Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/90/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011176
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124011176.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Michala
Polláka a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 29.05.2024 sp. zn. 35T/18/2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.9.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 29.05.2024, spisová značka 35T/18/2024, rozhodol o
obžalobe podanej na A. B. tak, že tohto uznal za vinného, že
v presne nezistenom čase v období minimálne od mesiaca október 2023 až do 19. januára 2024 v
obci D. E. F. v rodinnom dome na adrese G. H. I. XXX/XX, kde žil v spoločnej domácnosti so svojimi

rodičmi, prevažne pod vplyvom alkoholu prípadne aj iných návykových látok opakovane s určitou
pravidelnosťou a viackrát hrozbami zabitím, rozbíjania vecí a zariadenia v dome požadoval od svojich
rodičov-poškodených H. B. a J. B. a tak ich nútil, aby mu dávali finančné prostriedky v rôznych výškach,
keď mu rodičia odmietli ním žiadanú peňažnú hotovosť poskytnúť vulgárne im nadával, kričal na nich,
rozbíjal veci a zariadenie v dome, vyhrážal sa im zabitím až kým mu v obave o svoj život a zdravie
vyvolanej jeho správaním odovzdali finančné prostriedky v rôznych sumách, pričom okrem iných útokov

dňa 05. januára 2024 v čase približne o 14:00 h v mieste spoločného bydliska obžalovaný žiadal od
svojhootcapeňažnúhotovosťvovýške50€apritomsapoškodenýmvyhrážalpozabíjaním,rozhadzoval
veci a zariadenie v dome, búchal s dverami a vecami, vykrikoval a vulgárne im nadával potom ako mu
otec nechcel peniaze poskytnúť v dôsledku čoho poškodení zo strachu zavolali na políciu, ďalej dňa 18.
januára 2024 v presne nezistených poobedňajších hodinách v mieste bydliska obžalovaný pýtal od otca
finančnéprostriedky,ktorémusapopritomvyhrážalzabitím,žemôžedostaťaksamuneľúbi,vulgárnesa

vyjadroval na jeho adresu, lebo ho chce nechať skapať, kedy mu otec pod vplyvom takéhoto správania
dal hotovosť vo výške 2 €, nakoniec konanie obžalovaného vyvrcholilo dňa 19. januára 2024 v presne
neustálenom čase približne od 07:00 h do 08:00 h v spoločnom bydlisku kde obžalovaný od svojich
rodičov požadoval finančné prostriedky vo výške 50 € a nútil ich k vyplateniu hotovosti tým spôsobom, že
sa rodičom-obom poškodeným viacnásobne vyhrážal zabitím, porozbíjaním zariadenia a vecí v dome,
kričal a vulgárne im nadával, tlačil a sácal do otca a tak ho vytláčal z dverí, aby išiel vybrať peniaze, rozbil

keramickú sviečku, zhodil kvetináč, chcel zobrať a rozbiť televízor, v čom mu zabránila jeho matka, v
zúrivosti chodil po dome, pričom v dôsledku strachu z takéhoto konania obžalovaného poškodený pred
ním predstieral, že ide vybrať finančné prostriedky z bankomatu, odišiel z domu a privolal políciu, čím
spôsobil poškodeným H. B. a J. B. ich prinútením k vyplácaniu peňažnej hotovosti škodu v nezistenej
výške,
teda iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej

osobe,čím spáchal zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený: Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2,

ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia
slobody v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný
na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené
ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie iba obžalovaný, v zákonnej lehote a to proti výroku o treste,
respektíve proti spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu, pričom uviedol, že obhajoba sa domnieva, že postačí uloženie trestu odňatia slobody
obžalovanému s podmienečným odkladom na primerane dlhú skúšobnú dobu za súčasného uloženia
ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia ústavnou formou. Zásada humanizmu
uplatňovaná v trestnom práve zahrňuje nielen ochranu páchateľa, jeho resocializáciu či sociálnu

integráciu, výkon trestu a ochranných opatrení, ale aj ochranu spoločnosti vrátane jej humanitných
ideálov a hodnôt, ako aj ochranu potencionálnych obetí pred trestnými činmi. V prípade obžalovaného
plní v otázke posúdenia jeho nápravy významnú úlohu práve uložené ochranné liečenie. Z výpovede
znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej na hlavnom pojednávaní dňa 29.5.2024 vyplýva, že osobnostnú
výbavu obžalovaného hodnotí tak, že ak by nepil a nebral drogy, je to tichý a neškodný chlapec. Znalkyňa

