Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724202200
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8724202200.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore navrhovateľa: A. B. - A. C., D. D. D.
D. XX, XXX XX E. A., F.: XX XXX XXX, zastúpený: D. D., D. D. G. X, XXX XX H., F.: XX XXX XXX,
proti odporcovi: v 1. rade D., D., D. D. I. J. XX, XXX XX H., F.: XX XXX XXX a odporcovi: v 2. rade
K. L. X C., D. D. M. XX, XXX XX H., F.: XX XXX XXX, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária

RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o nariadenie
neodkladného opatrenia s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k.
20C/48/2004-34 zo dňa 31.05.2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Odporcom v 1. a 2. rade voči navrhovateľovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie domáhal vydania uznesenia, na základe
ktorého:
Prenajímateľ 1 je povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich: k odstráneniu stavby so súpisným
číslom XXXX, druh stavby: iná budova, popis stavby: predajný stánok, evidovanej na liste vlastníctva č.

XXXX, umiestnenej na pozemku parcely registra “C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 54 m2, druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom N. O. P.,
katastrálnym odborom, v katastrálnom území Q., obci: Q., okrese: P., a k vyprataniu nehnuteľnosti, a
to pozemku parcely registra “C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 54 m2, druh pozemku: Zastavaná
plocha a nádvorie evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného N. O. P., katastrálnym odborom,
v katastrálnom území Q., obci: Q., okrese: P..

Prenajímateľ 2 je povinný zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľnosti, a
to časti pozemku parcely registra “C“ s parcelným číslom XXXX o výmere 3523 m2, druh pozemku:
Zastavaná plocha a nádvorie, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného N. O. P., katastrálnym
odborom, v katastrálnom území Q., obci: Q., okrese: P. v rozsahu v zmysle Zmluvy o prenájme pozemku
zo dňa XX.XX.XXXX, t.j. v rozsahu 63m2.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol cit.:

„Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1, § 324 ods. 3, § 325 ods.

1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku.4. Súd prvej inštancie vec skutkovo posúdil tak, že žalobca ako nájomca so spoločnosťou M. Q. P., C.,
ako pôvodným prenajímateľom uzatvorili zmluvu o prenájme pozemku zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle
ktorej pôvodný prenajímateľ prenechal za odplatu žalobcovi do nájmu časť pozemku parc. č. XX v k.

ú. Q. P., pozemok o rozmeroch 9 x 6,5 m, za účelom trvalého zabratia spolu s manipulačnou plochou
vedľa trvale zabratého miesta o rozmeroch 9 x 6,5 m, t.j. trvale zabratú plochu o výmere 58,5 m2 a
ostatnú manipulačnú plochu o výmere 58,5 m2, za účelom zriadenia montovaného domu, v ktorom
bude v zimných mesiacoch zriadená požičovňa lyží, saní a snowboardov a v ostatných mesiacoch ako
požičovňa horských bicyklov a horských trekingových topánok. Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú

a podľa článku IV. zmluvy je zmluvu možné vypovedať z dôvodov závažného porušenia zmluvných
ustanovení alebo ustanovení platných zákonov v lehote 30 dní od zistenia týchto porušení. K zmluve boli
uzavreté 3 dodatky, ktorými sa menili podmienky nájomného. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/
XX zo dňa 18.11.1995 bol pozemok parc. č. XX rozdelený na pozemok s parc. č. XX/X o výmere 2241 m2
a pozemok s parc. č. XX/X o výmere 54 m2, pričom stavba „predajný stánok“ žalobcu je umiestnená na
pozemku parcely s parcelným číslom XX/X o výmere 54 m2. Vzhľadom na zmenu katastrálneho územia

a zmenu parcelných čísel je aktuálne predmet nájmu evidovaný na katastrálnej mape ako parcela parc.
č. XXXX (pôvodne parcela s parc. č. XX/X) o výmere 54 m2, na ktorej je postavená stavba so súpisným
číslom XXXX, evidovaná na LV č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, a časť parcely číslo
XXXX (pôvodne parcela s parc. č. XX/X) o výmere 3523 m2, evidovanej na LV č. XXXX. Výlučným
vlastníkom parcely parc. č. XXXX je žalovaný v 1. rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX

a parcely parc. č. XXXX je žalovaný v 2. rade na základe zámennej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,
pričom zmeny vlastníckych prv žalobcovi oznámené neboli. Dňa 17.05.2024 bola žalobcovi doručená
žiadosť o vypratanie s výpoveďou nájomnej zmluvy podpísaná zástupcami žalovaných v 1. a 2. rade. V
žiadosti žalovaní uviedli, že predmet nájmu bol zmenený dodatkom k zmluve o prenájme pozemku zo
dňa 07.08.1996, podľa ktorého je predmetom prenájmu iba parcela parc. č. XXXX. Žalovaný v 1. rade

