Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4620200614
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4620200614.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Lenky Halmešovej a JUDr. Márie Malíkovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXXX/XX, E., zastúpená: Mgr. Vojtech Budaváry, advokát, so sídlom Šafárikovo námestie
7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 447 917, proti žalovanej: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.
s., so sídlom Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra, IČO: 36 550 949, zastúpená: FROLKOVIČ
Legal, s. r. o., so sídlom Námestie Mateja Korvína 1, 811 07 Bratislava, IČO: 50 106 228, o určenie
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. TO-11Cpr/4/2020-416 zo dňa 12. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie napadnutýmrozsudkom (vporadídruhým) určil,ževýpoveďzpracovnoprávneho
pomeru zo dňa 17.02.2020 daná žalovanou žalobkyni je neplatná a žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v plnej výške.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. čl. 1, 2, 5, § 1 ods. 1,4, § 7 ods. 3, § 42 ods. 2, § 59 ods.

1 písm. a) až d), § 63 ods. 1 písm. d) bod 2, § 74, § 77, § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce (ďalej len „ZP“) ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 2
ZP zo strany žalovanej pod číslom 68/12/2020 zo dňa 17.02.2020, daná žalobkyni dňa 27.02.2020 je
neplatná. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila dňa 28.10.2015 pracovnú zmluvu
s dohodnutým druhom práce obchodno-ekonomický riaditeľ. Dňa 28.10.2015 rozhodlo predstavenstvo

žalovanej v súlade s článkom V. ods. 1 štatútu predstavenstva a časti III. čl. 11 ods. 1 organizačného
poriadku žalovanej, že žalobkyňu menuje do funkcie obchodno-ekonomický riaditeľ. Dňa 12.02.2020
predstavenstvo žalovaného podľa článku V. ods. 1 štatútu predstavenstva odvolalo žalobkyňu z funkcie
obchodno-ekonomický riaditeľ s účinnosťou od 13.02.2020. Následne jej doručila žalovaná výpoveď z
pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce. Žalobkyňa považuje výpoveď
za neplatnú z dôvodu, že žiadny osobitný predpis a ani vnútorný predpis žalovanej neustanovuje
vymenovanie ako požiadavku na vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca, preto pracovný pomer

vedúceho zamestnanca možno založiť aj pracovnou zmluvou aj bez vymenovania. V žalobe tiež uviedla,
že pokiaľ nemá zamestnávateľ takúto požiadavku zakotvenú vo svojom vnútornom predpise nie je
vymenovanie do funkcie podmienkou k uzatvoreniu pracovnej zmluvy a následne ani podmienkou k
ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu. Zdôraznila, že pracovnú zmluvu uzavrela skôr ako došlo k jejmenovaniu do funkcie obchodno - ekonomický riaditeľ. Oba doklady boli vytvorené síce v jeden deň, ale
pracovná zmluva bola vytvorená skôr ako menovanie čo vyplýva aj z evidenčných čísiel týchto dokladov.
Z toho je podľa názoru žalobkyne možno vyvodiť že v danom prípade nebolo viazané uzatvorenie

pracovnej zmluvy na predchádzajúce menovanie do funkcie. Ďalej namietala, že zamestnávateľ si
nesplnil svoju ponukovú povinnosť obsiahnutú v ustanovení § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. V
tejto súvislosti poukázala na to, že výpoveď bola spísaná dňa 17.02.2020, záznam spísaný v súvislosti
s oznámením o odvolaní bol spísaný dňa 27.02.2020.
3. V dôvodoch rozhodnutia poukázal tiež na to, že v poradí prvým rozsudkom č. k. 11Cpr/4/2020-144

zo dňa 17.09.2021 žalobu žalobkyne zamietol (výrok I.) a zároveň priznal žalovanej náhradu trov
konania v plnej výške (výrok II.). Žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote dňa
27.09.2021 odvolanie proti uvedenému rozsudku. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, uznesením č.
k. 7CoPr/1/2022-253 zo dňa 28.02.2023 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po opätovnom prejednaní veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že funkcia obchodno-
ekonomického riaditeľa, ktorú žalobkyňa u žalovanej zastávala, nebola v čase vymenovania do funkcie
v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva žalovanej, a preto nemožno potom vymenovanie do tejto
funkcie považovať za podmienku pre uzatvorenie pracovného pomeru. Uviedol, že žalobkyňa nebola