tiež uviedla, že u obžalovaného vidí veľký predpoklad úspešnej resocializácie. Rodičia obžalovaného
ako poškodení sa na hlavnom pojednávaní vyjadrili, že nechcú, aby ich syn - obžalovaný bol odsúdený
na nepodmienečný trest odňatia slobody, problém vidia tiež v alkohole a drogách. Obžalovaný navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 35T/18/2024 zo dňa 29.5.2024 podľa§ 321
ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por., aby rozhodol sám a obžalovanému uložil

trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú. dobu s tým, že obžalovaný
nepodal odvolanie proti ochrannému liečeniu, ktoré zostáva v platnosti.
3. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nie je
dôvod na zamietnutie v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku
podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej
lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých

výrokov, v rozsahu podaného odvolania, z dôvodov v odvolaní uvedených, ako aj konania, ktoré ich
vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Na základe podaného odvolania bolo predmetom prieskumu tunajšieho súdu iba rozhodnutie o treste,
konkrétne rozhodnutie o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Obžalovaný v odvolaní
nenapáda ani druh uloženého trestu, ani jeho výšku, nenapáda ani uloženie ochranného liečenia.

Domáha sa zmeny rozhodnutia o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia slobody a žiada, aby
odvolací súd rozhodol, že výkon trestu odňatia slobody mu bude podmienečne odložený a bude mu
stanovená primeraná skúšobná doba.6. Preskúmaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, odvolací súd zistil, že prvostupňový
súd sa zaoberal možnosťou uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, ktorého výkon by mu bol
podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba. Prvostupňový súd uzavrel, že v jeho prípade

nie je možné, respektíve primerané uložiť mu trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne
odložený.
7. V tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že výchovný aspekt trestu nie je podľa
názorusúdumožnézabezpečiťvýlučneochrannýmliečenímahrozboupodmienečneodloženéhotrestu,
teda v prostredí mimo ústavu. Obžalovaný nenastúpi na výkon ochranného liečenia bezprostredne po

jeho nariadení, ale spravidla s časovým odstupom. Dosiahnutie účelu ochranného liečenia je dlhodobý
proces, vo významnej miere závislý od spolupráce a prístupu obžalovaného. Vzhľadom na mieru
závislosti a tú skutočnosť, že riziko zlyhania obžalovaného aj v prípade jednorazového požitia drogy
alebo alkoholu nie je možné vylúčiť, uloženie trestu s podmienečným odkladom by nenaplnili účel
individuálnej prevencie.
8. Prvostupňový súd ďalej uvádza, že obžalovaný sa dopustil závažného trestného činu, ktorý

spáchal v súvislosti s užívaním alkoholu a omamných a psychotropných látok voči blízkym osobám.
U obžalovaného je znalecky konštatovaná dlhoročná rozvinutá polymorfná závislosť od alkoholu a
omamných a psychotropných látok, ako aj nelátková závislosť. Obžalovaný o svojej závislosti vie,
napriek tomu žiadne liečenie a odbornú pomoc doteraz nevyhľadal, túto odmietal. Z jeho trestnej a
priestupkovej minulosti je zjavné, že užívanie alkoholu má významný vplyv na jeho protiprávne konania.

Svedčí o tom tá skutočnosť, že doterajšej protiprávnej činnosti sa dopustil aj v súvislosti s užívaním
alkoholu, a to či už ide o predchádzajúcu trestnú činnosť, ale aj opakovaných priestupkov na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Pri úvahe o ukladaní primeraného trestu súd môže prihliadať
aj na zahladené odsúdenie, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne
zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, nie sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal.

Jeho protiprávne konanie vykazuje známky gradácie z hľadiska závažnosti skutkov, od priestupkov,
cez prečiny a v súčasnosti je uznaný za vinného zo zločinu. Alkohol bol prítomný vo všetkých formách
jeho protiprávneho konania. Obžalovaný nepreukázal žiadnu mieru sebareflexie pri uložení doterajších
miernych trestov za svoje protiprávne konanie (či už podmienečne odložený trest odňatia slobody alebo
peňažné sankcie za priestupky) a snahu o nápravu svojho správania v súvislosti s predchádzajúcim

odsúdením. Ak doposiaľ nedošlo ku korekcii správania obžalovaného, práve naopak závažnosť jeho
protiprávneho konania sa postupne stupňovala, je plne dôvodné prognózovať, že k takejto korekcii
nedôjde ani v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, teda podmienečný odklad
výkonu trestu obžalovaného úplne stráca opodstatnenie.
9. Závažnou a determinujúcou okolnosťou pri ukladaní trestu je aj osoba obžalovaného. Podľa