žalobcu vyzval na vypratanie parcely a na odstránenie stavby umiestnenej na parcele, a to z dôvodu
užívania parcely bez právneho dôvodu, keďže zmluva je neplatná, a to v lehote 3 mesiacov od doručenia
žiadosti. Žalovaný v 2. rade v žiadosti vyzval žalobcu na vypratanie parcely parc. č. XXXX z dôvodu
jej užívania bez právneho dôvodu, a to v lehote 3 mesiacov od doručenia žiadosti. Žalovaní zároveň v
žiadosti uviedli, že pre prípad existencie platného nájomného vzťahu vypovedajú zmluvu v zmysle § 677

ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., následkom čoho dôjde k ukončeniu užívacieho práva žalobcu k predmetu
nájmu uplynutím výpovednej doby v trvaní troch mesiacov od doručenia žiadosti.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania vo veci samej podľa súdu prvej inštancie

žalobca neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie ním navrhovaného neodkladného
opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je
zrejmé, kedy bude sporný vzťah účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba
dočasnej úpravy pomerov strán konania. Súd vychádzal z toho, že žalobca neosvedčil predbežne
dôvodnosť svojho nároku, ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Súd má za to, že nie je

dôvodné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu a tým sa predišlo hroziacej ujme v majetkovej
sfére žalobcu. V konaní nebol preukázaný základný predpoklad splnenie ktorého zákon vyžaduje
pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovanému opatreniu, a to existencia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo
objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná)

možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie bezprostredného ohrozenia práva žalobcu
nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca síce nepovažuje vypovedanie nájomnej zmluvy
za platné, avšak nemá v úmysle domáhať sa neplatnosti výpovede. Rovnako opomína skutočnosť,
že ním deklarovaný zámer žalovaných začať s výstavbou apartmánového domu podlieha režimu

stavebného zákona, teda samotnej výstavbe predchádza niekoľko samostatných procesov, ktoré zo
svojej podstaty popierajú možnosť žalovaných odstrániť stavbu žalobcu kedykoľvek svojvoľne, pričom
žalobca sa domáha uloženia povinnosti žalovaným, zdržať sa odstránenia stavby či vypratania predmetu
nájmu. Žalobca neosvedčil existenciu titulu na odstránenie stavby či vypratanie, ani zámeru žalovaných,
netvrdí a nepreukazuje ani existenciu exekučného titulu, ktorý by žalovaným umožňoval stavbu

odstrániť. Uvedené skutočnosti teda rovnako neosvedčujú bezodkladnosť navrhovaného neodkladného
opatrenia. Na základe vecného a právneho zhodnotenia relevantných skutočností súd dospel k záveru,
že žalobca neosvedčil základný predpoklad na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia,
predovšetkým neosvedčil neodkladnosť potreby dočasnej úpravy pomerov, preto návrh zamietol.6. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodoval, a to vzhľadom na skutočnosť, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ktoré rozhodnutie zároveň v zmysle ustanovení Civilného

sporového poriadku protistrane v podobe odporcu v 1. a 2. rade nezasielal a z tohto dôvodu im nevznikli
ani trovy konania. Rovnako pred súdom prvej inštancie nevzniklo ani právo na náhradu trov konania
u úspešnej protistrany, keďže táto sa k samotnému návrhu respektíve súdnemu rozhodnutiu nemala
povinnosť vyjadrovať.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý v podanom odvolaní
uviedol, že podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku. Žalobca
nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia tým, že neosvedčil predbežne dôvodnosť svojho nároku a rovnako
nepreukázal existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Ohľadne splnenia zákonných podmienok pre

nariadenie neodkladného opatrenia citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1Cdo/37/2022 a rozhodnutia Krajských súdov sp.zn. 16CoPr/6/2022, 25Co/206/2017, pričom podľa
jeho názoru preukázal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže
preukázal dôvodnosť svojho nároku ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa názoru
odvolateľa odstránením stavby žalobcu s vyprataním predmetu nájmu zo strany žalovaných by došlo

k trvalému a nezvratnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu ako vlastníka stavby oprávnene
umiestnenej na parcele ako aj vzniku škody značného rozsahu žalobcu z dôvodu nemožnosti užívať
predmet nájmu na svoju podnikateľskú činnosť na základe platne uzatvorenej zmluvy, pričom škodu
by predstavovala strata tržieb, zisku, strata hodnoty investícií a podobne. Podľa názoru žalobcu ako
odvolateľa nie je potrebné, aby tento predložil titul na odstránenie stavby či vypratanie predmetu

