Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222202599
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4222202599.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr.Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A.
XXX, XXX XX A., zastúpenej: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom: Pribinova
9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. H.
XXX/XX, XXX XX I. – J., t. č. bytom: A. XX/XX-XX, XXXX K., L., o určenie neplatnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/71/2022
–124 zo dňa 30. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 13C/71/2022 – 124 zo dňa 30. mája 2023

v napadnutej časti mení tak, že súd určuje, že žalovaná má práva kupujúcej z Kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 03.06.2022, o ktorej prebieha na katastrálnom odbore Okresného úradu Komárno konanie
o povolenie vkladu vlastníckeho práva pod V 2816/2022 k nehnuteľnostiam v k. ú. A., zapísaných v
katastri nehnuteľností Okresného úradu, katastrálneho odboru Komárno na LV č. XXX ako parcely reg.
„C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2,
parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XX m2, ako aj stavby – rodinný dom so súp. č. XXX na parc.č.XXX/X, garáž so

súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 13C/71/2022 – 124 zo dňa 30. mája 2023
v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy mení tak, že určuje, že
odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy zo dňa 29.06.2022, uzavretej dňa 03.06.2022, o ktorej prebieha
na katastrálnom odbore Okresného úradu Komárno konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva
pod V 2816/2022 k nehnuteľnostiam v k. ú. A., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu,
katastrálneho odboru Komárno na LV č. XXX ako parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape, parc.

č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, ako aj stavby –
rodinný dom so súp. č. XXX na parc.č.XXX/X, garáž so súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX je neplatné.

III. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 13C/71/2022 – 124 zo dňa 30. mája 2023 vo
výroku o trovách konania mení tak, že žalobkyni voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet
právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Komárno dňa 18.07.2022 sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03.06.2022, ktorou žalobkyňa ako
predávajúca previedla svoje výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva (ďalej

len „LV“) č. XXX pre katastrálne územie A. na žalovanú ako kupujúcu. V žalobe uviedla, že katastrálny
odbor Okresného úradu Komárno koná o vklade vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam pod
V 2816/2022, pričom uvedený správny orgán rozhodnutím V 2816/2022 - 8 zo dňa 06.07.2022 konanie
prerušil z dôvodu, že žalovaná podaním z 29.06.2022 odstúpila od zmluvy a správny orgán žalobkyňu
súčasne odkázal na podanie (tejto) žaloby. Žalobkyňa žalovanej a aj správnemu orgánu oznámila, že s

odstúpením žalovanej nesúhlasí, toto považuje za neplatné a dôvody odstúpenia popiera. Odstúpenie
žalovanej od zmluvy nemá podľa nej oporu v zákonných ustanoveniach a žalobkyňa uzavretú kúpnu
zmluvu považuje za platný právny úkon. Žalovaná dôvod odstúpenia právne zdôvodnila ust. § 39 a
§ 48 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“). Pokiaľ by kúpna zmluva mala byť neplatná, nebolo by podľa nej možné od nej odstúpiť, keď
odstúpiť možno len od platného právneho úkonu.

2. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie v priebehu konania vyzval žalobkyňu na odstránenie
vád žaloby, pričom žalobkyňa podaním z 28.09.2022 žalobu rozšírila aj o petit, ktorým sa domáhala
určenia, že z kúpnej zmluvy uzavretej 03.06.2022, o ktorej na katastrálnom odbore Okresného úradu
Komárno prebieha vkladové konanie číslo V 2816/2022, má ona práva predávajúcej k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. A. a žalovaná má práva kupujúcej aj po tom, ako jej žalovaná doručila

listinu z 29.06.2022, v ktorej jej oznámila odstúpenie od kúpnej zmluvy a súčasne ju vyzvala na vrátenie
kúpnej ceny. Žalobkyňa v podaní uviedla, že žalobu o neoprávnenom odstúpení od kúpnej zmluvy a
absencii dôvodov na odstúpenie od zmluvy podávala na základe rozhodnutia správneho orgánu, ktorý
pod hrozbou zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho práva ju odkázal na podanie žaloby o určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy podľa právneho predpisu, ktorý je zrušený. Podanie takejto žaloby,

ktorá by bola zrozumiteľná aj pre príslušný kataster, preukázala katastrálnemu odboru, ktorý prerušil
katastrálne konanie. Podľa žalobkyne bolo na mieste domáhať sa určenia, že práva zmluvných strán
vyplývajúce z kúpnej zmluvy zostali zachované aj po odstúpení žalovanej od zmluvy.
3. Okresný súd Komárno rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 13C/71/2022 –124 zo dňa 30. mája 2023
(ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že v prvom výroku určil že žalobkyňa má práva predávajúcej z

Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03.06.2022, o ktorej prebieha na katastrálnom odbore Okresného úradu
Komárno konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva pod V 2816/2022 k nehnuteľnostiam v k.ú. A.,
zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu katastrálneho odboru Komárno na LV č. XXX ako
parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XX m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere XX m2, ako aj stavby - rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č.XXX/X, garáž
so súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX; v druhom výroku žalobu v prevyšujúcej časti určenia práv zamietol;
v treťom výroku žalobu v časti určenia neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy uzavretej
procesnými stranami dňa 03.06.2022 zamietol a vo štvrtom výroku rozhodol, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

4. Napadnutý rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vykonaným dokazovaním nezistil žiadny
dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 03.06.2022 podľa § 39
Občianskeho zákonníka, keď žalovaná v konaní netvrdila a nepreukázala, že kúpna zmluva, ktorej
predmetom je odplatný prevod nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k. ú. A. z výlučného
vlastníctva žalobkyne do výlučného vlastníctva žalovanej sa svojim obsahom alebo účelom prieči

dobrým mravom, ako to tvrdila žalovaná v podaní z 29.06.2022, ktorým žalobkyni oznámila odstúpenie
od zmluvy. Z vykonaného dokazovania je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaná v priebehu
ohliadky nehnuteľností nielenže videla občanov zdržiavajúcich sa v blízkosti nehnuteľností, o kúpu
ktorých žalovaná prejavila záujem, ale dostala aj informáciu, že v danej lokalite žijú dve rómske
rodiny, každá na inom konci obce. O početnosť členov týchto dvoch rodín sa žalovaná nezaujímala

a nie je zrejmé, prečo by žalobkyňa ako predávajúca mala žalovanú o tejto skutočnosti informovať,
keď žalovaná si pri kúpe nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy nevymienila osobitné zmluvné podmienky
v súvislosti s Rómami, či tzv. neprispôsobivými občanmi, na ktorých žalovaná poukazuje vo svojom
odstúpení od zmluvy a s ktorými žalobkyňa, na rozdiel od žalovanej, ani nemala problémy. Navyše,
žalovaná ako kupujúca nepovažovala za potrebné pred uzavretím zmluvy sa opýtať akí ľudia tam žijú;

žalovaná to sama uviedla na pojednávaní, pred prednesom záverečného návrhu. Žalovaná podľa súdu
prvej inštancie nepostupovala s obvyklou mierou opatrnosti, zanedbala objektívne existujúcu možnosť
presvedčiť sa o pravom stave veci, napriek tomu, že v odstúpení od zmluvy zdôraznila, že je verejne
známe akí ľudia tam žijú.5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že aby katastrálny odbor Okresného úradu Komárno mohol kladne
rozhodnúť o návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej na základe kúpnej zmluvy z
03.06.2022 v konaní číslo V-2816/2022 aj po odstúpení žalovanej od zmluvy, je potrebné určiť, či

žalobkyňa má, napriek spornému odstúpeniu žalovanej od kúpnej zmluvy, naďalej práva predávajúcej
v čase rozhodovania súdu, keď bez tohto určenia je právo žalobkyne účinne previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej neisté. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie
je, bolo podľa neho potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v
prítomnom čase). Poukázal na ust. § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), podľa ktorého
rozsudok určuje existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia, najmä keď pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia. Vzhľadom na uvedené mala podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa
naliehavý právny záujem na určení existencie jej práva predávajúcej, a to aj vzhľadom na prerušenie
vkladového konania za účelom podania určovacej žaloby. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia
existencie práv žalovanej ako kupujúcej po jej odstúpení od kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie dospel k

názoru, že tu žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení práv žalovanej aj keď sa dodatočne
javí, že právu predávajúcej žalobkyne previesť vlastníctvo nehnuteľností zodpovedá právo kupujúcej
žalovanej nadobudnúť vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam.
6. K samotnému odstúpeniu žalovanej od kúpnej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná
v konaní, na rozdiel od písomného odstúpenia od zmluvy, netvrdila a nepreukázala, že by zmluvu

uzatvárala za nápadne nevýhodných podmienok a ani v odstúpení od zmluvy netvrdila a nepreukázala,
že by zmluvu uzatvorila v tiesni. Pritom aj tieseň a aj nápadne nevyhnutné podmienky musia byť
splnené súčasne. Preto nebolo podľa neho ani zrejmé, v čom by mala prípadná tieseň spočívať a čo
by bolo potrebné považovať za prípadné nápadne nevýhodné podmienky. Podľa zmluvy sa žalovaná
ako kupujúca oboznámila so stavom nehnuteľností ako predmetu kúpy ohliadkou, pričom vyhlásila

v článku II. zmluvy z 03.06.2022, že stav predmetu kúpy je jej známy a predmet kúpy v stave ku dňu
podpisu zmluvy kupuje, a to za zmluvnými stranami dohodnutú kúpnu cenu. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane žalovanej v čase podpísania kúpnej zmluvy, teda
dňa 03.06.2022 nebol objektívne preukázaný stav tiesne a zo zmluvy pre žalovanú neplynuli ani
nápadne nevýhodné podmienky, preto na strane žalovanej nevzniklo právo odstúpiť od zmluvy podľa

