Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoPno/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322201225
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1322201225.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kataríny Slováčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.
X.X.XXXX, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta,
Staničná 5, Galanta, dieťa matky C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpenej spoločnosťou
AK GG, s. r. o., Agátová 2513/15, Galanta, a otca E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. XX/XX,

E. - H. I., zastúpeného spoločnosťou AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., Námestie Mateja Korvína 1,
Bratislava - Staré Mesto a Dentons Europe CS LLP, One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené
kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky
Dentons Europe CS LLP, Bottova 2A, Bratislava, o návrhu otca na zrušenie neodkladného opatrenia
nariadeného uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 14CoPno/12/2024-1022 zo dňa 31.7.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta na návrh matky maloletej rozsudkom zo dňa 11.9.2023 zveril maloletú A.
do osobnej starostlivosti matky, určil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok, určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 280 eur mesačne

od 17.3.2022 a povinnosť uhradiť výživné zročné do 31.8.2023, upravil styk otca s maloletou dcérou,
zrušil svoje uznesenia č. k. 21P/52/2022224 zo dňa 1.7.2022 a č. k. 21P/216/2022-41 zo dňa 2.12.2022,
rozhodol o vrátení častí preddavkov zložených na znalecké dokazovanie obom rodičom maloletej,
zamietol návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa, okrem iného, konštatoval, že zo záverov znaleckého
posudku,odktorýchsúdnemaldôvodsaodkloniť,keďžezáveryvporadenskejpsychológiisúpostavené
najmä na záveroch psychického prežívania detí a vychádzajú najmä z prežívania maloletého dieťaťa,
pozorovania jeho správania, opisov správania jeho rodičmi v súlade s vývinovou psychológiou a
teóriou vzťahovej väzby a bezpečného pripútania sa, vyplývalo že zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa aktuálnej nejaví ako vhodné riešenie úpravy práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a to práve vzhľadom na to, že hoci obaja rodičia sú pre
maloletédieťaprimárnevzťahovéosoby,matkamaloletéhodieťaťajepredieťaprimárnouemocionálnou
vzťahovou osobou, stará sa o dieťa nepretržite od narodenia a dieťaťu poskytuje nielen potrebnú
starostlivosť, bezpečie a istotu, ale aj významnú podporu v oblasti emočnej saturácie. Pre maloleté dieťa
je emocionálnym, sociálnym aj regulačným zdrojom rozvoja osobnosti dieťaťa, ktorá sýti jeho potreby od
malička. Tomuto záveru plne zodpovedá aj skutočnosť, že maloleté dieťa vo verbálnych i neverbálnych

prejavoch prejavuje voči svojim rodičom, matke aj otcovi, pozitívne prežívanie, avšak počas znaleckého
vyšetrenia maloletého dieťaťa zvlášť s matkou a zvlášť s otcom, bola pri znaleckom vyšetrení s otcomna dieťati pozorovaná potreba emocionálnej saturácie prostredníctvom plyšovej hračky, pričom išlo o
prenos emocionálnej osoby do symbolu. Súd prihliadol aj na to, že dieťa počas znaleckého vyšetrenia
s matkou zvolilo hru, počas ktorej samé objavovalo hračky, teda situáciu nepotrebovala mať pod

kontrolou, zatiaľ, čo pri vyšetrení so svojím otcom, situáciu už dieťa nemalo emocionálne pod kontrolou
nevedome a vtedy dieťa zvolilo hru, ktorá má pravidlá, lebo im dodáva istotu. Znaleckým dokazovaním
mal súd za preukázané, že rodičia k maloletému dieťaťu pristupujú vzhľadom na svoje osobnostné
charakteristiky odlišne, pričom prejavy správania otca je pre dieťa náročnejšie spracovávať v prežívaní,
najmäzpohľadunepredvídanostiemocionalityaprejavovrodiča,resp.skratovéreakciesemocionálnym