nájmu alebo iný exekučný titul umožňujúci stavbu odstrániť, ale stačí ak žalobca predložil súdu
dôkaz, ktorý osvedčuje ohrozenie práva žalobcu zo strany žalovaných. Žalobca trvá na tom, že
správanie žalovaných opísané v návrhu najmä v podobe doručenia žiadostí žalobcovi za účelom
odstránenia stavby a vypratania predmetu nájmu ako aj záujem žalovaných realizovať na predmete
nájmu investičný projekt sú dôkazy predložené žalobcom v návrhu dostatočným a tieto dostatočným

spôsobom preukazujú a osvedčujú reálne ohrozenie vlastníckeho práva žalobcu k stavbe ako aj
nájomného práva žalobcu k predmetu nájmu. Preukázaním existencie predmetných konkrétnych úkonov
žalovaných voči žalobcovi, v dôsledku ktorých sa žalobca môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo
len ťažko napraviteľnej ujmy na svojej strane žalobca podľa jeho názoru dostatočne osvedčil naliehavosť
a nutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými.

8. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrili odporcovia v 1. a 2. rade,
ktorí konštatovali, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie zhodujú, pričom podľa ich názoru nedošlo
k splneniu zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru odporcov
v 1. a 2. rade je nájomná zmluva pre jej neurčitosť ohľadne predmetu nájmu absolútne neplatná,

pričom neurčitosť takejto nájomnej zmluvy spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Zároveň absolútnu
neplatnosť právneho úkonu nemožno dodatočne konvalidovať. Vyhotovenie geometrického plánu tzv.
dodatočné spresnenie predmetu nájmu teda nič nemení na tom, že nájomná zmluva je absolútne
neplatná. Tento plán sa navyše týka iba pozemku a nie aj priľahlého pozemku. Geometrický plán teda
nijako nešpecifikuje, ktorá časť priľahlého pozemku mala tvoriť predmet nájmu. Poloha druhej časti

predmetu nájmu žalobcom tvrdenej výmere 63m2 na priľahlom pozemku nie je žiadnym spôsobom
identifikovaná ani v nájomnej zmluve ani v návrhu a ani v podanom odvolaní. Z tohto dôvodu majú
za to, že nájomná zmluva je absolútne neplatná a žalobca preto nemá k pozemku alebo k časti
priľahlého pozemku žiadne užívacie ani akékoľvek iné oprávnenie. Žalobca teda neosvedčil dôvodnosť
a trvanie svojho hmotnoprávneho nároku, čiže splnenie jednej z podmienok na nariadenie neodkladného

opatrenia. Medzi žalobcom a pôvodným vlastníkom pozemku bol uzatvorený 07.06.1996 dodatok
k zmluve o prenájme pozemku, predmet dodatku bola práve zmena v identifikácii predmetu nájmu.
Uzatvorenie dodatku nanajvýš potvrdzuje to, že predmet nájmu bol skutočne vymedzený neurčito,
keďže strany museli pristúpiť k jeho spresneniu. Dodatok teda vlastne potvrdzuje záver odporcov
o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy. Žalovaní ako vlastníci pozemku respektíve priľahlého

pozemku sa môžu slobodne rozhodnúť prenechať užívanie týchto pozemkov do dočasného odplatného
užívania tretej osobe ako aj takéto dočasné odplatné užívanie ukončiť pokiaľ majú s pozemkami iný
hoc aj podnikateľský zámer. V súlade s týmto zámerom a príslušnými právnymi predpismi žalovaní
urobili právny úkon smerujúci k ukončeniu dočasného užívania pozemku a priľahlého pozemku.Ukončenie nájomného vzťahu výpoveďou je oprávnením prenajímateľa a výkon tohto práva ako ani
skutočnosť, že žalobca má iný právny názor na existenciu a možnosti ukončenia nájomného vzťahu
neodôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia. Samotný záujem vykonávať podnikateľskú činnosť

v rámci predmetu svojej činnosti a uskutočnenie právne dovoleného právneho úkonu teda podania
výpovede smerujúceho k tomu, aby bolo právne možné túto podnikateľskú činnosť vykonávať nemôže
samo o sebe odôvodňovať bezodkladnosť hroziacej ujmy a neodkladnú potrebu dočasnej úpravy
pomerov prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Z uvedených skutočností je zrejmé, že
navrhovateľ neosvedčil existenciu bezprostrednosti hroziacej ujmy a neodkladnosti potreby dočasnej

