Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/120/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010298
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5823010298.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 8. februára 2024 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej, prejednal
odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/50/2023 z 13.
októbra 2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn.
4T/50/2023 z 13.10.2023 vo výroku o treste u obžalovaného A. B..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v B.,
C. C. XX, t. č. vo väzbe v Ústave
na výkon väzby Žilina

sa odsudzuje:

podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. (§ 36 písm.

d), k), l) Tr. zák. a § 37 písm. h) Tr. zák.), § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaný sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje sa výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn.
6T/31/2023 z 27.6.2023, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s odkladom

jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov a súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov a súčasne zrušuje aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 30 mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. v bodoch 1/, 2/ a 3/ uznaný za vinného
z pokračovacieho zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov

podľa § 270 ods. 2 Tr. zák. spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a v bode 4/ bol uznaný za
vinného z pokračovacieho zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných
papierov podľa § 270 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedené v bodoch 1/ až 4/
napadnutého rozsudku.Za uvedené trestné činy bol obžalovanému podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1
Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. d), písm. k), písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm.

j) Tr. zák. uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn.
6T/31/2023 zo dňa 27.06.2023, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Proti rozsudku okresného súdu podal prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie obžalovaný, ktoré
odôvodnil tak, že toto podáva proti výroku o treste. S výškou uloženého trestu odňatia slobody vo výmere
4 roky a 8 mesiacov nesúhlasí, nakoľko tento považuje za neprimerane prísny. Ku skutku sa priznal,
svoje konanie oľutoval a prejavil aj snahu o náhradu spôsobenej škody. Keďže sa priznal, prichádza

u neho do úvahy postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pokiaľ ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody. Použitie trestnej sadzby v zmysle § 270 ods. 2 Tr. zák. v rozpätí od 7 do 10 rokov by bolo pre
neho neprimerane prísne. Je toho názoru, že v danom prípade použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. odôvodňujú
jednak okolnosti prípadu ako aj jeho pomery. Domnieva sa, že mu je možné uložiť trest odňatia slobody
vo výmere od 2 rokov. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, uviedol, že falzifikáty bankoviek nevyrábal, tieto

dostal od D. E., z ktorých pár kusov odovzdal ďalším spoluobžalovaným, ktorí ich následne použili.
Tohto konania sa dopustil z mladíckej nerozvážnosti. Na neprimeranú trestnú sadzbu v § 270 ods. 2 Tr.
zák. prihliadajú súdy aj v iných prípadoch a za rovnakú trestnú činnosť ukladajú aj podmienečné tresty
odňatia slobody.
V odvolaní poukázal na konkrétne rozhodnutia okresných, resp. krajských súdov v Slovenskej republike.

Poukázal aj na pripravovanú novelu Trestného zákona, v ktorej je pri § 270 ods. 2 Tr. zák. navrhovaná
nižšia trestná sadzba, a to v rozpätí od 2 do 8 rokov. Taktiež prokurátor zastavil trestné stíhanie
v prípade, keď podľa posudku Národnej banky Slovenska boli bankovky vyhodnotené stupňom kvality/
nebezpečnosti 5, teda išlo o nepodarený falzifikát, s najnižším stupňom nebezpečnosti. Aj v jeho
prípade išlo o falzifikáty so stupňom nebezpečnosti 5. Tieto okolnosti majú vplyv na to, aby bolo možné

postupovať podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Uviedol, že má len 20 rokov a je osobou blízkou veku mladistvých.
Nepodmienečný trest odňatia slobody v jeho veku bude mať na neho veľmi negatívny dopad. U mladých
ľudí takéto tresty môžu mať negatívny vplyv na formovanie ich osobnosti, ako aj psychický stav. Osoby
v jeho veku vo výkone trestu odňatia slobody sa vyznačujú zvýšenými obrannými reakciami, prejavuje
sa u nich spravidla negativizmus. Všetko toto potom spôsobuje, že osoby v jeho veku sa často nedokážu

začleniťspäťdospoločnostiamajúproblémyvďalšomživote.Včasespáchaniaskutkusineuvedomoval
následky svojho konania a tieto si uvedomil až vo väzbe. Má riadne ukončené stredoškolské vzdelanie
a pred zadržaním vykonával stavebné práce v Českej republike, kde bol samostatne zárobkovo činnou
osobou. Pokiaľ ide o jeho rodinné zázemie, rodičia mu odpustili a má sa kam vrátiť. K rodičom má
rešpekt a nechce ich sklamať. V prípade, ak by mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody,