nábojom. Do role a prejavov otca sa mu premietajú aj osobnostné vlastnosti s prevahou egocentrického
zamerania (na vlastnú osobu zamerané vnímanie a potreby a pod.), s rozhodným niekedy až ráznym
konaním, ktoré sa vo vzťahu k dieťaťu premietajú najmä do foriem autoritatívnejších foriem výchovného
pôsobenia. Pokojné emocionálne prejavy a prístup bol pozorovaný v kontakte vo vzťahu matky k dieťaťu,
keďže matka uplatňuje skôr anticipáciu s emocionálnou rezistenciou a sebaovládaním, je vnútorne
psychicky vyrovnaná s primeranou situačnou vzrušivosťou, čo jej umožňuje kontrolovanejšie správania

a tým väčšiu predvídateľnosť reakcii pre svoje dieťa. V spoločnej domácnosti rodičov sa odlišnosti vo
výchovnom pôsobení rodičov väčšinou vzájomne dopĺňajú. Z pohľadu dieťaťa to má možnosť vlastného
rozhodnutia,ktorýrodičbudesanovaťjehoaktuálnepotrebyavyhľadáho.Vrozdelenýchdomácnostiach
toto nie je pre dieťa možné, a preto saturáciu niektorých potrieb musí odložiť, resp. dlhodobejšie
odkladať.

3. Súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj ďalšiu relevantnú skutočnosť brániacu zvereniu
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a síce, že vzťah medzi rodičmi
maloletého dieťaťa je negatívny a vážne narušený, matka maloletého dieťaťa nie je aktuálne
emocionálne ešte schopná priamej komunikácie s otcom maloletého dieťaťa (čo sa prejavovalo aj tým,

že počas dyadickej konzultácie rodičov u psychológa v rámci prvého výchovného opatrenia mala matka
maloletéhodieťaťaslzyvočiachabolauzavretá),aniprejavovdôveryaotvorenostivotázkachspoločnej
výchovy a otec maloletého dieťaťa vníma odchod matky zo spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom
zaokolnosť,ktorámuzväčšilavzdialenosťkmaloletémudieťaťuaakoreakciunatožiadazveriťmaloleté
dieťa do svojej starostlivosti (prípadne striedavej osobnej starostlivosti) a tým obmedziť styk maloletého

dieťaťa s jeho matkou, jeho primárnou emocionálnou osobou. Negatívny vzťah rodičov maloletého
dieťaťa je dôsledkom nevyriešeného vážneho vzájomného partnerského konfliktu, čo sa prejavuje aj
podávaním vzájomných trestných oznámení, žalôb a spochybňovaním rodičovskej kompetencie matky
maloletého dieťaťa zo strany otca maloletého dieťaťa. Obaja rodičia maloletého dieťaťa popisovali
spolužitie v spoločnej domácnosti ako nestabilné, konfliktné sprevádzané búrlivými výbuchmi emócií

a následnými hádkami, pričom matka maloletého dieťaťa hodnotila toto spolužitie ako neuspokojivé,
konanie otca maloletého dieťaťa pociťovala negatívne (popisovala fyzické a psychické násilie zo strany
otca maloletého dieťaťa, s ktorým sa bála niekomu zdôveriť, keďže sa otca maloletého dieťaťa bála)
a vyvolávalo u nej stres a táto záťaž ponechala na jej psychike následky v podobe miernej reakcie
na stres. Aj znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., ktorý vykonal psychologické posúdenie matky

maloletého dieťaťa ako poškodenej v trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, konštatoval,
že u poškodenej sa neprejavujú tendencie ku klamstvu, skresľovaniu prežitých udalostí, konfabulovaniu,
prípadne k nadmernej fantázii, ako prevažný spôsob spracovania reality. Obaja rodičia sa snažia byť
pred maloletým dieťaťom a pre maloleté dieťa vo vzájomnom vzťahu neutrálni a zameraní hlavne na
podporu vlastných pozitívnych vzťahov maloletého dieťaťa. Ich vedomé a nevedomé reakcie vo vzťahu k