v čase vzniku pracovného pomeru v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, ale generálneho
riaditeľa, a preto uzavrel, že odvolanie z funkcie nezakladalo platný výpovedný dôvod podľa ustanovenia
§ 63 ods. 1 písm. d) bod 2. v spojitosti s § 42 ods. 2 Zákonníka práce, a teda výpoveď z pracovného
pomeru zo dňa 17.02.2020 daná žalovanou žalobkyni je neplatná.

5. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel, žalobkyňa má ako úspešná strana
v konaní nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške. O výške trov rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

6. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaná (č. l. 445 - 456
spisu), ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne
a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Odvolanie podala z odvolacích
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h), b) CSP. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalobkyňa mala spadať do priamej riadiacej pôsobnosti

generálneho riaditeľa žalovanej, a teda nie predstavenstva. Súd prvej inštancie mal z vykonaných
dôkazov dospieť k opačnému skutkovému zisteniu, a síce, že žalobkyňa spadala do priamej riadiacej
pôsobnosti predstavenstva. Žalovaná považovala za nesprávny aj záver súdu prvej inštancie, uvedený
v bode 20. napadnutého rozsudku a v ktorom súd konštatoval, že žalobkyňa nebola priamo podriadená
predstavenstvu spoločnosti, pretože bolo preukázané, že v rozhodnom čase absentovala existencia

akéhokoľvek vnútorného predpisu zamestnávateľa o tom, že žalobkyňa musela byť najskôr menovaná
do funkcie a až následne mohol vzniknúť pracovný pomer. Žalovaná namietala, že nesprávne právne
posúdenie v rozsudku spočíva jednak v tom, že súd neaplikoval príslušné normy, ktoré aplikovať
mal (t. j. opomenul aplikovať článok V. štatútu predstavenstva a čl. 6 bod 1/OP 2013) a zároveň
obsah súvisiacej právnej normy nesprávne interpretoval (konkrétne ustanovenie čl. 11 ods. 1/ OP

2013, pojednávajúce o tzv. organizačnej podriadenosti). V závere odvolania namietala, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku nespĺňa potrebné kvalitatívne požiadavky, nie je dostatočne presvedčivé, keď
sa vôbec nezaoberá relevantnými právnymi aspektmi.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie žalovanej považuje za nedôvodné.

Poukázala na to, že žalovaná pravdepodobne neporozumela základnému zisteniu súdu, ktorý dospel
k záveru, že žiadny vnútorný predpis žalovanej v čase vzniku pracovného pomeru žalobkyne
neustanovoval voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca
v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu (bod 20. rozsudku). Absencia tohto predpisu bola
zjavná, keďže pri vydaní rozsudku v roku 2021 súd prvej inštancie vychádzal z Organizačného poriadku

zo dňa 22.01.2019, v ktorom už priama riadiaca pôsobnosť bola priamo ustanovená, avšak v zmysle
názoru odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia Organizačného poriadku zo dňa
11.12.2013. Žalobkyňa nerozumie, na základe akých skutočností by mal z dokazovania vyplývať opak,
ako tvrdí žalovaná, keď žiadny zo svedkov neuviedol, že by odborní riaditelia boli v priamej riadiacejpôsobnosti predstavenstva. Podľa žalobkyne z vykonaného dokazovania vyplýva dôvodnosť jej žaloby.
V čase uzatvorenia pracovnej zmluvy žalobkyne bol u žalovanej účinný Organizačný poriadok zo dňa
11.12.2013 (č. l. 92 – 101 spisu), z ktorého vyplýva, že obchodno-ekonomický riaditeľ bol v čase vzniku

pracovného pomeru v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa a nie predstavenstva. V závere
vyjadrenia uviedla, že žiadny z argumentov alebo námietok žalovanej uvedený v odvolaní nemožno
kvalifikovať ako rozhodujúci (podstatný) pre rozhodnutie, na ktorý by sa vyžadovala špecifická odpoveď.
Žalobkyňa považuje rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný a vecne správny, súd veľmi podrobne
odôvodnil všetky skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo a tiež jednoznačne uviedol, na

základe akých (listinných) dôkazov alebo výpovedí svedkov tieto skutočnosti považoval za preukázané.

8. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že aj naďalej zotrváva na tvrdeniach formulovaných v odvolaní
a jednoznačne tvrdí, že rozsudok je vecne nesprávny. Trvala na tom, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení
k odvolaniu neprináša žiadne argumenty, ktoré by akokoľvek vyvracali napádané nedostatky rozsudku.
Opätovne v odvolacej replike vysvetľovala, že súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania

dospieť k záveru, že žalobkyňa bola v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva a že vnútorný predpis
žalovanej (ako zamestnávateľa) ustanovoval vymenovanie do funkcie ako podmienku jej výkonu (čo
vo výsledku znamená, že žalovaná mohla využiť výpovedný dôvod, ktorý využila). Tento záver vyplýva
z viacerých vykonaných dôkazov (najmä listinné dôkazy a výsluch svedkov resp. strán sporu) a ich
interpretácie vo vzájomnej súvislosti.

9.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP) skôrakosazačalzaoberaťsprávnosťounapadnutého
rozhodnutia, posudzoval okrem iného aj to, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či
nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, a či odvolanie žalovanej má
náležitosti podľa ust. § 363 CSP. Zaoberal sa formálnymi náležitosťami podaného odvolania zo strany

žalovanej z hľadiska obsahu a spôsobu podania predmetného odvolania a po preskúmaní toho, či boli
splnené procesné podmienky konania z (§ 382 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že rozhodnutie (rozsudok)
súdu prvej inštancie je potrebné, v zmysle ust. § 387 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 CSP potvrdiť bez vecného
preskúmania správnosti napadnutého rozhodnutia .

10. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .

11. Podľa ust. § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

12. Podľa § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

13. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

14. Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej
mociaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(zákonoe-Governmentevzneníúčinnomdo30.09.2024)
tento zákon sa vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci
podľa osobitných predpisov.

16. Podľa § 23 ods. 1 druhej vety zákona o e-Governmente (v znení účinnom do 30.09.2024), osoba,
ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania,
a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie
alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis1. kvalifikovaným elektronickým podpisom17) alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,18)
2. použitím na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu, ktorá je
podmienená úspešnou autentifikáciou zodpovedajúcou najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá“ podľa

osobitného predpisu,20a) alebo
3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje,
b) kvalifikovaným elektronickým podpisom,17) ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny
súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa
osobitného predpisu,20aa) a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú

pečiatku,19) ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu
náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

17. Podľa § 24 ods. 5 zákona o e-Governmente obsahovými náležitosťami elektronického formulára
pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti,
vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi, pričom

ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu,
považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania podávajúcim; to platí aj o náležitostiach
príloh elektronického podania, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu
alebo elektronickú podobu. Obsahom elektronického formulára pre elektronické podanie môže byť aj
identifikátor osoby.

18. Odvolací súd zaoberajúc sa náležitosťami odvolania, ktoré podal právny zástupca žalovanej, zistil,
že v spise založenom odvolaní č. l. 445 – 456, pozostávajúcom z dvoch dokumentov (formulár a príloha),
nebola KEP-om právneho zástupcu žalovanej podpísaná príloha obsahujúca odvolanie, ale iba samotný
formulár.Zvýsledkuinformatívnehoovereniapodpisovapečatívelektronickejsprávezodňa29.04.2024

(č. l. 456 spisu) odvolací súd zistil, že platným KEP je podpísaný iba dokument formulár č. l. 445 –
446 spisu.