úpravy pomerov, a preto záver súdu prvého stupňa je podľa odporcov správny. Zároveň sa odporcovia
vyjadrili aj k neurčitosti petitu samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia kde uviedli, že
v návrhu sa neuvádza, ktorá konkrétna časť priľahlého pozemku má byť predmetom nájmu a predmetom
nariadeného neodkladného opatrenia, uvádza sa len celková výmera 63m2, pričom celková výmera
priľahlého pozemku je 3523m2. Ak by na základe takto neurčitého petitu návrhu bolo vydané neodkladné
opatrenie, bolo by jednoznačne nevykonateľné. V prípade že by takýto zákaz konania zo strany

žalovaného v 2. rade mal byť vykladaný tak, že sa má vzťahovať na akýchkoľvek 63m2 priľahlého
pozemku, ktoré susedia s pozemkom, potom by takéto neodkladné opatrenie bolo v zásadnom rozpore
s princípom proporcionality, ktorý musí byť pri nariadení neodkladného opatrenia dodržaný. Zároveň je
neurčitoformulovanáajpovinnosť,ktorábymalabyťuloženáodporcomvzmysle„zdržaťsaakýchkoľvek
úkonov“ smerujúcich k vyprataniu pozemku respektíve priľahlého pozemku alebo odstráneniu stavby.

Z uvedeného tak vyplýva, že na základe petitu tak ako bol formulovaný v samotnom návrhu nemôže byť
nariadené neodkladné opatrenie a návrh bol súdom prvej inštancie správne zamietnutý.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle
ustanovenia § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nesprávnym skutkovým
zistením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.16. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

17. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže

súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,
aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie

a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.

Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

18. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez

tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana

nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,

ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,
o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade
rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s
istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo

alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali.

21. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že samotný navrhovateľ
neodkladného opatrenia v prvom rade neosvedčil predbežne dôvodnosť svojho nároku a

najmä nepreukázal existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Z rovnakého dôvodu považuje
navrhovateľom neodkladného opatrenia vznesené odvolacie námietky za nedôvodné, a to vzhľadom na
nižšie uvedené.

22. V konaní pred súdom prvej inštancie boli k tvrdeniam žalobcu predložené listinné dôkazy

špecifikované na strane číslo tri a päť návrhu, ktorými sa už súd prvej inštancie zaoberal. Zároveň
boli v odvolacom konaní odporcami v 1. a 2. rade predložené ďalšie listinné dôkazy, a to fotokópia
výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q., fotokópia nájomnej zmluvy, fotokópia dodatku
k zmluve o prenájme pozemku zo dňa XX.XX.XXXX, fotokópia dodatku č. 1 k zmluve o prenájmenebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX uzatvoreného dňa XX.XX.XXXX, fotokópia dodatku č. 2
k zmluve o prenájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX uzatvoreného dňa XX.XX.XXXX,
fotokópia dodatku č. 3 k zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX účinného od

01.08.2023, fotokópia výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q., fotokópia výpovede
a doručenky, fotokópia dodatku.

23. Z vyššie uvedených listinných dôkazov predložených tak navrhovateľom ako aj odporcami je
zrejmé, že v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom nebola preukázaná existencia

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľa. Za uvedené má odvolací súd
z toho dôvodu, že podľa predloženého LV č. XXXX, Okres P., N. Q., Katastrálne územie Q. je samotný
žaloba výlučným vlastníkom stavby so súpisným číslom XXXX, druh stavby: iná budova, popis stavby:
predajný stánok evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX umiestnenej na parcele č. XXXX. Navrhovateľ
síce uvádza, že odstránením stavby by došlo k trvalému a nezvratnému zásahu do vlastníckeho práva
žalobcu ako vlastníka stavby, ktorá je oprávnene umiestnená, ako aj vzniku škody značného rozsahu

na strane navrhovateľa, z dôvodu nemožnosti užívať predmet nájmu na svoju podnikateľskú činnosť
na základe platne uzatvorenej zmluvy, avšak v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nebolo
navrhovateľom preukázané, že by odporcovia v 1. a 2. rade už vykonali úkony smerujúce k započatiu
procesu odstraňovania stavby vo vlastníctve navrhovateľa. Zároveň možno konštatovať, že navrhovateľ
sa domáhal neodkladným opatrením uloženia povinnosti odporcov zdržať sa „akýchkoľvek úkonov“

smerujúcich či už k odstráneniu stavby alebo k vyprataniu pozemku. Takúto návrhovú žiadosť považuje
odvolací súd za neprimerane rozsiahlu, a to z dôvodu, že by v sebe zahŕňala aj samotné právo odporcov
v 1. a 2. rade na podanie žaloby o uplatnení si svojich práv vyplývajúcich či už z nájomnej zmluvy,
alebo zo samotnej výpovede z nájomnej zmluvy. Vyhoveniu takto formulovaného petitu, by sa odoprelo
odporcom v 1. a 2. rade ich základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Tu je potrebné konštatovať,