§ 49 Občianskeho zákonníka. Žalovaná podľa súdu prvej inštancie nevytkla žalobkyni žiadnu vadu
zakúpených nehnuteľností a už vôbec nie takú, ktorá by nehnuteľnosti robila neupotrebiteľnými, najmä
keď žalovaná po svojom odstúpení od zmluvy prostredníctvom inzerátu ponúkala na predaj za totožnú
kúpnu cenu XX.XXX eur (len) časť ňou zakúpených nehnuteľností v Bajči - časť Kotelnica, a to rodinný
dom na pozemku o rozlohe XXX m2. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že odhliadnuc od

skutočnosti, že podľa LV č. XXX pre k. ú. A. rodinný dom so súpisným číslom XXX stojí na pozemku
parcelné č. XXX/X, pričom výmera C-KN parcely č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie je XX m2,
možno predpokladať, že do výmery XXX m2 žalovaná zahrnula aj výmeru C-KN parcely č. XXX/XX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a C-KN parcely č. XXX/XX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XX m2, čo však vo svojom súhrne predstavuje len XXX m2 (XX+XXX+XX).

Žalovaná v inzeráte neponúka na predaj stavbu garáže so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/
XX. Žalovaná ani netvrdila a nepreukázala, že by ju predávajúca žalobkyňa ubezpečila o takej určitej
vlastnosti zakúpených nehnuteľností, ktorú si žalovaná ako kupujúca vymienila. Preto žalovaná podľa
súdu prvej inštancie ani nepreukázala, že by toto ubezpečenie nebolo pravdivým. Pre neunesenie
dôkazného bremena o dôvodnosti, či už zmluvného či zákonného, odstúpenia žalovanej od kúpnej

zmluvy uzavretej so žalobkyňou súd prvej inštancie odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy uzavretej
03.06.2022 považoval za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keď odstúpenie žalovanej z
29.06.2022 považoval za odporujúce ustanoveniu § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná svoje
tvrdenie, podľa ktorého mala byť oklamaná, podľa neho nekonkretizovala a ani nepreukázala.
7. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania nevykonal žalovanou až na

pojednávaní navrhnutý dôkaz - predvolanie svedkov, a to priamu susedu ako aj sestru, ktorá údajne
všetko videla a počula - ku skutočnostiam čo sa tam deje, aby súd pochopil, že sa tam nedá žiť.
Pre konanie o danom spore považoval za významné skutočnosti, ktoré predchádzali uzavretiu kúpnej
zmluvy stranami sporu za účelom posúdenia dôvodnosti písomného odstúpenia žalovanej od zmluvy;
preto pre účely daného konania vyhodnotil aktuálne udalosti bez významu. Navyše poukázal na

zásadu koncentrácie konania a v jej súvislosti uviedol, že žalovaná mala dostatočný časový priestor na
poskytnutie relevantných skutkových tvrdení k dovolenosti a dôvodnosti odstúpenia od zmluvy, pričom
k nim mohla navrhnúť vykonanie dokazovania. Pokiaľ tak žalovaná spravila až na pojednávaní, pojeho otvorení, urobila tak podľa súdu prvej inštancie oneskorene, najmä preto, že pojednávanie by bolo
potrebné odročiť.
8. Pokiaľ ide o zamietajúci výrok napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na

neplatné odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy z 03.06.2022, mala žalobkyňa v čase rozhodnutia
súdu o spore práva predávajúcej z uvedenej zmluvy, na základe ktorej prebieha na katastrálnom odbore
Okresného úradu Komárno vkladové konanie číslo V-2816/2022 k nehnuteľnostiam evidovaným na LV
č. XXX pre k. ú. A.. Preto žalobe v časti aktuálneho určenia práva predávajúcej žalobkyne vyhovel a
žalobu v časti určenia jej práv za obdobie po odstúpení od zmluvy do rozhodnutia o spore zamietol, keď

práva do minulosti sa podľa neho neurčujú s poukazom na ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP.
9. Vo vzťahu k výroku o trovách konania, súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na ust. § 262 ods. 1
CSP rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní žiadnej zo strán náhradu
trov konania nepriznal, keď v konaní bola procesne čiastočne úspešná žalobkyňa a procesne čiastočne
bola úspešná aj žalovaná.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v rozsahu druhého výroku (ktorým súd prvej