19. Prostredníctvom oddelenia informatiky ( č.l. 491-492 spisu) odvolací súd zistil, že odvolanie
žalovanej k veci vedenej pod sp. zn. TO-11Cpr/4/2020 bolo zaslané cez portál e-Žaloby dňa 29.04.2024

a obsahuje formulár 31685e31-9cb6-4bdf-a944-a00002203208.asice, ktorý bol podpísaný platným
kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) JUDr. Ľuboša Frolkoviča (použitý certifikát občianskeho
preukazu s čipom) a súbor Odvolanie.pdf, ktorý nie je elektronicky podpísaný .

20. Formulár (č. l. 445- 446 spisu), ktorý bol podpísaný platným KEP právneho zástupcu žalovanej

neobsahuje žiadne dôvody odvolania. Podľa názoru odvolacieho súdu preto pokiaľ samotné
odôvodnenie odvolania – odvolacie dôvody a rovnako tak návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu
(odvolací návrh) neboli súčasťou samotného elektronicky podaného a s KEP podpísaného podania
„všeobecnej agendy“ – odvolania, bolo nevyhnutné, aby samotné odvolanie tvoriace prílohu
elektronického formulára obsahujúce odvolacie dôvody a odvolací petit tiež bolo podpísané KEP

vyhotoviteľa a osoby podávajúcej odvolanie.

21. Je zrejmé, že samotný text odvolania v prílohe vo formáte PDF pripojenej k formulárovému
odvolaniu neobsahuje KEP právneho zástupcu žalovanej. Vzhľadom na osobitnú úpravu následkov
elektronickéhopodaniabezKEPvustanovení§125ods.2CSPisprihliadnutímnato,žeurčitéprocesné

úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, ide podľa názoru odvolacieho súdu o
neodstrániteľnú vadu odvolania žalovanej, v dôsledku čoho neprichádzal do úvahy postup smerujúci k
odstraňovaniu tohto nedostatku. Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti odvolania a ak sa v prípade
elektronicky podaného odvolania vyžaduje KEP osoby ho podávajúcej, potom KEP na odvolaní musí byť
ním realizovaný v odvolacej lehote, resp. najneskôr do 10 dní s cieľom zabránenia vzniku zákonného

dôsledku jeho absencie (§ 125 ods. 2 CSP), ktorým je, že súd na takéto podanie neprihliada a postupuje
tak, ako keby neexistovalo.

22. Z uvedeného vyplýva, že len formulár obsahujúci text podania vo veci samej podpísaný
kvalifikovaným elektronickým podpisom je riadnym elektronickým podaním. Pokiaľ elektronický formulár

neobsahuje odôvodnenie podania, bude považovaný iba za „sprievodný list“, hoci aj kvalifikovane
elektronicky podpísaný. Účel elektronickej komunikácie nachádza svoj obsah v prípade konkrétneho
systému práve vo formulári, o ktorom sa predpokladá, že bude primárnym obsahovým prostriedkom
elektronickej komunikácie. Inak by aj pole príloh muselo byť povinné. Prílohy sú však iba nepovinnoučasťou, preto sa pri nich nepredpokladá (no ani nevylučuje) povinná autorizácia. Jedinou, avšak logickou
výnimkou je plnomocenstvo. Inak povedané, v prípade podania vo veci samej má byť elektronicky
podpísaný formulár a jeho priamy obsah nosičom informácií, nemá slúžiť ako sprievodný list k podaniu

vo veci samej.

23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. II. ÚS 220/2023-10 zo dňa 26. apríla 2023, ktorý v bodoch 14. a 15. odôvodnenia v
obdobnej veci uviedol : V usmernení dostupnom na https://www.justice.gov.sk/sluzby/podavanie-

navrhov-a-suvisiacich-pisomnosti-na-sudne-konanie/ je uvedené: „Podania v civilnom procese a v
správnom súdnom procese adresované súdu prostredníctvom portálu eŽaloby môžu, ale nemusia byť
autorizované podľa osobitného predpisu, teda podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo
kvalifikovanou elektronickou pečaťou. Ak elektronické podanie obsahuje návrh vo veci samej (t. j. návrh
na začatie konania - žalobu, späťvzatie návrhu, čiastočné späťvzatie návrhu, zmenu návrhu, odvolanie
a pod.) alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a nie