že samotnému odstráneniu stavby musí predbiehať samostatné súdne konanie a tak bez exekučného
titulu započatie odstránenia stavby v súčasnosti možné nie je, z ktorého dôvodu nemožno vyvodiť ani
existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by mala vzniknúť odstránením stavby vo vlastníctve
navrhovateľa.Rovnakotakmožnokonštatovať,ženazákladenavrhovateľompreukázanéhoskutkového
stavu nemožno vzhliadnuť existenciu bezprostredne hroziacej ujmy ani pri vyprataní nehnuteľností a to

z dôvodu, že v súčasnej dobe nedošlo v konaní, ktorého predmetom by bola vec sama, ani k posúdeniu
platnosti či neplatnosti samotnej výpovede z nájmu zo strany odporcov v 1. a 2. rade. V zásade možno
konštatovať, že podľa názoru odvolacieho súdu tak návrh na neodkladné opatrenie, ktorým by malo
dôjsť k uloženiu povinnosti odporcom v 1. a 2. rade zdržať sa odstránenia stavby respektíve vypratania
nehnuteľností, je vzhľadom na stranami sporu tvrdenú a preukazovanú procesnú a hmotnoprávnu

situáciu možné posúdiť ako návrh podaný predčasne. Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov
respektíve dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktoré predkladali aj samotní odporcovia v 1.
a 2. rade toho času jednoznačne nevyplýva existencia bezprostredne hroziacej ujmy, keďže stavba na
pozemku odporcov v 1. a 2. rade je vo vlastníctve navrhovateľa a zároveň táto bola zriadená oprávnene,
čo obe sporové strany nerozporovali. Navrhovateľ tak v konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne

neosvedčil, či už existenciu titulu na odstránenie stavby, alebo jej vypratanie, ako ani aktuálny zámer
odporcov v 1. a 2. rade vôbec stavbu odstraňovať. Žalobca tak v posudzovanom prípade neosvedčil
dôvodnosť ním požadovaného nároku, ako ani existenciu bezprostredne mu hroziacej ujmy. Uvedené je
zrejmé aj z tej skutočnosti,že pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom nebolo navrhovateľom
preukázané, že by odporcovia v 1. a 2. rade žiadali v inom súdnom konaní, aby súd uložil navrhovateľovi

neodkladného opatrenia povinnosť vypratať nehnuteľnosť (formulovaný tak, aby na jeho základe bolo
možné následne vykonať exekúciu). Rovnako tak nebolo preukázané konanie zo strany odporcov v 1.
a 2. rade, ktoré by nasvedčovalo, že títo majú zámer stavbu vo vlastníctve navrhovateľa odstrániť
respektíve bezodkladne začať proces odstraňovania takejto stavby, z ktorého dôvodu nemožno bez
ďalšieho vyvodiť existenciu bezprostredne hroziacej ujmy.

24. Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že v tomto konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa jedná len o skúmanie splnenia podmienok potreby
bezodkladnosti vydania rozhodnutia o ktoré strana sporu žiada, respektíve pravdepodobnosti ohrozenia
jej práv a oprávnených záujmov. Pri posudzovaní odvolacích námietok navrhovateľa v kontexte všetkých

predložených listinných dôkazov a tvrdení strán sporu v tomto konaní odvolací súd zohľadňoval aj tú
skutočnosť, že bez ohľadu na platnosť či neplatnosť výpovede z nájmu sa v prípade stavby vo vlastníctve
navrhovateľa jedná o stavbu zriadenú na pozemkoch odporcov oprávnene. Iba doručenie žiadostinavrhovateľovi za účelom vypratania predmetu nájmu, či potencionálny záujem odporcov realizovať na
predmete nájmu investičný projekt, toho času neosvedčujú bezprostredné ohrozenie práv žalobcu.

25. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací
súd ako v celom rozsahu nedôvodné.

26. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil (§ 388 ods. 1 a 2 CSP), pričom vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia

súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 261 ods. 1 CSP, pričom odvolanie navrhovateľa bolo vyhodnotené ako
nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania odporcom v 1. a 2. rade
proti neúspešnému navrhovateľovi v plnom rozsahu, a to aj s poukazom na skutočnosť, že predmetné

neodkladné opatrenie bolo posúdené pred podaním žaloby vo veci samej.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).