druhému rodičovi môžu mať vplyv najmä na emocionálne prežívanie maloletého dieťaťa. To sa prejavilo
aj počas zisťovania názoru, resp. realizácie pohovoru s maloletým dieťaťom, ktoré sa pred kolíznym
opatrovníkom vyjadrilo, že by chcelo byť s rodinou, avšak na otázku, kto by mal tvoriť rodinu, koho má
na mysli uviedlo, že zabudlo. Následne dieťa oznámilo, že už chce ísť za matkou, čo mu bolo umožnené
a dieťa sa rozbehlo za matkou na chodbu. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd dospel

k záveru, že je len veľmi málo pravdepodobné, že by striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa
mohla prispieť k zlepšeniu, ozdraveniu vážne narušeného vzťahu medzi rodičmi. Takýto vzťah medzi
rodičmi nedáva ani dostatočnú záruku na to, aby striedavá osobná starostlivosť fungovala uspokojivo.

4. V priebehu konania o odvolaní otca proti rozsudku súdu prvého stupňa podala matka maloletej návrh

na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd maloletú A. zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi
maloletej uložil povinnosť maloletú do jej osobnej starostlivosti odovzdať. Súčasne navrhovala zrušiť
uznesenie Okresného súdu Bratislava III.č.k. 37P/16/2023 zo dňa 15.2.2022 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu a uznesenia Okresného
súdu Galanta č.k. 21P/52/2022 zo dňa 1.7.2022 a č.k. 21P/216/2022 zo dňa 2.12.2022, ktorým boli
vydané predchádzajúce neodkladné opatrenia vo veci starostlivosti o maloletú A..

5. Uznesením č .k. 14CoPno/12/2024 zo dňa 31.7.2024 tunajší krajský súd príslušný na rozhodnutie
podľa § 362 CMP nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú A. na čas do právoplatného skončenia
konania vo veci samej zveril do osobnej starostlivosti matky a súčasne otcovi maloletej nariadil maloletú
do starostlivosti matky odovzdať.

6. Podľa odôvodnenia uznesenia mal súd existenciu ohrozenia záujmu maloletej a potreby
bezodkladného zásahu v danom prípade za osvedčené už obsahom návrhu matky a súvisiaceho
vyjadrenia otca, z ktorých bolo bez pochybností zrejmé, že napriek faktickej osobnej starostlivosti matky
o maloletú rešpektovanej nariadenými neodkladnými opatreniami súdu a stanoveniu rozsahu práva otca
na styk s maloletou, ktorému právu zodpovedá jeho povinnosť po uplynutí súdom stanoveného času

styku maloletú matke odovzdať, sa maloletá nachádza v opatere otca a matke nie je styk s dcérou
umožňovaný.

7. Súd konštatoval, že porušovaným záujmom maloletej je tu nie len jej záujem na zachovaní väzieb s
oboma rodičmi, ale aj jej záujem, ktorý je aj záujmom celej spoločnosti, na rešpektovaní právoplatných

rozhodnutí súdu a dodržiavaní zákona, v zmysle ktorého je iba súd oprávnený meniť svoje rozhodnutia
o výchove rodičovských práv a povinností rodičov, ktorí nie sú schopní sa na ich výkone v prospech
dieťaťa dohodnúť. Súčasne záujmom maloletej je, aby jej výchovné prostredie bolo stabilné a aby doň
žiaden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča nemohol kedykoľvek svojvoľne zasahovať.
Záujmom maloletej chráneným súdom teda nie je iba záujem prejavovaný dieťaťom, hoci aj tento je pre

rozhodnutie súdu o úprave rodičovských práv a povinností významným, ktorý ako subjektívny prvok nie
je dôvodné bez ďalšieho zamieňať so záujmom objektívnym, poznanie ktorého samotnou maloletou je
ovplyvnené jej vekom, mentálnou i fyzickou vyspelosťou, ale aj prostredím, v ktorom sa momentálne
nachádza a osobami, ktoré na ňu pôsobia.