je autorizované podľa osobitného predpisu, je potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Ak sa podanie dodatočne nedoručí
súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Ak je elektronické podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia autorizované podľa osobitného predpisu, jeho dodatočné

doručenie v listinnej podobe nie je potrebné.“ Napokon aj v časti prílohy je okrem iného uvedené: „V
samotnom elektronickom formulári sa prílohy nepridávajú“ bod 14. odôvodnenia.
„Z uvedeného vyplýva, že len formulár obsahujúci text podania vo veci samej podpísaný kvalifikovaným
elektronickým podpisom je riadnym elektronickým podaním. Pokiaľ elektronický formulár neobsahuje
odôvodnenie podania, bude považovaný iba za „sprievodný list“, hoci aj kvalifikovane elektronicky

podpísaný. Účel elektronickej komunikácie nachádza svoj obsah v prípade konkrétneho systému práve
vo formulári, o ktorom sa predpokladá, že bude primárnym obsahovým prostriedkom elektronickej
komunikácie. Inak by aj pole príloh muselo byť povinné. Prílohy sú však iba nepovinnou časťou, preto
sa pri nich nepredpokladá (no ani nevylučuje) povinná autorizácia. Jedinou, avšak logickou výnimkou je
plnomocenstvo.Inakpovedané,vprípadepodaniavovecisamejmábyťelektronickypodpísanýformulár

a jeho priamy obsah nosičom informácií, nemá slúžiť ako sprievodný list k podaniu vo veci samej“ (bod
15. odôvodnenia).

24. Z obsahu spisu vplýva, že príloha elektronického formulára - súbor „Odvolanie.pdf“ podpísaná KEP
právneho zástupcu žalovanej nebola, preto bolo potrebné v zmysle ust. § 125 ods. 2 CSP podanie

vo veci samej, ktorým odvolanie voči rozsudku súdu nepochybne je, urobené v elektronickej podobe
bez autorizácie podľa osobitného predpisu, dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpis v lehote 10 dní súdu. V opačnom prípade súd na
takéto podanie neprihliada a ani na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K takémuto dodatočnému
doručeniu odvolania v zákonnej lehote nedošlo, preto odvolací súd na toto podanie žalovanej (t.j. prílohu

v „pdf“ formáte neprihliadol).

25. Odvolanie - 31685e31-9cb6-4bdf-a944-a00002203208.asice, ktoré bolo podpísané platným
kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) JUDr. Ľuboša Frolkoviča (použitý certifikát občianskeho
preukazu s čipom) zaslané cez portál eŽaloby dňa 29.04.2024 (formulár), ktoré neobsahuje žiadne

odvolacie dôvody ani odvolací návrh, odvolací súd posúdil ako tzv. blanketové odvolanie nespĺňajúce
požiadavky zákona pre riadne odvolanie (§ 363 CSP).

26. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.

Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

27. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

28. Odvolací súd pri právnom posúdení veci vychádza z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa
1VCdo/2/2023 zo dňa 08.11.2023, ktorý sa zaoberal výkladom ustanovení § 373 ods. 1 a § 365 ods. 3
CSP, pričom v bodoch 31. a 32. odôvodnenia uznesenia uviedol :„Ak teda platí, že súd nevyzýva odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov odvolania, v ktorom
odvolacie dôvody absentujú, a zároveň odvolacie dôvody môže odvolateľ dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania, je nutné dospieť k záveru, že odvolanie, v ktorom úplne absentujú

akékoľvek odvolacie dôvody, je možné uviesť (doplniť) o tieto chýbajúce dôvody len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. V ustanovení § 373 ods. 1 CSP je vyslovene uvedený zákonný príkaz
in fine, podľa ktorého platí, že v prípade absencie odvolacích dôvodov v odvolaní súd odvolateľa na
ich doplnenie nevyzýva. Dôvody odvolania tak môže odvolateľ doplniť skutočne len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Ohľadne uvedeného Veľký senát na podporu svojej argumentácie a výkladu