nebude bývať v prístavbe rodičovského domu, ale bude bývať priamo v rodičovskom dome s rodičmi.
Taktiež by chcel s otcom pracovať v oblasti stavebných prác. Jeho otec má kontakty aj v regióne Oravy
a dokáže zabezpečiť rôzne zákazky na stavebné práce. Mal by teda zabezpečený aj dostatočný príjem
na zabezpečovanie všetkých svojich potrieb. Pokiaľ ide o trest mu uložený, myslí si, že tento je prísnejší
ako bezprávie, ktoré spôsobil svojim konaním. Čo sa týka priťažujúcich okolností, prvostupňový súd

v rozsudku uviedol aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. j) Tr. zák., teda že zviedol na spáchanie
trestného činu mladistvého. On uviedol vo svojej výpovedi, že spoluobžalovaných dlho nepoznal,
nevedel, koľko majú rokov, pričom im dal možnosť výberu, či falzifikáty bankoviek použijú alebo nie.
Podľa neho preto nemala byť v jeho prípade použitá priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. j) Tr. zák.
O veku mladistvých nemal žiadnu vedomosť. V čase skutku mali obaja mladiství pár mesiacov pred

nadobudnutím plnoletosti. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o treste a uložil mu miernejší trest, a to trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s podmienečným
odkladom jeho výkonu.Napadnutým rozsudkom okresného súdu boli uznaní za vinných aj ďalší traja spoluobžalovaní, u ktorých
však rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Krajský súd na základe podaného odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1, ods. 3 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste u obžalovaného A. B., ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným
subjektom a že toto je čiastočne dôvodné a to aj z iných dôvodov, než sú v ňom uvedené.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že výrok o treste u obžalovaného A. B. nie je úplne správny, pričom
niektoré pochybenia okresného súdu nie je možné napraviť, keďže išlo by o rozhodnutie v neprospech
obžalovaného a odvolanie podal len obžalovaný.

Pokiaľ prvostupňový súd použil § 41 ods. 1 Tr. zák. vo výroku o treste, ide o nesprávny postup,
nakoľko v predmetnej veci boli splnené podmienky pre postup podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., nakoľko

obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody za viac úmyselných trestných činov, z ktorých
sú viaceré zločinom. Okresný súd mal teda pri ukladaní trestu postupovať podľa ustanovenia o použití
asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. Ide o pochybenie, ktoré nemožno napraviť, keďže
odvolanie podal len obžalovaný.

Krajský súd považuje za nesprávne prihliadnutie aj na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.
d) Tr. zák., a to, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako
osoba vo vyššom veku, ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť.
Zo spisu nevyplýva, že by vek obžalovaného A. B. mal akýkoľvek vplyv na jeho rozumovú alebo
vôľovú spôsobilosť. Táto skutočnosť nebola preukázaná. Ani toto pochybenie okresného súdu nemožno

napraviť, keďže odvolanie podal len obžalovaný.

Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď prihliadol aj na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37
písm. j) Tr. zák., teda že obžalovaný zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého. V tomto
smere považuje krajský súd odvolaciu námietku obžalovaného za opodstatnenú, nakoľko zo spisu

nevyplýva nepochybne skutočnosť, že obžalovaný v čase skutkov mal vedomosť o veku mladistvých
spolupáchateľov. Krajský súd preto vo svojom rozsudku na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadal.

Okresný súd napokon nesprávne rozhodol, keď obžalovanému uložil úhrnný a súhrnný trest. Takáto
kombinácia nie je správna, nakoľko súhrnný trest nastupuje namiesto trestu úhrnného. Krajský súd túto

nesprávnosť potom vo svojom rozsudku odstránil, keď obžalovanému uložil len súhrnný trest.

Pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky obžalovaného, s týmito sa krajský súd nestotožnil. Skutočnosť,
že obžalovaný sa ku spáchaniu trestného činu priznal, svoje konanie oľutoval a prejavil aj snahu
o náhradu spôsobenej škody, nie je takého charakteru, ktorá by odôvodňovala mimoriadne zníženie

trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák., vzhľadom na okolnosti prípadu. Krajský súd naviac poznamenáva,
že správne mal prvostupňový súd pri ukladaní trestu postupovať v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák., teda
použiť asperačnú zásadu, v dôsledku ktorej dochádza k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby o jednu
tretinu. Ani skutočnosť, že obžalovaný falzifikáty bankoviek nevyrábal, nie je okolnosťou prípadu, ktorá
by umožňovala zníženie dolnej hranice trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Neobstojíanitvrdenieobžalovaného,žekonaniasadopustilzmladíckejnerozvážnosti,nakoľkozodpisu
z registra trestov vyplýva, že tento sa v minulosti už opakovane dopustil trestnej činnosti a za trestnú
činnosť už bol odsúdený. Je teda zrejmé, že v jeho prípade nejde o mladícku nerozvážnosť, ale
o opakované páchanie trestnej činnosti.

