Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/96/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219200865
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4219200865.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. D. XXXX/X, E., zastúpený: dr.jur. Zita A. F., advokátka, Eötvösa 4, Komárno, proti žalovanej: G.
B., nar. XX.XX.XXXX, C. X/XX, E., zastúpená: JUDr. Ľubica Bičianová, advokátka, Záhradnícka 16/II,
Komárno, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 17C/13/2019 – 521 zo dňa 12.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:
Súd v y p o r i a d a v abezpodielové spoluvlastníctvo manželov takto:

Do výlučného vlastníctva žalovanej G. B., B. F., nar. XX.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, bytom C. X/XX,
E., občan SR, prikazuje nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom,
nachádzajúce sa v katastrálnom území E., obec E., okres E., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako
byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí obytného domu so súp. č. XXXX, na ul. C., H. I. X, na parcele
registra „C“ číslo XXXX v podiele 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 2866, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 728 m2, o veľkosti 6955/199224.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť titulom finančného vyporiadania žalobcovi sumu 18.298,70 eur, a
to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré
tvoria nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres Komárno, obec E., katastrálne územie
E., parcela registra „C“ číslo 2866, byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí obytného domu s č. 2794 v

E., J. D. C., vchod č. 6 v podiele 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 2866, zastavané plochy a nádvoria o výmere 728 m2
a úver vo VÚB banke, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, číslo XXXXXXXXXXXXXXX
zo dňa 12.5.2016, ku dňu zániku manželstva 13.11.2017 tak, že:
Do výlučného vlastníctva žalovanej G. B., B. F., nar. XX.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, bytom C. X/XX,
E., občan SR prikázal nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres Komárno, obec E.,
katastrálne územie E., parcela registra „C“ číslo 2866, byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí obytného

domu č. XXXX v E., na ul. C., H. I. X v podiele 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. 2866, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 728 m2.Žalovanej prikázal zostatok úveru vo VÚB banke, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, pod
číslom XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.5.2016 vo výške 4.685,97 eur.
Žalovanú za účelom vyporiadania podielu k nehnuteľnosti zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške

20.200,40 eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
1.2 Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 143, § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho
zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho považoval návrh na vyporiadenie
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovzadôvodnepodaný.Manželstvožalobcusožalovanoutrvalo

od 17.05.2001 do 13.10.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Komárno zo
dňa 04.10.2017 č.k. 9Pc/32/2017, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. Súd prvej inštancie masu
BSM ustálil tak, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vzhliadol aktíva - nehnuteľnosti na
LV č.XXXX v okrese Komárno, obec a k.ú. E., parc.č.:2866 o výmere 728 m2, zastavané plochy a
nádvoria, spoluvlastnícky podiel 1/1, obytný dom so súp.č.XXXX na pozemku pare.č.2866, byt č.XX
na prízemí obytného domu na adrese ulica C. I.X, E. a ako pasíva - úver uzatvorený na základe

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere s H. K. č. zmluvy: XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.5.2016 vo výške
6.600€, so zostatkom ku dňu zániku manželstva vo výške 4.685,97€ (žalobca v žalobe uviedol, že počas
trvania manželstva až do jeho zániku zaplatili zo spoločných finančných prostriedkov na spotrebiteľský
úver č. XXXXXXXXXXXXXXX sumu 1.914,03€, teda 6.600-1.914,03=4.685,97). Predmetný úver poňal
súd prvej inštancie do masy BSM, nakoľko v konaní bolo preukázané, že bol uzatváraný v čase

manželstva, žalobca o ňom vedel, ale ako uviedol počas svojho výsluchu nezaujímal resp. nestaral sa,
teda konkludentne prejavil súhlas s jeho čerpaním.
1.3 V konaní mal súd prvej inštancie preukázané aj prínosy žalobcu do BSM z jeho výlučných
prostriedkov, a to príspevok na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností peňažný príspevok na
úpravu bytu v sume 85.771.-Sk, t.j. 2.847 eur od ÚPSVaR dňa 14.10.2005 (táto suma nebola v konaní

rozporovaná) a sumu vo výške 26.390,45Sk tj. 876,-eur, ktorá bola použitá na úhradu kúpnej ceny za
odkúpenie spoločnej nehnuteľnosti dňa 15.12.2002. Z výsluchov svedkov L. B. a C. M. súd zistil, že
žalobca v roku 2002 predal záhradu, z ktorej získal finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve a z
týchto prostriedkov uhradil sumu 876,-eur za odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, čo preukázal
pokladničným dokladom. Spolu teda prínosy žalobcu boli vo výške 3.723,-eur. Ako prínosy žalovanej

do BSM z výlučných prostriedkov žalovanej súd vzhliadol sumu 265,55eur (8.000,-Sk) pochádzajúcu
zo sumy 2.000,-eur za odškodnenia žalovanej za deportáciu otca do koncentračného tábora v roku
2007. Súd nemal pochybnosť o tom, že tento príjem bol výlučným príjmom žalovanej, avšak to, že
z obdržaného odškodnenia zhodnotila spoločný majetok bolo preukázané len v sume 265,55 eur, čo
potvrdila aj svedkyňa- dcéra žalovanej, ktorá uviedla, že z poskytnutého odškodnenia žalovaná nechala

vymeniť okno na kuchyni za plastové ako spomienku na svojho otca. Ďalej súd ako prínos žalovanej
vyhodnotil sumu 2.636,22 eur titulom rekonštrukcie bytu z roku 2013, ktorá bola vyčíslená znaleckým
posudkom Ing. Róberta Kršiaka, z odboru stavebníctvo, č. 195/2022. V konaní žalovaná preukázala
svoj výlučný príjem vo výške 3.475,30 eur titulom zmluvy o postúpení práv z roku 2013 (č.l. 117)
a vo výške 15.639 eur titulom reštitúcie z roku 2012 (č.l.184). Žalobca v tomto smere uviedol, že

rekonštrukcia bola vykonaná a hradená nebola z jeho peňazí. A contrario mal teda súd za preukázané,
že rekonštrukcia spoločnej nehnuteľnosti vyčíslená na základe znaleckého posudku bola hradená z
výlučných príjmov žalovanej. Súd mal za preukázané aj ďalšie výlučné príjmy žalovanej, napr. príspevok
od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 14.06.2002 za účelom obstarania pracovného miesta
alebo náhrady úhrady za nájomné za prenajaté priestory alebo pozemky vo výške 2.655,50 eur (80.000,-

Sk), avšak nemal preukázané, že o túto sumu bola zhodnotená masa BSM a zároveň samotný účel
príspevku predpokladá využitie na využitie v súlade s podnikateľským zámerom a nie zhodnotením
osobného majetku. Všeobecnú hodnotu rekonštrukcie realizovanej na spoločnej nehnuteľnosti, ktoré
tvoria aktívum masy BSM mal súd preukázanú znaleckým posudkom Ing. Róberta Kršiaka, znalcom
z odboru stavebníctvo, č. 195/2022 vo výške 2.636,22 eur. Spolu teda prínosy žalovanej boli vo výške

