inštancie elektronickými prostriedkami bez ZEP dňa
23.1.2023 (č.l. 231 spisu) a to bolo vlastnoručne žalovaným podpísané, keď sa dá predpokladať, že k
podpisu došlo nasledujúci deň v Informačnom centre pri štúdiu spisu (č.l. 232 spisu). V prípade tohto
odvolania nejde o obsahovo totožné podanie ako je prvé odvolanie a preto nie je možné prijať záver,

že prvé odvolanie bolo v zmysle § 125 ods. 2 C.s.p. dodatočne doručené. Odvolanie bolo doručené
súdu prvej inštancie elektronickými prostriedkami bez ZEP dňa 23.1.2023 (pondelok), teda zjavne
oneskorene, po uplynutí lehoty na podanie odvolania. S poukazom na ustanovenie § 386 písm. a/
C.s.p. preto odvolací súd odvolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietol, keď v prvom rade je
potrebné skúmať včasnosť podaného opravného prostriedku.
9.2. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd len dodáva, že na včasnosť podania odvolania nemajú

vplyv žiadne ďalšie podania žalovaného (pozri odsek 4.1.) a vzhľadom na skutočnosť, že na prvé
odvolanie nebolo možné prihliadnuť (pozri odsek 9.1.) bol nadbytočný postup súdu prvej inštancie, ktorý
uznesením č.k. 15C/221/2014-267 zo dňa 15.3.2023 vyzýval žalovaného na odstránenie vád prvého
odvolania.

10. Po odmietnutí odvolania žalovaného sa ďalej odvolací súd zaoberal odvolaním žalobkyne, ktoré bolo
podané včas.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11.1. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11.2. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11.3. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

12. V konaní o vyporiadanie BSM sa rovnako ako v iných sporových konaniach uplatňuje pri rozhodovaní
o náhrade trov konania zásada úspechu v konaní v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.. Rozhodnutie o
trovách konania v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ale má svoje
špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva
je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu
podať obidve strany, súd nie je viazaný žalobou). Pri stanovení úspechu s poukazom na § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní
bránil ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane a v tomto smere
na žalobe nezáleží. Nedá sa preto povedať, že plný úspech má ten, kto podal žalobu o vyporiadanie. Súd

postupuje v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex offo, preto spravidla,
ak sa dodrží základná parita podielov, čo je daný prípad, je na mieste, aby si každá strana platila náklady
konania zo svojho, čo vedie nepochybne za takejto situácie k aplikácii § 255 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že ani jednej zo strán sporu nepriznal nárok
na náhradu trov konania, ktorý výrok je v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p..

12.1. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku V. týkajúcom sa
náhrady trov konania ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1, § 255 ods. 2, 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný podaním odvolania oneskorene, procesne

zavinil, že sa jeho odvolanie muselo odmietnuť. Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú zákonnú
úpravu spôsobu rozhodovania o trovách konania v prípade odmietnutia odvolania. Analogicky však
súdna prax aplikuje ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p., ktoré upravuje náhradu trov konania v
prípade zastavenia konania, čo je procesná situácia svojou povahou najbližšie odmietnutiu odvolania. Vzmysle tohto ustanovenia je na náhradu trov konania povinná strana, ktorá procesne zavinila zastavenie
konania. Žalovaný by teda v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. bol povinný nahradiť trovy odvolacieho konania
žalobkyni. Súčasne však žalobkyňa so svojim odvolaním voči rozhodnutiu o trovách konania rovnako

nebola úspešná, keď odvolací súd napadnutý výrok potvrdil. V zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. by teda
povinnosť nahradiť trovy konania mala zaťažovať žalobkyňu. Nakoľko teda obe sporové strany neboli v
odvolacom konaní úspešné, ich vzájomné nároky na náhradu trov odvolacieho konania sa skonzumovali
a odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo a preto už o výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude

potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).