8. Podľa súdu otec maloletej ako povinný po uplynutí súdom stanovenej doby styku maloletú vrátiť -
odovzdať matke, v ktorej osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, nemôže nesplnenie tejto povinnosti
vysvetliť odmietnutím maloletej vrátiť sa k matke a takto prenášať zodpovednosť na dieťa vo veku päť
rokov. Na dieťa musí počas styku aj po jeho skončení pôsobiť tak, aby k negatívnemu nastaveniu dieťaťa
voči matke nemohlo dôjsť a aby maloletá nemala dôvod zdráhať sa návratu do jej starostlivosti, najmä

za situácie, keď z okolností prípadu nevyplýva, že by sa v živote maloletej odohralo niečo tak zásadné,
čo by mohlo mať na následok tak negatívny vývoj jej vzťahu k matke (ako to tvrdí otec) a čo by matku
malo diskvalifikovať v možnosti starostlivosť maloletej do doby právoplatnosti rozhodnutia o úprave
rodičovských práv a povinností naďalej poskytovať.
Pokiaľ otec nie je ochotný alebo schopný takýmto spôsobom na maloletú vplývať, môže to naznačovať

problém v zvládaní jeho otcovskej úlohy, pričom takýto záver súdu nie je spôsobilá ovplyvniť otcom
predložená psychologická úvaha klinickej psychologičky (inak podľa prílohy 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 228/2018, ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch sa v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých uplatňuje primárne
odvetvie poradenskej psychológie, odvetvie klinickej psychológie svojím zameraním nie je na skúmanie

stability budúceho výchovného prostredia, vývinových potrieb, citových väzieb, manipulácie maloletých
a rodinných konfliktov príslušné) majúca pôvod vo vyšetrení realizovanom na žiadosť otca bez súhlasu
a účasti matky.

9. Následne otec maloletej podaním zo dňa 16.8.2024 navrhoval zrušenie neodkladného opatrenia,

pričom k dôvodom jeho nariadenia uvádzal, že dieťa sa naďalej nachádza v jeho starostlivosti, on dcéru
opakovane motivuje, aby sa vrátila do domácnosti matky alebo aby jej aspoň pravidelne telefonovala, čo
však maloletá striktne odmieta. Na matku sa pritom nedá spoľahnúť, že mu bude umožňovať pravidelný
kontakt s maloletou, ktorá u neho nie je fyzicky ani psychicky ohrozovaná, táto sa aj hliadke polície
vyjadrila tak, že chce byť s otcom, maloletá sa do domácnosti matky nechce vrátiť pre to, že nemá

dôveru v to, že jej matka umožní byť s otcom podľa jej želania.
Podľa jeho názoru dôvody nariadenia neodkladného opatrenia neboli dané.10. Poukazoval na to, že matka maloletej sa odmieta stretnúť v trojici, odmieta sa s ním baviť, odmietla
aj stretnutie navrhované kolíznou opatrovníčkou.
PodľajehonázorujenesprávnynázorsúdutýkajúcisaobjektívnostisprávypsychologičkyE.J.astabilita

výchovnéhoprostrediamaloletejbolanarušenáprávekonanímmatky,ktorádlhodoboobmedzovalajeho
styk s dcérou a ohrozovala tak aj jej záujem na zachovaní a prehlbovaní väzieb s oboma rodičmi.
Matku maloletej nevydiera tým, že by plánoval odovzdať jej dcéru až po súhlase so striedavou
starostlivosťou,smaloletouneviemanipulovaťamatkejuodovzdáhneďpotom,akostýmbudemaloletá
súhlasiť. Má súčasne za to, že neodovzdaním maloletej matke neporušil svoju povinnosť nakoľko v tom

čase neexistovalo žiadne rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti matky.

11. Podľa názoru navrhovateľa sa v prežívaní dcéry deje niečo závažné, má pocit, že nie je vypočutá,
pričom súd nevykonal navrhované dôkazy, maloletú nevypočul kolíznym opatrovníkom, a napriek tomu
rozhodol v skrátenom konaní v tak zásadnej veci. Postoj maloletej nie je prekvapivý, nevznikol okamžite,
maloletá mala dlhodobo potrebu tráviť s otcom viac času, jej želanie však súd prvej inštancie pri

rozhodovaní ignoroval.

12. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k podaniu otca navrhovala návrh zamietnuť s tým, že
vyhlásenia otca sú ničím nepodložené a klamlivé.
Uvádzala, okrem iného, že otcom tvrdené skutočnosti, že maloletá sa má dobre, že sa zdržiava v jeho

domácnosti vyslovene na jej žiadosť sú podlým zvalením zodpovednosti na maloletú. Na túto skutočnosť
už poukázal aj odvolací súd, že 5 ročné dieťa nie je schopné ani posúdiť vhodnosť určitých skutočností
pre svoju osobu a preto ani nevie v dostatočnej miere presadzovať svoje objektívne záujmy, nakoľko
tieto svoje záujmy v dostatočnej miere ani vyjadriť nevie. Svedčí o tom aj skutočnosť, že otec maloletej
za každú cenu bráni tomu, aby maloletá zostala čo i len na chvíľu bez jeho dozoru a vplyvu, napríklad

aj pri telefonovaní s matkou maloletej. Neschopnosť otca vplývať na maloletú, aby sa „vrátila k matke“
dokazuje len jeho absolútnu nespôsobilosť na rodičovské úlohy. Takáto jeho nespôsobilosť však môže
byť do budúcna veľmi nebezpečné na výchovu maloletej, napríklad ak v budúcnosti maloletej sa nebude
chcieť ísť do škôlky či školy tak otec ju nezoberie, alebo nedá ju včas spať lebo jej sa nebude chcieť?
Považujeme takúto argumentáciu otca, za absolútne zlyhanie a nespôsobilosť výkonu jeho rodičovských

povinností.
Na posúdenie celkovej situácie a tejto vhodnosti nedobrovoľného dlhodobého pobytu maloletej o svojho
otca, ktoré je v rozpore tak s nariadenými nedôkladnými opatreniami ako aj záujmom maloletej určite
nie sú spôsobilí príslušníci PZ a preto táto komunikáciu, či záznamy pri určení otázky styku a pobytu
maloletejusvojhootcapodľanášhonázoruirelevantné,lebotútootázkujespôsobilýposúdiťlenkonajúci

súd.
Matka nikdy neodmietla stretnutie s maloletou, avšak na základe uvedených udalostí, trvá na tom, že
k stretnutie musí dôjsť bez prítomnosti otca, nakoľko jednak jej vzťah s otcom maloletej je do tej miery
narušený, že nie je možná medzi nimi zmysluplná komunikácia, na druhej strane, kým maloletá A.
bude cítiť nad sebou moc a vplyv svojho otca, bude sa správať podľa jeho očakávaní. Otcom maloletej

preferované stretnutie v trojici nie je žiadnym riešením tejto situácie aj z dôvodu agresívnej povahy otca
maloletej. Maloletá sa bojí správať sa tak, alebo povedať niečo také, čo by sa jej otcovi nepáčilo.
Celé toto konanie otca maloletej je nezákonným postupom k tomu, aby docielil čo sa snažil v konaní
o ÚPP pred prvostupňovým súdom a to je nariadenie striedavej starostlivosti. Keďže sa toto otcovi
maloletej nepodarilo v prvostupňovom konaní, nezákonnými spôsobmi cez porušenia neodkladných

opatrení držaním dcéry napriek súdnym rozhodnutiam vo svojej domácnosti ako rukojemníčky sa snaží
docieliť striedavú osobnú starostlivosť aj vydieraním matky maloletej.
Tvrdenia otca maloletej, že maloletá sa nechce vrátiť do domácnosti matky, keď je to vôbec pravdivé, je
spôsobené psychickým tlakom a vplyvom otca maloletej, nakoľko maloletá sa vyjadrila práve opačne,
že nechce ísť k otcovi na návštevu, pred otcom sa nemôže s matkou rozprávať, že otec si vyžaduje

od nej určité formy správania sa aj voči matke, a preto nechce ísť s ním na dovolenku. Práve matka
bola tá, ktorá maloletú stále presviedčala aby tento styk s otcom (návštevu) absolvovala, čo je počuť
aj na audionahrávke zo dňa 09.07.2024, avšak konanie otca je absolútne opačné, síce vo svojich
tvrdeniach a písomných oznámeniach súdu píše opak, avšak jeho výchovné spôsobenie maloletú, že
podľa neho maloletá sa nechce vrátiť matke, ktorá popritom aj podľa znaleckého dokazovania je pre