2.636,22 eur.
1.4 Všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré tvoria aktívum masy BSM mal súd preukázanú znaleckým
posudkom Ing. Jozefa Szabóa zo dňa 27.11.2018 č.111/2018 vo výške 44.000 eur. K námietkam
žalovanej k výške zhodnotenia nehnuteľnosti, ktorá bola určená znaleckým posudkom znalca Ing.
Kršiaka, súd prvej inštancie uviedol, že rekonštrukcia bytu z roku 2013 bola hradená z výlučných zdrojov

žalovanej, čo potvrdil nepriamo žalobca, ktorý uviedol, že nevie z akých prostriedkov bola hradená,
ale z jeho nie. Žalovaná však osobne bola prítomná pri obhliadke nehnuteľnosti znalcom spolu so
žalobcom a právnymi zástupcami a spoločne sa dohodli, že výška stavebných práca a materiálov bude
určovaná cenami obvyklými v čase a mieste rekonštrukcie. Žalovaná súdu nepredložil žiadne dôkazy,ktoré by rozporovali znalecký posudok, napr. faktúry, pokladničné doklady, zmluvy o dielo, ktoré by
preukazovali, že cena rekonštrukcie bola vyššia. Súd poukázal na § 167 ods. 2 CSP, podľa ktorého je
žalovaný povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť
dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Uviedol, že z predložených pokladničných dokladov,
ktoré predložila žalovaná za účelom preukázania zhodnotenia bytu z jej výlučných zdrojov, súd mohol
zohľadniť iba pokladničný doklad zo dňa 21.6.2013 od spoločnosti Tectum Komárno, s.r.o. na sumu
446,90€, dodací list č. 76605/13 od spoločnosti T O- BAŠTY, Spol. s.r.o. zo dňa 27.06.2013 z ktorého

nebola zrejmá cena za tovar. Tieto pokladničné doklady/dodacie listy však boli súčasťou rekonštrukcie
v roku 2013, ktorá bola zahrnutá v znaleckom posudku Ing. Kršiaka a ktorú súd vyhodnotil ako prínos
žalovanej. Nakoľko v konaní neboli preukázané iné skutočnosti, súd vzhliadol hodnotu zhodnotenia
nehnuteľnosti, a to sumu určenú znaleckým posudkom Ing. Kršiaka vo výške 2.636,22 eur.
1.5 Pokiaľ išlo o úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere s VÚB bankou, č. zmluvy:
XXXXXXXXXXXXXXX, dňa 27.2.2017 na sumu vo výške 3.890,-€, uzatvorený iba žalovanou, súd prvej

inštancie ho do masy BSM nepoňal nakoľko pri tomto úvere nebolo preukázané, že by žalobca o ňom
vedel a hoci len konkludentne súhlasil, zmluva bola žalovanou uzatvorená necelé tri mesiace pred
podaním návrhu na rozvod manželstva zo strany žalovanej, poskytnuté finančné prostriedky boli podľa
dokazovania využité primárne na potreby žalovanej. Žalovaná v konaní uviedla, že finančné prostriedky
poskytnuté z tohto úveru boli využité na pokrytie jej nákladov na liečenie, zaobstaranie ošatenia a

kúpu daru pri príležitosti svadby. Súd pri tomto úvere prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že zmluva
o úvere bola uzatvorená v čase, keď podľa tvrdení uvádzaných v konaní o rozvode, už spolu so
žalobcom nežili a žalovaná dňa 9.5.2017 podala návrh na rozvod manželstva, teda iba dva mesiace
po uzatvorení predmetnej zmluvy. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že by nebolo v
súlade s princípom spravodlivosti poňať tento úver do masy BSM.

1.6 Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania súd rozhodol tak, že nehnuteľnosti zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX prikázal do osobného vlastníctva žalovanej, nakoľko v konaní bolo preukázané,
že žalovaná bývala v predmetnom byte 17 rokov pred uzavretím manželstva, vychovávala tu svoje
dve deti z predchádzajúceho manželstva, prispela značnou mierou z výlučných zdrojov na zhodnotenie
tejto nehnuteľnosti, či už pred uzavretím manželstva alebo počas neho a aj v súčasnosti v tomto

byte býva, stará sa on, zveľaďuje ho a platí zaň dane a poplatky. Zostatok úveru v banke VÚB a.s.
pod č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.5.2016 vo výške 4.685,97Eur súd prikázal taktiež žalovanej,
nakoľko v konaní bolo preukázané, že tento úver od počiatku platí pravidelne sama a takýto spôsob
jeho vyporiadania ani jedna zo sporových strán nerozporovala. Súd zároveň rozhodol o povinnosti
žalovanej uhradiť žalobcovi titulom vyrovnávacieho podielu z vyporiadania BSM sumu 20.200,40 eur.

Výšku vyrovnávacieho podielu súd vypočítal tak, že žalovaná dostala do svojho výlučného vlastníctva
nehnuteľnosť v hodnote 44.000,-eur a povinnosť splatiť zostatok úveru vedeného v banke VÚB a.s. vo
výške 4.685,97 eur. Pri rovnosti podielov by dostala sumu 16.477,40 eur, ku ktorej sa pripočítal prínos
žalovanej vo výške 2.636,22eur a výška zostatku úveru v sume 4.685,97 eur, tj spolu 23.799,59 eur.
Táto suma sa odpočítala zo sumy 44.000,-Eur, výsledkom čoho je výška vyrovnávacieho podielu v

sume 20.200,40 eur (pozn. podiel žalobcu za stavu ak by boli podiely rovnaké vo výške 16.477,40 eur
s pripočítaním jeho prínosov vo výške 3.723,- eur, výsledkom je suma 20.200,40 eur). O nároku na
náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 257 CSP, keď vzhliadol dôvody osobitného zreteľa a
žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Dôvody osobitného zreteľa videl
súd v samotnej podstate konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je

špecifickým konaním, vzhľadom na povahu konania a zákonnú potrebu vyporiadania BSM.