poukazuje na znenie komentára k CSP (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková
J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1234 s.),
podľa ktorého Odstrániteľnými vadami sú obsahové vady odvolania v nadväznosti na § 363 CSP, ktorý
vymedzuje náležitosti odvolania.(...) Vady odvolania, s výnimkou odvolacích dôvodov, môže odvolateľ
odstrániť až do vydania uznesenia odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania. (...) Vzhľadom na princíp
neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods. 3 CSP) postupuje súd prvej

inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle § 363 CSP
obligatórnou náležitosťou každého odvolania. Odvolacie dôvody zákon taxatívne vymedzuje v § 365
ods. 1 CSP, pričom sa vzťahujú aj na odvolanie, ktoré odvolateľ odôvodňuje podľa § 365 ods. 2 CSP.
Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva. To platí aj v prípade,
ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje. Samotné odvolacie dôvody môže pritom odvolateľ

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej
lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť,
odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa § 386 písm. d) CSP, keďže absencia relevantného
odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na
prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže

odvolací súd prihliadnuť vzhľadom na znenie § 365 ods. 3 CSP. (pozri aj rozhodnutie najvyššieho súdu
sp. zn. 5Obdo/23/2018, ktoré prešlo testom ústavnosti; viď rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS
90/2019 o odmietnutí ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej).
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že dané platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod
neobsahuje. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie v zmysle § 373 ods. 1 CSP odvolateľa

nikdy nevyzýva. Ustanovenie § 365 ods. 3 CSP je teda podľa právnej doktríny nutné aplikovať aj na
blanketové odvolania - teda odvolania vadné, bez vymedzených odvolacích dôvodov, ktoré je možné
dopĺňať o chýbajúce odvolacie dôvody len do uplynutia lehoty na podanie odvolania“.

29. Najvyšší súd SR sa vo svojom uznesení zo dňa 1VCdo/2/2023 zo dňa 08.11.2023 zároveň v bodoch

38. a 39. zaoberal aj povinnosťou odvolacieho súdu pri identifikácii blanketového odvolania po uplynutí
lehoty na odvolanie a v tejto súvislosti uviedol:„Aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd
povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné
podmienky (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Preto bude zo strany odvolacieho súdu vždy
jeho povinnosťou v zmysle uvedeného zákonného imperatívu, zduplikovaného v ust. § 380 ods. 2 CSP

aj v prípade tzv. blanketového odvolania skúmať procesné podmienky, tak ako to má toto ustanovenie
na mysli, teda aj keď neboli v odvolací dôvodoch uplatnené.“

30. Povinnosť skúmať procesné podmienky vyplýva súdu z ust. § 161 CSP a odvolaciemu súdu aj z ust.
§ 380 ods. 2 CSP, pričom právna teória (viď komentár k Civilnému sporovému poriadku Števček M.,

Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok,
Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 606 s.), rozdeľuje procesné podmienky do štyroch kategórií, a to: 1.
procesné podmienky na strane súdu (právomoc a príslušnosť), 2. procesné podmienky na strane strán
sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom
a plnomocenstvo zástupcu strany), 3. vecné procesné podmienky (existencia návrhu na začatie konania

a splnenie poplatkovej povinnosti) a 4. negatívne procesné podmienky (prekážka rozhodnutej veci
a prekážka skôr začatého konania). Povinnosť skúmať procesné podmienky sa nevzťahuje len na
(konečné) rozhodovanie o podanej žalobe, ale aj na všetky čiastkové úkony v rámci súdneho konania.

31. Odvolací súd sa zaoberal splnením procesných podmienok a z úradnej moci preskúmal rozhodnutie

súdu prvej inštancie v rozsahu, či boli splnené vyššie uvedené procesné podmienky v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že v konaní nezistil žiaden nedostatok v procesných podmienkach a tento
ani nebol stranami sporu v konaní tvrdený, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 za použitia čl.4 ods. 1 CSP potvrdil, bez toho, aby došlo k vecnému prieskumu správnosti výroku rozhodnutia súdu
prvej inštancie odvolacím súdom.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP a pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal zo zásady
úspechu v odvolacom konaní a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).