inštancie žalobu v prevyšujúcej časti určenia práv zamietol), tretieho výroku (ktorým súd prvej inštancie
žalobu v časti určenia neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy uzavretej procesnými stranami
dňa 3.6.2022 zamietol) a štvrtého výroku (ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo) odvolanie a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že:

a) v druhom výroku: žalovaná má práva kupujúceho z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3.6.2022, o ktorej
prebieha na Katastrálnom odbore Okresného úradu Komárno konanie o povolenie vkladu vlastníckeho
práva pod V 2816/2022 a ktorá sa týka nehnuteľností v kat. úz. A., zapísaných v katastri nehnuteľností
Okresného úradu, Katastrálneho odboru Komárno na LV č. XXX ako parcely reg. „C“ evidované na
katastrálnej mape, parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc.č. XXX/XX,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc.č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XX m2, stavby – súp.č. XXX na parc.č.XXX/X, rodinný dom, súp.č. XXX na parc.č. XXX/XX – garáž, a to
aj po tom, čo žalovaná doručila žalobcovi listinu zo dňa 29.6.2022 týkajúcu sa uvedených nehnuteľností,
označenú ako „Kúpna zmluva uzatvorená dňa 3.6.2022 medzi predávajúcim A. B. C. D. a kupujúcim E.
F. – oznámenie o odstúpení od kúpnej zmluvy a výzva na vrátenie kúpnej ceny“;

b) v treťom výroku: súd určuje, že odstúpenie žalovanej od kúpnej zmluvy zo dňa 29.6.2022, uzavretej
dňa 3.6.2022, týkajúcej sa nehnuteľností v kat. úz. A., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného
úradu, Katastrálneho odboru Komárno na LV č. XXX ako parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej
mape, parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parc. č. XXX/XX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc.č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX

m2, stavby – súp. č. XXX na parc.č.XXX/X, rodinný dom, súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX – garáž,
ohľadom ktorej prebieha na Katastrálnom odbore Okresného úradu Komárno konanie pod V 2816/2022,
je neplatné.;
c) vo štvrtom výroku: súd žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. Žalobkyňa uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny z odvolacieho dôvodu podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci).
12. V odvolaní ďalej žalobkyňa uviedla, že nebolo sporné, že predmetom konania je hodnotenie platnosti
alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy; sporný ostal spôsob, akým sa žalobkyňa mala domáhať
vyslovenia záveru o neplatnosti odstúpenia od zmluvy (petit žaloby) s prihliadnutím na ust. § 137 CSP.

Podľa nej je nesporné, že mienila žalobou docieliť vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, čomu
v podstate súd prvej inštancie aj vyhovel, avšak vo výroku rozsudku sa táto skutočnosť prejavila v inom
slovnom vyjadrení, keď na základe vyriešenia prejudiciálnej otázky o neplatnosti odstúpenia od zmluvy
súd prvej inštancie rozhodol, že žalobkyňa má práva predávajúcej z vyššie uvedenej kúpnej zmluvy,
uzavretej medzi stranami sporu. S takýmto záverom v kontexte s odôvodnením napadnutého rozsudku,

z ktorého vyplýva vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, sa v zásade žalobkyňa aj stotožňuje,
avšak nemá istotu, že takýto výrok bude postačujúci pre Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor, ktorý
konanie prerušil, keď takto formulovaný výrok rozsudku nie je celkom jednoznačný a nie je v súlade s
rozhodnutím správneho orgánu o prerušení konania a odkázaní na súdne konanie. Žalobkyňa pristúpila
k rozšíreniu žaloby o ďalší petit, ktorému súd prvej inštancie čiastočne aj vyhovel, na základe jeho

výzvy; ona sa však skôr prikláňa k tomu, že výrok rozsudku by správne mal znieť na určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy, a to napriek ust. § 137 CSP. Z uvedených dôvodov žalobkyňa z opatrnosti podala
voči zamietajúcim častiam rozsudku odvolanie.13. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že v rozhodnutí správneho orgánu (Okresný úrad Komárno,
katastrálny odbor) o prerušení konania a odkázaní na podanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia
od zmluvy, a to aj vzhľadom na použitie ustanovenia neúčinného právneho predpisu, nesúlad vo vzťahu

k ust. § 137 CSP, avšak je toho názoru, že inú možnosť ako podať takúto žalobu o určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy nemala. Z rozhodnutia katastrálneho odboru Okresného úradu Komárno totiž
jednoznačne vyplývalo, že nepodanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy by viedlo k
tomu, že by katastrálny odbor odstúpenie od zmluvy akceptoval, ako to priamo v rozhodnutí uviedol, a
katastrálne konanie by zastavil, v dôsledku čoho by vlastnícke právo neprešlo na žalovanú ako kupujúcu