2.1 Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná s poukazom na ust. § 365 ods.
1 písm.f) CSP. Uviedla, že sa nestotožňuje s ustálením masy BSM v časti pasív, prínosov manželov do
BSMasvýpočtomvyrovnaciehopodielu.NamietalazostatokspotrebiteľskéhoúveruuzatvorenývoVÚB

dňa 12.05.2016, ktorý súd ustálil na sumu 4685,97 eur, pričom z potvrdenia banky zo dňa 21.06.2021
vyplýva, že zostatok tohto úveru ku dňu 13.10.2017 predstavoval sumu 5642,65 eur. Podľa názoru
žalovanej do pasív mal byť zahrnutý aj druhý spotrebiteľský úver zo dňa 27.02.2017 vo výške 3890 eur,
pretože prostriedky z tohto úveru boli použité na chod spoločnej domácnosti, bežné rodinné a osobné
potreby, ktoré žalovaná nevládala pokryť zo svojho dôchodku. Žalovaná v čase uzavretia tejto úverovej

zmluvy mala zdravotné problémy a nastupovala na ústavnú liečbu a na svojom účte nemala dostatok
finančných prostriedkov. Zdôraznila, že zo spoločnej domácnosti odišla do podnájmu až koncom októbra
2017.2.2Žalovanátiežnamietala,žepríspevokposkytnutýžalobcovinarekonštrukciukúpeľnezozdravotných
dôvodov vo výške 80 000 Sk bol zohľadnený v jeho prospech. Uviedla, že sa jedná o finančný príspevok,
ktorý bol žalobcovi vyplatený počas trvania manželstva a tento príjem je potrebné posudzovať obdobne

ako vyplatenú mzdu a zahrnúť ju ako príjem patriaci do BSM. Namietala tiež zaplatenie kúpnej ceny
bytu vo výške 26 390 Sk (876 eur) z výlučných finančných prostriedkov žalobcu, ktoré obdržal z predaja
záhrady a zotrvala na svojom tvrdení, že kúpna cena bytu bola zaplatená zo spoločných finančných
prostriedkov patriacich do BSM , aj keď z účtu žalobcu, pretože finančné prostriedky na účtoch strán
sporu patria do BSM s výnimkou finančných prostriedkov pochádzajúcich z daru, dedičstva alebo

reštitúcií. Zastala názor, že predložený výpis z účtu žalobcu preukazujúci výber sumy z účtu žalobcu
dňa 15.01.2002 vo výške 27 000 Sk (zodpovedajúcej kúpnej cene bytu) nie je dôkazom toho, že kúpna
cena bola zaplatená z jeho výlučných prostriedkov, nakoľko na účet mu bol vyplácaný aj dôchodok vo
výške 5537 Sk.
2.3 K investíciám do bytu vynaložených z jej výlučných prostriedkov uviedla, že celá rekonštrukcia
bytu, okrem úpravy kúpeľne z príspevku poskytnutého žalobcovi v roku 2005 vo výške 2847 eur, bola

zrealizovaná z jej vlastných výlučných finančných prostriedkov, ktoré obdržala z titulu odškodnenia za
deportáciu otca, zmluvou o postúpení práv v roku 2013 vo výške 3475 euro, čestného prehlásenia
zo dňa 13.05.2013 vo výške 15 639 eur a dňa 28.03.2014 vo výške 1162,43 eur. Namietala, že súd
vnos žalovanej ustálil na sumu 2636,22 eur vychádzajúc zo znaleckého posudku, keď znalec rovnakú
sumu uviedol ako výšku zhodnotenia nehnuteľností a rovnakú sumu znalec uviedol aj ako hodnotu

posudzovaných stavebných prác a materiálov a nakoniec rovnakú sumu znalec uviedol aj ako hodnotu
stavebných prác bez materiálov. Žalovaná na tieto nezrovnalosti znaleckého posudku poukazovala.
Namietala tiež, že v bode 10 na strane 6 znaleckého posudku nie sú zahrnuté práce súvisiace s
odstránením starého umývadla a montáž nového umývadlá vo WC, práce súvisiace s odstránením
starého WC a zabudovaním novej závesnej misy WC + nádrž a tlačítko, práce súvisiace so zhotovením

dreveného rámu na drevené dvierka na plynové hodiny, zabudovaním zrkadla na stenu aj jeho obloženie
keramickými lištami, zabudovanie elektrického ventilátora vo WC a nie sú v ňom zahrnuté ani práce za
tieto materiály. Znalec vynechal aj maliarske práce a materiál za natieranie stropov a stien vo WC a
predsieni. Žalovaná uviedla, že vychádzajúc z týchto nezrovnalostí a preukázaných výlučných príjmov
žalovanej, investícia sa rovná minimálne sume 5272,44 eur (t.j. 2 krát 2636,22 eur), plus k tomu

je potrebné pripočítať aj sumu 265,55 eur za okno v kuchyni v roku 2007, ktorý prínos žalovanej v
znaleckom posudku zahrnutý nebol hoci žalovaná ho preukázala. Minimálny prínos žalovanej preto
predstavuje sumu 5537,99 eur. Žalovaná preto mala byť s poukazom na zostatok pasív aj prínosy
zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14 560,88 eur.

3.1 Žalobca podal tiež odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), písm. f) CSP. Opätovne poukazoval na konanie vedené pod spisovou značkou 9Pc/48/2018
uvádzajúc, že osoba, ktorá podá návrh na určenie príspevku pre rozvedenú manželku, nemôže
byť schopná vyplatiť bývalého manžela žalobcu sumou 20 200,40 eur, pričom súd prvej inštancie
uvedenú skutočnosť vôbec nezohľadnil. Namietal tiež tvrdenie súdu, že žalovaná býva v predmetnej

nehnuteľnosti, zveľaďuje ju a platí za ňu dane a poplatky, pretože žalovaná od začiatku roku 2017
decembra 2022 bývala v nájme a všetky výdavky poplatky daň za predmetný byt hradil žalobca
sám. Zdôraznil, že kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť vo výške 27 000 Sk zaplatil on, čo v
konaní aj preukázal, pričom financie pochádzali z predaja záhrady patriace výlučne žalobcovi. V konaní
bola predložená kúpna zmluva uzatvorená dňa 19.12.2001, podľa ktorej bola stanovená kúpna cena

nehnuteľnosti na sumu 30 000 Sk, avšak v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobca vložil na svoj účet
sumu 55 000 Sk, čo znamená, že kúpna cena za predaj záhrady bola minimálne vo výške 55 000 Sk.
Uvedená suma vrátane čiastky 2847 eur na úpravu bytu, ktorý bol použitý na rekonštrukciu kúpeľne,
spolu presahujú prínosy žalobu čo do BSM z jeho výlučných finančných zdrojov prínosy žalovanej do
BSM.