znaleckého posudku je v jeho osobnosti prítomná extrémne zvýšená nepriama agresivita, jeho osobnosť
je emočne a sociálne nezrelá. Celkové správanie je okrem iného ovplyvnené pudovosťou, prenikajúcou
jeho osobnosťou, čo v záťažových situáciách vedie k impulzivite, vyúsťujúcej do agresivity. Miera
agresivity v osobnosti obžalovaného a jeho závislosť potencujú riziko možného ďalšieho zlyhania, keďže
aj jednorazové použitie alkoholu alebo drog sú spôsobilé znížiť ovládacie schopnosti obžalovaného,

a v prípade nadmerného užívania je pre spoločnosť nebezpečný. V dôsledku polymorfnej závislosti
došlo k depravácii jeho osobností v oblasti morálnej a citovej, ich dlhodobé užívanie postup viedlo k
organickým zmenám centrálnej nervovej sústavy. Nerobí mu problém psychicky zaútočil a zraniť. Vývin
jeho osobnosti je abnormný, zaznamená je sociopatia, ktorá má podstatný vplyv na jeho bezohľadné
správanie v sociálnom prostredí.

10. Prvostupňový súd je toho názoru, že kombinácia ochranného liečenia a podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody nie sú samostatne spôsobilé zabezpečiť resocializáciu obžalovaného,
vzhľadom na charakteristiku jeho osobnosti. Obžalovaný mal opakovanú možnosť preukázať, že jeho
resocializácia je možná aj mimo ústavného prostredia. Rodičia mu opakovane navrhovali liečbu, túto
možnosť nevyužil. Dlhoročná závislosť a užívania alkoholu a omamných a psychotropných látok mali

podľa znaleckého posudku negatívny vplyv na zmeny v jeho osobnosti. Ak aj znalkyňa pripustila
úspešnosť resocializácie v prípade, ak by ochranné liečenie bolo úspešné, nie je možné opomínať tú
skutočnosť, že v osobnosti obžalovaného je okrem iného prítomná aj agresivita vykazujúca vysoké
hodnoty. Náprava obžalovaného si vyžaduje nielen elimináciu a potlačenie látkových závislosti, ale aj
nápravu jeho osobnosti a jeho vôľu rešpektovať spoločenské, morálne a právne hranice. Je u neho

zaznamenanávysokámieravprekračovanívšeobecneplatnýchhranícanízkacitlivosťvočinim.Hranice
prekračujú cielene, vedome a bezohľadne. Jeho citlivosť voči ich zachovávaniu je totiž nízka, tieto
hranice si nevšíma, nezamýšľa sa nad nimi, prekračuje ich cielene a vedome. Súd je toho názoru,
že ak osobnosť obžalovaného a jeho postoj k právnym a spoločenským normám vykazuje tak výraznéodchýlky, jeho náprava mimo prostredia ústavu, vzhľadom na mieru narušenia jeho osobnosti vplyvom
závislosti, je významne sťažená, ak nie nemožná. Výkon trestu je nielen obmedzením osobnej slobody
páchateľa trestného činu (preventívna funkcia), ale má vytvoriť aj podmienky na jeho výchovu, tak aby

v budúcnosti viedol riadny život (výchovná funkcia). V prostredí ústavu sa výchovný účel trestu realizuje
individuálnym programom zaobchádzania. Obžalovaný sám, vzhľadom na negatívny dopad závislostí
na jeho duševné zdravie a osobnosť, nie je schopný dosiahnuť nápravu. Výchova obžalovaného v
domácom prostredí tiež zjavne zlyhala, rodičia, s ktorými žil, nedokázali žiadnym spôsobom pozitívne
ovplyvniť jeho správanie, dokonca sa stali obeťou jeho trestnej činnosti. Rodičia obžalovaného ako

poškodení sa vyslovili za uloženie podmienečného trestu s tým, že majú za to, že tento v kombinácii
s ochranným liečením je pre nápravu obžalovaného postačujúci. V tomto smere, ale súd poukazuje na
vzťah obžalovaného k rodičom, ktorý znalkyňa hodnotí ako ľahostajný, bez akýchkoľvek kamarátskych,
či citovo saturovaných väzieb. Teda ani rodičia, nie sú schopní pozitívne vplývať na resocializáciu a
správanie obžalovaného, keďže pre obžalovaného nepredstavujú žiadnu autoritu, práve naopak, jeho
vzťah k nim možno hodnotiť ako ľahostajný, skôr sa vo vzťahu k nim cíti ako dominantný.