a žalobkyňa by ako predávajúca musela vrátiť kúpnu cenu. Toto bola pre žalobkyňu vážna hrozba,
pre ktorú nemohla podstúpiť riziko nepodania žaloby, akú požadoval katastrálny odbor. Žalobkyňa sa
podľa vlastných slov dostala do situácie, kedy katastrálny odbor pod hrozbou zastavenia katastrálneho
konania vyzval žalobkyňu na podanie žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy a zároveň ju súd prvej
inštancie (nepriamo pod hrozbou zamietnutia žaloby) vyzval, aby petit zmenila a domáhala sa rovnako
vyslovenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ale inou formuláciou, ktorá by nebola určením právnej

skutočnosti. Takáto situácia, ktorú žalobkyňa nevyvolala, nemôže byť podľa nej na jej ujmu a domnieva
sa, že ide o nedovolenú formálnu aplikáciu práva, ktorá nezohľadňuje ani cieľ právnej úpravy, ale ani
konkrétne okolnosti daného prípadu. Prehnaný formalizmus pri rozhodnutí v tejto veci by bol teda podľa
nej zásahom do zásad spravodlivého procesu. Podľa názoru žalobkyne pri zohľadnení konkrétnych
okolnostídanejvecibybolnamiestetakývýrok,ktorýmbysaurčilo,žeodstúpenieodzmluvyjeneplatné,

pričom takéto rozhodnutie je možné odôvodniť aj s poukazom na ust. Článku 4. CSP.
14. Podľa žalobkyne bolo síce v rámci reformy civilného procesu v dôvodovej správe k ust. § 137 CSP
konštatované, že „ ... záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o
určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie
spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej“, avšak táto textácia dôvodovej správy k § 137 CSP nemôže

nič zmeniť na tom, že toto ustanovenie CSP obsahuje len demonštratívny výpočet toho, čoho sa možno
žalobou domáhať. Zároveň je podľa nej nutné zdôrazniť, že § 137 CSP je potrebné vnímať v úzkej
spojitosti s ust. § 3 CSP, podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Zo žiadneho
ustanovenia CSP, ani Správneho súdneho poriadku, či Civilného mimosporového poriadku nemožno

odvodiť presun oprávnenia rozhodovať spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, na základe ktorej bol
podaný návrh na vklad, o ktorom návrhu na vklad ešte nebolo rozhodnuté, zo súdu na okresný úrad.
Spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, na základe ktorej bol podaný návrh na vklad, o ktorom návrhu na
vklad ešte nebolo rozhodnuté, môže teda podľa žalobkyne rozhodnúť len súd. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti bola teda žalobkyňa toho názoru, že výrok týkajúci sa určenia neplatnosti odstúpenia

od zmluvy je správny, pričom by mohol obstáť aj popri výroku, vyplývajúcom z rozsudku súdu prvej
inštancie.
15. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti určenia práv žalovanej,
žalobkyňa v odvolaní uviedla, že upresneným petitom sa domáhala určenia, že aj po odstúpení od
zmluvy má žalobkyňa práva predávajúcej a žalovaná práva kupujúcej. Zamietnutie žaloby v tejto časti sa

teda týkalo len výroku, že „žalovaná má práva kupujúcej“. Žalobkyňa sa domnieva, že pokiaľ súd prvej
inštancie určoval, že žalobkyňa ostala predávajúcou z konkrétnej kúpnej zmluvy, potom bolo namieste
aj určenie, že žalovaná ostala kupujúcou z rovnakej kúpnej zmluvy, a teda dôvod na zamietnutie tejto
časti žaloby nebol daný. Predovšetkým sa domnievala, že v tejto časti išlo len o upresnenie petitu
žaloby vo výroku rozsudku, táto skutočnosť nebola dôvodom na zamietnutie tejto časti žaloby. Súd je

podľa nej viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke, avšak preformulovať ho do výroku rozsudku
môže aj sám, pričom takáto úprava nie je zásahom do petitu žaloby nad rámec žalobcom uplatneného
nároku. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, kde súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti určenia
práv považovala teda žalobkyňa za nesprávny a tento výrok za nadbytočný, keď súd len preformuloval
petit žaloby.