3.2 Namietal tiež výrok súdu prvej inštancie, ktorým prikázal žalovanej zostatok úveru vo VÚB vo výške
4685,97 eur , keď ho súd poňal do masy BSM, prečo žalobca na otázku, či mal vedomosť o úveroch
žalovanej odpovedal tak, že sčasti, ale nezaujímal sa. Ďalej odpovedal, že o existencii týchto úverov sa
dozvedel počas rozvodového konania. Keď sa teda žalobca dozvedel o oboch úveroch žalovanej počas
rozvodovéhokonania,taknemoholkonkludentneprejaviťsúhlassichčerpaním.Poukázalajnavýpoveď

svedkov - detí žalobcu ktorí potvrdili, že nemali vedomosť o tom, žeby strany sporu mali spoločné úvery.
V tomto smere poukázal na rozsudok sp.zn. 9Pc/48/2018, v ktorom sa uvádza, že zo sumy poskytnutej
zo strany banky vo výške 6600 eur boli vyplatené zostatky iných spotrebiteľských úverov sumách 1576eur od VUB a 3660 eur od Poštovej banky. Úver bol podľa navrhovateľky podpísaný v čase, keď už
spolu nežili, pretože ich vzťahy sa vystupňovali v apríli 2016.
3.3 Žalobca ďalej namietal výpočet súdu na určenie podielu žalobcov. Uviedol, že počas trvania

manželstva až do jeho zániku strán sporu zaplatili zo spoločných finančných prostriedkov na
spotrebiteľský úver uzatvorený dňa 12.05.2016 sumu 1914,03 eur z toho polovica je 957,01 eur a na
spotrebiteľský úver uzatvorený dňa 27.02.2017 sumu 478,73 eur, z toho polovica je suma 239,36 eur,
spolu 1196,37 eur. S poukazom na § 150 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o výlučné úvery
žalovanej a žalobca si nárokuje zohľadniť pri vyporiadaní BSM v jeho prospech túto sumu. Súd úver

poskytnutý VÚB bankou zo dňa 27.02.2017 do masy BSM nepoňal, avšak nezohľadnil v prospech
žalobcu sumu 239,36 eur, titulom polovice zaplatených splátok úveru zo spoločného majetku.
3.4 Pokiaľ išlo o rekonštrukciu bytu v roku 2013 vyčíslenú na sumu 2636,22 eur, žalobca nesúhlasil
s tým, že táto bola hradená z výlučných finančných zdrojov žalovanej. Financie na rekonštrukciu bytu
mohli rovnako pochádzať aj z podnikateľskej činnosti žalovanej, preto vyjadrenie žalobcu, že nevedel
z akých prostriedkov bola rekonštrukcia hradená neznamená automaticky, že z výlučných finančných

zdrojov žalovanej. Žalobca sa nestotožnil ani s výrokom súdu, ktorým nepriznal žiadnej strane nárok na
náhradu trov konania s poukazom na § 257 CSP. Zastal názor, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie
§ 257 CSP, keď automaticky aplikoval zákonné ustanovenie určitému typu konania ani neuviedol, v čom
vidí výnimočné okolnosti, čo je ďalším dôvodom aplikácie tohto ustanovenia.
3.5 V neposlednom rade žalobca poukázal na nesprávny procesný postup súdu, ktorý mal spočívať

v tom, že pri rozhodovaní o prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej nebral do
úvahy výsledky z konania o určení príspevku na rozvedenú manželku, pri úvere žalovanej zo dňa
27.02.2017 vychádzal z výsledkov konania spisová značka 9Pc/48/2018, avšak pri úvere uzatvorenom
dňa 12.05.2016 už tieto skutkové zistenia k tomuto konaniu úplne odignoroval, a tiež súd nezohľadnil v
prospech žalobcu sumu 239,36 eur titulom polovice zaplatených splátok úveru zo spoločného majetku.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu s tým, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej za účelom vyporiadania sumu
18663,74 eur do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanú zaviaže nahradiť žalobcovi trovy
konania.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že konanie sp.zn. 9Pc/48/2018 bolo
právoplatne skončené dňa 04.11.2019, pričom z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že návrh o
určenie príspevku bol zamietnutý z dôvodu, že súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala
neschopnosť sama sa živiť a zo svojho príjmu je schopná si riadne zabezpečiť životné náklady.
Predmetom tohto konania nebolo posudzovanie toho, či navrhovateľka spláca spoločné alebo výlučne

úvery. Ďalej uviedla, že zo spoločnej domácnosti neodišla preto, že by nemala o byt záujem, ale koncom
októbra 2017 na odporučenie lekára, ktorý nedoporučoval spolužitie s expartnerom v jednej domácnosti
odišla do podnájmu. Po stabilizovaní zdravotného stavu sa do bytu opätovne vrátila a býva v ňom aj
v súčasnosti a v jednej polovici sa podieľa na nákladoch spojených s užívaním bytu. Poukázala aj na
rozporné tvrdenia žalobcu v súvislosti s úvermi, ktorý sa jednak vyjadril, že o úveroch z časti vedel,

ale nezaujímal sa o ne a následne uviedol, že sa o nich dozvedel až počas rozvodového konania.
Pokiaľ išlo o úver zo dňa 27.02.2017 zotrvala na tom, že tieto finančné prostriedky boli použité na
chod spoločnej domácnosti a náhradu výdavkov v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom. Z účtu
žalovanej boli realizované všetky platby spojené s nákladmi v domácnosti a v čase vyzdvihnutia úveru
mala na účte sumu 24,73 eur. Následne dňa 24.03.2017 nastupovala na ústavnú liečbu, kde bola

takmer 2 mesiace, pričom naďalej sa realizovali všetky trvalé príkazy na úhradu výdavkov spojených s
chodom domácnosti. K rekonštrukcii bytu v roku 2013, ktorá bola realizovaná z výlučných prostriedkov
žalovanej uviedla, že predložila dostatok dôkazov o tom, že v rokoch 2012-2013 obdržala finančné
prostriedky, ktoré nepatria do BSM a ktorými bola hradená rekonštrukcia tohto bytu. K námietke žalobcu
ohľadne aplikácie ustanovenia § 257 CSP uviedla, že vzhľadom na povahu konania nejde o klasické

sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Strany sporu môžu uviesť svoj
návrh ako BSM vyporiadať, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde. Z uvedených dôvodov
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku za správne. Žalovaná nakoniec dodala, že
nesúhlasí s návrhom žalobcu, aby bol byt prikázaný do jeho výlučného vlastníctva. Opätovne poukázala
na skutočnosť, že v predmetnom byte bývala viac ako 18 rokov pred uzavretím manželstva so žalobcom

a následne ďalších 17 rokov. Práve ona značnou mierou zhodnotila tento byt, či už pred uzavretím
manželstva alebo počas neho. Deti žalovanej sú ochotné matke poskytnúť finančné prostriedky na
vyplatenie žalobcu z titulu vyporiadania BSM.5. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že poskytnutie príspevku v sume 2847 eur bolo viazané
na osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ako kompenzácia tohto postihnutia. Zastal názor, že
peňažnýpríspevoknaúpravubytuposkytnutýžalobcovispĺňapodmienkydarupodľa§143Občianskeho

zákonníka. K obsahu znaleckého posudku uviedol, že znalec v záverečnej časti posudku predtým ako
odpovedal na položené otázky uviedol, že výška zhodnotenia nehnuteľností počas trvania manželstva je
suma 2636,22 eur. Až následne znalec v otázke číslo 5 uviedol aj hodnotu stavebných prác a materiálov,
pričom znalec nemohol uviesť inú sumu, nakoľko sa jedná o tú istú nehnuteľnosť a rekonštrukčné práce
vrátane zakúpeného materiálu boli použité do tohto bytu. Stotožnil sa s názorom súdu, že žalovaná bola

