Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. august 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 80Ek/295/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123228669
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123228669.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. A., nar: XX.X.XXXX, 43,trvale bytom B.
C. XX, XXX XX B. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040
01 Košice - Staré Mesto IČO: 47 234 466 proti povinnému: D. E., nar: 25.6.1978, trvale bytom F. XXX/X,
XXX XX G. o vymoženie 200 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Soňa Majkútova
sosídlomexekútorskéhoúraduŠtúrova,90501Senica,IČO:36091952,osťažnostioprávnenéhoprotiII.

výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/295/2023 zo dňa 12. 07. 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
80Ek/295/2023 zo dňa 12. 07. 2024 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn.

80Ek/295/2023 zo dňa 12. 07. 2024 súd prvým (I.) výrokom sú exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil a druhým výrokom (II.) zaviazal oprávneného nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 72,00 eur.
2. Proti výroku II. uznesenia o trovách konania podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil
predovšetkým tým, cit.: „V prejednávanom prípade je situácia taká, že k zastaveniu predmetnej exekúcie
dochádza z dôvodu, že po dôvodnom začatí exekúcie došlo zo strany nezávislého a nestranného

súdu k zrušeniu exekučného titulu, teda z iného dôvodu, ako pre vymoženie alebo pre splnenie
vymáhaného nároku. Tento dôvod zastavenia exekúcie však nie je možné pričítať oprávnenému, keďže
oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie objektívne nemohol vedieť, že zhruba o rok
neskôr bude exekučný titul zrušený nezávislým a nestranným súdom a takéto zrušenie exekučného
titulu nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Oprávnený sa domáhal vykonania predmetnej exekúcie
z dôvodu, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie mu exekučný titul priznával nárok, ktorý

zo strany povinného nebol dobrovoľne splnený a predmetný exekučný titul bol riadnym, formálne a
materiálne vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený tak v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie iba využil svoje oprávnenie, ktoré mu priznával zákon. Preto si dovoľujeme hrubo nesúhlasiť
s názorom exekučného súdu obsiahnutým v bode 12 odôvodnenia napádaného rozhodnutia, podľa
ktorého oprávnený zavinil začatie predmetnej exekúcie. Tento názor je potrebné považovať za absurdný,
nakoľko prakticky žiadna exekúcia exekúcia nemôže začať bez aktívneho konania oprávnenej strany,

teda bez „zavinenia“ oprávnenej strany. Rozdiel je v tom, či je takéto „zavinenie“ na začatí exekúcie
dôvodné alebo nie, pričom v prejednávanom prípade je evidentné, že oprávnený sa domáhal vykonania
exekúcie dôvodne, na podklade riadneho, materiálne a formálne vykonateľného exekučného titulu. Ak
by sa oprávnený nedomáhal vykonania exekúcie dôvodne, konajúci exekučný súd by jeho návrh na
vykonanie exekúcie zamietol a nepristúpil by k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie. ... Na záver
dodávame, že o správnosti vyššie prezentovaných záverov svedčí aj fakt, že ani samotný exekučný súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia necituje ani len jediné ustanovenie zákona, na podklade ktorého by
oprávnený mal byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Ani samotné ustanovenie § 198 ods. 2) zákonač. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti nezakotvuje povinnosť oprávneného
nahradiť trovy exekúcie, keďže dané ustanovenie hovorí o účastníkovi, ktorý má byť povinný platiť trovy
exekúcie. Ako sme však na to poukázali, oprávnený v prejednávanom prípade nemôže byť zaviazaný na

náhradu trov exekúcie, keďže na to nie sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 199c ods. 1) tohto
zákona, preto exekučný súd mal v prejednávanom prípade postupovať v zmysle ustanovenia § 199c
ods. 4) tohto zákona a na náhradu trov exekúcie zaviazať povinného.“. Na základe uvedeného navrhol,
aby súd výrok II. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti
ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z.
(ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
5. Podľa § 198 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník
konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti
vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal
v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

6. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k
záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná.
7. K časti sťažnosti proti zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu hotových
výdavkovsúduvádza,žeuvádza,ženespochybňujeoprávnenieoprávnenéhopodaťnávrhnavykonanie
exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu

na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho
exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej
povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva (pozri
formuláciu „...patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov
spojených s vedením konania,....), že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych

výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60,00
eur, ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Oprávnený spochybnil, či mu je možné dôvod
zastavenia exekúcie pričítať, keď vychádzal z vyznačenej doložky vykonateľnosti a jej zrušenie nemohol
predvídať. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko

pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s
vedením exekúcie nevznikli. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie
exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom
práva) sú vždy spojené náklady (napr. súdny poplatok), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním,
žeichbudemaťnahradenépovinným.Rovnakotakvprípadeudeleniapoverenianavykonanieexekúcie

súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý ich má mať nahradené. Súdny exekútor nie je
oprávnený bez ďalšieho poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť,
ale exekúciu je povinný začať vykonávať. Ani prípadné procesné pochybenie súdu, ktorý exekučný titul
vydal, nemožno pričítať súdnemu exekútorovi, ktorému vznikli náklady spojené s vedením exekúcie iba
z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Realizácia práva oprávneného nebola

zmarená ani postupom exekučného súdu, ani postupom súdneho exekútora, a preto pokiaľ vznikli v
exekučnom konaní súdnemu exekútorovi náklady, má ich mať nahradené od toho, kto je účastníkom
exekučného konania a exekúcie a tým je iba oprávnený a povinný a nie orgán, ktorý vydal exekučný
titul. Povinný nezapríčinil vyznačenie doložky vykonateľnosti, preto nemožno uvažovať o jej zavinení na
zastavení exekučného konania. K v súčasnosti účinnej právnej úprave Exekučného poriadku sa Ústavný

súd Slovenskej republiky vyjadril napríklad v uznesení č.k. II. ÚS 306/2022-30 zo dňa 29. 06. 2022 a
uviedol napríklad aj, cit.: „dôvod zastavenia exekúcie je pričítateľný sťažovateľovi, ktorý ako dominus
litis podal návrh na vykonanie exekúcie, za čo nesie procesnú zodpovednosť.“. V skutkovo obdobnom
prípade Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. III. ÚS 114/2023-23 zo dňa 02. 03. 2023
uviedol, cit.: „okolnosti veci môžu odôvodňovať, aby oprávnenému bola uložená povinnosť znášať trovy

exekúcie, ktoré vznikli povinnému, v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie,
ktoré v dôsledku doložky vykazuje znaky vykonateľnosti, ale exekúcia musela byť zastavená po tom,
ako sa preukázalo, že rozhodnutie vykonateľné nebolo. Hoci podľa ústavného súdu záver všeobecnýchsúdov o tom, že oprávnený má nahradiť trovy exekúcie, nie je jediným možným, nejaví sa svojvoľným
či odporujúcim zmyslu a účelu zákona.“.
8. Súd nespochybňuje, že oprávnený nevzal návrh na vykonanie späť, ani skutočnosť, že dôvod

zastavenia exekúcie umožňuje exekúciu zastaviť iba exekučnému súdu a nie aj súdnemu exekútorovi,
no uvádza, že na náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi má byť zaviazaný oprávnený, ktorý
podal návrh na vykonanie exekúcie a znáša tak riziko, že môže dôjsť aj k zastaveniu exekúcie bez čo
i len čiastočného vymoženia pohľadávky.
9. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného

poriadku sťažnosť oprávneného proti druhému (II.) výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 80Ek/295/2023 zo dňa 12. 07. 2024 vydanému vyšším súdnym úradníkom o uložení povinnosti
oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 72,00 eur zamietol,
keď sa stotožnil so záverom, že hotové výdavky vynaložené súdnym exekútorom sú dôvodne priznané,
vrátane ich výšky, keď oprávnenému možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie, keď podal návrh na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorého doložka vykonateľnosti bola vyznačená

nesprávne, a preto podľa § 198 ods. 2 v spojení s § 199c ods. 1 Exekučného poriadku je daný dôvod
na rozhodnutie o náhrade výdavkov súdneho exekútora oprávneným vo výške 72,00 eur (II. výrok
sťažnosťou napadnutého uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).