16.Vovzťahukštvrtémuvýrokuonáhradetrovkonaniažalobkyňauviedla,žehopovažujezanesprávny,
keď sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého bola vo veci len čiastočne úspešná.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ustanovenia §
255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď mal za
to, že žalobkyňa mala v konaní úspech len čiastočne. S týmto názorom sa žalobkyňa nestotožnila,

pretože predmetom konania bolo podľa nej rozhodovanie o platnosti odstúpenia od zmluvy. S touto
otázkou sa súd prvej inštancie mal podľa nej vysporiadať, a to aj v prípade, či by určil neplatnosť
odstúpenia od zmluvy alebo či by určil, že žalobkyňa má aj naďalej práva predávajúcej. Súd prvej
inštancie určil, že žalobkyňa má práva predávajúcej na tom základe, že dospel k záveru o neplatnostiodstúpenia od zmluvy. Nedokonalosť rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bola žalobkyňa odkázaná
na súdne konanie ale ani nejednoznačnosť postupu v prípade odstúpenia od zmluvy v priebehu
katastrálneho konania nemôže byť podľa žalobkyne na jej ujmu. Žalobkyňa tiež argumentovala, že

navyše vychádzala pri podaní žaloby z rozhodnutia správneho orgánu a následne upravila petit žaloby
na základe uznesenia súdu. Jeden petit bol teda vyvolaný rozhodnutím správneho orgánu a druhý
rozhodnutím súdu. V každom prípade však žalobkyňa docielila stav, kedy sa súd prvej inštancie s
otázkou platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy vysporiadal v prospech žalobkyne, preto
nemožno mať podľa nej za to, že by bola žalobkyňa v konaní čiastočne neúspešná. Navyše argumenty,

na ktoré poukazovala žalobkyňa v žalobe, predkladala tak správnemu orgánu ako aj žalovanej ešte
pred podaním žaloby, kedy žalovaná mohla tomuto súdnemu konaniu zabrániť tým, že by neplatnosť
odstúpenia od zmluvy uznala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno mať teda podľa žalobkyne
za to, že mala v konaní úspech len čiastočný, keď súd prvej inštancie určil, že jej prináležia práva
predávajúcej z dotknutej kúpnej zmluvy.
17. Žalovaná proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie nepodala a na výzvu súdu prvej inštancie

sa v poskytnutej lehote nevyjadrila ani k odvolaniu žalobkyne.
18. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
21. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

22. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
24. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
25. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
26. Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie

procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.
27. Podľa Čl. 11 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
28. Podľa Čl. 16 ods. 1 CSP, súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

29. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
30. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Katastrálny

zákon“),katasternehnuteľností(ďalejlen„kataster“)jegeometrickéurčenie,súpisapopisnehnuteľností.
Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom
práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach
vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územnýchcelkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov
(ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
32. Podľa § 31a písm. a) Katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak sa začalo

konanie o predbežnej otázke.
33. Podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby,10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred
dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou
a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.10eb)

34. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k
záveru, že odvolanie je dôvodné.
35. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň
sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie; z tohto dôvodu nenariaďoval
na prejednanie odvolania pojednávanie, keďže nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario).

36. V prvom rade odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu zhoduje so všetkými skutkovými závermi
súdu prvej inštancie, najmä ohľadne neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy uzatvorenej
so žalobkyňou dňa 03.06.2022, v zmysle ktorých považoval odstúpenie od kúpnej zmluvy za neplatné
a dôvody uvedené žalovanou za neopodstatnené (ods. 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
37. Predmetom sporu v prejednávanej veci bola podľa odvolacieho súdu pomerne bežná životná

situácia, keď pri uzatvorení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť, kupujúca (žalovaná)
odstúpila od zmluvy v čase, keď na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva už prebiehalo na
okresnom úrade, katastrálnom odbore (ďalej aj len „katastrálny úrad“) vkladové konanie v zmysle ust. §
28 a nasl. Katastrálneho zákona. Katastrálny úrad rozhodnutím č. V – 2816/2022 – 8 zo dňa 06.07.2022
konanie podľa ust. § 31a písm. a) Katastrálneho zákona prerušil a v odôvodnení rozhodnutia vyzval

žalobkyňu ako predávajúcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy
s poukazom na (v tom čase neúčinné) ust. § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“ alebo Občiansky súdny poriadok“), podľa
ktorého „návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.“ Žalobkyňa postupovala

v zmysle rozhodnutia katastrálneho úradu a podala na súde prvej inštancie žalobu, ktorou sa pôvodne
domáhala určenia neplatnosti odstúpenia žalovanej od kúpnej zmluvy. Do nadobudnutia účinnosti
nového procesného predpisu (teda za účinnosti OSP) súdy bežne rozhodovali o určení neplatnosti
odstúpenia od zmlúv, avšak od účinnosti CSP sa v dôsledku úpravy ust. § 80 OSP (dnes ust. § 137
CSP) zmenila rozhodovacia prax súdov a v prevažnej miere sa uplatňoval záver, že domáhať sa

neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako právnej skutočnosti možno len vtedy, ak to explicitne vyplýva
z osobitného predpisu [ide napr. o žalobu na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu
podľa ust. § 32 zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), žalobu na určenie popretej pohľadávky
prihlásenej do reštrukturalizácie podľa ust. § 124 ZoKR alebo žalobu na vylúčenie veci zo súpisu