osobne prítomná pri ohliadke nehnuteľnosti znalcom a spoločne sa dohodli, že výška stavebných prác
a materiálov bude určovaná cenami obvyklými v čase mieste rekonštrukcie. V znaleckom posudku boli
zhodnotené investície do bytu len v roku 2013, nakoľko otázky položené znalcovi boli práve stranami
sporu naformulované v tomto znení. Dodal, že písomné vyjadrenie žalovanej k znaleckému posudku
zo dňa 14.12.2002 neobsahuje, že žalovaná navrhuje odstránenie nejasnosti a rozporov znaleckého
posudku jeho doplnením alebo výsluchom znalca. Vo zvyšnej časti sa žalobca v plnej miere pridržal

písomne podaného odvolania a dôvodov v ňom uvádzaných.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) prejednal vec na nariadenom odvolacom pojednávaní v zmysle ust. § 385 CSP a
po prejedaní veci, na ktorom odvolací súd zopakoval dokazovanie dospel k záveru, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní zopakoval dokazovanie oboznámením podstatných
listinných dôkazov, ktoré boli obsahom spisu, ako aj výsluchom strán sporu. Rozhodujúc o odvolaniach
podaných oboma stranami sporu, odvolací súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o vecnej
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia.
9. Právo každého z manželov žiadať náhradu nákladov, ktoré zo svojho vynaložil na spoločný majetok,

vyplýva priamo z ustanovenia § 150 druhá veta OZ. Ak bola nejaká vec nadobudnutá za trvania
manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva z časti z prostriedkov patriacich iba jednému z manželov,
za podmienok uvedených v ustanovení § 143 OZ patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Pri jeho
vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený požadovať zo
spoločného majetku náhradu takto vynaložených nákladov. Súd môže vyporiadať iba tie hodnoty a

investície, ktoré tvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu jeho zániku. Pôjde o
také investície, ktoré sa v spoločnom majetku v čase jeho zániku ešte prejavujú, pokiaľ pred zánikom
bezpodielového spoluvlastníctva nebolo z toho už všetko spotrebované. Musí ísť o vlastné prostriedky
(peňažné alebo vecné náklady) vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania
a ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločný. Refundačný

nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu oddeleného majetku na majetok
spoločný, tento nárok však voči druhému manželovi možno uplatniť až po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva. Základným právnym predpokladom na realizáciu refundačnej náhrady je investícia
vlastného majetku, existencia veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, na ktorú bola investícia
vynaložená a ktorá je predmetom vyporiadania (prikázania) v rámci vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva. Takáto vec musí existovať v čase zániku bezpodielového spoluvlastníka a tvoriť
predmet vyporiadania. Pokiaľ to tak nie je, pri vyporiadaní zásadne nemožno prihliadať na to, čo niektorý
z manželov vložil ako investíciu na jej obstaranie (Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 288/2013).
10.1Vnosydospoločnéhomajetkusazásadnehradiavovýške,vakejbolipočastrvaniabezpodielového
spoluvlastníctva skutočne vynaložené. Ak má vnos z oddeleného majetku podobu finančného plnenia,

pri stanovení náhrady sa vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej sumy. V prípade vnosu, ktorý
nemá finančný charakter, ale charakter vecného plnenia (napr. pri zabudovaní vecí vo výlučnom
vlastníctve jedného z manželov do veci v bezpodielovom spoluvlastníctve), nie je rozhodujúcou cena
vnosu v čase, kedy sa manžel stal jeho výlučným vlastníkom, ale jeho hodnota v okamihu vynaloženia
na spoločnú vec (ku ktorému môže často dôjsť aj zo značným časovým odstupom). Ak by v dobe

vyporiadania bola hodnota spoločnej veci (napr. v dôsledku opotrebenia spoločným užívaním) nižšia,
ako bola jej pôvodná hodnota, podľa súdnej praxe by sa pri vyporiadaní náklady vynaložené jedným z
manželov na takúto vec nehradili v plnej výške, ale len vo výške redukovanej podľa pomeru, v ktorom
došlo k zníženiu hodnoty veci (princíp redukcie). Ak by hodnota takejto veci bola v čase vyporiadaniavyššia ako pôvodná hodnota, k tomuto zvýšeniu by sa pri refundácii nákladov neprihliadalo. Spoločná
vec v takto zvýšenej hodnote totiž patrí do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov, takže z
takto zvýšenej hodnoty by sa vychádzalo aj pri stanovení ich podielov na spoločnom majetku. Prihliadať

však treba aj na to, či v konkrétnom prípade manžel, ktorý náklad vynaložil, nebol pri užívaní spoločnej
veci podstatne obmedzený a či k zníženiu hodnoty veci opotrebením nedošlo prevažne užívaním veci
druhým z manželov (R 43/1974). Náhrada bežných udržiavacích nákladov, ktoré boli na vec vynaložené
tým z manželov, ktorý ju výlučne užíval, sa nepriznáva. To, čo každý z manželov vynaložil na spoločný
majetok zo svojho, mu má byť uhradené zo spoločného majetku, druhým manželom však len vo výške

zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich z bezpodielového spoluvlastníctva
dostáva (R 57/1970).(M., N.. § 150 [Zásady vyporiadania]. In: O., A., DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ,
Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, A. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1239, marg. č. 4.)
10.2 Nevyhnutným predpokladom vylúčenia veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov z tohto
dôvodu je tiež to, že ide o vec, ktorá slúži výlučne iba jednému z manželov a súčasne neslúži aj druhému

manželovi, a to ani jeho osobnej potrebe, ani na výkon povolania, ani na jeho podnikanie a ani na iný
účel. Ak takáto vec súčasne slúži aj druhému manželovi, nie je vylúčená z rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 22 Cdo 2470/2000).