maloletú primárnou emočnou osobou poskytujúcu stabilné, bezpečné zázemie.
Osobnostnú povahu otca, jeho sebecký pohľad na svet preukazuje aj skutočnosť do akej miery je
schopný vykladať zákony subjektívne, skreslene a účelovo vo svoj prospech ako aj súdne rozhodnutia
ktoré popritom zjavne porušuje, keď podľa tohto skresleného vnímania tvrdí, že „Neodovzdanímmaloletej matke som neporušil svoju povinnosť odovzdať maloletú do starostlivosti matky, pretože v
tom čase neexistovalo žiadne rozhodnutie, na základe ktorého by bola maloletá právoplatne zverená
do osobnej starostlivosti matky.“ (str. 7 návrhu), ako by neexistoval neodkladné opatrenie počas letných

prázdnin, ktoré nariaďujú otcovi maloletej kedy má maloletú odovzdať matke maloletej.
Jeabsurdnéajvyjadrenieotcamaloletej,ktorýsatýmpúšťadokontrapozíciesnázoromprvostupňového
aj odvolacie súdu, že maloletá je vo veku, keď vie a je schopná porozumieť situácie a vyjadriť svoj
postoj a posúdiť čo jej v jej záujme. Podotýkame absurdnosť tohto tvrdenia, nakoľko určite nie je v
záujme maloletého dieťaťa stravovať sa nezdravo len so sladkosťami, pozerať celý deň televízor, tablet

či mobilný telefón a ísť spať v neskorých nočných hodinách, nakoľko absolútna väčšina detí vo veku 5
rokov svoje záujmy vidia z tohto pohľadu. Preto tieto vyjadrenia otca maloletej sú absolútne scestné,
alibistické a sú aj v rozpore so zaužívanou judikatúrou príslušných súdov a psychológiou dieťaťa. Sú
vyjadreniami o zabezpečení záujmu otca maloletej a nie samotnej maloletej. Zvalenie zodpovednosti za
celúsituáciunamaloletú,jelenobjektívnouvizitkouopovaheotcamaloletej,keďtýmtoúbohýmkonaním
chce zabezpečiť ním želanú striedavú starostlivosť v rozpore s nariadenými súdnymi rozhodnutiami tak,

že sa vyhovára na 5 ročné bezbranné dieťa.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP ( zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok) (1) Na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 334 CSP ( zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok )
Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

14. Odvolací súd prejednal vec za splnenia procesných podmienok bez nariadenia pojednávania,

oboznámil sa s procesným návrhom otca i celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru
o nedôvodnosti návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.7.2024, v ktorom otec prakticky
zotrval na svojich stanoviskách vo veci spočívajúcich, skrátene, v tvrdeniach že maloletá po návrate
z dovolenky strávenej s ním prejavila záujem zotrvať v jeho domácnosti po bližšie neurčenú dobu.
Súd v týchto tvrdeniach nenachádza logické dôvody pre prijatie záveru o nesprávnosti svojich úvah

vedúcich k nariadeniu neodkladného opatrenia a teraz už aj o nesprávnosti rozhodnutia sp. zn. 14
CoP/25/2024 zo dňa 28.8.2024, ktorým odvolací súd ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie vo veci samej zverujúci maloletú A. do osobnej starostlivosti matky.
Tvrdenia otca naopak potvrdzujú závery odvolacieho súdu prijaté ako v konaní o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, tak aj v konaní o odvolaní otca proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa, ktoré odvolací súd už dostatočne ozrejmil v obsahu svojich rozhodnutí a preto nepovažuje za
potrebné ich opakovať na tomto mieste.

15. Nakoľko súd nezistil dôvod pre zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP,
návrh otca ako nedôvodný zamietol.

16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

17. Toto rozhodnutie oblo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.