Za nedôvodnú považuje krajský súd aj námietku obžalovaného, že iné súdy v Slovenskej republike
v obdobných prípadoch ukladali miernejšie tresty, najmä, keď falzifikáty bankoviek boli vyhodnotené
stupňom kvality 5 - ako nepodarené falzifikáty. Aj keď v predmetnej trestnej veci išlo o falzifikáty
bankoviek so stupňom kvality 5 – ako nepodarené falzifikáty, nielen z odborného vyjadrenia Národnej

banky Slovenska jednoznačne vyplýva, že za určitých podmienok môžu byť zameniteľné za pravé
bankovky, ale aj zo samotných skutkov obžalovaného vyplýva, že tieto falošné bankovky v niektorých
prípadoch predavači, ktorým boli ponúknuté, prevzali ako pravé a ako z pravých bankoviek potompáchateľom vydali. Neobstojí preto argumentácia obžalovaného, že vzhľadom na stupeň falošnosti
bankoviek by mu mal byť uložený miernejší trest odňatia slobody.

Na zákonnosť výmery trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného nemá vplyv ani skutočnosť,
že trestný čin spáchal vo veku 20 rokov a ani jeho konštatovanie, že výkon trestu odňatia slobody
môže mať negatívny vplyv na ďalšie formovanie jeho osobnosti a psychický stav. Ako bolo už vyššie
konštatované, v prípade obžalovaného nejde o prvopáchateľa trestnej činnosti, ale v minulosti sa už
opakovane dopustil trestnej činnosti, pričom v jednom prípade bol aj právoplatne odsúdený. Ani táto

skutočnosť ho neodradila, aby sa opätovne dopustil úmyselnej trestnej činnosti, a to už závažnejšej,
keďže sa dopustil 2 pokračovacích zločinov.

Neobstojí ani námietka obžalovaného, že má vytvorené dobré rodinné zázemie a že by pracoval
spoločne so svojim otcom. Ani tieto skutočnosti podľa názoru krajského súdu nepredstavujú také pomery
obžalovaného, ktoré by odôvodňovali zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby

postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.
Vzhľadom na okolnosti prípadu krajský súd poznamenáva, že obžalovaný nebol uznaný za vinného,
za ojedinelé náhodné konanie, ale išlo o viaceré skutky v krátkom časovom období, pričom došlo aj
k reálnemu použitiu falšovaných bankoviek. Ani krajský súd teda nezistil také skutočnosti, ktoré by
umožňovali zníženie dolnej hranice trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. tak, ako to

navrhoval v odvolaní obžalovaný.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní poukázal na pripravovanú novelu Trestného zákona, ktorá mala upravovať
aj trest odňatia slobody vo vzťahu k trestnému činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby
peňazí a cenných papierov v zmysle § 270 Tr. zák., krajský súd poznamenáva, že táto novela nebola

v čase rozhodovania krajského súdu účinná, a preto je sťažnostná námietka obžalovaného v tomto
smere bezpredmetná.

Krajský súd poznamenáva, že obžalovanému bol postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.
zák. ukladaný súhrnný trest odňatia slobody na úplne spodnej hranici zníženej trestnej sadzby –

teda vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Takýto trest považuje aj krajský súd za zákonný. Uložený trest
možno považovať za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie, ako aj
represívnej stránky trestu. Ide o trest, ktorý v dostatočnej miere odzrkadľuje nebezpečnosť spáchaných
zločinov, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Napokon takýto trest podľa názoru krajského
súdu aj dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Krajský súd potom na základe odvolania obžalovaného, po zrušení výroku o treste u obžalovaného
A. B. tomuto uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere taktiež 4 roky a 8 mesiacov, ako uložil aj
prvostupňový súd.

Postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody taktiež
zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil aj výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Námestovo,

sp. zn. 6T/31/2023 z 27.06.2023, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3
mesiace, s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov a súčasne mu bol uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov.

Súčasne krajský súd zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Keďže predchádzajúcim rozsudkom, vo vzťahu ku ktorému bol obžalovanému ukladaný súhrnný trest,
mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov, krajský súd preto

rozhodol o uložení aj tohto trestu obžalovanému.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd na základe odvolania obžalovaného
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.