11. Jednou zo základných odvolacích námietok žalovanej bolo, že súd prvej inštancie započítal ako

výlučný vnos príspevok poskytnutý žalobcovi na rekonštrukciu kúpeľne zo zdravotných dôvodov vo
výške 2 847 eur dôvodiac, že sa jedná o finančný príspevok, ktorý bol žalobcovi vyplatený počas trvania
manželstva a tento príjem je potrebné posudzovať obdobne ako vyplatenú mzdu a zahrnúť ju ako príjem
patriaci do BSM. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovanej konštatujúc, že v danom prípade išlo
o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu ŤZP (poskytnutý na úpravu bytu), ktorý upravuje

zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci. Z komentovaného ust. § 143 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že medzi príjmy manželov do BSM možno najmä zahrnúť aj príjmy zo sociálneho zabezpečenia
vyplácané podľa zákonov o sociálnom poistení, ak ich oprávnený manžel prevzal. V danom prípade
síce išlo o príspevok pre jedného z manželov v dôsledku jeho zdravotného stavu, no zároveň nešlo
o investíciu, ktorá by slúžila výlučne iba manželovi (žalobcovi) a súčasne neslúžila aj manželke

(žalovanej). Ako je uvedené vyššie, nevyhnutným predpokladom vylúčenia veci z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov z tohto dôvodu je tiež to, že ide o vec, ktorá slúži výlučne iba jednému z
manželov a súčasne neslúži aj druhému manželovi.
12. Ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka jednoznačne preferuje spoločný majetok manželov
pred ich oddelenými majetkami a v prípade vyššie uvedeného peňažného príspevku sú dané zákonné

predpoklady pre jeho zaradenie do spoločného majetku, keďže z dikcie toho ustanovenia nemožno
dovodiť, že by tento príjem, i keď vyplatený len jednému z manželov (žalovanému), nepatril medzi
zdroje tvoriace spoločný majetok, resp. nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedenú
úvahu podporuje i fakt, že v prípade rozhodovania o poskytnutí peňažného príspevku na úpravu bytu,
rodinného domu alebo garáže v zmysle ustanovenia § 63 ods. 7 v spojení s § 58 ods. 10, 13, 14

zákona č. 195/1998Z. z. o sociálnej pomoci v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia sa príjem
občana na účely sociálnej pomoci vypočítava zo súčtu príjmu občana a príjmov osôb, ktorých príjmy sa
spoločne posudzujú tak, že sa tento súčet vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú.
Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí totiž všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva s
výnimkou vecí a) získaných dedičstvom, b) získaných darom, c) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia

osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, d) vecí vydaných v rámci predpisov o
reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva
alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Vedený týmito úvahami
odvolací súd uzaviera, že nielenže rekonštrukcia kúpeľne bola vyhotovená zo spoločných prostriedkov
manželov (peňažný príspevok na úpravu bytu), ale nebolo ani preukázané, že by predmetná vec –

kúpeľňa slúžila výlučne osobnej potrebe žalobcu. Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, ktorý uvedenú sumu zahrnul ako výlučný vnos žalobcu do BSM, pretože uvedený
príspevok nespadá medzi výnimky vecí uvedených v § 143 OZ, ktoré nepatria do masy BSM.
13. Ďalšou odvolacou námietkou žalovanej bolo zaplatenie kúpnej ceny bytu vo výške 26390 Sk (876
eur) z výlučných finančných prostriedkov žalobcu, ktoré získal z predaja záhrady dôvodiac, že kúpna

cena bytu bola zaplatená zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM. Uvedenú námietku
považoval odvolací súd za neopodstatnenú , pretože žalobca listinnými dôkazmi nepochybne preukázal,
že odpredal záhradu (vo svojom výlučnom vlastníctve) za sumu 30 000,- Sk a dňa 15.01.2002 vybral
zo svojho účtu sumu 27.000,-Sk a v rovnaký deň vyplatil sumu 26 390,- Sk mestu Komárno titulomkúpnej ceny bytu. Vzhľadom na časový súvis medzi predajom záhrady a vyplatením kúpnej ceny za
nehnuteľnosť, odvolací súd nemal pochybnosti, že to bolo z výlučných prostriedkov žalobcu, a preto súd
prvej inštancie správne započítal sumu 876 eur ako vnos žalobcu do spoločného majetku.

14. Reagujúc na odvolaciu námietku žalobcu voči prikázaniu nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
žalovanej, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná. Z dokazovania nesporne vyplynulo, že o získanie
predmetnej nehnuteľnosti sa pričinila predovšetkým žalovaná, ktorá v byte bývala spolu s maloletými
deťmi už od roku 1983 a žalobca sa do bytu presťahoval až v roku 2001. Pričinením žalovanej sa
robili v byte aj úpravy (rekonštrukcie) a to v roku 1998 a v roku 2013. Z judikatúry vyplýva, že zásluhy

jedného z manželov na nadobudnutí spoločného majetku musia byť pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva v spravodlivej miere zohľadnené v súlade so zásadami uvedenými v § 150 OZ v rámci
uplatnenia kritéria zásluhovosti na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku. Odvolací súd preto
považoval za správne rozhodnutie súdu, keď prikázal predmetnú nehnuteľnosť práve žalovanej.
15.1 Pokiaľ išlo o pasíva, teda zahrnutie zostatku spotrebiteľského úveru, uzatvorený vo VÚB dňa
12.05.2016 do masy BSM, v tejto časti podali odvolacie námietky obe strany, aj keď každá z iných

dôvodov. Žalovaná namietala výšku zostatku tohto úveru, ktorý súd ustálil na sumu 4685,97 eur, pričom
z potvrdenia banky zo dňa 21.06.2021 vyplýva, že zostatok tohto úveru ku dňu 13.10.2017 predstavoval
sumu 5642,65 eur. Túto námietku žalovanej považoval odvolací súd za dôvodnú, pretože skutočne
z potvrdenia VÚB a.s. na čl. 389 vyplýva žalovanou uvedená výška. Žalobca naopak namietal, že tento
úver nemal byť zahrnutý do masy BSM, pretože išlo o úver žalovanej a on o ňom nemal vedomosť.

S týmto tvrdením žalobcu sa odvolací súd nestotožnil, pretože žalobca sa vyjadril tiež v znení, že
sa o úvery nezaujímal. Je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že týmto úverom sa vyplácali viaceré
predchádzajúce úvery (ktoré boli približne 3 roky staré), preto by bolo veľmi nepravdepodobné, že by
žalobca o nich nemal vedomosť zvlášť za situácie, keď ešte v tom čase so žalovanou riadne spolu
hospodárili. Odvolací súd nepovažoval za vierohodné vyjadrenie žalobcu na odvolacom pojednávaní,