11. Zistenia a závery prvostupňového súdu, uvedené v bodoch 7. až 10. tohto uznesenia, ktoré
sa vzťahujú k rozhodnutiu o tom, že obžalovaný vykoná uložený trest odňatia slobody v ústave na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, teda, že výkon tohto trestu nebude
podmienečne odložený v zmysle ustanovení §§ 49 a 50 Trestného zákona, respektíve §§ 51 a 52
Trestného zákona, považuje odvolací súd za správne. Prvostupňový súd vyčerpávajúcim spôsobom

vysvetlil, ktoré skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, bral
do úvahy a akým spôsobom ich zhodnotil. Odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd zohadnil všetky
skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o treste a tieto zároveň aj správnym spôsobom vyhodnotil.
Úvahy prvostupňového súdu sú obsahovo dostatočné, zrozumiteľné a vecne správne a prvostupňový
súd neopomenul reagovať na žiaden z návrhov, resp. argumentov, ktoré predniesol obžalovaný v

prvostupňovom konaní, pred vydaním napadnutého rozsudku.
12. Pokiaľ obžalovaný vo svojom odvolaní namieta neprimeranosť uloženého trestu, odvolací súd
odkazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu, ktorý podrobne vysvetlil splnenie všetkých zákonných
podmienok pre uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, respektíve vysvetlil, ktoré zákonné
podmienky uvedené v § 49 ods. 1 Trestného zákona nie sú splnené na podmienečný odklad výkonu

trestu odňatia slobody. Preto nie je potrebné zo strany odvolacieho súdu opakovať túto argumentáciu.
13. Prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku aj
s argumentáciou, ktorú zopakoval obžalovaný vo svojom odvolaní a ktorá je založená na význame
uloženého ochranného liečenia. Obžalovaný zdôrazňuje význam uloženého liečenia vo vzťahu k jeho
náprave. Odvolací súd sa stotožňuje názorom prvostupňového súdu, že význam uloženého ochranného

liečenia nie je rozhodujúci pri zvažovaní možnosti uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, ktorého
výkon bol podmienečne odložený. V podrobnostiach odkazuje odvolací súd na podrobné vyhodnotenie
správania sa obžalovaného v minulosti, jeho opakovaných postihoch za spáchanie protiprávneho
konania aj pod vplyvom návykových látok a jeho neochotu riešiť problém so škodlivými užívaním
návykových látok v prípadoch, keď bol postihnutý sankciou, ktorá nemala za následok odňatie slobody.

14. Vyjadrenia znalkyne z odvetvia psychológie, ktoré sa vzťahujú k osobe obžalovaného a na ktoré
vo svojom odvolaní poukazuje obžalovaný, nie je možné brať do úvahy bez kontextu ďalších záverov
znaleckého dokazovania a dôkazov, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu osoby obžalovaného. Podľa
názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd práve takýmto, komplexným spôsobom zhodnotil osobu
obžalovaného a dospel k správnym záverom, ktoré sa premietli do rozhodnutia o spôsobe výkonu trestu

odňatia slobody.
15. Rovnako sa prvostupňový súd správne vysporiadal aj s vyjadrením rodičov obžalovaného, ktorí
vyslovili svoj názor na potrebu ukladania trestu obžalovanému, keď rovnaký argument, aký je uvedený v
odvolaní obžalovaného, bol použitý už v prvostupňovom konaní, pred vydaním napadnutého rozsudku.
Preto ani k tejto odvolacej námietke nie je potrebné opakovať argumentáciu, ktorú uviedol prvostupňový

súd v napadnutom rozsudku. Je možné dodať, že názor rodičov obžalovaného k spôsobu, akým má byť
ich syn trestnoprávne postihnutý, je vo veľkej miere determinovaný silným a zrejme pozitívnym citovým
vzťahom k synovi, čo je prirodzené. Súd pri rešpektovaní názoru vyjadreného jeho rodičmi, ktorého
úprimnosť nijakým spôsobom nespochybňuje, však uprednostňuje uplatnenie objektívnych kritérií, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania a na základe ktorých bude možné, pri uloženie nepodmienečného

trestu odňatia slobody, naplniť účely trestu sledované ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona tak, ako
to uvádza v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd.
16.Jemožnézhrnúťauzavrieť,žeodvolacienámietkyobžalovanéhosavplnejmierekryjú,sobhajobou,
ktorú uplatnil v prvostupňovom konaní, pričom prvostupňový súd mu na všetky tieto argumenty dalprimeranú a zrozumiteľnú odpoveď. Preskúmaním odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu,
odvolací súd dospel k záveru, že napadnutému rozsudku v príslušnej časti jeho odôvodnenia, ktorá sa
vzťahuje k odvolaniu obžalovaného, nie je možné vytknúť žiadne chyby, ktoré by mali mať za následok

zrušenie napadnutého výroku o treste, respektíve spôsobu jeho výkonu.
17. Odvolací súd posúdil všetky námietky obžalovaného proti napadnutému výroku rozsudku
prvostupňového súdu ako nedôvodné a keďže nenašiel žiadne iné dôvody, na ktoré by musel prihliadať
z úradnej povinnosti, v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1, druhá veta Trestného poriadku, zamietol
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.