konkurznej podstaty, ak tretia osoba uplatňuje právo na vec zapísanú do súpisu podľa ust. § 78 ZoKR].
To, že pri žalobe o neplatnosť právneho úkonu ide o určenie právnej skutočnosti v zmysle ust. § 137
písm. d) CSP vyplýva napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“)
sp.zn.1Obdo/51/2021zodňa20.10.2022.Vprípadetýchtožalôbzbavilzákonodarcažalobcupovinnosti
preukazovať naliehavý právny záujem na určení tak ako to je pri žalobách podľa ust. § 137 písm. c)

veta pred bodkočiarkou CSP. Žalobné návrhy (petity), ktorými sa účastníci konania domáhali neplatnosti
odstúpenia od zmlúv boli v prevažnej miere súdmi posudzované ako neprípustné. V dôsledku tejto
zmeny a prevažujúcej súdnej praxe súd prvej inštancie uznesením č. k. 13C/71/2022 – 50 zo dňa
23.09.2022 vyzval žalobkyňu na odstránenie vady žalobného návrhu (petitu) s odôvodnením, že zo
žiadnehopredpisuhmotnéhoprávanevyplývanárokžalobkynenaurčenieneplatnostiprávnehoúkonu–

odstúpeniaodkúpnejzmluvy.Žalobkyňa,rešpektujúcprávnynázorsúduprvejinštancieupravilažalobný
návrh tak, že sa jednak začala domáhať určenia, že má práva predávajúcej z kúpnej zmluvy, žalovaná
má práva kupujúcej z kúpnej zmluvy, ale zároveň z dôvodu opatrnosti a jednoznačnej zrozumiteľnosti
výroku pre účely vkladového konania pred katastrálnym úradom zotrvala aj na žalobnom petite, ktorým
sa domáhala určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. Keďže súd prvej inštancie nevyhovel

žalobnému návrhu žalobkyne v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku, predmetom odvolacieho konania bola otázka, či takéto rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci tak, ako to tvrdila v odvolaní žalobkyňa.38. Pri posudzovaní vyššie uvedenej právnej otázky odvolací súd vychádzal najmä z uznesenia NS
SR sp. zn. 4Cdo/238/2022 zo dňa 24.01.2024, v ktorom tento prejednával obdobnú právnu otázku
a dospel k záveru, že ustanovenie § 137 písm. d) CSP podmieňuje prípustnosť žaloby o určenie právnej

skutočnosti výlučne existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje (prípadne jej ukladá)
podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137
písm. d) CSP je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobkyňa vyvodzuje v konaní
ňou uplatňovaný nárok (t. j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec
správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Ďalej uviedol, že Civilný sporový poriadok účinný od

1. júla 2016 (na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016) žalobu
o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len
vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. V niektorých prípadoch hmotné
právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne
neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné" právnemu úkonu (dražba,
rozhodnutie valného zhromaždenia). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť

sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Civilný sporový poriadok vychádza
zo zásady, že sa má určiť aktuálny právny stav. Preto pre výnimky podľa ustanovenia § 137 písm. d)
CSP je spoločné to, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma, vo svojej dikcii priznáva
oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Žalobný návrh znejúci
na určenie právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať

za vadný. V danom prípade sa dovolací súd nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia § 137
písm. d) CSP, prezentovaným žalovaným 2/, t. j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti
(teda aj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis verbis)
vymedzené ako oprávnenie podať žalobu o neplatnosť určitého právneho úkonu/zmluvy. Inak povedané
z textu právnej normy musí vyplývať možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, čo v

danom prípade nebolo naplnené. Podľa dovolacieho súdu osobitným právnym predpisom, z ktorého
vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je
v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, v spojení s
ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka (obdobne viď uznesenie z 15. októbra 2019 Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 10Co/211/2019, uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2019 sp. zn.

9Co/201/2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. apríla 2020 sp. zn. 10Co/35/2019, uznesenie
Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2021 sp. zn. 10Co/26/2020). To, že zo samotného textu predmetnej
právnej normy nevyplýva výslovne možnosť podania žaloby nepovažoval dovolací súd z hľadiska
uplatnenia práva za významné. Je potrebné si uvedomiť, že text ustanovenia § 40a Občianskeho
zákonníka, ako aj § 140 Občianskeho zákonníka bol formulovaný zákonodarcom dávno predtým, ako

vstúpil do platnosti a účinnosti Civilný sporový poriadok. V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu §
137 písm. d) CSP „medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o
dobrovoľnýchdražbáchapod."Zuvedenéhovyplýva,žeanisamotnýzákonodarcavCivilnomsporovom
poriadku nevymenúva taxatívnym spôsobom právne predpisy „..napríklad...a pod.", v zmysle ktorých
možno podať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Nemožno preto striktne formalisticky lipnúť na tom,