že nemal vedomosť o ich finančnej situácii a ani sa so žalovanou nikdy nepreberali stav ich financií,
prípadne výdavky. Ak by sa aj žalobca o hospodárenie s financiami nezaujímal, vzhľadom na to, že žil so
žalovanou v manželstve, mal mať záujem o ich spoločné hospodárenie, keďže obaja sa mali s ohľadom
na ich príjmy podieľať na spoločných výdavkoch. Z dokazovania tiež vyplynulo, že za prijaté finančné
prostriedky neboli získané konkrétne veci, ale tieto boli použité najmä na chod domácnosti. Súd prvej

inštancie preto správne uvedené pasívum poňal do masy BSM, avšak správne to malo byť vo výške
5 642,65 eur.
15.2 Následne keď súd zistí, ktoré úvery (pôžičky) je potrebné zahrnúť do masy BSM, potom je
nevyhnutné zistiť, aký je zostatok týchto dlhov. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 23. apríla
2008 sp. zn. 22 Cdo 1151/2007), „ak sa stal predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželovkudňu,keďoňomrozhodujesúd,dosiaľneuhradenýúročenýdlhúčastníkov,súdvyporiadava
nielen splatnú časť dlhu (vrátane úrokov odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva do dňa
rozhodnutia), ale aj o príslušenstvo – úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti.“
16.1 Podľa názoru žalovanej do pasív mal byť zahrnutý aj druhý spotrebiteľský úver zo dňa 27.02.2017
vo výške 3890 eur, pretože prostriedky z tohto úveru boli použité na chod spoločnej domácnosti,

bežné rodinné a osobné potreby, ktoré žalovaná nevládala pokryť zo svojho dôchodku. Túto odvolaciu
námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú a plne súhlasí s dôvodmi súdu prvej inštancie
uvedenými v bode 22 odôvodnenia. Skutočnosť, že úverovú zmluvu žalovaná uzatvorila sama síce
počas trvania manželstva, ale len 3 mesiace pred podaním návrhu na rozvod manželstva, pričom
žalovaná nepreukázala, že by za poskytnutú sumu 3890 eur bola nadobudnutá nejaká vec do BSM,

nedáva možnosť zahrnúť toto pasívum do BSM. Poskytnutú sumu získala na účet nesporne žalovaná,
ktorá ako sama uviedla, v čase uzavretia úverovej zmluvy mala zdravotné problémy a nastupovala na
ústavnú liečbu a na svojom účte nemala dostatok finančných prostriedkov. V tomto smere je potrebné
poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uverejnené pod R 57/1970, podľa ktorého „ ak vznikol
za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo

vlastnom mene zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t.j. bola
za ne získaná určitá majetková hodnota, aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených
v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá – patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť a ktorý ich
vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho sa prihliadne pri vyporiadani BSM.“

16.2 Ako už bolo uvedené vyššie medzi pasíva patriace do BSM je možné zahrnúť len tie úvery alebo
pôžičky, za ktoré bola preukázateľne nadobudnutá nejaká majetková hodnota, resp. ak bývalí manželia
potvrdia, že tieto finančné prostriedky spotrebovali na veci bežnej spotreby. Odvolací súd uvádza, žev prípade tohto pasíva nebolo preukázané, že žalobca o ňom vedel, keďže žalovaná uzavrela úverovú
zmluvu tesne pred rozvodovým konaním a tiež nebolo preukázané, že by táto suma slúžila pre oboch
manželov na veci bežnej spotreby. Je zrejmé, že úverová čiastka bola pripísaná na účet žalovanej

a následne práve žalovaná splácala mesačné splátky. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením
žalobcu, že mu súd prvej inštancie mal zohľadniť mesačné splátky, ktoré boli uhradené ešte počas
manželstva na tomto úvere. Keďže úver patril výlučne žalovanej, ktorá ho aj splácala zo svojho účtu,
a to už v čase rozvodového konania, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby sa žalobcovi zohľadnila
v jeho prospech suma 239,36 eur titulom polovice zaplatených splátok úveru.

17. V neposlednom rade žalovaná namietala, že súd prvej inštancie ustálil vnos žalovanej na sumu
2636,22 eur vychádzajúc zo znaleckého posudku, keď znalec rovnakú sumu uviedol ako výšku
zhodnotenia nehnuteľností a rovnakú sumu znalec uviedol aj ako hodnotu posudzovaných stavebných
prác a materiálov a nakoniec rovnakú sumu znalec uviedol aj ako hodnotu stavebných prác bez
materiálov.

18. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplynulo, že otázky na znalca súdu adresovali právne
zástupkyne oboch strán sporu a tieto sa potom odrazili aj v zadaní znaleckého posudku a odpovediach
znalca.Znalecvzáveresvojhoposudkuhodnotustavebnýchprácamateriálov,akoajvýškuzhodnotenia
nehnuteľnosti stanovil na sumu 2636,22 eur. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k znaleckému
posudku (čl. 502) nesúhlasila so závermi znalca a zastala názor, že ide o otázku skutkovú, pričom

hodnota investície sa mala zisťovať z predložených dokladov. Následne na pojednávaní dňa 13.3.2023
právna zástupkyňa žalovanej nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, zotrvala iba na
svojom písomnom vyjadrení. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo žalovaná, ak mala námietky voči
znaleckému posudku, nežiadala výsluch znalca, ktorý by sa vyjadril k jej námietkam. Za danej dôkaznej
situácie, keď žalovaná síce nesúhlasila so závermi znalca, ale nenavrhla v tomto smere vykonať žiadne

dokazovanie, nemožno považovať závery znaleckého posudku za chybné, keďže znalec je osoba,
ktorá disponuje špeciálnymi odbornými znalosťami a skúsenosťami v určitej oblasti a na spochybnenie
jeho záverov nestačí vysloviť iba písomný nesúhlas. Odvolací súd poukazuje na ust. § 132 CSP,
v zmysle ktorého má strana sporu v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou
súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže

prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci
samej, spôsobujú neúspech strany v spore. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená,
že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k
tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.

19. Žalovaná v odvolaní tiež poukazovala na znalecký posudok namietajúc, že v bode 10 na strane
6 znaleckého posudku nie sú zahrnuté práce súvisiace s odstránením starého umývadla a montáž
nového umývadlá vo WC, práce súvisiace s odstránením starého WC a zabudovaním novej závesnej
misy WC + nádrž a tlačítko, práce súvisiace so zhotovením dreveného rámu na drevené dvierka na
plynové hodiny, zabudovaním zrkadla na stenu aj jeho obloženie keramickými lištami, zabudovanie

elektrického ventilátora vo WC, maliarske práce a materiál za natieranie stropov a stien vo WC a
predsieni. Tieto námietky žalovaná uvádzala prvýkrát až v odvolaní išlo teda o úplne nové tvrdenie, ktoré
počas konania neuvádzala. V zmysle ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho

obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie. V danom prípade ide teda o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP,
a tento odvolací dôvod treba vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty v
odvolacom konaní môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej

inštancie nemohol použiť bez svojej viny. Žalovaná pritom mohla tento prostriedok procesnej obrany
bez akýchkoľvek pochybností použiť pred súdom prvej inštancie a samozrejme ho následne v konaní
preukázať dôkaznými prostriedkami. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že išlo o novotu v odvolacom
konaní, na tento odvolací dôvod neprihliadal.
20. Žalovaná tiež argumentovala, že vychádzajúc z jej preukázaných výlučných príjmov, investícia

do rekonštrukcie sa rovná minimálne sume 5272,44 eur (t.j. 2 krát 2636,22 eur). Odvolací súd
akési násobenie znalcom určenej hodnoty posudzovaných stavebných prác a materiálov považuje za
neprijateľné, bez akéhokoľvek opodstatnenia. Zároveň odvolací súd nesúhlasil s námietkou žalobcu,
ktorý uvádzal, že aj keď nevedel z akých prostriedkov bola rekonštrukcia v roku 2013 uhradená,nemuselo to byť z výlučných finančných zdrojov žalovanej. Žalovaná v konaní dostatočne preukázala,
že disponovala v danom období značnými finančnými prostriedkami, už vo svojom prvom vyjadrení
k žalobe uvádzala, že v roku 2013 jej bola vyplatená suma 3457 eur za odstúpenie pozemkov v jej

vlastníctve, ktorú sumu následne investovala do rekonštrukcie kúpeľne, preto sa súd prvej inštancie
správne vysporiadal s tým, že hodnotu rekonštrukcie v roku 2013 v sume 2636,22 eur započítal ako
výlučný vnos žalovanej.
21. Na druhej strane súd prvej inštancie nezapočítal ako výlučný prínos žalovanej sumu 265,55 eur
za výmenu okna v kuchyni v roku 2007, napriek tomu, že ho uvádza ako prínos žalovanej do BSM.

Žalovaná uvedené namietala dôvodiac, že bol bezpochyby tento jej výlučný vnos preukázaný, pretože
použila finančné prostriedky, ktoré jej boli vyplatené vo výške 8.000,-Sk v roku 2007 ako odškodnenie
za deportáciu jej otca. Odvolací súd k tomu uvádza, že túto sumu nemožno započítať ako výlučný
vnos, pretože ust. § 143 Občianskeho zákonníka presne vymenúva, ktoré veci ( prípadne finančné
prostriedky) nepatria do BSM. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí totiž všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva s výnimkou vecí a) získaných dedičstvom, b) získaných darom, c) vecí, ktoré

podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, d) vecí
vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov. Odvolací súd sa preto nestotožnil
s uvedenou námietkou žalovanej, že suma 265,55 eur mala byť zahrnutá ako výlučný vnos žalovanej
do BSM, pretože finančné prostriedky získané ako odškodnenie za deportáciu jej otca nepatria medzi
výnimky vecí uvedených v § 143 OZ.

22. Správny postup pri vyúčtovaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov predpokladá zistenie
masy BSM a jej hodnoty, od ktorej sa odpočíta hodnota pasív (spoločných záväzkov) a zistená čistá
hodnota BSM je určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každú stranu sporu. Pri rovnosti
podielov je to polovica čistej hodnoty BSM (hodnota, ktorá každému z bývalých manželov patrí). Zistený
rozdiel medzi podielom, ktorý strane sporu z BSM patrí, a podielom, ktorý reálne získala na základe

vyporiadaniajezákladomprevýpočetvyrovnávaciehopodielu.Ažnáslednesazohľadňujeto,čoniektorý
z bývalých manželov vynaložil za trvania manželstva zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok
(dar, dedičstvo) alebo to, čo má zaplatiť po rozvode manželstva na spoločný dlh (úver). Súčet týchto
plnení sa každému z bývalých manželov zohľadní, ale len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti
podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva (R 57/1970), v danej

veci 1. Rozdiel medzi takto stanovenými skutočným podielom u každej strany sporu, ktorý jej pripadol, a
podielom,ktorýkaždémuzmanželovpatrí,musíbyťrovnaký,aknieje,takrozdielmedzinimipredstavuje
sumu na dorovnanie podielov.
23. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd inak vyhodnotil zistený skutkový stav ako súd prvej inštancie,
najmä pokiaľ o sumu 2847 eur, ktorú súd prvej inštancie uznal ako výlučný vnos žalobcu, bolo potrebné,

aby odvolací súd urobil nové vyúčtovanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Masu BSM tvorí
len špecifikovaná nehnuteľnosť (byt), ktorý bol ohodnotený na sumu 44 000 eur, a s ktorou všeobecnou
hodnotou nehnuteľnosti obe strany súhlasili. Strany sporu mali len jedno pasívum – zostatok úveru
zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorený s VÚB bankou č. zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX zo
dňa 12.05.2016 (ku dňu zániku manželstva 13.11.2017) vo výške 5 642,65 eur. Čistá hodnota BSM

potom predstavuje sumu 38 357,35 eur a z tejto sumy každému manželovi pri rovnosti podielov patrí
suma 19 178,50 eur. Žalobcovi neboli prikázané žiadne veci. Súd rozhodol o prikázaní nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalovanej (v sume 44 000 eur) a zároveň jej prikázal dlh ( 5642,65 eur), preto
hodnota jej prikázaného majetku predstavuje sumu 38 357,35 eur. Čistá hodnota podielu žalovanej je
teda o 19 178,70 eur viac ako podiel žalobcu. V zmysle § 150 OZ bolo potrebné nahradiť stranám sporu

to, čo zo svojich výlučných prostriedkov vynaložili na nadobudnutie majetku v BSM; v prípade žalobcu
je to suma 876 eur a v prípade žalovanej suma 2636 eur (rozdiel týchto súm predstavuje sumu 1760 eur
v prospech žalovanej). Odvolací súd preto z vyrovnávacieho podielu pre žalobcu vo výške 19 178,70 eur
odpočítal sumu 880 eur (polovica z rozdielu vnosov vo výške 1760 eur), čo predstavuje konečnú výšku
vyrovnacieho podielu 18 298,70 eur. Vzhľadom k uvedenému bola žalovaná zaviazaná na zaplatenie

vyrovnacieho podielu žalobcovi vo výške 18 298,70 eur .

24. Na základe vyššie uvedených dôvodov, keď súd prvej inštancie nesprávne posúdil vnosy strán sporu,
ako aj zostatok pasíva a tak dospel k nesprávnej výške vyrovnacieho podielu žalobcu, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia. V zásade došlo predovšetkým k zmene vo výške vyrovnacieho podielu, ktorý je žalovaná
povinná zaplatiť žalobcovi vo výške 18 298,70 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.25. Odvolací súd dodáva, že zostatok úveru vo VÚB banke, a.s., pod číslom XXXXXXXXXXXXXXX
zo dňa 12.5.2016 vo výške 5 642,65 eur znášala výlučne žalovaná, avšak vzhľadom k tomu, že tento
zostatok úveru bol ku dňu rozhodnutia súdu splatený, odvolací súd už osobitne nerozhodoval výrokom

o prikázaní zostatku úveru žalovanej (keďže už neexistuje), ale skutočnosť, že bol vyplatený výlučne
žalovanou sa odzrkadlila v rámci výpočtu vyrovnacieho podielu pre žalobcu.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho

konania právo. V zásade v uvedenom konaní o vyporiadanie BSM boli obe strany sporu úspešné
len čiastočne, keďže každá strana sporu mala iné predstavy o výške vyrovnacieho podielu. Odvolací
súd preto konštatoval len čiatočný úspech strán sporu a vzhľadom na charakter a predmet sporu –
vyporiadanie BSM rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania právo.
27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).