aby text právnej normy prijatý skôr celkom slovne zodpovedal neskoršiemu právnemu predpisu, t. j.
Civilnému sporovému poriadku.
39. Vzhľadom na vyššie uvedený záver je odvolací súd zhodného názoru, že ust. § 137 písm. d)
CSP nemožno vykladať reštriktívne, ale tak, aby bol dosiahnutý účel zákona, pričom hlavným účelom
Civilného sporového poriadku je rozhodovať súkromnoprávne spory tak, aby viedli k spravodlivej

a účinnej ochrane ohrozených alebo porušených subjektívnych práv, pričom táto musí byť nielen
spravodlivá, ale aj účinná, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Preto je podľa odvolacieho súdu
možné (a žiadúce), aby sa žalobkyňa mohla domáhať žalobným návrhom aj určenia neplatnosti
odstúpeniaodkúpnejzmluvyknehnuteľnostiam,hocitozožiadnehoprávnehopredpisuexpressisverbis
nevyplýva. Za takýto osobitný právny predpis [ako ho predpokladá ust. § 137 písm. d) CSP] však

možno podľa odvolacieho súdu v určitých prípadoch považovať ust. § 31a písm. a) Katastrálneho
zákona, keď katastrálny úrad napr. vyzve účastníka právneho úkonu na podanie žaloby o určenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako predbežnej otázky (v tomto prípade, či je odstúpenie žalovanej
od kúpnej zmluvy platné alebo nie). Odvolací súd v predošlej vete zámerne použil formuláciu „v určitých
prípadoch“, pretože uvedené neplatí generálne, ale prípustnosť takejto žaloby je potrebné posudzovať

jednotlivo v každom prejednávanom prípade, na čom sa zhodli aj sudcovia občiansko-právneho kolégia
odvolacieho súdu (Krajského súdu v Nitre) na svojom zasadnutí dňa 27. marca 2024, pričom tiež
konštatovali, že ak žalobca nemá možnosť domáhať sa inej ochrany svojho práva, je prípustná žaloba
o určenie neplatnosti zmluvy, ktorú napokon pripúšťa aj § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona. Katastrálnyzákon nie je výlučne procesný predpis, pretože má úpravu nielen procesných ale aj hmotných práv, čo
vyplýva z jeho ust. § 1 a hoci v § 34 ods. 2 nie je výslovné zmocnenie na podanie žaloby, nevylučuje
ale naopak pripúšťa zápis všetkých rozhodnutí, v ktorých bolo rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu

(ak sa týkajú práv upravených Katastrálnym zákonom). Na základe uvedeného mal tak odvolací súd za
to, že tretí výrok napadnutého rozsudku je potrebné zmeniť tak, že neplatnosť odstúpenia žalovanej od
kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2022 bude vyjadrená aj vo výroku súdneho rozhodnutia, aby bolo účinne
dosiahnuté to, čoho sa žalobkyňa domáha, teda, aby katastrálny úrad mohol v konaní pokračovať na
základe súdom vyriešenej predbežnej otázky.

40. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu čo do
určenia práv žalovanej ako kupujúcej z kúpnej zmluvy, odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu
prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na tomto určení, keďže mal za to,
že samotné určenie, že žalobkyňa ako predávajúca má práva predávajúcej z kúpnej zmluvy bez určenia,
že žalovaná má práva kupujúcej (vzhľadom na výsledok sporu, ktorého sa žalobkyňa v konaní domáhala
a s prihliadnutím na výzvu súdu prvej inštancie na úpravu petitu), stratil prvý výrok napadnutého

rozsudku (ktorý nadobudol právoplatnosť) na význame a stal sa tak aj pre účely katastrálneho konania
nevykonateľným (bolo by naivné sa domnievať, že katastrálny úrad by pokračoval v konaní a povolil
vklad vlastníckeho práva za situácie, keď by súd na jednej strane priznal žalobkyni práva predávajúcej
a na druhej strane nepriznal žalovanej práva kupujúcej z kúpnej zmluvy). Z uvedeného dôvodu mal
odvolací súd za to, že naliehavý právny záujem žalobkyne je aj v prípade tohto žalobného návrhu (že

žalovaná má práva kupujúcej) daný, a preto aj tento výrok napadnutého rozsudku zmenil a žalobe v tejto
časti vyhovel.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
44.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne voči štvrtému výroku napadnutého rozhodnutia o trovách konania,

odvolací súd vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku, v dôsledku ktorého sa stala žalobkyňa v spore
úspešnou v celom rozsahu, aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP (zásada úspechu v konaní), zmenil aj tento
výrok napadnutého rozsudku a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
46. Keďže žalobkyňa bola aj v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, odvolací súd jej priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade so zásadou úspechu

v konaní v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
47. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy
tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.